{"guid": "ussr:fe6e4478-4521-4e59-a3b8-7eda03ee8043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.455.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 455/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 455/2025 z 14. 10. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. októbra 2025, sp. zn. IV. ÚS 455/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.455.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2025-10-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe6e4478-4521-4e59-a3b8-7eda03ee8043", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.455.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.455.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.455.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 455/2025-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1.\n, narodenej\n,\n, 2.\n, narodeného\n,\n, 3.\n, narodeného\n,\n, 4.\n, narodeného\n,\n, a 5.\n, narodeného\n,\n, zastúpených Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o.,\nMariánske námestie 6, Žilina, proti postupu Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.\n12C/117/2007 a proti postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod sp. zn.\n16Co/254/2009, 16Co/47/2013, 16Co/494/2016, 16Co/7/2021, 16Co/63/2023 a 16Co/54/2024 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/117/2007 a postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod sp. zn. 16Co/254/2009,\n16Co/47/2013, 16Co/494/2016, 16Co/7/2021, 16Co/63/2023 a 16Co/54/2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Zvolen p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/117/2007\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur,\nsťažovateľovi\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur\na sťažovateľom\n(narodenému\n),\n(narodenému\n) a\n, p r i z n á v a finančné\nzadosťučinenie po 2 000 eur, ktoré im s ú Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici\np o v i n n é zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici s ú p o v i n n é nahradiť sťažovateľom\ntrovy konania v sume 2 920,51 eur a zaplatiť ich spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi\nsťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 455/2025-31 z 26. augusta 2025 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľov vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom všeobecných súdov v konaniach označených v záhlaví. Sťažovatelia\nzároveň žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn.\n12C/117/2007 bez zbytočných prieťahov a priznal každému z nich finančné zadosťučinenie\nvo výške 20 000 eur, a to spoločne a nerozdielne okresným súdom a krajským súdom,\nako aj náhradu trov konania.\n2. Sťažovateľka 1 (žalobkyňa 1) spolu so svojou sestrou\n(pôvodnou žalobkyňou\n2) podali 28. augusta 2007 na okresnom súde proti žalovaným 1 a 2 žalobu o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu a o určenie, že spoluvlastnícke podiely na vymedzených nehnuteľnostiach\nv katastrálnom území\n, obci\npatria do dedičstva po ich právnych predchodcoch\n(zomrelom\n) a\n(zomrelom\n).\nŽalobný petit žalobkyne po prevzatí právneho zastúpenia zmenili podaním doručeným okresnému\nsúdu 3. apríla 2008.\n3. Okresný súd o žalobe rozhodol prvým rozsudkom z 29. mája 2009 a určil, že vymedzené\npolovičné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach patria do dedičstva po poručiteľoch.\nO odvolaní žalovaných proti predmetnému rozsudku rozhodol krajský súd uznesením č. k.\n16Co/254/2009-114 z 15. októbra 2009 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n4. Okresný súd uznesením zo 17. júna 2010 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili\nďalší štyria účastníci.\n5. Následne rozhodol okresný súd o žalobe druhým rozsudkom z 19. októbra 2012, ktorým\nopätovne určil, že vymedzené polovičné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach patria\ndo dedičstva po poručiteľoch. O odvolaní žalovaných 1 a 2 proti rozsudku okresného súdu rozhodol\nkrajský súd v poradí druhým uznesením č. k. 16/Co/47/2013-364 z 23. októbra 2013, ktorým\nrozsudok okresného súdu opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Vzhľadom na to, že v dotknutom katastrálnom území\nv roku 2013 prebehli pozemkové\núpravy, ktoré sa týkali aj sporných pozemkov, a so zreteľom na právne závery vyslovené v poradí\ndruhom zrušujúcom uznesení žalobkyne (sťažovateľka 1 a pôvodná žalobkyňa 2) podaním\n2\n\ndoručeným okresnému súdu 22. marca 2016 zmenili žalobný petit a prispôsobili ho aktuálnemu\nstavu po pozemkových úpravách, a to v nadväznosti na závery znaleckého posudku č. 1/2015\nvypracovaného znalcom pribratým do konania.\n7. Tretím rozsudkom z 3. júna 2016 okresný súd žalobe v jej zmenenom znení opätovne vyhovel\na zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nPo vyhlásení rozsudku pôvodná žalobkyňa 2 (\n) 6. júla 2016 zomrela. Proti\nrozsudku podali žalovaní 1 a 2 opäť odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 16/Co/494/2016-605\nz 29. novembra 2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami (zákonnými\ndedičmi) zomrelej žalobkyne, a to s\n(narodenou\n)\na so sťažovateľom 5. Následne krajský súd rozsudkom č. k. 16/Co/494/2016-636 zo 17. januára\n2019 zmenil rozsudok okresného súdu z 3. júna 2016 tak, že žalobu zamietol (výrok I), žalovaným\n1 a 2 náhradu trov konania nepriznal (výrok II), žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovaným 3\na 4 trovy konania pred súdom prvej inštancie i trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok\nIII) a uložil žalobcom povinnosť zaplatiť trovy štátu v rozsahu 100 % (výrok IV). Zamietnutie\nžaloby odôvodnil krajský súd tým, že v priebehu konania boli sporné nehnuteľnosti dotknuté\nprojektom pozemkových úprav, v dôsledku čoho žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným\npozemkom na základe právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu ako správneho orgánu,\na teda „originálnym“ spôsobom, každý z nich do svojho výlučného vlastníctva. Vlastnícke právo\nžalobcov aj pôvodné nehnuteľnosti zanikli z dôvodu konštitutívnych zmien a účinkov projektu\npozemkových úprav.\n8. Proti rozsudku krajského súdu zo 17. januára 2019 podali vtedajší žalobcovia (teraz sťažovatelia\n1a5a\n) dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. 2Cdo/33/2020 z 26. novembra 2020 tak, že rozsudok krajského súdu\nzo 17. januára 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu procesnej vady\npodľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku spočívajúcej v tom, že odvolací súd založil spor\nna iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom tieto iné právne závery boli\npre rozhodnutie veci rozhodujúce, avšak krajský súd nesplnil tzv. manudukčnú (poučovaciu)\npovinnosť.\n9. Po vrátení veci prebiehalo na krajskom súde opätovne odvolacie konanie vedené pod sp. zn.\n16Co/7/2021. V jeho priebehu 12. februára 2021 zomrela žalobkyňa\n,\na preto krajský súd uznesením z 9. novembra 2022 rozhodol o pokračovaní v konaní s jej dedičmi,\nktorými sú sťažovatelia 2 až 4. Následne krajský súd rozsudkom z 15. decembra 2022 rozsudok\nokresného súdu (okrem iného) zmenil tak, že žalobu v časti zamietol (presne vymedzil, vo vzťahu\nku ktorým nehnuteľnostiam určeným rozsudkom súdu prvej inštancie ako patriacim do dedičstva\npo poručiteľoch), vo zvyšku odvolanie žalovaných 1 a 2 odmietol a vo vzťahu k žalovaným 3 až 6\nponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovaným 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania\na dovolacieho konania nepriznal. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. februára 2023.\nProti časti tohto rozsudku podali sťažovatelia 3. apríla 2023 dovolanie, ktoré okresný súd ku dňu\npodania tejto ústavnej sťažnosti nepredložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie.\n10. Od vrátenia veci z krajského súdu v januári 2023 rozhodoval okresný súd o trovách konania.\nUznesením z 19. apríla 2023 bola žalovaným 1 až 6 uložená povinnosť spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľom ako žalobcom trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.\n\n3\n\nO odvolaní žalovaných 1 až 6 proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením č. k.\n16Co/63/2023-1072 z 21. decembra 2023 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil\nna nové rozhodnutie.\n11. Následne okresný súd opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením\nz 28. marca 2024 tak, že žiadnemu z účastníkov konania a ani štátu nepriznal právo na náhradu trov\nkonania. Proti uzneseniu podali odvolanie sťažovatelia, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením\nč. k. 16Co/54/2024-1150 z 27. augusta 2024 tak, že ho čiastočne zmenil a sťažovatelia majú\nspoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie na základe rozsudku\nokresného súdu z 3. júna 2016 proti žalovaným 3 až 6 v rozsahu 100 %; žalovaným 4 až 6 uložil\npovinnosť zaplatiť sťažovateľom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %; sťažovateľom\nproti žalovanej 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal; vo výrokoch, ktorými\nokresný súd rozhodol o trovách konania na súde prvej inštancie medzi sťažovateľmi a žalovanými 1\na 2 a o trovách štátu, ponechal rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.\n12. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania sa okresný súd zameral\nna rozhodovanie o výške týchto trov. Uznesením z 27. novembra 2024 rozhodol o výške náhrady\ntrov prvoinštančného konania sťažovateľov a výške náhrady trov odvolacieho konania\nsťažovateľov. Na základe podaných sťažností sťažovateľov, ako aj žalovaných 4 až 6 okresný súd\nuznesením z 25. februára 2025 svoje uznesenie z 27. novembra 2024 zrušil.\n13. V ďalšom konaní okresný súd zistil, že žalovaná 3 zomrela 26. marca 2025, a preto uznesením\nz 26. mája 2025 rozhodol, že pokračuje v konaní s jej dedičmi. Následne opäť rozhodol o výške\nnáhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania sťažovateľov uznesením z 19. júna 2025. Proti\ntomuto uzneseniu podali sťažovatelia 21. júla 2025 sťažnosť. O sťažnosti rozhodol okresný súd\nuznesením z 9. septembra 2025, ktorým rozhodnutie okresného súdu z 19. júna 2025 čiastočne\nzmenil a čiastočne ho ponechal nedotknuté. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia\nbude spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n14. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd posúdil dĺžku namietaného konania, ktoré sa začalo\nv roku 2007. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti je síce konanie vo veci samej (nateraz) právoplatne\nskončené (tak ako bolo aj v období od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku krajského súdu\nzo 17. januára 2019 do jeho právoplatného zrušenia uznesením najvyššieho súdu z 26. novembra\n2020), avšak (i) podaním dovolania sťažovateľov z 3. apríla 2023 (v poradí druhého) proti\nostatnému rozsudku krajského súdu z 15. decembra 2022 sa vec posunula do štádia dovolacieho\nkonania dosiaľ neukončeného, pričom spis zatiaľ ani nebol okresným súdom predložený\nnajvyššiemu súdu, hoci od podania dovolania uplynuli vyše dva roky, (ii) a taktiež doteraz nebolo\nprávoplatne rozhodnuté o trovách konania (o ich výške).\n15. Vec sťažovateľov ako celok nie je možné považovať ku dňu podania ústavnej sťažnosti\nza ukončenú, konanie pred všeobecnými súdmi naďalej prebieha, a preto sťažovatelia namietajú\nneprimeranú dĺžku konania od podania žaloby 28. augusta 2007 dosiaľ. Uvedené podporujú\npoukazom na konkrétnu judikatúru ústavného súdu.\n\n4\n\n16. V súvislosti s procesným nástupníctvom sťažovateľov 2 až 5 v namietanom konaní sťažovatelia\nzdôrazňujú, že sťažovateľ 5 vstúpil do konania v dôsledku univerzálnej sukcesie ako dedič\npo pôvodnej žalobkyni 2 (\n) v roku 2016. Sťažovatelia 2 až 4 vstúpili do konania\nv dôsledku univerzálnej sukcesie ako dedičia po ich právnej predchodkyni\n, ktorá bola ako dedička právnou nástupníčkou po pôvodnej žalobkyni 2 (\n) a vystupovala ako žalobkyňa v posudzovanom konaní od roku 2016 (od úmrtia\n) do roku 2021, keď sama zomrela. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe ústavného súdu,\nsťažovatelia si vo vzťahu k porušeniu označených práv uplatňujú celú dĺžku konania, teda aj dobu,\npočas ktorej sa konania zúčastňoval ich predchodca.\n17. Vo veci sťažovateľov nejde o osobitne právne a fakticky zložitú vec, ale o vec patriacu\ndo bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, o zložitosti veci nesvedčí samo osebe\nani opakované rušenie pôvodných rozsudkov okresného súdu krajským súdom. Uvedené vypovedá\nskôr o neefektívnosti postupu vo veci, keď vo vzťahu k prvému rozsudku okresného súdu\nz 29. mája 2009 krajský súd vytkol vo svojom prvom kasačnom uznesení z 15. októbra 2009\nzmätočnosť a nezrozumiteľnosť a vo vzťahu k druhému rozsudku okresného súdu z 19. októbra\n2012 krajský súd konštatoval vo svojom druhom kasačnom uznesení z 23. októbra 2013\nnedostatočné odôvodnenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie.\nSťažovatelia sami svojím správaním nijako podstatne neprispeli k doterajšej dĺžke konania.\n18. Už samotná dĺžka konania začatého podaním žaloby v roku 2007 (čiže pred 18 rokmi) je\ncelkom zjavne neprimeraná a excesívna, znamenajúca de facto stav denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti) pre sťažovateľov. Vec je o to zarážajúcejšia, že samotná neprimeraná dĺžka konania\npriamo spôsobila aj (nateraz) neúspech sťažovateľov v spore proti žalovaným 1 a 2 z dôvodu\nvykonania projektu pozemkových úprav v dotknutom katastrálnom území v roku 2013, čiže počas\nkonania (v období šiesteho roku po podaní žaloby). Ak by sa okresný súd a krajský súd pričinili\no to, aby bolo konanie právoplatne skončené do roku 2013 (čiže do šiestich rokov od podania\nžaloby), žaloba by nemohla byť zamietnutá, ale muselo by jej byť právoplatne vyhovené v celom\nrozsahu. V posudzovanej veci tak došlo k značne absurdnej situácii, keď samotné prieťahy v konaní\nrelevantne ovplyvnili aj (nateraz právoplatný) výsledok sporu ako taký, nepriaznivý\npre sťažovateľov (vo vzťahu k žalovaným 1 a 2, ktorí jediní sa odvolali proti rozsudku okresného\nsúdu z 3. júna 2016).\nIII.\nVyjadrenia všeobecných súdov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n19. Podpredsedníčka okresného súdu v podaní z 11. septembra 2025 uviedla, že celkovo vo veci\nsťažovateľov do jej právoplatného skončenia (3. februára 2023) bolo stanovených 14 pojednávaní.\nOkresným súdom bolo vo veci rozhodnuté tromi rozsudkami, proti ktorým boli podané odvolania\na v rámci odvolacích konaní sa spis nachádzal na odvolacom súde od 18. augusta 2009\ndo 20. novembra 2009 (proti rozsudku z 29. mája 2009), od 18. januára 2013 do 27. novembra 2013\n(proti rozsudku z 19. októbra 2012) a od 4. októbra 2016 do 27. februára 2019 (proti rozsudku\nz 3. júna 2016). Následne bolo podané dovolanie a spis bol doručený 23. júla 2019 dovolaciemu\nsúdu, ktorý rozsudok odvolacieho súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a ten rozhodol\n5\n\nopätovne rozsudkom z 15. decembra 2022 a vec bola opätovne predložená okresnému súdu\n18. januára 2023. Okresný súd teda spisom nedisponoval od 4. októbra 2016 do 18. januára 2023,\nt. j. spolu 6 rokov a 3 mesiace.\n20. Rozsudok okresného súdu z 3. júna 2016 v spojení s uznesením najvyššieho súdu\nz 26. novembra 2020 a rozsudkom krajského súdu z 15. decembra 2022 nadobudol právoplatnosť\n3. februára 2023.\n21. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci rozhodoval okresný súd o náhrade trov konania.\nUznesením z 19. apríla 2023 rozhodol o nároku na náhradu trov konania, proti čomu bolo podané\nodvolanie a spis sa z uvedeného dôvodu nachádzal na odvolacom súde od 28. júna 2023\ndo 18. januára 2024. V dôsledku zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu opäť rozhodol okresný\nsúd uznesením z 28. marca 2024, proti ktorému bolo podané opäť odvolanie a odvolací súd vecou\ndisponoval od 18. júla 2024 do 1. októbra 2024.\n22. Zo záverov vnútornej revízie krajského súdu vykonanej v roku 2015 za preverované obdobie\nod 1. januára 2010 do 30. apríla 2015 vo veci sťažovateľov vyplýva, že neboli zistené subjektívne\npríčiny reštančnosti veci, súd konal bez prieťahov – dlhšie obdobie nečinnosti bolo zistené\nlen v období od novembra 2010 do septembra 2011, keď súd nevykonal žiadny úkon smerujúci\nk rozhodnutiu veci.\n23. Je nesporné, že od podania žaloby (v roku 2007) až do právoplatného skončenia veci\n(3. februára 2023) ubehla doba 16 rokov, ktorú nemožno považovať za dobu primeranú\nna vybavenie a rozhodnutie veci. Je však nutné prihliadať na skutočnosť, že v danej veci bolo trikrát\nrozhodnuté okresným súdom, trikrát odvolacím súdom a dosiaľ jedenkrát dovolacím súdom. Takýto\npostup si vyžaduje nemalý časový priestor. Ďalej nemožno prehliadnuť, že po dobu 6 rokov\na 3 mesiacov okresný súd vôbec nedisponoval predmetným spisom a túto skutočnosť nemožno\nako nečinnosť v konaní pričítať na ťarchu okresného súdu. Rovnako nemožno opomenúť fakt,\nže po celú uvedenú dobu súdneho konania zo strany účastníkov konania (vrátane sťažovateľov)\nnebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy či postup v konaní.\n24. Na základe uvedeného s poukazom na obsah spisu (predloženú chronológiu úkonov)\na vyjadrenie vo veci konajúcej sudkyne považuje okresný súd ústavnú sťažnosť za neopodstatnenú.\n25. Vo veci konajúca sudkyňa v pripojenom vyjadrení z 9. septembra 2025 uviedla, že spis nebol\npredložený dovolaciemu súdu z dôvodu, že od 13. apríla 2023 (keď bolo súdu doručené vyčíslenie\ntrov) súd rozhodoval o trovách konania a čakalo sa na rozhodnutie o dedičstve po žalovanej 3,\nkeďže bez právoplatného rozhodnutia súdu by dovolací súd spis vrátil ako predčasne predložený.\nSudkyňa rozhodla o sťažnosti proti vyčísleniu trov konania 9. septembra 2025 a spis bude\npredložený na rozhodnutie dovolaciemu súdu po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n26. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj predseda krajského súdu v zastúpení jeho podpredsedníčky\npodaním z 11. septembra 2025, v úvode poukázal na skutočnosť, že aktuálne je konanie\nna okresnom súde a krajskom súde právoplatne skončené, a to ostatným rozsudkom krajského súdu\nz 15. decembra 2022. V podstatnom zhrnul priebeh odvolacích konaní vo veci sťažovateľov vrátane\nvydaných rozhodnutí odvolacieho súdu.\n\n6\n\n27. V súvislosti s procesným nástupníctvom sťažovateľov poukázal na to, že sťažovateľ 5 vstúpil\ndo konania ako dedič po pôvodnej žalobkyni 2 (\n) v roku 2016, sťažovatelia 2 až 4\nvstúpili do konania ako dedičia po ich právnej predchodkyni\n, ktorá bola\nako dedička právnou nástupníčkou po pôvodnej žalobkyni 2 (\n) a v konaní\nvystupovala od roku 2016 (od úmrtia\n) do roku 2021, keď zomrela.\n28. Krajský súd uznáva, že konanie pred okresným súdom a krajským súdom je posudzované\nako celok, preto samotná dĺžka konania začatého podaním žaloby v roku 2007 je celkom zjavne\nneprimeraná. Napriek tomu argument sťažovateľov, že ak by bolo konanie právoplatne skončené\ndo roku 2013, žaloba by nemohla byť zamietnutá, neobstojí. Už v konaní pred okresným súdom\npo zrušení jeho v poradí prvého rozsudku sa žalovaní bránili tým, že práva k nehnuteľnostiam boli\ndotknuté ďalšou právnou zmenou, preto bolo práve na sťažovateľoch, aby predložili v tomto smere\nidentifikáciu nehnuteľností tak, aby bol zosúladený stav zápisu v katastri nehnuteľností s právnym\nstavom, prípadne aby bolo vykonané znalecké dokazovanie. Taktiež nemožno súhlasiť s tým, že by\nsťažovateľmi tvrdené prieťahy v konaní ovplyvnili aj výsledok sporu.\n29. Vzhľadom na uvedené podľa názoru krajského súdu k porušeniu sťažovateľmi označených práv\npostupom krajského súdu nedošlo. Konečné rozhodnutie krajský súd ponecháva na zváženie\nústavnému súdu, avšak v prípade záveru, že k porušeniu označených práv sťažovateľov došlo,\naby ústavný súd zvážil dôvodnosť finančného zadosťučinenia.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n30. Vzhľadom na obsah vyjadrení okresného súdu a krajského súdu bez ich obsahového vplyvu\nna rozhodovanie ústavného súdu v jeho jednotlivých aspektoch nepovažoval ústavný súd\nza potrebné vyzývať sťažovateľov na zaujatie stanoviska k daným vyjadreniam a pristúpil\nk meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n31. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n32. Podstata námietok sťažovateľov je založená na tvrdení, že doterajšia ochrana ich základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote nie je zavinením okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní\ndostatočne rýchla a účinná.\n33. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08)\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n\n7\n\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie už citovaných práv\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III.ÚS 154/06, II.ÚS 118/2019).\n35. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III.ÚS 111/02, IV.ÚS74/02, III.ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n36. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych prieťahov (prieťahy,\nktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú význam, pretože ani právne\nči skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, ktorá už predstavuje podstatnú časť\nľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil, že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou\nspravodlivosťou“ (pozri nález sp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka\nkonania počítaná v desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama\nosebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01,\nI. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019).\n37. Iba rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca\nnáklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne\nči stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov. V obdobných prípadoch ESĽP\ntiež konštatoval, že vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania\npovažované za zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia\npočas obzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci\nVassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\n38. V súvislosti s ústavným prieskumom postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutom\nkonaní ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, predložených príloh a vyjadrení okresného súdu\na krajského súdu zhrnul, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby 28. augusta 2007. V čase\nrozhodovania ústavného súdu je napadnuté konanie právoplatne skončené, a to rozsudkom\nokresného súdu z 3. júna 2016 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 26. novembra 2020\na rozsudkom krajského súdu z 15. decembra 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. februára 2023.\nOkresný súd následne rozhodoval o trovách konania (o nároku na náhradu trov konania a o ich\nvyčíslení). Konečné rozhodnutie bolo vydané 9. septembra 2025. Po vyznačení právoplatnosti\npredmetného rozhodnutia bude spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní, ktoré\nbolo okresnému súdu doručené ešte 4. apríla 2023.\n\n8\n\n39. Predmetnú dĺžku konania je možné považovať už prima facie za extrémnu a za absolútne\nústavne neakceptovateľnú a neospravedlniteľnú (neobhájiteľnú) a sama osebe je dôvodom\nna vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to\nbez potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania. Vzhľadom na takúto extrémnu\ndĺžku konania nepovažoval ústavný súd za potrebné hodnotiť ani tri východiskové kritériá\nna posúdenie toho, či v danom prípade došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, teda zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu. Napokon s uvedeným\nzáverom nepolemizovali ani okresný súd a krajský súd, keď oba súdy vo svojich vyjadreniach\nk ústavnej sťažnosti pripustili, že celkovú dĺžku napadnutého konania nemožno považovať\nza primeranú.\n40. K predĺženiu napadnutého konania prispel okresný súd tým, že dva jeho rozsudky boli zrušené\nodvolacím súdom a tretí bol odvolacím súdom zmenený. Taktiež v rámci rozhodovania o trovách\nkonania bolo okresným súdom o nároku na ich náhradu rozhodované opakovane, keďže prvé\nrozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a druhé rozhodnutie čiastočne zmenené. Aj krajský súd\nako súd odvolací prispel k sťažovateľmi namietanej neprimeranej dĺžke napadnutého konania, keď\nv dôsledku podaného dovolania bolo jeho v poradí tretie uznesenie zrušené dovolacím súdom,\nv dôsledku čoho došlo k predĺženiu odvolacieho konania. Uvedené svedčí o neefektívnom, resp.\nnesprávnom postupe okresného súdu, ako aj krajského súdu. Sumarizujúc celkovú dĺžku konania,\nvo veci konal okresný súd približne 10 a pol roka, krajský súd 6 rokov a 3 mesiace a najvyšší súd\n1 rok a 5 mesiacov.\n41. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\na krajského súdu v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak,\nako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu, zohľadniac pri tomto primárnom aspekte rozhodovania\naj okolnosť, že štyria z piatich sťažovateľov sú univerzálnymi sukcesormi po iných osobách\nako účastníkoch konania.\n42. Z petitu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia namietajú v konaní pred ústavným súdom\naj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy na základe toho, že okresný súd a krajský\nsúd konali so zbytočnými prieťahmi.\n43. Ústavný súd už niekoľkokrát judikoval, že ani právne či skutkovo sebanáročnejší prípad nesmie\ntrvať v právnom štáte dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa strane konania dostáva konečného\nrozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradla celkovej spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1\nústavy. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostavajú kontúry spravodlivosti\nako v očiach dotknutých strán v konaní, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej\nmienky. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho\ninštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou na fungovanie legitímneho demokratického\na právneho štátu (m. m. I. ÚS 688/2014).\n44. K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nku ktorému malo dôjsť predovšetkým v dôsledku extrémnej dĺžky napadnutého konania\npred okresným súdom aj krajským súdom, ústavný súd poznamenáva, že v systematike ústavy sú\nprimeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva\n9\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z týchto\ndôvodov však napriek tomu môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy (spôsobené\nneodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou), ako aj celková\ndoterajšia dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo\nk pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci\n(najmä predmetu konania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí\nspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 242/07 – a contrario).\n45. Aplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľov primerane, zároveň poukazujúc\nna skutočnosť, že táto vec je v čase rozhodovania ústavného súdu už právoplatne skončená (to platí\nbez ohľadu na podané dovolanie) a je už právoplatne rozhodnuté aj o trovách konania, je ústavný\nsúd toho názoru, že uvedená aktualizácia stavu konania vyvoláva efekt splnenia účelu ústavnej\nsťažnosti, teda odstránenie právnej neistoty dotknutých osôb a konvalidáciu vo vzťahu\nk požiadavkám vyplývajúcim z podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, a to bez negatívnych konzekvencií k základu námietok sťažovateľov, ktorým bolo\nvyhovené. Rezumujúc všetky skutočnosti vo veci sťažovateľov, ústavný súd rozhodol tak,\nže postupom okresného súdu a ani krajského súdu v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a teda ústavný súd návrhu\nsťažovateľov v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n46. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n47. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal\nokresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), keďže vo veci\nbolo podané (ešte pred dvomi rokmi) dovolanie a spis je potrebné predložiť na rozhodnutie\nnajvyššiemu súdu. Uvedené platí aj v prípade, ak po rozhodnutí dovolacieho súdu a vrátení veci\nokresnému súdu vznikne potreba vykonania určitých úkonov zo strany okresného súdu.\n48. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08,\nIII. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012). Tak to je aj v prípade sťažovateľov, ktorí\nžiadajú finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 eur pre každého.\n49. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n10\n\n50. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu a krajského súdu, berúc\ndo úvahy všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie sumy 8 000 eur sťažovateľke\nza primerané finančné\nzadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).\n51. Z dôvodu právneho nástupníctva sťažovateľov\n(narodeného\n),\n(narodeného\n),\n,a\n(body 16 a 27 nálezu) a v spojení s fundamentálnou vlastnosťou základných práv, ktoré sa svojím\nobsahom viažu na konkrétny subjekt (čl. 12 ústavy), je podľa názoru ústavného súdu dostatočne\nodôvodnený záver, že intenzita zásahu do označených práv a slobôd nemôže byť u právnych\nnástupcov identická s rozsahom porušenia práv a slobôd subjektov, ktoré sú účastníkmi\nrozporovaného konania od jeho úplného začiatku (m. m. ÚS 511/2014, III. ÚS 309/2015,\nI. ÚS 462/2019). Univerzálna sukcesia teda v tomto prípade (finančné zadosťučinenie) nezohráva\nrovnakú (plnohodnotnú) rolu tak, ako pri vyslovení porušenia práv sťažovateľov v primárne\nprieťahovom kontexte (to platí aj pre výšku nároku u všetkých sťažovateľov, a to pri ústavnej\nsťažnosti podanej až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v čase rozhodovania o trovách\nkonania). Vzhľadom na konštatovanú nečinnosť okresného súdu, ako aj krajského súdu, resp. ich\nneefektívny postup v napadnutom konaní a rozsah porušenia označených práv sťažovateľov,\nktorí sa subjektmi napadnutého konania stali až neskôr, považoval ústavný súd priznanie sumy\n4 000 eur sťažovateľovi\n(od roku 2018) a po 2 000 eur sťažovateľom\n(narodenému\n),\n(narodenému\n) a\n(od novembra 2022, pričom konanie bolo\nprávoplatne skončené vo februári 2023 a odvtedy okresný súd rozhodoval o trovách konania),\nza primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšku požadovaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia (každému zo sťažovateľov po 20 000 eur) ústavnej\nsťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n52. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli\nv dôsledku ich právneho zastúpenia.\n53. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľom v rozsahu za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná\nsadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Tarifná odmena\nza jeden úkon právnej služby v roku 2025 predstavuje sumu 371 eur a režijný paušál (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) v roku 2025 sumu 14,84 eur. Ústavný súd preto sťažovateľom priznal náhradu za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2025 pri zastupovaní piatich osôb vrátane dane z pridanej\n11\n\nhodnoty celkovo vo výške 2 920,51 eur a povinnosťou ich úhrady zaviazal spoločne a nerozdielne\nokresný súd a krajský súd (bod 4 výroku nálezu).\n54. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné spoločne\na nerozdielne uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n55. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. októbra 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní-extrémne", "nehnuteľnosť", "nástupníctvo-procesné", "dovolanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "nehnuteľnosť", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/117/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "16Co/254/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "16Co/47/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "16Co/494/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "16Co/7/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "16Co/63/2023", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "16Co/54/2024", "guid": "a2e8df38-03b8-4b56-9864-f3bd2ab5a44d:a5677702-4fcb-41bd-8d99-774a812fe3c0", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9a0e61d4-2a25-48fb-b2c5-106de8e17f08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2019.1"}, {"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:6b199650-d8c3-4e15-8c2c-bc36ee39ec79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.309.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.309.2015.2"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/02 z 4. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-04", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "0d65b238-4664-4d0a-829d-3f40007643fe:b80a1e05-5791-40f4-b4d5-d01770826ae4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6707210159.1", "spisova_znacka": "2Cdo/33/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/33/2020 z 26. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6707210159.1"}, {"guid": "a2e8df38-03b8-4b56-9864-f3bd2ab5a44d:a5677702-4fcb-41bd-8d99-774a812fe3c0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1519200155.2", "spisova_znacka": "16Co/54/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/54/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1519200155.2"}, {"guid": "1550546e-24b9-4707-a13a-6483c9d093dd:c9dbcf45-cd93-4449-b141-ce185605b181", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/7/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1550546e-24b9-4707-a13a-6483c9d093dd:c9dbcf45-cd93-4449-b141-ce185605b181"}, {"guid": "0f014d92-151c-4d10-86f0-0e9f754a9ce2:415ea612-843b-4348-b774-32627e8c13d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6707210159.6", "spisova_znacka": "16Co/494/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/494/2016 z 16. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6707210159.6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6c1647b8-5ee9-4a23-954a-49655eca28c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.109.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.109.2026.2"}]}