{"guid": "ussr:c97a483b-a1bb-47fc-8cc8-c1db29dfefb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.76.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2025 z 6. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2025, sp. zn. III. ÚS 76/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.76.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2025-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c97a483b-a1bb-47fc-8cc8-c1db29dfefb8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.76.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.76.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.76.2025.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 76/2025-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n, zastúpených Advokátska kancelária TRNKA s. r. o., Námestie SNP 26A,\nZvolen, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/125/2023\nz 25. septembra 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. decembra 2024 domáhajú\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zrušujúcim uznesením\nnajvyššieho súdu o dovolaní v civilnom spore.\nII.\n2. Žalobca, ktorému bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci,\nsa žalobou proti sťažovateľom domáhal náhrady škody na jeho dome, ktorú mu mali spôsobiť tým,\nže z ich nehnuteľnosti steká dažďová voda pod jeho dom. Okresný súd vyzval sťažovateľov\na žalobcu zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania po 350 eur. K tomu sa vyjadril\nžalobca, ktorý v časti B) formulára (predmet podania) uviedol, že podľa § 4 ods. 3 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) je od poplatku\noslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, a v časti C) formulára\n(návrh rozhodnutia) uviedol, že by mal byť oslobodený od zaplatenia preddavku na trovy dôkazu\ntým skôr, že ani jeho príjem pozostávajúci zo starobného dôchodku mu ho neumožňuje zaplatiť.\n\n3. Okresný súd žalobu proti sťažovateľom zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.\nŽalobca nezaplatením preddavku na trovy znaleckého posudku zmaril vykonanie rozhodujúceho\ndôkazu. Bez zistenia odborných skutočností, ktoré mali byť znaleckým dokazovaním zistené\n(dôvody vzniku poškodení na dome žalobcu), nemohol vo veci rozhodnúť. Krajský súd\nna odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok okresného súdu. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný\nsúd mal vykonať znalecké dokazovanie bez uloženia zloženia preddavku, keďže priznanie nároku\nna právnu pomoc sa podľa § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch považuje za oslobodenie\nod poplatkovej povinnosti. K tomu krajský súd poukázal na § 253 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak súd ustanovení znalca a strane nebolo priznané\noslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr s ustanovením znalca uloží povinnosť zaplatiť\npreddavok. Súd pri preddavku na trovy dôkazu bez návrhu neskúma splnenie podmienok\nna oslobodenie od súdneho poplatku, ale len to, či bolo strane rozhodnutím súdu priznané\nindividuálne oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP. Preto nepostačuje zákonné\noslobodenie podľa zákona o súdnych poplatkoch ani preukázané splnenie podmienok\nna oslobodenie od súdneho poplatku. Preto okresný súd správne nevykonal znalecké dokazovanie\npre nezaplatenie preddavku žalobcom.\n4. Proti tomu podal žalobca dovolanie. Jeho prípustnosť označil ustanovením § 421 CSP\no nesprávnom právnom posúdení krajským súdom. Žalobca v texte dovolania namietal postup\nokresného súdu, keď nevykonal znalecké dokazovanie pre ním nezaplatený preddavok na trovy\ntohto dôkazu, hoci sa bránil tým, že je zdravotne ťažko postihnutý, o čom predložil v konaní\ndoklad, a podľa § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch mal byť od platenia oslobodený. K tomu\nuviedol, že sťažovatelia nerešpektujú súdne ani správne rozhodnutia a on ako invalidný dôchodca\nnemá peniaze na nové znalecké posudky, keď v predchádzajúcich posudkoch znalci konštatovali,\nže ak sťažovatelia nezrealizujú na svojich nehnuteľnostiach potrebné opatrenia, tak naďalej\nbude dochádzať k podmáčaniu jeho domu.\n5. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením zrušil rozsudky krajského a okresného\nsúdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval neprípustnosť dovolania\npodľa § 421 CSP (nesprávne právne posúdenie), no z obsahu dovolania vyabstrahoval prípustnosť\npodľa § 420 písm. f) CSP (nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci dovolateľovi uplatňovať\njeho procesné práva v miere porušenia jeho práva na spravodlivý proces). Najvyšší súd z podania\nžalobcu, ktorým reagoval na výzvu súdu na zaplatenie preddavku, zvýraznil časť C) formulára,\nv ktorej žalobca uviedol, že mal byť oslobodený od platenia preddavku tým skôr,\nže z jeho starobného dôchodku ho nemôže zaplatiť. Najvyšší súd konštatoval, že okresný súd\nnepostupoval správne, keď toto podanie podľa jeho obsahu neposúdil ako návrh na individuálne\noslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP. Preto je dovolací dôvod podľa § 420 písm. f)\nCSP dôvodný.\nIII.\n6. Sťažovatelia nesúhlasia s najvyšším súdom, že žalobca v dovolaní vymedzil dovolací dôvod\nzmätočnosti v súlade s § 431 CSP o náležitostiach vymedzenia dovolacieho dôvodu. Žalobca\nv dovolaní nenamietal, že postup súdov, ktoré jeho podanie neposúdili ako žiadosť o individuálne\noslobodenie od súdneho poplatku, napĺňa dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Opakovane\ntvrdil len to, že je invalidný dôchodca a nemá peniaze na ďalšie znalecké posudky. Žalobca\n\n2\n\ndovolací dôvod nekonkretizoval aspoň tak, aby ho bolo možné pod nejaký zákonom prípustný\ndovolací dôvod podradiť. Preto podľa sťažovateľov najvyšší prekročil rozsah žalobcom\nuplatnených dovolacích dôvodov, ktorým bol viazaný.\n7. Sťažovatelia nesúhlasia s najvyšším súdom, že podanie žalobcu treba podľa obsahu posúdiť\nako návrh na individuálne oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP. Podľa sťažovateľov\nžalobca týmto podaním len predostrel svoj právny názor, že zákonné oslobodenie podľa zákona\no súdnych poplatkoch sa vzťahuje aj na preddavkovú povinnosť na trovy dôkazu podľa CSP,\nno nemožno z neho vyvodiť, že by sa domáhal oslobodenia od súdneho poplatku podľa § 254 CSP.\nTým, že najvyšší súd v podaní žalobcu našiel to, čo tam nebolo, narušil princíp rovnosti strán sporu,\nkeďže okresný súd bude rozhodovať o oslobodení žalobcu od súdneho poplatku, hoci\non o to nepožiadal. Poukazujú na to, že posudzovanie procesného úkonu podľa jeho obsahu\nneumožňuje súdu, aby určitému a zrozumiteľnému úkonu prikladal iný než účastníkom sledovaný\nzmysel.\nIV.\n8. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietajú uznesenie najvyššieho súdu, ktorým v civilnom\nspore boli na dovolanie zrušené rozsudky okresného a krajského súdu. Prístup ústavného súdu\nk zrušujúcim rozhodnutiam najvyššieho súdu v konaní o dovolaní vyplýva z východiska,\npodľa ktorého aj zrušujúce rozhodnutia všeobecného súdu môžu byť principiálne spôsobilé porušiť\nzákladné právo účastníka konania. Aj vydanie procesného rozhodnutia všeobecným súdom\nje potrebné považovať za súčasť poskytovania súdnej ochrany. Ide najmä o prípady, ak všeobecný\nsúd vyrieši nejakú otázku s konečnou platnosťou, ktorá je spôsobilá ovplyvniť ďalší priebeh\nkonania alebo jeho výsledok (II. ÚS 344/2019).\n9. Namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušuje rozsudky okresného a krajského súdu,\nktorými bolo právoplatne rozhodnuté v prospech sťažovateľov. K významu namietaného uznesenia\npre sťažovateľov treba uviesť, že hoci najvyšší súd ovplyvnil konanie do tej miery, že vec vrátil\nna ďalšie konanie okresnému súdu, z jeho záverov nemožno vyvodiť, že v ďalšom konaní\nbude nevyhnutne rozhodnuté v neprospech sťažovateľov. Okresný a krajský súd zamietli žalobu\nproti sťažovateľom pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, keďže okresný súd\npre nezaplatenie preddavku žalobcom nevykonal znalecké dokazovanie k rozhodujúcim skutkovým\nokolnostiam, bez zistenia ktorých nemohol vec posúdiť. Najvyšší súd zrušil rozsudky okresného\na krajského súdu pre ich formalistické závery vychádzajúce z nesprávneho posúdenia obsahu\npodania žalobcu. Z toho nemožno vyvodiť, že v ďalšom konaní bude vyhovené žalobe žalobcu\nproti sťažovateľom. Pre rozhodnutie o zodpovednosti sťažovateľov za škodu na dome žalobcu\nje podstatné doteraz súdmi nevykonané znalecké dokazovanie k rozhodujúcim okolnostiam (dôvody\nvzniku poškodení).\n10. Sťažovatelia najvyššiemu súdu vytýkajú nerešpektovanie viazanosti dovolacím dôvodom,\nkeďže žalobca ako dovolací dôvod neuviedol neposúdenie jeho podania ako žiadosti o oslobodenie\nod súdneho poplatku a nesprávne posúdenie obsahu podania žalobcu ako žiadosti o oslobodenie\nod súdneho poplatku podľa § 254 CSP. K tomu však už neuvádzajú, že tieto závery najvyššieho\nsúdu sú spôsobilé ovplyvniť výsledok konania ako celku. To preto, lebo tomu tak nie je. Najvyšší\nsúd namietaným uznesením neprejudikoval výsledok sporu a nie je zrejmé, ako súdy definitívne\n\n3\n\nrozhodnú, keďže nevyriešil žiadnu právnu či skutkovú otázku rozhodnú pre hmotnoprávne\nposúdenie žalobného nároku. Súdom nič nebráni, aby v ďalšom konaní po náprave najvyšším\nsúdom vytknutej procesnej vady opätovne rozhodli o neexistencii predpokladov vzniku\nzodpovednosti sťažovateľov za škodu na dome žalobcu.\n11. Nemožno súhlasiť so sťažnostnou námietkou, že najvyšší súd nerešpektoval viazanosť\ndovolacími dôvodmi. Najvyšší súd postupoval ústavne konformne, keď od dovolateľa nevyžadoval\ntextuálne dokonalé vymedzenie dovolacieho dôvodu, ale z obsahu dovolania ako celku dovolací\ndôvod vyvodil. Treba súhlasiť s najvyšším súdom, že z obsahu dovolania je zrejmý nesúhlas\nžalobcu s nevykonaním znaleckého dokazovania, ktorý dôvodil tým, že ako invalidný dôchodca\nnemá peniaze na ďalšie znalecké posudky. Táto argumentácia žalobcu je zhodná s jeho vyjadrením,\nktoré bolo reakciou na výzvu na zaplatenie preddavku na trovy dôkazu, že jeho príjem\npozostávajúci z dôchodku umocňuje to, že by mal byť od povinnosti zaplatiť preddavok\noslobodený. Z toho potom možno vyvodiť dostatočne kvalitatívne vymedzenú dovolaciu námietku,\nže napriek tomu, že žalobca žiadal o oslobodenie od platenia preddavku na trovy dôkazu,\nčo výslovne uviedol v časti C) formulára (návrh rozhodnutia), okresný súd ho od preddavku\nneoslobodil, a pre jeho nezaplatenie znalecké dokazovanie nevykonal.\n12. K tomu možno uviesť, že dovolací dôvod zmätočnosti sa podľa § 431 ods. 2 CSP vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. V súlade s tým žalobca dovolací dôvod\nvymedzil, aj keď prípustnosť dovolania, ktorou najvyšší súd viazaný nie je, označil nesprávnym\nzákonným ustanovením. Hoci žalobca výslovne nenamietol nerozhodnutie okresného súdu o jeho\nnávrhu na individuálne oslobodenie od súdneho poplatku pre nesprávne posúdenie obsahu podania,\nnamietal priamo dôsledok tohto nerozhodnutia, t. j. neoslobodenie od povinnosti zaplatiť\npreddavok. Najvyšší súd pri posúdení žalobcom v dovolaní namietnutej správnosti neoslobodenia\nžalobcu od preddavkovej povinnosti zistil, že okresný súd pre nesprávne posúdenie obsahu žiadosti\nžalobcu ani len neposudzoval jeho majetkové pomery, hoci pre nízky dôchodok žiadal byť\noslobodený od zaplatenia preddavku. Preto prístup najvyššieho súdu k vymedzeniu a viazanosti\ndovolacím dôvodom nemožno hodnotiť ako sťažovateľmi namietané neprípustné a extenzívne\nprekročenie viazanosti dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu.\n13. Poukaz sťažovateľov na záver rozhodnutia ústavného súdu (IV. ÚS 644/2021),\npodľa ktorého ak dovolateľ označí len jeden z dovolacích dôvodov (zmätočnosť alebo nesprávne\nprávne posúdenie), tak dovolací súd nemôže sám vykonať prieskum aj z hľadiska dovolateľom\nneoznačeného dovolacieho dôvodu, nie je na ich vec priliehavý. Z priliehavého záveru rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2020 vychádzal najvyšší súd, keď konštatoval, že vymedzením\nprípustnosti dovolania žalobcom nie je viazaný a prípustnosť dovolania skúma sám.\nK tomu treba uviesť, že ak je uplatnený dovolací dôvod zmätočnosti, tak dovolací súd preskúmava\nnapadnuté rozhodnutie iba z hľadiska uplatnenej vady zmätočnosti. Žalobca ako dovolací dôvod\nuviedol uloženie mu povinnosti zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie napriek tomu,\nže ako dôchodca nemá na to dostatok peňazí. Hoci tento dovolací dôvod formálne označil\nustanovením § 421 CSP o nesprávnom právnom posúdení, tak podľa obsahu dovolacej\nargumentácie uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 o zmätočnosti. Z viazanosti dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi podľa § 440 CSP vyplýva, že najvyšší súd skúma, či existuje dovolací dôvod,\ntak ako bol obsahovo vymedzený. Dovolací súd je viazaný tým, čo dovolateľ považuje\n\n4\n\nza nesprávne. Nie je však viazaný tým, ktorým zákonným ustanovením dovolateľ túto nesprávnosť\noznačí.\n14. Nemožno súhlasiť so sťažnostnou námietkou nesprávneho posúdenia obsahu podania žalobcu\nnajvyšším súdom ako žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP. Z obsahu\npodania žalobcu vyplýva nesúhlas s povinnosťou zaplatiť preddavok na trovy znaleckého\ndokazovania, hoc odôvodnený nesprávnou argumentáciou o stotožnení zákonného oslobodenia\nod súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch s individuálnym oslobodením\npodľa § 254 CSP. Podstatné je to, že žalobca túto nesprávnu argumentáciu v závere podania doplnil\ndôvetkom, že tým skôr mal byť oslobodený od povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého\ndokazovania, že ani jeho dôchodok mu ho neumožňuje zaplatiť. To, že sa žalobca domáhal\noslobodenia od povinnosti zaplatiť preddavok na trovy dôkazu, dostatočne zrozumiteľne vyplýva\nz časti C) formulára (návrh rozhodnutia), ktorá zostala nepovšimnutá okresným a krajským súdom\na aj sťažovateľmi v ústavnej sťažnosti. Práve z tejto časti možno vyvodiť, že vôľou žalobcu,\nktorú navonok prejavil, hoc nie v časti B) formulára (čoho sa podanie týka a čo sa ním sleduje),\nbolo, aby bol oslobodený od platenia preddavku na trovy dôkazu.\n15. Namietané zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu nerieši otázku zodpovednosti sťažovateľov\nza škodu na dome žalobcu. S konečnou platnosťou vyriešilo procesnú otázku, či mali súdy podanie\nžalobcu posúdiť podľa obsahu ako návrh na individuálne oslobodenie od súdneho poplatku\npodľa § 254 CSP a o tomto návrhu rozhodnúť, čo v okolnostiach veci sťažovateľov neprejudikuje\nich zodpovednosť za škodu. Preto nemožno vysloviť porušenie práv sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré treba vždy vnímať s ohľadom na definitívny výsledok\nsporu pred všeobecnými súdmi. Opačný prístup by bol z pohľadu ústavného nesprávny,\nkeďže by neviedol k ochrane základných na výsledok zameraných ústavných práv strán sporového\nkonania, ale k tomu, že ústavný súd by vykonával dohľad nad tým, či opravné inštancie\nvšeobecného súdnictva pri svojich konanie definitívne nekončiacich postupoch a rozhodnutiach\nsprávne aplikujú podústavné právo. Preto bola ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "rozhodnutie-procesnej povahy", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolanie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cdo/125/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d380934-76d9-434f-9cee-d96dccec71df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.644.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.644.2021.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41a1e992-0a7c-4fb5-a14b-1077c6531728", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2"}, {"guid": "ussr:596e4a99-840f-45ec-accc-5c0aded31624", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.442.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 442/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 442/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.442.2026.1"}]}