{"guid": "ussr:71ae9ae7-fae0-4e65-8cc6-d4af91d5b364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.664.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 664/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 664/2024 z 10. 4. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. apríla 2025, sp. zn. III. ÚS 664/2024, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.664.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-04-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71ae9ae7-fae0-4e65-8cc6-d4af91d5b364", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.664.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.664.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.664.2024.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 664/2024-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Lilianou Smieškovou Kazerooni, advokátkou, Mariánske\nnámestie 21, Žilina, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2OdK/80/2024-20 z 27. augusta\n2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2OdK/80/2024-20 z 27. augusta 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2OdK/80/2024-20 z 27. augusta 2024 z r u š u j e\na v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 713,96 eur a zaplatiť\nich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. novembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) označeným uznesením okresného súdu o zastavení konania o návrhu\nsťažovateľa ako dlžníka na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Sťažovateľ žiada, aby ústavný\n\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\nnárok na náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako dlžník podal návrh na vyhlásenie\nkonkurzu na svoj majetok, ktorým sa domáhal vyhlásenia konkurzu a svojho oddlženia. K návrhu\npripojil dôkazy v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) vrátane\ndokladu nie staršieho ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného\nvykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3 ZoKR, a to výpisom z centrálnej evidencie exekúcií\nv Českej republike.\n3. Napadnutým uznesením okresný súd konanie o návrhu sťažovateľa zastavil s odôvodnením, že\nz dôvodu absencie vedenia exekučného konania na majetok sťažovateľa neboli splnené podmienky\nna ďalšie vedenie tohto konania. Okresný súd uviedol, že sťažovateľ nepreukázal v zmysle § 167\nods. 2 písm. f) ZoKR vedenie exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 664/2024-11 z 10. decembra 2024 prijal ústavnú sťažnosť na\nďalšie konanie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené až arbitrárne, pretože\nnedáva jasnú odpoveď, prečo sa okresný súd odklonil od rozhodovacej praxe (aj vlastnej)\na neakceptoval potvrdenie vedenia českej exekúcie ako splnenie podmienky na vyhlásenie\nkonkurzu sťažovateľa. Poukazuje na skutočnosť, že centrum jeho hlavných záujmov v zmysle čl. 3\nods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom\nkonaní (ďalej len „nariadenie“) je na území Slovenskej republiky, a teda nie je možné, aby návrh na\nvyhlásenie konkurzu na svoj majetok a svoje oddlženie podal na území iného členského štátu\nEurópskej únie, v danom prípade v Českej republike. Sťažovateľ uvádza, že do vydania\nnapadnutého uznesenia konkurzné súdy vrátane okresného súdu akceptovali ako podklad pre\nvyhlásenie konkurzu, resp. oddlženia aj doklad o vedení exekúcie v Českej republike.\n6. Napadnutým uznesením vytvoril okresný súd podľa sťažovateľa stav, kedy mu zamedzil právo\nna prístup k súdnej ochrane a zároveň došlo k odmietnutiu spravodlivosti bez relevantného\nodôvodnenia. Sťažovateľ je toho názoru, že bola porušená zásada legitímnych očakávaní, keďže\ns ohľadom na už uvedené predpokladal, že jeho vec bude rozhodnutá pozitívne. Žiadnym zákonom\nnavyše nie je upravené vylúčenie zahraničného exekučného titulu v spojení s tým, že sám\nzákonodarca v dôvodovej správe k ZoKR uvádza, že jeho účelom je umožnenie oddlženia čo\nnajširšiemu okruhu dlžníkov.\n7. Sťažovateľ uvádza, že v jeho prípade nejde o výkon českej exekúcie, ale o uznanie účinkov\ncudzieho (českého) exekučného titulu ako podklad pre jeho oddlženie, ktoré sa uznáva en bloc jeho\nvykonaním bez potreby osobitného konania. Pilier Európskej únie (ďalej len „EÚ“) „spravodlivosť“\nje totiž založený na vzájomnej dôvere členských štátov a ich rozhodnutí a vytvára voľný pohyb\nrozhodnutí. Okresný súd si vyložil pojem „obdobné vykonávacie konanie“ svojvoľne a reštriktívne.\nPodľa dôvodovej správy k ZoKR je to „vynucovacie“ konanie, ktoré vedie orgán verejnej moci\n\n2\n\nproti dlžníkovi na základe vykonateľného rozhodnutia, čo spĺňa aj zahraničná exekúcia, a je len\nformálnou záležitosťou, aby takýto nútený výkon prebiehal aj na Slovensku.\n8. Tým, že okresný súd v napadnutom uznesení len konštatoval nemožnosť akceptácie českej\nexekúcie ako podklad v zmysle § 166 ods. 3 ZoKR bez toho, aby formuloval právny názor\ns odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia a ich aplikáciu či výklad, došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Bez výkladu tejto kľúčovej právnej otázky je totiž\nnapadnuté uznesenie zjavne nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť\na ústavnú neudržateľnosť.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Okresný súd v obsiahlom vyjadrení najprv poukázal na rozdiel v účinkoch rozhodnutí\nkonkurzných a exekučných súdov z hľadiska európskej legislatívy. Na základe čl. 19 a čl. 20\nnariadenia je v členských štátoch EÚ zabezpečené automatické uznávanie insolvenčných konaní,\nktoré spočíva v tom, že každé rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom\nčlenského štátu sa automaticky uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch bez nutnosti\nsplnenia akýchkoľvek ďalších formalít. Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania spôsobuje\nrovnaké účinky v ostatných členských štátoch v tom istom okamihu ako v členskom štáte, v ktorom\nbolo vydané.\n10. Naproti tomu na európskej úrovni neexistuje nariadenie, ktoré by zakotvovalo priame účinky\nexekúcie vedenej v jednej členskej krajine v inej členskej krajine, neexistuje teda cezhraničný\npresah účinkov rozhodnutí vydaných v rámci exekúcie v jednom členskom štáte do iných členských\nštátov. Súčasťou právneho poriadku EÚ je len úprava tzv. európskeho exekučného titulu, ktorá\numožňuje, aby rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul vydaný v jednom členskom štáte únie bol\npo osvedčení ako európskeho exekučného titulu akceptovateľný ako podklad pre výkon exekúcie\nv inom členskom štáte. To však nie je prípad sťažovateľa.\n11. Právomoc českého exekútora nie je uplatniteľná mimo územia Českej republiky. Územná\npôsobnosť súdneho exekútora, resp. jej územné obmedzenie, je dané územnou pôsobnosťou\nprávneho predpisu, ktorý právomoc súdneho exekútora zakladá ‒ právomoc českého exekútora teda\nkončí na hraniciach Českej republiky a aj akékoľvek rozhodnutia či potvrdenia českého exekútora\nči súdu majú účinky len v Českej republike.\n12. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že účelom preukazovania času, ktorý uplynul od vydania\npoverenia v zmysle § 166 ods. 3 ZoKR (teda aspoň 1 roka od vydania poverenia na vykonanie\nexekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania), bolo zamedzenie masovému\nzneužívaniu inštitútu oddlženia. Predchádzajúca právna úprava totiž umožňovala zamedziť exekúcii\nsvojho majetku okamžitým podaním návrhu na konkurz po začatí čo i len jedného exekučného\nkonania, a zmariť tak možnosť individuálneho uspokojenia veriteľa.\n13. Ustanovenie § 166 ods. 3 ZoKR, ktoré zakotvuje počiatok plynutia minimálnej lehoty od\ndátumu vydania poverenia na vykonanie exekúcie, podľa okresného súdu kopíruje terminológiu\nustanovenia § 55 ods. l Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia „exekúciu vykoná exekútor,\n3\n\nktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie...“. Z použitej doslovne rovnakej formulácie, ako aj použitia právneho inštitútu\nslovenského právneho poriadku možno urobiť záver o silnej väzbe podmienky pre podanie návrhu\nna konkurz v ustanovení § 166 ods. 3 ZoKR na slovenský právny poriadok.\n14. Okresný súd ďalej uviedol, že je potrebné vnímať rozdiel medzi potvrdeniami o vedení\nexekúcie na Slovensku z Centrálneho registra exekúcií či Registra poverení na vykonanie exekúcie\na potvrdením o vedení exekúcie v Českej republike, teda výpisom z Centrální evidence exekucí.\nHoci aj česká právna úprava obsahuje inštitút poverenia exekútora, predmetom evidencie\nv Centrální evidenci exekucí však nie je dátum vydania poverenia, ale v zmysle § 125 ods. 1\nčeského zákona č. 120/2001 Sb. o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád)\na o změně dalších zákonů (ďalej len „exekuční řád“) iba dátum vyrozumenia o začatí exekúcie,\nktorý sa môže od dátumu vydania poverenia líšiť rádovo v týždňoch.\n15. Podľa § 44 českého exekučního řádu vyrozumenie o začatí exekúcie sa oprávnenému zasiela do\n15 dní od doručenia poverenia (ide ale o poriadkovú lehotu) a povinnému sa môže doručiť až\ns prvým exekučným príkazom. Je teda zrejmé, že výpis z českej evidencie exekúcií neosvedčuje\nprávne významný dátum počiatku behu minimálnej lehoty jedného roka, ktorá uplynula od vydania\npoverenia normovanej ustanovením § 166 ods. 3 ZoKR a ktorej splnenie je podmienkou, aby dlžník\nbol oprávnený podať návrh na konkurz. Vzhľadom na českým zákonom stanovený okruh\nevidovaných údajov v Centrální evidenci exekucí, tak aj z praktického hľadiska výpis z českej\nevidencie exekúcií nemôže byť akceptovaný slovenským súdom pre účely § 166 ods. 3 ZoKR, lebo\njednoducho neobsahuje údaj o dátume vydania poverenia. Pri dlhoročných exekúciách to nemusí\nbyť problém, ale v hraničných situáciách predkladania výpisov o českých exekúciách vedených\nv dĺžke blízkom času jedného roka môže aj jeden chýbajúci deň spôsobiť nesplnenie podmienky\npodľa § 166 ods. 3 ZoKR.\n16. Uvedené relatívne drobné odlišnosti v českej a slovenskej zákonnej úprave podľa okresného\nsúdu ilustrujú problematickosť použitia výpisu z českej evidencie exekúcií. Navyše, nevedno ako\nby sa preukazovalo splnenie tejto podmienky v prípade, keď v právnych úpravách niektorých\nčlenských štátoch EÚ ani neexistuje inštitút poverenia na vykonanie exekúcie (napr. Írsko,\nEstónsko, Španielsko, Fínsko, Luxembursko).\n17. Argumentácia sťažovateľa uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Odk 86/2020\nz 9. marca 2020 podľa názoru okresného súdu nemôže obstáť, keďže v tomto rozhodnutí absentuje\nakékoľvek odôvodnenie, prečo české potvrdenie konajúci súd akceptoval. Navyše, v inom konaní\nvedenom pod sp. zn. 32Odk 75/2020 Okresný súd Košice I rozhodol opačne, keď na základe návrhu\ndoloženého potvrdením o vedení iba českej exekúcie konkurz nevyhlásil.\n18. K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že nemohol\nreagovať na argumentáciu, ktorá v podanom návrhu na konkurz absentovala. Zo strany sťažovateľa\nnebolo odôvodnené, prečo sa odkláňa od praxe uplatnenej v tisíckach dosiaľ podaných návrhov\ndoložených dokladmi o vedení slovenskej exekúcie.\n19. K tvrdeniu sťažovateľa o tom, že jeho centrum hlavných záujmov sa nachádza na Slovensku,\nokresný súd uviedol, že o tom možno mať dôvodné pochybnosti. Zo životopisu pripojeného\nk návrhu na konkurz je zrejmé, že sťažovateľ pracoval v rokoch 2002 až 2023 v Českej republike\n\n4\n\nnajprv v Ostrave a potom v Tepliciach, t. j. v meste na hraniciach s Nemeckom, od roku 2017\nprevádzkoval v Českej republike živnosť, bankový účet má vedený v Česku, väčšina jeho veriteľov\nsú české subjekty. Hoci sa mal sťažovateľ od decembra 2023 vrátiť na Slovensko, výpis z českého\nregistra exekúcií z júla 2024 (teda mesiac pred podaním návrhu na konkurz) bol vydaný v 500 km\nvzdialených Tepliciach. Z tohto hľadiska sa zdá byť tvrdenie sťažovateľa problematické a konajúci\nsúd mal zrejme zastaviť konanie o návrhu sťažovateľa z dôvodu, že nemal na území Slovenska\ncentrum hlavných záujmov.\n20. Okresný súd napokon uviedol, že akceptácia zahraničných potvrdení o vedení exekúcie môže\npovzbudiť dlžníkov ku konkurznej turistike, resp. tzv. forum shoppingu, keď napr. slovenská\nprávna úprava je pre dlžníkov oproti českej priaznivejšia v tom, že nevyžaduje pre oddlženie ani\nminimálnu mieru uspokojenia veriteľov a nie je potrebná ani pluralita veriteľov. Eventuálnym\noddlžením sťažovateľa na Slovensku budú poškodené práva zahraničných veriteľov sťažovateľa,\nktorí navyše nevstúpili do dlžnícko-veriteľského vzťahu dobrovoľne, ale poskytovali sťažovateľovi\nzdravotné poistenie či zdravotnú starostlivosť. Zahraniční veritelia budú mať z procesného hľadiska\nťažšie uplatňovanie svojich práv v inom štáte v porovnaní s uplatňovaním svojich práv\nv konkurznom konaní vedenom v ich domovskej krajine. Českí veritelia sťažovateľa by pri riešení\ninsolvencie sťažovateľa v Českej republike mohli mať vzhľadom na nastavenie oddlženia v českom\nprávnom poriadku lepšie právne postavenie ako na Slovensku už len napríklad preto, lebo český\ninsolvenční zákon podmieňuje riešenie dlhu z podnikania oddlžením súhlasom veriteľa, slovenský\nZoKR takéto niečo nepozná, rovnako ako nestanovuje minimálnu mieru uspokojenia\nnezabezpečených veriteľov.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n21. V lehote stanovenej ústavným súdom sťažovateľ nedoručil repliku k vyjadreniu okresného\nsúdu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením okresného súdu z dôvodu absencie odôvodnenia vo vzťahu\nk odmietnutiu akceptácie českého dokladu na preukázanie vedenia exekučného alebo obdobného\nvykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3 ZoKR na účely oddlženia sťažovateľa konkurzom ako\nobligatórnej náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 167 ods. 2 písm. f) ZoKR.\nZastavenie konania predstavuje pre sťažovateľa odmietnutie prístupu k spravodlivosti z dôvodu, že\njeho centrum hlavných záujmov sa nachádza na Slovensku.\n23. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 80/2024).\n\n5\n\n24. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé\nvšetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie\nvšeobecného súdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(III. ÚS 54/2019, III. ÚS 540/2024).\n25. Úlohou ústavného súdu bolo v danej veci preskúmať, či požadované limity spravodlivého\nsúdneho konania boli vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia v prípade sťažovateľa\ndodržané a či sa náležité posúdenie jeho veci zároveň odrazilo aj v jasnom a zrozumiteľnom\nzodpovedaní všetkých pre vec právne a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom\nodôvodnení napadnutého uznesenia.\n26. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nuznesenie uvedené atribúty nespĺňa. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil iba citáciou\nzákonných ustanovení ZoKR so záverečným konštatovaním, že doklad o vedení českej exekúcie\npredložený sťažovateľom nie je možné považovať za dostatočný v zmysle § 167 ods. 2 písm. f)\nZoKR.\n27. Aj napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci nešlo o klasické sporové konanie, v ktorom by\nsa konajúci súd mal vysporiadať s argumentáciou prednesenou sťažovateľom, ale skôr o posúdenie\nzákonom stanovených náležitostí a podmienok v súvislosti s podaným návrhom na vyhlásenie\nkonkurzu, neznamená to, že by mal všeobecný súd rezignovať na povinnosť odôvodniť svoje\nrozhodnutie jasným a zrozumiteľným spôsobom. Uvedené platí o to viac, ak je zrejmé, že sa\nv konaní vyskytuje určitý cezhraničný prvok, ako je to v prípade sťažovateľovej veci, keď prílohou\nnávrhu bol doklad o vedení českej exekúcie. Okresný súd síce stroho skonštatoval nemožnosť\nakceptácie takéhoto dokladu z dôvodu, že účinky exekučného konania vedeného v Českej republike\nnie je možné vzťahovať na územie Slovenskej republiky a na sťažovateľa sa na Slovensku hľadí\nakoby exekúciu nemal, avšak z napadnutého uznesenia nie je možné vyabstrahovať, na základe\nčoho k tomuto záveru dospel.\n28. V kontraste s uvedeným tak pôsobí vyjadrenie doručené ústavnému súdu, v ktorom sa okresný\nsúd podrobne venuje rozdielu v účinkoch konkurzných súdov v kontexte nariadenia a exekučných\nsúdov, odlišnostiam vo vzťahu k potvrdeniam o vedení exekúcie v podmienkach českého\na slovenského právneho poriadku s poukazom na pomerne podrobnú citáciu českého exekučního\nřádu a s tým súvisiacim splnením podmienky preukázania času, ktorý uplynul od vydania poverenia\nna vykonanie exekúcie. Navyše, pozornosti ústavného súdu v tejto súvislosti neuniklo, že základ\ntejto argumentácie tvorí odôvodnenie neskorších rozhodnutí okresného súdu v obdobných\nkonaniach na vyhlásenie konkurzu oddlžením, v ktorých dlžníci predložili doklad o vedení českej\nexekúcie (napr. uznesenia okresného súdu sp. zn. 1OdK/102/2024, sp. zn. 9OdK/101/2024, sp. zn.\n9OdK/101/2024, sp. zn. 3OdK/93/2024).\n29. Hoci už uvedené postačuje na zrušenie napadnutého uznesenia z dôvodu absencie jeho\nnáležitého odôvodnenia, ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k námietke sťažovateľa, že\nnapadnutým uznesením mu okresný súd vytvoril stav, keď mu zamedzil právo na prístup k súdnej\nochrane. Podľa sťažovateľa došlo zároveň k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), keďže\n6\n\nnie je možné, aby sa oddlžil tak na území Slovenskej republiky z dôvodu neakceptácie potvrdenia\nvedenia českej exekúcie, ale ani v Českej republike, pretože sťažovateľ má centrum hlavných\nzáujmov na území Slovenska, a to všetko bez relevantného odôvodnenia.\n30. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že otázkou skúmania hlavného centra záujmov\nsťažovateľa a s tým spojenou otázkou existencie právomoci okresného súdu v zmysle nariadenia,\nktoré je v danej veci priamo uplatniteľné, sa okresný súd žiadnym spôsobom nezaoberal.\n31. Ústavný súd k tomu vo všeobecnosti uvádza, že konajúci súd je za každých okolností povinný\nex offo skúmať, či je daná jeho právomoc, keďže ide o jednu zo základných podmienok konania.\nAk súd zistí nedostatok právomoci slovenských súdov, ide o neodstrániteľnú prekážku konania,\na v tom prípade je súd povinný konanie zastaviť.\n32. V okolnostiach prejednávanej veci uvedené platí o to viac, že už z príloh (náležitostí)\npripojených k návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 167 ods. 2 ZoKR (najmä zo životopisu, opisu\nživotnej situácie, zoznamu veriteľov) bolo zjavné, že v jeho veci pôjde o konanie s cudzím prvkom.\nOkresný súd sa mal v tomto prípade prednostne vysporiadať s otázkou, či je v sťažovateľovej veci\nvôbec založená jeho medzinárodná právomoc začať oddlžovacie konanie.\n33. Pravidlá pre určenie skutočného centra hlavných záujmov dlžníka sú obsiahnuté priamo v čl. 3\nbode 1 nariadenia a všeobecne je to miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich\nzáujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. Právomoc začať insolvenčné konanie (vrátane\nkonania oddlžovacieho) majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum\nhlavných záujmov dlžníka. V prípade akejkoľvek fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom\nhlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa\nuplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas\nobdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.\nAk uvedené domnienky nemožno uplatniť, súd musí zisťovať, aké je skutočné centrum hlavných\nzáujmov dlžníka. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie\ninsolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa čl. 3 nariadenia. V rozhodnutí\no začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä\nskutočnosť, či je právomoc založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2 nariadenia.\n34. Napokon aj v ustanovení § 171c ZoKR je zakotvené, že konkurzný súd je povinný skúmať, či\ndlžník má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov, a to v každom štádiu\noddlžovacieho konania, a na ten účel môže kedykoľvek počas konania dlžníka vypočuť, najmä ak\nide o cudzieho štátneho príslušníka. Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky\ncentrum hlavných záujmov, konanie zastaví, a ak už rozhodol o oddlžení, rozhodne aj o zrušení\noddlženia. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.\n35. Centrum hlavných záujmov sťažovateľa posúdil okresný súd de facto až v konaní o jeho\nústavnej sťažnosti, keď po preskúmaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh (pozri bod 19\ntohto nálezu) dospel k záveru, že tvrdenie sťažovateľa o jeho centre hlavných záujmov v Slovenskej\nrepublike je problematické a „konkurzný súd mal zrejme zastaviť konanie o návrhu sťažovateľa aj\nz dôvodu, že nemal na území SR centrum hlavných záujmov“.\n36. Okresný súd v tomto smere poukázal na uznesenie sp. zn. 2CoKR 9/2020 z 31. marca 2020,\nv ktorom Krajský súd v Košiciach posúdil veľmi podobný skutkový stav, pokiaľ ide o predložené\n7\n\npotvrdenie o vedení českej exekúcie, ako aj o centrum hlavných záujmov dlžníka. Súd prvej\ninštancie tu dospel k záveru, že z predloženého návrhu na vyhlásenie konkurzu, k nemu priložených\npríloh a preskúmaním rodinných, sociálnych, ekonomických a majetkových väzieb dlžníka\nnepovažoval za preukázané, že dlžník má centrum hlavných záujmov na Slovensku. Z tohoto\ndôvodu nebola založená právomoc súdu prvej inštancie a konanie bolo zastavené. Odvolaním\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie Krajský súd v Košiciach potvrdil.\n37. Ústavný súd k tomu uvádza, že práve okresným súdom uvádzané rozhodnutie je príkladom\ntoho, že konajúci súd prvej inštancie najskôr posúdil otázku jeho medzinárodnej právomoci\nv zmysle príslušných ustanovení nariadenia ako základnej procesnej podmienky konania. Keďže\ndospel k záveru, že jeho právomoc nie je daná, konanie zastavil bez toho, aby sa následne zaoberal\npovahou a účinkami predložených potvrdení o vedení českých exekúcií.\n38. V okolnostiach sťažovateľovej veci je nutné konštatovať, že okresný súd sa v napadnutom\nuznesení otázke založenia jeho právomoci pre začatie konkurzného konania v zmysle pravidiel pre\nzisťovanie hlavného centra záujmov sťažovateľa podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia nevenoval.\nVyriešenie tejto otázky ako základnej podmienky konania s náležitým odôvodnením by však podľa\nnázoru ústavného súdu malo predchádzať posúdeniu splnenia formálnych a materiálnych\npodmienok pre vyhlásenie konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZoKR. Ústavný súd dodáva, že práve\nv konaní pred okresným súdom je priestor na vysporiadanie sa s touto otázkou, a nie v konaní pred\nústavným súdom v rámci vyjadrenia sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\n39. Sumarizujúc uvedené, možno považovať námietky sťažovateľa za opodstatnené, keďže\npožiadavky na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, tak ako vyplývajú z ustálenej\nrozhodovacej praxe, neboli v prípade napadnutého uznesenia okresného súdu bezo zvyšku splnené.\nZ tohto dôvodu možno konštatovať, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n40. Vychádzajúc z porušenia práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného súdu, bolo toto\nrozhodnutie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie. V tomto konaní bude okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nznamenajúcim potrebu vysporiadať sa prednostne s otázkou jeho právomoci a s tým spojeným\nposúdením hlavného centra záujmov sťažovateľa a následne s otázkou splnenia ďalších podmienok\npre vyhlásenie konkurzu, to všetko s náležitým odôvodnením.\nV.\nTrovy konania\n41. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3,\n§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3) sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v sume 713,96 eur. Ústavný\nsúd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa o daň z priadnej hodnoty nezvýšil, pretože právny\nzástupca sťažovateľa nie je platiteľom tejto nepriamej dane.\n\n8\n\n42. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2025\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2OdK/80/2024", "guid": "7ad539af-a0e4-48ef-abf8-28d2edee96b5:1a634cca-e658-4ca1-b4ac-fd97d3134370", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b8c9404-3afb-42bb-8ae5-d0b8a1f5a9d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.540.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 540/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 540/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.540.2024.1"}, {"guid": "ussr:5d05da6b-3eed-4ca5-9595-5361dbd73f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "d3f4e9c0-d73c-4425-8ae8-e4203c64230e:a8a83c2b-00a8-4f54-8f48-7d12a211f28f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7120202984.1", "spisova_znacka": "2CoKR/9/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/9/2020 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7120202984.1"}, {"guid": "b06dca8a-cd70-4325-a46e-5696b9c2f9e0:d47c9603-d315-4406-a9d1-17310efa89ec", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:5124210705.1", "spisova_znacka": "9OdK/101/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/101/2024 z 18. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:5124210705.1"}, {"guid": "87cb9f1d-ebc0-4c4d-8812-eeca5826922a:5c428f06-2f3a-472d-a838-183c30500536", "ecli": null, "spisova_znacka": "2OdK/80/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/80/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/87cb9f1d-ebc0-4c4d-8812-eeca5826922a:5c428f06-2f3a-472d-a838-183c30500536"}, {"guid": "667c06aa-fb40-4e1f-be99-668439a9105b:08a3699c-530d-4aa8-9fbe-3a8695652708", "ecli": null, "spisova_znacka": "1OdK/102/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1OdK/102/2024 z 11. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/667c06aa-fb40-4e1f-be99-668439a9105b:08a3699c-530d-4aa8-9fbe-3a8695652708"}, {"guid": "fb5e896b-9a71-442e-ab15-d5951ec7be08:6970cd51-1985-48d0-953d-7de57b67856f", "ecli": null, "spisova_znacka": "3OdK/93/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/93/2024 z 9. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb5e896b-9a71-442e-ab15-d5951ec7be08:6970cd51-1985-48d0-953d-7de57b67856f"}], "citovane_v": [{"guid": "e576424c-87b5-4969-9ba8-c3f0f99e4fc9:87cf137d-82ec-4e16-acb0-d54ac3da344e", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5125204391.2", "spisova_znacka": "9OdK/51/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/51/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5125204391.2"}]}