{"guid": "ussr:39b2a854-3564-41c7-be63-fae8662948d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2025 z 21. 10. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. októbra 2025, sp. zn. III. ÚS 396/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-10-21", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/39b2a854-3564-41c7-be63-fae8662948d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.396.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 396/2025-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a zo sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1, Košice,\nproti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 63Ek/2343/2021 o návrhu\nna zastavenie exekúcie takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie sp. zn.\n63Ek/2343/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré jej j e p o v i n n ý\nzaplatiť Okresný súd Banská Bystrica do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n1 157,52 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júna 2025 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\n\nlen „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v označenom\nkonaní. Sťažovateľka navrhuje priznať jej finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n2. Predmetom dotknutého konania, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení\npovinnej, je vymoženie pohľadávky 8 349,80 eur a trov exekúcie. Na základe návrhu sťažovateľky\nrozhodol okresný súd uznesením z 28. júla 2022 o zastavení exekúcie v celom rozsahu,\nsťažovateľke priznal nárok na náhradu trov exekučného konania a oprávnenému uložil povinnosť\nnahradiť trovy súdneho exekútora. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal 9. augusta 2022\noprávnený sťažnosť, ku ktorej sa sťažovateľka vyjadrila podaním zo 17. augusta 2022.\n3. Sťažovateľka sa 21. apríla 2023 obrátila na okresný súd so žiadosťou, aby rozhodol o sťažnosti\noprávneného. Okresný súd vyzval 31. októbra 2023 sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podaniu\noprávneného z 30. augusta 2023, a sťažovateľka tak učinila obratom 31. októbra 2023. Následne\n1. marca 2024 a 21. januára 2025 adresovala okresnému súdu opätovné žiadosti, aby vo veci\nrozhodol. O podanej sťažnosti oprávneného bolo rozhodnuté uznesením sudcu 28. augusta 2025.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 396/2025-11 zo 17. júla 2025 ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka uvádza, že aj napriek tomu, že od podania sťažnosti oprávneným proti uzneseniu\no zastavení exekúcie uplynuli takmer tri roky, okresný súd o nej nijakým relevantným spôsobom\nnekoná, a to aj napriek jej opakovaným žiadostiam. Je toho názoru, že postup okresného súdu\nje nutné považovať za nesprávny, neefektívny, dochádza ním nielen k zjavným, zbytočným a ničím\nneodôvodneným prieťahom v konaní, ale tiež aj k priamemu zásahu do práva na spravodlivý\nproces, t. j. k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae.\n6. Vzhľadom na to, že okresný súd je v sťažovateľkinej veci nečinný, exekučné konanie nie je stále\nprávoplatne skončené a exekúcia proti sťažovateľke je aj naďalej vedená v centrálnom registri\nexekúcií, čo má okrem iného zásadný negatívny vplyv aj na status sťažovateľky voči tretím osobám\n(napr. vo vzťahu k bankám pri poskytovaní finančných prostriedkov). Navyše, neplynie ani lehota,\npre ktorú by bolo možné zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti sťažovateľky v prípade, ak by\nokresný súd sťažnosti oprávneného vyhovel.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Zákonný sudca zdôraznil, že o podanej sťažnosti oprávneného bolo rozhodnuté uznesením sudcu\n28. augusta 2025, pričom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť najneskôr 12. septembra 2025\n[§ 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov, pretože sťažovateľka, resp. jej právny zástupca, do dnešného dňa (t. j.\n2\n\nk 8. septembru 2025) predmetné rozhodnutie neprevzal]. Týmto dňom jednoznačne dôjde\nk nastoleniu právnej istoty sťažovateľky.\n8. Pripustil, že v sťažovateľkinej veci ide o bežné exekučné konanie, pričom o spore účastníkov\nuž bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom\nna nariadenie exekúcie.\n9. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky zákonný sudca zdôraznil, že sťažovateľka sa svojím druhým\n(ďalším) návrhom na zastavenie exekúcie z 2. februára 2022 a jeho doplnením zo 7. februára 2022\ndomáhala zastavenia exekúcie z tých istých dôvodov, ako vo svojom prvom návrhu na zastavenie\nz 28. septembra 2021. O prvom návrhu rozhodol okresný súd uznesením z 9. decembra 2021,\nktorým návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako\nnedôvodný zamietol. Druhý návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie bol podaný súdu ani nie\nmesiac od právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie a zároveň\nv zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku nemal odkladný účinok. Keďže bol podaný z tých\nistých dôvodov ako predchádzajúci návrh na zastavenie exekúcie, podľa názoru sudcu sťažovateľka\nani nemohla byť v stave právnej neistoty, keď za nezmenených skutkových okolností sa domáhala\ntoho istého, t. j. zastavenia exekúcie.\n10. Napokon zákonný sudca poukázal na poddimenzovanie oddelenia, ako aj neprimerané\nzaťaženie, t. j. prideľovanie nadmerného množstva vecí, ktoré musí zákonný sudca vybavovať\na rozhodovať.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n11. Sťažovateľka vo svojej replike potvrdila, že uznesenie okresného súdu z 28. augusta 2025,\nktorým bolo rozhodované o sťažnosti oprávneného, nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2025.\nUvádza, že týmto uznesením bol pomerne prekvapivo zmenený výrok I. uznesenia okresného súdu\nz 28. júla 2022, ktorým bola exekúcia zastavená tak, že návrh sťažovateľky ako povinnej\nna zastavenie exekúcie bol zamietnutý v celom rozsahu. To však nemení nič na tom, že doterajšou\nnečinnosťou nedošlo k zásahu do označených základných práv sťažovateľky a že počas obdobia\ntroch rokov nebola vážnym spôsobom narušená jej právna istota. Sťažovateľka sa domnieva,\nže okresný súd pristúpil k rozhodovaniu o sťažnosti oprávneného až po podaní ústavnej sťažnosti,\nresp. až potom, ako bolo súdu doručené zo strany ústavného súdu uznesenie o prijatí ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie.\n12. Tvrdenie okresného súdu, že sťažovateľka nemohla byť v stave právnej neistoty, pretože\ndruhým návrhom sa domáhala zastavenia exekúcie z tých istých dôvodov ako v prípade prvého\nnávrhu na zastavenie exekúcie, nie je možné považovať za relevantné. V prípade rozhodnutia\nokresného súdu o prvom návrhu na zastavenie exekúcie z 9. decembra 2021 sa okresný súd\nnezaoberal dôvodmi zastavenia exekúcie, na ktoré sťažovateľka poukázala v jej druhom návrhu.\nO tom svedčí aj fakt, že druhým uznesením z 28. júla 2022 okresný súd exekúcie zastavil.\n13. Sťažovateľka napokon uzatvára, že nečinnosť, resp. neefektívny postup okresného súdu, trvá\n37 mesiacov (od 9. augusta 2022 do 28. augusta 2025). Poukaz okresného súdu na uznesenie sp. zn.\nI. ÚS 168/2025, v ktorom ústavný súd akceptoval dobu 18 mesiacov o rozhodovaní o sťažnosti, nie\nje porušením práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nemôže\nv okolnostiach jej veci obstáť.\n3\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.\nK odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného\nštátneho orgánu. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci,\n(ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu.\n16. Pri posudzovaní prvého kritéria zložitosti veci je zrejmé, že v danom prípade ide o konanie,\nv ktorom sa sťažovateľka v procesnom postavení povinnej podaným návrhom domáha zastavenia\nexekúcie. Exekučné konanie spravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po\nfaktickej (skutkovej) stránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov\nexekučného konania už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý\nje podkladom pre nariadenie exekúcie. Z pohľadu ústavného súdu preto nejde o konanie, ktoré by sa\nsvojou hmotnoprávnou alebo procesnoprávnou zložitosťou výrazne odlišovalo od štandardnej\nagendy okresného súdu.\n17. V správaní sťažovateľky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by prispeli k celkovej dĺžke\nnamietaného konania. V prospech sťažovateľky možno dodať, že žiadosťami z 21. apríla 2023,\n1. marca 2024 a 21. januára 2025 adresovanými okresnému súdu sa domáhala rozhodnutia\no sťažnosti podanej oprávneným proti uzneseniu o zastavení exekúcie. Argument okresného súdu,\nže sťažovateľka nemohla byť v stave právnej neistoty v čase podania druhého návrhu na zastavenie\nexekúcie z 2. februára 2022 ani nie mesiac od právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom\nnávrhu na zastavenie exekúcie, nemôže obstáť. Sťažovateľka týmto druhým návrhom, ktorým\npodala námietku premlčania vymáhaných nárokov, len realizovala svoje procesné práva, ktoré jej\nzákon (Exekučný poriadok) priznáva. Exekučný súd je povinný sa zaoberať námietkou premlčania\nkedykoľvek v priebehu exekučného konania. Sťažovateľka bola navyše úspešná, keďže uznesením\nz 28. júla 2022 okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie, pričom predchádzajúcim uznesením\nz 9. decembra 2021 návrh na zastavenie exekúcie zamietol.\n18. Pri hodnotení tretieho kritéria (postup okresného súdu) ústavný súd posudzoval dobu\nod podania návrhu oprávneného proti uzneseniu okresného súdu o zastavení exekúcie, teda\nod 9. augusta 2022. O tejto sťažnosti rozhodol okresný súd uznesením z 28. augusta 2025 a potom,\nako sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť. Ústavný súd bez ďalšieho konštatuje, že doba\nrozhodovania v namietanej veci v dĺžke viac ako troch rokov nemôže byť primeraná a ústavne\nakceptovateľná.\n19. Okresný súd napokon argumentoval tým, že prieťahy v konaní sú spôsobené aj tým, že musí\nrozhodovať o zvyšujúcom sa počte prednostných vecí [o návrhoch na schválenie príklepu podľa\n4\n\n§ 48 Exekučného poriadku a o návrhoch na zastavenie, ktoré majú odkladný účinok podľa § 61k\nods. 4 písm. b) a c) Exekučného poriadku] za súčasného zníženia počtu sudcov v oddelení Ek.\nÚstavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry konštatuje, že organizácia práce v súdnictve\nči systémové problémy súdnictva nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03,\nII. ÚS 481/2017, III. ÚS 530/2022, II. ÚS 494/2023).\n20. Vzhľadom na dĺžku namietaného rozhodovania o nie zložitej sťažnosti proti uzneseniu\no zastavení exekúcie (viac ako tri roky) v spojení s nečinnosťou okresného súdu ústavný súd\nvyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n21. Vo vzťahu k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd v zmysle svojej\nstabilizovanej judikatúry uvádza, že účelom základného práva na súdnu ochranu je zaručiť každému\nreálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť\n(I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ\nby komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\n22. Ústavný súd poukazuje na to, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a teda\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote, je nesporne súčasťou práva na spravodlivé súdne\nkonanie, ktoré je (všeobecne) garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože neskorá spravodlivosť\nsa môže rovnať odmietnutej spravodlivosti („justice delayed, justice denied“), avšak ústavodarca\nv čl. 48 ods. 2 ústavy osobitne (špeciálne) garantuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a preto aplikácia čl. 46 ods. 1 ústavy podľa princípu prednosti špeciálneho ustanovenia\npred generálnou úpravou a podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v danej veci nepripadá\ndo úvahy (II. ÚS 832/2014). V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť\nsúdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 293/2018).\n23. Ústavný súd ďalej konštatuje, že nečinnosť okresného súdu, ktorá podľa sťažovateľky viedla\nk porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sama\nosebe neznamená aj porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNa to, aby nečinnosť všeobecného súdu mala za následok porušenie práva na súdnu ochranu, musí\ndosiahnuť takú intenzitu, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala odmietnutie reálneho prístupu\nk súdu, resp. k jeho rozhodnutiu v zmysle porušenia zákazu denegatio iustitiae.\n24. Ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti veci v napadnutom konaní aj napriek tomu, že v takto\nfakticky a právne jednoduchej veci okresný súd nerozhodol po dobu viac ako troch rokov,\nnesignalizujú takú intenzitu prieťahov, ktorá by znamenala odmietnutie spravodlivosti.\nV podstatnom ústavný súd prihliadol na to, že vec bola v čase vydania tohto nálezu právoplatne\nskončená, a teda bol aj odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky. Ústavný súd preto v tejto\nčasti ústavnej sťažnosti sťažovateľke nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n5\n\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní ústavnej sťažnosti, resp. po jej prijatí na ďalšie konanie,\nokresný súd rozhodol o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie uznesením\nz 28. augusta 2025 a zároveň toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2025,\nnepovažoval ústavný súd za potrebné vysloviť príkaz okresnému súdu, aby vo veci konal.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia 2 000 eur. Cieľom\nprimeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu namietaného porušenia (III. ÚS 189/2023).\n27. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo zásad spravodlivosti a okolností\nposudzovanej veci. V prípade sťažovateľky zohľadnil jednoduchý predmet posudzovaného,\nnamietanú dĺžku konania a skutočnosť, že o sťažnosti proti návrhu na zastavenie exekúcie už bolo\nv čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne rozhodnuté. Ústavný súd považoval\nza spravodlivé priznať 1 000 eur pre sťažovateľku [§ 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde]\na vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nVI.\nTrovy konania\n28. Zistené porušenie základných práv sťažovateľky odôvodňuje to, aby jej okresný súd podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli právnym zastúpením.\n29. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku\n2025 je 371 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie repliky), čo predstavuje 1 113 eur, spolu\ns náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (3 x 14,84 eur) predstavuje náhrada trov 1 157,52 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. októbra 2025\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "63Ek/2343/2021", "guid": "f6501acf-669b-44f3-af8a-9d25fcd1c054:c5206398-abf0-45a1-ab14-dcefdf5c88b7", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f14be2d-e7aa-4b66-9abe-369ef68fa2ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.168.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.168.2025.1"}, {"guid": "ussr:a01cc0ae-14b1-4dcb-bc18-ab79761dc1b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.494.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2023 z 10. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.494.2023.1"}, {"guid": "ussr:9714a5be-ce76-405f-a6b1-9ba896953ffd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.189.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 189/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 189/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.189.2023.2"}, {"guid": "ussr:30370859-1d6c-43d2-aa68-72315217ad47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.530.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.530.2022.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:a60490f8-a5c1-4b04-887d-61091aad196f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.293.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.293.2018.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:c4c41597-6803-4640-a0a0-8dce4feac1c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.832.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 832/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 832/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.832.2014.1"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "f6501acf-669b-44f3-af8a-9d25fcd1c054:c5206398-abf0-45a1-ab14-dcefdf5c88b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "63Ek/2343/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2343/2021 z 9. 12. 2021", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6501acf-669b-44f3-af8a-9d25fcd1c054:c5206398-abf0-45a1-ab14-dcefdf5c88b7"}], "citovane_v": []}