{"guid": "ussr:e4f227da-03e2-4e69-8ed7-364d4c0e0980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 290/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/2025 z 19. 8. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2025, sp. zn. III. ÚS 290/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4f227da-03e2-4e69-8ed7-364d4c0e0980", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.290.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 290/2025-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľov\n,\n,a\n,\n,\n, zastúpených\nWEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, proti uzneseniu Mestského súdu\nKošice č. k. K2-40Csp/273/2022-315 zo 14. februára 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Košice č. k. K2-40Csp/273/2022-315 zo 14. februára 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ich právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Košice č. k. K2-40Csp/273/2022-315 zo 14. februára 2025\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 949,17 eur a tieto\nzaplatiť ich advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovatelia sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 5. mája 2025, konanie\no ktorých bolo spojené na spoločné konanie, domáhajú vyslovenia porušenia základných práv\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práv na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\na čl. 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ,,charta“) dvoma výrokmi uznesenia\nmestského súdu, ktorými boli zamietnuté ich návrhy na odpustenie zmeškania lehoty, a to prvým\nna podanie doplnenia dovolania a druhým na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho\n\núradníka o výške náhrady trov konania. Oba výroky navrhujú zrušiť s tým, že im bude priznané\nfinančné zadosťučinenie po 500 eur a náhrada trov konania po 1 423,75 eur.\nII.\n2. Okresný súd rozsudkom v časti zamietol žalobu žalobkyne (stavebnej sporiteľne) o zaplatenie\n32 154,29 eur s príslušenstvom. V časti jej však vyhovel a žalovaným sťažovateľom uložil zaplatiť\nžalobkyni 17 496 eur s príslušenstvom. Na odvolanie sťažovateľov krajský súd rozsudok okresného\nsúdu potvrdil. Mestský súd uznesením vyššieho súdneho úradníka sťažovateľom uložil nahradiť\nžalobkyni trovy konania 72,16 eur. Posledný deň na podanie dovolania proti rozsudku krajského\nsúdu pripadol na 21. január 2025 a na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nna 20. január 2025. Advokát sťažovateľov bol od 16. do 23. januára 2025 pre chorobu\npráceneschopný. Sťažovatelia prostredníctvom tohto advokáta podaniami doručenými mestskému\nsúdu 10. februára 2025 doplnili už podané dovolanie a podali sťažnosť proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka. S oboma podaniami spojili návrh podľa § 122 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju zástupca zmeškal\nz ospravedlniteľného dôvodu, a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Odôvodnili\nto práceneschopnosťou advokáta, ktorú doložili potvrdením jeho ošetrujúceho lekára.\n3. Mestský súd ústavnými sťažnosťami namietanými výrokmi uznesenia tieto návrhy sťažovateľov\nzamietol. Podľa mestského súdu sa ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania posudzuje\npodľa okolností konkrétneho prípadu a treba dbať na to, že ide o mimoriadny úkon,\nktorým sa narušuje právna istota. Podľa mestského súdu nie každé ochorenie advokáta\nje ospravedlniteľným dôvodom. Predloženie dokladu o práceneschopnosti samo osebe takýto\ndôvodom nie je. Zvýraznil, že proti rozsudku krajského súdu už bolo podané dovolanie a počas\nchoroby mal advokát sťažovateľov vykonať vhodné opatrenia na ochranu ich práv, osobitne,\nak súhlasili so substitučným zastúpením. Advokát sťažovateľov mohol za seba ustanoviť zástupcu\ntak, aby bolo dovolanie včas doplnené a aby bola včas podaná sťažnosť proti uzneseniu. To platí\nosobitne preto, že advokát sťažovateľov nebol hospitalizovaný či pripútaný na lôžko.\nIII.\n4. Podľa sťažovateľov je výklad mestského súdu arbitrárny, pretože vyhľadanie a splnomocnenie\nzastupujúceho advokáta je prácou, na ktorú ich advokát nebol schopný. Požiadavka, aby advokát\npreukazoval neschopnosť splnomocniť iného advokáta inak ako potvrdením lekára o dočasnej\npráceneschopnosti, je celkom nesprávna. Preto žiadajú špecifickú odpoveď na otázku, ako inak mal\nich advokát preukázať svoju práceneschopnosť a neschopnosť splnomocniť iného advokáta, ktorého\nby musel najprv vyhľadať, udeliť mu plnomocenstvo, odovzdať agendu a vysvetliť vec.\nPodľa sťažovateľov advokátom žiaden predpis neukladá dať sa v chorobe zastúpiť iným\nadvokátom. Možno to žiadať len pri pojednávaniach za osobitných podmienok. Sťažovatelia\nargumentáciu rozširujú citáciou viacerých rozhodnutí (NS SR: 4Cdo/73/2018, NS ČR:\n21Cdo/2350/2016, ÚS SR: I. ÚS 101/2019, I. ÚS 566/2023, IV. ÚS 383/2024 a II. ÚS 300/2018).\nOkrem toho podľa sťažovateľov mestský súd nemal právomoc rozhodnúť o ich návrhu\nna odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie dovolania. O tom podľa sťažovateľov môže\nrozhodnúť len najvyšší súd.\n\n2\n\n5. Mestský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že advokát sťažovateľov mal využiť dostupné\nprostriedky na to, aby zachoval lehoty na podanie sťažnosti a doplnenia dovolania. Mal postupovať\npodľa § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Mestský súd sa nestotožňuje s tvrdením,\nže nebol oprávnený rozhodovať o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie dovolania.\n6. Žalobkyňa, v konaní o ústavnej sťažnosti zúčastnená osoba, považuje ústavnú sťažnosť\nza nedôvodnú. Stotožňuje sa s právnym názorom mestského súdu, podľa ktorého advokát\nsťažovateľov mohol za seba ustanoviť zástupcu, ktorý by podania podal včas, osobitne,\nak sťažovatelia súhlasili so zastúpením iným advokátom. Uzaviera, že mestský súd presvedčivo,\nlogicky a konzistentne odpovedal na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany.\nIV.\n7. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je aj účinný\nprístup k súdu. Domáhať sa súdnej ochrany možno postupom stanoveným v procesných predpisoch\na v prípade splnenia stanovených požiadaviek má každý právo na to, aby o jeho žalobe\nalebo opravnom prostriedku bolo vecne rozhodnuté. V prípade sťažovateľov k tomuto zjavne\nnedôjde. Dôsledkom zamietnutia ich návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie\ndovolania a podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bude to, že na obe\nich podania ako oneskorene podané nebude prihliadnuté. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu\nna odpustenie zmeškania lehoty tak môže zasiahnuť do ústavných práv na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie a treba naň primerane klásť požiadavky vyvoditeľné\nz týchto ústavných práv. Preto aj namietané rozhodnutie nemôže byť následkom zjavne mylného\nvýkladu procesných noriem, teda výkladu, ktorý by sa odchyľoval od ustanovení procesného\npredpisu tak, že by popieral ich účel a význam.\n8. Účelom odpustenia zmeškania lehoty je ochrana i advokátom zastúpených strán civilného sporu\npred následkami toho, že ich advokát nebude z ospravedlniteľného dôvodu schopný vykonať úkon,\nktorý je súčasťou realizácie súdnej ochrany. Niet pochýb, že či už podanie sťažnosti proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, alebo doplnenie aj v zákonom stanovenej\nlehote podaného dovolania je takýmto úkonom. Aj pri advokátovi môže nastať okolnosť, ktorá bude\nviesť k jeho vylúčeniu z úkonu, no túto okolnosť bude nevyhnutné objektívne vnímať\nako ospravedlniteľnú. Otázkou je, či lekársky osvedčená pracovná neschopnosť advokáta, ku ktorej\ndošlo pár dní pred uplynutím lehoty a ktorá rovnako po pár dňoch od uplynutia tejto lehoty\npominula, je objektívne ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty.\n9. Mestský súd dospel k záveru, že o takýto dôvod nejde. Argumentáciu uviedol všeobecnou,\nčiastočne hyperbolizujúcou charakteristikou odpustenia zmeškania lehoty ako „mimoriadneho\núkonu, ktorý narušuje právnu istotu“. Následne sformuloval relativizujúce východisko, že nie každé\nochorenie advokáta je ospravedlniteľným dôvodom, osobitne ak advokát sťažovateľov nebol\nhospitalizovaný či pripútaný na lôžko. Podľa mestského súdu mal hoc aj práceneschopný advokát\nvykonať vhodné opatrenia na ochranu práv sťažovateľov (ustanoviť za seba zástupcu).\nTáto argumentácia mestského súdu je zjavne mylná, keďže jej podstatou je záver,\nže aj keď bol advokát sťažovateľov práceneschopný, predsa len v určitej miere pracovať mohol\n3\n\na nemohol by pracovať len vtedy, ak by bol hospitalizovaný alebo pripútaný na lôžko. Tento záver\nje negáciou pojmu práceneschopnosť, keďže na to, aby advokát nebol schopný pracovať, vyžaduje\nsplnenie ďalších okolností. Okrem toho tento záver vychádza z toho, že prácou advokáta\nnie je zabezpečenie zastúpenia ním zastúpených sťažovateľov ďalším advokátom.\nI tento argumentačný prvok je negáciou toho, v čom spočíva práca advokáta. Preto je zjavne mylný\nzáver mestského súdu o tom, že krátkodobá práceneschopnosť advokáta nie je okolnosťou,\nktorá by advokáta z ospravedlniteľného dôvodu vylučovala z úkonu, ktorý patrí strane,\nktorú v konaní zastupuje.\n10. V okolnostiach veci neobstojí ani odkaz na § 17 ods. 1 zákona o advokácii,\npodľa ktorého ak advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, bráni vo vykonávaní\nadvokácie akákoľvek prekážka, a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho\nklienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka\nvznikla,\npo\ndohode\ns iným\nadvokátom\nustanoviť\nho\nza\nsvojho\nzástupcu.\nJe tomu tak preto, že i vo vzťahu k povinnosti advokáta podľa § 17 ods. 1 zákona o advokácii môžu\nnastať také ospravedlniteľné okolnosti, ktoré advokátovi neumožnia riešiť prekážku vo vykonávaní\nadvokácie ustanovením zástupcu. Tak tomu v konečnom dôsledku mohlo byť pri práceneschopnosti\nadvokáta sťažovateľov, keď objektívne a ospravedlniteľne nebol schopný nielen podať opravné\nprostriedky vo veci sťažovateľov a zároveň, hoc aj nepripútaný na lôžko, nebol schopný ustanoviť\nza seba zástupcu.\n11. Chorobou spôsobená práceneschopnosť advokáta, ku ktorej došlo pár dní pred uplynutím lehoty\nna podanie opravného prostriedku a ktorá pominula pár dní po uplynutí tejto lehoty, je objektívnym\na ospravedlniteľným dôvodom toho, že advokát sťažovateľov ako ich zástupca bol vylúčený\nz úkonov, ktoré patrili sťažovateľom. Na tomto závere nič nemení ani to, že odpustenie zmeškania\nlehoty je výnimkou z pravidla. Ide o prirodzenú reakciu na bežnú okolnosť, ktorej podstatou\nje to, aby bolo stranám civilného sporu umožnené uplatniť ich procesné práva aj v osobitých,\nno celkom prirodzených životných situáciách. Preto bolo ústavnej sťažnosti vyhovené\na podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovené, že namietaným uznesením mestského súdu v oboch jeho\nvýrokoch došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\ns tým, že namietané uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia mestského súdu na ďalšie konanie.\n12. Vzhľadom na tento záver je nutné vyjadriť sa k tvrdeniu sťažovateľov, podľa ktorého mestský\nsúd ani nemal rozhodovať o ich návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie dovolania,\nkeďže o tom má rozhodnúť najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o ich dovolaní. Sťažovatelia\nv tejto súvislosti odkázali na postup iného okresného súdu, ktorý v súvislosti s návrhom\nna odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania uviedol, že o tomto návrhu nerozhodne,\nkeďže ide o právomoc najvyššieho súdu. Právny názor iného okresného súdu nie je rozhodujúci,\nrozhodujúci je výklad ustanovení CSP, ktorý v žiadnom ustanovení neupravuje príslušnosť súdu,\nktorý má rozhodnúť o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie či už odvolania,\nalebo dovolania. Ustanovenie § 122 CSP obsahuje všeobecné označenie súd. Preto treba vychádzať\nz ustanovení CSP, ktoré upravujú úkony súdu prvej inštancie v súvislosti s podaním opravného\nprostriedku, o ktorom má rozhodnúť iný súd. Rovnako treba zohľadniť tie ustanovenia CSP,\nktoré upravujú právomoc posúdiť včasnosť podania opravného prostriedku.\n\n4\n\n13. Či už pri podaní odvolania, alebo dovolania sa úkony súdu prvej inštancie obmedzujú\nlen na postupy vyjadrené v § 373 až § 375 CSP a v § 436 a § 437 CSP. Pri oboch opravných\nprostriedkoch je úlohou súdu prvej inštancie (i) vyzvať na odstránenie jeho vád, (ii) rozhodnúť\no poplatkovej povinnosti, (iii) doručiť opravný prostriedok a vyjadrenia k nemu stranám a (iv)\nnapokon opravný prostriedok predložiť funkčne príslušnému súdu. Či už odvolací alebo dovolací\nsa musí vysporiadať s otázkou, či opravný prostriedok nebol podaný oneskorene. To vyplýva\nz § 386 písm. a) a § 447 písm. a) CSP, podľa ktorých odvolací (dovolací) súd odmietne odvolanie\n(dovolanie), ak bolo podané oneskorene. Vzhľadom na to, že činnosť súdu prvej inštancie\nv odvolacom (dovolacom) konaní sa obmedzuje len na zákonom vymedzené úkony,\na to, že o včasnosti podania opravného prostriedku rozhoduje súd, ktorý je funkčne príslušný\nna rozhodnutie o opravnom prostriedku, nie je dôvod dospieť k inému záveru,\nako tomu, že o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania (dovolania)\nči ich doplnení má rozhodnúť odvolací (dovolací) súd, a nie súd prvej inštancie. To platí o to viac,\nže proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok\na na obe konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie (§ 378\nods. 1 a § 438 ods. 1 CSP).\n14. Napriek tomu, že o návrhu sťažovateľov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie doplnenia\ndovolania má rozhodnúť najvyšší súd, nebol dôvod na sťažovateľmi navrhovaný postup spočívajúci\nv tom, že vec bude vrátená najvyššiemu súdu. Mestský súd sa primárne musí vysporiadať\ns tým, že bol zrušený výrok, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľov na odpustenie zmeškanie\nlehoty na podanie sťažnosti. Až následne mestský súd znova predloží najvyššiemu súdu dovolanie\ns jeho doplnením a s návrhom sťažovateľov na odpustenie zmeškania lehoty na doplnenie\ndovolania. Nebol dôvod vyhovieť ústavným sťažnostiam v časti porušenia čl. 38 charty\n(zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa). Odpustenie zmeškania lehoty je všeobecným\ninštitútom procesného práva bez osobitného presahu k potrebe ochrany spotrebiteľa. Rovnako nebol\ndôvod vyhovieť návrhu sťažovateľov na priznanie finančného zadosťučinenia, keďže zrušenie\nnamietaných výrokov uznesenia mestského súdu je dostatočnou nápravou porušenia ich ústavných\npráv.\nV.\n15. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im mestský súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré im vznikli\nzastúpením advokátom. Ich výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 371 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky (2 x 14,84 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľov\nje platiteľom dane z pridanej hodnoty, predstavuje 949,17 eur.\n16. Podanie ústavných sťažností sťažovateľmi bolo spojené so zhodnou argumentáciou.\nSťažovateľom poskytnuté právne služby nevyžadovali osobitný prístup. Už vôbec nebolo potrebné\npodať dve ústavné sťažnosti, o ktorých boli konania spojené na spoločné konanie. Preto nebol\ndôvod zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky, keďže niet rozdielu\n\n5\n\nv tom, či bola právna služba poskytnutá jednému, alebo dvom sťažovateľom a v súvislosti s dvoma\nvýrokmi uznesenia mestského súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-doplnenie", "lehota", "lehota-zmeškanie lehoty", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "sťažnosť", "dovolanie", "trovy konania", "lehota-procesnoprávna", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "lehota-zmeškanie lehoty", "sťažnosť", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "40Csp/273/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9929f05a-d5ab-4a82-84e1-a768d219f3a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.383.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.383.2024.2"}, {"guid": "ussr:d5a0b723-8889-47fc-8af9-26e3c5faaa2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.566.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.566.2023.1"}, {"guid": "ussr:b7284aef-9305-4044-8b91-70e871610690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 101/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "afbc2d92-5fd9-4f02-8aa4-535500583045:7b52a9ff-1346-4f77-beee-e2e464b883cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4413211680.1", "spisova_znacka": "4Cdo/73/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/73/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4413211680.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5fb8182f-6edb-4ef6-ba50-977cc4b91277", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.625.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 625/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 625/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.625.2025.1"}, {"guid": "ussr:b1687da0-26af-4712-8267-35d5f52d2cd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.508.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.508.2025.2"}]}