{"guid": "ussr:e87c33bc-1e4e-4ebf-9cff-b1ba3c3b6ab2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 650/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2025 z 17. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2025, sp. zn. II. ÚS 650/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prerušuje", "predkladá Súdnemu dvoru EÚ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-9.odsek-1", "nazov": "čl. 9 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e87c33bc-1e4e-4ebf-9cff-b1ba3c3b6ab2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.650.2025.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 650/2025-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky (druhý senát) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného prof. PhDr. JUDr. Marcelou\nTittlovou, PhD., LL.M., Bernolákova 492/5, Modra, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Tdo/80/2024 z 30. apríla 2025 takto\nrozhodol:\n1. Súdnemu dvoru Európskej únie p r e d k l a d á prejudiciálnu otázku:\n„Má sa čl. 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv Európskej únie a v nej obsiahnutá\nzásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu vykladať tak, že napriek tomu, že podľa\nvnútroštátnej právnej úpravy je dovolanie v rámci trestného konania mimoriadnym opravným\nprostriedkom smerujúcim voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu s trojročnou lehotou na jeho\npodanie pre odsúdeného, že súd rozhodujúci o dovolaní má povinnosť uplatniť voči odsúdenej\nosobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení dovolaním\nnapadnutého súdneho rozhodnutia?“\n2. Konanie p r e r u š u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav\n1. Sťažovateľ v marci 2022 využil, že mu ako bývalému konateľovi spoločnosti Axion s.r.o. banka\nnezrušila oprávnenie disponovať s bankovým účtom spoločnosti a previedol 400 000 eur z účtu\nspoločnosti Axion s.r.o. na bankový účet spoločnosti Tomaso s. r. o. (kde je jediným konateľom\na spoločníkom) s popisom „vrátenie pôžičky“. Následne žiadal účtovníčku spoločnosti Tomaso\ns. r. o. (ktorá bola zároveň účtovníčkou spoločnosti Axion s.r.o., pozn.) o zaevidovanie troch zmlúv\no pôžičke spätne za rok 2021 – jednak (a) zmluvy o pôžičke, kde veriteľom mala byť spoločnosť\nTomaso s. r. o. a dlžníkom spoločnosť Axion s.r.o. a predmetom poskytnutie pôžičky 400 000 eur,\nďalej (b) zmluvy o pôžičke, podľa ktorej\npožičala spoločnosti Tomaso s. r. o.\n100 000 eur, a (c) zmluvy o pôžičke, podľa ktorej sťažovateľ požičal spoločnosti Tomaso s. r. o.\n300 000 eur.\n\n2. Následne vykonal sťažovateľ z bankového účtu spoločnosti Tomaso s. r. o. tieto prevody:\n(a) 50 000 eur na svoj osobný zahraničný bankový účet, (b) 300 000 eur na svoj osobný tuzemský\nbankový účet, (c) v hotovosti vybral dvakrát 10 000 eur, (d) 3 000 eur previedol na účet spoločnosti\nExpatriate Advisory and Consulting, s.r.o. (kde je jediným spoločníkom a konateľom, pozn.),\na (d) 29 605,98 eur ponechal na účte spoločnosti Tomaso s. r. o., to všetko bez právneho dôvodu\na súhlasu oprávnenej osoby s cieľom získania majetkového prospechu.\n3. Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n4T/47/2022 z 26. mája 2023 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu krádeže\npodľa § 212 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu\ns pokračovacím obzvlášť závažným zločinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233\nods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 12 rokov a ochranný dohľad na 2 roky s uložením povinností spočívajúcich\nv príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo\nuchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Okresný súd ďalej rozhodol, že sťažovateľ je povinný\nnahradiť poškodenej spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka\nzahraničnej banky, škodu 400 000 eur. Poškodenú spoločnosť Axion s.r.o. v likvidácii okresný súd\ns nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.\n4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4To/131/2023 zo 14. decembra 2023 na základe\nodvolania podaného sťažovateľom zrušil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o treste a ochrannom\nopatrení a zároveň sťažovateľovi uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov\na ochranný dohľad na dobu 2 rokov. Odvolací súd poukázal na to, že v okolnostiach veci išlo\no prevádzanie finančných prostriedkov cez viacero bankových účtov, prevody boli rozdelené\nna viaceré platby smerujúce na viaceré tuzemské aj zahraničné bankové účty (niektoré neboli\npochybením súdu súčasťou skutkovej vety, pozn. – krajský súd uviedol, že zo svojho zahraničného\núčtu ešte v ten istý deň, ako urobil ostatné prevody, previedol 40 000 eur na účet spoločnosti\nINTERACTIVE BROKERS CENTRAL EUROPE ZRT so sídlom v Maďarsku, pričom účet je\nvedený v Nemecku), čo podľa odvolacieho súdu v konečnom dôsledku predstavovalo zastieranie\nskutočného pôvodu finančných prostriedkov, a teda išlo o skrytý spôsob „prania špinavých\npeňazí“. Derogačným dôvodom zrušenia výroku o treste bolo, že pri vyhlasovaní odcudzujúceho\nrozsudku bol použitý § 223 ods. 5 Trestného zákona namiesto § 233 ods. 5 Trestného zákona.\n5. Dňa 6. augusta 2024 nadobudla účinnosť rozsiahla novela právnych predpisov v oblasti trestného\npráva [zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“)],\nktorou sa okrem iného podstatne znížili trestné sadzby za ekonomickú trestnú činnosť.\n6. Sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za (i) obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1\npísm. a) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s (ii) pokračovacím obzvlášť\nzávažným zločinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) a ods. 5\npísm. a) a b) Trestného zákona. Podstatný bol v tomto prípade rozsah škody (400 000 eur),\nkeď podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu išlo\no škodu veľkého rozsahu („Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou\nväčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa\nrozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie\n\n2\n\nsuma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie\nvýšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“). S ohľadom na to bolo možné sťažovateľovi uložiť\nv čase rozhodovania odvolacieho súdu za krádež podľa § 212 ods. 4 písm. a) Trestného zákona trest\nodňatia slobody na 10 až 15 rokov. Za obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej\nčinnosti mu bolo možné podľa § 233 ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) Trestného zákona uložiť\ntrest odňatia slobody na 12 až 20 rokov.\n7. Prijatá novela okrem iného upravila aj § 125 ods. 1 Trestného zákona, keď po nadobudnutí\núčinnosti novely sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa\nrozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu\n250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur.\n8. V prípade sťažovateľa by teda v zmysle novely išlo o značnú škodu, a preto by sťažovateľovi bol\nukladaný trest podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v rozpätí 2 až 8 rokov (za krádež)\na podľa § 233 ods. 4 písm. b) Trestného zákona rovnako v rozpätí 2 až 8 rokov (za legalizáciu\nvýnosu z trestnej činnosti). Len pre komplexnosť ústavný súd uvádza, že v prípade aplikácie\nTrestného zákona po novele by už sťažovateľ nebol posudzovaný podľa § 233 ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona (ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ak sa legalizácia výnosu z trestnej\nčinnosti posudzuje vo vzťahu k veci pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu), pretože\nza obzvlášť závažný zločin sa v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona považuje zločin, za ktorý\ntento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať\nrokov (čo už by po novele nebol prípad sťažovateľa).\n9. Proti rozhodnutiu krajského (odvolacieho) súdu podal sťažovateľ 17. júla 2024 dovolanie podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (porušenie práva na obhajobu) a podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia).\n10. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Tdo/80/2024 z 30. apríla 2025 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) odvolanie sťažovateľa odmietol s odôvodnením, že v prípade dovolania obvineným\nnemožno opätovne namietať proti skutkovým zisteniam súdov – ktoré sú založené na výsledkoch\nvykonaného dokazovania v rozsahu, ktorý súd považoval za dostatočný – prípadne i hodnoteniu\nvykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Námietka zákazu výpovede účtovníčky podľa\nnajvyššieho súdu spadá pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a takto\nbola posúdená. Najvyšší súd poukázal na to, že samotné postavenie účtovníčky jej neukladá\npovinnosť zachovávať mlčanlivosť o účtovných operáciách týchto spoločností. Navyše, sťažovateľ\njej výsluch nenamietal. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vo vzťahu\nk návrhu sťažovateľa na doplnenie dokazovania môže byť naplnený, ak (a) súd prvého stupňa\no návrhu obvineného na doplnenie dokazovania nerozhodol podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku\n– „ignoroval ho“, a s návrhom na doplnenie dokazovania sa nevysporiadal aspoň v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, (b) ak bol návrh na doplnenie dokazovania predložený až v odvolaní a odvolací\nsúd sa s týmto návrhom nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej, a zároveň\nexistujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne\nnerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. To sa nestalo v posudzovanom prípade. Okresný\nsúd nevykonanie sťažovateľom navrhovaných dôkazov riadne odôvodnil. Rovnako krajský súd\nzrozumiteľne zaujal stanovisko k odvolacím námietkam sťažovateľa súvisiacim s jeho návrhmi na\n\n3\n\ndoplnenie dokazovania. Vykonanie verejného zasadnutia napriek zdravotným problémom dôkladne\nodôvodnil už krajský súd (najmä s poukazom na opakovane kontrolovaný zdravotný stav\nsťažovateľa lekárom aj v priebehu verejného zasadnutia). Pokiaľ ide o námietku prerušenia\nprednesu obhajcu sťažovateľa v rámci konečného návrhu, najvyšší súd poukazuje na to, že konečný\nnávrh nie je záverečnou rečou, posledným slovom ani dôkazným prostriedkom. Otázka zmeny\nv osobe konateľa nie je statusovou otázkou v zmysle § 7 ods. 2 Trestného poriadku, a súd preto\npodľa dovolacieho súdu postupoval správne, keď si ju vyhodnotil samostatne bez potreby vyčkávať\nna rozhodnutie civilného súdu. V tomto rozhodnutí sa najvyšší súd možnou aplikáciou novej\n(nižšej) trestnej sadzby nezaoberal.\n11. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti zo 7. októbra 2025 namieta porušenie svojho\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 9 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“), základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru a podľa čl. 14 ods. 1 paktu. Poukazuje predovšetkým\nna neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody. Súčasťou jeho rozsiahlej argumentácie je aj\nnámietka, že súd neaplikoval rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\nBAJI Trans (rozsudok z 1. 8. 2025, C-544/23, ECLI:EU:C:2025:614) v zmysle čl. 49 ods. 1 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a tak neaplikoval priaznivejšiu právnu úpravu.\n12. Uznesením z 13. novembra 2025 ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej\nproti rozsudku krajského súdu z dôvodu subsidiarity a v časti smerujúcej proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie.\n13. Ústavný súd dospel k záveru, že na rozhodnutie tejto veci je potrebná odpoveď Súdneho dvora\nna otázku, či sa má zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu podľa čl. 49 ods. 1\nposlednej vety charty použiť v dovolacom konaní, ktoré nasleduje po právoplatnom skončení veci,\ntak, ako sa otázka právoplatnosti posudzuje podľa vnútroštátnych procesných pravidiel.\n14. Najvyšší súd na výzvu ústavného súdu uviedol, že na preskumávanú vec rozsudok BAJI Trans\nnedopadá z dôvodu, že (i) dovolanie je odlišný inštitút oproti kasačnej sťažnosti, (ii) vec bola\npred rozhodovaním dovolacieho súdu právoplatne uzavretá a (iii) prekážkou má byť aj trojročná\nlehota na podanie dovolania.\n15. Sťažovateľ v replike vyjadril nesúhlas s tvrdeniami najvyššieho súdu, že rozsudok BAJI Trans\nnie je aplikovateľný pre trestné konania, a tiež s názorom, že by exaktne vylučoval použitie\npriaznivejšej úpravy pre páchateľa v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Hoci sa\nposúdenie momentu právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku musí vykonať na základe práva\nčlenského štátu, ktorý tento rozsudok vydal (pozri analogicky rozsudok z 5. 6. 2014, M, C-398/12,\nEU:C:2014:1057, bod 36), nič to nemení na tom, že tento pojem musí mať na účely uplatnenia\nčl. 49 ods. 1 poslednej vety charty v celej Únii autonómny a jednotný výklad, keďže určuje rozsah\npráva zaručeného týmto ustanovením, a teda aj rozsah povinností, ktoré z neho vyplývajú členským\nštátom.\n\n4\n\n16. Okolnosť, že odsúdenie sa podľa vnútroštátneho práva považuje za právoplatné, nie je\nrozhodujúca na účely uplatnenia čl. 49 ods. 1 poslednej vety charty súdom, na ktorý bol podaný\nopravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým bolo toto odsúdenie vyhlásené. Nie je rozhodujúce\nani označenie opravného prostriedku za „mimoriadny opravný prostriedok“ na úrovni\nvnútroštátneho práva. Skutočnosť, ako právne úpravy členských štátov slovne alebo pojmami\noznačujú riadne a riadne predvídateľné opravné prostriedky, nie je pre posúdenie momentu\nprávoplatnosti skončenia veci na národnej úrovni rozhodujúca a nemôže vylučovať použitie\npriaznivejšej úpravy v dovolacom konaní.\n17. Za rozhodujúce nie je možné považovať ani povahu kasačnej sťažnosti a jej porovnanie\nvo vzťahu k inštitútu dovolania, tak ako to uvádza najvyšší súd. Za rozhodujúci moment je potrebné\npovažovať „právoplatnosť“ alebo „definitívnosť“ rozhodnutia vo veci (ktoré je ďalej už nemenné,\nnezmeniteľné, nezrušiteľné na národnej úrovni). Práve vzhľadom na spornosť momentu, kedy sa\npovažuje rozhodnutie na vnútroštátnej úrovni za „právoplatné“ alebo „definitívne“, „konečné“,\nsťažovateľ navrhol prerušenie konania pred ústavným súdom za súčasného iniciovania\nprejudiciálneho konania.\nII.\nPrávny rámec\nII.1. Právo Európskej únie:\n18. Článok 49 ods. 1 charty stanovuje:\n„Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo\npodľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený\ntrest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného\nčinu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.“\n19. Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018\no boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva:\n„Trestné činy prania špinavých peňazí\n1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie, ak je\nspáchané úmyselne, bolo postihnuteľné ako trestný čin:\na) zmena povahy alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti,\ns cieľom zatajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je\nzapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;\nb) zatajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu majetku, práv\nna majetok alebo vlastníctva majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti;\nc) nadobudnutie, držba alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok\npochádzal z trestnej činnosti.“\n\n5\n\nII.2. Výber z judikatúry Súdneho dvora:\n20. Súdny dvor v rozsudku Berlusconi a i. (rozsudok z 3. 5. 2005, C-387/02, C-391/02 a C-403/02,\nECLI:EU:C:2005:270, body 67 a 68) vyslovil:\n„(67) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry základné práva tvoria\nneoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zabezpečuje.\nNa tento účel Súdny dvor získava podnety zo spoločných ústavných tradícií členských štátov,\nako aj z usmernení, ktoré poskytujú medzinárodné zmluvy týkajúce sa ochrany ľudských práv,\nku ktorým členské štáty pristúpili alebo na ktorých spolupracovali (pozri najmä rozsudky z 12. júna\n2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 71, a tam citovanú judikatúru, a z 10. júla 2003,\nBooker Aquaculture a Hydro Seafood, C-20/00 a C-64/00, Zb. s. I-7411, bod 65, a tam citovanú\njudikatúru).\n(68) Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu však tvorí súčasť spoločných\nústavných tradícií členských štátov.“\n21. Z toho vyplýva, že táto zásada musí byť považovaná za súčasť všeobecných zásad práva\nSpoločenstva, ktorú vnútroštátny súd musí dodržiavať, keď uplatňuje vnútroštátne právo prijaté\ns cieľom vykonať právo Spoločenstva, v danom prípade obzvlášť smernice o obchodných\nspoločnostiach.\nII.3. Výber z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva:\n22. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozsudku Scoppola proti Taliansku\n(rozsudok zo 17. 9. 2009, sťažnosť č. 10249/03) vyslovil:\n„Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd domnieva, že je potrebné upustiť od judikatúry,\nktorú Komisia stanovila v prípade X proti Nemecku, a potvrdiť, že článok 7 ods. 1 dohovoru\nzaručuje nielen zásadu zákazu retroaktivity prísnejších trestných zákonov, ale implicitne aj zásadu\nretroaktivity miernejších trestných zákonov. Táto zásada je zakotvená v pravidle, podľa ktorého,\nak existujú rozdiely medzi trestným zákonom platným v čase spáchania trestného činu a následnými\ntrestnými zákonmi prijatými pred vynesením konečného rozsudku, súdy musia uplatniť zákon,\nktorého ustanovenia sú pre obžalovaného najpriaznivejšie.“\nII.4. Vnútroštátna právna úprava:\n23. Podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy:\n„(1) Osobná sloboda sa zaručuje.\n(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy:\n„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“\n25. Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy:\n\n6\n\n„Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin\nspáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“\n26. Podľa § 11 ods. 3 Trestného zákona (znenie je rovnaké pred aj po prijatí novely, pozn.):\n„Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby\nnajmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.“\n27. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom k 14. decembru 2023 (deň právoplatnosti\nodsúdenia):\n„Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma\ndosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca\nnajmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej\npäťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty\nveci a rozsahu činu.“\n28. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom po novele:\n„Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda\nprevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur.\nŠkodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú\nrovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“\n29. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom k 14. decembru\n2023:\n„(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a\na) spôsobí tak malú škodu,\n(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený\nv odseku 1\na) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“\n30. Podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom po novele:\n„Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený\nv odseku 1\na) a spôsobí ním značnú škodu...“\n31. Podľa § 233 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom k 14. decembru 2023 (znenie\nsa nezmenilo ani po novele, pozn.):\n„(1) Kto nadobudne, prechováva alebo užíva vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej\ninou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody na dva\nroky až päť rokov.\n(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto\na) ukryje, na seba alebo iného prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území\nSlovenskej republiky alebo v cudzine.“\n\n7\n\n32. Podľa § 233 ods. 5 písm. a) a b) Trestného zákona v znení účinnom k 14. decembru 2023:\n„(5) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin\nuvedený v odseku 1 alebo 2\na) vo veľkom rozsahu,\nb) vo vzťahu k veci pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu...“\n33. Podľa § 233 ods. 4 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom po novele:\n„Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený\nv odseku 1 alebo 2\nb)v značnom rozsahu...“\n34. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku:\n„Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo\nak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom\ndovolania podľa § 371.“\n35. Podľa § 369 Trestného poriadku:\n„(1) Dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet\nmôže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá\nnespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.\n(2) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu\nuvedeného v § 371 ods. 1\na) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,\nb) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\n(3) Osoba oprávnená podať dovolanie proti niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže\npodať dovolanie aj preto, že taký výrok nebol urobený.\n(4) Ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 368 ods. 1 viacerých osôb, možno dovolanie podať tiež len\nproti tej časti rozhodnutia, ktoré sa týka niektorej z týchto osôb.\n(5) V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať\naj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel\nalebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba,\nktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho\nprospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.\n(6) Ak podnet podľa odseku 1 podala osoba, ktorej tento zákon právo na jeho podanie nepriznáva,\nminister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí.“\n36. Podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku:\n„Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia\nrozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať\ndo troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému\n\n8\n\naj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo\nvykonané najneskôr.“\n37. Podľa § 371 Trestného poriadku:\n„(1) Dovolanie možno podať, ak\na) vo veci rozhodol nepríslušný súd,\nb) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nc) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,\nd) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,\nhoci na to neboli splnené zákonné podmienky,\ne) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal\nbyť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,\nf) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona\nvyžaduje,\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,\nh) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh\ntrestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,\ni) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku\nvšak dovolací súd nemôže skúmať a meniť,\nj) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,\nk) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,\nl)odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,\nalebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2\nnapriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,\nm) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora\npo lehote uvedenej v § 364 ods. 3,\nn) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné\nprepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.\n(2) Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy,\nak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného\npredpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení\nodsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne\nodložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu\nodňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie\naj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné\nporušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá.\n\n9\n\n(3) Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho\nzo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach\nnesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené\nustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.\n(4) Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva\ndovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím\nsúdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno\npoužiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná\nokolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní\npred odvolacím súdom.\n(5) Dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona\nzásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.\n(6) Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval podľa\n§ 391 ods. 2 alebo § 405 písm. b).\n(7) Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“\nII.5. Výstupy z rozhodovacej praxe:\n38. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4Tdo/37/2024 z 19. augusta 2025 uviedol, že:\n«... Aj v prípade, že by o aplikáciu práva Únie v prejednávanej veci išlo, závery dotknutého\nrozhodnutia súdneho dvora vzťahujúce sa na kasačnú sťažnosť v správnom konaní, nie je možné,\npodľa názoru najvyššieho súdu, bez ďalšieho na dovolanie v trestnom konaní použiť.\nS ohľadom na skutočnosť, že dovolanie smeruje proti druhostupňovému rozhodnutiu, jeho použitiu\npredchádza odvolacie konanie, je ho možné podať v dlhej lehote troch rokov, dôvody jeho podania\nsú úzko vymedzené za konkrétnych špecifických podmienok (nie je určené všetkým obvineným)\na na podklade právoplatného rozhodnutia, proti ktorému smeruje sa už 3 roky právoplatne\nvykonávajú tresty (ak majú takéto dlhé trvanie), je možné dospieť k spoľahlivému záveru,\nže dovolanie je svoju povahou mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu druhého stupňa, a preto aplikácia § 49 ods. 1 Charty v jeho prípade neprichádza\ndo úvahy.\nVzhľadom na to, že súdny dvor vo vyše rozvedených súvislostiach neuvažoval a ani nemohol,\npretože otázka „lex mitior“ v podmienkach dovolania v trestnom konaní nebola predmetom jeho\nrozhodovania, nie je jeho rozhodnutie (C - 544/23), z dôvodu zásadnej odlišnosti dovolania\nv trestnom konaní od kasačnej sťažnosti v správnom konaní, v trestnom konaní použiteľné.»\n39. V neskoršom uznesení sp. zn. 4Tdo/45/2023 z 18. septembra 2025 najvyšší súd predložil tieto\núvahy:\n«90. Zhrnúc teda vyššie uvedené, s ohľadom na skutočnosť, že dovolanie smeruje proti\ndruhostupňovému rozhodnutiu, jeho použitiu predchádza odvolacie konanie, je ho možné podať\nv dlhej lehote troch rokov, dôvody jeho podania sú úzko vymedzené za konkrétnych špecifických\npodmienok (nie je určené všetkým obvineným) a na podklade právoplatného rozhodnutia,\nproti ktorému smeruje sa už 3 roky právoplatne vykonávajú tresty (ak majú takéto dlhé trvanie), je\n10\n\nmožné dospieť k spoľahlivému záveru, že dovolanie je svoju povahou mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a preto aplikácia\n§ 49 ods. 1 Charty v jeho prípade neprichádza do úvahy.\n91. Vzhľadom na to, že súdny dvor vo vyše rozvedených súvislostiach neuvažoval a ani nemohol,\npretože otázka „lex mitior“ v podmienkach dovolania v trestnom konaní nebola predmetom jeho\nrozhodovania, nie je jeho rozhodnutie (C - 544/23), z dôvodu zásadnej odlišnosti podmienok\npoužitia dovolania v trestnom konaní od kasačnej sťažnosti v správnom konaní, v trestnom konaní\npoužiteľné.»\n40. Odlišné úvahy prezentoval ústavný súd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 202/2024 z 24. apríla 2024:\n„Ak trestné konanie dospeje do sťažovateľom neželaného stavu a potvrdia sa ním prezentované\nobavy o prísnejšom posúdení jeho viny i o trestnosti skutku kladeného mu za vinu, nič mu nebude\nbrániť v tom, aby proti právoplatnému rozsudku uplatnil výhrady sformulované v odôvodnení\nústavnej sťažnosti v dovolaní, ktoré je dostupným právnym prostriedkom ochrany základných práv\na slobôd v trestnom konaní. Bude potom úlohou dovolacieho súdu poskytnúť účinnú ochranu\nsťažovateľovmu základnému právu na súdnu ochranu, právu na spravodlivé súdne konanie\nči právam podľa čl. 50 ods. 6 ústavy a čl. 7 ods. 1 dohovoru, ako aj právu na osobnú slobodu.“\n41. V uznesení sp. zn. IV. ÚS/503/2025 z 30. septembra 2025 ústavný súd zasa konštatoval, že:\n„II. Aktuálna judikatúra Súdneho dvora Európskej únie predstavovaná rozsudkom C-544/23\nz 1. augusta 2025 (ak by bola použiteľná ako argument na vykonanie prieskumu už právoplatných\nrozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na vykonanie prieskumu ich určitého okruhu\nna základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by mohla byť takto použitá len vo vzťahu\nk prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia v dovolacom konaní podľa\nTrestného poriadku (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného po právoplatnosti dotknutého\nrozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania...“\nIII.\nO prejudiciálnej otázke\nIII.1. O prípustnosti:\n42. Sťažovateľ bol v roku 2023 odsúdený za obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej\nčinnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) Trestného zákona za skutok spáchaný\nv roku 2022. Keďže predmetné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone\nrozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, a to v zmysle bodu 44 dôvodovej správy, s cieľom\ntransponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji\nproti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (ďalej len „smernica 2018/1673“),\nide podľa ústavného súdu o právnu úpravu, ktorá spadá do rámca práva Únie, čím dochádza\nk vykonávaniu práva Únie, v dôsledku čoho je daná pôsobnosť charty v zmysle jej čl. 51 ods. 1\n(rozsudok Súdneho dvora Åkerberg Fransson z 26. 2. 2013, C-617/10, ECLI:EU:C:2013:105,\nbody 17 až 23).\n\n11\n\n43. Podstatnou námietkou, ktorú sťažovateľ prezentuje v podanej ústavnej sťažnosti, je\nargumentácia rozsudkom Súdneho dvora BAJI Trans, pretože v prípade, ak možno závery v ňom\nprezentované aplikovať aj na dovolacie konanie v rámci trestného konania v slovenskom právnom\nporiadku, potom do úvahy prichádza výrazne nižší trest pre sťažovateľa (namiesto 12 rokov trestu\nodňatia slobody je to trest v rozpätí 2 až 8 rokov). Pre komplexnosť poukazuje ústavný súd na čl. 5\nbod 2 smernice 2018/1673, podľa ktorého sú členské štáty povinné prijať opatrenia na zabezpečenie\ntoho, aby za trestné činy uvedené v čl. 3 ods. 1 a 5 bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou\ntrestnou sadzbou najmenej štyri roky.\n44. Je zrejmé, že na to, či je potrebné aplikovať lex mitior aj v dovolacom konaní, sa názory\nodbornej verejnosti rôznia, pritom ide o otázku zásadnú, ktorá má v mnohých prípadoch podstatný\nvplyv na výšku uloženého trestu.\n45. Od odpovede Súdneho dvora na položenú prejudiciálnu otázku teda závisí rozhodnutie\nústavného súdu o porušení základných práv sťažovateľa. Ak by totiž bola odpoveď Súdneho dvora\nkladná, otvorila by sa otázka ústavnej udržateľnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré malo\nspôsobiť zásah do základných práv sťažovateľa, čo by následne mohlo vyústiť do zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia. Položená prejudiciálna otázka celkom zrejme nie je len otázkou\nakademickou či hypotetickou.\nIII.2. O veci samej:\n46. Ústavný súd predkladá prejudiciálnu otázku za takých okolností, keď najvyšší súd opakovane\nvo svojich rozhodnutiach konštatuje, že v dovolacom konaní použitie pre páchateľa priaznivejšej\ntrestnej sadzby normovanej zákonodarcom po právoplatnom skončení veci nie je dôvodné.\n47. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej záležitosti, keď sa rozhodnutím odvolacieho súdu\npodľa vnútroštátnych predpisov stalo odsúdenie sťažovateľa právoplatné, no do uplynutia dovolacej\nlehoty zákonodarca znížil za prejednávaný trestný čin trestnú sadzbu, a to vo sfére záujmu\nEurópskej únie. Ústavný súd konfrontuje závery najvyššieho súdu s nasledovnými úvahami.\nPrávoplatné skončenie veci\n48. V rozsudku BAJI Trans Súdny dvor uvádza (body 102 – 103), že odsúdenie nemožno\npovažovať za právoplatné („définitive“), pokým je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom.\nTen pre potreby výkladu a aplikácie charty autonómne definuje ako opravný prostriedok, ktorý je\nsúčasťou riadneho priebehu konania a ktorý ako taký predstavuje procesný vývoj, s ktorým musí\nkaždý účastník konania rozumne rátať a ktorý strany konania môžu podať v lehote stanovenej\nzákonom a bez toho, aby museli odôvodniť výnimočné okolnosti, pričom je spôsobilý dosiahnuť\nzrušenie alebo zmenu odsudzujúceho rozsudku alebo uloženého trestu. Nie je pritom vôbec\nrozhodujúce, ako vnútroštátne právo a právna teória označujú tento opravný prostriedok,\nani či predmetné odsúdenie je na vnútroštátnej úrovni chápané ako právoplatné (bod 99).\nNie je rozhodujúci ani suspenzívny účinok alebo jeho absencia (bod 104).\n49. V členských štátoch Európskej únie sa skutočne moment nadobudnutia právoplatnosti\nodsudzujúcich rozsudkov vydaných v trestnom konaní líši. Kým napr. slovenský Trestný poriadok\nspája právoplatnosť rozsudku s momentom, keď už proti nemu nemožno podať odvolanie a žiadne\nodvolacie konanie proti danému rozsudku už ani neprebieha (§ 183), v zmysle nemeckého trestného\n12\n\npráva procesného tento moment právoplatnosti nastáva až vo chvíli, keď už nemožno podať\ndovolanie a žiadne dovolacie konanie už neprebieha (§ 343 ods. 1 StGB), v dôsledku čoho\naj procesná teória dovolanie (Revision) označuje za riadny opravný prostriedok (Beulke/Swoboda\nStrafprozessrecht, 16. Auflage. Heidelberg: C. F. Müller, 2022, s. 403). Rovnako podanie dovolania\nodďaľuje právoplatnosť v talianskom trestnom konaní (čl. 648 c.p.p.) a rovnako talianska procesná\nteória dovolanie (ricorso per cassazione) označuje za riadny opravný prostriedok (Tonini/Conti\nManuale di procedura penale, 24a edizione. Milano: Giuffrè, 2023, s. 991 – 992).\nRozdielny obsah dovolania oproti kasačnej sťažnosti\n50. Z rozhodnutia Súdneho dvora v rozsudku BAJI Trans v podstatnom vyplýva, že pre účely čl. 49\nods. 1 charty je kasačná sťažnosť podľa Správneho súdneho poriadku v prípadoch, keď kasačný súd\nrozhoduje o správnych deliktoch s trestnoprávnou povahou, riadnym opravným prostriedkom, a to\nbez ohľadu na jeho označenie vnútroštátnym právom, a preto v týchto prípadoch musí kasačný súd\npresadiť všeobecnú zásadu lex mitior, a to vzhľadom na jej priamy účinok aj proti výslovnému textu\nzákona (samozrejme, vo veciach, kde sa vykonáva právo Európskej únie). Z rozsudku nie je možné\nvyvodiť, že podaný výklad sa vzťahuje len na sankcie pri správnych deliktoch, a nie na tresty\nza trestné činy.\n51. Ústavný súd sa pri opisovaní skutkových okolností veci zámerne neobmedzil len na právny\ndôvod lex mitior, ale opísal uplatnenie viacerých dovolacích dôvodov a vysporiadanie sa s nimi\nzo strany dovolacieho súdu. Ústavný súd tým mieni opísať široký rozsah právnych dôvodov, ktoré\nmôžu byť in abstracto uplatňované ako dovolacie dôvody. Dovolatelia môžu namietať nezákonné\nzloženie súdu, zaujatosť sudcov či orgánov činných v trestnom konaní, jeho nepríslušnosť [§ 371\nods. 1 písm. a), b) a e) Trestného poriadku], ale aj porušenie práva na obhajobu [§ 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku], skutočnosť, že rozhodnutie ja založené na dôkazoch, ktoré boli\nvykonané nezákonným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku], nesprávne právne\nposúdenie [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku], ale aj napríklad uloženie trestu mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon\nza prejednávaný trestný čin nepripúšťa [§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku].\n52. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného\nskutku nemôže skúmať a meniť, čo však v zmysle rozsudku Súdneho dvora BAJI Trans nie je\nrelevantné (bod 107 rozsudku, pozn.). Napriek tomu musí ústavný súd poznamenať,\nže pri selektívnom prístupe pri dokazovaní nemožno vylúčiť, že po zrušení odsudzujúceho rozsudku\ndovolacím súdom môže dôjsť dokonca aj k novému ustáleniu skutkového stavu.\nVýnimočné okolnosti dovolania\n53. Podľa Súdneho dvora kasačná sťažnosť podmienky riadneho opravného prostriedku spĺňa,\npretože ju strana konania má k dispozícii v zákonnej lehote bez potreby preukázania výnimočných\nokolností („circonstances exceptionnelles“) a je spôsobilá viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku\n(bod 108). Súdny dvor tým zjavne potvrdil názor generálneho advokáta vyjadrený v bodoch 85\na 102 jeho návrhov, podľa ktorého kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku nemožno považovať za „výnimočné okolnosti“, pretože umožňujú prieskum prakticky\nvšetkých hmotnoprávnych a procesnoprávnych vád. Zároveň rozsudok (bod 103) aj návrhy\n\n13\n\ngenerálneho advokáta (body 95 a 102) uvádzajú príklady toho, čo sa za výnimočné okolnosti\npovažovať bude.\n54. Ústavný súd rozumie rozsudku Súdneho dvora BAJI Trans tak, že jednotné, autonómne kritériá\nmomentu právoplatnosti v trestnom konaní analogicky prevzal z konštantnej judikatúry ESĽP,\nktorý ich najpodrobnejšie rozpracoval v judikatúre týkajúcej sa čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7“), a to najmä s poukazom na\nrozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Mihalache proti Rumunsku (rozsudok z 8. 7. 2019, sťažnosť\nč. 54012/10, body 114 – 116). Podľa prvého odseku tohto článku „nikoho nemožno stíhať alebo\npotrestať... za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom...“,\nčo však podľa druhého odseku nebráni „obnove konania..., ak nové alebo novoodhalené skutočnosti\nalebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci“. ESĽP\nkonštantne označuje, vychádzajúc z vysvetliviek k protokolu č. 7, opravné prostriedky odďaľujúce\nmoment nadobudnutia právoplatnosti ako riadne a opravné prostriedky smerujúce proti\nprávoplatnému odsudzujúcemu alebo oslobodzujúcemu rozhodnutiu ako mimoriadne, pričom\npodmienky druhého odseku („nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba\nv predchádzajúcom konaní“), ospravedlňujúce prelomenie právoplatnosti v neprospech obvineného,\ndlhodobo a pravidelne označuje presne pojmom „výnimočné okolnosti“ (citovaný rozsudok\nMihalache, bod 136; rozsudok Nikitin proti Rusku z 20. 7. 2004, sťažnosť č. 50178/99, bod 45;\nrozsudok Xheraj proti Albánsku z 29. 7. 2008, sťažnosť č. 37959/02, bod 72; rozsudok Horhat proti\nRumunsku z 3. 3. 2020, sťažnosť č. 53173/10, bod 38; rozsudok W.A. proti Švajčiarsku z 2. 11.\n2021, sťažnosť č. 38958/16, bod 66; rozsudok Stăvilă proti Rumunsku z 1. 3. 2022, sťažnosť\nč. 23126/16, bod 93).\n55. Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku však popri rozmanitých procesných\nvadách zahŕňajú aj hmotnoprávne dôvody, konkrétne to, že „bol uložený trest mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný\nčin nepripúšťa“ [§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku], ako aj to, že „rozhodnutie je založené\nna nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia“ [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. ESĽP však takéto\nhmotnoprávne dôvody nepovažuje za výnimočné okolnosti odôvodňujúce prelomenie\nprávoplatnosti v neprospech obvineného a v prípadoch, že k takému nedovolenému prelomeniu\nprávoplatnosti došlo, už viackrát vyslovil porušenie čl. 4 protokolu č. 7 alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(napr. citovaný Mihalache; rozsudok Zakrzewski proti Poľsku zo 14. 11. 2024, sťažnosť\nč. 63277/19; rozsudok Savinskiy proti Ukrajine z 28. 2. 2006, sťažnosť č. 6965/02). Podľa\njudikatúry ESĽP totiž týmito výnimočnými okolnosťami môžu byť – okrem nových\na novoobjavených skutočností – jedine procesné vady (napr. citované rozsudky Horhat, bod 40\na Mihalache, bod 133).\n56. Ústavný súd vníma dovolanie a dovolacie dôvody normované Trestným poriadkom\nako komplexné a také, ktoré nevyžadujú preukázanie výnimočných okolností. Dovolanie je\nsúčasťou riadneho priebehu konania, ako také predstavuje procesný vývoj, s ktorým musí každý\núčastník konania rozumne rátať a ktoré strany konania môžu podať v lehote stanovenej zákonom\na bez toho, aby museli odôvodniť výnimočné okolnosti. Dovolaním sa rozhoduje i. a. o zákonnosti\nuloženia trestu za spáchaný trestný čin, a teda o individuálnej trestnej veci pri dodržaní zásad\ntrestného práva, a tým aj základných práv zakotvených v charte. Dovolací proces neprebieha tak,\n14\n\nže si dovolací súd vyberá prípad, aby ho judikoval na účely zjednotenia aplikačnej praxe. Tak ako\no každom odvolaní aj o každom dovolaní musí súd rozhodnúť. Vyčerpanie dovolania je aj rutinnou\npodmienkou naplnenia subsidiárnej právomoci ústavného súdu a dovolanie sa kvalifikuje\nako účinný prostriedok nápravy (IV. ÚS 591/2025, I. ÚS 182/2023).\n57. Pôsobenie zásady lex mitior môže umocňovať skutočnosť, že Trestný poriadok dáva možnosť\npodania podnetu na odloženie výkonu rozhodnutia, pričom dovolací súd nemá explicitne stanovené\nvýnimočné limity na takéto opatrenie. Podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku môže minister\nspravodlivosti alebo generálny prokurátor výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie,\nodložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania tak môže urobiť aj dovolací súd.\nUrobiť tak môže až do svojho rozhodnutia o podanom dovolaní, pričom také jeho rozhodnutie nie je\npodmienené podaním dovolania ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom (môže\nbyť teda podané ktoroukoľvek oprávnenou osobou – § 369 TP) (Čentéš, J., Kurilovská, L.,\nŠimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok II. § 196 – 569. Bratislava : C. H. Beck, 2021,\nkomentár k § 380).\n58. Závery v prospech zásady lex mitior môžu vyplývať aj z pomerne rutinného (nie výnimočného)\npostupu dovolacieho súdu, ktorý sám nariadi väzbu v prípade, že zrušuje právoplatný odsudzujúci\nrozsudok. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku platí, že: „Ak sa vykonáva na obvinenom trest\nodňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste\nzruší, rozhodne súčasne o väzbe.“\nNeprimeraná lehota na dovolanie (trojročná)\n59. Súdny dvor už poskytol dôležité výkladové východiska aj pre posúdenie predmetnej veci.\nNapriek tomu sa ústavný súd domnieva, že doplnenie výkladu k aplikabilite zásady lex mitior\nv dovolacom konaní je pred posúdenie predmetnej veci dôležité nielen z dôvodu\nkomparácie inštitútu kasačnej sťažnosti pri správnych deliktoch a inštitútu dovolania pri ukladaní\ntrestov za trestné činy, ale aj z dôvodu výkladu, či trojročná dovolacia lehota nie je prekážkou\npre použitie zásady podľa čl. 49 ods. 1 poslednej vety charty.\n60. Najvyšší súd sa totiž domnieva, že ide o takú dlhú lehotu, že už nemožno hovoriť o riadnom\nopravnom prostriedku. Ústavný súd na jednej strane uznáva, že z komparatívneho hľadiska ide\nv európskom priestore o nezvyčajne dlhú lehotu pre podanie dovolania. Na druhej strane ale\nexistujú otázniky, či izolovane len samotná dĺžka dovolacej lehoty môže eliminovať cieľ, ktorým je\npresadzovanie lex mitior ako súčasti všeobecných právnych zásad a ktorá je výsledkom spoločných\nústavných tradícií členských štátov, ako aj usmernení, ktoré poskytujú medzinárodné zmluvy\ntýkajúce sa ochrany ľudských práv, ku ktorým členské štáty pristúpili alebo na ktorých\nspolupracovali (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora Schmidberger z 12. 6. 2003, C-112/00, Zb.\ns. I-5659, ECLI:EU:C:2003:333, bod 71, a tam citovanú judikatúru, Booker Aquaculture a Hydro\nSeafood z 10. 7. 2003, C-20/00 a C-64/00, Zb. s. I-7411, ECLI:EU:C:2003:397, bod 65, a tam\ncitovanú judikatúru). Podľa rozsudku BAJI Trans tvorí zásada retroaktívneho uplatnenia\npriaznivejšieho trestu súčasť spoločných ústavných tradícií členských štátov (bod 75). Podľa\nrozsudku Berlusconi bola samotná zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu uznaná\nSúdnym dvorom za všeobecnú zásadu práva Spoločenstva (body 66 – 69).\n\n15\n\n61. Ústavný súd poznamenáva, že trojročná dovolacia lehota obsahuje lehotu (kratšiu), ktorá by\nna účely použiteľnosti zásady lex mitior bola postačujúca, a je otázne, či by odsúdení páchatelia\ntrestných činov ako adresáti noriem o dovolaní mali doplácať na potencionálne nekvalitný\nlegislatívny akt dotýkajúci sa výlučne pridlhej doby na uplatnenie práva a či by následky v podobe\npoužitia zásady lex mitior nemala znášať verejná moc vrátane výkonnej a zákonodarnej moci.\n62. Sťažovateľ namieta porušenie čl. 49 ods. 1 charty najvyšším súdom, konkrétne neuplatnenie\nna jeho vec miernejšej trestnej sadzby účinnej od 6. augusta 2024, teda trestnej sadzby,\nktorá nadobudla účinnosť v priebehu dovolacieho konania. A ako Súdny dvor výslovne upozorňuje\nv bodoch 111 – 113 rozsudku BAJI Trans, vnútroštátny súd je povinný aplikovať zásadu lex mitior\naj za cenu neaplikovania akýchkoľvek vnútroštátnych ustanovení, ktoré by mu v tom bránili,\na to z dôvodu, že čl. 49 ods. 1 charty obsahujúci spomínanú zásadu má priamy účinok.\n63. Ústavný súd k tomu dodáva, že rozsudky Súdneho dvora vydané v konaní podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie majú deklaratórnu povahu a objasňujú a spresňujú význam a dosah\npravidiel práva Únie tak, ako sa musia alebo by sa mali chápať a uplatňovať od okamihu,\nkeď nadobudli účinnosť [rozsudok Latvijas Republikas Saeima (Points de pénalité) z 22. 6. 2021,\nC-439/19, bod 132]. Preto by nemalo byť rozhodujúce, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nbolo vydané ešte pred vyhlásením rozsudku BAJI Trans.\n64. Ústavný súd poznamenáva, že rozsudky Súdneho dvora Trestný poriadok neradí medzi dôvody\nobnovy konania a samotný Súdny dvor v minulosti uviedol, že z práva Európskej únie nevyplýva\npovinnosť rozšíriť dôvody obnovy konania aj na porušenia charty (rozsudok Súdneho dvora XC a i.\nz 24. 10. 2018, C-234/17, ECLI:EU:C:2018:853).\n65. Ústavný súd preto predkladá Súdnemu dvoru nasledovnú prejudiciálnu otázku:\n„Má sa čl. 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv Európskej únie a v nej obsiahnutá\nzásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu vykladať tak, že napriek tomu, že podľa\nvnútroštátnej právnej úpravy je dovolanie v rámci trestného konania mimoriadnym opravným\nprostriedkom smerujúcim voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu s trojročnou lehotou na jeho\npodanie pre odsúdeného, že súd rozhodujúci o dovolaní má povinnosť uplatniť voči odsúdenej\nosobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení dovolaním\nnapadnutého súdneho rozhodnutia?“\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "konanie-prerušenie", "trest-mimoriadne zníženie trestu", "trest-odňatia slobody", "trest-ukladanie trestov", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59f99856-6709-458d-8a21-05c227893c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 591/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 591/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1"}, {"guid": "ussr:d9aaa030-2798-4b7a-babe-f2e30b5bd263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.202.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.202.2024.1"}, {"guid": "ussr:62bbf0e2-bd99-4616-8be2-1ee8a53f5995", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.182.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.182.2023.1"}, {"guid": "9d2f3f1f-25fa-4221-bd83-c0cc31998b8f:6f86ea91-c0d3-4612-931d-810cd64927c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8116011473.1", "spisova_znacka": "4Tdo/45/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/45/2023 z 18. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8116011473.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ad30968-7ea5-45bc-87ed-e38d2cdc0881", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.487.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 487/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 487/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.487.2026.1"}, {"guid": "ussr:8cad5951-89de-4a31-9686-a3f6419ee95b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.219.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 219/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 219/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.219.2026.2"}, {"guid": "ussr:b0d74249-1970-42d6-88fe-c70f45572dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.232.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.232.2026.1"}, {"guid": "ussr:203b1ba5-1171-4991-91f6-25fe8bbd3f52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.159.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 159/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 159/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.159.2026.1"}, {"guid": "ussr:1ce2c1be-25c9-46c0-829c-112c033d848b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.88.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 88/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 88/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.88.2026.1"}, {"guid": "ussr:2ddd4775-2b8b-496d-bd1d-cabc58b0106b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.55.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 55/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.55.2026.1"}, {"guid": "ussr:05fe07df-00ab-45f1-802d-93fc6b590710", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.25.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 25/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 25/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.25.2026.1"}, {"guid": "426debd7-547c-472a-bca8-355c42cd0e36:b6379fee-bac3-411a-bb68-40f8ce3f675f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1", "spisova_znacka": "1Tdo/47/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/47/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2318010039.1"}, {"guid": "f5d9d523-a3b4-4f44-b3e2-61588928fa22:321cefe1-96b9-4e81-b406-491dd183a5c1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4426010176.1", "spisova_znacka": "4Tos/80/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/80/2026 z 20. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4426010176.1"}, {"guid": "daff593b-4565-42e0-ab50-f9ecb19cd822:a7f3984d-2c43-411c-bc58-7d91af9ec891", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2325010864.1", "spisova_znacka": "3Tos/46/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/46/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2325010864.1"}, {"guid": "80189780-1b1a-49e7-a8ea-dfdf2ba15648:3d217da1-9da8-4749-a275-06abfc7e49d8", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2026:4426010176.2", "spisova_znacka": "4Nt/9/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Nt/9/2026 z 9. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2026-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2026:4426010176.2"}, {"guid": "b9c82710-cd87-4fe5-8b03-116a5f4acc0c:5cd617f5-760a-447d-94ee-21b08e8012ea", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2026:2325010864.1", "spisova_znacka": "33Nt/16/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 33Nt/16/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2026:2325010864.1"}]}