{"guid": "ussr:458105a2-6a68-410a-8b4c-c5bb6ccb6eb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.67.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2025 z 11. 3. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. marca 2025, sp. zn. II. ÚS 67/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.67.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2025-03-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/458105a2-6a68-410a-8b4c-c5bb6ccb6eb3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.67.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.67.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.67.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 67/2025-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\na\n,\n,\n, Maďarská republika,\na\n,\n,\n, Maďarská\nrepublika, a\n,\n,\n, Maďarská republika, zastúpených JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará\nVajnorská cesta 37, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom\npod sp. zn. 7C/209/2016 a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 26Co/60/2020\ntakto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/209/2016\na Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 26Co/60/2020 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Dunajská Streda p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/209/2016\nk o n a ť bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po\n3 000 eur, ktoré\ns ú p o v i n n é zaplatiť im Okresný súd Dunajská Streda vo výške po 2 000 eur a Krajský súd\nv Trnave vo výške po 1 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 062,72 eur, ktorú\ns ú p o v i n n é Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave zaplatiť spoločne\na nerozdielne ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. októbra 2024 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní.\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní\nbez zbytočných prieťahov, a tiež žiadajú priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 eur\npre sťažovateľku 1, po 5 000 eur pre sťažovateľov 2 a 3 a 3 000 eur pre sťažovateľku 4 a náhrady\ntrov konania.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 67/2025-17 z 12. februára 2025 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou\npodanou na okresnom súde 16. augusta 2016 domáhali zaplatenia náhrady škody [vecnej\n(sťažovatelia 1 až 3) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (sťažovatelia 1 a 3)]\na nemajetkovej ujmy za zásah do ich osobnostných práv (súkromný a rodinný život) spôsobený\nstratou blízkej osoby pri dopravnej nehode. O nárokoch sťažovateľov po vykonanom dokazovaní\nrozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 7C/209/2016-321 z 18. októbra 2018, ktorým zaviazal\nžalovaných 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľke 1 náhradu nemajetkovej ujmy\nv sume 6 428 eur a náhradu vecnej škody vo výške 115,87 eur, sťažovateľovi 2 náhradu vecnej\nškody vo výške 87,57 eur, sťažovateľovi 3 náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nvo výške 1 977,6 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 977,6 eur\nod 9. júna 2016, ako aj vecnú škodu vo výške 87,57 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalovaným 1 a 2 náhradu trov konania\nv rozsahu 88 %. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali sťažovatelia, ako aj žalovaní\nodvolania, o ktorých krajský súd rozsudkom č. k. 26Co/60/2020-588 z 11. mája 2021 rozhodol\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutom výroku I v časti uloženia\npovinnosti žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke 1 náhradu nemajetkovej ujmy\nv sume 6 428 eur a sťažovateľovi 3 náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške\n1 977,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 977,60 eur od 9. júna\n2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil a v časti uloženia povinnosti\nžalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke 1 náhradu vecnej škody vo výške 115,87\neur, sťažovateľovi 2 náhradu vecnej škody vo výške 87,57 eur a sťažovateľovi 3 náhradu vecnej\nškody vo výške 87,57 eur zmenil tak, že žaloby sťažovateľov 1, 2 a 3 na náhradu vecnej škody\nzamietol (I) a odvolania sťažovateľov odmietol ako oneskorene podané (II). Žalovaným priznal\nproti sťažovateľom nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 88,8 % s tým, že plnením\n2\n\njedného zo sťažovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných sťažovateľov, pričom\no výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (III). Sťažovatelia\npodali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesením sp. zn. 5Cdo/176/2022 z 31. augusta 2023 rozsudok krajského súdu\nvo výroku, ktorým odvolania sťažovateľov odmietol, a vo výroku o trovách konania zrušil a vec\nmu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd následne po vrátení mu veci uznesením\nč. k. 21Co/68/2023-769 z 28. februára 2024 odvolaním sťažovateľov napadnuté výroky II a III\nrozsudku súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. V zmysle zápisnice z pojednávania z 20. augusta 2024 súd prvej inštancie pristúpi\nk pribratiu znalca na účel stanovenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia\nsťažovateľky 1. Uznesením z 13. decembra 2024 okresný súd nariadil vo veci znalecké\ndokazovanie a ustanovil znalca na účel posúdenia zdravotného stavu sťažovateľky 1 spätne\na určenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 8. januára 2025 bolo\nsúdu doručené oznámenie ustanoveného znalca o nemožnosti vykonať znalecké dokazovanie.\nV súčasnosti vykonáva okresný súd úkony na účel ustanovenia nového znalca.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Proti postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní podali sťažovatelia túto\nústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú, že po právnej a skutkovej stránke nejde o konanie zložité\na zároveň sa sťažovatelia na predĺžení konania nijakým spôsobom nepodieľali. Zodpovednosť\nza vznik zbytočných prieťahov v napadnutom konaní nesú výlučne okresný súd a krajský súd.\nPostup okresného súdu je poznačený nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou, keďže jeho\nrozsudok z 18. októbra 2018 bol pre rozpor so zákonom krajským súdom v časti zrušený\n(uznesením č. k. 21Co/68/2023-769 z 28. februára 2024, pozn.). Rovnako krajský súd postupoval\nneefektívne, keď rozsudkom č. k. 26Co/60/2020-588 z 11. mája 2021 vo výroku II odmietol\nodvolanie sťažovateľov, pričom uvedené rozhodnutie bolo v tejto časti následne ako nezákonné\nzrušené dovolacím súdom, čím došlo v dôsledku postupu krajského súdu k predĺženiu\nnapadnutého konania o dobu takmer troch rokov (od vyhlásenia prvého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, t. j. od 11. mája 2021, do vydania v poradí druhého rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn.\n21Co/68/2023 z 28. februára 2024, pozn.). Už len samotná skutočnosť, že napadnuté konanie trvá\nod podania žaloby viac ako osem rokov bez toho, aby bolo o uplatnených nárokoch sťažovateľov\nrozhodnuté, predstavuje obzvlášť hrubé porušenie práv sťažovateľov na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia upozorňujú na to, že súd prvej inštancie bude vykonávať\nznalecké dokazovanie (trvajúce podľa všeobecných praktických skúsenosti dlhší čas) s odstupom\ntakmer siedmich rokov od tohto procesného návrhu a viac ako ôsmich rokov od podania žaloby,\npričom táto skutočnosť nie je nijak zavinená stranami sporu, ale nezákonnou a neefektívnou\nrozhodovacou činnosťou súdov konajúcich vo veci, keď podstatnú časť doterajšieho konania\nz časového hľadiska „zabralo“ iba odstraňovanie ich vlastných pochybení.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a krajského súdu\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Okresný súd k ústavnej sťažnosti po chronologickom zrekapitulovaní priebehu dotknutého\nkonania uviedol, že po skutkovej a právnej stránke ide o zložitejší spor, vyžadujúci si odborné\nznalosti z medicíny vzhľadom na ujmu na zdraví, ktorú preukazujú sťažovatelia a ktorú\nspochybňuje najmä žalovaný 2. Z tohto dôvodu je potrebné vo veci znalecké dokazovanie, ktoré\nbude vyžadovať určitý časový úsek. Je potrebné v prvom rade vyhľadať znalcov, ktorí budú schopní\nznalecký posudok vypracovať v čo najkratšom čase a v danom prípade naviac s nutnosťou znalosti\nmaďarského jazyka vzhľadom na štátnu príslušnosť a materinskú reč sťažovateľov. Uznal, že\nsťažovatelia v konaní nespôsobili žiadne prieťahy. Odvolávajúc sa na chronológiu jednotlivých\núkonov uviedol, že jednotlivé úkony tunajšieho súdu boli vykonávané priebežne a plynulo, a preto\nv konaní zbytočné prieťahy neboli. Vzhľadom na uvedené nepovažuje ústavnú sťažnosť\nza dôvodnú. Dodal, že sťažovatelia výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom\nneodôvodnili a pre prípad, že by bola ústavná sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená aj v časti\npriznania finančného zadosťučinenia, navrhol, aby ústavný súd pri rozhodovaní o prípadnej výške\nfinančného zadosťučinenia prihliadol na nadmernú zaťaženosť tunajšieho súdu v rokoch 2016\naž 2022 a z toho plynúce dlhšie časové obdobia na konanie a rozhodovanie a to s poukazom\nna rozhodnutie IV. ÚS 471/2012.\n6. K veci sa vyjadril aj zákonný sudca, ktorý, pokiaľ ide o právnu a skutkovú náročnosť sporu,\npoukázal na to, že sťažovatelia si žalobou uplatnili rôzne nároky, ktoré vychádzajú z rôznych\nustanovení Občianskeho zákonníka (náhrada nemajetkovej ujmy, ujma na zdraví, škoda na veci).\nVo vzťahu ku skutkovej náročnosti poukázal predovšetkým na to, že je potrebné preskúmať všetky\nokolnosti prípadu, na základe ktorej došlo k usmrteniu blízkej osoby sťažovateľov (tu je väčšina\nskutočností nesporných), pričom je zároveň potrebné vykonať náležité dokazovanie aj k miere ujmy\nna zdraví sťažovateľky 1 a sťažovateľa 3, keďže tieto tvrdenia, ako aj predložené dôkazy\nspochybnil predovšetkým žalovaný 2, a z toho dôvodu navrhol aj znalecké dokazovanie v tomto\nsmere. Súd pristúpil k znaleckému dokazovaniu aj z dôvodu, že na spravodlivé vyhodnotenie\ndôkazov predložených stranami sú potrebné odborné znalosti, ako aj osobné vyšetrenie minimálne\nsťažovateľky 1, ktoré súd sám nie je schopný vykonať. K samotnému postupu okresného súdu\nuviedol, že z priloženej chronológie spisu vyplýva, že tunajší súd nezavinil zbytočné prieťahy\nv konaní, keďže v každom štádiu konania konal efektívne a hospodárne, pričom vo veci rozhodol\nrozsudkom 18. októbra 2018, ktorý bol rozsudkom krajského súdu z 11. mája 2021 čiastočne\npotvrdený, čiastočne zmenený a v zamietajúcej časti bol zrušený až uznesením odvolacieho súdu\nz 28. februára 2024, a to tak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nedostatočného\nodôvodnenia. Okresný súd od 18. októbra 2018, kedy po prvý krát rozhodol o žalobe do 2. apríla\n2024, kedy sa vec vrátila z odvolacieho súdu po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie z 18. októbra\n2018 v zamietajúcej časti, reálne nemal možnosť konať vo veci samej, a realizoval len úkony\nprocesnej povahy v rámci odvolacieho a dovolacieho konania, ktoré sa snažil realizovať\nčo najefektívnejšie a najhospodárnejšie. Po pojednávaní 20. augusta 2024 sa aj v zmysle\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj predbežného právneho a skutkového názoru nového\n\n4\n\nzákonného sudcu pristúpilo k nariadeniu znaleckého dokazovania, pričom, ako aj samotní\nsťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, rozhodnutie vykonať znalecké dokazovanie nie je možné\nhodnotiť ako rozhodnutie nesmerujúce k zákonnému rozhodnutiu o nároku sťažovateľky 1\na sťažovateľa 3.\nIII.3. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že vec sťažovateľov bola na rozhodnutie o odvolaní\noboch strán sporu proti rozsudku okresného súdu z 18. októbra 2018 predložená krajskému súdu\n26. júna 2020 a krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 26Co/60/2020-588 11. mája 2021, teda\npo menej ako jedenástich mesiacoch odkedy vec krajskému súdu napadla, čo je poukazujúc\nna judikatúru ústavného súdu ústavne akceptovateľná doba odvolacieho konania. Vzhľadom na to\nvyjadril názor, že krajský súd konal bez zbytočných prieťahov, a preto námietku sťažovateľov\no porušení ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote považuje za nedôvodnú.\n8. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj predseda senátu a sudca spravodajca, ktorý nad rámec už\nuvedeného doplnil, že aj z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo/176/2022 z 31. augusta 2023\nje zrejmé, že sťažovatelia až vo svojom dovolaní preukazovali včasnosť podania ich odvolania a to\nodborným vyjadrením znalca a potvrdením o doručení mailu (obsahujúceho ich odvolanie) súdu\nprvej inštancie v zákonnej lehote, pričom práve ich zaťažuje zodpovednosť za preukázanie\nvčasnosti podania odvolania. Odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní sťažovateľov\naj žalovaných pri posudzovaní okamihu doručenia odvolania sťažovateľov mailom vychádzal\nz údajov mu dostupných zo súdneho spisu, ktoré svedčili o oneskorenosti podania odvolania.\nVyjadril presvedčenie, že pokiaľ by sťažovatelia súčasne s podaním odvolania, konajúc\ntransparentne, účelne a hospodárne, predložili odvolaciemu súdu doklady preukazujúce včasnosť\npodania ich odvolania, tento by ich odvolanie neodmietol, ale by ho riadne prejednal a rozhodol\no ňom 11. mája 2021. Na predloženie predmetných dokladov odvolaciemu súdu mali časový\npriestor viac ako 10 mesiacov, avšak predložili ich až najvyššiemu súdu spolu s dovolaním,\nsledujúc ľahký úspech v dovolacom konaní, a teda berúc do úvahy aj predĺženie súdneho konania\nako zákonom predpokladanú nevyhnutnosť takéhoto postupu. Podľa jeho názoru konanie\nsťažovateľov, keď pre odvolacie konanie podstatné dôkazy bez ďalšieho nepredložia konajúcemu\nsúdu riadne a včas pred jeho rozhodnutím o odvolaní, ale tieto si ponechajú pre spochybnenie\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu až pre dovolacie konanie, nemôže požívať právnu\nochranu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou\na stanoviskami okresného súdu a krajského súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n\n5\n\n10. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľov tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti\na neefektívneho postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní v ňom došlo\nk vzniku zbytočných prieťahov, čo odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva\nsťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nIV. ÚS 302/2020, III. ÚS 233/2022, II. ÚS 439/2023).\n12. ESĽP tiež uviedol, že hoci je zmluvným štátom priznaná určitá miera voľnej úvahy, čo sa týka\nspôsobu, akým zabezpečia nápravu požadovanú čl. 13 dohovoru a dodržia svoj zmluvný záväzok\npodľa tohto ustanovenia (pozri napríklad Kaya proti Turecku, 19. 2. 1998, ods. 106, Zbierka\nrozsudkov a rozhodnutí 1998-1), prostriedok nápravy (ústavná sťažnosť, pozn.) dostupný\núčastníkovi konania na vnútroštátnej úrovni na účel vznesenia námietky, čo sa týka dĺžky konania,\nje „účinný“ v zmysle čl. 13 a čl. 35 ods. 1 dohovoru iba vtedy, ak je spôsobilý pokryť všetky fázy\nnapadnutého konania, a teda je potrebné pri rozhodovaní ústavného súdu rovnako ako\npri rozhodovaní ESĽP vziať do úvahy jeho celkovú dĺžku (pozri napríklad Počuča proti Chorvátsku,\nč. 38550/02, ods. 35, 29. 6. 2006, s ďalšími odkazmi). V tejto súvislosti ESĽP zdôraznil osobitný\ncharakter problematiky príliš dlhých konaní spočívajúci v tom, že konanie nepozostáva zo série\nstatických udalostí, ale je jednou postupne sa vyvíjajúcou udalosťou, ktorej závažnosť v priebehu\nčasu postupne narastá. Sťažovatelia napádajú všetky fázy konania, ako porušovateľov označili dva\nvšeobecné súdy a žiadajú preskúmať celkovú dĺžku konania. Ústavný súd preto posúdil s ohľadom\nna judikatúru ESĽP konanie ako celok z hľadísk garantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru a prihliadol\nna dĺžku konania pred jednotlivými všeobecnými súdmi.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov.\n14. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmetom konania je náhrada vecnej škody (u sťažovateľov 1 až 3) a náhrada za sťaženie\nspoločenského uplatnenia (u sťažovateľov 1 a 3) a náhrada nemajetkovej ujmy (u všetkých\nsťažovateľov) v dôsledku straty matky, svokry a starej mamy sťažovateľov pri tragickej dopravnej\nnehode. Takto vymedzený predmet konania patrí medzi bežnú agendu všeobecných súdov, pričom\nk tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd\nna základe preskúmania veci však pripúšťa, že doterajší priebeh konania ovplyvnila aj istá miera\nskutkovej zložitosti veci, ktorá súvisela s potrebou ustálenia skutkového stavu znaleckým\ndokazovaním, ktoré je naviac skomplikované potrebou zabezpečenia znalca s nutnosťou znalosti\n\n6\n\nmaďarského jazyka vzhľadom na štátnu príslušnosť sťažovateľov a ich neznalosť slovenského\njazyka.\n15. Pokiaľ ide o význam sporu pre sťažovateľov v súvislosti s potrebou rýchlosti rozhodovania,\npredmet konania má pre sťažovateľov nepochybne veľký význam a okolnosti preskúmavanej veci\nmajú relevanciu aj ako jedno z už spomínaných kritérií na účely posúdenia včasnosti poskytovanej\nspravodlivosti zo strany všeobecného súdu. Ústavný súd aj s odkazom na judikatúru ESĽP\nzdôrazňuje, že ide o konanie vyžadujúce osobitnú rýchlosť konania, podobne ako pracovnoprávne\nspory, spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia či osobného statusu (IV. ÚS 136/2022,\nI. ÚS 374/2022, III. ÚS 434/2023, III. ÚS 127/2024).\n16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v napadnutom konaní,\nústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu\npri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n17. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu a krajského súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Vychádzajúc z obsahu spisu predloženého okresným\nsúdom a po preštudovaní predloženej chronológie procesných úkonov vykonaných v napadnutom\nkonaní ústavný súd jednoznačne identifikoval primárne neefektívnu činnosť tak okresného súdu,\nako aj krajského súdu, ale sekundárne je napadnuté konanie poznačené aj obdobiami nečinnosti,\nktoré majú v súhrne signifikantný podiel na predĺžení konania. Hoci možno uznať, že okresný súd\nkonal od začatia konania plynule, keď rozsudok č. k. 7C/209/2016-321 vyhlásil už 18. októbra\n2018, t. j. po 26 mesiacoch od podania žaloby, v následnom období mu možno vytknúť\nnesústredenosť, resp. nečinnosť, keď vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu žalovaných doručené\nokresnému súdu 23. augusta 2019 doručoval na vyjadrenie žalovaným až 3. marca 2020 a rovnako\nvyjadrenie žalovaného v 1. rade z 15. augusta 2019 k odvolaniam sťažovateľov a žalovanej\nv 2. rade a vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo 16. augusta 2019 doručoval sťažovateľom rovnako\naž 3. marca 2020, t. j. po viac ako pol roku a následne predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie\no podaných odvolaniach až 26. júna 2020, teda po viac ako troch mesiacoch od uplynutia lehoty\nstranám sporu na vyjadrenie. Zo spisu okresného súdu tiež ústavný súd zistil, že dovolanie\nsťažovateľov proti rozsudku krajského súdu č. k. 26Co/60/2020-588 z 11. mája 2021 podané\n9. augusta 2021 bolo právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade doručované až 22. augusta 2022,\nt. j. po roku od jeho podania a spis bol na účel rozhodnutia o sťažovateľmi podanom dovolaní\npredložený na najvyšší súd až 29. septembra 2022. Uvedeným postupom okresného súdu došlo\nk predĺženiu konania o dobu vyše jedného roka a desiatich mesiacov. Zároveň konanie vykazuje\nako celok neefektívnosť a nehospodárnosť, keďže tak rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej\nčasti, ako aj rozsudok krajského súdu č. k. 26Co/60/2020-588 z 11. mája 2021 vo výroku\no odmietnutí odvolania sťažovateľov a trovách konania boli nadriadenými súdmi zrušené. Najvyšší\nsúd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že odvolacie konanie, v dôsledku záveru\nodvolacieho súdu o odmietnutí odvolania sťažovateľov podaného emailom ako oneskoreného, trpí\nvadou zmätočnosti v intenzite porušujúcej právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces.\nKrajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia uplatneného nároku sťažovateľov 2 až 4 na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti\nzo zásahom do ich osobnostných práv (súkromný a rodinný život) a nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku vo vzťahu k zamietnutej výške náhrady nemajetkovej ujmy a vo vzťahu\nk zamietnutiu nároku sťažovateľov 1 a 3 za sťaženie spoločenského uplatnenia. Po vydaní\n7\n\nzrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/176/2022 z 31. augusta 2023 a vrátení veci\nna ďalšie konanie krajskému súdu a následnom vydaní uznesenia krajského súdu č. k.\n21Co/68/2023-769 z 28. februára 2024, ktorým boli odvolaním sťažovateľov napadnuté výroky II\na III rozsudku súdu prvej inštancie zrušené a v zrušenom rozsahu vec vrátená na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie okresnému súdu sa tak vec dostala po približne 5 a pol roku od vydania\nrozsudku súdu prvej inštancie v podstate na začiatok. V súčasnosti okresný súd po nariadení\nznaleckého dokazovania uznesením z 13. decembra 2024 a ustanovení znalca na účel posúdenia\nzdravotného stavu sťažovateľky 1 spätne a určenie bodového ohodnotenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a následnom obdržaní oznámenia ustanoveného znalca o nemožnosti\nvykonať znalecké dokazovanie vykonáva úkony na účel ustanovenia nového znalca, a teda\nvzhľadom na uvedené okolnosti nemožno predpokladať vydanie meritórneho rozhodnutia\nv najbližšom čase.\n18. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho\norgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci\nrozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). O neefektívnej činnosti okresného\ni krajského súdu svedčí skutočnosť, že ich rozhodnutia boli zrušené na základe riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak po využití riadnych, ale aj mimoriadnych opravných\nprostriedkov dôjde napokon až k zrušeniu rozsudku prvoinštančného (resp. odvolacieho) súdu\nz dôvodu procesných alebo hmotnoprávnych pochybení a k vráteniu veci na ďalšie konanie,\nuvedené ide v zásade na ťarchu súdu, ktorému bolo dané rozhodnutie zrušené (m. m.\nI. ÚS 24/2022).\n19. Vychádzajúc z uvedeného hodnotenia ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnym\na nesprávnym postupom tak okresného súdu, ako aj krajského súdu v napadnutých konaniach došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n20. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom\nkonaní, v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne rozhodnuté, konal bez\nzbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n21. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n22. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodňujú\nvýškou vynaložených trov konania, dĺžkou porušovania ich práva na rozhodnutie súdu v primeranej\nlehote a jeho závažnosť vyjadrili v sumách podľa podielu neefektívnej činnosti súdu prvej inštancie,\n\n8\n\nako aj odvolacieho súdu na celkovej dĺžke konania, ako aj rôznosťou výšky žalobou uplatnených\nnárokov jednotlivých sťažovateľov.\n23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020). Pri\nozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že\ncieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie\nprípadná náhrada škody (III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03).\n24. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľom\nfinančné zadosťučinenie. Pri určení jeho výšky ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku konania ako celku, predmet konania a jeho význam\npre sťažovateľov, súčasný procesný stav konania a tiež zistenú neefektívnu činnosť a nečinnosť\nokresného súdu a neefektívnu činnosť krajského súdu, pričom prihliadal aj na zložitosť veci\nzo skutkového hľadiska. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou\npovažoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume\npo 3 000 eur, pričom okresný súd je povinný z tejto sumy zaplatiť sťažovateľom sumu po 2 000 eur\na krajský súd sumu po 1 000 eur (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného\nzadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateľov nevyhovel\n(bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n25. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 062,72 eur.\n26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2024 (343,25 eur) po znížení o 50 % pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých sťažovateľov je 171,63 eur a hodnota režijného paušálu je 13,73 eur. Sťažovateľom\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2024\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Ústavný súd vypočítanú\nnáhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože\nprávny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto nepriamej dane. Pri určení výšky jej sadzby\npostupoval podľa § 27 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v zmysle ktorého sa pri zmene sadzby dane použije\n\n9\n\npri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Keďže\ndaňová povinnosť právnemu zástupcovi sťažovateľov vznikla dňom dodania služby (§ 19 ods. 2\nzákona o DPH), pri úkonoch právnej služby realizovaných a vyúčtovaných do 31. decembra 2024\npoužil ústavný súd sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný\nsúd priznal sťažovateľom ako náhradu trov právneho zastúpenia preto predstavovala sumu\n1 062,72 eur.\n27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP)\noznačenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada nemajetkovej ujmy", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/209/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "26Co/60/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1c269dd-b16d-4e86-9b81-0a0716afcd01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.127.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.127.2024.2"}, {"guid": "ussr:e47da183-2640-4ffa-9230-3437ceef9e4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.434.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 434/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 434/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.434.2023.1"}, {"guid": "ussr:9fbc3efd-460f-428c-971e-93bbcc242b44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.439.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.439.2023.2"}, {"guid": "ussr:9de25f71-6634-4081-942a-bb063ddff633", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.374.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 374/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 374/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.374.2022.2"}, {"guid": "ussr:598e47ad-0f99-4df1-b163-a38bd456bcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2"}, {"guid": "ussr:ee3afa73-7011-4810-9290-7baf61c12c7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.24.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.24.2022.2"}, {"guid": "ussr:dacd20a7-10bd-47ab-8247-7476e2962a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.136.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.136.2022.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "4be6d1e6-f153-4145-9a9c-3d8eb02f0d25:3d431f1f-cd36-4f50-a267-1e7124552d7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2216212797.1", "spisova_znacka": "5Cdo/176/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/176/2022 z 31. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2216212797.1"}, {"guid": "195c7d0a-7298-472c-9d01-eb289825a24a:cdcfb19a-2cb6-4320-9533-1cf490678c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Co/68/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/68/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/195c7d0a-7298-472c-9d01-eb289825a24a:cdcfb19a-2cb6-4320-9533-1cf490678c74"}, {"guid": "5237e142-33d6-4f97-89c8-50c5f36350c8:a0c04371-3c0d-4f16-beaf-24d080e4acb3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2216212797.1", "spisova_znacka": "26Co/60/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/60/2020 z 10. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2216212797.1"}], "citovane_v": []}