{"guid": "ussr:9e6b749c-2511-47fb-b914-f328e2e55f7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 97/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 97/2025 z 25. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. februára 2025, sp. zn. II. ÚS 97/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2025-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "nazov": "čl. 15 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e6b749c-2511-47fb-b914-f328e2e55f7b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.97.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 97/2025-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o.,\nFloriánska 19, Košice, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Košice I č. k. 1Pn 865/23/8802-4\nzo 7. septembra 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. novembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 15 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1Pn 865/23/8802-4\nzo 7. septembra 2023. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnej\nprokuratúre na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Košice, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru\nKošice-Staré Mesto ČVS: ORP-2109/SM-KE-2023 z 18. augusta 2023 bola podľa § 197 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku odovzdaná Okresnému úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej\nsprávy na prejednanie priestupku vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania prečinu marenia výkonu\núradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, ktorý sa mal stať na tom\nskutkovom základe, že 10. júna 2023 v presne nezistenom čase po 00.00 h v podniku Retro cult\nclub na Kováčskej 49 v Košiciach sa\n,\n,\n, priblížil k sťažovateľke na vzdialenosť približne 25 centimetrov aj napriek tomu,\nže uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/9/2023 z 27. marca 2023 mu bol uložený zákaz\n\npriblížiť sa k sťažovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a týmto svojím konaním porušil\npovinnosť vyplývajúcu mu z uvedeného zákazu. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka\nsťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra rozhodla napadnutým uznesením tak, že ju podľa § 193\nods.1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že závery okresného riaditeľstva\nv prvostupňovom uznesení sú zjavne svojvoľné (arbitrárne), pričom tieto pochybenia neodstránila\nani okresná prokuratúra ako nadriadený sťažnostný orgán, ktorá navyše podľa sťažovateľky\nzaťažila konanie a rozhodnutie ďalšími svojvoľnými skutkovými a právnymi závermi. V ďalšom\nobsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľka detailne a rozsiahlo argumentuje, prečo odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia považuje za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené\nII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného\nsúdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné\nnáležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania\n(§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1\na 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n5. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 36\nods. 1 listiny:\n6. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej\nneopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n7. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou predovšetkým zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu\n\n2\n\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom\na úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia\nzákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej\nmoci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také,\nkde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného\nrozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť\nteda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03,\nIV. ÚS 238/07).\n8. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby orgány verejnej moci preberali alebo sa riadili\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n9. Ďalej ústavný súd pripomína, že v rámci svojej judikatúry konštantne uvádza, že právo fyzickej\nosoby na začatie trestného konania proti osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí\nmedzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého\nzo základných práv alebo slobôd (porov. napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010,\nIV. ÚS 423/09). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy nie je ani právo jednotlivca, aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry\npovinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené\nani v ústave, ani v Trestnom poriadku (porov. napr. I. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06,\nIV. ÚS 17/09). Inak povedané, právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je možné vykladať tak,\nže by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá\npredstavám sťažovateľa.\n10. Oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným\nčinom, nemá preto ústavou zaručené základné právo na to, aby na podklade jeho trestného\noznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej\nosobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie\nv trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní (napr.\nIV. ÚS 180/09, III. ÚS 46/2011).\n11. V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09, III. ÚS 45/2010),\nže vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom\na páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel\ntrestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu\nje prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských\nhodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa\ntrestného činu.\n\n3\n\n12. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny napadnutým uznesením okresnej prokuratúry.\n13. Okresná prokuratúra v napadnutom uznesení v podstatnom uviedla, že pre vyslovenie záveru,\nči je konkrétny skutok trestným činom, je potrebné vychádzať z tzv. formálneho chápania trestného\nčinu, ktorým sú orgány činné v trestnom konaní striktne viazané, a teda ak má byť konkrétny\ntrestný čin subsumovaný pod konkrétnu skutkovú podstatu, musia byť naplnené jeho formálne\nznaky uvedené v Trestnom zákone, pričom podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona trestný čin\nmarenia výkonu úradného rozhodnutia spácha ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon\nrozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že sa dopustí závažného\nalebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia\nsa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu\nv civilnom procese. V súvislosti s objektívnou stránkou tohto trestného činu okresná prokuratúra\npoukázala, že závažným konaním sa rozumie konanie smerujúce k zmareniu účelu rozhodnutia\nsúdu v civilnom procese, ktorým bol uložený zákaz priblíženia, pričom toto závažné konanie musí\nsmerovať proti samej podstate neodkladného opatrenia, a teda páchateľ musí konať s cieľom zmariť\núčel neodkladného opatrenia. Opakovaným konaním sa rozumie opakované porušovanie zákazu,\na to i menej závažným spôsobom, pričom také konanie musí byť minimálne dvakrát, aby bola\nsplnená podmienka opakovania. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine\nvyžaduje úmyselné zavinenie.\n14. Vychádzajúc z uvedeného, okresná prokuratúra v napadnutom uznesení konštatovala,\nže v predmetnej veci páchateľ nenaplnil elementárne atribúty objektívnej stránky posudzovaného\ntrestného činu, keďže svojím konaním nezmaril ani podstatne nesťažil výkon rozhodnutia súdu\na jeho konanie nemožno kvalifikovať ani ako závažné alebo opakované. Podľa názoru okresnej\nprokuratúry posudzované konanie podozrivého nie je možné jednoznačne vyhodnotiť\nani ako úmyselné (či už formou priameho, alebo nepriameho úmyslu), pretože k incidentu došlo\nna verejnosti (v prítomnosti viacerých ľudí), resp. na mieste verejnosti prístupnom (na diskotéke\nv podniku Retro club). Opačne by bolo možné vyhodnotiť konanie páchateľa spočívajúce\nvo vyhľadávaní prítomnosti sťažovateľky v miestach, kde býva, obvykle sa zdržiava, pracuje a pod.\nPodľa názoru okresnej prokuratúry absencii úmyslu nasvedčuje aj skutočnosť, že šlo o jednorazové\nkonanie, ako aj skutočnosť, že v čase, keď sa podozrivý mal priblížiť k sťažovateľke, vošiel medzi\nňu a\n, pričom bol k nej postavený chrbtom a neprebehla medzi nimi žiadna\nkomunikácia, čo potvrdila aj samotná sťažovateľka. V predmetný deň pritom išlo len o jediné\nkonanie, pričom k obdobnému konaniu nedošlo zo strany podozrivého pred a ani po spáchaní\noznamovaného skutku. Podľa názoru okresnej prokuratúry z takéhoto konania nemožno vyvodiť\nzáver o závažnom konaní páchateľa a jeho úmysle zmariť účel neodkladného opatrenia súdu.\nVychádzajúc z uvedeného, okresná prokuratúra konštatovala, že v konaní podozrivého absentovala\nobjektívna, ako i na ňu bezprostredne nadväzujúca subjektívna stránka posudzovaného trestného\nčinu.\n15. Okresná prokuratúra v napadnutom uznesení taktiež pripomenula, že trestné právo\nje prostriedkom ultima ratio, t. j. krajným prostriedkom ochrany práv, z ktorého o. i. vyplýva,\nže zákonodarca by mal kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie\nuplatnenie mimotrestných reakcií na porušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných\n4\n\nv trestnom konaní a súdov je reagovať uplatňovaním trestnej represie len na prípady spoločensky\nškodlivé, pri ktorých mimotrestné prostriedky nestačia na ochranu ohrozených či porušených práv.\nNadväzujúc na uvedené, okresná prokuratúra konštatovala, že napriek tomu, že predmetným\nkonaním podozrivého nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, je jeho skutok jednoznačne amorálny\na môže mať prípadne protiprávny charakter na administratívnoprávnej úrovni, a preto bola vec\npostúpená okresnému úradu na účely zistenia, či konaním podozrivého potenciálne nedošlo\nk naplneniu niektorej zo skutkových podstát priestupku, pričom subsumovanie tohto konania\npod konkrétnu skutkovú podstatu priestupku je však výhradne v kompetencii vecne príslušného\norgánu oprávneného rozhodovať o priestupku, nie orgánov činných v trestnom konaní.\nVychádzajúc z uvedených východísk, okresná prokuratúra považovala prvostupňové uznesenie\no odovzdaní predmetnej veci na prejednanie priestupku za vecne správne a zákonné.\n16. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia konštatuje, že ho nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, pričom právne závery vyslovené okresnou\nprokuratúrou v napadnutom uznesení je nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského\nrozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Okresná\nprokuratúra sa sťažnosťou sťažovateľky riadne zaoberala a svoje rozhodnutie dostatočne a logicky\nodôvodnila aj s uvedením konkrétnych dôvodov, pričom ho založila na racionálnom a ústavne\nkonformnom výklade relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu a na základe\nktorého bol ustálený dôvod na zamietnutie sťažnosti okresnou prokuratúrou. Ústavný súd\npreto napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry považuje za legitímne a právne akceptovateľné.\nOkresná prokuratúra konala v medziach svojej právomoci a v súlade s na vec sa vzťahujúcimi\nustanoveniami zákona preskúmala podstatu argumentov sťažovateľky a predostrela svoje\nargumenty, ktoré ju viedli k záveru o nenaplnení znakov skutkovej podstaty predmetného trestného\nčinu a o opodstatnenosti odovzdania predmetnej veci na prejednanie priestupku. Jej závery\nsa nejavia ako svojvoľné a neudržateľné, v dôsledku čoho ich teda nemožno považovať\nza arbitrárne. V tejto súvislosti ústavný súd akcentuje, že mu neprináleží hodnotiť a „vážiť“\njednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich primeranosť – dôvodnosť, resp. to, či sú alebo nie sú\npostačujúce na záver o nevyvodení trestnoprávnej zodpovednosti.\n17. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nesignalizuje možnosť porušenia základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ktorej dôvodnosť\nby bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd\ndospel k záveru, že medzi sťažovateľkou napadnutým uznesením na jednej strane a obsahom tohto\nzákladného práva na strane druhej neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho\nporušení, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy:\n18. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a čl. 19\nods. 2 ústavy, z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka svoju argumentáciu o tomto\nporušení odvodzuje od namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n5\n\nKeďže však ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, nemohlo v takomto prípade dôjsť\nani k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 15 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy. Ústavný\nsúd preto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť aj v tejto jej časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n19. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením,\nústavný súd konštatuje, že tento článok dohovoru sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich\no právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá\nje účastníkom konania pred súdom (m. m. III. ÚS 206/06). Okresná prokuratúra nemá postavenie\nsúdneho orgánu a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Nevzťahujú sa naň preto striktne ani požiadavky vyplývajúce z práva na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Článok 6\nods. 1 dohovoru zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú\nzáruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie ESĽP\nz 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe\nprincíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní,\nprávo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu\n(III. ÚS 199/08). Z čl. 6 (ods. 1) dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania\nproti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny trestný čin (napr.\nII. ÚS 589/2018). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je aplikovateľný\nani na poškodeného v trestnom konaní, ktorého trestné oznámenie prípadne bolo odložené bez toho,\naby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej republike,\nrozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1).\n20. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že tento článok dohovoru nie je na napadnuté\nuznesenie aplikovateľný. Ústavná sťažnosť je teda v tejto časti nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6\nods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. februára 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-prípravné", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d9a561dc-627b-4920-8859-1c8d28c94c0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.589.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 589/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 589/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.589.2018.1"}, {"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2011 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c"}, {"guid": "ussr:6f5788cb-8330-4b09-a440-51e482b5fd53", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2010 z 2. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-02", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f5788cb-8330-4b09-a440-51e482b5fd53"}, {"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:31bbf7c4-0c41-43ca-81c0-45d413cf2d05", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/09 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31bbf7c4-0c41-43ca-81c0-45d413cf2d05"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}