{"guid": "ussr:cc5ce627-bee4-4a77-bb6f-71d757c74887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.40.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2025 z 10. 9. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2025, sp. zn. III. ÚS 40/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.40.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc5ce627-bee4-4a77-bb6f-71d757c74887", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.40.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.40.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.40.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 40/2025-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice, proti rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/333/2021 z 28. septembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/333/2021 z 28. septembra 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/333/2021 z 28. septembra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n856,75 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 40/2025-23 z 29. januára 2025 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 14. januára 2024 v časti proti rozsudku\nnajvyššieho súdu a v časti proti Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu subsidiarity sťažnosť\nodmietol. Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy označeným rozsudkom, v ktorom sa najvyšší súd nezaoberal\nmeritórne otázkou vzťahu zhodnotenia prenajatej veci a bezdôvodného obohatenia.\n2. Uznesením č. k. IV. ÚS 598/2024-7 z 19. novembra 2024 bol sudca Martin Vernarský vylúčený\nz konania a rozhodovania v tejto veci, a preto ho na základe čl. III bodu 2 písm. b) a c) rozvrhu\npráce ústavného súdu na rok 2024 zastupuje sudca Peter Straka, sudca II. senátu ústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu vyplýva, že spor sa týka náhrady\nnákladov za zhodnotenie prenajatého domu. Na základe dokumentu označeného ako „Úradný\nzáznam napísaný na rektoráte UPJŠ v Košiciach dňa 31. augusta 1967 vo veci podanej žiadosti\no možnosti výmeny bytov ako aj o možnosti odpredaja rodinného domku na\npodľa smerníc MF č. 10/1964“ prenechala v roku 1967 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ)\nmanželom\na\nna užívanie nedokončený rodinný dom patriaci UPJŠ s tým,\nže manželia predmetný dom dokončia, resp. zrekonštruujú, a s tým, že odkúpenie prichádza\ndo úvahy až v roku 1968. Úradný záznam neobsahoval záväzok prenajímateľa na úhradu nákladov.\nZároveň manželia\nprenechali UPJŠ štátny byt, v ktorom dovtedy bývali. Odpredaj domu\nministerstvo školstva v roku 1969 nepovolilo. V roku 1974 uzavrel\ns UPJŠ dohodu\no odovzdaní a prevzatí bytu, čím vzniklo manželom\nprávo osobného užívania bytu,\nktoré sa na základe § 871 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) transformovalo na nájomný\nvzťah podľa súčasného OZ. Ani ďalšie žiadosti o odpredaj domu vrátane naplnenia uzavretej\nzmluvy o budúcej zmluve sa nepodarilo s rôznych dôvodov realizovať. Zmluvu o budúcej zmluve\nUPJŠ vypovedala. Od 1. mája 2004 zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom\nverejnoprávnych inštitúcií zaväzoval UPJŠ odpredať majetok len na základe verejnej súťaže.\nNásledne, UPJŠ v roku 2010 na základe verejnej súťaže odpredala predmetný dom\nso zmluvným dojednaním, že nájomný vzťah voči manželom\nje vecným bremenom do doby jeho vyporiadania a pridelenia bytovej náhrady podľa § 712a\nObčianskeho zákonníka, ktorú je povinný zabezpečiť kupujúci s tým, že s prechodom vlastníckeho\npráva na kupujúceho prechádzajú na neho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného\npomeru [čl. VIII bod 1 písm. a) kúpnej zmluvy znie: „Kupujúci je povinný strpieť nájomný pomer\nk predávaným nehnuteľnostiam až do doby vysporiadania tohto pomeru v súlade s platnými\nprávnymi predpismi a pridelenia bytovej náhrady podľa ust. § 712a zákona č. 40/1964 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorú je povinný zabezpečiť kupujúci; s prechodom vlastníckeho práva\nna kupujúceho prechádzajú na neho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného pomeru,\npričom predávajúci odovzdá kupujúcemu prísl. dokumentáciu, týkajúcu sa nájomného pomeru\nk nehnuteľnostiam.“].\n4.\nlistom z 2. augusta 2011 požiadala UPJŠ o vyplatenie protihodnoty toho, o čo sa\nzvýšila hodnota veci (rodinného domu). Žalovaná UPJŠ odmietla sťažovateľke takto uplatnený\nnárok plniť s poukazom na to, že sa nezaviazala na úhradu nákladov a nárok je potrebné prerokovať\ns novým vlastníkom, ktorý sa na to zaviazal v kúpnej zmluve.\nsa žalobou doručenou\nokresnému súdu 18. októbra 2011 domáhala (vec sp. zn. 34C/29/2011), aby súd uložil povinnosť\nžalovanému v 1. rade (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach) a žalovanému v 2. rade\nzaplatiť jej sumu 6 581,64 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia\na žalovanému v 2. rade uložiť povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu – náhradný byt v zmysle\n2\n\nustanovenia § 712a Občianskeho zákonníka, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením\na umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu v pôvodnom rodinnom dome. V žalobe\nsťažovateľka tiež uviedla, že žalovaného v 2. rade žaluje o bezdôvodne obohatenie z opatrnosti,\npretože nepozná obsah kúpnej zmluvy.\n5. Počas konania 25. októbra 2015 uzavreli\na\ndohodu o urovnaní\npodľa § 585 a nasl. OZ, ktorou vyporiadali vzájomné nároky – zabezpečenie náhradného bytu\na vyplatenie 5 000 eur vrátane nároku na náhradu nákladov právnej predchodkyne sťažovateľky\nza zmenu prenajatej veci pri skončení nájmu podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V článku\nIII dohody o urovnaní účastníci definovali sporné otázky uspokojenia nárokov sťažovateľky pri\nskončení nájmu bytu v rodinnom dome na\nv Košiciach a pozemku ako nároky\nv súvislosti s poskytnutím náhradného bytu podľa § 712a Občianskeho zákonníka a nároku\nna náhradu nákladov sťažovateľky za zmenu prenajatej veci pri skončení nájmu podľa § 667 ods. 1\nObčianskeho zákonníka („Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom\nprenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na\nto prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po\nukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku\nužívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže\nnájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.“).\n6. V článku V dohody o urovnaní (Spoločné ustanovenia) sa obaja účastníci výslovne dohodli,\nže uzavretím dohody zanikli všetky práva a povinnosti súvisiace so sporným nárokom podľa čl. III\ndohody a sú nahradené novými právami a povinnosťami špecifikovanými v čl. IV dohody. Zároveň\nvyhlásili, že nemajú voči sebe nijaké iné právne nároky než nároky vyplývajúce z tejto dohody\na že plnením záväzkov podľa článku IV dohody považujú všetky vzájomné nároky, záväzky, práva\na povinnosti za úplne vyporiadané a urovnané. V predmetnom článku sa\nzaviazala\nzobrať žalobu proti žalovanému v 2. rade\nspäť.\n7.\nnásledne žalobu proti\nvzala späť. Okresný súd v tejto časti\nkonanie zastavil a v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne proti žalovanému v 1. rade UPJŠ vylúčil\nna samostatné konanie vedené pod sp. zn. 34C/30/2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n2. decembra 2015. Toto konanie vedené pod sp. zn. 34C/30/2016 je predmetom prerokúvanej\nústavnej sťažnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila 1. apríla 2016\nsvoju\npohľadávku voči UPJŠ na nevestu, sťažovateľku, za odplatu 1 eur a neskôr požiadala súd o vstup\ndo konania namiesto pôvodnej žalobkyne, čo okresný súd povolil.\n8. Okresný súd v predmetnom spore medzi sťažovateľkou a UPJŠ konštatoval, že na predmetnú vec\nsa vzťahuje § 680 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje\nnadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich\nzáväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom\npreukázaná. Z uvedeného odvodil, že hmotnoprávny vzťah platí medzi sťažovateľkou a novým\nvlastníkom\na je regulovaný § 680 ods. 2 OZ, a medzi sťažovateľkou a žalovanou\nUPJŠ nie je žiaden právny vzťah, resp. žiaden hmotnoprávny vzťah regulovaný ustanoveniami\no bezdôvodnom obohatení. Z týchto dôvodov rozsudkom č. k. 34C/30/2016-391 z 13. júna 2019\nžalobu zamietol.\n\n3\n\n9. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom z 10. marca 2021 potvrdil\nrozsudok okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu najrelevantnejšou právnou skutočnosťou\nv prejednávanej veci je to, že nájomný vzťah medzi\na žalovanou UPJŠ skončil\nskôr, než by jej vznikol nárok na náhradu vynaložených nákladov. Vecne legitimovaným subjektom\nna zaplatenie nákladov, ktoré sú predmetom sporu a ktoré mala právna predchodkyňa sťažovateľky\nvynaložiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, je preto subjekt, ktorý bol prenajímateľom nehnuteľnosti\nku dňu zániku nájmu, pretože právnou skutočnosťou zakladajúcou nárok na náhradu nákladov\nza zvýšenie hodnoty prenajatej veci je podľa § 667 ods. 1 štvrtej vety OZ skončenie nájmu.\n10. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, v ktorom namietala (i)\nzmätočnosť podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a (ii) nesprávne\nhmotnoprávne posúdenie veci. Druhý dovolací dôvod vymedzila takto: „Otázka týkajúca\nsa náhrady bezdôvodného obohatenia s ohľadom na výklad § 667 zák. č. 40/1964 Zb. a otázku\npasívnej legitimácie žalovaného súvisí s neodkladnou potrebou výkladu toho, či práva a povinnosti\ntýkajúce sa mimozmluvného záväzku titulom bezdôvodného obohatenia v podobe obohatenia\npôvodného vlastníka na úkor nájomcu prechádzajú na kupujúceho ako nadobúdateľa práv\na povinností v zmysle ustanovenia § 680 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. alebo si ich je nájomca\noprávnený požadovať aj od pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, s ktorým uzavrel nájomný vzťah,\na ktorému nehnuteľnosť zhodnotil a zároveň, ktorý pri predaji nehnuteľnosti titulom zhodnotenia\nnájomcu získal neoprávnený majetkový prospech.“\n11. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 28. septembra 2023 dovolanie zamietol, pretože (i)\nnapadnutý rozsudok bol riadne odôvodnený a (ii) dovolacia otázka bol príliš hypotetická, a tak\nnezodpovedajúca § 432 ods. 2 CSP (Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.).\n12. Najvyšší súd v rozhodujúcej časti rozsudku (bod 27.1) uviedol: „Podľa názoru dovolacieho\nsúdu dovolateľkou formulovaná právna otázka nespĺňa zákonom ustanovené podmienky kladené\nna to, aby bola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, keďže dovolateľkou formulovaná otázka je hypotetická a nie je právneho významu, od ktorej\nvyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu bol\nnárok nájomcu (žalobkyne) na úhradu nákladov spojených s vykonaním zmeny na veci nájomcom\nza trvania nájomného vzťahu so súhlasom prenajímateľa (§ 667 ods. 1 veta štvrtá OZ) a nie nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ), ktorý je subsidiárnym právnym inštitútom\na jeho aplikácia je vylúčená, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami.\nVzhľadom na uvedené dovolateľkou formulovaná otázka nespĺňa znaky právnej otázky, resp. nie je\nurčujúcou (rozhodujúcou) otázkou, od riešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.“\n13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd porušil jej právo na súdnu ochranu\na právo na ochranu vlastníctva tým, že sa odmietol zaoberať jej dovolacou otázkou, a tak neboli\nriadne zohľadnené jej hmotnoprávne argumenty, ktoré uplatňuje už od podania žaloby.\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n14. Ústavný súd vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k sťažnosti. Ústavný súd obdobne s tým, aká\nje prax Európskeho súdu pre ľudské práva, žiadal najvyšší súd osobitne o vyjadrenie k otázke,\nz akých dôvodov robí vzťah lex specialis medzi zhodnotením predmetu nájmu a bezdôvodným\nobohatením v predmetnej veci dovolaciu otázku hypotetickou (bod 27.1 napadnutého rozsudku).\n15. Najvyšší súd k tomu uviedol, že otázku nároku za náhradu bezdôvodného obohatenia odvolací\nsúd neriešil a nebola pre neho rozhodujúca, a odkázal na bod 14 rozsudku krajského súdu (bod 31\nnálezu). Na výslovne položenú otázku najvyšší súd neodpovedal.\n16. Vedľajší účastník považuje rozsudok najvyššieho súdu za procesne aj vecne správny.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Predmetom konania je ústavnosť procesného rámca dovolacieho rozhodnutia, tak ako ho\nvymedzil v napadnutom rozhodnutí najvyšší súd, a s týmto rámcom previazané hmotnoprávne\nriešenie sporu. Konkrétnejšie uvedené, predmetom konania je posúdenie, či najvyšší súd mohol\nústavne súladne vyriešiť vecnú správnosť rozhodnutia tým, že predmet konania označil ako\nhypotetický.\n18. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je dôvodná.\n19. Článok 46 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie je namietané, obsahuje v prvom rade práve samotné\nprávo na prístup k súdu vrátane súdu dovolaciemu (I. ÚS 336/2019).\n20. Predmetom konania na všeobecných súdoch bolo určenie hranice medzi nárokmi z (i)\nbezdôvodného obohatenia a (ii) inými kompenzačnými mechanizmami, ktoré obsahuje právny\nporiadok, v danom prípade úprava nájmu podľa § 667 ods. 1 OZ.\n21. Ako bolo uvedené, právna predchodkyňa sťažovateľky zhodnotila rodinný dom, ktorý mala\nprenajatý od žalovanej UPJŠ, pričom prejavovala vôľu od žalovanej dom odkúpiť s tým, že by\nv kúpnej cene boli zohľadnené jej investície. Žalovaná však daný dom odpredala tretej osobe, avšak\ns tým, že kupujúci je povinný sa riadne vyporiadať so sťažovateľkou v prípade skončenia nájmu.\nTo sa aj stalo prostredníctvom dohody o urovnaní a na jej základe zabezpečením náhradného bytu\na finančným vyrovnaním 5 000 eur. Sťažovateľka však trvala na tom, že má nárok voči žalovanej\nUPJŠ na bezdôvodné obohatenie za zhodnotenie predmetného domu, podľa všetkého preto, že sa\ndomnievala, že UPJŠ dostala v kúpnej cene viac, ako bolo voči sťažovateľke kupujúcim\nvyporiadané.\n22. Sporným preto bolo, či okrem nároku na vyporiadanie investícií nájomcu prenajímateľom podľa\n§ 667 ods. 1 OZ, ktorý prešiel na nadobúdateľa podľa § 680 ods. 2 OZ a zjavne bol aj dohodou\nvyporiadaný, existuje ešte aj iný nárok voči predávajúcemu (sťažovateľkou označovaný ako\nmimozmluvný) na vydanie bezdôvodného obohatenia (kondikcia) vyvolaný investíciami pôvodného\nnájomcu.\n\n5\n\n23. Krajský súd vychádzal z toho, že nárok na náhradu nákladov za zvýšenie hodnoty prenajatej\nveci je nárokom podľa § 667 ods. 1 štvrtej vety OZ, ktorý by mal byť – ak by nebol uspokojený –\nuplatnený voči nadobúdateľovi prenajatej veci po skončení nájmu. Z napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu možno vyvodiť, že najvyšší súd vôbec nevidel priestor pre nárok z bezdôvodného\nobohatenia v danej veci, v ktorej sa uplatnil § 667 ods. 1 OZ, a preto sa mu otázka na takýto nárok\nz bezdôvodného obohatenia javila ako hypotetická.\n24. Ústavný súd musí posúdiť, či je z hľadiska ústavného práva na prístup k dovolaciemu súdu\nakceptovateľné, ak podľa dovolacieho súdu je skutočnosť, že sa na daný nájomný vzťah vôbec\nnemohli aplikovať normy bezdôvodného obohatenia, dôvodom, aby sťažovateľkin výklad\nhmotného práva označil za hypotetický a dovolaciu otázku za neprípustnú.\n25. Zákonným základom určenia prípustnosti dovolania v predmetnej veci je § 432 ods. 2 v spojení\ns § 421 ods. 1 CSP. Podľa § 432 ods. 2 CSP: Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP: Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n26. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd argumentuje tým spôsobom, že právna úprava\nkompenzačného mechanizmu v nájomno-právnych vzťahoch na jednej strane a všeobecný\nkompenzačný mechanizmus bezdôvodného obohatenia na strane druhej sú striktne oddelené, a preto\naplikovať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k nájmu je hypotetické.\n27. Ústavný súd konštatuje, že záver o neprípustnosti preskúmavaného dovolania založený\nna hypotetickosti uvedeného hmotnoprávneho výkladu nemá oporu v CSP.\n28. Ústavný súd uvádza, že splnenie zákonných kritérií prípustnosti dovolania má dôležitú\nprocesnoprávnu oporu v skutočnosti, že predmet dovolania v prerokúvanej veci priamo nadväzuje\nna predmet konania na okresnom a krajskom súde. V bode 1 rozsudku okresného súdu je vec\nvymedzená takto: „Sťažovateľka v žalobe argumentovala bezdôvodným obohatením. Právna\npredchodkyňa žalobkyne (\n) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 18. októbra 2011\ndomáhala, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach)\na žalovaného v 2. rade\nk povinnosti zaplatiť jej sumu\n6.581,64 Eur s 9% úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby titulom bezdôvodného\nobohatenia.“\n29. V bodoch 49 – 50 rozsudku okresného súdu je zamietnutie žaloby súdom odôvodnené takto:\n„49. Nárok nájomcu na úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci predstavuje\nsamostatný občianskoprávny nárok, ktorý podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej\ndobe počítanej podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Tento nárok nemožno posudzovať podľa\nust. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, tak ako sa domnieva žalobkyňa 50.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonom upravené špeciálne právo nájomcu, ktoré\nak vzniká voči prenajímateľovi okamihom zániku nájmu, je nájomca v tom čase v právnom vzťahu\nso subjektom, ktorý bol v danom čase prenajímateľom. Preto je tento nárok oprávnený uplatniť\nv rámci existujúceho právneho vzťahu, ktorý bol prenajímateľom v čase skončenia nájmu; nárok\n\n6\n\nnemôže uplatniť voči subjektu, s ktorým v čase skončenia nájmu nebol v žiadnom právnom vzťahu\n(teda voči bývalému prenajímateľovi).“\n30. Civilný sporový poriadok stanovuje, že dovolanie je naviazané na rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (§ 419 CSP), na jeho prieskum. V prerokúvanej veci sťažovateľka namietala v odvolaní\nnesprávne právne posúdenie [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Ustanovenie § 380 ods. 1 CSP stanovuje,\nže odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Keďže sťažovateľka ako žalobkyňa argumentovala\nbezdôvodným obohatením, odvolací súd sa s ním na základe citovaných ustanovení musel zaoberať,\nči už súhlasom, alebo nie. Z toho vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z otázky,\nči v predmetnej veci sa bezdôvodné obohatenie aplikuje alebo nie, a preto na to nadväzujúca otázka\nnemôže byť hypotetická.\n31. Odvolací súd sa v rozhodujúcej časti (bod 14 rozsudku) priklonil k právnemu názoru, že daný\nprávny vzťah je upravený výlučne nájmom, a nie bezdôvodným obohatením, resp. že na nového\nprenajímateľa prešli všetky povinnosti z nájomného vzťahu: „Podľa názoru odvolacieho súdu\nnajrelevantnejšou právnou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, že nájomný vzťah medzi\na žalovaným skončil skôr, než by jej vznikol nárok na náhradu vynaložených nákladov.\nVecne legitimovaným subjektom na zaplatenie nákladov, ktoré sú predmetom sporu, a ktoré mala\nprávna predchodkyňa žalobkyne vynaložiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti je preto subjekt, ktorý\nbol prenajímateľom nehnuteľnosti ku dňu zániku nájmu, pretože právnou skutočnosťou\nzakladajúcou nárok na náhradu nákladov za zvýšenie hodnoty prenajatej veci je podľa § 667 ods. 1\nveta štvrtá Občianskeho zákonníka, skončenie nájmu.“\n32. Z citovanej právnej úpravy a jej aplikácie v predmetnej veci zreteľne vyplýva, že sťažovateľka\nv pozícii dovolateľky nevybočila z rámca právneho posúdenia predmetnej veci okresným súdom\na krajským súdom, tak ako bola od začiatku vymedzená, a rovnako bola zachovaná v odvolacom\nkonaní, a takto bola aj meritórne rozhodovaná.\n33. Sťažovateľka uviedla, že aplikácia výlučne ustanovení o nájomnej zmluve na zhodnotenie\nprenajatej veci vrátane prechodu všetkých povinností na nového prenajímateľa je nesprávne\na nesprávnosť tohto právneho posúdenia spočíva v neaplikácii bezdôvodného obohatenia\nna kompenzáciu dobier nekrytých kompenzáciou v nájomno-právnom vzťahu. Ústavný súd\nkonštatuje, že tým riadne splnila dovolacie kritériá stanovené § 432 ods. 2 CSP (porov. bod 25).\n34. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že najvyšší súd argumentmi, ktorými vysvetlil, že otázka\nje hypotetická, sa v skutočnosti k danej otázke vyjadril, no bez toho, aby v celom rozsahu a bezo\nzvyšku odpovedal na sťažovateľkou jasne položenú otázku (porov. bod 12). To istým spôsobom\npotvrdzuje jej meritórnu prerokovateľnosť.\n35. Ústavný súd v žiadnom prípade zrušením napadnutého rozhodnutia nesmeruje k formalistickej\nochrane ústavnosti. Postup ústavného súdu má zásadný praktický dopad, ktorý možno vidieť práve\nv tom, že v prípade, ak najvyšší súd dovolanie odmietne prísnym posúdením položenia dovolacej\notázky ako nespĺňajúce požiadavky podľa § 432 v spojení s § 421 CSP (podľa najvyššieho súdu\notázka nebola správne položená, a preto na ňu nemohol dovolací súd ani meritórne reagovať),\nhoci napokon sa k tejto otázke aj tak najvyšší súd vyjadril, v súdnej praxi je táto otázka v dôsledku\nodmietnutia dovolania považovaná za nezodpovedanú. Ak však súd dovolanie meritórne prejedná\na na právnu otázku uvedie svoj názor, prispeje k riešeniu danej právnej otázky a k tvorbe ustálenej\n\n7\n\npraxe, a to buď publikáciou rozhodnutia v zbierke, alebo nasledovaním tohto rozhodnutia v ďalších\nnepublikovaných rozhodnutiach dovolacieho súdu. Tým dovolací súd plní svoju úlohu pri\nzjednocovaní súdnej praxe.\n36. Z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu vyplýva, že pri posudzovaní prípustnosti pravidelne\nargumentuje v dovolacích rozhodnutiach tým, že považuje dovolaciu otázku za hypotetickú\n(napríklad 4Cdo/27/2024).\n37. Kritérium hypotetickosti aplikuje aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) pri\nposudzovaní prípustnosti predbežných otázok (C-104/79 Foglia, C-244/80 Foglia II, C-83/91\nMeilicke). Súdny dvor týmto spôsobom odmieta otázky kladené národnými súdmi. Ak otázka\nvystúpi z rámca veci prerokúvanej predkladajúcim súdom, resp. s predmetnou vecou nesúvisí, tak\notázku odmietne pre hypotetickosť. Pri predbežnej otázke formuluje otázku národný súd a Súdny\ndvor porovnáva otázku s predmetom východiskovej veci, aby sa národný súd nepýtal na abstraktné\notázky priamo nesúvisiace s danou vecou. Táto situácia je odlišná od situácie pri posudzovaní\ndovolacej otázky, kde predmet veci a aj dovolanie formuluje účastník konania, ktorý v zásade nemá\nzáujem pýtať sa na niečo, čo nebude mať vplyv na výsledok jeho konania, na rozdiel od súdu, ktorý\nmá väčšiu tendenciu pýtať sa na právne otázky, na ktoré Súdny dvor nemôže odpovedať.\nZ uvedeného vyplýva, že koncept hypotetickosti tak, ako ho vyvinul Súdny dvor, môže byť len\nobozretne prenášaný do koncepcie tunajšieho dovolania.\n38. Ústavný súd dodáva, že koncept hypotetickosti nemá slúžiť na to, aby si najvyšší súd vyberal\nči triedil prípady. V samotnom napadnutom rozsudku najvyššieho súdu sa v bode 26 správne\nuvádza, že ,,je nepochybné, že aktuálne znenie § 421 ods. 1 CSP nevyžaduje ako podmienku\nprípustnosti dovolania, aby právna otázka, ktorá je predmetom dovolania, spĺňala aj podmienku\n„zásadného právneho významu“. Zmyslom konania o dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nje metaforicky povedané vypĺňať všetky pixely – body sporných výkladov celej plochy či obrazu\nsúkromného práva, ktoré môžu vzísť z aplikácie práva.\n39. Z uvedenej argumentácie ústavného súdu vyplýva, že najvyšší súd tým, že odmietol dovolanie\na neprerokoval ho meritórne a s plným procesným komfortom pre účastníkov konania, porušil\nzákladné ústavné právo sťažovateľky na prístup k súdu (bod 1 výroku nálezu), pričom nie je nutné\nosobitne sa zaoberať porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 4 výroku).\n40. Z nálezu v žiadnom prípade nevyplýva, že krajský súd nemohol vo veci rozhodnúť vecne\nsprávne, ale výlučne to, že najvyšší súd nemohol vec odmietnuť a limine pred skúmaním kritérií\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a následným meritórnym prerokovaním.\n41. V prerokúvanej veci predišla ochrana práva na prístup súdu ochrane majetku, takže sa ňou\nústavný súd bezprostredne nezaoberal (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\nTrovy konania\n42. Zistené porušenie základného práva sťažovateľky odôvodňuje, aby jej najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli právnym\nzastúpením. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\n\n8\n\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon v roku 2024 je 343,25 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 2 x 343,25 eur), čo spolu s náhradou\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 13,73 eur) predstavuje 713,96 eur plus 20 % DPH sumu 856,75 eur\n(bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavný súd náhradu trov za vyjadrenie nepriznal, pretože išlo\nv zásade o parafrázu už známych skutočností a argumentov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2025\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nájom a podnájom-nájomná zmluva", "bezdôvodné obohatenie", "dovolanie-prípustnosť", "nehnuteľnosť", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "nájom a podnájom-nájomný vzťah"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/333/2021", "guid": "249f0577-fd2f-4efc-a56d-5b14c3949ceb:8f2f9d75-ca33-4d55-82cf-9b4555fd8f4a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:77f5055c-4fd6-4f44-80c6-34a513096236", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.598.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 598/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 598/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.598.2024.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "3dd1f9fa-6784-4fed-9c66-024d2da84c2c:79fb0ceb-c56e-420b-9cf8-6682604e6e72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1313226246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/27/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1313226246.1"}, {"guid": "249f0577-fd2f-4efc-a56d-5b14c3949ceb:8f2f9d75-ca33-4d55-82cf-9b4555fd8f4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7116202176.1", "spisova_znacka": "2Cdo/333/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/333/2021 z 28. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7116202176.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aaf8c08d-bf14-4cd7-a577-d9ee8c5ae039", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.227.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.227.2026.1"}, {"guid": "63a0396d-83c2-433c-a4b0-34b80eb17e86:a9b9fa30-2da2-4fa3-b02a-51c3a19a3e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7116202176.2", "spisova_znacka": "2Cdo/140/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/140/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7116202176.2"}]}