{"guid": "ussr:739abe2f-959d-4408-8efb-e91e1f5a1590", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2025 z 13. 5. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. mája 2025, sp. zn. III. ÚS 34/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2025-05-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/739abe2f-959d-4408-8efb-e91e1f5a1590", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 34/2025-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom,\nTrenčianska 57, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/65/2024\nz 5. septembra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/65/2024 z 5. septembra 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/65/2024 z 5. septembra 2024 z r u š u j e\na v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 331,33 eur\na zaplatiť ich jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. decembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu\nv trestnom konaní so záverom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe a vykoná trest odňatia slobody.\nSťažovateľ žiada uznesenie zrušiť. Žiada primerané finančné zadosťučinenie 1 000 eur.\n\nII.\n2. Trestným rozkazom z 20. februára 2017, ktorý aj v tento deň nadobudol právoplatnosť, bol\nsťažovateľ uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil\n17. februára 2017. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou päť\nrokov, ktorá uplynula 20. februára 2022.\n3. Okresný súd v novembri 2022 spísal úradný záznam o tom, že je dôvod vysloviť, že sťažovateľ\nsa v skúšobnej dobe osvedčil. S tým nesúhlasil prokurátor, keďže sťažovateľ bol rozsudkom\nz 13. marca 2018 uznaný vinným z výtržníctva, ktorého sa dopustil v júli 2017. Okresný súd\nvzhľadom na to nariadil verejné zasadnutie na 11. január 2023, na ktoré sťažovateľa predvolal\nz adresy, ktorú sťažovateľ uviedol ešte vo februári 2017 a na ktorú mu bola súdom posledná\npísomnosť doručená v novembri 2017. V predvolaní okresný súd sťažovateľa poučil, že jeho účasť\nna verejnom zasadnutí je nevyhnutná a že podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku sa môže verejné\nzasadnutie vykonať aj bez jeho prítomnosti, ak sa naň bez ospravedlnenia nedostaví. Zásielka sa\nsúdu vrátila s tým, že sťažovateľ si ju v odbernej lehote neprevzal.\n4. Okresný súd na verejnom zasadnutí 11. januára 2023 podľa § 293 ods. 2 a § 65 ods. 3 Trestného\nporiadku rozhodol, že bude konať v neprítomnosti sťažovateľa, a uznesením vyslovil, že sa\nv skúšobnej dobe stanovenej trestným rozkazom z februára 2017 neosvedčil a trest odňatia slobody\nvykoná. Následne zistil, že sťažovateľ si v januári 2022 prihlásil trvalý pobyt na inú adresu a na túto\nmu zaslal uznesenie, no zásielka sa mu 27. januára 2023 vrátila ako nedoručená s poznámkou\nadresát neznámy. Potom okresný súd uznesenie doručoval na tri adresy: (i) trvalého pobytu\nnahláseného sťažovateľom v januári 2022, z ktorej sa zásielka vrátila 6. februára 2023 s poznámkou\nadresát neznámy, (ii) uvedenej sťažovateľom vo februári 2017, z ktorej sa zásielka vrátila\n7. februára 2023 s poznámkou adresát neznámy, a (iii) trvalého pobytu sťažovateľa z februára 2017,\nz ktorej sa zásielka 28. februára 2023 vrátila s poznámkou neprevzal v odbernej lehote. Okresný súd\nvyznačil právoplatnosť uznesenia na 14. február 2023 a 12. júla 2023 potom, keď sťažovateľ\nna nedoručenú výzvu nenastúpil na výkon trestu, prikázal sťažovateľa dodať do výkonu trestu.\n5. Obhajca sťažovateľa, ktorý sťažovateľa zastupoval už pri vydaní trestného rozkazu a ktorého\nsťažovateľ znova splnomocnil v auguste 2023, 15. augusta 2023 nahliadol do spisu.\nProstredníctvom tohto obhajcu sťažovateľ 25. augusta 2023 podal proti uzneseniu z 11. januára\n2023 sťažnosť a požiadal o navrátenie lehoty na jej podanie. Tvrdil, že v roku 2022 sa odsťahoval\ndo Nemecka a na adrese, z ktorej ho predvolával okresný súd, sa nezdržiaval. Preto neboli splnené\npodmienky na vykonanie verejného zasadnutia a podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku mu mal\nbyť ustanovený obhajca. Namietol, že okresný súd jeho správanie nesledoval počas dlhej skúšobnej\ndoby, počas ktorej sa vyliečil zo závislosti, od júla 2017 sa nedopustil žiadneho priestupku a vedie\nusporiadaný život. Sťažovateľ požiadal, aby mu súd znova zaslal uznesenie z 11. januára 2023.\nPoukázal na nález českého ústavného súdu (III. ÚS 3026/16), podľa ktorého sa fikcia doručenia\npri nariadení trestu odňatia slobody má použiť len výnimočne.\n6. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením krajský súd podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku\nsťažovateľovi nepovolil navrátenie lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\na jeho sťažnosť ako oneskorenú zamietol. Vychádzal z § 64 ods. 1 Trestného poriadku, podľa\nktorého navrátenie lehoty je možné, ak k jej zmeškaniu došlo z dôležitých dôvodov. Podľa\nkrajského súdu takéto dôvody nie sú dané, keďže môže ísť dôvody objektívne (živelná pohroma,\n2\n\ncestná kalamita a pod.), alebo subjektívne (nesprávne poučenie, náhle úmrtie v rodine, náhle\nochorenie a hospitalizácia). Takýmto dôvodom však nie je to, že sťažovateľ sa od marca 2022\nzdržiaval v Nemecku, keďže to napriek poučeniu neoznámil súdu. Krajský súd vychádzal z toho, že\nokresný súd sťažovateľa predvolal z ním uvedenej adresy, odkiaľ sa predvolanie vrátilo ako\nnedoručené, a preto bola naplnená fikcia doručenia podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku. K nálezu\nčeského ústavného súdu uviedol, že vychádzal z inej skutkovej situácie a z inej právnej úpravy, keď\nčeský Trestný poriadok fikciu doručenia vylučuje pri širšom okruhu úkonov súdu. Krajský súd\nuzavrel, že uznesenie okresného súdu bolo potrebné považovať za doručené sťažovateľovi podľa\n§ 66 ods. 4 Trestného poriadku 7. februára 2023, keď sa okresnému súdu vrátila zásielka\ns uznesením z adresy označenej sťažovateľom. Lehota na podanie sťažnosti tak uplynula\n10. februára 2023.\nIII.\n7. Sťažovateľ namieta, že na adrese, na ktorú mu doručoval okresný súd predvolanie na verejné\nzasadnutie, sa nezdržiaval, a preto mu mal byť ustanovený obhajca podľa § 293 ods. 4 Trestného\nporiadku. Poukazuje na to, že dlhodobo bol na zistiteľnej adrese v Nemecku. Okresný súd tak mal\nvyužiť doručovanie na túto adresu, a ak tak neurobil, bol dôvod na navrátenie zmeškanej lehoty\nna podanie sťažnosti. Podľa sťažovateľa okresný súd doručením uznesenia na fikciu znemožnil, aby\nmohol podať sťažnosť. Opakuje poukaz na nález českého ústavného súdu a zvýrazňuje nálezy\nústavného súdu (I. ÚS 155/2017, II. ÚS 65/2010), ktorých závery možno aplikovať na jeho vec. Je\ntoho názoru, že postupom krajského súdu bol zbavený možnosti vyjadriť sa k rozhodujúcim\nskutočnostiam a brániť svoje práva sťažnosťou. To viedlo k tomu, že pri rozhodnutí nebol\nzohľadnený jeho dlhšiu dobu usporiadaný život. Rozhodnutie tak bolo založené na neúplných\na neaktuálnych informáciách, čo viedlo k jeho nesprávnosti. V dôsledku rozhodnutia súdov mu\nvznikla nemajetková ujma, ktorou odôvodňuje, aby mu bolo priznané primerané finančné\nzadosťučinenie.\n8. Krajský súd ústavnú sťažnosť nepovažuje za dôvodnú, keďže jeho rozhodnutie nie je nezákonné.\nSťažovateľom tvrdená okolnosť, že sa od marca 2022 zdržiava v Nemecku, nezodpovedá vážnosti\ndôvodov podľa § 64 Trestného poriadku. Zdôrazňuje, že uznesenie okresného súdu bolo najskôr\ndoručované na zistenú novú adresu trvalého pobytu a následne na všetky tri známe adresy. Keďže\nsťažovateľ uviedol adresu na doručovanie a z tejto sa zásielka vrátila súdu, uznesenie treba\npovažovať za doručené podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku dňom vrátenia zásielky, keďže nešlo\no doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.\nKrajský súd zdôrazňuje, že sťažovateľ bol opakovane poučený o povinnosti oznámiť zmenu adresy\nna doručovanie a fikcia doručenia je štandardný inštitút (I. ÚS 518/2014). Odkazuje aj\nna rozhodnutia ústavného súdu v súvislosti s neosvedčením sa v skúšobnej dobe (I. ÚS 640/2023,\nI. ÚS 678/2024).\n9. Sťažovateľ považuje túto argumentácia krajského súdu za nedostatočnú, keďže oddeľuje\npredošlú judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 518/2014, I. ÚS 640/2023, I. ÚS 678/2024) od jeho\nprípadu. Zastáva názor, že fikcia doručenia má byť posúdená individuálne a nesmie viesť\nk odopretiu práva na obhajobu tak, aby bola zabezpečená reálna možnosť obhajoby a možnosť\npodať opravný prostriedok. Pritom treba preskúmať doručovanie na správnu adresu. V jeho veci\nvšak krajský súd konštatoval zákonnosť fikcie doručenia len formálne bez vyhodnotenia, či malo\n3\n\npoužitie fikcie reálny dopad na možnosť uplatniť opravný prostriedok. Podľa sťažovateľa sa krajský\nsúd vyhol jeho podstatnej argumentácii v súvislosti s konaním verejného zasadnutia bez jeho\nprítomnosti a bez ustanovenia obhajcu v situácii, keď reálne bolo možné doručiť mu predvolanie,\nak by okresný súd využil mechanizmy na zistenie jeho pobytu.\nIV.\n10. Na vec sťažovateľa, ktorá sa týka osvedčenia sa v skúšobnej dobe, nemožno aplikovať právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nejde o rozhodnutie o oprávnenosti trestného obvinenia podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Enea proti Taliansku zo 17. 9. 2009,\nč. 74912/01 a Helmut Aldrian proti Rakúsku zo 7. 5. 1990, č. 16266/90). Preto ústavnej sťažnosti\nz dôvodu porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nebol dôvod vyhovieť.\n11. Pri posúdení porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba vychádzať z toho, že nie je úlohou ústavného súdu preskúmať správnosť skutkových\na právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie, a ani odpovedať na otázku, či sa\nsťažovateľ osvedčil alebo neosvedčil v skúšobnej dobe a či viedol v jej priebehu riadny život. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na posúdenie otázky, či sa krajský súd s argumentáciou sťažovateľa\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych\nnoriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter, teda či nie je výsledkom zjavného právneho\nomylu. V súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti bolo zohľadnené aj uznesenie\nokresného súdu, ktoré s uznesením krajského súdu tvorí z hľadiska predmetu ochrany jeden celok\n(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n12. Pri posúdení dôvodnosti ústavnej sťažnosti treba vychádzať z toho, že podľa § 293 ods. 3, 4 a 5\nTrestného poriadku (i) verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného, (ii) v neprítomnosti\nobvineného ho možno vykonať, ak mu nie je možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie\na z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí upovedomený a (iii) verejné\nzasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom\nzasadnutí bolo doručené a bol poučený o možnosti jeho konania bez jeho prítomnosti.\n13. Trestný poriadok rozlišuje medzi predvolaním a upovedomením o verejnom zasadnutí. Ak súd\nrozhodne, že odsúdeného na verejné zasadnutie predvolá, deklaruje tým nevyhnutnosť jeho účasti\nna verejnom zasadnutí. Nemožno tak verejné zasadnutie vykonať bez prítomnosti odsúdeného alebo\nz tohto dôvodu ustanoveného obhajcu. V opačnom prípade dôjde k porušeniu práva na obhajobu\na spravodlivý súdny proces, ktorého obsahom je aj možnosť vznášať osobne a prostredníctvom\nobhajcu námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Tdo 40/2017).\nVýnimka uvedená v § 293 ods. 5 Trestného poriadku sa nevzťahuje na konanie v neprítomnosti\npredvolanej osoby, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá. Trestný poriadok umožňuje\nrozhodnúť podľa tohto ustanovenia výlučne v prípade, keď súd doručí upovedomenie o konaní\nverejného zasadnutia, čím deklaruje, že účasť osoby, ktorej je upovedomenie doručované,\nnepovažuje za nevyhnutnú (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Tdo/62/2023).\n14. Okresný súd v predvolaní na verejné zasadnutie v prípade sťažovateľa potvrdil, že jeho účasť\nna verejnom zasadnutí je nevyhnutná, a preto ho naň predvolal. Následné poučenie o postupe podľa\n§ 293 ods. 5 Trestného poriadku je tak nesprávne, keďže sťažovateľ o verejnom zasadnutí nebol\nupovedomený, ale bol naň predvolaný. Je tak zrejmé, že okresný súd mal sťažovateľovi, ktorý sa\n4\n\nna verejné zasadnutie nedostavil, ustanoviť obhajcu podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku.\nSkutočnosť, že na verejnom zasadnutí nebol prítomný sťažovateľ a ani jeho obhajca, ktorý mu mal\nbyť ustanovený a ktorý by bol schopný prednášať argumenty v prospech toho, že sa v skúšobnej\ndobe osvedčil, nie je preto možné považovať za ústavne udržateľné. To platí o to viac, že\nsťažovateľ bol na prelome rokov 2022 a 2023 predvolávaný z adresy, ktorú na doručovanie označil\nešte v roku 2017, a dôvodom na vyslovenie toho, že sa v skúšobnej doby neosvedčil, malo byť jeho\nodsúdenie z roku 2018 za skutok z roku 2017. Vzhľadom na nevyhnutnú prítomnosť sťažovateľa\nalebo ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí tak treba postup okresného súdu pri využití\nfikcie doručenia považovať za formalistický. O tom svedčí i následný postup okresného súdu, ktorý\npred doručovaním uznesenia zisťoval aktuálnu adresu trvalého pobytu sťažovateľa a uznesenie mu\nna rozdiel od predvolania na verejné zasadnutie doručoval na viaceré adresy.\n15. Nedostatok možno identifikovať aj v prípade poučenia, keď okresný súd poučil sťažovateľa\npodľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku, pritom však nešlo o obyčajné doručenie, ale o doručenie\ndo vlastných rúk podľa § 66 Trestného poriadku. Nepriamo uvedený nedostatok naprával krajský\nsúd tým, že v napadnutom uznesení, ako aj vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti pracuje už s odkazom\nna § 66 ods. 4 Trestného poriadku. Nedostatok v poučení sám krajský súd uvádza ako možný\nsubjektívny dôležitý dôvod na navrátenie lehoty. Nevyhnutne však nesprávne poučenie malo vplyv\naj na postup okresného súdu. Pokiaľ by okresný súd sťažovateľovi ustanovil obhajcu, ten by mohol\nproti uzneseniu okresného súdu podať sťažnosť, a tak by mal sťažovateľ zaručenú účinnú ochranu\npráva na obhajobu, tak ako to predpokladá § 293 ods. 4 Trestného poriadku.\n16. Krajský súd tak vo svojej argumentácii opomenul nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý\nspočíval v tom, že sťažovateľovi neustanovil obhajcu, a preto posúdil dôležitý dôvod uvedený\nv § 64 ods. 1 Trestného poriadku len formálne, keď skúmal len doručovanie uznesenia\nsťažovateľovi bez toho, aby overil správnosť postupu okresného súdu a jeho poučenia, ktoré sám\nuvádza ako dôležitý dôvod na navrátenie lehoty. Krajský súd tak nenapravil ústavne neudržateľné\npochybenie okresného súdu pri použití § 293 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa súd\nrozhodne obvineného na verejné zasadnutie predvolať, a nie ho o ňom upovedomiť, neprichádza\ndo úvahy vykonanie verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo prítomnosti jemu\nustanoveného obhajcu, ktorému by sa doručovalo uznesenie s tým, že by proti nemu mohol podať\nsťažnosť. Preto namietaným uznesením došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy s tým, že podľa čl. 127 ods. 2 ústavy sa uznesenie krajského\nsúdu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n17. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k tomu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Tak tomu v prípade sťažovateľa nie je, keďže ochrana jeho základného práva sa\nbude realizovať v ďalšom postupe krajského súdu.\n18. Nemožno súhlasiť s krajským súdom, že opačný záver vyvracia argumentácia v rozhodnutiach\nústavného súdu. Vo veci sp. zn. I. ÚS 640/2023 šlo o upovedomenie, a nie o predvolanie na verejné\nzasadnutie. Vec sp. zn. I. ÚS 518/2014 sa netýkala konania o osvedčení sa v skúšobnej dobe\na z argumentácie nevyplývajú argumenty v prospech namietaného uznesenia, keďže fikciu\ndoručenia ústavný súd spomína len s odkazom na ustanovenie Trestného poriadku. Relevantné\n\n5\n\nprávne argumenty v prospech odôvodnenia krajského súdu nemožno nájsť ani v rozhodnutí\nsp. zn. I. ÚS 678/2024.\n19. Zistené porušenie základného práva sťažovateľa odôvodňuje, aby mu krajský súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli\nzastúpením advokátom. Ich výška 1 331,33 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, čo za tri úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti 2 x 343,25 eur a vyjadrene 371 eur)\ns náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 13,73 eur a 1 x 14,84 eur) predstavuje 1 099,80 eur\nk čomu treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 231,53 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2025\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predvolanie", "trestné konanie", "doručenie, doručovanie", "trest-ukladanie trestov", "trestné konanie", "predvolanie", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Tos/65/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88e8f85e-9a82-4d8a-8656-99582f101ddc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.678.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 678/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 678/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.678.2024.1"}, {"guid": "ussr:393e0156-b8c6-4cdd-a385-2f1e14599cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2023.1"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:d0bd5767-0573-4d92-97e1-b527e1ad5332", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bd5767-0573-4d92-97e1-b527e1ad5332"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}], "citovane_v": []}