{"guid": "ussr:11d5f48e-aea5-4a7d-abc0-8a0a6504d0cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.415.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 415/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 415/2025 z 19. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2025, sp. zn. II. ÚS 415/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.415.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11d5f48e-aea5-4a7d-abc0-8a0a6504d0cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.415.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.415.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.415.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 415/2025-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,\nČerveňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom\npod sp. zn. B3-24C/43/2021 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-24C/43/2021 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. mája 2025 (doplnenou\npodaniami z 19. júna 2025 a 21. júla 2025) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv\nEurópskej únie (ďalej len „charta“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-24C/43/2021. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať\n\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie\n7 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnení a príloh vyplýva, že Okresnému súdu Bratislava III bola\n19. mája 2021 doručená žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nSťažovateľ v procesnom postavení žalovaného namieta, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti boli\nvykonané len procesné úkony súvisiace s prípravou pojednávania, avšak súdne pojednávanie dosiaľ\nnebolo nariadené.\n3. Návrhom z 12. februára 2024 sa sťažovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým\nžiadal konajúci súd o uloženie povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú sumu do úschovy na súde\ndo právoplatného skončenia konania vo veci samej.\n4. Mestský súd uznesením č. k. B3-24C/43/2021-774 z 13. marca 2024 zamietol sťažovateľov\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 28. marca 2024 sťažovateľ podal odvolanie proti\ntomuto uzneseniu, pričom následne odvolací súd uznesením č. k. 2Co/80/2024-992 z 19. augusta\n2024 nevyhovel podanému odvolaniu.\n5. Uznesením č. k. B3-24C/43/2021-1027 zo 7. marca 2025 okresný súd prerušil konanie\ndo právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. B3-24C/11/2021, v ktorom uviedol, že\nnamietané konanie prerušil aj s prihliadnutím na návrh sťažovateľa, avšak sťažovateľ dodáva, že\npredmetný návrh vzal späť v rámci komplexného vyjadrenia z 30. novembra 2023. Aj predmetné\nsvedčí podľa sťažovateľa o nesústrednej, neefektívnej činnosti mestského súdu.\n6. Po podaní odvolania proti uzneseniu o prerušení konania mestský súd realizoval procesné úkony\nsúvisiace s predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorému bola zaslaná 24. júna\n2025.\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 415/2025-22 z 26. augusta 2025 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konania v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ vo vzťahu ku kritériu právnej a faktickej zložitosti veci zdôrazňuje, že obdobné\nkonania nemôžu byť považované za náročné, keďže tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov.\n9. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa, tento uvádza, že neexistujú\nžiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu.\n10. Sťažovateľ poukazuje na to, že namietané konanie nie je právoplatne skočené vo všetkých jeho\nzložkách, teda ani čo sa týka merita veci, ani čo sa týka náhrady trov konania, ani po 4 rokoch\nod jeho začatia a zdôrazňuje, že do dňa podania ústavnej sťažnosti mestský súd nenariadil ani jedno\nsúdne pojednávanie napriek tomu, že došlo k výmene písomných vyjadrení medzi sporovými\nstranami, a nič tak nebránilo konajúcemu súdu nariadiť termín súdneho pojednávania.\n11. Sťažovateľ zastáva názor, že mestský súd svojím nesústredeným, neefektívnym\na nehospodárnym konaním spôsobuje neprimerané a zbytočné prieťahy, čím prehlbuje stav právnej\nneistoty sťažovateľa.\n\n2\n\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n12. Mestský súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1SprV/608/2025\nzo 16. októbra 2025, ktorého súčasťou je i prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní\na stanovisko zákonného sudcu.\n13. Zákonný sudca okrem iného uviedol, že spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov síce tvoria bežnú civilnoprávnu agendu súdov, avšak tieto bývajú v praxi jednými\nz najzložitejších, keďže sporové strany sa často nevedia dohodnúť ani len na rozsahu masy\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov a už vôbec nie na hodnote jednotlivých vecí, čo\nznamená veľké množstvo sporných otázok a rozsiahle dokazovanie. Súd poukázal na veľký rozsah\nmasy vyporiadavaného majetku, ako aj celého spisového materiálu.\n14. Z hľadiska správania sporových strán sťažovateľ síce formálne poskytoval súdu súčinnosť\na riadne a včas doručil súdu dôkazy, avšak zároveň zaťažoval súd nedôvodnými návrhmi, ktorými\nsa musel zaoberať tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, pričom jediným efektom týchto jeho\nnávrhov bolo predlžovanie konania.\n15. Vo vzťahu k prerušeniu konania súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že sťažovateľ už netrval\nna prerušení konania a žiadal o nariadenie pojednávania, z úradnej povinnosti v ďalšom priebehu\nkonania posudzoval existenciu prekážky brániacej pokračovaniu v konaní z hľadiska toho, či je\ndaný dôvod na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že dôvod na prerušenie konania je daný\n(spor o určenie vlastníctva bytu, ktorý je súčasťou masy BSM).\n16. V prejednávanej veci koná podľa názoru zákonného sudcu (vyjadrujúc sa však len k obdobiu\nkeď mu vec bola pridelená, teda po 22. decembri 2022) plynule a vykonáva potrebné úkony na to,\naby bola vec v primeranej dobe prejednaná a rozhodnutá. Súd (súd prvej inštancie a zároveň aj\nodvolací súd) vykonáva vo veci úkony a je činný s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nprejednávanej veci, keď opakovane rozhodoval o návrhoch sťažovateľa, pričom dosiaľ rozhodoval\nvecne správne a zákonne v zákonom stanovenej lehote, a tiež konal primerane rýchlo aj\ns prihliadnutím na jeho zaťaženosť. Mestský súd uvádza, že v prejednávanej veci k takému konaniu,\nresp. opomenutiu konania, ktoré by bolo možné považovať za porušenie práva sťažovateľa\nna verejné prerokovanie i veci bez zbytočných prieťahov, nedošlo.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n17. Sťažovateľ poukázal na to, že vyjadrenie mestského súdu sa týka len obdobia po pridelení veci\naktuálnemu zákonnému sudcovi, pričom prieťahy v konaní vznikli už aj v predchádzajúcom období.\nZ chronológie úkonov predloženej mestským súdom vyplýva, že v konaní sa vyskytli opakovane\nobdobia nečinnosti súdu.\n18. Sťažovateľ považuje argumentáciu sťažovateľa, že spis má v tomto štádiu viac ako 1 000 strán,\nresp. poukaz na rozsah majetku a záväzkov tvrdených jednotlivými sporovými stranami\nza bezpredmetnú, keďže ani právne či fakticky zložitá vec nezbavuje zákonného sudcu povinnosti\nviesť konanie sústredene, efektívne a bez prieťahov.\n\n3\n\n19. Sťažovateľ uvádza, že jeho aktivita spočívajúca v podávaní procesných návrhov či odvolaní\nnemohla ovplyvniť dĺžku namietaného konania v ústavne neakceptovateľnom rozsahu, pričom nie\nje vinou sťažovateľa, že súd do dnešného dňa nenariadil termín vôbec prvého pojednávania\nv namietanom konaní.\n20. V súvislosti s prerušením napadnutého konania sťažovateľ namieta, že súd je povinný najskôr\nurobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie\n§ 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a až keď tieto zlyhajú, môže konanie\nprerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania\nbude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Sťažovateľ akcentuje na skutočnosť, že\nk prerušeniu namietaného konania bude môcť dôjsť až po tom, čo súd vykoná všetky relevantné\núkony dokazovania na účely zistenia masy BSM, že poslednou spornou otázkou ostane len\nprávoplatné určenie vlastníckeho práva k bytu, až v takom prípade, ak dovtedy nebude v spore\no určenie vlastníctva k bytu rozhodnuté, bude môcť prerušiť toto namietané konanie, nie však\npredtým.\n21. Sťažovateľ uzavrel, že mestský súd neposkytol dostatočné argumenty, ktoré by\nz ústavnoprávneho hľadiska ospravedlňovali jeho nesústredený a neefektívny postup, ako ani\nneprimeranú a ústavne nonkonformnú dĺžku namietaného konania.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Sťažovateľ podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany mestského súdu konajúceho\nv jeho veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\n23. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom mestského súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty.\n24. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny), osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n25. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n\n4\n\n26. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj\nsudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana\nsporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza\nnajmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 CSP. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných\nosôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n27. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen\njeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n28. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n29. V tomto kontexte ústavný súd konštatuje, že predmet sporu (vyporiadanie BSM) je\npre samotného sťažovateľa nepochybne dôležitý, nepatrí však do kategórie tzv. citlivých konaní,\nktoré by si vyžadovali zo strany vo veci konajúceho súdu osobitný prístup (ako to je napríklad\nv prípade pracovnoprávnych sporov alebo v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých).\n30. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť prejednávanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade patria\nmedzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Vychádzajúc zo súdnej praxe, ústavný súd\nkonštatuje, že obdobné konania bývajú skutkovo náročnejšie, avšak v posudzovanom prípade nebol\nvo veci ešte ani len nariadený prvý termín pojednávania, teda dokazovanie ešte ani nezačalo, preto\nk jeho náročnosti nemožno zaujať stanovisko.\n31. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa\nna prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n32. V súlade s judikatúrou ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných\nprostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak\nna druhej strane nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli\nv dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004\nvo veci Dostál proti Českej republike, bod 220).\n\n5\n\n33. Po preskúmaní príslušného spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovateľ počas konania\ndvakrát neúspešne žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia a dvakrát podal proti rozhodnutiu\nmestského súdu i odvolanie, čím čiastočne prispel k predĺženiu napadnutého konania.\n34. Tretím hodnotiacim kritériom je postup mestského súdu v napadnutom konaní. K tomu je\npotrebné v prvom rade uviesť, že napadnuté konanie od jeho začatia (19. mája 2021) až do dňa\npodania ústavnej sťažnosti nielenže nebolo právoplatne skončené, ale nebolo v ňom otvorené\nani prvé pojednávanie. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dĺžku konania poznačili opakujúce\nsa obdobia krátkodobej nečinnosti, ako aj nesústredená činnosť súdu spojená s prípravou veci na jej\nprejednanie, ku ktorému ani po 4 a pol rokoch nedošlo. V čase rozhodovania ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti je napadnuté konanie (neprávoplatne) prerušené a odvolací súd rozhoduje\no odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o prerušení konania, preto sa v okolnostiach posudzovanej\nvecí ústavný súd zdrží posudzovania efektivity konania mestského súdu v súvislosti s rozhodnutím\no prerušení konania.\n35. Ústavný súd s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania (4 a pol roka), na zistené\nobdobia nečinnosti mestského súdu a jeho neefektívny postup, keď sa napadnuté konanie stále\nnachádza vo fáze prípravy na otvorenie prvého pojednávania, dospel k záveru, že v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom\nmestského súdu v napadnutom konaní boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n36. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú jej ustanovenia určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak\nvykonávajú právo Únie. Vymedzenie rozsahu pôsobnosti charty pre členské štáty konkretizujú\nvysvetlivky k Charte základných práv Európskej únie [Ú. v. EÚ C 303, 14. 12. 2007, s. 17 - 35\n(ďalej len „vysvetlivky“)], ktoré sa majú podľa čl. 6 ods. 1 tretieho pododseku Zmluvy o Európskej\núnii riadne zohľadniť a na ktoré sa má podľa čl. 52 ods. 7 charty náležite pri jej výklade prihliadať\n(pozri napr. aj rozsudok DEB, C 279/09, EU:C:2010:811, bod 32). Podľa vysvetliviek k čl. 51\ncharty, ktoré poukazujú na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),\n„povinnosť rešpektovať základné práva vymedzené v rámci Únie je pre členské štáty záväzná\nvýlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie“. Ak vnútroštátna právna úprava\npatrí do pôsobnosti práva Únie, základné práva zaručené chartou musia byť dodržané a nemôže\nnastať prípad, ktorý by spadal pod právo Únie a neuplatnili by sa základné práva zaručené chartou\n(pozri rozsudok Åklagaren proti Hans Åkerberg Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105, bod 21).\n37. Z uplatniteľnosti práva Únie vyplýva uplatniteľnosť základných práv zaručených chartou.\nJudikatúra Súdneho dvora, na ktorú odkazujú aj vysvetlivky k čl. 51 charty, spresňuje situácie, keď\nkonanie členských štátov spadá do rámca pôsobnosti práva Európskej únie. Je to tak v troch\nsituáciách, a to ak členské štáty preberajú (implementujú) právo Únie (pozri rozsudok Hubert\nWachauf proti Bundesamt für Ernährung und Forstwirtschaft, 5/88, EU:C:1989:321), ak ich\nkonanie spadá pod výnimku z uplatňovania únijných pravidiel prípustnú samotným právom Únie\n[pozri rozsudok Elliniki Radiophonia Tiléorassi AE a Panellinia Omospondia Syllogon Prossopikou\nproti Dimotiki Etairia Pliroforissis a Sotirios Kouvelas a Nicolaos Avdellas a iní. („ERT“),\nC-260/89 EU:C:1991:254] a napokon ak vo všeobecnosti ich konanie spadá do rámca práva Únie\n[pozri rozsudok Daniele Annibaldi proti Sindaco del Comune di Guidonia a Presidente Regione\nLazio („Annibaldi“), C-309/96, EU:C:1997:631]. O tretiu situáciu ide vtedy, ak sa v konkrétnej\n\n6\n\na špecifickej situácii v určitej spojitosti uplatní osobitná hmotnoprávna norma práva Európskej únie\n(pozri rozsudok Karner, C 71/02, EU:C:2004:181, body 48 až 53; rozsudok Åklagaren proti Hans\nÅkerberg Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105).\n38. K aplikovateľnosti charty v prejednávanej veci sa sťažovateľ vyjadruje len vo všeobecnej\nrovine, a to citáciou judikatúry. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ je občanom Európskej únie,\nnepostačuje pre záver o aplikovateľnosti základných práv zaručených chartou. Primárnym kritériom\naplikovateľnosti charty totiž nie je občianstvo sporovej strany v civilnom súdnom konaní, ale výkon\npráva Európskej únie v konkrétnom posudzovanom prípade, teda to, či vnútroštátna právna úprava,\nktorá má byť v danej kauze uplatnená, spadá do pôsobnosti úniového práva. Z obsahu ústavnej\nsťažnosti (vrátane jej doplnenia), príloh k nej priložených ani zo skutkových zistení ústavného súdu\nnevyplývajú žiadne dôvody na záver, že mestský súd vo veci sťažovateľa aplikoval právo Európskej\núnie, resp. že by sa predmet posudzovaného konania týkal práva Európskej únie (III. ÚS 141/2011,\nIV. ÚS 398/2013, IV. ÚS 166/2021). Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že čl. 47\ncharty nie je na vec sťažovateľa aplikovateľný ratione materiae, preto ústavnej sťažnosti v uvedenej\nčasti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nPríkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n39. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n40. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 14/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou vo veci konal.\n41. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku rozhodnutia) návrhu\nsťažovateľa, aby prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,\nkeďže konanie je neprávoplatne prerušené a vec je mimo dispozície mestského súdu, z dôvodu, že\nodvolací súd rozhoduje o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu o prerušení konania.\n42. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n44. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n45. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie 7 000 eur.\n46. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n7\n\n47. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, opakovanú krátkodobú nečinnosť a neefektívny\npostup mestského súdu, ústavný súd, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie 500 eur\nza primerané finančné zadosťučinenie (bod 2 výroku rozhodnutia).\n48. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je\npovinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n49. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku jeho právneho zastúpenia a ktoré si sťažovateľ uplatnil.\n50. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania\nústavný súd priznal sťažovateľovi v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2025\npredstavuje sumu 371 eur a režijný paušál v roku 2025 sumu 14,84 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon\nprávnej služby (vyjadrenie k stanovisku mestského súdu), ústavný súd konštatuje, že neobsahuje\nnové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej\nsťažnosti, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal. Ústavný súd teda sťažovateľovi priznal\nnáhradu za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty, celkovo vo výške 949,17 eur\n(bod 3 výroku nálezu).\n51. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2025\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/43/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2729ba8-d473-4fba-9b26-5a297eea1f51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.166.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.166.2021.1"}, {"guid": "ussr:2efb1d8c-0130-4f60-b70e-45f4e62bd0b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 398/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 398/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2efb1d8c-0130-4f60-b70e-45f4e62bd0b8"}, {"guid": "ussr:d499a1dd-84d1-4ef1-8046-78bf36fe373d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2011 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d499a1dd-84d1-4ef1-8046-78bf36fe373d"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}