{"guid": "ussr:a9d505fc-7509-4e67-ba88-88173c22c640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 613/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 613/2025 z 13. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2025, sp. zn. II. ÚS 613/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2025-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9d505fc-7509-4e67-ba88-88173c22c640", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 613/2025-15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave\nna výkon väzby\nzastúpeného Burian & partners, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, proti\nuzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 1Tpo/52/2025-149 z 2. septembra 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. októbra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu č. k.\n1Tpo/52/2025-149 z 2. septembra 2025. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 24. apríla 2025 väzobne\n[z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej\nosoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zločin znásilnenia podľa\n§ 199 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 a 2\npísm. b) Trestného zákona. Sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu žiadosťou\nz 24. júla 2025, o ktorej Okresný súd Žilina rozhodol uznesením č. k. 29Tp/25/2025-114\nz 8. augusta 2025 tak, že ju podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, podľa § 80 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby prevzatím záruky\nza ďalšie správanie sťažovateľa dôveryhodnou osobou zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b)\n\nTrestného poriadku žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby písomným sľubom zamietol,\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol a podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku\nžiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou vo výške 20 000 eur ponúknutou\nzamietol.\n3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd\nnapadnutým uznesením z 2. septembra 2025 rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa\no nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol, podľa § 81 ods. 1\nTrestného poriadku žiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou vo výške\n20 000 eur ponúknutou\nzamietol, podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku\nžiadosť sťažovateľa o nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou vo výške 35 000 eur ponúknutou\n, zamietol a podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku žiadosť\nsťažovateľa o nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou vo výške 35 000 eur ponúknutou\n, zamietol.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že bolo oslabené dôvodné podozrenie,\nže spáchal skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Sťažovateľ poukazuje na to, že konajúce\nsúdy argumentujú výpoveďou poškodenej, podľa ktorej sa mal sťažovateľ pod vplyvom alkoholu\nvoči nej správať verbálne agresívne, vulgárne jej nadávať, obviňovať ju z nedostatku sexu,\nvymknúť ju s deťmi z domu, bezdôvodne kričať a ziapať, fyzicky ju ale nemal napadnúť, syna mal\nraz buchnúť po chrbte a raz mu mal dať riadnu facku. V tejto súvislosti sťažovateľ v podstatnom\npoukazuje na to, že poškodená netvrdí, že by ju sťažovateľ napádal aj fyzicky; svedkovia sa mali\no stíhaných skutkoch dopočuť len sprostredkovane od poškodenej; v prípade stíhaných fyzických\nútokov na maloletého syna tieto nemožno nazvať fyzickými atakmi v pravom slova zmysle, ale skôr\nprvkami expresívnejších výchovných metód; znalec síce u sťažovateľa zistil závislosť od alkoholu\na konštatoval, že pod vplyvom alkoholu má sklony k verbálnej agresivite, avšak zo znaleckých\nzáverov možno a contrario vyvodiť záver, že nemá sklony k fyzickej agresivite a sexuálne praktiky\ns agresívnymi prvkami nemá tendencie vykonávať s partnerkou, ktorá k tomu zaujme negatívne\nstanovisko. Sťažovateľ poukazuje na to, že pokiaľ by sa dopustil skutkov, ktoré sú mu kladené\nza vinu, neposielali by mu poškodená a deti do výkonu väzby listy s citovo pozitívne zameraným\nobsahom. Sťažovateľ napadnutému uzneseniu krajského súdu tiež vyčíta formuláciu, že poškodená\n„pred vznesením obvinenia, ako aj po vznesení obvinenia zhodne vypovedala...“, toto tvrdenie\nkrajského súdu je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže po vznesení obvinenia poškodená\npriznala, že k jej znásilneniu zo strany sťažovateľa nedošlo, v dôsledku čoho už prokuratúra\navizovala, že v rozsahu tohto skutku dôjde k zastaveniu trestného stíhania.\n5. Sťažovateľ taktiež namieta, že dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku nie je v jeho prípade daný. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti proti\nprvostupňovému väzobnému uzneseniu okresného súdu v podstatnom argumentoval, že z pohľadu\neliminácie rizika jeho osobného styku s poškodenou je relevantné to, že okrem nehnuteľnosti, ktorú\nzdieľal s poškodenou a ich maloletými deťmi, disponuje aj alternatívou bývania vo svojom inom\nzariadenom neobývanom byte mimo bydliska poškodenej a ich spoločných detí, a tiež to,\nže poškodená už nepracuje v obchodnej spoločnosti, v ktorej je sťažovateľ spoločníkom\na konateľom, keďže bol ukončený jej pracovný pomer. Napokon sťažovateľ namieta, že konajúce\n2\n\nsúdy sa náležite nezaoberali možnosťou nahradenia jeho väzby. V tejto súvislosti sťažovateľ\nv podstatnom argumentuje, že jednotlivé inštitúty nahrádzajúce väzbu by v jeho prípade efektívne\nsplnili účel väzby, pričom zároveň pripúšťa, že síce má problémy s alkoholom, tieto je ale ochotný\ndobrovoľne riešiť prostredníctvom protialkoholického liečenia.\nII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného\nsúdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné\nnáležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania\n(§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1\na 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n7. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nII.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n8. Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a tiež na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej záruky čl. 6\ndohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa rozhoduje o „oprávnenosti“\nobvinenia, a nevzťahujú sa na mnohé konania súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom\nnie je rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného, režimu čl. 6 dohovoru nepodlieha\n(okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko z 26. 6. 1968 a Matznetter c. Rakúsko\nz 10. 11. 1969). Procesné garancie pri súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.\nObdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania všeobecných súdov,\nktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci\nsamej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch\nobčianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6\nods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie\no samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné na konanie\ntýkajúce sa väzby.\n9. Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným uznesením vydaným v konaní o väzbe\n(rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby na slobodu) a obsahom čl. 46\n3\n\nods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (inými slovami, z dôvodu neaplikovateľnosti uvedených\nustanovení ústavy a dohovoru na väzobné konanie v jeho následnom štádiu) boli sťažovateľom\nformulované námietky porušenia týchto ustanovení ústavy a dohovoru napadnutým uznesením\nposúdené ako zjavne neopodstatnené a ústavná sťažnosť v uvedenom rozsahu odmietnutá podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nII.2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru:\n10. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo zákonné a v súlade\ns konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje na vnútroštátne právo\na upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy a taktiež povinnosť, aby každé\npozbavenie osobnej slobody zároveň bolo v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana\njednotlivca pred svojvôľou.\n11. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva zaručeného čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru konštatuje, že ústavnou sťažnosťou bolo napadnuté uznesenie krajského súdu\no ďalšom trvaní väzby sťažovateľa (rozhodovalo sa o žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie\nz väzby na slobodu). Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa však ratione materiae vzťahuje\nna rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Sťažovateľova námietka o porušení práva\nzaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru je preto neopodstatnená už na prvý pohľad (obdobne\nnapr. I. ÚS 352/06, III. ÚS 34/07, III. ÚS 67/08, II. ÚS 105/2019). Ústavný súd preto konštatuje\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením a čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nz dôvodu jeho neaplikovateľnosti v predmetnej veci. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva\npodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru:\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nhovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný\n4\n\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\n14. Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,\nmusí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli\n(I. ÚS 165/02, II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Otázka,\nči je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie\ndohovoru (III. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade. Príslušná zákonná úprava\nobsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej\nosobnej slobody (II. ÚS 55/98). Pri posudzovaní otázky rešpektovania alebo porušenia zákona musí\nústavný súd brať do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade\nzistenia závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00,\nII. ÚS 466/2013).\n15. Dohovor v čl. 5 priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie tohto práva\nje integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43).\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru poskytuje osobe, ktorá bola pozbavená slobody, právo aktívne žiadať\no súdnu kontrolu pozbavenia slobody (Mooren proti Nemecku [GC], bod 106). Prieskumné súdne\nkonanie musí byť v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi\na tiež aj s účelom čl. 5, ktorým je ochrana jedinca proti svojvôli (Koendjbiharie v. Holandsko,\nrozsudok z 25. 10. 1990, bod 27).\n16. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené\nformálne predpoklady väzby, t. j. musí existovať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie\no vznesení obvinenia, a materiálne predpoklady väzby, t. j. musia existovať skutočnosti\nosvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu a že sa obvinený trestného činu dopustil. Zároveň musí\nexistovať (trvať) niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku\n(III. ÚS 417/2011).\n17. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach\nje daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe,\nktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval príslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\n\n5\n\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu\nje sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané\nrozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého\nzo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011). Do obsahu právomoci ústavného\nsúdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných\nsúdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup\nskúma súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu\ntrestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich\npoužitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\nTeda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd\ntretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým\nje jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 165/02, IV. ÚS 237/2021).\n18. Pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu teda úlohou ústavného súdu nebolo\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie.\nÚloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd\ns relevantnými okolnosťami veci sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne, či je tak\nodôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné a či konajúcim súdom zvolená\na prezentovaná interpretácia aplikovanej právnej úpravy neodporuje jej účelu a zmyslu.\n19. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti\nprvostupňovému väzobnému uzneseniu okresného súdu.\n20. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom konštatoval, že po preskúmaní\nobsahu spisového materiálu zistil, že po podaní žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu postupoval okresný súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku\na o pretrvávaní väzby sťažovateľa a nemožnosti jej nahradenia rozhodol zákonným spôsobom,\na preto sa krajský súd s prvostupňovým väzobným rozhodnutím okresného súdu stotožnil. Pretože\nkrajský súd sa stotožnil s prvostupňovým väzobným uznesením okresného súdu, ústavný súd sa aj\ns týmto uznesením okresného súdu náležite oboznámil.\n21. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke týkajúcej sa existencie dôvodného podozrenia\nzo spáchania skutkov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, krajský súd v napadnutom uznesení\nv podstatnom uviedol, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine sťažovateľa,\na preto nie je povinnosťou súdu v tomto štádiu trestného konania podrobne hodnotiť obhajobou\npredloženú skutkovú argumentáciu a podľa predstáv sťažovateľa sa vyjadrovať ku každej skutkovej\nnámietke. Krajský súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia o väzbe sťažovateľa nedošlo\nk podstatnej zmene relevantných skutočností skutkového a právneho charakteru, ktoré by zásadným\nspôsobom zmiernili podozrenie zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie\na vznesené obvinenie proti sťažovateľovi vykazujúce znaky v bode 1 zločinu týrania blízkej\na zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 3 zločinu sexuálneho\nnásilia podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V súvislosti so vznesením obvinenia\nv bode 2 zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona krajský súd\nuviedol, že vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodenej z 18. júna 2025 je zatiaľ\n\n6\n\nnamieste konštatovať, že konaním sťažovateľa nedošlo k naplneniu obligatórneho zákonného znaku\nskutkovej podstaty tohto trestného činu, a to donúteniu ženy k súloži, pretože o donútenie okrem\niného nejde ani v tom prípade, ak síce žena spočiatku odpor kladie, ale neskôr so súložou súhlasí,\nčo vyplýva z predmetnej výpovede poškodenej. Bez ohľadu na uvedené však krajský súd súhlasil\nso záverom okresného súdu, že od vzatia sťažovateľa do väzby nedošlo k zásadnému oslabeniu\ndôkaznej situácie a vznesené obvinenie pre skutky v bodoch 1 a 3 uznesenia o vznesení obvinenia\nje dôvodné, keďže z dôkaznej matérie je zrejmé, že skutky sa mohli stať a tieto skutky mal spáchať\nsťažovateľ. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že od posledného rozhodovania o väzbe bola\nzabezpečená ďalšia rozsiahla dôkazná matéria podrobne rozvedená v prvostupňovom väzobnom\nuznesení, a to predovšetkým výsluchy svedkov, znalecký posudok vypracovaný MUDr.\nStanislavom Kollárom na osobu sťažovateľa, znalecký posudok MUDr. Viery Kollárovitsovej\nna osobu sťažovateľa a jeho doplnok, znalecký posudok vypracovaný touto znalkyňou na osobu\npoškodenej, zabezpečené boli ďalšie dôkazy, a to správy k osobe sťažovateľa a na maloleté deti,\nvo veci bol pribratý znalec PhDr. Andrej Benkovič na vyšetrenie osôb poškodených\na\n, orgány činné v trestnom konaní ďalej analyzovali kamerové záznamy\ntroch videí predložených poškodenou, ako aj záznam z tiesňového volania z 24. apríla 2025.\nVychádzajúc z uvedeného, možno podľa názoru krajského súdu konštatovať, že v predmetnej veci\norgány činné v trestnom konaní konajú plynulo a bez prieťahov, zohľadňujúc nevyhnutnosť\nnáležitého objasnenia trestnej činnosti. Sťažovateľom spochybňovaná dôvodnosť vedenia trestného\nstíhania proti jeho osobe je podľa názoru krajského súdu okresným súdom dostatočne argumentačne\npodložená s poukazom na zistenia plynúce z konkrétnych dôkazných prostriedkov, a to\npredovšetkým z výpovede poškodenej, ktorá pred vznesením obvinenia, ako aj po vznesení\nobvinenia zhodne vypovedala, popisujúc vzájomné spolužitie s obvineným, že obvinený požíva\nv nadmernej miere alkoholické nápoje, pod ktorých vplyvom sa správa verbálne agresívne, fyzicky\nju nenapadol, dvakrát však napadol ich syna\n. Poškodená podrobne popísala aj okolnosti\nz 24. apríla 2025, keď si sťažovateľ od nej násilím vynucoval orálny styk za použitia pút, a detailne\npopísala priebeh tohto skutku. Výpoveď poškodenej je podľa názoru krajského súdu dobre\npodporená výpoveďou svedka maloletého syna, ktorý uviedol, že so sťažovateľom má zlý vzťah,\nkeďže celé roky sa voči nim správa zle, vyhráža sa, že zabije psa, že rozkope dvere, vulgárne\nnadáva mame, ktorá toto správanie prežíva zle a aj plače. Krajský súd taktiež poukázal na to, že\nvýpoveď poškodenej je podporená aj obrazovým záznamom zachycujúcim útek poškodenej\n24. apríla 2025, ako aj ďalšími záznamami predloženými poškodenou, ktoré zachytávajú emočne\nvypäté situácie a obavy poškodenej zo sťažovateľa. Vo vzťahu k bodu 1 uznesenia o vznesení\nobvinenia (t. j. zločin týrania blízkej a zverenej osoby) je výpoveď poškodenej podporená jedným\npárom kovových pút vydaných poškodenou. Výpoveď poškodenej podporujú aj výpovede svedkov\na\n, ktoré kritického dňa 24. apríla 2025 privolali\npolíciu, reagujúc na volanie o pomoc poškodenej, a opísali podrobne, čo im svedkyňa poškodená\nrozprávala o tom, čo sa stalo. Vo vzťahu k bodu 3 uznesenia o vznesení obvinenia (t j. zločin\nsexuálneho násilia) výpoveď poškodenej, ako aj výpoveď svedka maloletého\npodľa názoru krajského súdu podporujú výpovede svedkov\n, ako aj svedkyne\n, ktorí vo výpovediach uviedli, že od svedkyne poškodenej mali vedomosť\no konfliktoch v domácnosti sťažovateľa a poškodenej. Krajský súd taktiež konštatoval, že\nvo vzťahu ku skutkom v bodoch 1 a 3 uznesenia o vznesení obvinenia je dôkazná situácia posilnená\nv neprospech sťažovateľa aj vypracovaným znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva\n7\n\na farmácie MUDr. Stanislava Kollára, ktorý u sťažovateľa konštatoval závislosť od alkoholu\n(sťažovateľ sa nachádza v III., tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu, jeho osobnosť vykazuje\nprvky alkoholického narušenia, pod vplyvom alkoholu egocentrizmus, emočnú nestabilitu,\nmá sklony k verbálnej agresivite, pričom znalec mu navrhuje uložiť ochranné protialkoholické\nliečenie ústavnou formou). Rovnako znalkyňa z odboru psychológie, ktorá na sťažovateľa\nvypracovala znalecký posudok, o. i. skonštatovala, že u sťažovateľa sú prítomné črty dominancie,\nsnahy mať veci pod kontrolou, má ťažkosti zvládať frustráciu, najmä v záťažových, silne\nstresujúcich situáciách, svoje dominantné postavenie uplatňuje v situáciách, ktoré nemá\npod kontrolou, pričom vplyvom alkoholu s narušením jeho rozhodovacích a vôľových\nmechanizmov sa môže naakumulované napätie uvoľňovať i neprimeranou formou správania.\nVo vzťahu k poškodenej znalkyňa o. i. konštatovala, že u nej nevyexplorovala sklony\nku klamstvám, resp. skresľovaniu skutočností, psychický stav poškodenej zhodnotila ako reakciu\nna dlhodobý stres, pričom vyjadrenia poškodenej týkajúce sa prežívania uvedených konfliktov\nsúvisiacich so syndrómom závislosti od alkoholu sťažovateľa znalkyňa zhodnotila vysoko\npravdepodobne za vierohodné.\n22. Pokiaľ ide o opodstatnenosť trvania dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku u sťažovateľa, krajský súd v napadnutom uznesení poukázal na odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil. Okresný súd v tejto súvislosti\nv napadnutom prvostupňovom väzobnom uznesení konštatoval, že od posledného rozhodnutia\no väzbe sťažovateľa nedošlo k oslabeniu väzobného dôvodu, naopak, tento bol dôkaznou situáciou\nposilnený, a to najmä znaleckým posudkom znalca MUDr. Stanislava Kollára, ako aj listinnými\ndôkazmi. Podľa názoru okresného súdu dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti v tomto\nštádiu trestného konania vyplýva jednak z okolností spáchania skutku, ako aj z konania sťažovateľa\na jeho osoby. Sťažovateľ pripustil problémy s alkoholom, pričom sa od roku 2023 dobrovoľne\nambulantne protialkoholicky lieči, vníma, že je závislý od alkoholu. Poškodená, ako aj svedok\nmaloletý\nzhodne uviedli, že sťažovateľ má problém s alkoholom, pričom\npod vplyvom alkoholu je agresívny, neprimerane reaguje, v domácnosti kričí a ziape, agresívne\nsprávanie obvineného má smerovať aj voči deťom (maloletého\nmal sťažovateľ\naj fyzicky napadnúť). Okresný súd poukázal na to, že poškodená vníma práve alkoholizmus\nsťažovateľa ako zásadný problém ich vzájomného spolužitia, takéto správanie sťažovateľa je pre ňu\nneúnosné a problematické, poškodená má z obvineného strach a stres, bojí sa ho, má úzkosti,\nnavštevuje odbornú psychiatrickú pomoc, rovnako pomoc odborníka musel vyhľadať aj maloletý\nsyn\n. Okresný súd v tejto súvislosti konštatoval, že závislosť sťažovateľa od alkoholu bola\npotvrdená znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom v znaleckom posudku (u sťažovateľa konštatoval\ntretie, tzv. rozhodujúce štádium alkoholizmu – sťažovateľ je závislý od alkoholu, pričom osobnosť\nsťažovateľa vykazuje prvky alkoholického narušenia – znížená tolerancia frustrácie, nekritickosť\nk pitiu a problémom z neho vyplývajúcim, bagatelizácia a racionalizácia pitia, pod vplyvom\nalkoholu egocentrizmus, emočná nestabilita, dráždivosť, impulzivita, pod vplyvom alkoholu sklony\nk verbálnej agresivite, avšak následkom jeho závislosti od alkoholu nedošlo u neho k takej celkovej\nzmene osobnosti, ktorá by sa aj v triezvom stave prejavovala nekontrolovateľnosťou, výbušnosťou\na agresivitou voči iným jedincom). K priebehu liečenia sťažovateľa znalec uviedol, že od decembra\n2021 navštevoval ambulantného psychiatra, vo februári 2023 bol krátkodobo hospitalizovaný\nna psychiatrickom oddelení, následne abstinoval až do novembra 2023, v marci 2024 bol znova\n\n8\n\nkrátkodobo hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, následne abstinoval len niekoľko dní,\nokrem toho abstinoval ešte v období január 2025 – marec 2025, opakovane navrhované ústavné\nprotialkoholické liečenie odmietal. Okresný súd poukázal na to, že znalec z medicínskeho hľadiska\npri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt sťažovateľa za nebezpečný pre spoločnosť, pričom\nje u neho potrebná protialkoholická liečba ústavnou formou. Podľa názoru okresného súdu závery\nznalca podporili aj vyjadrenia poškodenej o problémovom pití sťažovateľa a jeho správaní\npod vplyvom alkoholu, pričom sťažovateľ aj napriek tomu, že je od roku 2023 dobrovoľne\nambulantne protialkoholicky liečený a že si je vedomý, že má problémy s alkoholom, a absolvoval\nambulantné liečenia, ako aj dve krátkodobé hospitalizácie, k pitiu je zjavne nekritický, resp.\nčiastočne kritický, liečba nemá na neho pozitívny dopad, nie je schopný nepožívať alkohol.\nKrátkodobé hospitalizácie sťažovateľa v minulosti boli po diagnostikovanej akútnej intoxikácii\nalkoholom, pričom napriek tomu, že po poslednej hospitalizácii bol poučený o vhodnosti\nabsolvovania ústavnej protialkoholickej liečby, túto neabsolvoval. Vychádzajúc z uvedeného,\nokresný súd konštatoval, že sťažovateľ nie je schopný nepožívať alkohol, pričom pod vplyvom\nalkoholu je jeho správanie a konanie slovne agresívne, vulgárne, spojené aj s fyzickým napadnutím\nmaloletého syna či násilným sexuálnym aktom s poškodenou. Z výpovedí svedkov zároveň\nvyplynulo, že správanie sťažovateľa pod vplyvom alkoholu je nepredvídateľné, poškodená\nmá reálne obavy z poškodeného, nevie, čo má od neho čakať. Nadväzujúc na uvedené, okresný súd\ndospel k záveru, že hoci sťažovateľ nebol v minulosti odsúdený za násilný trestný čin, aktuálne\nje dôvodne podozrivý z dvoch násilných trestných činov, pričom práve jeho agresia pod vplyvom\nalkoholu voči členom jeho rodiny dáva dôvod domnievať sa, že pod vplyvom alkoholu by sa mohol\nopäť správať agresívne, nepredvídateľne a spôsobiť obdobný alebo aj závažnejší následok ako\nv tejto trestnej veci. Podľa názoru okresného súdu tu preto je prítomná dôvodná obava,\nže sťažovateľ v prípade jeho prepustenia na slobodu by mohol pokračovať v konaní voči\npoškodenej alebo v určitej zlomovej či vypätej situácii sa dopustiť ďalšej trestnej činnosti voči\npoškodenej, prípadne aj voči inej osobe. Obmedzenie osobnej slobody obvineného formou väzby\nv prípravnom konaní je preto opodstatnené a zákonné, keďže poskytne najmä akútnu ochranu\nfyzického, ako aj psychického zdravia poškodenej pred možným nevyspytateľným konaním\nsťažovateľa.\n23. Pokiaľ ide o otázku nahradenia väzby sťažovateľa, krajský súd v napadnutom uznesení\nkonštatoval, že okresný súd sa s touto otázkou vysporiadal správnym spôsobom, a preto naň\npoukázal, pričom zároveň doplnil, že vzhľadom na osobu sťažovateľa aj po zohľadnení účinkov\ndohľadu probačného a mediačného úradníka, a to aj za súčasného uloženia primeraných povinností\na obmedzení vrátane ich technickej kontroly, by podľa jeho názoru prepustenie sťažovateľa\nna slobodu výrazne zvýšilo riziko pokračovania v páchaní rovnakej alebo obdobnej trestnej\nčinnosti, a to opäť predovšetkým s prihliadnutím na jeho osobu (závislosť od alkoholu) a povahu\nstíhanej trestnej činnosti. Z toho istého dôvodu krajský súd nepovažoval za dostatočné\nani sťažovateľom ponúknuté peňažné záruky. Krajský súd dospel k záveru, že osoba sťažovateľa\nnedáva ani dostatočnú záruku, že sťažovateľ pri nahradení väzby nebude viac pokračovať\nv rovnakom a obdobnom protiprávnom konaní najmä voči svojim najbližším príbuzným a bude\ndôsledne dodržiavať alkoholovú abstinenciu. Podľa názoru krajského súdu je zrejmé, že sťažovateľ\nnapriek vážnemu problému s nadmerným užívaním alkoholu v minulosti – po krátkej abstinencii\nv roku 2025 – opätovne začal v nadmernom množstve požívať alkohol a tento problém nerieši,\n\n9\n\npričom pod vplyvom alkoholu nedokáže ovládať a kontrolovať svoju agresivitu voči najbližším\npríslušníkom rodiny. Podľa názoru krajského súdu u sťažovateľa je možné v súčasnosti úplnú\nabstinenciu od alkoholu (ktorý u neho podnecuje neprimerane agresívne správanie) dosiahnuť\njedine väzobným stíhaním. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku sťažovateľa, že u neho nedošlo k takej\ncelkovej zmene osobnosti, ktorá by sa aj v triezvom stave prejavovala nekontrolovanosťou,\nvýbušnosťou a agresivitou voči iným jedincom, čo konštatoval aj znalec, krajský súd poukázal\nna ďalšie závery znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára ako tie uvádzané obhajobou,\na to že sťažovateľ je závislý od alkoholu, opakovane odmietal navrhované ústavné liečenie\na za predpokladu, že sa predmetné skutky v bodoch 1 a 3 uznesenia o vznesení obvinenia stali, tak\nz medicínskeho hľadiska pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt sťažovateľa za nebezpečný\npre spoločnosť a navrhuje mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa\nnázoru krajského súdu sa nemožno stotožniť ani s návrhom obhajoby na uloženie obmedzenia\nv podobe povinnosti zákazu požívania alkoholických nápojov, keďže je zrejmé, že sťažovateľ nie je\nschopný nepožívať alkohol a liečbu odmieta, a preto je podľa krajského súdu ťažko uveriteľné,\nže sa sťažovateľ chce liečiť. Krajský súd sa nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľa\no neopodstatnenosti jeho väzby z dôvodu, že má zabezpečené bývanie mimo sféry poškodených.\nKrajský súd v tejto súvislosti poukázal na zistené osobnostné charakteristiky sťažovateľa, ktorý\nje osobou závislou od alkoholu a ktorého pobyt na slobode je možné považovať za nebezpečný\npre spoločnosť v zmysle páchania analogickej trestnej činnosti v prípade recidívy závislosti\nod alkoholu, ktorá je v súčasnosti vysoko pravdepodobná.\n24. Po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu (v spojení s napadnutým\nprvostupňovým väzobným uznesením okresného súdu) ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažovateľove námietky neboli v súhrne spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu.\nA. K existencii dôvodného podozrenia:\n25. Úvahy sťažovateľa o porušení jeho základných práv v dôsledku údajnej neodôvodnenosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu v súvislosti s hodnotením dôkaznej situácie týmto súdom\n(vrátane hodnotenia zákonnosti dôkazov) vníma ústavný súd ako tendenčné. Vo vzťahu\nk odôvodnenosti podozrenia pri vznesení obvinenia vo svojej judikatúre ústavný súd opakovane\nuviedol, že pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený\nspáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné\npodozrenie teda predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu\npozorovateľovi umožnili úsudok, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho\ndôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell\na Hartley c. Veľká Británia z 30. 8. 1990). Naopak, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že až po\nvznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní,\nv dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje,\nalebo vyvracia) práve dokazovaním, ako to vyplýva aj z komentovaného znenia dohovoru:\n„Skutečnosti, které vyvolaly podezření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné\nk odůvodnění odsouzení nebo byť jen ke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému království,\nrozsudek velkého senátu, 28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy proti Rusku,\nrozsudek, 31. 5. 2011, č. 5829/04, § 189]... skutečnosti, na nichž se podezření zakládá, však\n10\n\nnemohou být stejné úrovně jako skutečnosti potřebné k odůvodnění odsouzení, nebo i k podání\nobžaloby, což je předmětem až další fáze trestního řízení [Krejčíř proti České republice, rozsudek,\n26. 3. 2009, č. 39298/04 a č. 8723/05, § 75]“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J.,\nBOBEK, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 514.).\nSamotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku rátajú s existenciou takéhoto\ndokazovania počas prípravného konania (m. m. IV. ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013, II. ÚS 341/2022).\n26. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v napadnutom rozhodnutí (v spojení s napadnutým\nprvostupňovým väzobným uznesením okresného súdu) riadne odôvodnil existenciu materiálnych\ndôvodov väzby sťažovateľa, a to s prihliadnutím na okolnosť, že pri rozhodovaní o väzbe\nneposudzuje vinu obvineného (sťažovateľa), ale (okrem iného) zisťuje existenciu skutočností\nzakladajúcich dôvodné podozrenie, že obvinený (sťažovateľ) spáchal trestný čin, pre ktorý\nje stíhaný, pričom hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené rozhodovaniu vo veci samej\na nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020,\nII. ÚS 341/2022). Súdu, ktorý rozhoduje o väzbe, teda neprináleží posudzovať jednotlivé dôkazy\na vyhodnocovať ich spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne súdu rozhodujúcemu v merite veci,\nt. j. o obžalobe. Inak povedané, samotné vykonávanie a hodnotenie dôkazov nie je predmetom\nrozhodovania o väzbe, pričom väzobnému súdu neprislúcha ani vysporiadať sa definitívnym\nspôsobom s vierohodnosťou a zákonnosťou jednotlivých dôkazov.\n27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom\ndruhostupňovom väzobnom uznesení na sťažovateľovu argumentáciu spochybňujúcu existenciu\ndôvodného podozrenia zo spáchania stíhaných skutkov sťažovateľom reagoval, pričom sa ňou\nzaoberal v rozsahu primeranom na účely rozhodovania o väzbe sťažovateľa.\n28. Nadväzujúc na už uvedené, ústavný súd poukazuje na to, že pri skúmaní postupov všeobecných\nsúdov rozhodujúcich o zákonnosti väzby nie je jeho úlohou, aby posudzoval smer vedenia\nvyšetrovania alebo sa zaoberal vhodnosťou a opodstatnenosťou získavaných dôkazov, ktoré podľa\nnázoru orgánov činných v trestnom konaní a následne aj všeobecných súdov sú významným\nprostriedkom na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Úloha ústavného súdu spočíva\nv zistení, či skutkové a právne závery všeobecných súdov obstoja z hľadiska dodržania záruk\nzákladného práva na osobnú slobodu.\n29. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že hoci poškodená po vznesení obvinenia sťažovateľovi\nvo svojej výpovedi z 18. júna 2025 priznala, že k jej znásilneniu sťažovateľom nedošlo, tak krajský\nsúd v napadnutom uznesení použil formuláciu, že poškodená „pred vznesením obvinenia, ako\naj po vznesení obvinenia zhodne vypovedala...“, ústavný súd konštatuje, že táto námietka\nsťažovateľa je prima facie zjavne bezpredmetná, keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu je úplne zrejmé, že krajský súd v tomto uznesení na predmetnú výpoveď poškodenej\nz 18. júna 2025 (z ktorej vyplýva, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu\nznásilnenia) reflektoval, výslovne na ňu v napadnutom uznesení aj poukázal a vzhľadom na ňu sa\nv napadnutom uznesení zaoberal dôvodnosťou väzby sťažovateľa výhradne už „len“ vo vzťahu\nku skutkom uvedeným v bodoch 1 a 3 uznesenia o vznesení obvinenia (bližšie pozri 21. bod\nodôvodenia tohto uznesenia).\n30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd posúdil predmetnú časť odôvodnenia napadnutého\nuznesenia krajského súdu ako odôvodnenie v medziach limitov ústavnej udržateľnosti pre toto\n11\n\nštádium trestného konania, a preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti ústavnej\nsťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nB. K dôvodu tzv. preventívnej väzby:\n31. K dôvodu väzby u sťažovateľa ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia\nkrajského súdu konštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu k dôvodom väzby nevyplýva nič,\nčo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy\nvo veci krajským súdom s dôsledkom porušenia základného práva na osobnú slobodu. Ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti podľa jeho názoru odôvodňujú\ndôvody väzby u sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľove námietky predostreté\nv ústavnej sťažnosti nespochybňujú záver krajského súdu o pretrvávaní dôvodov väzby\nu sťažovateľa. Krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\nTrestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov podporených vykonaným dokazovaním, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne a právne akceptovateľné.\n32. Možno tak konštatovať, že krajský súd dal primeranú súdnu odpoveď na dôvody, pre ktoré má\npretrvávať dôvodnosť preventívnej väzby („adequate judicial response“; Grauslys proti Litve\nz 10. 10. 2000, č. 36743/97). Inými slovami, riziko pokračovania v páchaní trestnej činnosti ako\ndôvod preventívnej väzby bolo zo strany krajského súdu hodnoverne zdôvodnené poukazom\nna konkrétne skutkové okolnosti veci (Clooth proti Belgicku z 12. 12. 1991, sťažnosť č. 12718/87,\nbod 40) vrátane tých, ktoré by mohli spochybniť existenciu podmienok „zákonnosti“ pozbavenia\nosobnej slobody (Ilijkov proti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť č. 33977/96, bod 94). Pokiaľ\npritom krajský súd ako súd sťažnostný poukazoval na druh, charakter a rozsah stíhanej trestnej\nčinnosti, ústavný súd k tomu konštatuje, že krajský súd rozhodol v spojení s konkrétnymi\n(nie všeobecne abstraktnými) dôvodmi, ktoré aj vysvetlil. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň\npoukazuje aj na svoju aktuálnu rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej z pohľadu preventívneho účelu\nväzby nemožno vylúčiť ani také konanie obvineného, ktoré sa stotožňuje so skutkom, pre ktorý\nbolo vznesené obvinenie (resp. podaná obžaloba). Inak povedané, i samotné okolnosti\nvyšetrovaného trestného činu popísané v skutkovej vete zakladajúcej vznesené obvinenie (resp.\nv skutkovej vete podanej obžaloby), a tým individualizujúce prípad sťažovateľa, môžu odôvodniť\nobavu z pokračovania v trestnej činnosti, a tak viesť k ústavne konformnému obmedzeniu osobnej\nslobody (III. ÚS 86/2023).\n33. Ústavný súd zároveň pripomína, že dôvod preventívnej väzby na rozdiel od iných väzobných\ndôvodov v priebehu akéhokoľvek trestného konania v zásade nemení svoju materiálnu podstatu,\nkeďže tento väzobný dôvod je spravidla determinovaný určitými objektívnymi skutočnosťami\nexistujúcimi už v čase spáchania skutku, na ktoré ďalšie plynutie času nemá akýkoľvek právne\nrelevantný vplyv (IV. ÚS 64/2021, IV. ÚS 541/2021). Samozrejme, dôvod väzby je v každom\nštádiu konania potrebné vyhodnotiť aktuálne k momentu rozhodovania vzhľadom na všetky\nrelevantné faktory, k čomu však v posudzovanom prípade došlo.\n34. Je zároveň potrebné pripomenúť, že jednotlivé dôvody väzby sú naviazané na „dôvodnú obavu“\n(§ 71 ods. 1 Trestného poriadku), čo znamená, že nie je reálne sa domnievať, že v tejto súvislosti\nmusí byť naplnená požiadavka istoty vo vzťahu k preukázaniu konkrétnych skutočností, s ktorými\n12\n\nTrestný poriadok v tejto súvislosti počíta. V týchto prípadoch nemožno vyčkávať až do okamihu,\nkeď bude isté, že obvinený už naplnil niektorý z väzobných dôvodov v zmysle § 71 ods. 1\nTrestného poriadku, pretože v takom prípade by sa takému konaniu už nedokázalo zabrániť [m. m.\nÚstavný súd Českej republiky I. ÚS 470/05 (104/2006 USn.), m. m. I. ÚS 65/2022]. Možno tak\nuzavrieť, že väzobné stíhanie sťažovateľa nebolo vo výsledku spochybnené.\n35. Ústavný súd preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti aj tejto časti ústavnej sťažnosti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nC. K nenahradeniu väzby:\n36. Na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, kde sú implicitne obsiahnuté\nhmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu\nochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou (napr. IV. ÚS 321/2022). Ústavný súd\nvo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy už viackrát uviedol, že vo vzťahu k väzbe obsahuje\nviaceré práva, okrem iného aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené\nzárukou (napr. I. ÚS 26/2013, II. ÚS 564/2018, III. ÚS 7/00, IV. ÚS 270/09). Z obsahu základného\npráva zaručeného v čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie\nokolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe\nkonkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (napr. II. ÚS 564/2018, III. ÚS 271/07,\nIV. ÚS 361/09).\n37. V súvislosti s nenahradením sťažovateľovej väzby ústavný súd znovu pripomína, že súd\nrozhodujúci o väzbe je povinný skúmať významné skutočnosti za väzbu a proti nej vrátane\nmožnosti nahradiť ju miernejším opatrením. Pritom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby\nvziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych\nskutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (napr. III. ÚS 550/2021, III. ÚS 675/2021,\nIV. ÚS 207/07, IV. ÚS 650/2018, IV. ÚS 436/2021). Nahradenie väzby zákonom ustanovenou\ngaranciou a s tým spojené obmedzenia sú benefitom obvineného, ktorý mu umožňuje napriek\ndanosti materiálneho a formálneho dôvodu väzby byť stíhaný na slobode (teda s využitím\nproporcionálne miernejšieho prostriedku zásahu do osobných práv – R 44/2018; m. m. napr.\nI. ÚS 487/2021, III. ÚS 625/2022).\n38. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi opakovane akcentuje, že väzba predstavuje vážny\nzásah do osobnej slobody, a preto je povinnosťou všeobecných súdov obzvlášť citlivo zvažovať\nargumenty pre ďalšie trvanie väzby. Z ustanovení Trestného poriadku priamo vyplýva povinnosť\nvšeobecných súdov skúmať, či je v prípade dôvodnosti väzby možné väzbu nahradiť alternatívnymi\nprostriedkami.\n39. Po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu (v spojení s napadnutým\nprvostupňovým väzobným uznesením okresného súdu) ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nsa možnosťou zákonných náhrad väzby sťažovateľa ústavne akceptovateľne zaoberal, pričom\nskutočnosti, ktoré krajský súd prezentoval ako dôvody vylučujúce možnosť nahradenia väzby\nsťažovateľa miernejším opatrením, sa ústavnému súdu nejavia ako vágne a nepresvedčivé, práve\nnaopak, hodnotí ich ako dostatočne konkrétne a zároveň výpovedné. Ústavný súd preto dospel\n\n13\n\nk záveru o zjavnej neopodstatnenosti aj tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\n40. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preventívna", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-dôvody väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Tpo/52/2025", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0525e18b-4397-43b7-8902-1e6c30381834", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.86.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.86.2023.1"}, {"guid": "ussr:27cac989-290d-4691-ab90-94699a0e236d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 625/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 625/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4dac11b-ca84-4049-aa7f-b7780fc35d73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1"}, {"guid": "ussr:33dad04b-f613-4539-8f8e-f2a9c64f7429", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.321.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 321/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 321/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.321.2022.1"}, {"guid": "ussr:08de9de3-3549-4551-87bd-39352d694018", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2021.1"}, {"guid": "ussr:b46c714d-4d38-4fd8-8025-898db63779aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.65.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.65.2022.1"}, {"guid": "ussr:9f645c72-2859-4384-834a-d56c7632c589", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.675.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 675/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 675/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.675.2021.1"}, {"guid": "ussr:3904fc6c-6646-46b9-b092-7f45420d9f4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.541.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2021 z 21. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-21", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.541.2021.1"}, {"guid": "ussr:e99b7674-8264-4910-9923-041045a3c098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.550.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.550.2021.1"}, {"guid": "ussr:45d55c9a-a1fe-474c-aa21-5fd727f898a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.436.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 436/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 436/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.436.2021.1"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:df1f057e-06cb-4dbb-b6bb-f0ad9e87b9f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.64.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.64.2021.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:59200187-f663-4a91-ae00-1a4c6f0402e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1"}, {"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1"}, {"guid": "ussr:a809cdf3-e337-42c3-b3b7-2ce07f86e665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.650.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 650/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 650/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.650.2018.1"}, {"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:20162df3-a3d7-4244-95d3-7ac4da82f361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20162df3-a3d7-4244-95d3-7ac4da82f361"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:192af4b4-d601-4974-9dfd-0e7ccd530094", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.125.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 125/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 125/2026 z 24. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.125.2026.1"}, {"guid": "ussr:3cc1086c-b7dc-4de6-a848-68ba52919e22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.128.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2026 z 24. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.128.2026.1"}, {"guid": "ussr:e0ada2c4-cd72-4902-8c50-7a5b6feee762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.21.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2026 z 9. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.21.2026.1"}]}