{"guid": "ussr:91ba1cb2-e41e-4682-8826-70fb44b1c595", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 663/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2024 z 18. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. decembra 2024, sp. zn. II. ÚS 663/2024, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/91ba1cb2-e41e-4682-8826-70fb44b1c595", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 663/2024-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Stavebný servis, spol. s r.o. Košice, IČO 31 662 650,\nMoyzesova 38, Košice, zastúpeného MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, proti\nuzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 67C/2/2023-128 z 20. augusta 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. novembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ako „listina“),\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozhodnutím mestského súdu uvedeným v záhlaví, ktoré navrhol zrušiť, vrátiť vec na\nďalšie konanie a priznať náhradu trov konania v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n2. Sťažovateľ ako žalovaný bol úspešnou stranou sporu v konaní pred mestským súdom, ktorý\nrozsudkom č. k. 67C/2/2023-100 z 8. augusta 2024 žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (ďalej len „rozsudok mestského súdu“).\n3. Rozsudok mestského súdu bol vyhlásený na pojednávaní 8. apríla 2024, právoplatnosť nadobudol\n13. júna 2024 a doložka právoplatnosti bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 27. júna\n2024.\n\n4. Vyšší súdny úradník uznesením č. k. 67C/2/2023-109 z 2. júla 2024 rozhodol o výške trov\nkonania, ktorým sťažovateľovi priznal 453,38 eur (ďalej len „uznesenie o výške trov“).\n5. Sťažovateľ s uznesením o výške trov nesúhlasil z dôvodu, že mu nebola priznaná náhrada za\njeden úkon právnej služby, stratu času a cestovné, a sťažnosťou, ktorej súčasťou bolo vyčíslenie\ntrov konania, sa domáhal zmeny uznesenia tak, aby mu boli priznané trovy súdneho konania\n2 460,38 eur.\n6. O sťažnosti mestský súd rozhodol tak, že uznesením č. k. 67C/2/2023-128 z 20. augusta 2024\nsťažnosť zamietol (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že\nz obsahu podania, za ktoré sťažovateľ žiadal priznať náhradu, nevyplývajú skutočnosti smerujúce\nk náležitému objasneniu skutkového stavu veci, a s poukazom na § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) nejde\no podanie vo veci samej, ktoré by spĺňalo parametre v zmysle § 251 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“).\n7. K cestovným náhradám a náhrade za stratu času mestský súd zdôraznil, že tieto nevyplývali\nz obsahu spisu a prvýkrát boli uplatnené, resp. vyčíslené sťažovateľom až v sťažnosti proti\nuzneseniu o výške trov, čo s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 109/2020\nodôvodňuje ich nepriznanie. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že z § 262 ods. 2 CSP nielenže\nnevyplýva povinnosť súdu vyzývať stranu na vyčíslenie trov konania a predloženie dokladov\npreukazujúcich ich výšku pred rozhodnutím, ale ani povinnosť vyššieho súdneho úradníka\nvyčkávať na predloženie vyčíslenia trov konania bez toho, aby mal aspoň o zámere potrebnú\nvedomosť od strany, ktorej nárok na náhradu trov konania bol priznaný (bod 17 napadnutého\nrozhodnutia). Taktiež poukázal na dispozičnú zásadu, keď sťažnosť nemôže slúžiť ako náprava,\nresp. zvrátenie následku predchádzajúcej pasivity strany sporu, pričom od momentu vyhlásenia\nrozsudku, ktorým bol nárok na náhradu trov konania priznaný, do vydania uznesenia o výške trov\nkonania uplynula podľa názoru mestského súdu dostatočne dlhá doba na vyčíslenie a doručenie trov\nkonania, resp. aspoň avizovanie o tomto úkone od sťažovateľa smerom k súdu (body 18 a 20\nnapadnutého rozhodnutia), a z obsahu spisu nezistil také objektívne prekážky, ktoré by\nsťažovateľovi bránili včas si vyčísliť trovy, ktoré z jeho obsahu nevyplývajú.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu namieta jeho vecnú\nnesprávnosť, nezákonnosť, arbitrárnosť, šikanóznosť, neúmernú formálnosť a odporovanie účelu\nzákona. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho práv pri rozhodovaní\no výške právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že mu nebola priznaná\nnáhrada za jeden úkon právnej služby, stratu času a cestovné s poukazom na to, že tieto nevyplývali\nz obsahu súdneho spisu.\n9. Sťažovateľ poukazuje na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého je na vydanie uznesenia o výške trov\nkonania ustanovená lehota 60 dní plynúca od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo\nktorým sa konanie končí, a zdôrazňuje, že v čase vydania uznesenia o výške trov uplynula\nz celkovej lehoty pre jeho vydanie len minimálna časť. Zdôrazňuje tak, že od doručenia doložky\n2\n\nprávoplatnosti do rozhodnutia o výške trov konania uplynuli len 3 pracovné dni a sťažovateľ tak\nnemal objektívne poskytnutý primeraný časový priestor na vyčíslenie a predloženie trov konania.\n10. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že pred doručením rozhodnutia vo veci samej nemal dôvod\nvyčísľovať trovy konania a pred doručením doložky právoplatnosti ani nevedel, či rozsudok\nnadobudne právoplatnosť, keďže sa domnieval, že neúspešný žalobca podá odvolanie.\n11. Sťažovateľ tiež zdôrazňuje, že podľa § 245 CSP je v sťažnosti prípustné uvádzať novoty,\na v tomto kontexte poukazuje na to, že v zmysle zásady iura novit curia sa logickým javilo\npredpokladať, že mestský súd bude prihliadať na skutočnosti, ktoré sťažovateľ uviedol v sťažnosti,\nt. j. vyčíslenie trov konania. Namieta, že mestský súd bol z obsahu spisu oboznámený o skutočnosti,\nže právny zástupca má sídlo v Bratislave a pokiaľ už absentovala náhrada za stratu času v uznesení\no výške trov, mala byť priznaná napadnutým rozhodnutím. Ďalej namieta, že nepriznaním náhrady\nza stratu času boli popreté kogentné ustanovenia § 245 CSP, § 251 CSP a § 255 ods. 1 CSP\ns intenzitou a následkami porušenia práv sťažovateľa označených v ústavnej sťažnosti. V tomto\nsmere namieta, že mestský súd tento postup ani neodôvodnil.\n12. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s nálezom ústavného súdu, od ktorého mestský súd odvádzal\nprávne posúdenie, a v závere zdôraznil, že vo včasnom preukázaní a vyčíslení trov konania\nsťažovateľovi bránila objektívna prekážka, ktorou je rozhodnutie o výške trov konania vydané bez\nposkytnutia primeranej lehoty po doručení doložky právoplatnosti. Nepriznaním trov patriacich\nsťažovateľovi zároveň došlo k zásahu do jeho práva vlastniť majetok a jeho pokojného užívania.\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru:\n13. V úvode ústavný súd zdôrazňuje, že sťažnostné námietky sťažovateľa smerujú proti rozhodnutiu\no výške trov konania. V tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej\nrozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania ako integrálnej súčasti súdneho konania je\nzásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania ide vždy o aplikáciu\njednoduchého práva, čo odôvodňuje meritórne preskúmanie rozhodnutia o trovách ústavným súdom\niba celkom výnimočne, v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o extrémne vybočenie z princípu\nspravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka\nkonania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by\nmohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(II. ÚS 352/2024 a tam uvedená judikatúra).\n14. K vysloveniu porušenia práv sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania\nústavný súd pristúpil v prípadoch nerešpektovania zákona, resp. vyhlášky alebo v prípade\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, keď všeobecný súd svoje právne závery nedostatočne\nodôvodnil (IV. ÚS 513/2018, II. ÚS 536/2018).\n\n3\n\n15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že o už popísané prípady\nnejde. Mestský súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so sťažnostnou\nargumentáciou sťažovateľa, a to tak v otázke nepriznania náhrady trov za úkon právnej služby\n(predloženie dokumentov) na základe povinnosti uloženej súdom na pojednávaní, ako aj v otázke\nnepriznania náhrady za stratu času a cestovných nákladov. Mestský súd sa tiež vysporiadal so\nsťažovateľom namietanou nedostatočnosťou času na vyčíslenie trov konania pred vydaním\nuznesenia o výške trov, ako aj s absenciou objektívnej prekážky brániacej sťažovateľovi vo\nvčasnom vyčíslení trov konania. Ústavný súd tak nezistil v skutkových a právnych záveroch\nnapadnutého uznesenia také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali svojvoľnosti alebo jeho ústavnej\nneakceptovateľnosti.\n16. Je potrebné uviesť, že vyšší súdny úradník v čase rozhodovania o výške trov konania nemal\nk dispozícii vyčíslenie trov konania zo strany sťažovateľa, a teda vychádzal len z obsahu spisu.\nÚstavný súd sa tak zameral na udržateľnosť záverov o nepriznaní náhrady trov konania za úkon\nprávnej služby vyplývajúci z obsahu spisu (dodatočné zaslanie nájomnej a zámennej zmluvy)\na o nepriznaní náhrady trov konania z obsahu spisu nevyplývajúcich (cestovné náhrady a náhrada za\nstratu času).\n17. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému nepriznaniu úkonu právnej služby mestský súd\nuviedol, že prosté zaslanie dokumentov pri absencii relevantného obsahu tohto podania pre\nrozhodnutie vo veci samej neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania za tento úkon, a to\ns poukazom na § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky a § 251 CSP. Ďalej uviedol, že predmetné\nustanovenie vyhlášky síce neupravuje kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na písomné podania,\navšak v spojení s § 251 CSP pre absenciu argumentačného zdôvodnenia, čo sa týka relevantnosti\nzaslaných dokumentov k predmetu konania, nevzhliadol v takomto postupe naplnenie hypotézy\n§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, a to že ide o písomné podanie vo veci samej.\n18. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že\nišlo o dodatočné predloženie nájomnej a zámennej zmluvy, ktoré neboli obsahom spisu ku dňu\nkonania termínu pojednávania 5. februára 2024, na ktorom došlo k odročeniu pojednávaniu na\ntermín 8. apríl 2024 a zároveň uloženiu povinnosti žalovanému doložiť predmetné listiny. V tomto\nkontexte z odôvodnenia rozsudku mestského súdu vyplýva, že návrh na vykonanie dokazovania\nlistinnými dôkaznými prostriedkami predniesol sťažovateľ (bod 4 rozsudku mestského súdu), tieto\nlistiny (ako už bolo zdôraznené) neboli ku dňu konania pojednávania 5. februára 2024 súčasťou\nspisu, a povinnosť ich dodatočného doručenia mestský súd uložil z dôvodu, že na tomto\npojednávaní na ne štatutárny orgán sťažovateľa len odkázal. Ústavný súd tak konštatuje, že\npovinnosť doručiť predmetné listiny sťažovateľovi mestský súd uložil v dôsledku jeho\npredchádzajúcej procesnej aktivity. Súd je v civilnom konaní viazaný prejednacím princípom a (až\nna taxatívne stanovené výnimky) nemôže vykonávať dôkazy nenavrhnuté sporovou stranou.\nVzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že až dodatočné zaslanie predmetných listín nie\nje opodstatnené považovať za úkon vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, keďže pri\nriadnej procesnej diligencii by sťažovateľ predmetné listiny pripojil už k podanému odporu.\nArgumentácia sťažovateľa týkajúca sa toho, že pokiaľ mu túto povinnosť uložil mestský súd,\npredmetné písomné podanie musí súvisieť s vecou samou, nie je opodstatnená, keďže mestský súd\nuložením tejto povinnosti reagoval na predchádzajúci prostriedok procesnej obrany žalovaného\n(návrh na vykonanie dokazovania týmito listinami) a skutočnosť, že tieto listiny neboli súčasťou\n4\n\nspisu. Ústavný súd tak uzatvára, že sťažovateľ, právne zastúpený v konaní na súde prvej inštancie,\nmal predmetné listiny priložiť k úkonu vo veci samej (odpor k žalobe), za ktorý mu náhrada trov\nkonania priznaná bola.\n19. Ústavný súd už skôr judikoval, že cestovné a náhrada za stratu času sú takými zložkami trov\nkonania, ktorých výška nie je určiteľná bez primeranej procesnej aktivity sporovej strany a je\npotrebné, aby sa strana priznania náhrady trov konania domáhala včas, t. j. pred rozhodnutím\nvyššieho súdneho úradníka (I. ÚS 562/2024). Ako ústavný súd už uviedol, nie je sporné, že tieto\ntrovy konania zo strany sťažovateľa neboli vyčíslené riadne a včas, a keďže nevyplývali z obsahu\nspisu, nemohli byť priznané, čo následne dostatočne zdôvodnil aj mestský súd v bodoch 16 až 18\nnapadnutého rozhodnutia.\n20. Sťažovateľovu námietku krátkosti času (tri pracovné dni odo dňa doručenia doložky\nprávoplatnosti) a ospravedlnenie absencie ich skoršieho vyčíslenia s poukazom na to, že nebolo isté,\nči protistrana podá odvolanie, nemožno považovať za spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Civilný sporový poriadok neustanovuje explicitnú povinnosť vyčísliť\na preukázať trovy ani lehotu na túto procesnú aktivitu strany sporu. S prihliadnutím na § 262 ods. 2\nCSP je však zrejmé, že strana, ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania, tak má učiniť\ndovtedy, kým vyšší súdny úradník o výške trov nerozhodne. V tomto smere ústavný súd už skôr\njudikoval, že na účel predloženia a vyčíslenia trov konania nie je nevyhnutné čakať na doručenie\npísomného vyhotovenia rozhodnutia vo veci samej, resp. zaslanie doložky právoplatnosti, a ich\npredloženie je namieste aj za situácie, ak sa javí pravdepodobným využitie opravných prostriedkov\n(I. ÚS 239/2023). Ústavný súd tak konštatuje, že síce došlo k rozhodnutiu o výške trov konania\nv počiatku plynutia lehoty pre ich rozhodnutie, uvedené však nie je možné klasifikovať ako exces či\nsvojvôľu mestského súdu, ktorý konal v súlade a medziach § 262 ods. 2 CSP.\n21. Na námietku sťažovateľa o tom, že mestský súd svojím postupom negoval § 245 CSP, v zmysle\nktorého mal prihliadnuť na vyčíslenie trov konania a ich preukázanie v podanej sťažnosti, ústavný\nsúd uvádza, že na posudzovaný prípad dopadajú závery prezentované v náleze sp. zn.\nIII. ÚS 191/2020, v zmysle ktorého sťažnosť nemôže byť prostriedkom na nápravu skoršej pasivity\nstrany sporu.\n22. Ak mestský súd rozhodol o výške trov konania po tom, čo rozsudok nadobudol právoplatnosť,\npostupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a jeho postup nesignalizuje porušenie\nakejkoľvek povinnosti pri rozhodovaní o výške trov konania. Z uvedeného dôvodu napadnuté\nrozhodnutie nepredstavuje exces, ktorý by oprávňoval zásah ústavného súdu. Ústavný súd nezistil,\nže by napadnuté rozhodnutie bolo svojvoľné alebo by v jeho odôvodnení absentovalo dostatočné\nodôvodnenie správnosti nepriznania náhrady trov konania, ktorých priznania sa sťažovateľ\nv podanej sťažnosti domáhal.\n23. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým uznesením mestského súdu a obsahom označených práv neexistuje príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne\ndospieť k záveru o ich porušení. Preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n5\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu:\n24. Sťažovateľ porušenie týchto práv odvíja od porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S ohľadom na argumentačné prepojenie uvedených\nobsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku absencie porušenia základného práva\nzaručeného podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť ani k porušeniu\nsťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako ani práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. Preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. decembra 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "trovy konania-náklady konania", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "67C/2/2023", "guid": "18751a2e-65ad-43fa-9181-690ec5c38af2:cec7a2b9-3b5f-4d7c-ba47-a68c6cd7e967", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:63d72d91-ea38-4f19-91f8-193c4310d1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.562.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.562.2024.1"}, {"guid": "ussr:2b042c4b-6f7b-42a6-89cd-c6f9467c29ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.352.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 352/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 352/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.352.2024.1"}, {"guid": "ussr:977e8720-646f-4ba9-b8a2-0545de65af8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.239.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.239.2023.1"}, {"guid": "ussr:e3ae434c-a4dd-4c9c-83dd-f14744ea28ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2"}, {"guid": "ussr:898746d1-1e59-4a67-9eed-1804b8e8f201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.191.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.191.2020.1"}, {"guid": "ussr:18c00b15-74f2-4fe1-96d2-c6b964b6fa8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 513/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 513/2018 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0cbe6ab7-3444-4798-b320-e0b181c89c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.213.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.213.2025.1"}]}