{"guid": "ussr:9c20b21b-9a11-454c-93e6-6b6c13d7d239", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.514.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2025 z 5. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2025, sp. zn. III. ÚS 514/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.514.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9c20b21b-9a11-454c-93e6-6b6c13d7d239", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.514.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.514.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.514.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 514/2025-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa K-system, spol. s r.o., SNP 2780/170, Žiar\nnad Hronom, zastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen,\nproti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-49C/136/2013 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B5-49C/136/2013 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. B5-49C/136/2013 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. mája 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\n\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu pri rozhodovaní o výške náhrady trov\nkonania. Okrem toho sťažovateľ žiada, aby ústavný súd mestskému súdu prikázal konať\nbez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 3 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 514/2025-14 z 11. septembra 2025 bola ústavná sťažnosť\nprijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Sťažovateľ ako jeden z vlastníkov bytov a nebytových priestorov je jedným zo žalovaných, ktorí\nsú označení ako žalovaní 2. Napadnuté konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde\nBratislava V, ktorý zanikol a výkon súdnictva prešiel na Mestský súd Bratislava IV (ďalej\nlen „mestský súd“). Z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bolo konanie uznesením\nokresného súdu z 15. októbra 2021 zastavené a žalovanému 2, ako aj žalovanému 3 bola priznaná\nnáhrada trov konania v rozsahu 100 %. Uznesenie okresného súdu o zastavení konania nadobudlo\nprávoplatnosť 23. novembra 2021. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 15. novembra\n2021 vyčíslil trovy konania. Okresný súd o výške náhrady trov konania nerozhodol,\npreto sťažovateľ 24. februára 2023 požiadal okresný súd o vydanie tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd následne rozhodol o výške náhrady trov konania uznesením vyššieho súdneho\núradníka z 28. marca 2023, z ktorého nebolo zrejmé, na akú sumu z celkovo priznanej výšky trov\nkonania má nárok žalovaný 2 a žalovaný 3. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť a neurčitosť\nrozhodnutia o výške trov konania podal sťažovateľ 26. apríla 2023 proti uzneseniu sťažnosť,\nrovnako ako ďalší žalovaní. Po nahliadnutí do elektronického súdneho spisu sťažovateľ zistil,\nže mestský súd doručil žalobcovi sťažnosti na vyjadrenie až 10. novembra 2024 a ďalej bol\nnečinný. Preto sťažovateľ podal 26. marca 2025 sťažnosť predsedovi mestského súdu na zbytočné\nprieťahy v konaní, v ktorej požiadal o vykonanie opatrení na odstránenie prieťahov.\n5. Mestský súd po doručení sťažnosti predsedovi súdu vydal 27. marca 2025 uznesenie, ktorým\nzrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 11. apríla\n2025 a 10. apríla 2025 bol sťažovateľ upovedomený o tom, že podpredseda mestského súdu\nvyhodnotil jeho sťažnosť na prieťahy ako dôvodnú. Mestský súd rozhodol o náhrade trov konania\nuznesením zo 7. mája 2025, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú súd zaslal žalobcovi\nna vyjadrenie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného konania.\n6. Podľa sťažovateľa napadnuté konanie trvá neprimerane dlho. Predmetom rozhodovania je výška\ntrov konania, preto nie je dôvod na to, aby o nich nebolo po vyše troch rokoch a šiestich mesiacoch\nod právoplatnosti uznesenia o zastavení konania rozhodnuté. Podanie sťažnosti proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka konanie predĺžilo, avšak bolo zrušené uznesením súdu pre nejasnosť\nvýroku o výške náhrady trov konania jednotlivých žalovaných, čo potvrdzuje dôvodnosť podanej\nsťažnosti. Mestský súd svojím postupom spôsobil zbytočné prieťahy, ktoré neboli v čase podania\nústavnej sťažnosti odstránené, a to napriek jeho snahe, aby k prieťahom nedochádzalo. Okrem\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru požaduje sťažovateľ finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3 000 eur. Požadované\nzadosťučinenie predstavuje 1 000 eur za každý rok zbytočných prieťahov, ktoré zapríčinil svojou\nnečinnosťou výhradne súd.\n\n2\n\nII.\nVyjadrenie mestského súdu\n7. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2025 predsedníčka mestského súdu uviedla\npriebeh úkonov vykonaných v konaní po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania z 15. októbra\n2021. Vo vzťahu k obdobiu do rozhodnutia o trovách konania uznesením vyššej súdnej úradníčky\nz 28. marca 2023 poukázala na to, že právna úprava Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“) neurčovala vyššiemu súdnemu úradníkovi lehotu na vydanie uznesenia o výške náhrady\ntrov konania. Lehota 60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP bola určená až zákonom č. 201/2023 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov účinným od 1. júla\n2023. Okolnosťou znemožňujúcou plynule konať boli zároveň personálne problémy v súdnom\noddelení súvisiace s odchodom vyššej súdnej úradníčky na materskú dovolenku, ako aj pandémia,\nkeď súdy museli postupovať v súlade s príslušnými odporúčaniami v záujme ochrany zdravia.\n8. Priebeh konania po podaní sťažnosti žalovanými proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky bol\nnegatívne ovplyvnený aj tým, že spis bol nedopatrením založený k spisom určeným na vykonanie\nopravného uznesenia, resp. na založenie do archívu. V ďalšom období došlo k reorganizácii\nv súvislosti s reformou súdnej mapy, keď súd čelil komplikovanému obdobiu spojenému\ns nefunkčnosťou systému. Vzhľadom na množstvo a rozsah nedostatkov uznesenia vyššieho\nsúdneho úradníka ho súd uznesením z 27. marca 2025 zrušil a vec bola vrátená na ďalšie\nprejednanie a rozhodnutie, proti ktorému majú strany opäť možnosť sťažnosť, čo sťažovateľ využil\na sťažnosť 11. júna 2025 opätovne podal. V prípade, ak by súd postupoval tak, že by napadnuté\nuznesenie zmenil, išlo by o konečné rozhodnutie bez možnosti procesnej obrany. Objektívnou\nprekážkou, pre ktorú súd dosiaľ nerozhodol o sťažnosti žalovaného 2 (sťažovateľa, pozn.) je aj to,\nže z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na súd vyššej inštancie bola vec pridelená novej zákonnej\nsudkyni, ktorá do reálneho výkonu nastúpila až 1. októbra 2025 z dôvodu povinného čerpania\ndovolenky.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd uvádza, že nedoručoval vyjadrenie mestského súdu sťažovateľovi pre účely jeho\nvyjadrenia, pretože sa od jeho repliky nedá očakávať získanie akýchkoľvek pre rozhodnutie veci\nrelevantných informácií. Ústavný súd po overení aktuálneho skutkového stavu vyhodnotil, či došlo\nzo strany súdu k prieťahom v konaní.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\n\n3\n\n(IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci,\n(ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci\nprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).\n12. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (23. novembra 2021) je posudzované konanie\nvo fáze rozhodovania o výške trov konania, čo patrí k štandardnej agende všeobecného súdnictva,\npreto dĺžka konania v predmetnej fáze nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti\nprerokovávanej veci.\n13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v posudzovanom období\nnapadnutého konania, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnej fáze konania\nk zbytočným prieťahom. Sťažovateľovi nemožno vyčítať skutočnosť, že využíva jemu dostupné\nopravné prostriedky podľa vnútroštátneho práva, keď preukazuje riadnu starostlivosť\npri vykonávaní procesných úkonov. Sťažovateľ sa zároveň aktívne domáhal rozhodnutia súdu\no výške trov konania. Význam veci pre sťažovateľa je daný tým, že ako strana súdneho sporu,\nktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania po právoplatnom rozhodnutí, vo veci očakáva\nnastolenie právnej istoty v otázke ich výšky.\n14. Napokon ústavný súd hodnotil postup mestského súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v posudzovanom období napadnutého konania, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti\na z vyjadrenia mestského súdu. Je nepochybné, že o výške trov konania sťažovateľa nie je\nprávoplatne rozhodnuté napriek tomu, že konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené\nuznesením o zastavení konania právoplatným 23. novembra 2021. Nič na tom nemení ani\nskutočnosť, že o trovách konania boli vydané už dve uznesenia (28. marca 2023 a 7. mája 2025),\nkeď prvé z týchto uznesení vydal súd až po šestnástich mesiacoch po právoplatnosti zastavenia\nkonania a navyše bolo pre nejasnosť a chyby zrušené, o čom súd rozhodoval ďalšie dva roky.\nPostup mestského súdu pri rozhodovaní o trovách konania je ústavne neakceptovateľný.\n15. Vo vzťahu k argumentácii mestského súdu, že lehota 60 dní na rozhodnutie o výške náhrady\ntrov konania bola do § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) doplnená\naž s účinnosťou od 1. júla 2023, je potrebné uviesť, že to neodôvodňuje nečinnosť súdu trvajúcu\nuž v tom období vyše roka pri rutinnom rozhodovaní o výške trov konania. Pritom ďalší postup\nmestského súdu bol opäť poznačený významnou nečinnosťou, keď o sťažnosti žalovaných\nproti uzneseniu o výške trov konania súd rozhodol až 27. marca 2025. Okrem toho je potrebné\nuviesť, že povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý\nčo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana obrátila na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 CSP, ktorý určuje, že súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb.\n16. Mestský súd postup v napadnutom konaní podrobne popísal a pomenoval konkrétne\npersonálne/organizačné problémy, administratívnu poddimenzovanosť súdu a ďalšie všeobecne\nznáme problémy súdnictva. K tomu ústavný súd stabilne uvádza, že systémové zlyhania pri správe\n4\n\nsúdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom\nneuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú\nrepubliku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo\nvyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve,\npredsedom súdov či k rezortnému ministerstvu. Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť\nk záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter (III. ÚS 113/2024). Ani problémy\ntýkajúce sa súdnej reformy (tzv. súdnej mapy) nemôžu byť na ťarchu účastníkov konania\n(III. ÚS 471/2023, III. ÚS 541/2023).\n17. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že v posudzovanom konaní\nv časti rozhodovania o výške trov konania došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým\naj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n18. Ústavný súd na základe zistenia, že postupom mestského súdu došlo k porušeniu označených\npráv sťažovateľa, mu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal, aby v napadnutom konaní konal\nbez zbytočných prieťahov, pretože namietané konanie v časti rozhodnutia o trovách konania nebolo\nv čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončené.\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020).\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia.\n20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n3 000 eur, čo odôvodnil skutočnosťou samotného zásahu do svojich práv, ku ktorému došlo\nnečinnosťou mestského súdu v jednoduchej veci trov konania. Sťažovateľ pritom prieťahy\nnezapríčinil, naopak, vlastnými podnetmi upozorňoval súd na zbytočné prieťahy.\n21. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného mestským súdom, obdobia nečinnosti, berúc\ndo úvahy, že predmetom rozhodovania je bežná vec trov konania, správanie sťažovateľa,\nako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie 1 000 eur pre sťažovateľa\nza primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že miera právnej neistoty\nsťažovateľa vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania je neporovnateľná s fázou\npred rozhodnutím vo veci samej. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú\nuž ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateľa nevyhovel.\n\n5\n\nV.\nTrovy konania\n22. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu okresný súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli právnym\nzastúpením.\n23. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku\n2025 je 371 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 2 x 371 eur), čo predstavuje 742 eur, spolu s náhradou\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 14,84 eur) predstavuje náhrada trov 771,68 eur. Táto suma sa\nzvyšuje o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom\ntejto dane. Spolu tak sťažovateľovi patrí náhrada trov konania vo výške 949,17 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2025\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trovy konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/136/2013", "guid": "c5f5560f-8db6-4f25-8b18-d13610851b5c:4c7aa8bb-bd8c-4396-a8e2-b59d12790be7", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24c109a8-662f-4897-a6ab-9214f78ee57e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.113.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.113.2024.2"}, {"guid": "ussr:4c77d017-1367-4747-848b-caabb5d8d032", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.541.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.541.2023.1"}, {"guid": "ussr:430957dc-2af5-40c4-8877-88795988d665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.471.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.471.2023.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}