{"guid": "ussr:61802f65-0814-4f61-9cb2-2ad62b1605a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.241.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2025 z 17. 7. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júla 2025, sp. zn. III. ÚS 241/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.241.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2025-07-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/61802f65-0814-4f61-9cb2-2ad62b1605a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.241.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.241.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.241.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 241/2025-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného\nbodnarlegal s. r. o., Žriedlová 3, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n4To/18/2023 z 20. apríla 2023 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Tdo 57/2023 z 21. marca 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/18/2023 z 20. apríla 2023 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/18/2023 z 20. apríla 2023 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 678,81 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. júla 2024 domáha vyslovenia\nporušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nkrajského súdu a uznesením najvyššieho súdu označenými v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje\n\nnapadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.\n2. Uznesením sp. zn. III. ÚS 241/2025 z 29. apríla 2025 ústavný súd vyhovel žiadosti sťažovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ustanovil mu právneho zástupcu\nidentifikovaného v záhlaví tohto nálezu, ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami a vo zvyšnej\nčasti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/25/2022 z 9. septembra 2022 bol sťažovateľ uznaný\nvinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo\nmu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Na odvolanie prokurátora bol avizovaný\nrozsudok uznesením krajského súdu sp. zn. 4To/68/2022 z 10. novembra 2022 s poukazom\nna § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušený a vec bola podľa § 322 ods. 1 Trestného\nporiadku vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 6T/25/2022 z 11. januára 2023 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188\nods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na tom\nskutkovom základe, že za okolností uvedených v rozsudku pod zámienkou ukázania vozidla vylákal\npoškodeného na miesto uvedené v rozsudku, fyzicky ho napadol, v dôsledku čoho poškodený\nspadol na zem, pričom sťažovateľ mu následne odcudzil finančnú hotovosť 380 eur a ušiel\nna neznáme miesto. Za to bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov\na 6 mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody\ns minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň uložil sťažovateľovi povinnosť nahradiť\npoškodenému škodu. Odvolanie sťažovateľa uplatnené proti rozsudku okresného súdu bolo\nuznesením krajského súdu podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Dovolanie sťažovateľa,\nktoré podal proti uzneseniu krajského súdu, bolo uznesením najvyššieho súdu s poukazom na § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietnuté.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Podľa názoru sťažovateľa spáchanie trestného činu lúpeže bolo možné usudzovať len z výpovede\npoškodeného z prípravného konania, ktorá bola v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom\npojednávaní. Poškodený vypovedal v prípravnom konaní pod vplyvom drog a túto svoju výpoveď\nna hlavnom pojednávaní poprel. Svedkovia uvádzali, že pri poškodenom sa v danom čase nachádzal\naj iný neznámy muž, z čoho vyplýva, že hotovosť mohol poškodenému odcudziť aj tento muž,\nresp. mohla mu vypadnúť. Táto neznáma osoba nebola identifikovaná. V danom prípade tak\npotrebné aplikovať zásadu dubio pro reo. Záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania je\nnekorektný, pretože najvyšší súd sa nezaoberal nedostatočným odôvodnením záverov všeobecných\nsúdov a dovolanie odmietol pre nemožnosť revízie skutkových zistení. V danej situácii však nešlo\no skúmanie skutkového stavu, ale o prieskum procesných postupov.\n\n2\n\nIV.\nVyjadrenie krajského súdu, vyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n5. Uznesenie krajského súdu sa dostatočným spôsobom vyrovnáva s námietkami sťažovateľa.\nKrajský súd poukazuje na výpoveď poškodeného z prípravného konania, pričom jej čiastočná\nzmena na hlavnom pojednávaní nemôže znamenať, že k určitým skutkovým okolnostiam nedošlo.\nZ uznesenia krajského súdu vyplývajú aj ďalšie okolnosti, pre ktoré možno výpoveď poškodeného\nz prípravného konania považovať za vierohodnú. Krajský súd poukazuje na výpovede svedka\na svedkyne\n, ktorí videli, že poškodený mal finančnú hotovosť,\nktorú mu mal sťažovateľ ulúpiť, u seba, ako aj na to, že poškodený si nárok na náhradu škody proti\nsťažovateľovi uhradil ihneď a presne. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného na odvolacom súde\npritom nemusí poskytnúť odpoveď na každú vznesenú otázku, ale len na podstatné argumenty.\nKrajský súd považuje ústavnú sťažnosť za vecne neopodstatnenú a navrhuje jej nevyhovieť.\nIV.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n6. Uznesenie najvyššieho súdu je vecne správne a najvyšší súd naň v celom rozsahu odkazuje.\nArgumentáciou uvádzanou na dovolanie sa sťažovateľ domáhal revízie skutkových zistení, čo je\nz dovolacieho prieskumu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (časť za bodkočiarkou)\nvylúčené. Posudzovanie rozporov vo výpovediach totiž znamená posudzovanie obsahu vykonaných\ndôkazných prostriedkov a z nich získaných dôkazov, čo je podstatou zisťovania skutkového stavu.\nVšeobecné súdy reagovali na podstatné námietky týkajúce sa zmeny výpovede poškodeného\nna hlavnom pojednávaní oproti jeho výpovedi z prípravného konania. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti namieta, že jeho odsúdenie bolo založené na dôkazoch nevykonaných v súlade s Trestným\nporiadkom, tak z uznesenia najvyššieho súdu vyplývajú dostatočné odpovede na to, prečo tejto\nnámietke nebola priznaná pozitívna relevancia. Najvyšší súd navrhuje ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa nevyhovieť.\nIV.3. Replika sťažovateľa:\n7. Sťažovateľ zotrváva na ústavnej sťažnosti. Nedostatočnosť uznesenia najvyššieho súdu spočíva\nv nekorektnom vyrovnaní sa s argumentáciou prednesenou v dovolaní. V uznesení krajského súdu\nmožno popritom identifikovať aj svojvoľné hodnotenie dôkazov. Usvedčujúcim dôkazom\nz trestného činu lúpeže bola len nevierohodná výpoveď poškodeného z prípravného konania, kde\nvypovedal pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom na hlavnom pojednávaní\nvypovedal diametrálne opačne. Všeobecné súdnictvo neodstránilo rozpory v dvoch výpovediach\npoškodeného, hoci formálne deklarovalo opak. Závery súdov sú protirečivé a skresľujúce, pretože\npoškodený svoju výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní nezmenil len čiastočne,\nale v skutočnosti ju dementoval. Iný usvedčujúci dôkaz v danej veci produkovaný nebol, pretože\npoukazované svedecké výpovede nepreukazujú spáchanie trestného činu lúpeže. Poškodený sa aj\npri uplatnení nároku na náhradu škody nachádzal pod vplyvom omamných a psychotropných látok.\nPri poškodenom sa v relevantnom čase nachádzal neznámy muž, ktorý mohol dotknutú hotovosť\nodcudziť tiež, čo vytvorilo predpoklad pre aplikáciu procesného pravidla in dubio pro reo.\n\n3\n\n8. Sťažovateľ s poukazom na judikatúru ústavného súdu uzatvára, že v posudzovanej veci existuje\nevidentný nesúlad právnych záverov so skutkovými zisteniami a na tomto podklade navrhuje\nústavnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovieť.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Predmetom prieskumu pred ústavným súdom spravidla nie je to, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. V tomto zmysle ústavný súd nie je súdom konajúcim v základnom konaní.\nAj napriek tomu však ústavný súd do rozhodnutí všeobecných súdov intervenuje v prípadoch,\nkeď nimi došlo k zásahu do niektorého zo základných práv alebo slobôd tak, že interpretácia či\naplikácia zákonného práva nerešpektuje podstatu ústavných princípov (m. m. napr.\nIII. ÚS 455/2020, III. ÚS 216/2023). Ide o prípady arbitrárnych rozhodnutí, ktoré znamenajú najmä\n(i) extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami,\n(ii) interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej\njudikatúry bez toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol\nstabilizovanú výkladovú prax), (iii) nerešpektovanie kogentnej normy (interpretáciu), ktorá je\nv extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, ako aj (iv) hodnotenie dôkazov vykonaných\nbez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej\ninterpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery (m. m. napr. I. ÚS 413/2018, III. ÚS 216/2023,\nIV. ÚS 599/2021).\n10. Z hľadiska ustálenia skutkového stavu neuniklo pozornosti ústavného súdu, že jediným\nsťažovateľa usvedčujúcim priamym a pôvodným dôkazom je výpoveď poškodeného z prípravného\nkonania. Medzi stranami nebolo sporné to, že poškodený vypovedal v prípravnom konaní\npod vplyvom omamných a psychotropných látok. Podľa spisového materiálu poškodený\nna hlavnom pojednávaní akcentoval, že „uvádzam dnes to, čo si pamätám, to, čo je pravda. Neviem,\nprečo som vtedy tak vypovedal, bol som pod vplyvom návykovej látky, bolo to deň po tom, mohol\nsom to vidieť inak, ako to vidím teraz“. Ďalej poškodený v rámci hlavného pojednávania vypovedal:\n„Pokiaľ ide o údery od obžalovaného, tie som si pamätal. Čo sa týka finančnej hotovosti, kt. mi mal\nobžalovaný vybrať zo zadného vrecka, tak to si nepamätám, resp. je pravda to, čo som uviedol\nna dnešnom HP, t. j. neviem, kde zmizlo tých 380 eur, resp. kto ich zobral a kedy.“ Z rozsudku\nokresného súdu ďalej vyplýva, že poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podľa jeho\núsudku nešlo o lúpež, pričom pripustil aj možnosť, že inkriminované peňažné prostriedky, ktorých\nulúpenia sa mal dopustiť sťažovateľ, minul aj sám. V rámci odstraňovania rozporov medzi\nvýpoveďami z prípravného konania a zo súdneho konania poškodený uviedol, že si stojí za tým, čo\nuviedol na hlavnom pojednávaní, aj vzhľadom na časový odstup. Uvedené odôvodnil tým, že v tom\nčase požíval návykové látky a dokonca aj v dotknutý deň skutku bol pod ich vplyvom. Pokiaľ ide\no výpoveď svedka\n, ten nevidel, že by sťažovateľ poškodenému niečo zobral.\nPoškodený mal tomuto svedkovi tesne po tom, ako ho svedok našiel, uviesť, že sťažovateľ ho udrel\nnejakou palicou a vzal mu peniaze. Z výpovede zmieneného svedka tiež vyplýva, že nevidel celú\nčiastku, o ktorú mal byť poškodený olúpený (380 eur), ale len cca 200 eur.\n11. Okresný súd v rámci dôvodov svojho rozsudku podotkol, že „poškodený nedementoval\nskutočnosti, ktoré konzistentne vypovedal v prípravnom konaní, len uviedol, že bol napadnutý,\n\n4\n\nutrpel pri skutku traumu a nevie o tom rozprávať. Taktiež to, že sa poškodený nevedel na hlavnom\npojednávaní rozpamätať k odcudzeniu peňazí obžalovaným, resp. tvrdil, že bol pod vplyvom\nomamných látok, neznamená, že jeho výpoveď nie je vierohodná, pretože s touto výpoveďou\nkorešpondujú výpovede svedkov\na\n, ktorí jednoznačne potvrdili\nverziu poškodeného\naj v tom, že mal pri sebe spomínanú finančnú hotovosť. Svedok\nna hlavnom pojednávaní potvrdil aj to, že mu poškodený povedal, že peniaze mu\nvzal obžalovaný. Svedkovia\na\npotvrdzujú výpoveď samotného\npoškodeného z prípravného konania. Pravdivosť výpovede poškodeného z prípravného konania\nnasvedčuje aj skutočnosť, že tento si práve proti osobe obžalovaného uplatnil nárok na náhradu\nškody presne v sume, o ktorú ho obžalovaný olúpil.“.\n12. Krajský súd na odvolanie v podstatnom avizoval, že „k fyzickému napadnutiu poškodeného sa\nobžalovaný sám priznal, popieral však, že by poškodenému odcudzil hotovosť 380 eur, čo však bolo\nvyvrátené výpoveďou poškodeného z prípravného konania, ktorý uviedol, že obžalovaný ho fyzicky\nnapadol a následne mu zobral peniaze, ktoré mal pri sebe, ktorá skutočnosť bola potvrdená\nsvedkami\na\n... Opodstatnené závery a zistenia súdu prvého stupňa ohľadne\nviny obžalovaného zo spáchania zažalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplývajú\nz dôkazov vykonaných zákonným spôsobom pri dodržaní kontradiktórnosti konania, a to\npredovšetkým z usvedčujúcej výpovede samotného poškodeného z prípravného konania, pričom\nčiastočná zmena jeho výpovede z hlavného pojednávania, že si skoro nič nepamätá, lebo v tom\nčase bol na tom zle, ale to je už za ním a teraz žije usporiadaný život, čo však nemôže znamenať,\nže k určitým skutkovým okolnostiam nedošlo. Poškodený bol vypočutý v deň spáchania žalovaného\nskutku, následne i po vznesení obvinenia na ďalší deň, kedy podrobne a zhodne popísal priebeh\nskutku, čím možno výpoveď poškodeného považovať za vierohodnú. Taktiež skutočnosť, že\npoškodený mal pri sebe finančnú hotovosť, potvrdili svedkovia\na\na pravdivosť\nvýpovede poškodeného z prípravného konania potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený si nárok\nna náhradu škody voči obžalovanému uplatnil ihneď a presne v sume 380 eur.“.\n13. Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného učinenú na hlavnom pojednávaní, ambíciou ústavného súdu\nnie je všeobecným súdom brániť v preformulovaní výpovede v procese jej vteľovania\ndo odôvodnenia rozhodnutia, no podmienkou prípustnosti tohto postupu je zákaz jej obsahovej\ndeformácie. Informácia získaná z hodnoteného dôkazu nesmie byť akokoľvek skreslená\n(m. m. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3579/17 z 3. apríla 2018).\nUvedený imperatív však nebol v danej veci dodržaný. Ústavnému súdu totiž z porovnania\n(i) spisového materiálu a časti odôvodnenia uvedenej na s. 3 rozsudku okresného súdu\na (ii) zhodnotenia výpovede poškodeného z hlavného pojednávania uvedeného na s. 6 rozsudku\nokresného súdu a s. 6 uznesenia krajského súdu vyplýva podstatná falzifikácia obsahového odkazu\nvýpovede poškodeného učinenej na hlavnom pojednávaní. Ústavne neudržateľnými sú tvrdenie\nokresného súdu a nadväzne na to aj konštatácia krajského súdu, podľa ktorých poškodený\nna hlavnom pojednávaní nedementoval skutočnosti, ku ktorým vypovedal v prípravnom konaní,\nresp. že výpoveď z prípravného konania pozmenil na hlavnom pojednávaní len čiastočne, a teda\nvo výsledkovej línii záverečného úsudku všeobecného súdnictva o vine sťažovateľa vlastne celkom\nnepodstatne. Na hlavnom pojednávaní poškodený nepotvrdil skutočnosti, ktoré uviedol\nv prípravnom konaní, ale s prislúchajúcim odôvodnením konštatoval fakty práve v opačnom\nzmysle. Poškodený totiž avizoval, že skutočnosti ním tvrdené v prípravnom konaní boli\n5\n\nvyrieknuté pod vplyvom omamných a psychotropných látok, poprel, že by išlo zo strany\nsťažovateľa o lúpež, pričom dokonca pripustil, že inkriminované finančné prostriedky,\no ktoré ho mal olúpiť sťažovateľ, minul aj v rámci vlastnej dispozičnej sféry (súkromnej\nautonómie).\n14. Okresný súd a krajský súd na podporu sťažovateľovej viny poukazovali aj na výpovede svedka\na svedkyne\n. Po oboznámení sa s relevantnou časťou spisového\nmateriálu a dôvodmi rozsudku okresného súdu, ako aj uznesenia krajského súdu však pozornosti\nústavného súdu neuniklo, že svedok\ntvrdený skutok priamo nevidel. Tento svedok\nsíce sťažovateľa zo skutku usvedčoval, ale bol len tzv. „svedkom z počutia“ (sprostredkovaný\ndôkaz), pretože o skutku sa mal dozvedieť tesne potom, keď poškodeného našiel, práve\nod poškodeného. Poškodený sa však mal v tom čase nachádzať pod vplyvom omamných\na psychotropných látok a svoju, tomuto stavu korešpondujúcu výpoveď, na hlavnom pojednávaní\nkategoricky poprel. Obdobné závery platia aj vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody\npoškodeným. Z korešpondujúcej časti spisu tiež vyplýva, že svedok\nani nevidel\ncelú hotovosť, ktorú mal sťažovateľ poškodenému ulúpiť. Ústavnému súdu sa preto nejaví korektné\nkonštatovanie okresného súdu, podľa ktorého výpovede svedka\na svedkyne\njednoznačne potvrdili verziu poškodeného tak, ako ju prezentoval pred orgánmi\nprípravného konania. Napokon sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi v konkrétnych\nskutkových súvislostiach namietal aj skutočnosť, že peniaze mohla poškodenému ulúpiť aj iná\nosoba. Adekvátna reakcia na možnosť alternatívneho priebehu skutkového deja však v odôvodnení\nrozhodnutí všeobecných súdov absentuje.\n15. Podľa názoru ústavného súdu za každých okolností platí, že jedným z významných záujmov\nštátu je odhaľovanie trestnej činnosti. Každý trestný čin, ktorý ostane nepotrestaný, a každé\nstíhanie, ktoré nenájde vyústenie v odhalení páchateľa, sú nežiaduce. Na druhej strane nie je\nrovnako žiaduce, keď v rámci súdneho konania dôjde k prehliadnutiu pochybností o páchateľovi len\npreto, aby vec neostala bez odsúdenia konkrétnej entity (m. m. III. ÚS 455/2020). Z výsledkov\ndokazovania realizovaného všeobecnými súdmi vyplýva ich deformačné skreslenie v rámci\npretavenia do dôvodov rozsudku okresného súdu a dôvodov uznesenia krajského súdu. Ústavný súd\ndospel k záveru o selektívnom zameraní dokazovania s podcenením výraznej okolnosti svedčiacej\nv neprospech dôveryhodnosti výpovede poškodeného z prípravného konania ako jediného\nsťažovateľa usvedčujúceho, priameho a pôvodného dôkazu a ostatných sprostredkujúcich\na nepriamych dôkazov získaných v tomto čase. V avizovanom smere má ústavný súd na mysli\nskutočnosť, že poškodený sa v týchto časových reáliách mal nachádzať pod vplyvom omamných\na psychotropných látok, čo sám uznal a čo nebolo medzi sťažovateľom na jednej strane\na všeobecnými súdmi na strane druhej ani rozporné. Napokon, všeobecné súdy neustálili skutkový\nstav bez dôvodných pochybností, pretože nevenovali dostatočnú pozornosť možným eventualitám\nskutkového deja, na ktoré sťažovateľ v rámci jednotlivých podaní v konkrétnych podobách\npoukazoval.\n16. Pojem spravodlivý a kontradiktórny proces predpokladá, že súd by v zásade mal prikladať\nväčšiu váhu výpovedi svedka prednesenej na pojednávaní ako záznamu o jeho výsluchu\nv prípravnom konaní. Okrem iných dôvodov je to preto, že predsúdne vypočúvanie je\npredovšetkým procesom, ktorým prokuratúra zhromažďuje informácie v rámci prípravy\nna pojednávanie, aby podporila svoj prípad na súde. Na druhej strane úlohou senátu, ktorý vedie\n6\n\npojednávanie, je stanovenie viny alebo neviny obžalovaného po spravodlivom posúdení\nvšetkých dôkazov skutočne predložených na súdnom pojednávaní na základe ich\nbezprostredného vykonania (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Huseyn\na ďalší proti Azerbajdžanu z 26. 7. 2011, sťažnosti č. 35485/05, 45553/05, 35680/05 a č. 36085/05).\nPritom práve skutkový dej prevzatý z prípravného konania naráža na podstatne\nrelativizujúce údaje vyplývajúce z výpovede poškodeného uskutočnenej na hlavnom pojednávaní\n(m. m. aj III. ÚS 455/2020).\n17. V posudzovanej veci teda ústavný súd konštatuje, že záver, podľa ktorého skutkový stav\ntýkajúci sa žalovaného skutku bol objasnený bez dôvodných pochybností, nie je ústavne\nudržateľný. Uvedený sumár výhrad však vo výsledkovej línii netvorí proces, ktorý by sa dal označiť\nza spravodlivý. Nedostatočné skutkové posúdenie okolností zakladajúcich spáchanie trestného činu\nlúpeže, ktoré sa kládlo sťažovateľovi za vinu, ako aj naň nadväzujúce podstatné rozpory\nvo finálnych záveroch všeobecného súdnictva zakladajú porušenie základného práva sťažovateľa na\nsúdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\ngarantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). Inými slovami, v posudzovanej\nveci existuje extrémny nesúlad právnych záverov (právneho posúdenia žalovaného skutku)\ns vykonanými skutkovými zisteniami (m. m. napr. I. ÚS 413/2018, III. ÚS 216/2023,\nIV. ÚS 599/2021 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3579/17 z 3. apríla 2018).\n18. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie\nveci krajskému súdu na ďalšie konanie dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je\nnevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu). Krajský súd je v ďalšom\nkonaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze. Úlohou\nkrajského súdu bude na tomto podklade ustáliť skutkový stav náležitým spôsobom tak, aby o ňom\nnevznikali dôvodné pochybnosti. V nadväznosti na uvedené bude krajský súd musieť stvárniť\nvýsledky svojho postupu v rámci dôvodov svojho rozhodnutia tým spôsobom, aby medzi\nskutkovými zisteniami a ich pretavením do odôvodnenia nevznikali obsahové skreslenia\na materiálne deformácie. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poznamenať,\nže nadobudnutím právoplatnosti tohto nálezu sťažovateľ prestáva byť právoplatne odsúdeným,\na preto bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť o väzbe sťažovateľa (§ 362e ods. 1 Trestného\nporiadku), teda či sa sťažovateľ ponecháva na slobode, alebo bude vzatý do väzby. Pre úplnosť\nústavný súd podotýka, že týmto nálezom nenahrádza činnosť všeobecného súdu uplatňujúceho\nprávomoc v trestnom konaní a nevyslovuje ani finálny úsudok všeobecného súdnictva o vine,\nresp. nevine sťažovateľa z poukazovaného trestného činu lúpeže. Toto ustálenie bude závisieť\nod výsledkov konania po vrátení veci krajskému súdu ústavným súdom.\n19. Pokiaľ ide o uznesenie najvyššieho súdu, ústavný súd uznáva, že najvyšší súd nie je\nna dovolanie oprávnený preskúmavať skutkové zistenia súdov nižšieho stupňa. Avizované\nkonštatovanie je v súlade s textom a zmyslom obsahovej koncepcie dovolania tak, ako je toho času\nzavedená v Trestnom poriadku, aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu (m. m. napr.\nII. ÚS 242/2021, III. ÚS 83/2023, III. ÚS 241/2023). Hoci sťažovateľ uvádza opak, ústavná\nsťažnosť v časti namietajúcej uznesenie najvyššieho súdu v skutočnosti cieli predovšetkým k sfére\nhodnotenia dôkazov. Ústavný súd v rámci dôvodov uznesenia najvyššieho súdu neidentifikoval\n7\n\npochybenia, ktoré by sa týkali hodnotiacich procesov smerujúcich k ustaľovaniu skutkového stavu\nv inom rámci, než aký vo výsledku vyplynul z uznesenia krajského súdu. Najvyšší súd vo svojom\nuznesení v súlade s koncepčnou filozofiou svojho prieskumného poslania vymedzeného mantinelmi\nprocesnej úpravy obsiahnutej v Trestnom poriadku nedospel zo skutkového hľadiska k iným\nzáverom, ako uviedol krajský súd. Z uvedeného dôvodu ústavný súd predmetnej časti ústavnej\nsťažnosti nepriznal procesný úspech a vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu nepovažoval\nkasačnú intervenciu za potrebnú (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade trov konania\nsťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní pred ústavným\nsúdom, a priznal mu náhradu 1 678,81 eur. Priznaná suma náhrady trov konania pozostáva\nz odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane porady právneho\nzástupcu sťažovateľa so sťažovateľom v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ako aj podanie\nrepliky) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\npri tarifnej odmene 371 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2025 a režijnom paušále\nku každému z nich po 14,84 eur. Sťažovateľovi vznikol aj nárok na náhradu cestovného za cestu\nrealizovanú jeho právnym zástupcom do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a späť v sume\n197,53 eur, ako aj nárok na náhradu za stratu času za cestu do ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody a späť v sume 395,68 eur. Uvádzaná suma bez zvýšenia o daň z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) predstavuje 1 364,89 eur. Pretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom DPH,\nsťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania zvýšenú o DPH, čo predstavuje celkom\n1 678,81 eur.\n21. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4To/18/2023", "guid": "570f690d-dde6-4587-a13b-c1b7a2eb3b39:763b2a3d-2bb3-413c-b5e9-41fbaa1e9b3b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3b82324e-fab5-4f6b-addb-a19ea5fe2d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2"}, {"guid": "ussr:99aab1d1-0c3b-4719-bcfa-857fc227632c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.241.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.241.2023.1"}, {"guid": "ussr:8d413926-1f4d-4b58-9663-9c310ed56963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.83.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.83.2023.1"}, {"guid": "ussr:355c3930-1980-46f9-b461-a9aae7c79986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.455.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2020 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.455.2020.1"}, {"guid": "ussr:4c83db5e-e825-4c8e-ab9c-abeb872664ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.599.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2021 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.599.2021.1"}, {"guid": "ussr:862ff12a-7095-4a70-bdeb-b679f10e4100", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.242.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.242.2021.1"}, {"guid": "ussr:3fcb8dca-bd04-4bb1-92c0-4e07dddc9f2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2018.1"}, {"guid": "570f690d-dde6-4587-a13b-c1b7a2eb3b39:763b2a3d-2bb3-413c-b5e9-41fbaa1e9b3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/18/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/18/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/570f690d-dde6-4587-a13b-c1b7a2eb3b39:763b2a3d-2bb3-413c-b5e9-41fbaa1e9b3b"}, {"guid": "994c108c-9efc-4a7e-9600-e71af337a42d:5c31e4ca-5d14-46d2-ada0-b061ccc9f2c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/68/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/68/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/994c108c-9efc-4a7e-9600-e71af337a42d:5c31e4ca-5d14-46d2-ada0-b061ccc9f2c0"}], "citovane_v": [{"guid": "858e18cb-0e00-4a9f-a10c-e33da5b2c22d:19aa451e-4576-43ec-a945-ee5da9aeae6b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4125011205.1", "spisova_znacka": "4Tos/112/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/112/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4125011205.1"}]}