{"guid": "ussr:10160355-1fe9-4da4-9b1e-801eef903638", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.378.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 378/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2025 z 19. 8. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2025, sp. zn. III. ÚS 378/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.378.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10160355-1fe9-4da4-9b1e-801eef903638", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.378.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.378.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.378.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 378/2025-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky EUNICA MEDIA, s. r. o., Mariánske\nnámestie 30/5, Žilina, zastúpenej JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, Saratovská 2/A, Bratislava,\nproti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/29/2024 z 20. februára 2025\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/29/2024 z 20. februára 2025\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/29/2024 z 20. februára 2025\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n949,17 eur a tieto zaplatiť jej advokátke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júna 2025 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením najvyššieho súdu\no zamietnutí jej dovolania podaného z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského\nsúdu o náhrade trov konania v civilnom spore.\n\nII.\n2. Okresný súd zamietol proti sťažovateľke podanú žalobu o vypratanie (odstránenie reklamného\npútača z fasády domu) a sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Žalobu považoval\nza nedôvodnú, keďže nájom medzi žalobcom ako prenajímateľom a sťažovateľkou ako nájomcom\ntrvá. Proti tomu sa žalobca odvolal, no následne vzal žalobu späť, keď tvrdil, že sťažovateľka\nfasádu domu vypratala, čím splnila svoju povinnosť. Preto aj žiadal priznať náhradu trov konania,\nkeďže sťažovateľka tým zavinila zastavenie konania. Sťažovateľka so späťvzatím žaloby súhlasila.\nNesúhlasila s tým, že zastavenie konania zavinila, keďže naďalej fasádu užíva\ntak, že na nej má konštrukciu reklamného pútača a len mieni zmeniť reklamný pútač, keďže stále\nmá na základe nájmu právo užívať fasádu domu.\n3. Krajský súd uznesením späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok okresného súdu, konanie\nzastavil a žalobcovi proti sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Odôvodnil to § 256 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) s tým, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku\nkonania sťažovateľky, ktorá v odvolacom konaní odstránila objekt, čo predstavovalo predmet sporu.\nPreto procesné zavinenie na zastavení konania nesie sťažovateľka.\n4. Proti výroku uznesenia krajského súdu o náhrade trov konania podala sťažovateľka dovolanie\nz dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Odňatie procesného práva v miere porušenia jej práva\nna spravodlivý proces identifikovala v nedostatočnom odôvodnení uznesenia krajského súdu,\nktorý sa nevysporiadal s jej tvrdeniami o tom, že z fasády odstránila len pútač, no nie jeho\nkonštrukciu, a že nájom naďalej trvá. Okrem toho krajský súd nezohľadnil zamietnutie žaloby\nokresným súdom. Podľa sťažovateľky krajský súd mal zohľadniť nielen to, či jej konanie\nzodpovedalo žalobnému návrhu, ale aj dôvody žaloby, voči ktorým sa úspešne bránila na okresnom\nsúde.\n5. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením dovolanie sťažovateľky zamietol.\nBol toho názoru, že pre posúdenie zavinenia zastavenia konania je rozhodujúca skutočnosť,\npre ktorú došlo k späťvzatiu žaloby. Teda či žalobca zobral žalobu späť v dôsledku konania\nžalovaného. Konštatoval, že zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného\nhľadiska a opak by viedol k vecnému prieskumu žaloby. Preto jediným relevantným kritériom bolo,\nči sa žalobca žalobou domohol uplatneného nároku, no nie či by bol v konaní úspešný. Krajský súd\ntak preskúmateľne vysvetlil dovolaním napadnutý výrok. K námietkam sťažovateľky o trvaní\nnájmu a rozporov o tom, čo vlastne bolo odstránené z fasády, najvyšší súd uviedol, že ide o otázky,\nktoré nie sú relevantné pre rozhodnutie o náhrade trov konania, keďže súd posudzoval dôvodnosť\nžaloby len z procesného hľadiska. Najvyšší súd zdôraznil, že sťažovateľka mohla nesúhlasiť\nso späťvzatím žaloby, čím sa mohla pokúsiť docieliť vecné preskúmanie jej hmotnoprávnych\nnámietok.\nIII.\n6. Sťažovateľka namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Zdôrazňuje,\nže z fasády odstránila len pútač a ponechala jeho konštrukciu, na ktorú kedykoľvek môže opäť\nzavesiť pútač, keďže má naďalej nájom k domu žalobcu. Súdy nezohľadnili rozdiel medzi pútačom\na ponechanou konštrukciou, pričom odstránenie pútača nezodpovedalo žalobnému návrhu\na k týmto jej výhradám sa súdy nevyjadrili. Namieta, že krajský súd pri rozhodovaní neskúmal\n2\n\ndôvodnosť podanej žaloby a najvyšší súd prekročil prípustné rámce dovolacieho konania, keď sám\ndoplnil chýbajúce odôvodnenie uznesenia krajského súdu. Podľa sťažovateľky s ohľadom\nna judikatúru (IV. ÚS 480/2018, II. ÚS 569/2017, I. ÚS 629/2016 a III. ÚS 678/2016)\nsú tri predpoklady priznania náhrady trov konania žalobcovi: späťvzatie žaloby, správanie\nžalovaného a dôvodnosť žaloby. Konštatuje, že podmienka zavinenia zastavenia konania\nžalovaným je splnená, spravidla ak sa žalovaný rozhodne nárok žalobcu uspokojiť. Odstránením\npútača a ponechaním jeho konštrukcie však nechcela dobrovoľne uspokojiť nárok žalobcu.\n7. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že odstránenie reklamného pútača sťažovateľkou\nzodpovedalo tomu, čoho sa žalobca proti nej v súdnom konaní domáhal. Pre posúdenie zavinenia\nneboli rozhodujúce subjektívne dôvody, pre ktoré sťažovateľka odstránila reklamný pútač,\nale objektívna skutočnosť, že reklamný pútač bol odstránený. Preto nebol dôvod zaoberať\nsa hmotnoprávnymi otázkami trvania nájmu medzi žalobcom a sťažovateľkou.\n8. Žalobca, v konaní o ústavnej sťažnosti zúčastnená osoba, k ústavnej sťažnosti uviedol,\nže pre pisársku chybu v späťvzatí žaloby uviedol, že bola odstránená konštrukcia reklamného\nzariadenia. V skutočnosti však myslel reklamný pútač, ktorým možno rozumieť vizuálny\nprostriedok. V danom prípade je preto nepochybné, že odstránením banera (objektu) ako nositeľa\nreklamného obsahu došlo k odstráneniu samotného reklamného pútača v zmysle žalobného návrhu.\nIV.\n9. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou\nnajmä z toho hľadiska, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené. Ústavný súd\nza protiústavné považuje tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej\nalebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (I. ÚS 301/06).\nRozhodnutie súdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania,\niba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe\nsúdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti.\n10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (I. ÚS 218/2019).\n11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o náhrade trov konania v civilnom spore, ktoré nedáva jasné\na zrozumiteľné odpovede na skutkovo a právne relevantné otázky podstatné pre rozhodnutie\no tom, ktorá zo strán má nahradiť trovy konania, porušuje ústavné práva na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie. Takto nedostatočné odôvodnenie je nesprávnym procesným\npostupom, ktoré strane znemožňuje uskutočňovať procesné práva v miere porušenia práva\nna spravodlivý proces tak, ako to predpokladá § 420 písm. f) CSP. Úlohou najvyššieho súdu\n3\n\npri rozhodnutí o dovolaní sťažovateľky bolo preskúmať, či odôvodnenie uznesenia krajského súdu\njasne a zrozumiteľne odpovedá na jej argumentáciu. Sťažovateľka na späťvzatie žaloby reagovala\njasne. So späťvzatím žaloby súhlasila, no nesúhlasila so žalobcom v tom, že zavinila zastavenie\nkonania. Na námietku sťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu\nnajvyšší súd nereagoval. Nevyjadril sa ku kvalite odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu\no náhrade trov konania. Namiesto toho sa najvyšší súd pokúsil argumentáciu krajského súdu\ndoplniť.\n12. Urobil tak však judikatórnou kolážou a opakovaním všeobecných, no neadresných úvah\no tom, že zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a jediným\nkritériom je, či sa žalobca domohol uplatneného nároku. Z toho rezultoval záver najvyššieho súdu\no tom, že krajský súd preskúmateľne vysvetlil dovolaním napadnutý výrok o náhrade trov\nzastaveného konania. Takáto argumentácia je však celkom neadresná k dovolacej námietke\nsťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd následne\nuviedol, že námietky sťažovateľky o tom, čo vlastne bolo odstránené z fasády, nie sú relevantné\npre rozhodnutie o náhrade trov konania. Táto úvaha najvyššieho súdu je zjavne mylná,\nkeďže z tvrdení sťažovateľky vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby o tom, čo a z akého dôvodu z fasády\nodstránila, rezultoval jej jasný záver, že týmto svojím konaním neplnila povinnosť, ktorej splnenia\nsa voči nej domáhal žalobca v konaní, ktoré bolo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom zastavené.\n13. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby jasne formulovala právne posúdenie\nsvojho konania tak, že ho nemožno podriadiť pod zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1\nCSP, keďže z jej strany nešlo o splnenie žalobcom voči nej v konaní uplatneného nároku.\nNa toto právne posúdenie krajský súd vôbec nereagoval a najvyšší súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia o zamietnutí dovolania sťažovateľky na tento nedostatok argumentácie krajského súd\nreagoval opakovaním všeobecných východísk bez adresnej reakcie na osobitú situáciu v spore\nžalobcu a žalovanej sťažovateľky. Tá spočívala v ich nezhode o tom, či konanie sťažovateľky bolo\nsplnením nároku, ktorý si proti nej uplatnil žalobca žalobou, ktorú zobral späť.\n14. I v závere svojej argumentácie najvyšší súd od preskúmania dostatočnosti zdôvodnenia záveru\nkrajského súdu dovolaním nastolenej otázky unikol k argumentu, ktorého podstatou\nje to, že sťažovateľka mohla docieliť vecné preskúmanie jej hmotnoprávnych námietok\ntým, že by nesúhlasila so späťvzatím žaloby. Takýto argument však neobstojí, keďže dôvodom\nnezastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby nie je nesúhlas žalovaného, v tomto prípade\nsťažovateľky, ale to, že nesúhlas so späťvzatím žaloby je urobený z vážnych dôvodov.\nSťažovateľka vo svojom vyjadrení žiadne vážne dôvody na nezastavenie konania neformulovala,\nale formulovala svoje posúdenie, že svojím konaním zastavenie konania nespôsobila,\nkeďže neplnila žalobcom uplatnený nárok. Na túto jej argumentáciu krajský súd nereagoval\na tento nedostatok najvyšší súd napriek námietke sťažovateľky v dovolaní neodstránil.\nZáver najvyššieho súdu o tom, že dovolaním namietané uznesenie krajského súdu je dostatočne\nzdôvodnené, a preto ním nedošlo k porušeniu procesných práv sťažovateľky v miere porušenia\nje práva na spravodlivý proces, je preto zjavne mylný.\n15. Namietaným uznesením najvyššieho tak došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľky\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Preto bolo ústavnej sťažnosti sťažovateľky\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyhovené s tým, že uznesenie najvyššieho súdu sa zrušuje a vec\n\n4\n\nsa mu vracia na ďalšie konanie. Nebol dôvod vyhovieť ústavnej sťažnosti sťažovateľky z dôvodu\nporušenia ústavných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. Je tomu tak preto, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o náhrade trov\nkonania a neodstránenie tohto nedostatku na základe dovolania sťažovateľky namietaným\nuznesením najvyššieho súdu do týchto ústavných práv sťažovateľky priamo nezasahuje.\nStále nemožno vylúčiť, že i prípadné uloženie povinnosti náhrady trov konania sťažovateľky\nzo strany všeobecných súdov bude nielen prosté zjavného omylu, no predovšetkým dostatočne\nzdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že sťažovateľka svojím konaním plnila žalobcom v konaní\nuplatnený nárok tak, že ak by žalobca trval na podanej žalobe, žaloba by musela byť pre splnenie\nnároku zamietnutá. Len tak by sťažovateľka mohla naplniť podstatu toho, že svojím konaním\npo začatí konania procesne zavinila zastavenie konania tak, ako to predpokladá § 256 ods. 1 CSP.\n16. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli\nzastúpením advokátkou. Ich výška 949,17 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 371 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky (2 x 14,84 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokátka sťažovateľky\nje platiteľom tejto dane.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "reklama-propagácia", "vypratanie", "žaloba-späťvzatie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/29/2024", "guid": "b55ed2ba-ecfe-45be-9c99-c0a23f00ce78:18da2a5e-a792-4b14-b57f-13d5a7fb2e8f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:630109d5-c435-41da-8d3c-88e3bf0f2616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.218.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.218.2019.1"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:ee2f776f-6d5b-4d0f-94e4-aeb4a7975099", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.678.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 678/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 678/2016 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.678.2016.1"}, {"guid": "ussr:8cf3b6c0-85f4-46bf-bd66-2852916b8664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "b55ed2ba-ecfe-45be-9c99-c0a23f00ce78:18da2a5e-a792-4b14-b57f-13d5a7fb2e8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5121210907.1", "spisova_znacka": "2Cdo/29/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/29/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5121210907.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a040d5d8-e2ae-4472-97a1-d916d0ed233c:bd784a2d-5e96-4c88-ab8d-bfed9e29d3d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5121210907.3", "spisova_znacka": "2Cdo/142/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/142/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5121210907.3"}, {"guid": "83ffd56a-b2c7-4867-aa02-18b160b2737b:b113765c-ba74-41fd-8c97-a3053221c346", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5121210907.2", "spisova_znacka": "2Cdo/142/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/142/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5121210907.2"}]}