{"guid": "ussr:fa64f817-9f02-403d-a1f7-29068e366dd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.76.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2025 z 12. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. februára 2025, sp. zn. II. ÚS 76/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.76.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa64f817-9f02-403d-a1f7-29068e366dd2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.76.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.76.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.76.2025.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 76/2025-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Nomus s.r.o., Havlíčkova 16,\nBratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/39/2024 z 10. septembra\n2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. novembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu sp. zn.\n3Tpo/39/2024 z 10. septembra 2024 (ďalej len „namietané uznesenie“), zrušenia označeného\nrozhodnutia všeobecného súdu, formulovania príkazu všeobecnému súdu prepustiť sťažovateľa\nz väzby na slobodu a priznania primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ako aj náhrady\ntrov právneho zastúpenia.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené väzobné trestné\nstíhanie pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou, kde\nbol sťažovateľ vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/417/2024\nzo 14. augusta 2024 (ďalej len „prvostupňové väzobné rozhodnutie“) z dôvodu tzv. preventívnej\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, keď jeho väzba nebola nahradená miernejšími\nalternatívnymi opatreniami. Sťažnosť, ktorú sťažovateľ proti prvostupňovému väzobnému\nrozhodnutiu okresného súdu podal, bola zamietnutá namietaným uznesením krajského súdu, ktorý\nrovnako nenahradil väzbu sťažovateľa miernejšími alternatívnymi opatreniami.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ predostiera tvrdenie, že sa krajský súd v namietanom uznesení\nrelevantne nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré predostrel v sťažnosti podanej proti\nprvostupňovému väzobnému rozhodnutiu okresného súdu. Podľa jeho názoru je záver krajského\nsúdu o naplnení základného materiálneho predpokladu väzby, teda záver o dôvodnosti jemu\nvzneseného obvinenia, nesprávny, nezákonný a ústavne nesúladný. Objasňuje, že vznesenie\nobvinenia jeho osobe je založené iba na výsledku vykonanej prehliadky nehnuteľnosti v jeho\nvlastníctve, pri ktorej boli zaistené nedovolené látky, ktoré mu však podľa jeho vyjadrenia nepatrili,\na keďže do označenej nehnuteľnosti mali prístup aj iné špecifikované osoby, práve týmto osobám,\nresp. osobe mohli nedovolené látky patriť. Namieta, že v tomto smere vyšetrovateľ skutkový stav\nnepreveril, uvedené osoby nevypočul a i napriek tomu mu vzniesol obvinenie. V nadväznosti na to\nformuluje aj argumentáciu, ktorou spochybňuje zákonnosť postupu vykonania domovej prehliadky\na výsledky prehliadky, teda zaistené nedovolené látky tak považuje za nezákonný dôkaz. Ďalej\ndôvodí a uvádza, že v rámci vykonanej prehliadky bola zaistená aj finančná hotovosť v celkovej\nsume 53 000 eur, ku ktorej sa orgány činné v trestnom konaní a aj súdy rozhodujúce o jeho väzbe\nvyjadrili, že sa možno dôvodne domnievať, že tieto finančné prostriedky pochádzajú z distribúcie\nnedovolaných látok. Argumentuje, že takýto záver nezodpovedá skutočnosti, je svojvoľný\na neakceptovateľný, pričom v sťažnosti uplatnenej proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu\nokresného súdu sa mu ho podarilo vyvrátiť predložením listinných dôkazov, výpisu z jeho účtu,\nktorý svedčí o tom, že prostriedky v obdobnom rozsahu postupne v období pred vykonanou\nprehliadkou vybral z tohto účtu.\n4. Sťažovateľ tiež spochybňuje dôvodnosť svojej preventívnej väzby, poukazujúc na to, že sa opiera\no trestnú minulosť spred sedemnástich rokov, kde v prípade skutku týkajúceho sa drogovej trestnej\nčinnosti bolo trestné konanie podmienečne zastavené s tým, že sa v skúšobnej dobe sťažovateľ\nosvedčil, a druhý prípad sa týka iba prečinu krádeže, kde sa trestné stíhanie skončilo uzavretím\nzmieru s poškodeným. Navyše sa domnieva, že tieto dva prípady, keďže ide o zahladené odsúdenia,\nnebolo možné pri rozhodovaní o väzbe zohľadniť. Podľa jeho názoru konajúce súdy v prípade uňho\nustálenej preventívnej väzby selektívne favorizovali tie skutočnosti, ktoré tento väzobný dôvod\nreálne založiť nemohli, a skutočnosti svedčiace v prospech sťažovateľa zostali bez odôvodnenia\nnezohľadnené. Za také považuje sťažovateľ skutočnosti, že je ženatý, má tri maloleté deti\na legálnym zdrojom jeho príjmov je obchodná činnosť v rámci jeho firiem. Tiež považuje\nza absolútne nezdôvodnený záver konajúcich súdov, ktorým bola vylúčená možnosť náhrady jeho\nväzby miernejšími alternatívnymi opatreniami.\n5. Sťažovateľ vo všetkých popísaných skutočnostiach vidí porušenie svojich označených práv.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Obsahom argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľa je uplatnená námietka porušenia jeho\noznačených práv, ku ktorému malo podľa neho dôjsť pri rozhodovaní o jeho osobnej slobode,\nkonkrétne pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby.\n\n2\n\n7. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre konštantne judikuje, že väzobné konanie týkajúce sa\nrozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania, ktoré sú obsiahnuté v špeciálnych ustanoveniach čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na čl. 5 dohovoru aplikovateľných na konania týkajúce sa väzby. Jednou z nich je aj právo\nna náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nPrincíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné a relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 581/2015,\nII. ÚS 113/2020).\n8. Pri posúdení väzobnej trestnej veci sťažovateľa sa preto ústavný súd zameral na zodpovedanie\notázky, či sa krajský súd s relevantnými okolnosťami veci sťažovateľa, resp. s tými okolnosťami,\nna ktoré sťažovateľ poukazoval v rámci svojej sťažnosti a zároveň ich prezentuje aj v ústavnej\nsťažnosti, vysporiadal adekvátne a preskúmateľne, či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia\nústavnoprávne akceptovateľné a či konajúcimi súdmi zvolená a prezentovaná interpretácia\naplikovanej právnej úpravy neodporuje jej účelu a zmyslu. Inými slovami, či je väzba v prípade\nsťažovateľa zdôvodnená ústavne udržateľným spôsobom. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd\noboznámil s odôvodnením namietaného uznesenia krajského súdu, ako aj prvostupňového\nväzobného rozhodnutia okresného súdu (ktorého závery ako vecne správne krajský súd prevzal).\n9. Podľa odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu obsahom sťažnosti, ktorú sťažovateľ\nuplatnil voči prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu okresného súdu, boli námietky, v ktorých\nprezentoval tvrdenie, že v jeho prípade absentuje splnenie základnej materiálnej podmienky väzby,\na to existencia dôvodného podozrenia zo spáchania vyšetrovanej trestnej činnosti jeho osobou.\nNa tomto mieste sťažovateľ namietal, že vznesenie obvinenia sa opiera iba o výsledky domovej\nprehliadky, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú, že by pri nej zaistené nedovolené látky mali\npatriť jeho osobe. Podľa sťažovateľa pre vyvodenie takéhoto záveru nepostačuje skutočnosť\nvlastníckeho vzťahu sťažovateľa k nehnuteľnosti, v ktorej boli nedovolené látky nájdené a ktorú\nvlastní spolu so svojou manželkou. Podľa jeho vyjadrenia v tejto nehnuteľnosti nebýva, túto\nposkytuje ako dočasné ubytovanie viacerým osobám, teda k miestu, kde boli nedovolené látky\nnájdené, má prístup viacero osôb. V nehnuteľnosti má síce svoje kancelárske priestory, avšak tieto\nmajú osobitný vchod z druhej strany a tieto priestory nie sú prepojené s tými, kde boli nedovolené\nlátky nájdené. Ďalej dôvodil, že v zmysle úradného záznamu z 13. augusta 2024 mala špecifikovaná\nosoba vojsť ešte pred vykonaním domovej prehliadky do priestorov WC, kde mali byť nedovolené\nlátky nájdené, pričom táto osoba uviedla, že mala v úmysle zbaviť sa tu spláchnutím do WC\nmarihuany, ktorú mala na kuchynskej linke. Táto skutočnosť podľa sťažovateľa vyvracia, že by mal\nbyť on osobou, ktorá prechovávala omamné látky v tomto byte. Podľa neho orgány činné\nv trestnom konaní túto osobu ani nevypočuli a namiesto toho zadržali jeho. Ďalej mal v sťažnosti\nargumentovať, že zákonný zákaz hotovostnej platby v sume prevyšujúcej 15 000 eur ešte\nnespôsobuje nezákonnosť držby sumy vyššej ako 15 000 eur a rovnako z toho nemožno usudzovať,\nže by takéto prostriedky mali pochádzať z trestnej činnosti, pričom už len samotná nominálna\nhodnota bankoviek zaistených pri prehliadke podľa sťažovateľa vyvracia, že by malo ísť\no prostriedky z predaja nedovolených látok, keďže v takomto prípade by nominálna hodnota\ndržaných bankoviek bola omnoho nižšia. Sťažovateľ na tomto mieste poukázal na priložené výpisy\n3\n\nz účtu, ktoré podľa neho preukazujú, že dotknuté finančné prostriedky nezískal z distribúcie\nnedovolených látok, ale ich vybral zo svojho podnikateľského účtu, na ktorom sa nachádzali z titulu\njeho príjmov z podnikateľskej činnosti. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že neboli zistené žiadne\nkonkrétne skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali obavu, že bude na slobode pokračovať\nv trestnej činnosti. Podľa neho okresný súd nijakým spôsobom neprihliadol na jeho osobné pomery,\nkeď viedol riadny život, a teda neexistuje predpoklad, že by sa mal naďalej dopúšťať trestnej\nčinnosti. Tiež poukazoval na okolnosť, že má tri maloleté deti, a tvrdil, že zdrojom jeho príjmov je\nlegálna podnikateľská činnosť. Bol tiež toho názoru, že je väzba v jeho prípade nahraditeľná\nmiernejšími prostriedkami, a to písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka,\ntechnickými prostriedkami na monitorovanie jeho pohybu, ponukou peňažnej záruky a záruky\ndôveryhodnej osoby, kde by kumulácia všetkých uvedených alternatívnych prostriedkov bola\npre náhradu jeho väzby dostatočná (pozri s. 2 a 3 namietaného uznesenia krajského súdu).\n10. Okresný súd v prvostupňovom väzobnom rozhodnutí z hľadiska splnenia základného\nmateriálneho predpokladu na vzatie sťažovateľa do väzby považoval dosiaľ zabezpečené dôkazy\nza postačujúce pre rozhodnutie o jeho väzbe. Bol toho názoru, že dôvodnosť vzneseného obvinenia\nsa opiera o dostatočné dôkazy. Neprijal argumenty sťažovateľa, ktorý poprel svoju vinu dôvodiac,\nže zaistené nedovolené látky nájdené pri prehliadke nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nepatria jeho\nosobe, zdôrazňujúc, že prístup do tejto nehnuteľnosti majú aj iné osoby, kde sťažovateľ osobitne\npoukázal na špecifikovanú osobu, ktorá má v nehnuteľnosti vykonávať pre neho stavebné práce,\ndôvodiac ďalej tým, že ani v jeho vozidle a ani v nehnuteľnosti, ktorú obýva, žiadne takéto látky\nneboli nájdené, a takisto tým, že pri prehliadke nájdené finančné prostriedky sú sčasti jeho\nsúkromné prostriedky a sčasti ide o vrátenú pôžičku od inej osoby. Okresný súd dôkaznú situáciu\ninterpretoval v prvom rade popisom výpovede špecifikovaného svedka, ktorý bol deň pred\nvykonaním inkriminovanej domovej prehliadky zadržaný hliadkou polície, ktorá u neho našla tri\nvrecká obsahujúce metamfetamín (pervitin), ku ktorému uviedol, že ho kúpil od sťažovateľa v jeho\ndome, v mieste jeho firmy na\n, a to za sumu 85 eur, že obvineného pozná\nod svojho známeho a v priebehu obdobia počnúc júnom 2024 dosiaľ si od neho kúpil túto\nnedovolenú látku celkovo šesť až sedemkrát, keď si ju od sťažovateľa kupoval stále v mieste firmy\nsťažovateľa a platil za ňu v hotovosti. Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť, že si takto\nnedovolené látky od sťažovateľa zadovažujú aj iné osoby, ktorých presnú totožnosť nepozná,\na napokon dodal, že má vedomosť, že je sťažovateľ takisto užívateľom nedovolených látok a ich\nďalšiemu predaju sa venuje, aby mal tieto látky zdarma dostupné pre svoju potrebu. Okresný súd\ndôvodil, že pri vykonanej prehliadke nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve\nsťažovateľa a jeho manželky evidovaná ako rodinný dom, v ktorom sa na prízemí a prvom poschodí\nnachádzajú apartmány, ktoré poskytuje sťažovateľ do krátkodobého prenájmu a na prvom poschodí\nsa nachádza aj kancelária využívaná sťažovateľom na jeho podnikateľskú činnosť, boli nájdené\nv rámci bytu číslo jeden nedovolené látky (metamfetamín) v množstve zodpovedajúcom značnému\nmnožstvu a v kancelárii sťažovateľa boli nájdené bankovky v rôznych nominálnych hodnotách,\na to v nominálnych hodnotách sto eur (378 kusov), dvesto eur (4 kusy), päťdesiat eur (97 kusov),\ndvadsať eur (227 kusov) a desať eur (1 ks). Ďalej argumentoval, že u sťažovateľa zadržaného v deň\ntotožný s vykonaním domovej prehliadky bola z jemu odobratých vzoriek zistená prítomnosť\nmetamfetamínu a amfetamínu. Poukázal na trestnú minulosť sťažovateľa, ktorý bol v roku 2008\nprávoplatne odsúdený pre trestný čin krádeže a tiež bolo u neho podmienečné zastavené trestné\n\n4\n\nstíhanie vo veci prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Okresný súd takisto upozornil na aktuálne vedené\ntrestné stíhanie sťažovateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov vydierania, krádeže\na porušovania domovej slobody a tento výpočet uzavrel prehľadom priestupkových deliktov\nsťažovateľa proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v počte štrnásť v období rokov 2020 až\n2023. Dôvodil, že neuveril tvrdeniam sťažovateľa, že nájdené drogy nepatria jemu, a nevie, ako sa\ndo priestorov dostali, odkázal pritom na výpoveď už spomenutého svedka, ktorý sťažovateľa\nusvedčuje z predaja drog a tiež ich užívania, ktoré je u sťažovateľa potvrdené výsledkom\ntoxikologického vyšetrenia. Takisto odmietol obhajobu sťažovateľa o pôvode pri prehliadke\nnájdených finančných prostriedkov v celkovej výške 53 000 eur, argumentujúc, že sa vzhľadom\nna okolnosti veci (nájdenie nedovolených látok a zaistenie finančných prostriedkov v tom istom\nobjekte) možno dôvodne domnievať, že táto hotovosť pochádza z predaja nedovolených látok\na prípadne môže byť určená na obstaranie ďalších nedovolených látok od ich výrobcov. V tomto\nkontexte dôvodil, že tvrdenia sťažovateľa o pôvode časti finančných prostriedkov z riadnej\npodnikateľskej činnosti, ak by aj uveril jeho obrane, že časť z nich (30 000 eur) predstavuje vrátenú\npôžičku, sú spochybnené skutočnosťou, že relevantná zákonná úprava zakazuje platbu v hotovosti\nprevyšujúcu sumu 15 000 eur, a preto disponovanie takou čiastkou pre potreby podnikateľskej\nčinnosti nedáva zmysel, a to aj s prihliadnutím na súčasnú prax bežne dostupných a využívaných\nslužieb elektronického bankovníctva. Možnosť náhrady väzby miernejšími alternatívnymi\nopatreniami vylúčil s ohľadom na závažnosť vyšetrovanej trestnej činnosti a trestnú minulosť\nsťažovateľa týkajúcu sa nedovolených látok a tiež početnosť priestupkových deliktov svedčiacu\npodľa okresného súdu o laxnom prístupe sťažovateľa k dodržiavaniu zákonov. Podotkol tiež, že\nzáruka dôveryhodnej osoby reálne sťažovateľom ani poskytnutá nebola, keďže písomné vyjadrenie\ntakejto osoby predložené nebolo a táto možnosť bola obhajcom pri výsluchu iba prezentovaná.\n11. Krajský súd sa v namietanom uznesení stotožnil so stanoviskom okresného súdu a bol toho\nnázoru, že základný predpoklad v rámci materiálnych podmienok väzby, teda existencia dôvodného\npodozrenia zo spáchania trestného činu sťažovateľom, je splnený. V tomto smere poukázal\nna výpoveď špecifikovaného svedka, zápisnicu o prehliadke rodinného domu, predbežné vyjadrenie\nšpecializovaného ústavu a výsledok toxikologického vyšetrenia sťažovateľa. Konkretizoval, že\noznačený svedok vo svojej výpovedi poskytol informácie o tom, že sťažovateľ je užívateľom\nnedovolených látok, ktoré si obstaráva nielen pre svoju potrebu, ale aj na účely distribúcie pre iné\nosoby, takisto poukázal na toxikologické vyšetrenie, ktoré u sťažovateľa potvrdilo užitie\nnávykových látok. K hotovosti v sume 53 000 eur zaistenej pri domovej prehliadke uviedol, že sa\nmožno dôvodne domnievať, že táto pochádza z distribúcie nedovolených látok. Upozornil, že\nväzobné rozhodovanie nemožno stotožňovať s rozhodovaním o vine či nevine sťažovateľa, a teda je\npostačujúce posúdiť, či zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie zo spáchania skutku\nsťažovateľom. K nemožnosti nahradiť sťažovateľovu väzbu alternatívnymi opatreniami\nkonštatoval, že vzhľadom na závažnosť vyšetrovanej trestnej činnosti a osobu sťažovateľa tieto\nnedávajú záruku, že by bolo možné nimi účel väzby dosiahnuť.\n12. Podstatou argumentácie sťažovateľa prezentovanej v ústavnej sťažnosti je pokus\no spochybnenie splnenia jedného z materiálnych predpokladov väzby, ktorým je existencia\ndôvodnosti podozrenia zo spáchania vyšetrovanej trestnej činnosti. Sťažovateľ prezentuje svoje\ntvrdenia o dôkaznej núdzi v jeho trestnej veci, argumentujúc, že nedovolené látky nájdené\n5\n\npri prehliadke nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nepatria jeho osobe, pričom sa odvoláva na pohyb\niných osôb v tejto nehnuteľnosti. Takisto spochybňuje pôvod vyššej čiastky nájdených finančných\nprostriedkov a odmieta argumenty konajúcich súdov, ktoré ich označujú za možný zisk z distribúcie\ndrog, prípadne za prostriedky určené k ďalšiemu obstaraniu nedovolených látok na účel ich ďalšej\ndistribúcie. Ústavný súd, ktorý sa podrobne oboznámil s obsahom odôvodnení obidvoch rozhodnutí\nsúdov, sa rozhodne s takýmto stanoviskom sťažovateľa nestotožňuje. V prvom rade pripomína,\nže vykonané dokazovanie má vždy podporiť príslušné štádium trestného konania, v danom prípade\nväzobné rozhodovanie, pre ktoré je (ako jeden z materiálnych predpokladov väzby) relevantné\ndôvodné podozrenie, nie istota spáchania skutkov obvineným, ktorá je relevantným podkladom\nna odsúdenie (pozri napr. III. ÚS 569/2017). Je toho názoru, že paletu dôkazov, ktoré popísal\nv odôvodnení svojho rozhodnutia už okresný súd (pozri bod 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia)\na krajský súd a považoval ich za dostatočne preukazujúce dôvodnosť podozrenia zo spáchania\nvyšetrovanej trestnej činnosti, rozhodne nemožno hodnotiť ako dôkaznú núdzu podkopávajúcu\nmateriálnu podmienku väzby, ako sa snaží prezentovať vo svojej argumentácii sťažovateľ.\n13. Ústavný súd, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia,\nnepovažuje stanovisko sťažovateľa o absencii dôkazov podporujúcich základný predpoklad\nmateriálnych podmienok väzby, za opodstatnené. Práve naopak, vo všeobecnosti možno\nkonštatovať, že v konajúcimi súdmi popísanom dôkaznom reťazci je daný priamy dôkaz, ktorým je\nšpecifikovaná svedecká výpoveď usvedčujúca sťažovateľa z opakovanej nedovolenej distribúcie\ndrog tomuto svedkovi, kde miesto predaja uvedené svedkom je totožné s miestom domovej\nprehliadky, ktorá sa skončila s pozitívnym výsledkom, teda zaistením nedovolených látok. Táto\nsvedecká výpoveď je doplnená ďalšími relevantnými dôkazmi, ktoré sú kompatibilné s jej\nobsahom. Samozrejme, ide o nedovolené látky zaistené v mieste, ktoré je totožné s miestom vopred\nidentifikovaným uvedeným svedectvom. Výsledok toxikologického vyšetrenia takisto svedčí\nv prospech usvedčujúceho svedectva, ktoré obsahuje informáciu, že má byť sťažovateľ užívateľom\nnedovolených látok. Toxikologická expertíza potvrdila u sťažovateľa stopy užitia nedovolenej\nlátky. Tieto dôkazy teda podporujú predpoklad, že sťažovateľ má byť užívateľom nedovolených\nlátok a ich predaj má byť prostriedkom k zabezpečeniu tejto jeho osobnej potreby ich užívania.\nK uvedenému reťazcu dôkazov sa pridáva aj zaistená finančná hotovosť, kde v kontexte tvrdení\nsťažovateľa, ktorý namieta, že nominálne hodnoty zaistených bankoviek nenasvedčujú, že ide\no finančné prostriedky získané z distribúcie nedovolených látok, treba povedať, že opak je pravdou.\nU špecifikovaného svedka boli zaistené nedovolené látky v počte troch plastových vreciek\nobsahujúcich metamfetamín, za ktoré mal svedok podľa svojho vlastného vyjadrenia sťažovateľovi\nzaplatiť sumu 85 eur. Ide teda o sumu, ktorá by logicky mohla byť uhrádzaná bankovkami\nv nominálnych hodnotách, aké boli u sťažovateľa zaistené (najviac bolo zaistených bankoviek\nv nominálnej hodnote 100 eur, 20 eur a 50 eur). Je celkom prirodzené a logické, že si potenciálni\nužívatelia nedovolenej látky pri kontakte s dílerom obstarajú aj viac ako jedno plastové vrecko\ns obsahom drogy, rovnako ako tomu bolo v prípade špecifikovaného svedka. Napokon, pokiaľ ide\no zásadnú obhajobnú námietku sťažovateľa, podľa ktorej by zaručene usvedčujúcim miestom\nnájdenia nedovolených látok mali byť iba priestory reálneho obydlia či vozidla distribútora\nnedovolených látok, opäť treba povedať, že opak je pravdou. Je totiž prirodzené a logické, že osoba,\nktorá sa nelegálnej aktivite distribúcie nedovolených látok venuje, v záujme svojej ochrany pred\n\n6\n\nodhalením nepoužije na uskladnenie takýchto látok vlastné obydlie, ale iné miesta, ktoré má\nk dispozícii, keďže informácia o mieste obydlia je vo všeobecnosti dostupná.\n14. Ústavný súd je takisto toho názoru, že opis konkrétnych skutočností opodstatňujúcich\nu sťažovateľa preventívnu väzbu, ponúknutý v odôvodnení rozhodnutí konajúcich súdov, je\ndostatočne výpovedný a presvedčivý, náležite podporujúci dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej\nčinnosti v súlade s § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Záver o danosti dôvodov preventívnej\nväzby u sťažovateľa má podľa názoru ústavného súdu výraznú oporu (okrem iného) v charaktere\nvyšetrovanej trestnej činnosti, ktorou je pre spoločnosť nebezpečná a nežiaduca distribúcia\nnedovolených látok, a to tvrdých drog (metamfetamín) s vysokým rizikom poškodenia zdravia\na závislosti ich konzumentov. Na uvedenú okolnosť potom nadväzujú aj závery toxikologického\nvyšetrenia svedčiace o užívaní nedovolených látok samotným sťažovateľom, a túto informáciu\npodporuje aj výpoveď špecifikovaného svedka, čo je z logiky veci riziková okolnosť signalizujúca\nobavu z ďalšieho pokračovania v distribúcii nedovolených látok v snahe zabezpečiť si ľahký prístup\nk nedovoleným látkam pre svoju osobnú potrebu. Nezanedbateľnou v tomto smere je aj kriminálna\nminulosť sťažovateľa, avšak varovnou okolnosťou je predovšetkým existencia aktuálne vedeného\ntrestného stíhania týkajúceho sa násilnej trestnej činnosti. V súvislosti s námietkou sťažovateľa\no nemožnosti zohľadnenia kriminálnej minulosti (zahladené odsúdenia) ústavný súd poukazuje\nna odlišnosť procesu posudzovania danosti väzobných dôvodov v porovnaní s procesom hodnotenia\npredchádzajúcich odsúdení pri ukladaní trestu (pozri sp. zn. I. ÚS 1/2015), a táto okolnosť\nnevylučuje možnosť v rámci skúmania väzobných dôvodov na takúto trestnú minulosť obvineného\nprihliadať. Na tomto mieste súčasne dodáva, že sa nestotožňuje ani s argumentáciou sťažovateľa\no absencii zodpovedania otázky možnosti alternácie jeho väzby. Popísaný osobnostný profil\nsťažovateľa, na ktorý sa konajúce súdy pri zodpovedaní tejto otázky odvolali, spolu so závažnosťou\nvyšetrovanej trestnej činnosti aj podľa mienky ústavného súdu predstavuje dostatočný skutkový\npodklad na odôvodnenie záveru namietaného uznesenia krajského súdu o nemožnosti nahradenia\nväzby sťažovateľa miernejšími alternatívnymi opatreniami. Napokon, pokiaľ ide o námietku\nsťažovateľa, že konajúce súdy pri rozhodovaní o jeho väzbe mali zohľadniť a nezohľadnili záujem\njeho maloletých detí, ktoré sú podľa vyjadrenia sťažovateľa odkázané na jeho starostlivosť, ústavný\nsúd iba v stručnosti odkazuje, že pri rozhodovaní všeobecných súdov o väzbe je predmetom\nvyvažovania na jednej strane záujem na rešpektovaní osobnej slobody trestne stíhanej osoby,\nna druhej strane záujem spoločnosti na vyšetrení trestnej činnosti a na ochrane spoločnosti\npred ďalšou trestnou činnosťou. Pri vyvažovaní teda oproti ochrane spoločenských záujmov stojí\nzáujem na rešpektovaní osobnej slobody obvineného, nie záujmy maloletých detí stíhaného\nobvineného, ako sa sťažovateľ mylne domnieva.\n15. Vzhľadom na predchádzajúce čiastkové závery sa väzobné rozhodovanie krajského súdu nejaví\nústavnému súdu ako svojvoľné. Ústavný súd je toho názoru, že v odôvodnení svojho rozhodnutia\nv spojení s podrobným odôvodnením prvostupňového väzobného rozhodnutia okresného súdu\nposkytol krajský súd sťažovateľovi dostatočne konkrétne a náležité argumenty podporujúce\nzákonnosť postupu pri rozhodovaní o jeho väzbe, pričom výklad, ktorý v súvislosti s aplikáciou\npríslušnej právnej úpravy v namietanom uznesení krajský súd prezentoval, nijako neodporuje\nzmyslu a účelu príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich postup pri rozhodovaní\no väzbe, konkrétne pri rozhodovaní o vzatí do väzby. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný právny\nnázor, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti označeného\n7\n\nrozhodnutia krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom, v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom, by bolo možné uvažovať\nvtedy, ak by sa ich názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012).\n16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne\nneopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) odmietol.\n17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera aj námietky, resp. argumentáciu, ktorá presahuje\nrámec jeho argumentácie uplatnenej v sťažnosti podanej proti prvostupňovému väzobnému\nrozhodnutiu okresného súdu, tak ako je táto sťažnostná argumentácia popísaná v odôvodnení\nnamietaného uznesenia krajského súdu (samotnú sťažnosť sťažovateľ ústavnému súdu nepredložil –\npozn.). Ústavný súd na tomto mieste poukazuje na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy)\nlimitujúci vzťah ústavného súdu k všeobecným súdom, resp. k iným orgánom verejnej moci,\nz ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi a ostatnými orgánmi\nverejnej moci musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd (vrátane argumentácie\ns tým spojenej) uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.\nPripomína, že nevyužitie označenej možnosti ochrany práv sťažovateľa nemožno nahradzovať\nústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo\nprávnická osoba nemá, resp. nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1\nústavy). Bez toho, aby ústavný súd predmetnú argumentáciu bližšie rozvádzal a riešil jej\nopodstatnenosť, s odkazom na skutočnosť, že sťažovateľ mohol, avšak v sťažnosti popísanú\nargumentáciu neuplatnil, resp. ústavnému súdu nepreukázal, že by ju uplatnil, ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v označenej časti námietok podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako\nneprípustnú odmietol.\n18. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2025\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "väzba-preventívna", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-podmienky väzby", "domová prehliadka", "obvinenie, obvinený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tpo/39/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c9d6404-e782-48b7-b108-e024dc60a8ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.113.2020.1"}, {"guid": "ussr:a5b497ce-6e58-469a-a5ef-883c8bf8c5a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 569/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 569/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:ab26dd65-b879-4373-8b97-23fb3be491a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab26dd65-b879-4373-8b97-23fb3be491a1"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:913911bd-dbe5-413e-8acb-4433dc5397a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.390.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.390.2026.1"}, {"guid": "ussr:bb726211-9b7a-41ea-b428-336f75108501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.122.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 122/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 122/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.122.2025.1"}]}