{"guid": "ussr:1f23d045-9279-409d-a86b-04b0651b516a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.461.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 461/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 461/2025 z 13. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2025, sp. zn. II. ÚS 461/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.461.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2025-11-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1f23d045-9279-409d-a86b-04b0651b516a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.461.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.461.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.461.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 461/2025-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n,\n, zastúpeného JUDr. Jurajom Gavalcom,\nPiešťanská 3, Trnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tost/30/2024\nz 20. augusta 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tost/30/2024 z 20. augusta 2024\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 8 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tost/30/2024 z 20. augusta 2024\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n856,75 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. decembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) v spojení s čl. 8 ods. 2 listiny, základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu\noznačeným v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a nahradiť mu trovy konania.\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 461/2025-13 z 9. septembra 2025 ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti týkajúcej sa porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 8 ods. 2 listiny napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie a v časti týkajúcej sa porušenia základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu\nPezinok (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn. 6T/17/2021 z 25. novembra 2022 v spojení\ns rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5To/4/2023 z 13. apríla 2023 odsúdený pre obzvlášť závažný\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 11 rokov so zaradením do ústavu\nso stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku.\n4. Sťažovateľ podal 21. decembra 2023 na právnom základe vyplývajúcom z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 1/2021 z 27. septembra 2023 návrh na povolenie obnovy konania, o ktorom rozhodol\nšpecializovaný súd uznesením sp. zn. 15Nt/4/2023 z 23. apríla 2024 tak, že podľa § 394 ods. 1\nTrestného poriadku s poukazom na § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku povolil obnovu\nkonania a zrušil výrok o trestoch prepadnutia majetku, ktoré boli uložené. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením zrušil uznesenie špecializovaného súdu a sám rozhodol tak, že podľa § 400 ods. 1\nTrestného poriadku s poukazom na § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku zrušil výrok o trestoch\nprepadnutia majetku.\n5. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti odvodzoval porušenie označených práv od postupu\nnajvyššieho súdu, ktorý rozhodol o povolení obnovy konania len v časti výroku o treste týkajúcom\nsa trestu prepadnutia majetku uloženého podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona, a nie o povolení\nobnovy konania vo vzťahu k celému výroku o treste, ktorý okrem trestu prepadnutia majetku\nuloženého podľa § 58 ods. 3 Trestného poriadku zahŕňal aj trest odňatia slobody, ktorý mu bol\nuložený vo výmere 11 rokov odňatia slobody. Podľa sťažovateľa „Základnou otázkou v tejto veci je\nto, či trest uložený v pôvodnom konaní zákonným sudcom je potrebné vnímať ako celok,\nktorý vyjadruje postih páchateľa trestného činu komplexne alebo či je trest možno vnímať\naj bez zohľadnenia komplexného postihu páchateľa trestného činu, teda tak, že výrok o treste\nnetvorí jednotný celok.“.\n6. Sťažovateľ je toho názoru, že oba tresty, ktoré mu boli uložené, a to trest odňatia slobody,\nako aj trest prepadnutia majetku, sú výsledkom jeho odsúdenia za stíhanú trestnú činnosť a je\npotrebné ich vnímať ako jeden celok. Tento názor podporuje úvahami o účele trestu, ktorým je\nochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie\nnoriem trestného práva spočíva podľa sťažovateľa predovšetkým v tom, aby sa trestné činy\nnepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Trest má teda pôsobiť výchovne, a to nielen\nna páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má\nuskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie, čo sa ale nedá dosiahnuť bez komplexného\nposúdenia trestu uloženého páchateľovi. Inými slovami, „účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného\nzákona tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať ochrana spoločnosti a výchova páchateľa“.\n\n2\n\nPre komplexné naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona bolo v jeho prípade\nteda nevyhnutne rozhodnúť o povolení obnovy konania v celom výroku o uloženom treste,\nnielen selektívne vo vzťahu k výroku o uložení trestu prepadnutia majetku.\n7. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukázal aj na to, že po vydaní napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu bolo prijaté rozhodnutie trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\nTpj 131/2024 z 28. novembra 2024, v ktorom aj najvyšší súd označil postup, akým rozhodol\nsťažnostný súd, za nesprávny, konštatujúc, že zákonným je také rozhodnutie, pri ktorom sa povolí\nobnova konania v prospech sťažovateľa a zároveň sa zruší celý výrok o treste. Z predmetného\njudikátu tiež vyplýva, že po zrušení trestu by po povolení obnovy konania ukladal súd prvého\nstupňa nový trest v znení zákona, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu\n8. Najvyšší súd k sťažnosti uviedol, že v napadnutom uznesení podrobne rozviedol dôvody a právne\núvahy, ktorými sa pri posúdení veci riadil a ktoré nie je podľa jeho názoru potrebné opakovať,\na to s ohľadom na skutočnosť, že „že nejednotnosť v rozhodovaní senátov najvyššieho súdu\n(niektoré senáty rozhodujú o zrušení celého výroku o treste) viedla k vydaniu zjednocujúceho\nstanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho sudu Slovenskej republiky sp. Tpj 131/2024\nz 28. novembra 2024 v otázke týkajúcej sa rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania\nv prípade existencie dôvodu obnovy konania podľa § 394 ods.4 písm. b) Trestného poriadku\nvo vzťahu k výroku o treste., a nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 649/2024 z 28. januára 2025.\nStanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu i nález ústavného sudu boli prijaté\naž po rozhodnutí najvyšším súdom v namietanom konaní.“.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Posúdenie veci všeobecným súdom sa teda môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu aj v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli\ndo takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam\nzákonného predpisu (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 88/07).\n10. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného\nvýkladu (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98), z ktorej okrem iného vyplýva,\nže v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady\nsúvisiacich právnych noriem, musí byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických\nosôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne\nnormy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných\npráv a slobôd. Ústavný súd pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov nesmie opomínať,\nže prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej\nspravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 182/07).\n11. Najvyšší súd, vychádzajúc z rozsudku špecializovaného súdu sp. zn. 6T/17/2021\nz 25. novembra 2022 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5To/4/2023 z 13. apríla 2023,\n3\n\nv merite veci uviedol, že „je zrejmé, že odsúdeným boli uložené aj tresty odňatia slobody, pričom\ndôvodom vyhovenia ich návrhu na obnovu konania je výlučne protiústavnosť ustanovenia § 58\nods. 3 Trestného zákona, t. j. ustanovenia, podľa ktorého im boli uložené tresty prepadnutia\nmajetku. Rozsudky sú tak zákonne aj ústavne neudržateľné len vo vzťahu k výroku o trestoch\nprepadnutia majetku. Akýkoľvek iný dôvod pre vyhovenie návrhu odsúdených, ktorý by sa týkal\nvýrokov odsudzujúcich rozsudkov o vine alebo treste odňatia slobody v trestnej veci nebol zistený.“.\nPodľa názoru najvyššieho súdu „Výlučným zákonným dôvodom pre zásah do právoplatných\nodsudzujúcich rozsudkov na podklade návrhu obnovy konania, ako mimoriadneho opravného\nprostriedku je tak v danej trestnej veci výlučne nevyhnutnosť odstránenia ústavne neprijateľného\nvýroku o trestoch prepadnutia majetku, ktorých samotným zrušením, bez ďalšieho, možno rozsudky\nnapraviť.“.\n12. K argumentačnej námietke sťažovateľa o povinnosti zrušiť celý výrok o treste, teda aj trest\nodňatia slobody a nielen trest prepadnutia majetku, najvyšší súd doplnkovo uviedol, že „výrok\no treste odsudzujúceho rozhodnutia nepochybne tvorí jeden celok svojimi účinkami na páchateľa\nz pohľadu účelu trestu vyjadrenom v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Nepochybne tak všetky\npopri sebe ukladané tresty tvoria celok tým, že sledujú rovnaký cieľ, primárne resocializačný\na individuálne aj generálne preventívny. V posudzovanej trestnej veci však bolo zistené,\nže odsúdeným boli uložené popri trestoch odňatia slobody aj tresty prepadnutia majetku.\nUstanovenie podľa ktorého im však tresty prepadnutia majetku boli uložené, vyhlásil ústavný súd\nprávne záväzným spôsobom za protiústavné. Vzhľadom na uvedené, ako aj na účel tohto konanie je\ncelkom nadbytočné nanovo otvárať komplexnú otázku trestania odsúdených, opätovne ich postaviť\ndo procesného postavenia obvinených spôsobom prináležiacim súdu v pôvodnom konaní,\naby v procese po povolení obnovy celého konania došlo k znovuposudzovaniu zákonných kritérií\ntrestania (§ 34 Trestného zákona).“.\n13. V zmysle § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čl. 125 ods. 3 ústavy, § 394 ods. 4 písm. b)\nTrestného poriadku je nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 1/2021-164 z 27. septembra 2023\nvyhlásený v zbierke zákonov 20. októbra 2023 pod č. 402/2023 v spojení s opravným uznesením\nz 24. októbra 2023, ktorým ústavný súd rozhodol o nesúlade § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona\ns čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ex lege dôvodom na obnovu konania.\n14. Z obsahu zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\nTpj 131/2024 z 28. novembra 2024 zároveň k podstate posudzovanej veci vyplýva: „Pokiaľ je\nnávrh na povolenie obnovy konania dôvodný len vo vzťahu k niektorému z uložených trestov, súd\nzruší vždy celý výrok o treste; inak by pokračovaniu v trestnom stíhaní bránila prekážka\nrozhodnutej veci podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Ak bola dôvodom obnovy konania\nstrata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky [§ 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku], súd je v takom prípade\npovinný vyhodnotiť, ktorý zákon je v komplexe všetkých aspektov týkajúcich sa aplikačných otázok\nrelevantných pri opätovnom ukladaní trestu pre páchateľa najpriaznivejší (čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky, § 2 ods. 1 Trestného zákona). To ale neznamená, že výsledok konania\npo povolení obnovy konania musí byť pre obvineného nutne priaznivejší, než pôvodné rozhodnutie;\nnesmie mu však byť uložený trest prísnejší, ak bola obnova konania povolená len v jeho prospech\n[§ 405 písm. b) Trestného poriadku]. Uvedené platí aj v prípade, ak bola obnova konania vo vzťahu\n\n4\n\nk výroku o treste povolená z iného dôvodu ako podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku\na medzičasom došlo k zmene zákona, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia.“\n15. Z derogačného nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 649/2024 z 28. januára 2025 (spoločne\nbody 19 a 20) vyplýva, že pri rozhodovaní o povolení obnovy konania, ale „aj celkovo pri probléme\ntýkajúcom sa len jedného zo spoluuložených trestov, obnova konania (ale rovnako aj kasácia\nv dovolacom konaní) vyvolá potrebu v ďalšom (novom) konaní znovu rozhodnúť o treste komplexne,\nv súhrne všetkých súčastí takého výroku. Mechanické zrušenie len časti výroku o treste, resp. výroku\nlen o jednom z dvoch (viacerých) pôvodne uložených trestov totiž je, resp. zväčša bude\nneproporčné, nezodpovedajúce účelu trestu ako celku. To platí aj ak ide o rozhodnutie\no mimoriadnom opravnom prostriedku (v tomto prípade o návrhu na obnovu konania), ktorý je\npodaný v prospech obvineného. Zákaz zmeny k horšiemu, v tomto prípade podľa § 405 písm. b)\nTrestného poriadku (nemožnosť uloženia prísnejšieho trestu ako v pôvodnom rozsudku) sa týka\nvýroku o treste ako celku. Toto kritérium musí v konaní po povolení obnovy konania posúdiť súd\nprvého stupňa, poprípade aj odvolací súd, pričom celkový výsledok nesmie byť pre obvineného\nhorší, čo neznamená, že musí byť mechanicky zlepšený elimináciou jednoho z pôvodne uložených\ntrestov, bez možnosti ovplyvniť iný skôr uložený trest (tresty), resp. aj inak rozhodnutie o treste\ndoplniť. Takto je potrebné v kontexte obnovy konania vo výroku o treste a jeho nedeliteľnosti\nposúdiť aj okolnosť derogačného nálezu ústavného súdu, aj keď sa v konkrétnej súvislosti týkal\nlen uloženia trestu prepadnutia majetku (jeho podkladovej zákonnej úpravy), nie zvyšku pôvodne\nuloženého trestu.“.\n16. S ohľadom na predostreté právne východiská je zrejmé, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení nimi neriadil a nezvolil ústavne konformný, ale reštriktívny výklad § 394 ods. 1 Trestného\nporiadku, keď mal rozhodnúť o povolení obnovy konania vo vzťahu ku všetkým sťažovateľom\nuloženým trestom a v konaní po povolení obnovy konania sa ústavne konformným spôsobom\nvysporiadať s účinkami nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 1/2021-164 z 27. septembra 2023.\nVzhľadom na to, že takto nepostupoval a reštriktívnym výkladom dospel k záveru len o parciálnej\nzmene uložených trestov, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 8 ods. 2 listiny, tak ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto rozhodnutia.\n17. Vzhľadom na záver o porušení základných práv sťažovateľa ústavný súd napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n18. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nalebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n19. V závere ústavný súd uvádza, že vyjadrenie najvyššieho súdu z 8. septembra 2025 nezaslal\nna vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľa z dôvodu, že (i) najvyšší súd priznal\nopodstatnenosť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a (ii) prípadné vyjadrenie sťažovateľa\nk vyjadreniu najvyššieho súdu by neovplyvnilo rozhodnutie ústavného súdu pri posúdení merita\nveci. S ohľadom na uvedené kritérium (vplyv na výsledok konania) je takýto postup aprobovaný\n5\n\njudikatúrou ústavného súdu, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva (Čičmanec proti Slovenskej\nrepublike z 28. 6. 2016, § 60 – 65, Nerušil proti Slovenskej republike zo 7. 5. 2019, sťažnosť\nč. 37016/15, uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 660/2020-26 z 15. decembra 2020, body 40.2\naž 40.5 a osobitne nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo 16. decembra 2020, body 35\naž 43, ZNaU č. 43/2020).\nIV.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2024,\na to prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal\npritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024\npredstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sumu 343,25 eur a náhrada hotových výdavkov za každý\núkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 predstavuje sumu 13,73 eur. Za 2 úkony právnej služby patrí\nsťažovateľovi náhrada trov konania vo výške 713,96 eur, ktorú ústavný súd zvýšil podľa § 18 ods. 3\nvyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto\nnepriamej dane.\n21. Pri určení výšky jej sadzby postupoval podľa § 27 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v zmysle ktorého sa\npri zmene sadzby dane použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň\nvzniku daňovej povinnosti. Keďže daňová povinnosť právnemu zástupcovi sťažovateľov vznikla\ndňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), pri úkonoch právnej služby realizovaných\na vyúčtovaných do 31. decembra 2024 použil ústavný súd sadzbu dane z pridanej hodnoty\nvo výške 20 %\n22. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi\nsťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania", "trest-ukladanie trestov", "obnova konania", "trest"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tost/30/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:969d1fba-f6fc-458d-9e8c-6241c0aaa5f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.649.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 649/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 649/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.649.2024.2"}, {"guid": "ussr:eef1218d-7eb2-47b7-adce-28bad673bd5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2021.2"}, {"guid": "ussr:a1bb47cb-a23b-4191-a6cb-9e765ab7ea7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.155.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.155.2020.1"}, {"guid": "ussr:264ed59e-f721-4a6b-9527-eb70a9a66d03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.660.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 660/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 660/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.660.2020.1"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:53d01fc9-e7b5-43ef-8352-6921d268bb06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53d01fc9-e7b5-43ef-8352-6921d268bb06"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "378f6ce6-adcf-47fd-981b-33cee320a82d:50c98bde-3418-42dd-a418-cb1cbc3851d9", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2024:9523100479.2", "spisova_znacka": "15Nt/4/2023", "nazov": "Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 15Nt/4/2023 z 23. 4. 2024", "sud": "Špecializovaný trestný súd", "datum_vydania": "2024-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2024:9523100479.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1c905746-acde-487e-b723-9aec476c0539", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.500.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 500/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 500/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.500.2025.1"}, {"guid": "40d72e94-874d-4418-84d3-e5981563c017:11e859bb-c8a9-4524-9fd5-4beeb0cb76b1", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2026:9523100479.3", "spisova_znacka": "15Nt/4/2023", "nazov": "Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 15Nt/4/2023 z 16. 3. 2026", "sud": "Špecializovaný trestný súd", "datum_vydania": "2026-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2026:9523100479.3"}]}