{"guid": "ussr:9908c8c5-eb58-449a-8526-eade66257b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2025 z 26. 8. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. augusta 2025, sp. zn. II. ÚS 47/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9908c8c5-eb58-449a-8526-eade66257b8c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 47/2025-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n,\nzastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 1389/8,\nMichalovce, proti postupu Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/3/2024\na postupu Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3To/27/2024 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/3/2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa zaručené čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3To/27/2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa zaručené čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n3. Okresný súd Humenné a Krajský súd v Prešove s ú p o v i n n é nahradiť sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia 1 331,33 eur a zaplatiť ich spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa\n1. Ústavnému súdu bola 9. septembra 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu a postupom\n\nkrajského súdu v konaniach identifikovaných v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ žiada priznať\nmu finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.\n2. Uznesením sp. zn. II. ÚS 47/2025 z 29. januára 2025 ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Sťažovateľovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom\nČVS: ORP-399/1-VYS-HE-2023 z 11. júla 2023 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené\nobvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, 3 a 4 písm. c) Trestného\nzákona na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení. Uznesením okresného súdu sp. zn.\n2Tp/31/2023 z 13. júla 2023 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1\npísm. a) a c) Trestného poriadku, pričom lehota väzby začala plynúť 10. júla 2023.\n4. Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na sťažovateľa 12. januára 2024 na okresnom\nsúde obžalobu pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, 3 a 4 písm. c) Trestného\nzákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona na skutkovom základe\nuvedenom v zmienenej obžalobe. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1T/3/2024 z 13. júna 2024\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 171 ods. 1 a 3 Trestného zákona, prečinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1\nTrestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona\nna skutkovom základe objektivizovanom v tomto rozsudku. Za to mu bol uložený úhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku okresného súdu\nsťažovateľ podal odvolanie, o ktorom nebolo do času uplatnenia ústavnej sťažnosti rozhodnuté.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Uznesenie o vznesení obvinenia vychádza z nezákonných dôkazov a nezákonný bol aj postup\npolicajtov pri výsluchoch sťažovateľa. Celé trestné stíhanie vedené proti sťažovateľovi\nje nezákonné. Obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené pre zločin a obžaloba bola na sťažovateľa\npodaná (okrem iného) aj pre zločin. Okresný súd však 13. júna 2024 vykonal zmenu právnej\nkvalifikácie žalovaných skutkov a sťažovateľa v identický deň odsúdil výlučne pre prečiny. Ak je\ntrestné stíhanie vedené pre prečin, celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou\nv konaní pred súdom pritom podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\nKeďže lehota sťažovateľovej väzby začala plynúť 10. júla 2023, sťažovateľ 10. júla 2024\ns poukazom na § 76 ods. 12 Trestného poriadku vyzval okresný súd, aby ho prepustil z väzby\nna slobodu. Pretože táto výzva sa minula úspechu a sťažovateľ zistil, že trestný spis bol\nuž predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní uplatnenom proti rozsudku okresného\nsúdu, 12. júla 2024 vyzval krajský súd, aby ho podľa § 76 ods. 12 Trestného poriadku prepustil\n2\n\nz väzby na slobodu. Aj táto výzva sa minula úspechu. Sťažovateľ bol prepustený z väzby\naž príkazom krajského súdu sp. zn. 3To/27/2024 zo 6. augusta 2024 z dôvodu nadobudnutia\núčinnosti novely Trestného zákona vykonanej zákonom č. 40/2024 Z. z. Sťažovateľ tak bol\nod 10. júla 2024 do 6. augusta 2024 (celkovo 27 dní) v dôsledku nevydania príkazu na prepustenie\nz väzby na slobodu zo strany okresného súdu a krajského súdu vo väzbe držaný nezákonne. Tým\ndošlo k zásahu do jeho práv.\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu, vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Hoci súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe (§ 278 ods. 3 Trestného\nporiadku), predpoklad uvedený v § 76 ods. 12 Trestného poriadku („vyjde najavo“) nemá rovnaké\núčinky ako upozornenie samosudcu podľa § 241 ods. 2 Trestného poriadku, že skutok, ktorý\nje predmetom obžaloby, treba pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia\nzákona, ako ho posudzuje obžaloba. Ak by § 76 ods. 12 Trestného poriadku mal vyvolávať účinky,\nktorých sa domáha sťažovateľ, aj v prípade neprávoplatného odsúdenia pre prečin (ak bol pôvodne\nobžalovaný pre zločin), zákonodarca by použil slovné spojenie „ak súd zistí“, teda rovnaké slovné\nspojenie, ako je použité v § 280 ods. 2 Trestného poriadku pri postúpení veci. Typickým príkladom\npre situácie podľa § 76 ods. 12 Trestného poriadku je zmena zákona v prospech obvineného,\nv dôsledku ktorej ten istý skutok už nebude právne kvalifikovaný ako zločin, ale ako prečin. Takáto\nsituácia by nastala aj vtedy, ak by prokurátor po vyhlásení rozsudku okresného súdu výslovne\nuviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie do výroku o vine (teda aj proti právnej kvalifikácii\nskutku), a podal by odvolanie iba do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Predpoklad\nuvedený v § 76 ods. 12 Trestného teda môže byť naplnený iba vtedy, ak vyjde najavo skutočnosť,\nktorá je pre dané konanie nemenná. Má sa na mysli ani odvolaním nezmeniteľná trvalá skutočnosť.\nV sťažovateľovej situácii však žiadna z takýchto okolností nenastala.\n7. Rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté odvolaním prokurátora s odkladným účinkom\nv neprospech obvineného teda nemôže mať za následok, že v konaní vyšla najavo skutočnosť\npredpokladaná v § 76 ods. 12 Trestného poriadku. V ďalšom okresný súd uvádza: «Ak by\npredpoklad uvedený v ust. § 76 ods. 12 TP bol v tomto prípade naplnený tak, ako ho vykladá\nsťažovateľ, znamenalo by to, že ak k uplynutiu tejto lehoty dvanásť mesiacov dôjde v čase, kedy je\nspis „na ceste“ (čo je prípad sťažovateľa), nebolo by možné reálne v tejto lehote obvineného\nz väzby prepustiť. Rovnako tak nemožno vylúčiť situácie, kedy by táto celková lehota väzby uplynula\naž v čase po predložení spisu odvolaciemu súdu, ktorý by tak musel v prípade, že sa už po prvom\npreštudovaní spisu nestotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa, pod tlakom rýchlo rozhodnúť\no zmene rozsudku súdu prvého stupňa, aby fakticky zabránil prepusteniu obvineného na slobodu\n(otázne je, či by stačilo rozhodnutie o zrušení rozsudku a vrátení veci).» Okresný súd v ďalšom\npodrobne poukazuje na hypotetické eventuality, ktoré môžu v danom prípade nastať, akcentuje,\nže konanie vo veci samej prebiehalo plynulo, dáva dôraz na dôstojné vedenie hlavného\npojednávania, pričom uvádza, že mnohé faktické úkony nevedel ovplyvniť.\n8. V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyzval sťažovateľa, aby uplatnenú ústavnú sťažnosť\nv rozsahu cielenom proti jeho postupu vzal späť, a pre ten prípad navrhol ústavnému súdu,\n3\n\naby konanie o ústavnej sťažnosti v časti zastavil. Ak by sťažovateľ ústavnú sťažnosť nevzal späť,\nokresný súd navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti v celom rozsahu nevyhovel. V prípade,\npokiaľ by ústavný súd dospel k záveru o porušení referenčných kritérií uvádzaných sťažovateľom,\nnavrhuje, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel v rozsahu, v ktorom smeruje proti postupu\nokresného súdu. V čase, keď malo dôjsť k uplynutiu maximálnej lehoty trvania sťažovateľovej\nväzby, bol totiž už príslušný spis v preprave na krajský súd. Lehota sťažovateľovej väzby začala\nplynúť 10. júla 2023. Išlo pritom o lehotu v trvaní dvanástich mesiacov, ktorá sa s poukazom\nna § 63 ods. 4 Trestného poriadku skončí (až) uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním\nalebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.\nMaximálna lehota sťažovateľovej väzby teda pri stotožnení ústavného súdu s avizovanou\neventualitou uplynula 10. júla 2024. Kumulatívna podmienka, ktorá musí byť splnená\npre prepustenie obvineného podľa § 76 ods. 12 Trestného poriadku, t. j. že dĺžka vykonanej väzby\nmusí presiahnuť lehotu 12 mesiacov, tak bola splnená až 11. júla 2024. Tomuto výkladu zodpovedá\naj 24-hodinová lehota od upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie skutku, do ktorej uplynutia\nmusí byť obvinený prepustený z väzby v prípravnom konaní, ak v priebehu konania vyjde najavo,\nže skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom a dĺžka vykonanej väzby\nuž presiahla príslušnú maximálnu lehotu trvania väzby.\nIV.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n9. K zmene právnej kvalifikácie stíhaného skutku zo zločinu na prečin môže dôjsť len vtedy,\nak rozsudok okresného súdu nadobudne právoplatnosť alebo ak by prokurátor proti takému\nrozsudku nepodal odvolanie v neprospech sťažovateľa, inak až právoplatnosťou rozhodnutia\nodvolacieho súdu o odvolaní prokurátora. V danej veci však v avizovanom zmysle až do 5. augusta\n2024 nevyšlo najavo, že stíhaný skutok nie je zločinom. Okresný súd a krajský súd preto\npostupovali správne, keď vychádzali z celkovej lehoty väzby 36 mesiacov, ktorá je v § 76 ods. 6\npísm. b) Trestného poriadku určená pre stíhanie zločinov a ktorá by v prípade sťažovateľa uplynula\naž 10. júla 2026. Po účinnosti zmien Trestného zákona na podklade novely vykonanej zákonom\nč. 40/2024 Z. z. bol pritom sťažovateľ 6. augusta 2024 krajským súdom ihneď prepustený z väzby\nna slobodu.\n10. Krajský súd nariadil vo veci 15. júla 2024 termín verejného zasadnutia na 30. júl 2024.\nAvizovaný termín bol zrušený len pre ospravedlnenie obhajcu sťažovateľa, pričom následne bolo\nvo veci rozhodnuté na verejnom zasadnutí 24. septembra 2024. Sťažovateľ bol uznaný vinným\nz prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173\nods. 1 Trestného zákona a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo\nmu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pre ktorého výkon bol\nzaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd teda v podstate\nvyhovel odvolaniu prokurátora a zamietol odvolanie sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ\nvykonával väzbu od 30. júla 2024 do 6. augusta 2024 výlučne len pre ospravedlnenie obhajcu\nz vyššie identifikovaného termínu verejného zasadnutia.\n11. V čase podania ústavnej sťažnosti, ako aj v čase prijatia a prejednania ústavným súdom\nuž nemohlo dochádzať postupom krajského súdu k namietanému porušovaniu referenčných kritérií\nuvádzaných sťažovateľom. Krajský súd tak navrhuje ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovieť,\npretože z už uvádzaných dôvodov ju považuje za neopodstatnenú.\n4\n\nIV.3. Replika sťažovateľa:\n12. Sťažovateľ zotrváva na ústavnej sťažnosti v celom rozsahu a v tomto rámci jej navrhuje\nvyhovieť. Nemožno sa podľa neho stotožniť s interpretáciou § 76 ods. 12 Trestného poriadku, ktorú\npredložilo všeobecné súdnictvo, pretože ide o nezákonný výklad v neprospech sťažovateľa.\nV konaní pred súdom môže právnu kvalifikáciu zmeniť súd. Upovedomenie o zmene právnej\nkvalifikácie pre účely poukazovaného ustanovenia je pritom potrebné vykladať tak, že 24-hodinová\nlehota sa počíta od momentu vydania upozornenia o zmene právnej kvalifikácie skutku. Za také\n„upozornenie“ možno považovať aj rozsudok okresného súdu, pretože spĺňa všetky náležitosti\nupozornenia o zmene právnej kvalifikácie skutku. Zákon nespája právoplatnosť rozsudku\ns „právoplatnosťou“ zmeny právnej kvalifikácie, čo je zrejmé aj z odborného výkladu § 76 ods. 12\nTrestného poriadku, ktorý viaže následky zmeny právnej kvalifikácie skutku súdom len na moment\nvydania takéhoto rozhodnutia. Aj neprávoplatné rozhodnutie súdu v prospech obžalovaného má\nteda pre ďalšie trvanie väzobnej lehoty v kontexte sťažovateľovej procesnej situácie zásadný\nvýznam.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. V rámci posúdenia opodstatnenosti uplatnenej ústavnej sťažnosti ústavný súd východiskovo\nzdôrazňuje, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorom sú\nimplicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane\npráva na súdnu ochranu v prípadoch jej pozbavenia väzbou. Vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2\nústavy už uviedol (m. m. napr. II. ÚS 534/2024, IV. ÚS 634/2024), že vo vzťahu k väzbe obsahuje\ninter alia aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný súd neodkladne alebo urýchlene\nrozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť\nvo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas\nkonania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Otázka, či je väzba zákonná, má byť\npritom vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (m. m. napr.\nIII. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade.\n14. Podstatou uplatnenej ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa\ngarantovaného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva sťažovateľa zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru napadnutými postupmi. Podľa sťažovateľovho názoru okresný súd a nadväzne aj krajský\nsúd porušili ním uvádzané referenčné kritériá pasivitou v trestno-procesnom postupe, keď\nnepristúpili k jeho prepusteniu z väzby na slobodu po tom, čo v dôsledku zmeny právnej\nkvalifikácie žalovaného trestného činu zo zločinu na prečin (vydaným rozsudkom okresného súdu)\nuplynula maximálne prípustná lehota trestného stíhania vo väzbe (§ 76 ods. 6 Trestného poriadku).\nSťažovateľ preto tvrdí, že sa vo väzbe nachádzal v rozpore s ústavnými imperatívmi celkovo\npo dobu 27 dní.\n15. Ústavný súd podotýka, že modifikácia v právnej kvalifikácii žalovaného skutku môže\ns poukazom na § 76 ods. 12 Trestného poriadku vyvolávať podstatné právne konzekvencie v relácii\nk ďalšiemu trvaniu väzby obvineného. Maximálna lehota väzby sa v sťažovateľovom prípade\ns odkazom na § 76 ods. 6 Trestného poriadku riadi práve druhovou identifikáciou trestného činu.\nZmeny v právnej kvalifikácii sa pritom môžu po pomyselnej línii vykonávať smerom k sprísneniu,\n5\n\nresp. zmierneniu kvalifikovania žalovaného skutku ako určitého trestného činu. Ak dĺžka vykonanej\nlehoty väzby do času zmeny právnej kvalifikácie žalovaného skutku presiahne lehotu normatívne\nobjektivizovanú v § 76 ods. 12 Trestného poriadku, musí byť obvinený prepustený z väzby\nna slobodu. Uvádzaný postup prichádza prirodzene a celkom logicky do úvahy v prípade, ak je\nprávna kvalifikácia vo výsledku odrážajúcom vykonanú modifikačnú zmenu menej prísna.\n16. Ako v podrobnostiach vyplýva z bodov 3 a 4 naratívnej časti tohto nálezu, sťažovateľ bol vzatý\ndo väzby 10. júla 2023, pričom v tomto štádiu konania bol trestne stíhaný (aj) pre zločin.\nMaximálne rámce trvania lehoty väzby sa teda v avizovanom čase spravovali § 76 ods. 6 písm. b)\nTrestného poriadku. Maximálne prípustná lehota sťažovateľovej väzby tak činila 36 mesiacov.\nNa sťažovateľova bola podaná obžaloba (okrem iného) aj pre zločin, pričom na hlavnom\npojednávaní uskutočnenom 13. júna 2024 došlo k zmene právnej kvalifikácie daného zločinu\nna prečin. S poukazom na kumulatívnu potrebu splnenia podmienok uvedených v hypotéze § 76\nods. 12 Trestného poriadku tak v tento deň vyšlo najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené\nobvinenie, je iným trestným činom, v danom prípade z hľadiska druhovej kategorizácie trestných\nčinov prečinom, a nie zločinom. Maximálne prípustná lehota trvania väzby sťažovateľa s poukazom\nna § 76 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku po zmienenej zmene právnej kvalifikácie žalovaného\nskutku činila 12 mesiacov. Takto modifikovaná najväčšmi prípustná lehota väzobného stíhania bola\npresiahnutá 11. júla 2024. Uvedená sťažnostná námietka pritom so zreteľom na predošlý bod\ndôvodov tohto nálezu bezpochyby nadobúda ľudsko-právny rozmer, pretože sťažovateľ sa\nod 11. júla 2024 do dňa jeho prepustenia z väzby na slobodu z dôvodu legislatívnych modifikácií\nTrestného zákona vykonaných zákonom č. 40/2024 Z. z. (6. augusta 2024) nachádzal vo väzbe\nv rozpore s ním poukazovanými ustanoveniami ústavy. V tomto smere nie je rozhodná ani\nargumentácia všeobecného súdnictva, podľa ktorej sťažovateľ vykonával väzbu od 30. júla 2024\ndo 6. augusta 2024 výlučne len pre ospravedlnenie obhajcu z verejného zasadnutia,\npretože k prepusteniu sťažovateľa z väzby malo všeobecné súdnictvo pristúpiť ex proprio motu\n(sponte sua – z vlastnej iniciatívy) v deň presiahnutia maximálnej väzobnej lehoty.\n17. Ak ide o ustálenie porušovateľov ľudsko-právnych imperatívov sťažovateľa, zmena právnej\nkvalifikácie žalovaného skutku zo zločinu na prečin vyšla okresnému súdu najavo 13. júna 2024,\nkeď ju v podstate vykonal (realizoval) prostredníctvom svojho rozsudku. Rozhodujúcim momentom\npre určenie lehoty trvania väzby bol teda samotný akt zmeny právnej kvalifikácie, ktorý sa v danom\nprípade uskutočnil v deň vydania neprávoplatného odsudzujúceho rozsudku so zmenenou právnou\nkvalifikáciou žalovanej trestnej činnosti. Neuniklo pritom pozornosti ústavného súdu a medzi\nodporcami ani nebolo sporné, že vec bola predložená do dispozičnej sféry krajského súdu\naž 12. júla 2024. Od tohto dňa možno pasivitu vo väzobnom konaní sťažovateľa pričítať na ťarchu\nkrajskému súdu. Z uvádzaných dôvodov ústavný súd musel v okolnostiach daného prípadu\nkonštatovať porušenie práv sťažovateľa tak postupom okresného súdu, ako aj postupom krajského\nsúdu a pristúpiť k vyhoveniu poukazovanej časti ústavnej sťažnosti (body 1 a 2 výroku tohto\nnálezu).\n18. Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, toto ustanovenie nemožno\nv sťažovateľovej veci aplikovať. Označený článok dohovoru sa ratione materiae vzťahuje\nna rozhodovanie o vzatí do väzby (o prvotnom uvalení väzby). Keďže v danom prípade ústavný súd\nneskúmal rozhodnutie všeobecných súdov o prvotnom vzatí do väzby, námietku porušenia čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru vyhodnotil prima facie ako nedôvodnú (m. m. napr. I. ÚS 352/06,\n6\n\nI. ÚS 161/2019, II. ÚS 105/2019, II. ÚS 314/2020, III. ÚS 34/07, III. ÚS 67/08). Ústavný súd preto\nústavnej sťažnosti sťažovateľa v zmienenej časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n19. Neušlo napokon pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ výlučne v rámci dôvodových línií\nústavnej sťažnosti vyjadril nesúhlas aj s postupom orgánov činných v trestnom konaní,\nso vznesením obvinenia, ako aj s uznesením sp. zn. 2Tp/31/2023, ktorým bol vzatý do väzby.\nV reakcii na túto námietku však ústavný súd odpovedá, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti,\nktorým je ústavný súd s poukazom na § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) viazaný, neoznačil\nako porušovateľov svojich práv orgány činné v trestnom konaní, resp. v predošlej vete poukazované\nuznesenie okresného súdu. Ústavný súd sa ústavnou sťažnosťou môže zaoberať len v takom\nrozsahu, v akom ho sťažovateľ určí v jej petite, v ktorom stvárnil len námietku porušenia ním\nuvádzaných referenčných kritérií výlučne napadnutými postupmi v súvislosti s jeho neprepustením\nz väzby na slobodu (m. m. napr. III. ÚS 506/2023, IV. ÚS 491/2013). Z uvádzaných dôvodov\nnebolo tejto sťažnostnej námietke možné priznať pozitívnu ústavno-právnu relevanciu a ústavný\nsúd v tomto rozsahu uplatnenej ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nFinančné zadosťučinenie\n20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy in fine ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 3 ústavy boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie. S poukazom na § 133 ods. 3 písm. e) zákona ústavnom súde ak ústavný súd\nústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n21. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od krajského súdu\n2 000 eur. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona ústavnom súde\nvyplýva, že finančné zadosťučinenie ústavný súd môže, ale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie\nje namieste tam, kde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným\nústavne a zákonne upraveným spôsobom (m. m. napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08,\nIII. ÚS 623/2017). Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo, a to spôsobom, ktorý vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie\nkonanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. II. ÚS 558/2012, II. ÚS 47/2019,\nIII. ÚS 481/2021, III. ÚS 275/2022, IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 36/2018). Priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie\nzákladného práva alebo slobody už nie je možné napraviť, a to napríklad zrušením protiústavného\nrozhodnutia či opatrenia, prípadne uvedením do pôvodného stavu (m. m. napr. I. ÚS 15/02,\nI. ÚS 139/02).\n22. Zohľadňujúc predovšetkým charakter a intenzitu porušenia sťažovateľom označených práv a ich\nkonzekvencie, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ uplatnil ústavnú sťažnosť až po pominutí\nuvádzaného zásahu (teda v čase po prepustení z väzby na slobodu), ústavný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením samotné vyslovenie ich\n\n7\n\nporušenia. Primerané finančné zadosťučinenie mu preto nepriznal a ústavnej sťažnosti v tomto\nrozsahu nepovažoval za potrebné vyhovieť (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n23. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov konania\npred ústavným súdom. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval\npodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku\n2024 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v sume 343,25 eur a za jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2025 (replika) v sume 371 eur a režijný paušál 2-krát v sume\n13,73 eur (rok 2024) a raz v sume 14,84 eur (rok 2025). K tomu bola pripočítaná daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 20 % za úkony vykonané v roku 2024, čo predstavuje sumu\n142,79 eur, a vo výške 23 % za úkon vykonaný v roku 2025, čo predstavuje sumu 88,74 eur,\nkeďže právny zástupca sťažovateľa je vedený v zozname daňových subjektov registrovaných\npre DPH. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok\nna náhradu trov konania v celkovej sume 1 331,33 eur (bod 3 výroku tohto nálezu) a v rozsahu\nprevyšujúcom túto sumu ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. augusta 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-trvanie", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "väzba-príkaz prepustiť z väzby", "väzba-trvanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/3/2024", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "3To/27/2024", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08ce562e-ed10-4263-a9a4-629e96464dc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 634/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 634/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2024.1"}, {"guid": "ussr:344cc24b-9564-4304-95d0-0c81df37bfd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.534.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.534.2024.1"}, {"guid": "ussr:5739c261-13e1-42b3-886f-a57987603afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.506.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.506.2023.1"}, {"guid": "ussr:2d050499-570f-4df1-ae99-dc3d48af4945", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.275.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.275.2022.2"}, {"guid": "ussr:87615466-142b-49cb-a9e2-c4c27dfb5747", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.481.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.481.2021.2"}, {"guid": "ussr:34da39c6-893d-408b-918a-191403ab23a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:452fa736-1955-40aa-9c61-069f6ed56447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2019 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1"}, {"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1"}, {"guid": "ussr:790bc496-1af2-4ec1-ac36-719a47ac87a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.161.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 161/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.161.2019.1"}, {"guid": "ussr:e11eb959-c925-43a0-93f5-39cadc5504c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.36.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2018 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.36.2018.1"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f0a43e7-9dd1-4938-a8db-4f77db1e9a75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 491/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 491/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f0a43e7-9dd1-4938-a8db-4f77db1e9a75"}, {"guid": "ussr:6562eb52-b0e0-4e7b-b16f-a5079bfa0d17", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 558/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 558/2012 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6562eb52-b0e0-4e7b-b16f-a5079bfa0d17"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "4c8afdcf-4198-4756-9afe-6c7b6f428c4d:7d48cad4-7ddd-4697-bec1-c184e238b07d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8324010026.6", "spisova_znacka": "3To/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/27/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8324010026.6"}], "citovane_v": []}