{"guid": "ussr:f08d2e88-1d88-4cf8-93af-bcae0f5ba9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2025 z 17. 7. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júla 2025, sp. zn. III. ÚS 233/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-07-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f08d2e88-1d88-4cf8-93af-bcae0f5ba9bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.233.2025.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 233/2025-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľov 1) Slovenský filmový ústav,\nGrösslingová 32, Bratislava, zastúpený JUDr. Adrianou Tomanovou, advokátkou, Grösslingová 4,\nBratislava, a 2) Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Grösslingová 32, Bratislava,\nzastúpená LMH Legal, s.r.o., Moyzesova 314/39, Modra, proti uzneseniu Mestského súdu\nBratislava III sp. zn. B1-26Cb/42/2019 z 25. októbra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/42/2019 z 25. októbra 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa 1) Slovenský filmový ústav podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/42/2019 z 25. októbra 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa 2) Slovenská asociácia producentov v audiovízii podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/42/2019 z 25. októbra 2024\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\n4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi 1) Slovenský filmový ústav\ntrovy konania 1 331,33 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi 2) Slovenská asociácia\nproducentov v audiovízii trovy konania 1 423,75 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ 1 (ďalej aj „SFÚ“) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. novembra\n2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením mestského súdu\no nepripustení jeho vstupu do konania ako intervenienta popri žalobcovi. Napadnuté uznesenie\nnavrhuje zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\no odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia a dočasnom opatrení v podobe príkazu\nadresovanému odvolaciemu súdu prerušiť napadnuté konanie do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti.\n2. Aj sťažovateľ 2 (ďalej aj „SAPA“), ktorý je v postavení žalobcu v konaní pred mestským súdom,\nsa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia\nuž označených základných práv ústavy a dohovoru tým istým napadnutým uznesením mestského\nsúdu. Rovnako navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a tiež navrhuje,\naby ústavný súd rozhodol o totožnom návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia\na o dočasnom opatrení.\n3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 3/2025-5 z 15. januára 2025 spojil obe ústavné sťažnosti\nna spoločné konanie. Uznesením č. k. III. ÚS 233/2025-14 z 29. apríla 2025 prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) a zároveň nevyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti a vydaniu\ndočasného opatrenia.\n4. Mestský súd napadnutým uznesením z 25. októbra 2024 rozhodol, že vstup sťažovateľa 1 (SFÚ)\nako intervenienta do konania o zaplatenie 2 204 430 eur s príslušenstvom na strane žalobcu (SAPA)\nnie je prípustný. V napadnutom konaní vystupuje na strane žalovanej Orange Slovensko, a.s.,\na intervenient na strane žalovanej ‒ LITA, autorská spoločnosť.\n5. Mestský súd rozsudkom zo 6. júna 2024 žalobu žalobcu zamietol. Podaním doručeným\nmestskému súdu 21. augusta 2024 sťažovateľ 1 oznámil svoj vstup do konania na strane žalobcu.\nSťažovateľ 2 (žalobca) podal 15. septembra 2024 odvolanie proti rozsudku mestského súdu.\n6. O návrhoch intervenienta na strane žalovanej aj samotnej žalovanej na nepripustenie vstupu SFÚ\nako intervenienta do konania popri žalobcovi (doručených v septembri 2024) rozhodol mestský súd\nnapadnutým uznesením tak, že vstup sťažovateľa 1 do konania nepripustil s odôvodnením, že\nnepreukázal svoj právny záujem na výsledku konania. Vo vzťahu k návrhu intervenienta na strane\nžalovanej mestský súd konštatoval jeho procesnú neprípustnosť.\n7. Mestský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že sťažovateľ 1 vo svojom\noznámení len všeobecnej rovine uviedol, že ako najväčší domáci výrobca a nositeľ práv sa snaží\nzabezpečiť priamu ochranu svojich vlastných práv a ekonomických záujmov. Tiež poukázal\nna rozdielne postavenie intervenienta na strane žalovanej (LITA), ktorého do konania pripustil\nna podklade záverov vyplývajúcich z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 598/2021\n2\n\nz 24. novembra 2022. V tejto súvislosti mestský súd konštatoval, že sťažovateľ 1 v oznámení\nnetvrdil vznik prípadného možného sporu medzi ním a žalobcom v závislosti od výsledku sporu.\n8. Sťažovatelia v prvom rade argumentujú tým, že o návrhu žalovanej mal s ohľadom na podané\nodvolanie rozhodovať krajský súd v rámci odvolacieho konania, pretože súd prvej inštancie\npo podaní odvolania vykonáva v zmysle Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) iba úkony\nspojené s predložením spisu odvolaciemu súdu. V tomto namietanom procesnom postupe vnímajú\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n9. Namietané porušenie princípu rovnosti (čl. 47 ods. 3 ústavy) sťažovatelia odôvodňujú tým, že\nmestský súd im nedoručil návrh žalovanej na nepripustenie sťažovateľa 1 do konania.\n10. V súvislosti so samotným vyhodnotením otázky intervencie sťažovatelia poukazujú na § 21\nods. 1 a 2 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o audiovízii“) a zmluvy o zastupovaní uzatvorenej medzi\nsťažovateľmi zo 16. júla 2014. Sťažovateľ 1 ako nositeľ práv autorov k audiovizuálnym dielam\na výrobca záznamov audiovizuálnych diel má v zmysle autorského zákona právo na odmenu\na primeranú odmenu od žalovanej za použitie diel prostredníctvom káblovej retransmisie.\nV prípade, že by sťažovateľ 2 ako žalobca nebol v konaní úspešný, došlo by k bezdôvodnému\nobohateniu žalovanej na úkor sťažovateľa 1 a zároveň by to malo za následok uplatnenie nároku\nnáhrady škody z dôvodu porušenia zmluvy o zastupovaní.\n11. V závere tejto časti sťažovatelia sumarizujú, že napadnuté uznesenie mestského súdu považujú\nza arbitrárne a nepresvedčivo odôvodnené, pretože mestský súd sa nevyrovnal so zákonnými\nskutočnosťami (§ 21 zákona o audiovízii) ani zmluvnými skutočnosťami (zmluva o zastupovaní),\nresp. sa nimi vôbec nezaoberal.\nII.\nVyjadrenie odporcu a repliky sťažovateľov\nII.1. Vyjadrenie odporcu:\n12. Predsedníčka mestského súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 17. júna 2025 odkázala\nv plnenej miere na priložené vyjadrenie vec prejednávajúceho zákonného sudcu. Sudca vyjadril\npresvedčenie, že podanie oznámenia o vstupe do konania malo jediný cieľ, a to zmariť právoplatné\nskončenie veci. V ďalšej časti sudca poukázal na to, že SFÚ bol povinný v rámci oznámenia\nvymedziť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho vstup do konania v zmysle požiadavky plynúcej z § 82\nods. 3 CSP. Uvedené však SFÚ, riadne zastúpený advokátkou, nesplnil.\n13. Sudca mestského súdu zdôraznil, že v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia nebolo možné\nreagovať na argumenty, ktoré v oznámení neboli uvedené a ktoré sťažovatelia uplatňujú až v konaní\npred ústavným súdom (napr. prípadné nároky SFÚ voči SAPA na náhradu škody, bezdôvodné\nobohatenie žalovaného, potencionálny vznik sporu medzi sťažovateľmi).\n14. Ďalej sudca mestského súdu zdôraznil, že podľa § 146 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského\nzákona (ďalej len „autorský zákon“) uplatňovaný nárok (ktorý má patriť SFÚ) patrí pod odbory\ns povinnou kolektívnou správou a jeho uplatňovanie je možné iba prostredníctvom organizácie\nkolektívnej správy práv, ktorou je v danom prípade SAPA, a teda SFÚ si tento nárok nemôže\n\n3\n\nuplatňovať sama vo vlastnom mene. SAPA vystupuje v spore ako zástupca SFÚ a je vylúčené, aby\nv jednom spore vystupoval zákonný zástupca a popri ňom aj zastúpený.\n15. Podľa sudcu mestského súdu ústavnej sťažnosti sťažovateľa 2 chýba vymedzenie, aké práva\ngarantované čl. 46 ods. 1 ústavy boli napadnutým uznesením porušené, a jeho sťažnosť považuje\nza kompilát ústavnej sťažnosti sťažovateľa 1 obsahujúci iba všeobecné floskuly.\n16. Pokiaľ ide o namietané porušenie princípu rovnosti, sudca poukázal na rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 64/2024 zo 6. mája 2024 a vyjadril presvedčenie, že keďže aj aktuálnu vec\nprejednáva ten istý senát ústavného súdu, tak sa bude pridržiavať vlastného právneho názoru.\n17. K namietanému porušeniu práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy sudca\nmestského súdu poukázal na to, že návrh žalovaného, o ktorom mestský súd rozhodoval, nebol\npodaný počas odvolacieho konania, pretože toto sa začalo až podaním odvolania – 16. septembra\n2024. Na tomto základe o podanom návrhu nemohol rozhodovať odvolací súd, ale súd prvej\ninštancie. V tejto nadväznosti sudca ešte uviedol, že odkaz sťažovateľov na § 369 ods. 3 CSP\npovažuje v okolnostiach rozhodovanej veci za nezrozumiteľný a nelogický.\n18. V závere svojho vyjadrenia sudca mestského súdu zhrnul, že rozsah odôvodnenia napadnutého\nuznesenia predurčila kvalitatívna stránka oznámenia SFÚ z 21. augusta 2024, a opäť zdôraznil, že\nústavný súd by mal pri svojom rozhodovaní prihliadať len na argumentáciu produkovanú v rámci\ntohto oznámenia.\nII.2. Replika sťažovateľa 1:\n19. Sťažovateľ 1 doručil svoju repliku ústavnému súdu 30. júna 2025. Poukázal na to, že podľa § 82\nods. 2 CSP je vstup intervenienta prípustný počas celého konania, preto tvrdenia sudcu mestského\nsúdu o tom, že cieľom intervencie bolo zmariť právoplatné skončenie veci, považuje za také, ktoré\nvzbudzuje pochybnosti o nestrannosti sudcu proti nemu, ako aj žalobcovi.\n20. Ďalej uviedol, že v oznámení svoj záujem na vstupe do konania odôvodnil relevantným\nspôsobom. Poukázal na to, že (i) výkon práv SFÚ je zakotvený v § 21 ods. 2 zákona o audiovízii,\n(ii) na zmluvu o zastupovaní práv medzi žalobcom a intervenientom zo 16. júla 2014, (iii) že\nsúčasťou žalobného nároku sú priamo finančné prostriedky – odmena, ktorú SFÚ prerozdeľuje\na ktorá patrí autorom, výkonným umelcom a iným nositeľom práv k audiovizuálnym dielam\na primeraná odmena, ktorá patrí SFÚ ako výrobcovi audiovizuálnych záznamov. Z uvedeného\npodľa sťažovateľa 1 vyplýva, že jeho záujem na výsledku sporu nie je len ekonomický, ale môže\nmať vplyv aj na právne postavenie, resp. na výkon jeho práv a povinností podľa § 21 ods. 2 zákona\no audiovízii.\n21. Podľa sťažovateľa 1 skutočnosť, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy vykonáva\nsprávu práv SFÚ v oblasti retransmisie, nezbavuje SFÚ možnosti vstúpiť do konania, ktorého\nvýsledok sa ho priamo týka. Jedinou podmienkou v tomto smere je podľa § 81 CSP existencia\nprávneho záujmu.\n22. K argumentácii týkajúcej sa princípu rovnosti sťažovateľ 1 uviedol, že i keď ustanovenia CSP\nnevyžadujú doručenie vyjadrenia k vstupu intervenienta, je na mieste v prípade existencie návrhu\nna nepripustenie aplikovať ústavne konformný výklad a poskytnúť účastníkovi reálnu možnosť\nvyjadriť sa k návrhu.\n\n4\n\n23. Napokon vo vzťahu k otázke, ktorý súd mal rozhodnúť o návrhu, sťažovateľ 1 uviedol, že\nmestský súd rozhodol až 25. októbra 2024, teda v čase, keď bolo odvolanie vo veci samej žalobcom\npodané. Opäť zdôraznil, že podľa § 377 CSP po vydaní vecného rozhodnutia súd prvej inštancie\nvykonáva iba úkony v zmysle § 373 ‒ § 375 CSP.\nII.3. Replika sťažovateľa 2:\n24. Sťažovateľ 2 doručil repliku ústavnému súdu 30. júna 2025 a uviedol, že pokiaľ mestský súd\nodkazuje na odlišnosti v postavení medzi sťažovateľom 1 a intervenientom na strane žalovanej\nv náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 598/2021 z 24. novembra 2022, tak minimálne v kontexte\nporušenia práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy nie je možné vzhliadnuť rozdiely. Na rozdiel\nod rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 64/2024 zo 6. mája 2024, na ktorý odkazoval mestský súd a v ktorom\nišlo o diametrálne odlišnú situáciu, pretože v tejto veci bol návrh na nepripustenie intervenienta\nriadne protistrane doručený a bola jej daná možnosť vyjadriť sa. Súd nedoručoval až repliku.\n25. Podľa sťažovateľa 2 k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ndošlo tým, že mestský súd nesprávne vyhodnotil otázku právneho záujmu SFU na vstupe\ndo konania, v dôsledku čoho SFÚ nemohol argumentačne podporiť odvolanie žalobcu.\n26. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy sťažovateľ 2 zdôraznil, že o návrhu\nna nepripustenie intervenienta rozhodol mestský súd až potom, keď bolo vo veci samej podané\nodvolanie. V závere sťažovateľ 2 predostiera úvahu, že ústavný súd by mal zohľadniť všetky\nargumenty, nielen tie uvedené v oznámení, a to s ohľadom na to, že im bola odňatá možnosť\nvyjadriť sa a reagovať na návrh, o ktorom rozhodoval mestský súd.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n27. Predmetom posúdenia ústavným súdom je uznesenie mestského súdu, ktoré je procesným\nrozhodnutím o nepripustení sťažovateľa 1 ako intervenienta na strane žalobcu ̶ sťažovateľa 2.\nSpolu s tým je predmetom konania pred ústavným súdom aj namietaný postup mestského súdu\nz hľadiska porušenia princípu kontradiktórnosti a námietka, ktorý súd mal v konkrétnom procesnom\nštádiu oprávnenie rozhodnúť o návrhu žalovanej na nepripustenie vstupu SFÚ ako intervenienta\ndo konania popri žalobcovi.\n28. Ústavný súd v prvom rade posúdil otázku možného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 1 ústavy. V tejto súvislosti považuje za vhodné zhrnúť, že SAPA podala žalobu na mestskom\nsúde 14. januára 2019. Mestský súd žalobu zamietol rozsudkom zo 6. júna 2024. Sťažovateľ 1 až\npo zamietnutí žaloby oznámil svoj vstup do konania na strane žalobcu podaním z 21. augusta 2024.\nŽalovaná podaním zo 6. septembra 2024 navrhla nepripustiť vstup SFÚ ako intervenienta\ndo konania. Odvolanie proti rozsudku podal sťažovateľ 2 15. septembra 2024. Mestský súd\nnapokon o intervencii SFÚ rozhodol napadnutým uznesením z 10. októbra 2024.\n29. I keď sa SFÚ rozhodol oznámiť svoj vstup do konania až po rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorým bola žaloba zamietnutá, je nepochybné, že CSP mu tento krok prostredníctvom § 82 ods. 2\numožňuje. V okolnostiach danej veci však nie je nepodstatné, že návrh žalovanej na nepripustenie\nintervenienta na strane žalobcu do konania bol mestskému súdu doručený ešte pred podaním\nodvolania. Tiež treba vziať do úvahy aj to, že napadnuté uznesenie má procesný charakter\n5\n\na v zásade sa ním určuje okruh subjektov zúčastnených na konaní, v tomto prípade prípustnosť\nintervenienta ako subjektu sporového konania. Ak je úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým\nzabezpečiť prípravu konania na odvolacom súde, nie je potom bez logiky postup mestského súdu,\nktorý prostredníctvom napadnutého uznesenia vymedzil okruh subjektov zúčastnených na konaní.\n30. Na základe uvedeného ústavný súd nehodnotí postup mestského súdu zavŕšený vo vydaní\nnapadnutého uznesenia z hľadiska namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1\nústavy za ústavne neudržateľný či taký, ktorý by odporoval zmyslu a účelu Civilného sporového\nporiadku (výrok 6).\n31. Vo vzťahu k porušeniu princípu kontradiktórnosti postavili účastníci konania proti sebe\nzdanlivo protichodné rozhodnutia ústavného súdu, očakávajúc, že v aktuálnej veci bude ústavný súd\npostupovať pre každého z nich želaným smerom.\n32. V prípade nálezu č. k. III. ÚS 64/2024-41 zo 6. mája 2024 (na závery ktorého odkazoval sudca\nmestského súdu) sa porušenia princípu kontradiktórnosti domáhal sťažovateľ, ktorý oznámil svoj\nvstup do konania ako intervenient na strane žalobcu, správcu konkurznej podstaty. V danom\nprípade ústavný súd uviedol, že „Bolo na úvahe mestského súdu, aby pred procesným rozhodnutím\nzabezpečil rozumnú hranicu konfrontácie postojov sťažovateľa a žalobcu (II. ÚS 83/2019).\nVyjadrenie žalobcu do rozhodnutia mestského súdu neprinieslo argumenty, ktoré by vyžadovali\nrepliku sťažovateľa, keďže mestský súd v rozhodnutí aplikoval procesnú normu ‒ § 81 CSP, podľa\nktorého intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má\nprávny záujem na výsledku konania. Posúdenie právneho záujmu je otázkou aplikácie procesného\npráva, za ktorú primárne zodpovedá súd aplikujúci procesné právo bez ohľadu na argumentačnú\nhĺbku a frekvenciu podaní strán. Riešenie procesnej otázky vstupu intervenienta nevyžaduje mieru\nkontradiktórnosti tak, ako je to pri rozhodnutí vo veci samej.“.\n33. V náleze č. k. II. ÚS 203/2021-63 z 11. novembra 2021 (ktorým argumentujú sťažovatelia)\nústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy vo vzťahu k žalobkyni\nako strane konania, ktorej nebol doručený návrh protistrany – žalovanej na nepripustenie\nintervencie. Ústavný súd tu konštatoval, že „... okresný súd pochybil, ak sťažovateľke odňal\nmožnosť vyjadriť sa k návrhu na nepripustenie intervenienta do konania a návrh na nepripustenie\nintervenienta do konania zaslal až spolu so samotným napadnutým uznesením, čím nepochybne\nvylúčil možnosť strany konania predniesť svoje argumenty, a tým ovplyvniť rozhodnutie súdu\no ne/pripustení intervencie. Odmietol argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v koncentrácii\na procesnej ekonómii konania, pretože tá nemôže byť na úkor jednej zo strán sporu v situácii, keď\nsa rozhoduje o návrhu protistrany, najmä v situácii, že rozhodnutie o návrhu má potenciál ovplyvniť\nvýsledok konania.“.\n34. Závery vyplývajúce z už uvedených nálezov považuje ústavný súd za aplikovateľné aj na teraz\nprejednávaný prípad sťažovateľov. V civilnom sporovom konaní platí, že stranami sú žalobca\na žalovaný, pričom majú plné procesné práva a povinnosti. Naproti tomu, v tomto prípade ide o tzv.\nvedľajšieho intervenienta, ktorý vystupuje popri niektorej strane a nedisponuje všetkými\noprávneniami v rámci sporového procesu. Možno teda usúdiť, že strana konania bude v kontexte\nzachovania rozumnej miery konfrontácie v silnejšom postavení oproti intervenientovi, hoci by aj\nvstupoval do konania na jej strane.\n\n6\n\n35. Žalovaný vo svojom návrhu uviedol, že prípadný vstup SFÚ do konania na strane žalobcu by\nodporoval zákonu a že medzi nimi neexistuje taký vzťah, ktorý by v závislosti od výsledku konania\nmohol vyústiť do ich vzájomného sporu. Podľa názoru ústavného súdu práve tieto direktívne\ntvrdenia si pre riadne rozhodnutie a posúdenie existencie právneho záujmu jednoznačne vyžadujú\nreakciu žalobcu. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru o porušení základného\npráva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy len vo vzťahu k sťažovateľovi 2 ako ku strane konania (výrok 2).\nVo vzťahu k tejto časti argumentácie sťažovateľa 1 ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti\n(výrok 6) a zdôrazňuje, že všetky dostupné argumenty na podporu svojho vstupu do konania\nv zmysle ustanovení CSP bol sťažovateľ 1 povinný uviesť už v samotnom oznámení.\n36. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia, to sa už na prvý pohľad javí ako\npomerne stručné, keď dôvody nepripustenia intervenienta do konania možno zhrnúť do dvoch\nbodov:\n(i) SFÚ netvrdil a nepreukázal právny záujem na výsledku konania. K tomu mestský súd len stručne\ndodal, že SFÚ sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie o tom, že ako výrobca a nositeľ autorských\npráv sa snaží zabezpečiť ochranu svojich vlastných práv a ekonomických záujmov, ktoré však\nnešpecifikoval, čím „bez ďalšieho“ musí konštatovať neexistenciu jeho právneho záujmu; a\n(ii) SAPA zastupuje v otázke retransmisie SFÚ na základe zákona. Preto je vylúčené, aby v spore\ntýkajúcom sa povinnej kolektívnej správy práv, ktorý iniciovala organizácia kolektívnej správy,\nvystupoval popri nej konkrétny individuálny nositeľ práv.\nNa závere o úspornosti napadnutého uznesenia nemení nič ani argument mestského súdu o nízkej\nkvalite oznámenia o vstupe do konania.\n37. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takej interpretácie a aplikácie práva s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava\nlen to, či orgán verejnej moci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny)\nalebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto\nprávnych úprav (II. ÚS 348/08). Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných\nsúdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n38. Právny záujem na výsledku konania ako podmienka možnosti vstupu do konania v pozícii\nintervenienta na strane niektorého z účastníkov konania nie je v zákone (CSP) bližšie definovaný,\nt. j. zákonodarca túto otázku ponechal na judikatúru súdov. Úvaha súdu pri interpretácii tohto\npojmu nie je ale neobmedzená, musí totiž rešpektovať podstatu a zmysel tohto inštitútu v kontexte\ns obsahom a rozsahom ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl.\nústavy) a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s ústavnými\nprincípmi (IV. ÚS 60/2010).\n\n7\n\n39. Podstatou a zmyslom inštitútu intervencie je posilnenie postavenia účastníka, na ktorého strane\nintervenient do konania vstupuje, za podmienky, že objektívne existuje relevantný dôvod, z ktorého\nmožno vyvodiť, že aj intervenient má na výsledku sporu právny záujem. O právny záujem ide\nspravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté právne postavenie intervenienta/jeho\npráva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Reštriktívna interpretácia pojmu „právny\nzáujem“ v aplikačnej praxi nezodpovedá materiálne chápanej podstate ochrany základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, a teda je z ústavného hľadiska\nneakceptovateľná (IV. ÚS 60/2010).\n40. Pri posúdení existencie právneho záujmu na výsledku konania je potrebné mať rovnako\nna zreteli, že ide o objektívnu kategóriu. Teda je potrebné skúmať hmotnoprávne vzťahy sporových\nstrán a ich hmotnoprávny dopad na tretie osoby v kontexte predmetu sporu. V prípade, ak konajúci\nsúd zistí, že neexistuje spojitosť medzi hmotnoprávnym postavením subjektu, ktorý vstúpil\ndo konania ako intervenient, a výsledkom sporu v korelácii s dôvodmi tvrdenými v oznámení\no vstupe do sporu, je oprávnený rozhodnúť o jeho nepripustení do konania. V pochybnostiach,\nak nie je možné s istotou vylúčiť potenciálny dopad výsledku sporu na intervenienta, je potom\nnevyhnutné dospieť k záveru, že intervencia je prípustná a návrh na nepripustenie intervenienta\nzamietnuť v súlade so zásadou poskytovať v prípade pochybností výklad, ktorý je pre dotknutého\núčastníka priaznivejší a poskytuje mu viac práv (II. ÚS 203/2021, III. ÚS 64/2024).\n41. Sťažovateľ 1 svoj vstup do konania a právny záujem na výsledku sporu odôvodňoval\npredovšetkým vlastným postavením, ktoré mu vyplýva z § 21 ods. 2 zákona o audiovízii. Podľa\ntohto ustanovenia SFÚ môže vystupovať v pozícii vykonávateľa práv autorov, výkonných umelcov\na iných nositeľov práv k audiovizuálnym dielam a v pozícii výrobcu audiovizuálnych záznamov\naudiovizuálnych diel. Mestský súd však na toto rozdielne postavenie sťažovateľa 1 rezignoval\na neskúmal možný presah výsledku konania vo vzťahu k jednotlivým pozíciám sťažovateľa 1, a to\nnavyše v situácii, keď nikto nepopieral tvrdenie sťažovateľa 1 v oznámení o vstupe do konania, že\nsúčasťou žalobného nároku sú aj peňažné nároky patriace SFÚ ako výrobcovi audiovizuálnych\nzáznamov, resp. nároky, ktoré prerozdeľuje a ktoré patria uvedeným nositeľom práv\nk audiovizuálnym dielam, ako aj odmena vyberaná v odboroch kolektívnej správy práv na základe\nzmluvy o zastupovaní práv. Rovnako všeobecné konštatovanie mestského súdu, že sťažovateľ 2 ako\norganizácia kolektívnej správy zo zákona zastupuje záujmy sťažovateľa 1 a z toho dôvodu\nneprichádza do úvahy intervencia, nie je dostatočné. Z oznámenia o vstupe jasne vyplýva, že SAPA\nzastupuje SFÚ jednak na základe zákona, ale aj na základe zmluvy. Tieto skutočnosti nie sú\nv konaní vôbec sporné. Právny záujem na výsledku konania je podľa názoru ústavného súdu\npreukázateľne daný, keďže už len zo samotného zákonného zastúpenia vyplýva, že medzi žalobcom\na SFÚ existuje hmotnoprávny vzťah s právnymi dôsledkami plynúcimi pre oboch. V takej situácii\npotom nepochybne existuje záujem SFÚ na tom, aby žalobca bol v konaní úspešný. A naopak,\nprehra žalobcu môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi sťažovateľom 1 a žalobcom.\nMestský súd rovnako žiadnym spôsobom nereagoval na skutočnosť, že medzi sťažovateľmi je\nuzavretá zmluva o zastupovaní práv zo 16. júla 2014, a v tej súvislosti nehodnotil dopady sporu\nna tento zmluvný vzťah. Z uvedených dôvodov neobstojí ani tvrdenie mestského súdu, že je\nvylúčené, aby v spore týkajúcom sa povinnej kolektívnej správy práv na základe žaloby organizácie\nkolektívnej správy vystupoval popri nej konkrétny individuálny nositeľ práv.\n\n8\n\n42. Ústavný súd hodnotí, že záver mestského súdu o nepreukázaní právneho záujmu sťažovateľa 1\nna výsledku sporu je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, pretože mestský súd iba všeobecne\nkonštatuje svoje závery, avšak bez toho, aby dal relevantné odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a bez toho, aby reflektoval na skutkové\nokolnosti, na ktoré sa sťažovateľ 1 v priebehu konania odvolával. Takéto závery nemožno\npovažovať za ústavne udržateľné, a preto ústavný súd rozhodol tak, že mestský súd napadnutým\nuznesením porušil právo sťažovateľa 1 na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1).\n43. Nesprávne či arbitrárne rozhodnutie o nepripustení intervenienta môže mať za následok\nporušenie práv vylúčeného intervenienta v podobe odmietnutia prístupu k súdu v rozpore s právnym\nporiadkom. Rovnako ním však môže byť zasiahnuté do procesných práv strany, na ktorej podporu\nmal intervenient vystupovať, keďže takéto rozhodnutie je spôsobilé obmedziť právo hájiť svoje\nzáujmy prostredníctvom účasti a podpory intervenienta, a tým aj ovplyvniť konečné rozhodnutie\nsúdu v spore (III. ÚS 598/2021). Vzhľadom na procesné štádium, v ktorom došlo k odmietnutiu\nvstupu intervenienta do konania, rozhodol ústavný súd aj o porušení práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu\nk sťažovateľovi 2 (výrok 2).\n44. V súvislosti s návrhom sťažovateľov na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci\nmestskému súdu dospel ústavný súd k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (výrok 3). Mestský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1\nzákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nIV.\nTrovy konania\n45. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd podľa výsledku konania\nsťažovateľom aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal\nsťažovateľovi 1 náhradu trov konania 1 331,33 eur (výrok 4) s sťažovateľovi 2 náhradu trov\nkonania 1 423,75 eur (výrok 5).\n46. Pri výpočte výšky náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), v zmysle\nktorej základná sadzba tarifnej odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za jeden úkon právnej služby\npredstavovala v roku 2024 sumu 343,25 eur, v roku 2025 sumu 371 eur a náhrada hotových\nvýdavkov za každý úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavovala v roku 2024 sumu\n13,73 eur a v roku 2025 sumu 14,84 eur.\n47. Ústavný súd priznal sťažovateľovi 1 trovy konania za tri úkony právnej služby – prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti (oba z roku 2024) a podanie repliky (v roku\n2025). Sťažovateľovi 1 vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby zvýšenú\no DPH, čo predstavuje celkom 1 331,33 eur.\n48. Ústavný súd priznal sťažovateľovi 2 trovy konania za tri úkony právnej služby – prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie repliky (všetky z roku 2025).\n\n9\n\nSťažovateľovi 2 vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby zvýšenú o DPH,\nčo predstavuje celkom 1 423,75 eur\n49. Mestský súd je povinný uhradiť náhradu trov konania sťažovateľom na účet ich právnych\nzástupcov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "autorské právo-ochrana autorských práv", "rozhodnutie-odôvodnenie", "intervencia-intervenient", "intervencia-intervenient", "rozhodnutie-odôvodnenie", "zastúpenie, zastupovanie-zákonné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/42/2019", "guid": "8217d4e9-140d-4f30-9228-837da53a1d56:43eec4b3-6f6a-4b03-83a4-91fa48925d5e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:358ee6bf-4120-41f7-bb35-bb198ef0439f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.64.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 64/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.64.2024.2"}, {"guid": "ussr:161ae451-4d28-4612-994e-5a5047206923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.598.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 598/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 598/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.598.2021.1"}, {"guid": "ussr:f153533c-f299-4b62-9d34-9b86e21f1305", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.83.2019.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "8217d4e9-140d-4f30-9228-837da53a1d56:43eec4b3-6f6a-4b03-83a4-91fa48925d5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/42/2019", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/42/2019 z 9. 3. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8217d4e9-140d-4f30-9228-837da53a1d56:43eec4b3-6f6a-4b03-83a4-91fa48925d5e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f5bbe7c9-21d7-48c2-a1af-359f1dd0db82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.290.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 290/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.290.2026.1"}, {"guid": "ussr:a5d912c7-02ee-4668-9429-33e146859961", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 28/2026 z 15. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:7d0eb4a9-4db8-4bbc-be6f-e272117b6b31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.579.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.579.2025.1"}, {"guid": "ussr:6eb9f5d9-1675-458a-8573-4f7d2f8f22ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.13.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2026 z 14. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.13.2026.1"}, {"guid": "83a850d6-99d0-4628-942c-546c763bcf28:a81c07aa-8049-4c01-8ce3-1afcee9be38c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7117225982.1", "spisova_znacka": "2Obdo/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/1/2026 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7117225982.1"}, {"guid": "7c71d679-6033-47df-aaa5-9fbe4a11682f:c80cfbcf-ccb2-40e9-a729-a09523a7e0ae", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:6121245846.4", "spisova_znacka": "7Co/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/25/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:6121245846.4"}, {"guid": "abdcb3b7-fe23-4d33-bdfe-ecaeaaef1138:10db49ad-5ed3-4cee-9567-3bbe402cfd5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6118203139.6", "spisova_znacka": "17Co/97/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/97/2024 z 17. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6118203139.6"}, {"guid": "1dc227d2-83d5-4f28-be5c-fb8cbad119b4:08b5405e-4827-4d80-839d-11c035e285e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6118372117.3", "spisova_znacka": "12Co/228/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/228/2019 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6118372117.3"}]}