{"guid": "ussr:cfaecd20-3d17-4d50-bdb5-d32c34cf39af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.667.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 667/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 667/2024 z 26. 3. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2025, sp. zn. II. ÚS 667/2024, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.667.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cfaecd20-3d17-4d50-bdb5-d32c34cf39af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.667.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.667.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.667.2024.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 667/2024-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n, t. č. v Ústave\nna výkon trestu odňatia slobody\n, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola\nKašjaka 1, Rajecké Teplice, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Tdo/64/2022 z 24. októbra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/64/2022 z 24. októbra 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/64/2022 z 24. októbra 2023\nzrušuje.\n3 . Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n485,12 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. februára 2024 domáhal\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, základného práva zaručeného\nčl. 49 ústavy a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 36T/97/2017 z 2. mája 2019, rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 1To/65/2019 z 5. novembra 2019 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/64/2022\nz 24. októbra 2023. Sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresného súdu,\n\nrozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n2. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 667/2024-22 z 18. decembra\n2024 prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\na ods. 3 písm. c) dohovoru a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy uznesením\nnajvyššieho súdu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu uznaný\nza vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, prečinu\nneoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo\nplatobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa\n§ 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný (nepodmienečný) trest odňatia\nslobody vo výmere 3 rokov a úhrnný trest zákazu pobytu v okrese Žilina vo výmere 2 rokov.\nOkresný súd zaviazal sťažovateľa nahradiť poškodenému škodu vo výške 970 eur.\n4. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský\nsúd rozsudkom tak, že odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietol a súčasne na odvolanie\nprokurátora zrušil výrok prvostupňového rozsudku o treste a spôsobe jeho vykonania, pričom\n(pri nezmenenom výroku o vine a výroku o náhrade škody) vo veci rozhodol tak, že sťažovateľovi\nuložil úhrnný (nepodmienečný) trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a úhrnný trest zákazu\npobytu v okrese Žilina vo výmere 2 rokov.\n5. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie sťažovateľa odmietol.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu\nz 24. októbra 2023 namieta, že dovolací súd opomenul vo svojom rozhodnutí dovolacie námietky\nsťažovateľa a akceptoval tak vady rozhodnutí a konaní krajského súdu a okresného súdu, ktoré boli\nsvojou povahou ústavného charakteru. Išlo predovšetkým o námietku sťažovateľa o nezohľadnení\npredchádzajúceho odsúdenia sťažovateľa súdom pri rozhodovaní o vine a treste vzhľadom na to, že\nsťažovateľ bol rakúskym súdom právoplatne odsúdený rozsudkom Landesgericht Korneuburg\nsp. zn. 505 Hv 80/2017k z 22. augusta 2017. Sťažovateľ tiež okrem iného v odôvodnení ústavnej\nsťažnosti namieta, že sa dovolací súd nedostatočne vysporiadal s námietkou sťažovateľa o porušení\njeho základného práva na obhajobu v zmysle čl. 50 ods. 3 ústavy.\nIV.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n7. K tvrdeniu sťažovateľa o tom, že najvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou\nsťažovateľa o porušení jeho práva na obhajobu, najvyšší súd cituje zo s. 7 – 8 napádaného\n\n2\n\nuznesenia, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ uvedenú námietku uplatnil už v skoršom dovolaní,\nktoré bolo najvyšším súdom odmietnuté. Najvyšší súd cituje z odôvodnenia svojho skoršieho\nrozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že v čase obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa v Rakúskej\nrepublike mal sťažovateľ ustanoveného obhajcu, pričom počas tohto obdobia nebol\nv posudzovanom trestnom konaní na území Slovenskej republiky vykonaný žiaden procesný úkon\nvyžadujúci si osobnú prítomnosť sťažovateľa. Z tohto dôvodu bolo od 17. júla 2018 do 29. marca\n2019 pre neprítomnosť sťažovateľa súdom prvého stupňa prerušené trestné stíhanie. Sťažovateľ\nvo vzťahu k tejto dovolacej námietke neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by mala\nzakladať porušenie jeho práva na obhajobu v prípravnom konaní zásadným spôsobom. Sťažovateľ\nnešpecifikoval žiaden úkon, ktorý by sa v danom období uskutočnil a ktorého sa z dôvodu\nvazobného stíhania v Rakúskej republike nemohol zúčastniť, ani inú skutočnosť naplňajúcu\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z už uvedeného je zrejmé,\nže dovolací súd sa predmetnou dovolacou námietkou dostatočne zaoberal a vzhľadom na to,\nže ju sťažovateľ uplatnil už vo svojom predchádzajúcom dovolaní, ktoré bolo najvyšším súdom\nodmietnuté, nebol dôvod z hľadiska princípu právnej istoty na ňu reagovať iným spôsobom.\n8. K námietke sťažovateľa o nezohľadnení jeho predchádzajúceho odsúdenia rakúskym súdom\npoukazuje najvyšší súd na s. 8 – 9 napadnutého uznesenia, kde sa uvedenou námietkou sťažovateľa\nzaoberal. Najvyšší súd uvádza, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom neuviedol,\nako konkrétne malo byť jeho predchádzajúce odsúdenie zohľadnené. Súvisiaca argumentácia\nsťažovateľa je len zopakovaním jeho dovolacej argumentácie, s ktorou sa už najvyšší súd\nvysporiadal. Najvyšší súd pre úplnosť poukázal na neprípustnosť uloženia spoločného trestu\nza všetky čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu s poukazom na § 41 ods. 4 Trestného\nzákona a čl. 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008\no uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú\ntresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu\nv Európskej únii [Ú. V. EÚ L 327, 5. 12. 2008 (ďalej len „rámcové rozhodnutie“)]. Aj z uvedeného\nje potom zrejmé, že zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia rakúskym súdom v rámci\npredmetného trestného konania vo forme uloženia spoločného trestu nie je možné a z tohto dôvodu\nnajvyšší súd uzavrel, že konajúce súdy postupovali správne, keď sťažovateľovi spoločný trest\nvo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu rakúskym súdom neukladali.\n9. Najvyšší súd navrhol ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.2. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ plne zotrval na obsahu a argumentácii uvedenej v ústavnej sťažnosti. Najvyšší súd\nvo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti mal zaujať značne redukujúci a zužujúci postoj k právam\nobvineného a súčasne k povinnostiam orgánov činných v trestnom konaní a súdu v trestnom konaní\nvo vzťahu k postaveniu obvineného. K porušeniu práva na obhajobu sťažovateľ uvádza, že v konaní\nsíce mal ustanoveného obhajcu ex offo, tento ho však nekontaktoval (ani osobne, ani písomne)\nnapriek jeho dopytom a žiadostiam. Obhajoba prostredníctvom obhajcu ex offo bola v podstate iba\nformálna, nie však účinná a reálna. O uvedených skutočnostiach a neplnení si základných\npovinností obhajcu pritom informoval súd, ktorý však nevykonal nápravu a neustanovil mu iného\nobhajcu ex offo a ani neurobil žiadne iné opatrenia na to, aby mal zabezpečený reálny výkon\nobhajoby. K uvedenej námietke sa najvyšší súd ako dovolací súd nevyjadril. Počas výkonu trestu\n\n3\n\nv Rakúskej republike reálne nemal žiadnu možnosť realizovať práva na obhajobu, napríklad\nosobnou účasťou na procesných úkonoch, nazeraním do spisu, písomnou argumentáciou,\nvykonaním návrhov na vykonanie dokazovania. Konajúci súd mal mať priamu vedomosť o tejto\nsituácii. Neexistuje ústavne relevantný dôvod na ospravedlnenie pasívneho postoja a tomu\nzodpovedajúceho postupu súdov. Uvedeným konaním a postupom konajúcich súdov malo dôjsť\nk porušeniu zásady rovnosti zbraní a zásady férového (spravodlivého) procesu v neprospech\nsťažovateľa. Sťažovateľ rovnako poukázal na to, že všeobecné súdy žiadnym spôsobom\nnezohľadnili jeho predchádzajúce odsúdenie rakúskym súdom, a to ani pri určovaní výmery trestu,\nhoci o ňom mali vedomosť.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata podanej ústavnej sťažnosti smeruje k námietke sťažovateľa o porušení jeho práva\nna obhajobu a nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o nezohľadnenie\npredchádzajúceho odsúdenia sťažovateľa súdom pri rozhodovaní o vine a treste vzhľadom na to, že\nsťažovateľ bol rakúskym súdom právoplatne odsúdený rozsudkom Landesgericht Korneuburg\nsp. zn. 505 Hv 80/2017k z 22. augusta 2017.\n12. Ústavný súd v rámci všeobecných východísk dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí všeobecných\nsúdov vydané v inštančnom postupe súdneho konania nemožno posudzovať izolovane (m. m. napr.\nIII. ÚS 67/2023, III. ÚS 435/2023, IV. ÚS 372/08), pretože tieto konania tvoria z hľadiska\npredmetu jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (m. m.\nnapr. III. ÚS 37/2023, III. ÚS 67/2023, III. ÚS 435/2023, IV. ÚS 350/09). Vzhľadom na uvedené\nargumentačné línie a obsahovú spatosť (spojitosť) rozhodnutí okresného súdu, krajského súdu\na napadnutého uznesenia najvyššieho súdu pristúpil ústavný súd k ich zhodnoteniu v celistvosti.\n13. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva na obhajobu, ústavný súd sa zaoberal\npravdivosťou závažného tvrdenia sťažovateľa, že mu nebolo umožnené nahliadať\ndo vyšetrovacieho spisu a zúčastňovať sa na vyšetrovacích úkonoch. Podľa tvrdení sťažovateľa mal\no uvedených skutočnostiach a neplnení si základných povinností obhajcu informovať orgány činné\nv trestnom konaní a súd, ktoré však nevykonali nápravu a neustanovili mu iného obhajcu ex offo\na ani neurobili žiadne iné opatrenia na zabezpečenie reálneho výkonu obhajoby.\n14. K uvedeným tvrdeniam sťažovateľa ústavný súd uvádza, že z obsahu vyšetrovacieho a súdneho\nspisu vyplýva, že sťažovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike od 9. júla\n2017 do 15. januára 2019. Obžaloba spolu s trestným rozkazom mu boli riadne doručené 2. februára\n2018. V čase výkonu trestu odňatia slobody v Rakúskej republike mal sťažovateľ ustanoveného\nobhajcu ex offo, pričom počas celého tohto obdobia nevykonali orgány činné v trestnom konaní ani\nsúd žiaden úkon, ktorého by sa mal sťažovateľ zúčastniť. Dôležitým je aj fakt, že v období\nod 17. júla 2018 do 29. marca 2019 bolo trestné stíhanie súdom prvého stupňa práve\npre neprítomnosť sťažovateľa prerušené. Ústavný súd preskúmaním vyšetrovacieho a súdneho spisu\nnezistil, aby sa v nich nachádzala akákoľvek žiadosť sťažovateľa adresovaná súdu alebo orgánom\nčinným v trestnom konaní na účely vykonania potrebného opatrenia z dôvodu porušovania práv\nsťažovateľa na obhajobu. Takýto dôkaz ani sťažovateľ nepredložil. Rovnako ústavný súd\npoznamenáva, že vo vyšetrovacom spise sa nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu\n\n4\n\nzo 16. júna 2017, ktorého sa sťažovateľ osobne zúčastnil, o čom svedčí vlastnoručný podpis\nsťažovateľa na predmetnom zázname. Na margo uvedeného ústavný súd dodáva, že o možnosti\npreštudovania si vyšetrovacieho spisu bol sťažovateľ pôvodne vyrozumený 29. mája 2017, pričom\n12. júna 2017 telefonicky požiadal vyšetrovateľa o zmenu termínu tohto úkonu na 16. jún 2017\nz dôvodu pracovných povinností, čomu vyšetrovateľ vyhovel. Uvedené skutočnosti vyplývajú\nzo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo 16. júna 2017, ktorý je obsahom\nvyšetrovacieho spisu.\n15. Ústavný súd je toho názoru, že najvyšší súd sa s námietkou sťažovateľa o porušení práva\nna obhajobu dostatočne vysporiadal a v tomto smere je rozhodnutie najvyššieho súdu ústavne\nkonformné, nemajúce znaky arbitrárnosti. Najvyšší súd sa tvrdením sťažovateľa o porušení jeho\npráva na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť nemožnosťou vykonávania práv obvineného\na nemožnosťou preštudovania vyšetrovacieho spisu, zaoberal na s. 7 napádaného uznesenia, kde\nokrem iného poukázal na svoje skoršie rozhodnutie, ktorým rozhodoval o rovnakej skoršej\ndovolacej námietke sťažovateľa.\n16. Vzhľadom na to, že argumentačné línie naznačujúce porušenie práva na obhajobu neboli\nspôsobilé viesť k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľa na obhajobu v zmysle čl. 50\nods. 3 ústavy a práva sťažovateľa zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, ústavný súd ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel. Obdobne ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti\nv časti namietaného porušenia práva podľa čl. 49 ústavy. Označený článok je ústavným princípom,\nktorý umožňuje len zákonodarcovi, aby ustanovil, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,\nprípadne ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n17. K sťažnostnej námietke sťažovateľa o tom, že všeobecnými súdmi nebolo zohľadnené jeho\nskoršie odsúdenie rakúskym súdom, ústavný súd uvádza, že je nesporné, že trestný spis na č. l. 160\na nasl. obsahuje osvedčenie podľa rámcového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ bol\nrozsudkom Landesgericht Korneuburg sp. zn. 505 Hv 80/2017k z 22. augusta 2017 právoplatne\nuznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním, za čo mu bol uložený\nnepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.\n18. Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona „Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu\nEurópskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo\nvydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku\nSlovenskej republiky.“.\n19. Na uvedené odsúdenie je nutné v zmysle a za podmienok uvedených v § 7b ods. 2 Trestného\nzákona pre účely trestného konania v tejto veci, a teda i pre účely rozhodnutia o druhu a výške\ntrestu prihliadať rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky.\n20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje nezohľadnenie svojho odsúdenia v Rakúskej\nrepublike už rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a napokon aj napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu. Ústavný súd dáva sťažovateľovi za pravdu, že z odôvodnenia rozhodnutí\nokresného súdu aj krajského súdu nevyplýva, že by súdy pri ukladaní trestu a najmaurčovaní\nvýmery trestu predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa zohľadnili. Dané odsúdenie spomína okresný\nsúd len okrajovo v súvislosti s určením stupňa stráženia v rámci výkonu trestu odňatia slobody.\n\n5\n\nNemožno poprieť, že sťažovateľ v dovolaní skutočnosť nezohľadnenia predchádzajúceho odsúdenia\nokresným súdom aj krajským súdom namietal, pričom najvyšší súd sa touto otázkou nezaoberal\nkomplexne, a to z hľadiska povinnosti všeobecného súdu rozhodujúceho o uložení trestu a jeho\nvýmere prihliadať na všetky okolnosti veci, a tým individualizovať druh a výmeru trestu v zmysle\nnoriem Trestného zákona.\n21. Vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa je potrebné uviesť, že ústavný súd akceptuje a opatovne\npotvrdzuje, že všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpovede na všetky\notázky účastníka konania, musí sa však vysporiadať s tou argumentáciou, ktorá je pre prebiehajúce\nkonanie právne relevantná alebo má pre prebiehajúce konanie podstatný význam (m. m. napr.\nI. ÚS 241/07, I. ÚS 155/2021, III. ÚS 196/09).\n22. Novelizáciou Trestného zákona zákonom č. 397/2015 Z. z. bola, čo sa týka obsahu § 7b\nTrestného zákona, vykonaná transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla\n2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.\nCieľom uvedeného rámcového rozhodnutia je v novom trestnom konaní zohľadniť právoplatné\nodsúdenia súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní tým, že sa im priznajú\nrovnaké právne účinky, ako majú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia, kde právne účinky\nrozhodnutí v trestných veciach vydaných súdmi iného členského štátu Európskej únie sú viazané na\núčely trestného konania.\n23. Účel trestného konania podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva z § 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého: „Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní\na súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo\npotrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva\na slobody fyzických osôb a právnických osôb.“\n24. Z uvedeného vyplýva, že odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ ide\no odsúdenie za čin, ktorý je trestný i podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, sa na účely\ntrestného konania, ktorého jedným z účelov je aj podľa zákona spravodlivé potrestanie páchateľa\ntrestného činu, teda uloženie príslušného druhu a výšky trestu podľa všetkých ustanovení Trestného\nzákona, ktoré v konkrétnom jednotlivom prípade je potrebné zohľadniť a použiť (t. j. aj čo sa týka\nsprísnenej trestnej sankcie v prípadoch určitých trestných činov s ohľadom na recidívu ich páchania\nzo strany páchateľa), zohľadní rovnako, ako keby išlo o odsúdenie súdom Slovenskej republiky.\n25. Na základe uvedených skutočností preto musí súd rozhodujúci o ďalšom treste za iný trestný čin\npri rozhodovaní o výmere a druhu trestu prihliadať i na už uvedené odsúdenie sťažovateľa\nv Rakúskej republike.\n26. Ústavný súd k tejto časti sťažnostnej argumentácie uzatvára, že preskúmaním odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia v spojení s odôvodnením rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu,\nktoré tvoria jeden celok, dospel k záveru, že všeobecné súdy sa v okolnostiach preskúmavanej veci\nnezaoberali možnosťou zohľadnenia predchádzajúceho odsúdenia sťažovateľa dostatočným\nspôsobom. Z uvedeného dôvodu musel ústavný súd priznať tejto sťažnostnej námietke\nústavnoprávnu relevanciu. Tak, ako sám sťažovateľ uviedol, nežiadal zrušiť a ani revidovať\nrozhodnutie rakúskeho súdu. Slovenské súdy však v každom prípade mali jasnú povinnosť\nzahraničné odsúdenie zohľadniť, k čomu však vôbec nedošlo. Najvyšší súd síce zaujal stanovisko\n\n6\n\nk nemožnosti uloženia súhrnného a spoločného trestu, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal\nso skutočnosťou, že predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa bolo okresným súdom pri ukladaní\ntrestu a určovaní jeho výmery absolútne opomenuté. Je ústavne neakceptovateľné, aby súd\npri ukladaní trestu žiadnym spôsobom nezohľadnil skoršie právoplatné odsúdenie rakúskym súdom,\nako aj už celý vykonaný trest v Rakúskej republike vo výmere 3 rokov. Ako sťažovateľ uviedol,\ntrest vo výmere 5 rokov, ktorý mu bol následne uložený slovenským súdom, by sa mohol javiť\nnielen ako nezákonný, ale i neprimerane prísny a zjavne nenaplňajúci účel trestu. Uloženie\na vykonanie trestov za majetkovú trestnú činnosť uvedenej povahy spolu v trvaní 8 rokov (3 + 5)\nje ústavne neakceptovateľné a v porovnaní so súdnou praxou v obdobných trestných veciach, ako aj\nostatnou novelou Trestného zákona neprípustné.\n27. Z týchto dôvodov je potrebné napadnuté uznesenie kvalifikovať ako arbitrárne (m. m. napr.\nI. ÚS 250/2014, III. ÚS 582/2021, III. ÚS 625/2022), pretože ním došlo k porušeniu sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.\n28. S prihliadnutím na uvedené závery ústavnému súdu neostalo nič iné, len napadnuté uznesenie\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušiť.\nVI.\nNáhrada trov konania\n29. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c)]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku\n2024 je 228,83 eur a hodnota režijného paušálu je 13,73 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok\nna náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2024 (prevzatie a\npríprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 485,12 eur. Pokiaľ ide o repliku\nsťažovateľa z 3. februára 2025, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov nepriznal,\npretože replika nepriniesla nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už\nskôr známe.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tdo/64/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88a8f9c7-1a7d-4861-9da7-16004e926597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2"}, {"guid": "ussr:6802332b-cf54-4073-a42e-87bf089b1fd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.67.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.67.2023.2"}, {"guid": "ussr:27cac989-290d-4691-ab90-94699a0e236d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 625/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 625/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1"}, {"guid": "ussr:866f6df2-0437-4b6f-ae0a-021e615e468a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.37.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.37.2023.1"}, {"guid": "ussr:7d23db57-6d2a-4cd1-9d02-44b397e06acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:d82337d7-8157-4548-b11e-2df90de348a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.155.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.155.2021.1"}, {"guid": "ussr:685e8b46-e47f-4de1-bb86-7844b927f40f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:685e8b46-e47f-4de1-bb86-7844b927f40f"}, {"guid": "ussr:2f613ad0-0380-4864-812a-0b82e5b444f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f613ad0-0380-4864-812a-0b82e5b444f2"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8bb02ad9-2ee0-45cb-9c2b-92b7185b38b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.494.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 494/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 494/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.494.2026.1"}]}