{"guid": "ussr:00037b16-b4d8-402a-a473-d60de24cb342", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.475.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2025 z 5. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2025, sp. zn. III. ÚS 475/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.475.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/00037b16-b4d8-402a-a473-d60de24cb342", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.475.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.475.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.475.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 475/2025-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD.,\nadvokátkou, Zámocká 18, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn.\n20Co/46/2023 a uzneseniu z 30. januára 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2025 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom krajského súdu v označenom konaní a jeho uznesením o odvolaní. Sťažovateľ zároveň\npožaduje finančné zadosťučinenie 2 500 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným\nsúdom.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 475/2025-15 z 19. augusta 2025 bola ústavná sťažnosť\nprijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 25. novembra 2021 na Okresnom\nsúde Kežmarok (ďalej aj „okresný súd“) proti žalovanému\nžalobu\no ochranu osobnosti. Konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8C/71/2021. O podanej\nžalobe sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom z 3. februára 2023, ktorým žalobe v celom\nrozsahu vyhovel. Okresný súd vyniesol rozsudok na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, keď\nnevyhovel žiadosti žalovaného doručenej 23. januára 2023 o odročenie pojednávania z dôvodu\nplnenia povinností poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Proti rozsudku okresného súdu\n\npodal žalovaný 9. marca 2023 odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril 5. apríla 2023.\nK vyjadreniu sťažovateľa sa žalovaný vyjadril podaním z 24. apríla 2023. Spis s predkladacou\nsprávou bol 26. júla 2023 predložený krajskému súdu, na ktorom prebiehalo napadnuté konanie\npod sp. zn. 20Co/46/2023.\n4. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd ústavnou sťažnosťou\nnapadnutým uznesením z 30. januára 2025, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný\nnebol okresným súdom vypočutý. Dospel k záveru, že u žalovaného neakceptovaním účasti\nna rokovaní národnej rady ako dôležitého dôvodu odročenia pojednávania došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Zároveň konštatoval, že k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti\nžalobcu došlo, preto je nárok na ochranu osobnosti daný. Nestotožnil sa s priznanou výškou\nnáhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vybočuje z bežných rámcov priznaných nárokov v tomto type\nkonaní. Za primerané považuje jej priznanie vo výške maximálne do 20 % uplatneného nároku.\nOkresnému súdu uložil, aby vytvoril žalovanému možnosť byť vypočutý pred súdom, presvedčivo\nodôvodnil nevyhnutnosť výrokov I a II rozsudku a aby odôvodnil spojitosť medzi obsahom\nvyjadrenia žalovaného z 2. októbra 2021 o úmrtí chlapca a zásahom do osobnosti sťažovateľa.\nRozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 15. mája 2025.\n5. Sťažovateľ poukazuje na to, že spis bol na krajskom súde takmer dva roky a rozsudok okresného\nsúdu bol zrušený z procesných dôvodov. Krajský súd sa nezaoberal samotným predmetom sporu,\nale rozhodnutie založil na posúdení otázky neúčasti žalovaného na pojednávaní konanom\n3. februára 2023 na okresnom súde, na ktorom bol vyhlásený meritórny rozsudok. Krajský súd\nnevenoval pozornosť základným aspektom odôvodnenia rozsudku okresného súdu, keď dôvodom,\npre ktorý okresný súd nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, bolo to, že svoje\ntvrdenie o rokovaní národnej rady riadne nedoložil. Dôvodom, pre ktorý okresný súd nevyhovel\nžiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, nebol záver, že účasť na zasadnutí národnej rady nie\nje dôležitým dôvodom. Dôvody rozhodnutia krajského súdu sa tak nezhodujú s dôvodmi\nrozhodnutia okresného súdu. Krajský súd nevykonal rozsiahle dokazovanie a ani nevykonal\nnáročnú právnu analýzu. Nešlo o mimoriadne zložitú vec, preto nebol dôvod, aby odvolacie konanie\ntrvalo takmer dva roky. Neprimeraná dĺžka rozhodovania krajského súdu o odvolaní predstavuje\nporušenie jeho základných práv.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n6. Krajský súd predložil vyjadrenie predsedu senátu, ktorý zotrval na stanovisku, že žalovaný\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 3. februára 2023 z dôležitého dôvodu, a to účasťou\nna zasadnutí národnej rady. Okolnosť, že sa okresnému súdu žalovaným poskytnutý link\npreukazujúci rokovanie národnej rady v deň pojednávania nezobrazil, nemožno pričítať na ťarchu\nstrany, u ktorej dôležitý dôvod odročenia pojednávania evidentne existoval. Sťažovateľ vo svojich\nkontradiktórnych reakciách uznal, že žalovaný sa naozaj zasadnutia národnej rady zúčastnil\na vystúpil s faktickou poznámkou. Za zásadné porušenie práva žalovaného spočívajúce vo vylúčení\n\n2\n\nrealizácie jeho procesných práv je zodpovedný okresný súd. Nebyť porušenia uvedeného práva,\nku kasačnému vybaveniu veci by nedošlo. Preto dĺžka konania od predloženia veci do jej vrátenia\nokresnému súdu nemá byť pričítaná v neprospech odvolacieho súdu. Krajský súd zároveň\nv uznesení podrobne uviedol, ako má súd prvej inštancie pokračovať v ďalšom konaní, aby bola vec\ndefinitívne ukončená s rešpektom k princípu proporcionality. Z hľadiska predmetu konania išlo\no náročnú vec, dĺžka konania je preto hraničná.\nII.2. Replika sťažovateľa:\n7. Sťažovateľ zotrval na názore, že krajský súd nerozhodoval vo veci samej a zaoberal sa iba\nprocesnými otázkami. Preto rozhodovanie o odvolaní trvalo neprimerane dlho. Nesúhlasí s názorom\nkrajského súdu, že na odročenie pojednávania bolo postačujúce, ak žalovaný oznámil svoju neúčasť\nz dôvodu rokovania národnej rady. Poukazuje na to, že žalovaný na oznámenie okresného súdu\no neodročení pojednávania nereagoval a so súdom ďalej nekomunikoval. Pokiaľ krajský súd\ndôvodil tým, že skutočnosť zasadnutia národnej rady mal overiť priamo súd, utvára tým dve\nkategórie občanov, pretože podľa súdnej praxe má strana sporu náležite preukázať závažnosť\ndôvodov svojej neúčasti na pojednávaní. Krajský súd v napadnutom uznesení iba všeobecne zhrnul\nzákladné východiská vrátane konštatovania nesporných skutočností a následne sa arbitrárne vyjadril\nk výške satisfakčnej náhrady, ktorú vyhodnotil ako neprimerane vysokú, s čím sťažovateľ nesúhlasí\na odôvodňuje správnosť priznanej nemajetkovej ujmy. Vyjadruje názor, že úvahy krajského súdu\nmajú všeobecný charakter a znaky arbitrárnosti.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku napadnutého konania o odvolaní, s čím spája porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nOkrem toho namieta formálnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia. Zdôrazňuje nepozornosť\nkrajského súdu, ktorý sa nezaoberal tým, že žalovaný ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní\nneodôvodnil riadne. To má za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy:\n9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto\nstavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti\nprípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu\n(I. ÚS 41/02).\n10. Konanie o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy patrí do štandardnej agendy\ncivilných súdov. Nemožno ho hodnotiť ako zložité. Zároveň to nie je vec vyžadujúca si urýchlené\nkonanie. Sťažovateľ predĺženie konania nezapríčinil. Možno však poukázať na to, že ústavná\nsťažnosť bola podaná 26. júna 2025, t. j. viac ako mesiac po doručení rozhodnutia krajského súdu\n3\n\n(15. mája 2025), čo značne oslabuje stav právnej neistoty sťažovateľa. V priebehu namietaného\nkonania sa nedomáhal urýchleného rozhodnutia o odvolaní a ani sa neobrátil so sťažnosťou\nna prieťahy v konaní na predsedu krajského súdu. Keďže však Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) tento postup považuje za neúčelný, jeho nevyužitie nemôže byť prekážkou\npodania ústavnej sťažnosti.\n11. Krajský súd prijal odvolanie 26. júla 2023 a rozhodol o odvolaní 30. januára 2025, jeho\nrozhodovanie trvalo osemnásť mesiacov, pričom vyhotovenie rozhodnutia trvalo krajskému súdu\nďalšie tri mesiace. Celkove napadnuté konanie trvalo takmer dva roky. Postup krajského súdu\nv napadnutom konaní nebol ideálny, avšak v jeho postupe neboli zistené také zásadné nedostatky,\nktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Tento záver\nplatí aj s ohľadom na celkovú dĺžku konania, ktoré začalo 25. novembra 2021, teda v čase\nrozhodovania ústavného súdu trvá necelé štyri roky, z ktorých necelé dva roky pripadli\nna namietané konanie. Podľa zistení ústavného súdu po vrátení veci z krajského súdu o žalobe\nrozhodol okresný súd rozsudkom z 30. júla 2025, proti ktorému sa žalovaný odvolal. Je potrebné\npoukázať na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných\nveciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti\nod povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktoré je obsahovo zhodné so základným právom na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n12. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a okolností danej veci tak ústavný súd dospel k záveru,\nže v tomto prípade neidentifikoval na strane krajského súdu také nedostatky, na základe ktorých\nbolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označeného základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. V dôsledku toho ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nevyhovuje.\nIII.2. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru:\n13. K namietanému uzneseniu krajského súdu treba uviesť, že úlohou ústavného súdu je v zásade\nposúdiť, či je konanie pred všeobecným súdom spravodlivé ako celok. To je v zásade možné\naž po jeho definitívnom skončení. Povinnosť chrániť základné práva totiž majú aj všeobecné súdy\na až v prípade, keď v tejto úlohe zlyhajú v zásade ako celok, môže do ich činnosti zasiahnuť\nústavný súd (IV. ÚS 79/2020). Ústavný súd preto spravidla nepristupuje k prieskumu zrušujúcich\nrozhodnutí odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania\npred všeobecnými súdmi. Takýto prieskum je pripustený len veľmi výnimočne, a to v situácii,\nkeď by namietané pochybenie zaťažilo celý ďalší proces zásadnou vadou, ktorá by už nebola\nnapraviteľná v ďalšom konaní.\n14. Predmetom prieskumu je zrušujúce uznesenie krajského súdu, keď rozhodujúcim dôvodom\nna zrušenie rozsudku okresného súdu bolo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces\nz dôvodu nevyhoveniu žiadosti o odročenie pojednávania. Práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru je potrebné vnímať s ohľadom na definitívny výsledok konania pred všeobecnými\nsúdmi. Opačný prístup by bol z pohľadu ústavného práva nesprávny, keďže by neviedol k ochrane\nzákladných, na výsledok zameraných ústavných práv strán sporu, ale viedol by k tomu, že ústavný\n4\n\nsúd by vykonával dohľad nad tým, či všeobecné súdy pri svojich konanie definitívne nekončiacich\npostupoch a rozhodnutiach správne aplikujú podústavné právo. Takýto prístup by bol celkom\nnesprávny, keďže by z ústavného súdu vytvoril ďalšiu inštanciu všeobecného súdnictva, ktorá by\nvykonávala dohľad nielen nad výsledkami civilných sporov, ktoré sú zásahmi do základných práv,\nale aj nad rôznymi čiastkovými, často nadbytočnými procesnými postupmi a rozhodnutiami\nvšeobecných súdov.\n15. Namietané uznesenie krajského súdu meritórne nevyriešilo predmet žaloby. Otázka, či účasť\nžalovaného na zasadnutí národnej rady bola dôležitým dôvodom odôvodňujúcim odročenie\npojednávania, bola všeobecnými súdmi definitívne vyriešená. Okresný súd skúmal dôležitosť\ndôvodu, ktorým žalovaný odôvodňoval odročenie pojednávania z hľadiska preukázania tejto\ntvrdenej skutočnosti a dospel k záveru, že nebola v žiadosti hodnoverne preukázaná. Pre krajský súd\nbolo rozhodujúce zachovanie právnej istoty, keď pojednávanie 11. novembra 2022 okresný súd\npre tento dôvod odročil a neskôr už tento dôvod týkajúci sa pojednávania 3. februára 2023\nneakceptoval a pojednávanie neodročil. Pritom krajský súd osobitne nevyhodnotil skutočnosť, že\nk žiadosti o odročenie pojednávania pripojený internetový odkaz neobsahoval údaj o konaní\nschôdze národnej rady.\n16. Tento sťažovateľom identifikovaný nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nevykazuje\nznaky excesu pri výklade procesnej normy upravujúcej možnosť odročiť pojednávanie. Úvaha\nkrajského súdu, ktorý účasť žalovaného ako poslanca na rokovaní národnej rady podriadil\npod dôležité dôvody podľa § 183 Civilného sporového poriadku, nie je výkladovým excesom, ktorý\nby bol spôsobilý viesť k záveru, že by išlo o zjavný právny omyl pri aplikácii podústavného práva.\nZákonom použitý výraz „dôležitý dôvod“, ktorý bol predmetom výkladu krajského súdu, vytvára\npomerne široký priestor na posúdenie konkrétnych situácií. Tento široký pojem obsiahnutý v norme\nprocesnej povahy, ktorého aplikácia neviedla k definitívnemu vyriešeniu sporu, nebol vyložený\nkrajským súdom zjavne svojvoľne. Na jeho základe bolo okresnému súdu uložené vykonať\npojednávania, umožniť žalovanému byť na ňom vypočutý a následne vo veci rozhodnúť. Preto nie\nje dôvod na to, aby ústavný súd do tohto výkladu krajského súdu osobitne zasahoval.\n17. Nebolo možné dospieť k záveru, že by zrušujúce uznesenie krajského súdu predstavovalo zásah\ndo práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Preto ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel\nani v časti namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie.\n18. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva\nalebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-intenzita", "pojednávanie-odročenie", "ochrana osobnosti", "rozhodnutie", "prieťahy v konaní-intenzita", "pojednávanie-odročenie", "ochrana osobnosti", "rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f51de1d2-795d-4d50-af69-0c909940cd2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.706.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 706/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 706/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.706.2025.1"}]}