{"guid": "ussr:1aab1b52-5b42-47ce-b9f9-e72b61351147", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.112.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/2025 z 5. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2025, sp. zn. IV. ÚS 112/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.112.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1aab1b52-5b42-47ce-b9f9-e72b61351147", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.112.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.112.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.112.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 112/2025-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov\nLibora Duľu a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom,\nHorná 35, Banská Bystrica, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom\npod sp. zn. 17C/30/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/30/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré j e Okresný súd\nBanská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 30. júla 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n17C/30/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Tiež žiada prikázať okresnému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu primerané finančné zadosťučinenie 5 600 eur\na náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n\n2. Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu uznesením\nsp. zn. IV. ÚS 112/2025 z 11. marca 2025.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (nález sp. zn.\nI. ÚS 564/2024 z 21. novembra 2024) vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalovaného\nv 2. rade stranou sporu o určenie vlastníckeho práva, ktorý sa začal na okresnom súde 9. mája 2019\npodaním žaloby Urbárskeho pozemkového spoločenstva Skubín. Popisujúc chronologický priebeh\nnapadnutého konania, sťažovateľ uvádza, že okresný súd najskôr realizoval prvotné procesné úkony\npodľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na výzvu okresného súdu\nzo 14. júna 2019 sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 3. júla 2019 a následne na ďalšiu výzvu\nokresného súdu zaslal 23. septembra 2019 svoju dupliku k replike žalobcu. Následne okresný súd\n11. augusta 2020 požiadal Okresný úrad Banská Bystrica o zapožičanie administratívneho spisu\na vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, čím podľa sťažovateľa porušil zásadu rovnosti\nstrán sporu. Uvedenú zásadu porušil podľa názoru sťažovateľa okresný súd opakovane,\nkeď 11. októbra 2021 adresoval žalobcovi písomnú výzvu, aby vzal žalobu späť (v zmysle § 138\nCSP), a poučil ho pre prípad, že tak neurobí, aby doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa svojej\naktívnej legitimácie. Žalobca síce 8. novembra 2021 požiadal o predĺženie lehoty o 10 dní, avšak\nsvoju žalobu doplnil až 12. mája 2022. Prvé pojednávanie vo veci okresný súd uskutočnil\n17. mája 2022 (3 a pol roka po podaní žaloby), ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodov\nprocesných pochybení na strane konajúceho súdu. Na druhom pojednávaní 28. marca 2023\nbol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a jeho písomné vyhotovenie\nbolo sťažovateľovi doručené až 13. júna 2023, čo tiež považuje za prieťah v konaní. Proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie žalobca podal 27. júna 2023 odvolanie.\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 16Co/101/2023\nz 26. júna 2024 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol\nkrajskému súdu predložený 10. novembra 2023 a okresnému súdu vrátený spolu s rozhodnutím\n25. júla 2024. Rozhodnutie krajského súdu bolo stranám odoslané 6. augusta 2024. Následne bola\nvec pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá po naštudovaní spisu určila 29. októbra 2024 vo veci\ntermín pojednávania na 3. február 2025, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 28. máj 2025.\n5. Ústavný súd už nálezom sp. zn. I. ÚS 564/2024 z 21. novembra 2024 (právoplatným\n1. januára 2025) vyslovil porušenie základného práva iného účastníka napadnutého konania\n(žalovaného v 1. rade) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a trovy\nkonania a prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\n6. Sťažovateľ v doplnení ústavnej sťažnosti zo 6. júna 2025 ústavný súd informoval, že okresný súd\npojednávanie nariadené na 28. máj 2025 znova odročil, a to až na 8. september 2025, aby žalobca\ndoložil zmluvu o založení pozemkového spoločenstva účinnú k 24. februáru 2014, pričom túto\npovinnosť mu uložil už 3. februára 2025.\n7. Ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že vo veci samej bol vyhlásený rozsudok sp. zn.\n17C/30/2019 z 8. septembra 2025, ktorý bol doručený stranám konania, zatiaľ proti nemu nebolo\npodané odvolanie, no zároveň dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ zdôrazňuje, že postup okresného súdu je neefektívny,\nnapadnuté konanie prebieha (ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pozn.) šiesty rok, pričom stav\nprávnej neistoty odstránený nebol. Napadnuté konanie nie je právne ani skutkovo zložité a predmet\nsporu je bežnou rutinou každodennej praxe prvoinštančného súdu. Tvrdí, že v ňom vystupoval\naktívne, rovnako jeho právny zástupca sa o vznik zbytočných prieťahov nepričinil. Prieťahy\nv postupe okresného súdu a doterajšia dĺžka konania bez právoplatného skončenia veci sú podľa\njeho názoru neakceptovateľné. Sťažovateľ tiež uvádza, že dlhotrvajúci stav právnej neistoty\nmá negatívny vplyv na jeho zdravie, rodinný život a vzťahy, čím odôvodňuje aj svoj nárok\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu\n9. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 24. marca 2025 uviedol, že vec bola pôvodne pridelená\nsudkyni JUDr. Márii Kováčikovej, v dôsledku jej úmrtia od 1. novembra 2023 JUDr. Márii\nĎuricovej a v dôsledku jej materskej dovolenky 6. marca 2024 JUDr. Dominike Rejdovianovej.\n10. Vec bola rozhodnutá rozsudkom sp. zn. 17C/30/2019 z 28. marca 2023, ktorý však bol\npo odvolaní žalobcu zrušený a vrátený uznesením krajského súdu sp. zn. 16Co/101/2023\nz 26. júna 2024. Spis bol 10. novembra 2023 predložený krajskému súdu a vrátený aj so zrušujúcim\nuznesením 25. júla 2024, ktoré bolo stranám odoslané 6. augusta 2024.\n11. Zo spisu vyplývajú obdobia nečinnosti od 23. decembra 2019 do 12. augusta 2020,\nod 2. septembra 2020 do 14. októbra 2021 a od 8. júna 2022 do 20. februára 2023, ktoré však\nboli dôsledkom najmä opatreniami v súvislosti so šírením COVID-19. Pokiaľ ide o prieťahy\nv písomnom vyhotovení rozsudku, lehotu predseda okresného súdu predĺžil do 28. mája 2023\na rozsudok bol stranám odoslaný 29. mája 2023, čiže tu prieťahy neeviduje.\n12. Okresný súd sa k tvrdeným prieťahom vyjadroval už vyjadrením z 12. augusta 2024\nku skoršej ústavnej sťažnosti, ktorá vyústila do nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 564/2024\nz 21. novembra 2024.\n13. Od uvedeného obdobia bolo 29. októbra 2024 nariadené pojednávanie na 3. február 2025,\na to neskôr odročené na 28. máj 2025 pre potrebu doplnenia dokazovania, v rámci ktorého uložil\nžalobcovi doplniť listiny rôzneho druhu a sám mal potrebu ex offo nahliadnuť do Katastra\nnehnuteľností. Potenciálny vznik prieťahov v konaní ponecháva na úvahe ústavného súdu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\n\n3\n\nsťažnosťou a so stanoviskom okresného súdu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n15. Ústavný súd uvádza, že nedoručoval vyjadrenie okresného súdu sťažovateľovi na účel jeho\nvyjadrenia, keďže sa od jeho repliky nedá očakávať získanie akýchkoľvek pre rozhodnutie veci\nrelevantných informácií, najmä z dôvodu, že okresný súd sťažovateľom uvádzané skutočnosti\nnerozporuje a prípadný zásah do sťažovateľom označených práv ponecháva na úvahu ústavného\nsúdu, čo je ako závažný dôvod v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) [rozhodnutie Janáček v. Česká republika z 2. 2. 2023 (bod 51, bod 53) sťažnosť\nč. 9634/17]. Ústavný súd po overení aktuálneho skutkového stavu vyhodnotil, či došlo zo strany\nokresného súdu k prieťahom v konaní a do akej miery.\n16. Podstata argumentácie sťažovateľa v súvislosti s namietanými prieťahmi (čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) v napadnutom konaní sa sústreďuje na namietanie neefektívnej činnosti,\nv dôsledku ktorej bol jeho prvý rozsudok vo veci samej zrušený krajským súdom. Zároveň namieta\netapy nečinnosti okresného súdu.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 519/2023).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania\nv čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n20. Úlohou ústavného súdu bolo v danom prípade posúdiť najmä intenzitu zásahu do namietaného\npráva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov, či vznik prieťahov bol spôsobený\nprimárne postupom okresného súdu, alebo na ich vznik mal vplyv aj postup sťažovateľa,\nako aj to, aký vplyv na priebeh napadnutého konania mala povaha veci.\n21. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže napadnuté konanie nie je právne zložité. Predmet konania (žaloba o určenie vlastníckeho práva,\npozn.) možno zaradiť medzi štandardnú agendu rozhodovacej praxe všeobecných súdov.\nV predmetnom súdnom spore je možné zistiť skutkový stav z listinných dôkazov a nie je potrebné\nnáročné dokazovanie (napr. výsluch svedkov alebo znalecké dokazovanie). Právna ani skutková\nzložitosť veci nebola indikovaná ani konajúcim súdom.\n\n4\n\n22. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by negatívne vplývali na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom je napadnutý postup okresného súdu, ktorého aktivita\nsa po doručení žaloby (9. mája 2019) obmedzila na realizáciu procesných úkonov doručovania\nžalobného návrhu a vyjadrení stranám sporu (§ 167 ods. 2 CSP) a následne od 23. decembra 2019\ndo 12. augusta 2021 nebol okresným súdom vo veci uskutočnený žiadny procesný úkon (nečinnosť\nviac ako 7 mesiacov). Ďalšie obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu sú identifikované\nod 2. septembra 2020 do 14. októbra 2021 (1 rok 1 mesiac) a od 8. júna 2022 do 20. februára 2023\n(viac ako 8 mesiacov). Okresný súd vo veci sťažovateľa meritórne rozhodol až rozsudkom\nsp. zn. 17C/30/2019 z 28. marca 2023, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V dôsledku\nodvolania žalobcu sa spis od 10. novembra 2023 do 25. júla 2024 nachádzal na odvolacom súde\na po zrušení prvoinštančného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie sa zákonná sudkyňa s vecou\noboznamovala a 29. októbra 2024 nariadila pojednávanie na 3. február 2025, neskôr odročené\nna 28. máj 2025, odročené na 8. september 2025, keď bol aj vyhlásený rozsudok.\n24. Z uvedeného je nesporné, že napadnuté konanie ako celok je poznačené zbytočnými prieťahmi\na nesústredeným postupom vo veci okresného súdu, k čomu zjavne prispela aj trojnásobná\nzmena v osobe zákonného sudcu. Prvé pojednávanie bolo nariadené až 17. mája 2022, po viac\nako 3 rokoch od začatia konania, v poradí druhé pojednávanie sa uskutočnilo 28. marca 2023,\nteda s odstupom takmer jedného roka. Aj obdobie doručovania vyjadrenia žalobcu zo 7. júna 2022\ndo 20. februára 2023 (viac ako 8 mesiacov) možno považovať za zbytočný prieťah. Nesústredenosť\nv postupe okresného súdu je viditeľná pri výzve žalobcovi podľa § 138 CSP z 11. októbra 2021,\nktorý na výzvu súdu reagoval až 12. mája 2022, ako aj pri odročení pojednávania 17. mája 2022\nna neurčito (postup v rozpore s § 184 ods. 1 CSP). Overením aktuálneho stavu napadnutého\nkonania ústavný súd konštatuje, že hoci sa vo veci uskutočnilo pojednávanie 3. februára 2025\nodročené na 28. máj 2025, odročené na 8. september 2025, keď bol vo veci vyhlásený rozsudok,\nten dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a napadnuté konanie tak prebieha, nie je možné doterajšiu\ndĺžku súdneho sporu (takmer 6 a pol roka) z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať.\n25. Ústavný súd opakovane dáva do pozornosti, že od účastníkov konania obracajúcich\nsa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné\nspravodlivo požadovať, aby „strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu)\nspôsobené zlou organizáciou práce či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov.\nÚstavný súd v zmysle už svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne\nzodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky\npre riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu\nprávam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľa.\n26. Obdobne pandémia ochorenia COVID-19 môže zapríčiniť nečinnosť súdu, avšak musí ísť\no ojedinelú nečinnosť trvajúcu kratší čas aj s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam\npre sťažovateľa (IV. ÚS 266/2022, IV. ÚS 422/2022). Obmedzenia, ktoré si vyžiadala pandémia\nCOVID-19, môžu mať nepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi, hoci\nto v zásade nemôže zbaviť štát všetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného konania\n(sťažnosť vo veci Q and R proti Slovinsku, č. 19938/20, rozhodnutie z 8. 2. 2022, bod 80). Na túto\n\n5\n\nobranu okresného súdu ústavný súd prihliadol iba čiastočne a zohľadnil ju pri rozhodovaní o návrhu\nna priznanie finančného zadosťučinenia.\n27. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n28. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej\nrozsudkom 8. septembra 2029, ktorý bol stranám doručený, aj keď je zatiaľ neprávoplatný, sa stala\nmožnosť prikázania okresnému súdu vo veci konať bezpredmetnou (bod 3 výroku nálezu).\n29. V zmysle § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, keďže ústavný súd rozhodol,\nže základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\nporušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,\nktoré sťažovateľ požadoval vo výške 5 600 eur, čo odôvodňoval pocitom právnej neistoty,\nnegatívnym dopadom na zdravie a rodinný život, ako aj poukazom na význam predmetu konania\npre sťažovateľa.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal najmä na konštatovanie\ntakmer 6 a pol roka trvajúcich zbytočných prieťahov okresného súdu v danej veci. Tiež prihliadol\nna to, že sťažovateľ sa nepričinil o vznik prieťahov. Preto rozhodol o priznaní finančného\nzadosťučinenia 2 500 eur (bod 2 výroku nálezu). Zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nžiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 3 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústavnej\n\n6\n\nsťažnosti výšku trov konania nevyčíslil, ústavný súd v danej veci sťažovateľovi nepriznal nárok\nna náhradu trov právneho zastúpenia (bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "žaloba-určovacia", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/30/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cf36c166-6993-467e-9c85-5352ec984eb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.564.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.564.2024.1"}, {"guid": "ussr:91fd799e-ca37-47e0-99a9-2ee3afa735d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.519.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 519/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 519/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.519.2023.1"}, {"guid": "ussr:28db6dfd-9854-4024-ade0-c3c64da1c9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.422.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 422/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 422/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.422.2022.2"}, {"guid": "ussr:eb630648-cf49-4bae-be0c-d648d584cc9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}