{"guid": "ussr:8e0ed20e-b475-4e1a-9308-3b282bb5cb78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2025 z 11. 3. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. marca 2025, sp. zn. IV. ÚS 19/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2025-03-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e0ed20e-b475-4e1a-9308-3b282bb5cb78", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 19/2025-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie\nv Košiciach, Komenského 68/73, Košice, zastúpenej Sýkora – advokátska kancelária, s.r.o.,\nMurgašova 3, Košice, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 37C/23/2020\nz 3. októbra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 37C/23/2020 z 3. októbra 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 37C/23/2020 z 3. októbra 2024 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie.\n3. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 682,25 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. decembra 2024, prijatou\nna ďalšie konanie jeho uznesením č. k. IV. ÚS 19/2025-11 zo 14. januára 2025 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením mestského súdu sp. zn. 37C/23/2020 z 3. októbra 2024. Sťažovateľka žiada, aby ústavný\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada\no náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobcovia v 1. až 6. rade sa žalobou\nz 25. septembra 2015 domáhali, aby súd zaviazal žalovanú (sťažovateľku, pozn.) na zaplatenie\npeňažného plnenia spolu vo výške 6 218,08 eur v rozsahu špecifikovanom v žalobe. Okresný súd\nKošice I rozsudkom č. k. 37C/23/2020-270 z 31. marca 2022 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom\nv 1. až 6. rade spolu sumu 6 218,08 eur, z toho žalobcovi v 1. rade sumu 222,08 eur, žalobcovi\nv 2. rade sumu 1 332,48 eur, žalobcovi v 3. rade sumu 2 664,80 eur, žalobcovi vo 4. rade sumu\n666,24 eur, žalobcovi v 5. rade sumu 666,24 eur a žalobcovi v 6. rade sumu 666,24 eur. Zároveň\npriznal žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.\n3. Uznesením č. k. 37C/23/2020-386 z 8. júla 2024 mestský súd uložil žalovanej povinnosť\nnahradiť žalobcom v 1. až 6. rade trovy konania v sume 11 204,49 eur. Proti uzneseniu podala\nsťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnu aplikáciu § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) namiesto\n§ 13 ods. 3 vyhlášky.\n4. O sťažnosti rozhodol mestský súd napadnutým uznesením z 3. októbra 2024 tak, že uznesenie\nz 8. júla 2024 zmenil a uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade trovy\nkonania vo výške 10 306,38 eur. Mestský súd v podstatnom uviedol, že vyšší súdny úradník\npostupoval správne, ak pri výpočte sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 9 ods. 1 vyhlášky, t. j.\nz tarifnej hodnoty veci 6 218,08 eur, ktorú tvorí súhrn súm všetkých nárokov priznaných\njednotlivým žalobcom. Za použitia § 10 ods. 1 vyhlášky potom základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 210,81 eur. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky potom\nvyšší súdny úradník správne priznal za prvú zastupovanú osobu plnú výšku základnej sadzby\ntarifnej odmeny a za každú ďalšiu zastupovanú osobu základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú\no 50 %. Spolu teda základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za 6 zastúpených\nosôb predstavovala sumu 737,81 eur. Mestský súd tiež konštatoval, že sťažovateľka mylne zamieňa\nprípad subjektívnej kumulácie (plurality zastúpených subjektov), ktorá je upravená v § 13 ods. 2\nvyhlášky, s prípadom objektívnej kumulácie (plurality uplatnených nárokov), ktorú upravuje § 13\nods. 3 vyhlášky.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka namieta porušenie svojich ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv\nv dôsledku nesprávneho výpočtu trov konania pri nesprávnej interpretácii ustanovení vyhlášky,\nčo má na ňu zásadný vplyv, keďže napadnuté uznesenie ju zaväzuje k povinnosti uhradiť žalobcom\nv 1. až 6. rade neprimerane vysokú sumu na trovách konania. Podľa sťažovateľky mestský súd\npri rozhodovaní nezohľadnil, že každý zo žalobcov si nárokoval v žalobe len časť žalovanej sumy,\n2\n\nktorá mu pripadá podľa spoluvlastníckeho podielu k parcele s výmerou 5996 m2, pretože žalovaná\nsuma je v súčte 6 218,08 eur a na každého žalobcu pripadá rozdielna výška zodpovedajúca veľkosti\njeho spoluvlastníckeho podielu. Mestský súd rozhodol o výške trov konania len mechanickým\nvýpočtom, vychádzajúc z istiny, a neposudzoval ich v širších súvislostiach, najmä s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti kauzy, a to v situácii, keď do úvahy prichádza viacero možných\ninterpretačných konštrukcií výpočtu trov konania.\n6. Poukazujúc na právne závery uvedené v náleze ústavného súdu č. k. II. ÚS 171/2023-77\nz 24. augusta 2023, sťažovateľka uviedla, že spoluvlastnícky podiel, čiže aj výšku trov konania\ns tým súvisiacu, je potrebné chápať tak, ako si ho aj žalobcovia vyčíslili v predmetnom konaní,\na teda v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci,\nčo určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k tejto spoločnej veci. Na strane\nmestského súdu došlo k formalistickému posúdeniu otázky výšky trov konania. Tento postup\nspôsobil, že súd už pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny dospel k nesprávnemu výpočtu\ntrov konania, ktorý je v okolnostiach danej veci nesprávny a neakceptovateľný.\n7. Mestský súd svoje rozhodnutie založil len na strohom konštatovaní, že v danej veci nejde\no objektívnu, ale o subjektívnu kumuláciu. Sťažovateľka považuje jeho závery za svojvoľné, čisto\nformalistické a v zjavnom nesúlade so zmyslom a s účelom dotknutých ustanovení. Mestský súd\nsvoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a ústavne konformným spôsobom sa nevysporiadal\nso všetkými zásadnými otázkami podstatnými pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia\npovažuje sťažovateľka za prejav extrémneho formalizmu a dotknuté zákonné ustanovenia\nza interpretované súdom ústavne nekonformným spôsobom, arbitrárne a v extrémnom nesúlade\nso zmyslom a s účelom daných ustanovení.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n8. Podľa vyjadrenia mestského súdu predseda, resp. podpredseda súdu ako orgán riadenia správy\nsúdu nemôžu preskúmavať rozhodnutia nezávislého a nestranného súdu a vyjadrovať sa, či súd\npostupoval v súlade so zákonom a či rozhodnutie nie je ignorovaním príslušnej právnej normy.\nPredseda súdu dohliada na rešpektovanie zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho\nkonania. Vychádzajúc z uvedeného, súhlasí, aby ústavný súd po prieskume dodržiavania\nústavnoprávnych princípov rozhodol, či mestský súd rešpektoval kogentnú právnu normu, či ju\nsprávne vyložil, a teda či nezákonným spôsobom nezasiahol do základných práv sťažovateľky.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n9. Zúčastnené osoby, ktorými sú\n,\n,\n,\na\n, vystupujúce v napadnutom konaní mestského súdu v procesnom\npostavení žalobcov v 2. až 6. rade v podstatnom uviedli, že napadnuté uznesenie mestského súdu je\nriadne a správne odôvodnené. Predpokladom na aplikáciu § 13 ods. 3 vyhlášky je spojenie vecí,\nku ktorému dochádza uznesením súdu, avšak v danej veci súd o spojení vecí nerozhodol. V konaní\n\n3\n\nod samého začiatku vystupovalo 6 žalobcov, ktorí boli zastúpení spoločným právnym zástupcom,\nčo nasvedčuje tomu, že išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb. Zúčastnené osoby sú\ntoho názoru, že niet dôvodu, aby bol každý z nárokov uplatnený samostatnou žalobou, keďže si\nkaždý zo žalobcov uplatnil jeden nárok založený na rovnakých skutkových okolnostiach a právnom\nposúdení, odlišovali sa len veľkosti podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Zúčastnené\nosoby nepovažujú za relevantný ani argument o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nuznesenia. Mestský súd svoje práve závery náležite vysvetlil v bodoch 17 až 26 napadnutého\nuznesenia. Navrhujú preto ústavnú sťažnosť zamietnuť.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n10. Sťažovateľka v replike v podstatnom uviedla, že na ústavnej sťažnosti trvá v celom rozsahu.\nS vyjadrením zúčastnených osôb nesúhlasí a dôrazne odmieta ich tvrdenia. K ich tvrdeniu, že niet\ndôvodu na to, aby bol každý z nárokov uplatnený samostatnou žalobou, sťažovateľka uviedla, že\nv mnohých obdobných prípadoch boli uplatnené samostatné žaloby jednotlivých spoluvlastníkov\n(napr. konania mestského súdu sp. zn. 62C/4/2025, sp. zn. 67C/9/2024 a sp. zn. 42C/42/2024).\nAk mestský súd trvá na tom, že je potrebné v danom prípade aplikovať § 13 ods. 2 vyhlášky, tak je\npotrebné postupovať tak, ako postupoval v uznesení sp. zn. 42C/20/2020 z 15. novembra 2023,\nktoré tvorí prílohu ústavnej sťažnosti. Ak by mestský súd postupoval týmto spôsobom, tak celková\nvýška trov konania by bola vo výške 2 715,20 eur. Podľa uvedeného za zastupovanie šiestich\nžalobcov predstavuje tarifná odmena za jeden úkon sumu 188,37 eur.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj základného práva vlastniť majetok\nje založená na tvrdení o nezákonnosti, svojvoľnosti a neodôvodnenosti napadnutého uznesenia.\nMestský súd mal formalisticky a arbitrárne aplikovať § 13 ods. 2 vyhlášky namiesto § 13 ods. 3\nvyhlášky a následne sa nedostatočne vysporiadať so sťažnostnou námietkou sťažovateľky, ktorá\nna túto formalistickú aplikáciu vyhlášky poukázala v sťažnosti.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n12. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností týkajúcich sa rozhodnutí o trovách konania\nstabilne zastáva názor, že rozhodovanie o trovách konania na všeobecných súdoch prislúcha\nzásadne im, preto také rozhodnutia preskúmava iba celkom výnimočne. Problematika náhrady trov\nkonania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich túto časť konania, napríklad takou interpretáciou a aplikáciou právnych noriem, ktorá\nby v sebe zahŕňala črty svojvôle. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii právneho\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Na druhej\nstrane rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto\nvšeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím, ako aj\n\n4\n\npostupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51\nods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu. Obsahom základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n13. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 6 ods. 1 dohovoru\na implicitne aj čl. 46 ods. 1 ústavy, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde (právo na prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania (právo\nna prístup k spravodlivosti), ktorého integrálnou súčasťou je aj právo účastníka na riadne (ústavne\nsúladné) odôvodnenie súdneho rozhodnutia. To síce neznamená, že súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé\nvšetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n14. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie z hľadiska naplnenia ústavných parametrov práva\nna spravodlivé súdne konanie, jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľkou označenými právami podľa ústavy a dohovoru. Zároveň v súlade s materiálnym\nprístupom k ochrane ústavnosti vzal pri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľky\nnapadnutým uznesením do úvahy aj obsah procesne bezprostredne mu predchádzajúceho uznesenia\nvyššieho súdneho úradníka, ktoré s napadnutým rozhodnutím o uplatnenom opravnom prostriedku\n(sťažnosti) tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany jeden celok.\n15. Z napadnutého uznesenia, ako aj uznesenia vyššieho súdneho úradníka v podstatnom vyplýva,\nže mestský súd, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci tvoriacej matematický súhrn súm všetkých\nnárokov priznaných jednotlivým žalobcom, určil základnú sadzbu tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1\nvyhlášky) v sume 210,81 eur, ktorú považoval za výslednú hodnotu jedného úkonu právnej služby.\nTakto určenú základnú sadzbu následne krátil podľa § 13 ods. 2 vyhlášky z dôvodu zastupovania\nviacerých účastníkov. Pri určení základnej sadzby potom mestský súd vychádzal zo skutočnosti, že\nna strane žalobcov sa nachádzalo viacero podielových spoluvlastníkov zastúpených spoločným\nprávnym zástupcov. Nosná námietka sťažovateľky uvedená v sťažnosti proti danému uzneseniu\nnásledne spočívala v tom, že mestský súd pri vyčíslení trov konania nesprávne aplikoval vyhlášku,\nkeď pri posudzovaní nároku žalobcov na náhradu trov konania nezohľadnil rozdielnu výšku\npodielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov aplikáciou § 13 ods. 3 vyhlášky, ale\nmechanicky a nesprávne aplikoval § 13 ods. 2 vyhlášky. Výsledná výška trov konania bola následne\nskorigovaná mestským súdom v napadnutom uznesení, no mestský súd výšku trov konania znížil\no 2 úkony právnej služby (predžalobná výzva a účasť na pojednávaní uskutočnenom 19. 11. 2020),\nktoré nepovažoval za účelné, pričom výšku tarifnej odmeny a aplikáciu § 13 ods. 2 vyhlášky\npotvrdil. Na nosnú sťažnostnú námietku sťažovateľky reagoval mestský súd konštatovaním, že\nv posudzovanom prípade ide o prípad tzv. subjektívnej kumulácie, nie objektívnej kumulácie, ktorá\nby odôvodňovala aplikáciu § 13 ods. 3 vyhlášky.\n16. Argumentácia sťažovateľky uvedená v ústavnej sťažnosti je v časti namietajúcej nesprávnu\naplikáciu vyhlášky v podstatnom zhodná s argumentáciou uvedenou v sťažnosti proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka. Sťažovateľka taktiež okrem nesúhlasu s právnym záverom mestského\nsúdu uvedeným v oboch rozhodnutiach navyše namieta aj nedostatočnú kvalitu napadnutého\nuznesenia, ktorá mala byť údajne poznačená nevysporiadaním sa s predmetným argumentom.\n\n5\n\n17. Ústavný súd po preskúmaní obsahu oboch uznesení dospel k záveru, že argumenty uvedené\nv ústavnej sťažnosti možno v okolnostiach prerokúvanej veci považovať za vecne dôvodné. V danej\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že k výkladu\nprávnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani\nv prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len\nprvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;\nna overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia\nostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický\na systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte\nracionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010).\n18. Mestský súd rozhodoval o výške náhrady trov konania len mechanickým výpočtom,\nvychádzajúc zo súhrnu súm všetkých nárokov priznaných jednotlivým žalobcom, a neposudzoval\nich v širších súvislostiach, najmä s prihliadnutím na konkrétne okolnosti kauzy. Mestský súd\nopomenul zohľadniť rozhodujúcu skutočnosť, že na strane žalobcov vystupovalo síce šesť\npodielových spoluvlastníkov so spoločným právnym zástupcom, avšak s rozdielnou výškou\nspoluvlastníckych podielov. Rozdiel vo výške podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov\nostal mestským súdom v plnej miere opomenutý.\n19. Ústavný súd sa už vo svojej rozhodovacej činnosti k otázke trov konania pri podielovom\nspoluvlastníctve vyjadril napr. aj v náleze č. k. II. ÚS 171/2023-77 z 24. augusta 2023, na ktorého\nobsah odkazovala aj sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, kde ústavný súd v skutkovo obdobnej veci\njudikoval, že ak spoluvlastnícky podiel chápeme tak, že je v podstate číselným vyjadrením\nprávneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach\na povinnostiach viažucich sa na túto spoločnú vec, potom by to malo platiť aj vo vzťahu k výške\ntrov konania.\n20. Z uvedeného je zrejmé, že téza, z ktorej vychádzal mestský súd, nebola správna. Pri určovaní\nvýšky trov konania pri tomto type konania je totiž relevantnejšou okolnosťou výška jednotlivých\npodielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ako len skutočnosť, že spoluvlastníci sú\nzastúpení rovnakým právnym zástupcom. Mestský súd však na špecifiká podielového\nspoluvlastníctva pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol a k posúdeniu otázky výšky trov\nkonania pristúpil formalisticky. V dôsledku nesprávnej aplikácie vyhlášky tak mestský súd pochybil\nuž pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny. Následne tento formalistický (a tým aj arbitrárny)\nprávny záver neskorigoval v napadnutom uznesení, keď nedostatočne reflektoval na sťažnostnú\nnámietku sťažovateľky, ale ho, naopak, potvrdil.\n21. Ústavný súd uzatvára, že mestský súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania postupoval\nformalisticky a arbitrárne, keď pri rozhodovaní o výške trov konania neprihliadal na výšku\nspoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, no mechanicky aplikoval § 13 ods. 2\nvyhlášky. Následne sa nedostatočne vysporiadal so sťažnostnou námietkou sťažovateľky, čím\ndefinitívne vylúčil možnú aplikáciu § 13 ods. 3 vyhlášky, ktorého aplikácia by špecifiká\nprejednávanej veci zohľadňovala.\n\n6\n\n22. Napadnutým uznesením mestského súdu tak došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v miere dosahujúcej ústavnoprávnu intenzitu (výrok 1). Pre dosiahnutie nápravy\nporušenia práv sťažovateľky je nevyhnutné zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci\nmestskému súdu (výrok 2). Mestský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nIV.2. K namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu:\n23. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu ústavný súd vychádzal z toho, že v nadväznosti\nna vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením a jeho zrušením sa otvára priestor na to, aby sa\nmestský súd po vrátení veci v ďalšom konaní sám vysporiadal s ochranou uvedeného práva\nhmotnoprávneho charakteru. V tejto časti preto ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel\n(výrok 4).\nV.\nTrovy konania\n24. Ústavný súd podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde uložil mestskému súdu povinnosť\nnahradiť sťažovateľke trovy konania, ktorých výšku sťažovateľka vyčíslila sumou 682,25 eur.\nÚstavný súd preskúmal vyúčtovanie trov podľa advokátskej tarify. Aktuálna výška tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby pri zastupovaní pred ústavným súdom je 1/4 výpočtového základu\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje za jeden úkon právnej služby 343,25 eur (bez režijného\npaušálu a bez dane z pridanej hodnoty). Tarifná odmena za dva úkony právnej služby a režijný\npaušál vrátane dane z pridanej hodnoty je 856,75 eur. Sťažovateľkou uplatnený nárok na náhradu\ntrov neprekračuje tarifnú odmenu, preto jej ústavný súd (viazaný návrhom) priznal trovy\nv uplatnenej výške 682,25 eur, ktorú je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania", "spoluvlastníctvo-podielové", "arbitrárnosť", "trovy konania", "vlastníctvo-vysporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/23/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e1f5acf-695d-46a3-81a5-a077df7161f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 171/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:50a67d1b-ff7e-44f6-8a5c-ec30bdade218", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.471.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 471/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 471/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.471.2026.1"}, {"guid": "ussr:e011c00e-8458-40f7-b2a3-2d217877dcea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.681.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 681/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 681/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.681.2025.1"}, {"guid": "ussr:f5e8ecb0-8313-484a-930c-b9a3839068e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.682.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 682/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 682/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.682.2025.1"}, {"guid": "ussr:eb0e224b-5811-45ec-bf8a-1b2eec066d47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.575.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2025 z 1. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.575.2025.1"}, {"guid": "ussr:438e5b46-f0fd-4a93-831d-188708cb70d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.334.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 334/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.334.2025.2"}, {"guid": "ussr:a8de5cb0-b59c-4b32-b392-3d8ea0ff60fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.90.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.90.2025.2"}]}