{"guid": "ussr:f8c15f56-7075-432c-a9b9-9ab3aca582b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 658/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 658/2024 z 11. 6. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2025, sp. zn. II. ÚS 658/2024, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8c15f56-7075-432c-a9b9-9ab3aca582b3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 658/2024-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného ADAUS, s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, proti\npostupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 44Ek/1875/2018 a jeho uzneseniu\nz 28. mája 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1875/2018 z 28. mája 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1875/2018 z 28. mája 2024\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 099,80\neur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. augusta 2024 domáhal\nvyslovenia porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 47 Charty základných práv\nEurópskej únie (ďalej len „charta“) postupom okresného súdu (ďalej aj „exekučný súd“) v konaní\nsp. zn. 44Ek/1875/2018 a jeho poverením na vykonanie exekúcie zo 4. januára 2019, uznesením\no zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie sp. zn. 44Ek/1875/2018 z 13. septembra\n\n2023 (ďalej len „uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie“) a uznesením o zamietnutí\nsťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie sp. zn. 44Ek/1875/2018\nz 28. mája 2024 (ďalej len „uznesenie o sťažnosti“). Sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenia zrušiť\na vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie, priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie 14 100 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Sťažovateľ vystupuje v procesnej pozícii povinného v exekučnom konaní vedenom poverenou\nsúdnou exekútorkou pod sp. zn. 375EX 7/2019 v prospech maloletého oprávneného\n,\nzastúpeného zákonnou zástupkyňou matkou\n, o vymoženie výživného na\nzáklade rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/383/2012 zo 7. novembra 2013.\nPoverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 44Ek/1875/2018 zo 4. januára 2019 bolo súdnej\nexekútorke doručené 4. januára 2019, čím začala exekúcia na vymoženie zameškaného výživného\nvo výške 2 030 eur, bežného výživného vo výške 140 eur mesačne od januára 2019 a trov exekúcie.\nNávrh povinného na zastavenie exekúcie z 25. februára 2019 bol právoplatne zamietnutý uznesením\nz 13. septembra 2023 v spojení s uznesením o zamietnutí sťažnosti povinného z 28. mája 2024,\nuznesenia nadobudli právoplatnosť 10. júna 2024. Sťažovateľ namieta dĺžku rozhodovania\nexekučného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj o sťažnosti proti uzneseniu, čím malo\ndôjsť k porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n38P/352/2015 zo 6. novembra 2018, ktorého prvým výrokom bola vyživovacia povinnosť\nsťažovateľa voči maloletému oprávnenému zvýšená zo sumy 140 eur mesačne na sumu 170 eur\nmesačne počnúc 1. septembrom 2017 a druhým výrokom bolo plnenie zročného výživného za\nobdobie od 1. septembra 2017 do 6. novembra 2018 vo výške 420 eur povolené plniť v splátkach vo\nvýške 30 eur mesačne. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v návrhu na vykonanie\nexekúcie nebol uvedený vykonateľný exekučný titul, preto sa exekúcia ani nemala začať. Zároveň\nzdôrazňuje, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/352/2015 zo 6. novembra 2018\nmu bol doručený 11. decembra 2018, pričom zdôrazňuje predbežnú vykonateľnosť rozsudkov\no výživnom podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku. Argumentuje, že v čase podania\nnávrhu na vykonanie exekúcie (19. december 2018) už bol vykonateľným iný ako oprávneným\nv návrhu na vykonanie exekúcie uvádzaný exekučný titul. Exekúcia je teda podľa jeho názoru\nvedená na podklade nevykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava V\nsp. zn. 20P/383/2012 zo 7. novembra 2013. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že\nexekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie zisťoval dátum vykonateľnosti rozsudku\no výživnom súčinnosťou s Mestským súdom Bratislava II, podľa ktorého nadobudol rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 38P/352/2015-269 zo 6. novembra 2018 vykonateľnosť v časti\no výživnom 28. decembra 2018. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na nesprávne uvedený\ndátum začatia exekučného konania v upovedomení súdnej exekútorky o začatí exekúcie (4. január\n2019, správne má byť 19. december 2018).\n4. V ďalšom sťažovateľ argumentuje údajným pochybením exekučného súdu v kalkuláciách výšky\nvymáhaného výživného, pričom v tomto kontexte poukazuje okrem iného aj na absenciu\nšpecifikácie zameškaného výživného v návrhu na vykonanie exekúcie a na tvrdenie oprávneného\nz návrhu na vykonanie exekúcie, že sťažovateľ neplnil na základe exekučného titulu vôbec (ani\nčiastočne). V takom prípade by podľa názoru sťažovateľa musela byť exekúcia vedená na sumu\n9 820 eur, nie na sumu 2 030 eur, čo podľa názoru sťažovateľa indikuje evidentný rozpor. Uvádza,\n2\n\nže zdokladoval splnenie výživného v sume 6 300 eur, teda nad rámec vymáhaného zameškaného\nvýživného, v čom vzhliada dôvod na zastavenie exekúcie, keďže oprávnený neidentifikoval\nobdobie, za ktoré požaduje zameškané výživné. Poukazuje tiež na fakt, že exekučný súd sa\nnevysporiadal s prílohou pripojenou k návrhu na zastavenie exekúcie (rozsudok Okresného súdu\nBratislava III zo 6. novembra 2018 sp. zn. 38P/352/2015), z ktorého je zrejmá ustálená výška\nzročného výživného za obdobie od 1. septembra 2017 do 6. novembra 2018 v sume 420 eur po\nzohľadnení sťažovateľom realizovaných plnení v prospech výživného. Uvedené podľa názoru\nsťažovateľa vyvracia tvrdenie oprávneného o výške zameškaného výživného v sume 2 030 eur.\nNásledne poukazuje na výpisy z účtu za obdobie od 20. novembra 2013 do 19. decembra 2018,\nktorými v rámci konania o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie\nmal v úmysle zdokladovať, že dlh na výživnom predstavuje sumu 520 eur. Zároveň dodáva, že\ndoložil aj výpisy z účtu od 18. februára 2019 do 25. februára 2019 v celkovej výške 570 eur, čím\nsplnil záväzok v celom rozsahu napriek tomu, že mu bolo umožnené plniť v splátkach.\n5. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil nariadenou exekúciou\nprikázaním pohľadávky z účtu v banke na sumu 14 100 eur, pričom bankový účet povinného bol\n16. júla 2024 odblokovaný.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Okresný súd v doručenom vyjadrení nezdieľa výhrady sťažovateľa, keď tvrdí, že argumentáciu\ntýkajúcu sa vykonateľnosti exekučného titulu sťažovateľ síce uviedol v návrhu na zastavenie\nexekúcie, avšak tento dôvod nezahrnul do sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\no návrhu na zastavenie exekúcie, z čoho súd vyvodil spokojnosť sťažovateľa s odpoveďou súdu\nformulovanou v uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie na tento ním tvrdený dôvod\nzastavenia exekúcie, a preto sa exekučný súd týmto dôvodom ďalej nemohol zaoberať. Podľa\nnázoru exekučného súdu sťažovateľ týmto postupom nevyčerpal všetky možnosti nápravy.\n7. K nesprávnej výške dlžného výživného exekučný súd uvádza, že táto skutočnosť bola jediným\ndôvodom sťažnosti povinného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.\nExekučný súd uvádza, že pokiaľ povinný v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že ako dôkaz\nsplnenia výživného v určitej časti mal byť použitý rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn.\n38P/352/2015 zo 6. novembra 2018 (bod 40 odôvodnenia), tak uvedené ako dôkaz mal označiť\nv návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti. Poukazuje pritom na čl. 8 Civilného sporového\nporiadku a na princíp rovnosti zbraní. K výpisom z účtu za obdobie od 20. novembra 2013 do\n19. decembra 2018, ktoré boli prílohou sťažnosti proti uzneseniu, exekučný súd poukazuje na\nkoncentračný princíp a na dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje povinného v exekučnom konaní už od\npodania návrhu na zastavenie exekúcie.\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n8. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. februára 2025 sa matka maloletého oprávneného\nvyjadrila k ústavnej sťažnosti sťažovateľa tak, že sťažovateľ si neplnil vyživovaciu povinnosť, čím\n3\n\nmatka maloletého odôvodňuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Poukazuje pritom na\nvykonateľnosť rozsudku o výživnom zo 7. novembra 2013, pričom podľa jej názoru nový rozsudok\no výživnom nadobudol vykonateľnosť až 28. decembra 2018, preto v čase spísania návrhu na\nvykonanie exekúcie bol jediným vykonateľným exekučným titulom rozsudok zo 7. novembra 2013.\nÚstavnú sťažnosť považuje za neopodstatnenú.\nII.3. Replika sťažovateľa:\n9. Sťažovateľ v replike poukazuje na dátum doručenia rozsudku o zvýšení výživného, ktorý mu bol\ndoručený 11. decembra 2018, z čoho, vychádzajúc z predbežnej vykonateľnosti rozsudku,\nvyvodzuje záver o vykonateľnosti nového rozsudku v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.\nV tejto súvislosti poukazuje na zásadu iura novit curia. Súčasne poukazuje na dĺžku rozhodovania\nexekučného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie.\n10. K splneniu vyživovacej povinnosti poukazuje na nedostatočné preskúmanie príloh (rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 38P/352/2015 zo 6. novembra 2018, bod 40) exekučným\nsúdom, pričom uvádza, že exekučný súd sa v plnej miere stotožnil s nepravdivými a ničím\nnepodloženými tvrdeniami matky maloletého. Poukazuje na fakt, že k návrhu na zastavenie\nexekúcie priložil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 38P/352/2015 zo 6. novembra\n2018, ktorého textácia preukazuje úhrady platieb výživného v prospech oprávneného. Sťažovateľ\nzotrváva na podanej ústavnej sťažnosti.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2024 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nna ďalšie konanie v časti porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\nsp. zn. 44Ek/1875/2018 z 28. mája 2024 a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\n12. Podstatnou argumentáciou sťažovateľa je námietka vedenia exekúcie na podklade\nnespôsobilého exekučného titulu, a to napriek tomu, že sťažovateľ na uvedené upozornil exekučný\nsúd v rámci svojej procesnej obrany (návrhu na zastavenie exekúcie).\n13. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je ďalšou opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov, preto mu neprináleží preskúmavať a hodnotiť správnosť záverov všeobecných súdov, pokiaľ\nneatakujú ústavnoprávnu rovinu. Do pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak\nby ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n14. Exekučné konanie je mechanizmom, ktorým štát plní svoj pozitívny záväzok zabezpečiť\nrealizáciu základného práva na súdnu ochranu. V právnom štáte slúži k nútenému splneniu\npovinnosti (nerešpektovanej povinným subjektom) a realizuje sa zásahmi do majetkovej a osobnej\nsféry jednotlivca za súčasného rešpektovania práv povinného a tretích osôb dotknutých exekúciou.\n15. Oblasť exekučného práva prešla od účinnosti Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) vývojom,\npričom zásadnú zmenu zaznamenala účinnosťou novely Exekučného poriadku realizovanej\n4\n\nzákonom č. 2/2017 Z. z., ktorého relevantná časť nadobudla účinnosť 1. apríla 2017. Režimom\nnovelizovaného znenia Exekučného poriadku sa spravuje aj exekučné konanie v posudzovanej veci.\nPodstatnou je okrem iných zmena týkajúca sa uplatňovania inštitútov procesnej obrany povinného,\nnajmä pokiaľ ide o návrh na zastavenie exekúcie, kde právna úprava kladie na povinného zvýšené\nnároky na včasnosť uplatňovania dôvodov zastavenia exekúcie (§ 61k ods. 2 a 3 EP). Ústavný súd\nsa stotožňuje s argumentáciou exekučného súdu vo vzťahu k dôkaznému bremenu povinného a jeho\npovinnosti tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie už\nv návrhu na zastavenie exekúcie, rovnako možno prisvedčiť tvrdeniu exekučného súdu o viazanosti\nrozsahom a dôvodmi sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Ak preto exekučný súd\nneprihliadol na tvrdenia a dôkazné návrhy uplatnené povinným ako „novoty“ až v sťažnosti proti\nuzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, proti jeho postupu nemožno namietať\na v tomto aspekte jeho postup nevykazuje známky porušenia sťažovateľom namietaných práv.\nÚstavný súd tiež poznamenáva, že ak mal sťažovateľ v úmysle použiť rozsudok o zvýšení\nvýživného ako dôkazný prostriedok k návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k splneniu\nvymáhaného nároku, mal dôvody zastavenia exekúcie takto formulovať a na podporu svojich\ntvrdení o splnení vymáhaného nároku ako dôkazný prostriedok navrhnúť predmetné rozhodnutie\nsúdu. Nepostačuje, ak povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predmetný rozsudok priložil\n(v inom kontexte), ak z argumentácie v návrhu na zastavenie exekúcie nevyplýva jeho tvrdenie\no splnení vymáhaného nároku, na ktoré poukazuje v sťažnostnej argumentácii odkazom na bod 40\npredmetného rozsudku.\n16. Už uvedený prístup reflektujúci koncentráciu v exekučnom konaní však nemôže obstáť, pokiaľ\nide o sťažovateľom argumentovanú vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd v procese\nrozhodovania o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vychádza z návrhu na vykonanie\nexekúcie a jeho príloh. Ak dospeje k záveru, že nie je daný dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie\nexekúcie, udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Preto ak exekučný súd\nv tejto fáze exekučného konania neidentifikoval problém s vykonateľnosťou oprávneným\npredloženého exekučného titulu (doložka vykonateľnosti vyznačená na predloženom exekučnom\ntitule svedčala záveru o tom, že tento je spôsobilým exekučným titulom), postup exekučného súdu\nnevykazuje žiadne defekty. Sťažovateľ však v návrhu na zastavenie exekúcie jasne prezentoval\nexistenciu spornej skutočnosti spočívajúcej vo vydaní nového súdneho rozhodnutia upravujúceho\nvýživné na maloletého oprávneného a poukázal na dátum doručenia tohto rozhodnutia jemu ako\npovinnému z vyživovacej povinnosti. Exekučný súd sa napriek tomu v rámci konania o návrhu\npovinného na zastavenie exekúcie uspokojil s vyjadrením mestského súdu o tom, že predmetné\nrozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť 28. decembra 2018 bez toho, aby sa zaoberal správnosťou\nsúdom určenej vykonateľnosti rozsudku o zvýšení výživného v konfrontácii so sťažovateľovou\nargumentáciou formulovanou v návrhu na zastavenie exekúcie. Ak totiž sťažovateľ uvádza, že mu\nbol rozsudok o zvýšení výživného doručený 11. decembra 2018, je zjavné, že k predbežnej\nvykonateľnosti rozsudku mohlo dôjsť už skôr ako 28. decembra 2018.\n17. Elementárnym predpokladom začatia a zákonného vedenia exekučného konania je existencia\nspôsobilého exekučného titulu. Ide o osobitnú procesnú podmienku exekučného konania, ktorú je\nexekučný súd povinný skúmať ex offo. Nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu je jeho\nvykonateľnosť. V určitých prípadoch súdne rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť skôr, ako\nnadobudne právoplatnosť, ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť, ktorú rozsudky o výživnom\n\n5\n\nnadobúdajú ex lege. V zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku sú predbežne\nvykonateľnými rozsudky ukladajúce povinnosť plniť výživné, ktoré sú vykonateľné doručením.\nZ hľadiska významu inštitútu predbežnej vykonateľnosti je pre jej nadobudnutie právne\nrelevantným moment doručenia rozsudku povinnému z vyživovacej povinnosti. Týmto momentom\npovinnému vzniká povinnosť plniť výživné, v súdenej veci vo zvýšenej sume 170 eur mesačne. Ak\npreto povinný uvedenú skutočnosť explicitne argumentoval, hoci „len“ v rámci návrhu na\nzastavenie exekúcie, bolo povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať správnosťou\nmestským súdom deklarovaného dátumu vykonateľnosti rozsudku o výživnom. Neobstojí preto\nargumentácia exekučného súdu o koncentrácii v exekučnom konaní, pretože nemožno podmieniť\nskúmanie osobitnej procesnej podmienky exekučného konania, podmienky spôsobilého exekučného\ntitulu, výlučne aktivitou povinného, keď skúmanie procesných podmienok je úlohou a povinnosťou\nexekučných orgánov. Navyše, sťažovateľ explicitne dal do pozornosti exekučnému súdu existenciu\nnového rozhodnutia upravujúceho pomery medzi oprávneným a povinným z vyživovacej\npovinnosti, preto nemožno aprobovať postup exekučného súdu, ak tento bez riadneho vyšetrenia\nvykonateľnosti nového súdneho rozhodnutia konštatoval a zotrval na splnení podmienky existencie\nspôsobilého exekučného titulu vo vzťahu k pôvodnému rozsudku, hoci tento v čase podania návrhu\nna vykonanie exekúcie už nemusel byť účinným.\n18. Ústavný súd súčinnosťou s Mestským súdom Bratislava II zistil, že povinnému bol rozsudok\no zvýšení výživného doručený 11. decembra 2018. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že\nexekučný súd sa dôsledne nezaoberal skúmaním podmienky spôsobilého exekučného titulu, čím\npovinnému neposkytol adekvátnu súdnu ochranu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu sťažovateľom\nnamietaných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n19. Ústavný súd s ohľadom na uvedené zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec vrátil\nexekučnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Po vrátení veci exekučný súd bude\npovinný opätovne rozhodnúť o sťažnosti podanej sťažovateľom a prihliadnuť pritom na svoju\npovinnosť ex offo skúmať splnenie procesnej podmienky spôsobilého exekučného titulu.\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n20. Vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n14 100 eur ústavný súd pripomína svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej cieľom finančného\nzadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práva, nie náhrada\nprípadnej škody (napr. III. ÚS 57/2024, bod 17).\n21. Sťažovateľ svoj nárok na finančné zadosťučinenie odôvodnil skutočnosťami, ktoré sa týkajú\nprípadnej majetkovej ujmy spôsobenej exekúciou pohľadávok na účte povinného, teda svoj nárok\nriadne neodôvodnil. Pre dovŕšenie ochrany porušených práv sťažovateľa tak v tejto chvíli postačuje\nvyslovenie tohto porušenia s tým, že exekučný súd pri opätovnom prejednaní veci rozhodne ústavne\nkonformným spôsobom.\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosti v časti týkajúcej sa primeraného\nfinančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n\n6\n\nV.\nTrovy konania\n23. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo\nštátu trovy konania.\n24. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom z titulu právneho\nzastúpenia advokátom podľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) pozostávajúcu z\nodmeny advokáta za tri úkony právnej služby. Za dva úkony uskutočnené v roku 2024 (prevzatie a\npríprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) patrí odmena dvakrát 343,25 eur a dvakrát režijný\npaušál 13,73 eur; za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 (replika sťažovateľa) patrí\nodmena v sume 371 eur a režijný paušál v sume 14,84 eur. Ústavný súd tak v súhrne priznal\nnáhradu trov konania 1 099,80 eur (bod 3 výroku nálezu).\n25. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n26. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "vykonateľnosť", "exekúcia-exekučný titul", "vykonateľnosť", "výkon rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "44Ek/1875/2018", "guid": "4e4b8093-8843-4e50-b667-ceb709c0e0b8:92c7766c-74b8-481e-8992-501027792b49", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:624f3490-6292-433e-9572-ac46f6d65f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.57.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.57.2024.2"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "4e4b8093-8843-4e50-b667-ceb709c0e0b8:92c7766c-74b8-481e-8992-501027792b49", "ecli": null, "spisova_znacka": "44Ek/1875/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1875/2018 z 2. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e4b8093-8843-4e50-b667-ceb709c0e0b8:92c7766c-74b8-481e-8992-501027792b49"}], "citovane_v": []}