{"guid": "ussr:d220c7f5-aefa-4465-9a26-f5beab830f70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2025 z 29. 4. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. apríla 2025, sp. zn. III. ÚS 48/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d220c7f5-aefa-4465-9a26-f5beab830f70", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 48/2025-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa mesta Senec, Mierové námestie 8, Senec,\nzastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti postupu\na uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo 6. februára 2024\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo 6. februára 2024\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho základné právo na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo 6. februára 2024\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. 1Obdo/79/2021 a sp. zn.\n1Obdo/44/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e mu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n1 331,33 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n6. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. mája 2024 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), ako aj práva na rovnosť strán podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\na práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým\nkasačným uznesením najvyššieho súdu, ktoré žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nTakisto žiada priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie 8 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n2. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi vystupuje v postavení žalovaného, proti ktorému\nbola podaná žaloba o zaplatenie 92 365,23 eur s príslušenstvom z titulu nároku vyplývajúceho\nzo záväzkového vzťahu.\n3. Okresný súd Pezinok rozsudkom sp. zn. 9Cb/16/2008 z 25. septembra 2017 žalobu žalobkyne\nzamietol v celom rozsahu.\n4. Po podaní odvolania bol rozsudok okresného súdu potvrdený rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3Cob/60/2018 z 29. mája 2019, ktorý bol 15. júla 2019 poštou doručený prvému\nprávnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Milanovi Škultétymu. V čase doručenia rozsudku krajského\nsúdu bol JUDr. Milan Škultéty na vlastnú žiadosť vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Hoci túto\nskutočnosť súdu nikdy neoznámil, jeho cestou sa rozsudok krajského súdu dostal do priamej\ndispozície žalobkyne. Tá sa s odvolacím rozhodnutím oboznámila a podaním dovolania voči nemu\npoverila nového právneho zástupcu (ŠÁŠIK & Partners, s. r. o.).\n5. Dňa 16. septembra 2019 podal nový právny zástupca žalobkyne elektronicky dovolanie,\nv ktorom bolo výslovne uvedené, že ide o dovolanie proti rozsudku krajského súdu,\na teda proti rozhodnutiu, ktoré bolo „doručené dňa 15. júla 2019, pričom dvojmesačná lehota\nna podania dovolania uplynie dňom 16. septembra 2019“. Keďže dovolanie bolo podané\nv elektronickej podobe bez autorizácie a podanie nebolo dodatočne doplnené v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní, súd\nna dovolanie podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neprihliadol,\nčo vyplýva z úradného záznamu vyššej súdnej úradníčky.\n6. Podaním doručeným okresnému súdu 14. februára 2020 elektronicky mailom JUDr. Jaroslav\nŠášik oznámil skutočnosti týkajúce sa autorizácie dovolania a zároveň uviedol, že lehota na podanie\ndovolania nemohla začať plynúť, keďže rozsudok krajského súdu nebol doteraz riadne doručený,\npričom požiadal opätovne o jeho doručovanie a zároveň doručil dovolanie.\n7. Rozsudok krajského súdu bol opätovne doručovaný druhému právnemu zástupcovi žalobkyne\npoštou, ktorý si ho v odbernej lehote neprevzal, takže zásielka sa vrátila okresnému súdu\n5. novembra 2020. Na č. l. 659 predmetného spisu sa nachádza doložka právoplatnosti rozsudku\nkrajského súdu z 29. mája 2019 s označeným dátumom nadobudnutia právoplatnosti 5. novembrom\n2020.\n2\n\n8. Dňa 24. februára 2021 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku\nza dovolanie doručené 16. septembra 2019.\n9. Žalobkyňa 1. marca 2021 oznámila odvolanie plnej moci druhému právnemu zástupcovi (ŠÁŠIK\n& Partners, s. r. o.) a 25. marca 2021 informovala o prevzatí právneho zastúpenia advokátskou\nkanceláriou Weis & Partners s.r.o. (ďalej aj „tretí právny zástupca“). Dňa 15. apríla 2021\nbola výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie opätovne doručovaná tretiemu právnemu\nzástupcovi.\n10. Tretí právny zástupca požiadal okresný súd 21. júna 2021 o doručovanie rozsudku krajského\nsúdu opätovne z dôvodu, že tento nebol doručený žalobkyni ani tretiemu právnemu zástupcovi,\nako ani predchádzajúcemu právnemu zástupcovi. Na žiadosť reagoval okresný súd opätovným\ndoručovaním rozsudku krajského súdu z 29. mája 2019, ktorý bol tretiemu právnemu zástupcovi\ndoručený elektronicky 24. júna 2021.\n11. Dňa 28. júla 2021 boli sťažovateľovi doručené dovolanie žalobkyne\n16. septembra 2019 a podanie a doplnenie dovolania doručené 14. februára 2020.\n\ndoručené\n\n12. Dňa 5. augusta 2021 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k dovolaniu\nžalobkyne, ktoré bolo doručené žalobkyni na vedomie 23. augusta 2021. Tretí právny zástupca\ndoručil okresnému súdu 24. augusta 2021 „doplnenie dovolania“.\n13. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obdo/79/2021 z 23. novembra 2022 rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd za dátum doručenia rozsudku\nkrajského súdu žalobkyni označil 24. jún 2021, a teda podanie tretieho právneho zástupcu\nžalobkyne považoval za doručené včas.\n14. Proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorej ústavný súd\nnálezom sp. zn. IV. ÚS 266/2023 z 10. augusta 2023 vyhovel a konštatoval porušenie ústavných\npráv sťažovateľa. V odôvodnení ústavný súd uviedol, že sťažovateľom uvádzané skutočnosti\ntýkajúce sa momentu doručenia rozsudku krajského súdu z 29. mája 2019 sú spôsobilé preskúmania\nv konaní pred dovolacím súdom ,,v kontexte materiálneho prístupu, pre ktorý je podstatné to,\nči sa adresát mohol s obsahom určitej doručovanej písomnosti zoznámiť a či tak bolo zachované\njeho právo na súdnu ochranu“ (bod 73). Ústavný súd poukázal na to, že došlo k určitej\nnerovnováhe medzi stranami v prospech žalobkyne, a to opakovaným doručovaním rozsudku\nkrajského súdu a zohľadnením dovolania z 24. augusta 2021 ako podaného včas. Vyslovením\nporušenia práv sťažovateľa však ústavný súd neprejudikoval záver k otázke účinnosti doručenia\nrozsudku krajského súdu ani záver o včasnosti podania dovolania žalobkyňou. Zároveň ústavný súd\npoukázal na nekonzistentnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu a nedostatočné\nodôvodnenie.\n15. Najvyšší súd v následnom konaní v napadnutom kasačnom uznesení zo 6. februára 2024\nuviedol:\n(i) Doručenie rozsudku krajského súdu prvému právnemu zástupcovi nemožno považovať\nza účinné, pretože v tom čase bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Najvyšší súd uviedol,\nže rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/130/2017, na ktoré poukazuje sťažovateľ, je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ojedinelé, a uviedol, prečo sa s ním nestotožňuje (bod 39). Dodal, že ustálená\n\n3\n\nprax vyznieva presne opačne, a poukázal na veci sp. zn. 5Obdo/24/2017, 3Cdo/229/2016 a sp. zn.\n7Cdo/47/2018;\n(ii) Za účinné nemožno považovať ani doručovanie rozsudku krajského súdu druhému právnemu\nzástupcovi, pretože išlo o doručovanie poštou, a nie do elektronickej schránky advokáta,\nčo spôsobuje neúčinnosť doručenia (body 40 – 44, poukazujúc aj na rozhodovaciu prax najvyššieho\nsúdu sp. zn. 9Cdo/124/2021 a sp. zn. 4Cdo/259/2020);\n(iii) Za účinné doručenie považuje až doručenie rozsudku tretiemu právnemu zástupcovi, a to\n24. júna 2021;\n(iv) Na dovolanie druhého právneho zástupcu neprihliadol, pretože nebolo autorizované [(§ 125\nods. 2 CSP);\n(v) Dovolanie doručené súdu 24. augusta 2021 považoval za doručené včas.\nII.\nSťažnostná argumentácia\n16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti napáda postup najvyššieho súdu, ktorý spočíva v tom,\nže rozhodol o dovolaní, ktoré bolo podané 24. augusta 2021, teda približne dva roky po uplynutí\ndovolacej lehoty. Takisto je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia sa v zásade nelíši\nod jeho predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 266/2023\nz 10. augusta 2023 zrušil s tým, že najvyšší súd porušil ústavné práva sťažovateľa.\n17. Konkrétne sťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd v napadnutom uznesení:\na) neskúmal materiálne prvky doručovania, čo považoval za potrebné pre posúdenie doručenia\nústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 (bod 72 a 73 nálezu). Sťažovateľ poukazuje na to,\nže najvyšší súd sa nijako nezaoberal materiálnymi účinkami doručenia rozsudku odvolacieho súdu\nprvému právnemu zástupcovi, teda či žalobkyňa mala reálnu možnosť sa s rozsudkom oboznámiť.\nPoukazuje na to, že s rozsudkom odvolacieho súdu sa prvý právny zástupca a žalobkyňa určite\noboznámili, pretože 16. septembra 2019 došlo k podaniu dovolania druhým právnym zástupcom\n(na ktoré však následne dovolací súd neprihliadal v zmysle § 125 ods. 2 CSP);\nb) zopakoval tie časti odôvodnenia, ktoré ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 považoval\nza vzájomne si odporujúce (body 80 – 83 nálezu);\nc) zopakoval argumentáciu, ktorú ústavný súd považoval v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023\nza ústavne nekonformnú, a to v tom, že najvyšší súd neprípustne oprel svoje rozhodnutie o právne\nakty najvyššieho súdu (tzv. prípisy – vrátenie veci „inak“), ktoré sú z hľadiska svojho obsahu\npre právne posúdenie nepodstatné (najmä bod 76 nálezu).\n18. Sťažovateľ namieta, že zo strany najvyššieho súdu došlo k nerešpektovaniu záverov ústavného\nsúdu, a tak nepriznal kasačnému rozhodnutiu ústavného súdu žiadne účinky. Poukazuje na to,\nže všetky ťažkosti týkajúce sa doručovania rozsudku krajského súdu sú mimo jeho vplyvu a plne\nv dispozícii súdu, avšak všetky negatívne dôsledky znáša práve sťažovateľ a je nútený ďalej\nsa v konaní brániť.\n19. Sťažovateľ poukazuje aj na to, že v konaní dochádza týmto aj k zbytočným prieťahom v konaní.\nSúdny spor začal v roku 2003 a ešte nie je právoplatne skončený, pričom na strane sťažovateľa\n4\n\nnedošlo k žiadnym okolnostiam, ktoré by mohli opodstatňovať dĺžku konania. Sťažovateľ sa z toho\ndôvodu domáha aj vyslovenia porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy.\n20. Takisto sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia 8 000 eur, a to z dôvodu\nzbytočných prieťahov v konaní, ale aj kvôli rozsahu a povahe aplikačnej svojvôle najvyššieho súdu\nv tom, že najvyšší súd nerešpektoval závery ústavného súdu už raz k doručovaniu vysloveným.\nPreto je toho názoru, že nápravu je potrebné reparovať primeraným finančným zadosťučinením.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n21. Najvyšší súd poukázal na jednotlivé body nálezu sp. zn. IV. ÚS 266/2023 z 10. augusta 2023,\nnajmä 73, 76, 79, 83 – 87 a uviedol, že v napadnutom uznesení v bodoch 40 – 45 odpovedal\nna závery ústavného súdu uvedené v bodoch 85 – 87. Taktiež poukazuje na body 35 – 38\nnapadnutého uznesenia, kde uvádza, ako sa vysporadúva s posúdením účinnosti doručenia\naj vo vzťahu k advokátovi, ktorý je zo zoznamu advokátov vyčiarknutý. Dospel k záveru, že nie je\nmožné účinne doručiť rozsudok odvolacieho súdu advokátovi účastníka, ktorý je v čase\ndoručovania zo zoznamu advokátov vyčiarknutý.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n22. Zúčastnená osoba ako žalobkyňa v spore pred všeobecnými súdmi poukazuje na to, že ústavný\nsúd v náleze výlučne konštatoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu,\nčím konštatoval aj porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Ústavný súd nekonštatoval,\npodľa zúčastnenej osoby, či bolo doručenie prvému a druhému právnemu zástupcovi účinné,\nalebo nie, a preto posúdenie tejto otázky ostávalo na najvyššom súde. Ten vyhodnotil, že nie je\nmožné účinne doručiť rozsudok odvolacieho súdu advokátovi účastníka konania, ak bol advokát\nzo zoznamu advokátov v čase doručenia vyčiarknutý. Skúmanie možnosti oboznámenia sa\ns písomnosťou nemôže podľa zúčastnenej osoby determinovať začiatok plynutia lehoty,\npretože tento moment nie je možné určiť. Ak by mal byť relevantný moment skutočného\noboznámenia sa s rozhodnutím, potom by sa stala úprava doručovania obsolétnou, pretože týmto\nmomentom by mohlo byť aj nahliadnutie do spisu. Vyčiarknutím advokáta zo zoznamu advokátov\ndochádza k zániku plnej moci na zastupovanie klienta, a preto je doručenie neúčinné.\nPlnomocenstvo udelené advokátovi sa nemení na plnomocenstvo zastupovať ako občiansky\nzástupca, pretože by mohlo vzniknúť pokútnictvo, ktoré je neprípustné. V prospech tohto záveru\nsvedčí aj poistenie advokáta, ktoré nekryje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone advokácie\npo vyčiarknutí zo zoznamu advokátov.\nIII.3. Vyjadrenie sťažovateľa:\n23. Podľa sťažovateľa najvyšší súd nesprávne argumentuje tým, že z jeho strany došlo k naplneniu\nzáverov ústavného súdu, a poukazuje na prílohu č. 3 ústavnej sťažnosti, kde je porovnanie prvého\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré bolo ústavným súdom zrušené, a napadnutého rozhodnutia,\npričom z tohto porovnania vyplýva, že väčšinu argumentácie najvyšší súd zopakoval a k tejto\nprílohe sa ani nijako nevyjadril. Napadnuté uznesenie popiera podstatnú časť nálezu, a to je\n\n5\n\nprioritizácia materiálneho výkladu a skúmanie toho, kedy sa žalobkyňa s rozsudkom odvolacieho\nsúdu oboznámila. Sťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd sa vo svojom vyjadrení sústreďuje\nna odôvodnenie svojich postupov a opomína vyjadriť sa k porušeniu jeho ústavných práv svojím\npostupom, ktoré vo výsledku pôsobia na sťažovateľa tak, že mu bolo odopretá elementárna\nspravodlivosť. Poukazuje na to, že rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo/130/2017, ktoré\nnajvyšší súd neustále označuje ako ojedinelé, prešlo testom ústavnosti (IV. ÚS 451/2018).\nZ vyjadrenia najvyššieho súdu je zrejmé, že zo svojej pozície nemieni ustúpiť.\n24. Vyjadrenie zúčastnenej osoby podľa sťažovateľa kopíruje jeho podanie, ktoré predložil\nvo veci sp. zn. IV. ÚS 266/2023, pričom jeho argumenty považuje za vecne nesprávne\na zavádzajúce, napr. v tom, že zúčastnená osoba tvrdí, že pôvodné rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Obdo/79/2021 bolo ústavným súdom nálezom sp. zn. IV. ÚS 266/2023 zrušené\nlen pre nedostatočné odôvodnenie. Aj zúčastnená osoba podľa sťažovateľa preferuje formálny\nvýklad pred materiálnou ochranou práva. Poukazuje na to, že najvyšší súd chráni osoby, ktoré\nbuď priamo porušujú svoje právne povinnosti (neoznámenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov),\nalebo sú pri správe vlastných záležitostí pasívne (žalobkyňa ako právnická osoba nemala vedomosť\no tom, že jej právny zástupca už nie je zapísaný v zozname advokátov, alebo o tom vedela\na neoznámila to), a to všetko na úkor sťažovateľa, ktorý konal aktívne a vždy podľa pokynov súdu.\nIV.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n25. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základných práv\na slobôd je založená na ústavnej neudržateľnosti a svojvoľnosti právneho posúdenia doručenia\nrozsudku odvolacieho súdu zúčastnenej osobe (žalobkyni), od ktorého sa následne odvíja otázka\nposúdenia včasnosti podania dovolania. Vzhľadom na to, že sťažovateľ za moment doručenia\npovažuje 15. júl 2019, pričom dosiaľ nebol dátum doručenia rozsudku odvolacieho súdu ustálený,\nz uvedeného vyvodzuje aj porušenie svojho práva na prejednanie veci bez zbytočných\nprieťahov. V uvedenej veci sťažovateľ podáva už druhú ústavnú sťažnosť a je toho názoru,\nže najvyšší súd sa neriadil kasačne záväzným nálezom vysloveným ústavným súdom v náleze\nsp. zn. IV. ÚS 266/2023.\n26. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc všeobecných súdov ústavne\nkonformným spôsobom interpretovať právne predpisy, a to za predpokladu, že táto interpretácia\nnie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska\nje podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani formalistická a aby bola\nčo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n27. Predmetom ústavného prieskumu je kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu. V súlade\ns už ustálenou judikatúrou ústavného súdu je predpokladom na záver o porušení označených práv\nlen také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred\nzačatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť\n\n6\n\nprocesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných kódexoch (m. m.\nI. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, IV. ÚS 273/2021). Nosná argumentácia sťažovateľa sa týka výlučne\nposudzovania splnenia objektívnych podmienok prípustnosti dovolania (včasnosť) v kontexte\ndoručovania rozhodnutia odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu sa vzťahuje\nvýlučne na dané procesné štádium dovolacieho konania a týka sa výlučne ústavnosti procesného\npostupu konajúceho najvyššieho súdu, pričom táto námietka nemôže byť uplatnená neskôr\nv následnom konaní a pritom je spôsobilá výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do postavenia\nsťažovateľa. Neústavnosť procesného postupu dovolacieho súdu pri vyhodnocovaní splnenia\npodmienok prípustnosti dovolania majúca charakter arbitrárnosti môže pritom v kontexte všeobecne\nponímanej spravodlivosti v konaní ako celku znamenať aj porušenie predovšetkým základného\npráva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie (m. m. II. ÚS 332/2018).\nKasačné rozhodnutie dovolacieho súdu je preto s prihliadnutím na nosnú argumentáciu sťažovateľa\nspôsobilé byť predmetom ústavného prieskumu.\n28. Vo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu,\nktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu,\npričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie\n(rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti\n(m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). V rozpore\ns požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť aj príliš formalistický\nvýklad práva, čo môže mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces\n(m. m. III. ÚS 497/2011). V záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je podľa ústavného\nsúdu potrebné posudzovať aj inštitút doručovania súdnych rozhodnutí, a to v kontexte následného\nposúdenia včasnosti podaného opravného prostriedku, berúc pritom do úvahy požiadavku\nuplatňovanú pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov, a to zachovať spravodlivú\nrovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom oboch strán\nv spore, t. j. žalobcu aj žalovaného (m. m. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti\na požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi predovšetkým súdnej ochrany.\n29. Rovnosť strán v civilnom konaní je v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadriteľná\nprincípom rovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (obdobne čl. 47 ods. 3 ústavy). Právo na spravodlivé súdne konanie preto v kontexte\nprincípu rovnosti zbraní zabezpečuje, aby každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec\npred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr.\nDe Haes a Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, § 53 alebo Ankerl\nproti Švajčiarsku, rozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91, § 38).\n30. Princíp rovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) však zároveň tvorí základný definičný\nprvok práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasť každého právneho\nštátu, ktorý sa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy.\n31. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že najvyšší súd neskúmal materiálne prvky doručovania,\nteda či žalobkyňa mala reálnu možnosť sa s rozsudkom oboznámiť, treba prisvedčiť argumentácii\nsťažovateľa, ktorý poukazuje na skutočnosť, že rozsudok odvolacieho súdu sa určite musel dostať\ndo právnej sféry zúčastnenej osoby (žalobkyne), ktorá sa s ním oboznámila a podaním dovolania\n\n7\n\npoverila nového právneho zástupcu, ktorý aj dovolanie podal. V tomto kontexte treba poukázať\nna jednoznačnú formuláciu dovolania, kde sám dovolateľ uvádza, že podáva dovolanie\nproti odvolaciemu rozhodnutiu, ktoré bolo „doručené dňa 15. júla 2019, pričom dvojmesačná\nlehota na podanie dovolania uplynie dňom 16. septembra 2019“. Uvedenú skutočnosť najvyšší súd\nani zúčastnená osoba nijako nespochybnili. Práve uvedené tvrdenie zúčastnenej osoby, ktoré\nuviedla ako dovolateľ v dovolaní pri odôvodnení včasnosti podania, je smerodajné pri posudzovaní\nmateriálnej stránky doručenia, na ktorú poukazoval ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023.\nNajvyšší súd materiálnu stránku neskúmal a svoje odôvodnenie včasnosti založil výlučne\nna právnom odôvodnení toho, že vyčiarknutím zo zoznamu advokátov plnomocenstvo zaniká.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v uvedenom smere dotvoril ďalší dôvod zániku\nplnomocenstva, ktorý zo zákona nevyplýva a nevyplýva ani z osobitného predpisu (ako v iných\nprípadoch napr. podľa § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pričom sa nevysporiadal s osobitným\npredpisom v tejto oblasti, a to s § 17 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov, ktorý s vyčiarknutím zo zoznamu advokátov nespája zánik plnomocenstva udelený\nvyčiarknutému advokátovi, ale hovorí o prechode práv a povinností na zástupcu. Pri vyčiarknutí\nzo zoznamu advokátov takémuto advokátovi vyplývajú vo vzťahu ku klientom určité povinnosti,\na to práve v súvislosti so zabezpečením ochrany ich klientov. Ak advokát tieto povinnosti\nvoči klientom nesplnil a ani tieto skutočnosti neoznámil súdu, nemôže byť porušenie týchto\npovinností na ťarchu protistrany, ktorá z takéhoto nekonania advokáta nemôže na rozdiel od klienta\nadvokáta vyvodzovať ani zodpovednostné nároky. Len strata statusu advokáta, ktorý vykonáva\nadvokáciu samostatne, neznamená aj zánik plnomocenstva, ak fyzická osoba ako subjekt práva stále\nexistuje.\n32. Preto postupom najvyššieho súdu, ktorým rezignoval na pokyn ústavného súdu vyslovený\nv náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu a na rovnosť strán.\n33. Vo vzťahu k druhej námietke sťažovateľa, že najvyšší súd len zopakoval tie časti odôvodnenia,\nktoré ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 považoval za vzájomne si odporujúce (body 80\n– 83 nálezu), ústavný súd uvádza, že hoci sa najvyšší súd neriadil pokynom ústavného súdu, jeho\nodôvodnenie prevažne replikuje tú časť, kde súd sumarizuje skutkový stav, pričom právne\nposúdenie doplnil a rozvinul. Treba uviesť, že aj v prípade, ak je rozhodnutie vecne nesprávne\nalebo ústavne nekonformné, nemusí byť jeho odôvodnenie nedostatočné a tak zaťažené vadou,\nktorá by zakladala porušenie práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa\nústavný súd porušenie základných práv a slobôd nevzhliadol.\n34. Vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa, že najvyšší súd neprípustne oprel svoje závery\no tzv. prípisy (vrátenie veci „inak“), ktoré sú z hľadiska svojho obsahu pre právne posúdenie\nnepodstatné (najmä bod 76 nálezu sp. zn. IV. ÚS 266/2023), ústavný súd nemá dôvod odchýliť\nsa od názoru štvrtého senátu, ktorý v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 v bode 76 vyslovil záver,\nže „prípisy, na ktoré odkazuje najvyšší súd, neobsahujú žiadne determinujúce právne závery k tu\nprejednávanej podstatnej otázke včasnosti podaného dovolania v kontexte (účinného) doručovania\nrozhodnutia odvolacieho súdu advokátovi, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Obsahujú\nlen pokyny pre súd prvej inštancie opätovne doručovať písomnosti sporovej strane, pričom\n8\n\nskutočnosti, ktoré v súvislosti s prípismi najvyšší súd vo vyjadrení uvádza, nie sú spôsobilé podporiť\nzáver o tom, že najvyšší súd v posudzovaných veciach uplatnil formálny prístup k posudzovaniu\núčinnosti doručovania písomností, ktorý uplatnil v tu prejednávanej veci, resp. že vo veciach\nuvedených prípisov neuplatnil materiálny prístup s ohľadom na skutočnosť, že zo strany sporových\nstrán chýbala akákoľvek reakcia, takže bolo zjavné, že k oboznámeniu sa s obsahom nesprávne\ndoručovanej písomnosti (dovolania) nedošlo, a preto je odkaz najvyššieho súdu na uvádzané prípisy\npre prejednanie veci sťažovateľa irelevantný, keďže z neho nemožno vyabstrahovať záväzné právne\nzávery k účinnosti doručenia rozhodnutí súdu pre účely posúdenia včasnosti podaného opravného\nprostriedku – dovolania a ani vyabstrahovať ustálenú súdnu prax týkajúcu sa všeobecne\nvyhodnocovania účinnosti doručovania písomnosti v prípade vyčiarknutia advokáta zo zoznamu\nadvokátov.“. Najvyšší súd tak paradoxne a napriek názoru ústavného súdu prihliadol na tieto\nprípisy, pričom vo vzťahu k právnemu názoru najvyššieho súdu, ktorý je vyjadrený v prípisoch, nie\nje zabezpečená kontradiktórnosť konania a protistrana nemôže voči nim nijako právne\nargumentovať a brániť sa. Takisto najvyšší súd rezignoval na názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn.\n5Cdo/130/2017, ktoré nie je prípisom, že vyčiarknutím zo zoznamu advokátov plnomocenstvo\nnezaniká a je potrebné túto skutočnosť oznámiť súdu, teda analogicky aplikovať § 92 ods. 2 a 3\nCSP, s tým, že tento názor ústavný súd vyhodnotil ako ústavne súladný (rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/130/2017, ktoré prešlo aj testom ústavnosti vo veci sp. zn. IV. ÚS 451/2018).\nTýmto postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu\na rovnosť strán.\n35. Ústavný súd rovnako konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v označených\nkonaniach (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd prihliadol najmä na skutočnosť, že spory o moment\ndoručenia rozsudku krajského súdu napadnutého dovolaním a včasnosť jeho podania prebiehajú\nuž od roku 2019 so zohľadnením toho, že samotné konanie prebieha už od roku 2003. To samo\nosebe postačuje na konštatovanie porušenia uvedeného základného práva.\n36. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 8 000 eur\n(jednak ako náhradu za prieťahy v konaní, ako aj ako náhradu za nerešpektovanie záverov\nústavného súdu, ktoré vyslovil v kasačnom náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023) ústavný súd uvádza,\nže vzhľadom na okolnosti danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia jeho práva. Ústavný súd prihliadol najmä na skutočnosť, že rozsudok\nodvolacieho súdu, o doručovaní ktorého sa vedie dovolacie konanie a konanie na ústavnom súde,\nbol vynesený 29. mája 2019. Doručovanie tohto rozhodnutia prebiehalo až do 24. júna 2021 a spor\no moment doručenia prebieha až dosiaľ, t. j. cca šesť rokov. Najvyšší súd opakovane porušil\noznačené základné práva sťažovateľa a nerešpektoval právny názor ústavného súdu vyslovený\nv jeho skoršom náleze (bod 32). Na základe uvedeného považuje ústavný súd za primerané priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie 2 000 eur (bod 4 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na to,\nže sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie 8 000 eur, ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvo zvyšnej časti nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).\n9\n\n37. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné\nprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nV.\nTrovy konania\n38. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré vznikli zastúpením advokátom.\nVýška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2024 v sume 343,25 eur a v roku 2025 v sume 371 eur\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý\núkon právnej služby za rok 2024 v sume 13,73 eur a za rok 2025 v sume 14,84 eur (§ 16 ods. 3\nvyhlášky). Sťažovateľ má nárok na náhradu za dva úkony právnej služby v roku 2024 (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) a jeden úkon právnej služby v roku 2025 (replika\nsťažovateľa). Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje po jej navýšení o daň z pridanej\nhodnoty sumu 1 331,33 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. apríla 2025\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "doručenie, doručovanie", "zastúpenie, zastupovanie-zastúpenie advokátom", "dovolanie-dovolacie konanie", "zastúpenie, zastupovanie-zastúpenie advokátom", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Obdo/44/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "1Obdo/79/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:369f0929-20a6-4a00-baaf-e33b6a083a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.266.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.266.2023.2"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:18ce281e-0419-45ff-be92-4d0da5747fc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 451/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 451/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:f7c52b2f-4378-42f5-b263-2d19da369d06", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 497/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 497/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7c52b2f-4378-42f5-b263-2d19da369d06"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "b4820b93-0ca8-4aed-a0f6-fae3c0f9bf2e:1ef20da3-6c1b-4f4b-989d-0d6bc5d30688", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1108228529.1", "spisova_znacka": "9Cdo/124/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/124/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1108228529.1"}, {"guid": "77b97a54-9d90-46f8-a22b-c628fffdaddd:4b41fafd-ebae-4351-8d5d-2e9ee4eebea9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2312202296.1", "spisova_znacka": "5Cdo/130/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/130/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2312202296.1"}, {"guid": "7aba1784-585a-47c9-b1a9-743f0eefe1d0:1c198fe9-f2ea-490b-b8a8-e23dd5fa3498", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8618200616.1", "spisova_znacka": "3Cob/60/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/60/2018 z 22. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8618200616.1"}, {"guid": "b57a57d2-3b8b-421c-85d5-552e66574528:31d901ba-53d1-4f59-9846-90e4e37b2c07", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/16/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9Cb/16/2008 z 15. 4. 2008", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2008-04-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b57a57d2-3b8b-421c-85d5-552e66574528:31d901ba-53d1-4f59-9846-90e4e37b2c07"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:07f57e15-f233-4585-ae4c-0d647dbe5a48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.487.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 487/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 487/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.487.2026.1"}, {"guid": "ussr:22f3b510-9def-49e3-993c-72d5de63470e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.190.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 190/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 190/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.190.2026.1"}, {"guid": "ussr:c4421233-8dd1-419a-916f-255d231e4293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.441.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.441.2025.1"}, {"guid": "ussr:d8802b98-556e-4ecd-9817-fbfc80cf0edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.356.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 356/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.356.2025.1"}, {"guid": "c9e0c783-799f-4489-a9bc-65e58003f849:cfc5baa8-3765-4160-8212-201b55c33026", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1", "spisova_znacka": "1Obdo/47/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2025 z 11. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1"}, {"guid": "6bf89253-ce9e-4d4e-830e-58b0936d2f55:17ed3bdf-5da7-450f-b672-9e7393012db9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2220202592.2", "spisova_znacka": "28Co/142/2024", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/142/2024 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2220202592.2"}, {"guid": "8488ac9a-5c55-4c0f-ad85-a29c9e4ca155:7bf893cc-572e-4e16-8838-0ca35c8b4575", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1424203566.7", "spisova_znacka": "41Csp/27/2024", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 41Csp/27/2024 z 13. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1424203566.7"}]}