{"guid": "ussr:3124a89e-837d-48fc-ab53-b9a7b658bd27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.53.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2025 z 16. 4. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. apríla 2025, sp. zn. II. ÚS 53/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.53.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-04-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3124a89e-837d-48fc-ab53-b9a7b658bd27", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.53.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.53.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.53.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 53/2025-30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO\n31 340 890, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti\nuzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Csp/22/2024-139 z 29. októbra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Csp/22/2024-139 z 29. októbra 2024\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Csp/22/2024-139 z 29. októbra 2024\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n1 423,75 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. januára 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením okresného súdu označeným v záhlaví\ntohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka poskytla bezúčelový spotrebiteľský\núver dlžníčkam\n,\n(ďalej len „žalovaná I“), a\n,\n(ďalej len „žalovaná II“), v sume 3 500 eur. Keďže dlžníčky porušili svoju\npovinnosť splácať úver riadne a včas, sťažovateľka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Ani po\nopakovaných upomienkach a predžalobnej výzve dlžníčky svoj dlh neuhradili, preto sťažovateľka\npodala žalobu spojenú s návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Okresný\nsúd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) platobným rozkazom sp. zn. 35Up/936/2023\nz 23. októbra 2023 žalobe v celom rozsahu vyhovel, uložil dlžníčkam povinnosť zaplatiť\nsťažovateľke spoločne a nerozdielne 2 377,62 eur s prísl. a náhradu trov konania 617,10 eur.\nPlatobný rozkaz nadobudol právoplatnosť vo vzťahu len k žalovanej II. Vo vzťahu k žalovanej I,\nktorej súd platobný rozkaz nedoručil, došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vec bola po podaní\nnávrhu na pokračovanie v konaní postúpená okresnému súdu. Žalovaná I bola aj po postúpení veci\nokresnému súdu pasívna. Okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom vo veci samej na\npojednávaní konanom 22. mája 2024 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že prvým\nvýrokom rozsudku zaviazal žalovanú I na rovnaké plnenie, na aké bola zaviazaná žalovaná II\nplatobným rozkazom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd takto: „žalobca má\nnárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanej, pričom do sumy 617,10 eur je žalovaná\nzaviazaná spoločne a nerozdielne s\n,\n, zaviazanou na toto plnenie\nplatobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/936/2023 z 23. októbra 2023.“\n3. Po právoplatnosti rozsudku vyššia súdna úradníčka uznesením z 30. júla 2024 rozhodla o výške\nnáhrady trov konania tak, že ju priznala v sume 0 eur. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala\nsťažnosť, o ktorej rozhodol súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť zamietol. V odôvodnení\nsvojho uznesenia poukázal na to, že právoplatným platobným rozkazom (vo vzťahu k žalovanej II)\na právoplatným rozsudkom (vo vzťahu k žalovanej I) bola sťažovateľke priznaná náhrada trov\nkonania od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne), ako to navrhla sťažovateľka v žalobe.\nVzhľadom na uvedené nebolo možné priznať samostatné trovy konania uplatnené v sťažnosti, ktoré\nzahŕňali prevzatie a prípravu zastúpenia, predžalobnú výzvu, podanie žaloby, uhradený súdny\npoplatok, keďže na tieto nároky už boli žalované zaviazané. Pokiaľ išlo o návrh na pokračovanie\nv konaní, okresný súd nepovažoval tento úkon za úkon právnej služby, ale za úkon v zmysle zákona\nč. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorého povaha neumožňovala priznanie odmeny, keďže sa týkal výlučne procesného\npostupu súdu. Rovnako vyjadrenie sťažovateľky k bonite súd nepovažoval za úkon vo veci samej,\nale len za doplnenie samotného žalobného návrhu. Vychádzajúc z uvedeného, nepovažoval\nsťažnosť za dôvodnú, preto ju zamietol.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že sťažovateľka nedisponuje\nvykonateľným exekučným titulom na vymoženie náhrady trov konania voči žalovanej I, pretože\nzrušením platobného rozkazu zanikla jej povinnosť na náhradu trov konania tak, ako to stanovil\nokresný súd v upomínacom konaní a hoci vydaným rozsudkom bola žalovaná I zaviazaná na plnú\nnáhradu trov konania, tento nárok bol v konečnom dôsledku napadnutým uznesením stanovený vo\nvýške 0 eur.\n5. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o výške náhrady trov\nkonania za rozporný s jej označenými právami.\n6. Sťažovateľka považuje za neakceptovateľné, že súd prvej inštancie zaviazal žalovanú I na\nnáhradu trov konania v sume 0 eur, hoci z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sťažovateľka bola\nv konaní zastúpená právnou zástupkyňou, podala žalobu a písomne požiadala o pokračovanie\nv konaní.\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 53/2024-10 z 29. januára 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n8. Následne ústavný súd 20. februára 2023 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nprijatej ústavnej sťažnosti. V rovnaký deň písomne upovedomil zúčastnenú osobu (žalovanú\nv napadnutom konaní) o jej práve vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Vyjadrenie okresného súdu sp. zn. 1SprV/86/2025 z 28. februára 2025 bolo ústavnému súdu\ndoručené 5. marca 2025 spolu s dotknutým súdnym spisom. Okresný súd vo svojom vyjadrení\nodkázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil v otázke nízkeho právneho významu\na intenzity prípadného porušenia práv.\n10. Zákonná sudkyňa v podstatnom uviedla, že sťažovateľka po nedoručení platobného rozkazu\npodala návrh na pokračovanie v konaní vo vzťahu k žalovanej I. Okresný súd rozsudkom\nsťažovateľke priznal nárok v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že sťažovateľke\npriznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanej I, pričom do sumy 617,10 eur bola\nžalovaná I zaviazaná k úhrade spoločne a nerozdielne so žalovanou II zaviazanou na toto plnenie\nplatobným rozkazom. O výške trov malo byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozsudku. Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky proti výške priznaných trov v sume 0 eur\nvyšším súdnym úradníkom súd vychádzal z presvedčenia, že sťažovateľke po postúpení veci\nz upomínacieho súdu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto boli tieto trovy\npriznané v zmysle žalobného návrhu samotným druhým výrokom rozsudku. Podľa názoru zákonnej\nsudkyne rozsudok v rozsahu, v ktorom bolo rozhodnuté o trovách konania, je spôsobilým\nexekučným titulom proti žalovanej I. V ďalšom poukazovala na to, že ide o vec zanedbateľného\n\n3\n\nvýznamu v kvantitatívnej rovine, ako aj v rovine kvalitatívnej (rozhodovanie o trovách), z čoho\nvyvodzovala bagateľnosť veci, a tým aj nedostatok intenzity porušenia označených práv.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n11. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti nevyužila v lehote určenej\nústavným súdom ani do rozhodnutia o tejto sťažnosti.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n12. Sťažovateľka sa k doručenému stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným\n1. apríla 2025. V podstatnom v reakcii na tvrdenia súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedla, že\nnespochybňuje, že sudkyňa postupovala správne, keď v rozsudku určila, že žalovaná je v rozsahu\ntrov, ktoré vznikli v rámci upomínacieho konania, zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovanou\nII. Zároveň však z daného rozhodnutia nevyplýva, že tým súd súčasne zaviazal žalovanú I, aby\nuhradila sťažovateľke 617,10 eur z titulu náhrady trov konania. Sudkyňa pritom sama uvádza, že\no výške nároku na náhradu trov konania malo byť rozhodnuté v nadväzujúcom uznesení. Nie je\nzrejmé, prečo by malo ísť iba o časť trov, ktoré vznikli po postúpení veci na všeobecný súd. Podľa\nnázoru sťažovateľky môže súd exekvovateľne priznať nárok na náhradu trov konania iba\nv rozhodnutí o ich výške (I. ÚS 125/2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/109/2018 z 28. marca 2019).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n14. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Výklad a aplikácia\nzákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva\nna súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom\ntýchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom\n(IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n15. Ústavný súd zároveň pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nvšeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových\nokolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\n\n4\n\n16. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná. Vo veci\nkonajúci súd zlyhal pri poskytovaní súdnej ochrany, v dôsledku čoho došlo k neprípustnému zásahu\ndo označených práv sťažovateľky.\n17. Okresný súd druhým výrokom svojho rozsudku rozhodol o nároku na náhradu trov konania\na poskytol vyššiemu súdnemu úradníkovi „návod“ na formulovanie výroku o výške náhrady trov\nkonania. Následný spôsob rozhodnutia o výške náhrady trov konania a jeho „odobrenie“\nnapadnutým uznesením však nemá podklad v platnej právnej úprave a je potrebné prisvedčiť\nsťažovateľke, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia v súčasnosti nedisponuje vykonateľným\nexekučným titulom na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej I. Ústavný súd preto\nkonštatoval porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením (bod 1 výroku nálezu).\n18. Napadnutým uznesením zároveň došlo k neprípustnému zásahu do hmotných práv sťažovateľky\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, keďže jej síce bol\npriznaný nárok na náhradu trov konania, ale tento bol následne vyčíslený v sume 0 eur, hoci je\nzrejmé, že trovy sťažovateľky v konaní boli minimálne vo výške, v akej ju sťažovateľka vyčíslila\nv samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu (bod 1 výroku nálezu).\n19. Ústavný súd na základe zistenia, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu\noznačených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n20. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n21. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n22. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npodľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky pozostávajúcu z odmeny advokáta za tri\núkony právnej služby. Za tri úkony uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti a stanovisko) patrí odmena v sume trikrát po 371 eur a režijný paušál\nv sume trikrát po 14,84 eur.\n23. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právna zástupkyňa\nsťažovateľky je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania\n1 423,75 eur (bod 3 výroku nálezu).\n24. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n25. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\n5\n\n26. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája sudca Peter Straka k tomuto rozhodnutiu odlišné\nstanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "vykonateľnosť", "rozhodnutie-výrok", "arbitrárnosť", "trovy konania-náklady konania", "rozsudok", "trovy konania-náklady konania", "platobný rozkaz", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/22/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8f22fb17-d5b7-4236-8d07-a19b23b31177", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.53.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2024 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.53.2024.1"}, {"guid": "ussr:f2f7e5db-4ba7-499a-a386-58968e06e970", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.125.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.125.2017.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "332a2907-f33f-464c-8d72-5b9eecf640d8:a4c56fab-e4df-4ea2-8505-d16a154ebd40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5112241714.1", "spisova_znacka": "5Cdo/109/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5112241714.1"}, {"guid": "32f40be8-be5b-460d-9cda-5560fccb1243:161e9bd5-ec39-41bc-ab99-b437fc549c49", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624201051.2", "spisova_znacka": "11Csp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11Csp/22/2024 z 27. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2024-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201051.2"}], "citovane_v": []}