{"guid": "ussr:768ad14e-14f7-466a-968e-9760651a9655", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.225.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2025 z 16. 10. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. októbra 2025, sp. zn. II. ÚS 225/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.225.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2025-10-16", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/768ad14e-14f7-466a-968e-9760651a9655", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.225.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.225.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.225.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 225/2025-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Kupkom, Hlavná 23, Trnava, proti uzneseniu\nSprávneho súdu v Bratislave č. k. 14Sa/4/2024-38 z 19. novembra 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. januára 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\noznačeným v záhlaví, ktorým správny súd postúpil vec sťažovateľa Mestskému súdu Bratislava IV.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu vo veci vedenej pod sp. zn.\n14Sa/4/2024 konať. Uplatňuje si právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom a žiada\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti a priloženého napadnutého uznesenia vyplýva nasledujúci stav veci:\n3. Sťažovateľ podal správnemu súdu 1. februára 2024 správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd\nuložil Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej aj „SPF“) konať vo veci poskytnutia náhrady\nza reštituované pozemky uvedené v rozhodnutí Pozemkového úradu Bratislava-mesto\nč. 686/92/PÚBc z 28. septembra 1995 v znení doplňujúceho rozhodnutia č. 686/92-PÚ/Bc-1a\nz 19. júla 1996, v rozhodnutí Okresného úradu Bratislava III, odboru regionálneho rozvoja a iných\nodvetvových vzťahov č. 96/05178-Tn z 3. decembra 1996 a v rozhodnutí Okresného úradu\nBratislava III, odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov č. 96/05178-Tn\nz 26. februára 1997 v znení jeho opravného rozhodnutia z 19. marca 1997, a to tak, aby poskytnutá\n\nnáhrada pozemkov za pôvodné pozemky zodpovedala podmienkam stanoveným v § 11 ods. 2\nzákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“)\nv lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Tiež žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nvo výške 30 000 eur.\n4. Správny súd napadnutým uznesením č. k. 14Sa/4/2024-38 z 19. novembra 2024 postúpil vec\nmestskému súdu s odôvodnením, že žaloba nepatrí do právomoci správneho súdu. S poukazom\nna uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/10/2023 z 31. januára\n2024 správny súd uviedol, že reštitučný proces možno rozdeliť do dvoch fáz. Prvú predstavuje\nadministratívne reštitučné konanie, v rámci ktorého reštitučné orgány vrchnostensky rozhodujú\no uplatnenom reštitučnom nároku. Ak reštitučnému nároku vyhovejú, buď rozhodnú o vydaní\npôvodnej nehnuteľnosti reštituentovi (k schvaľovaniu dohôd o vydaní nehnuteľnosti už\nnedochádza), alebo reštituentovi priznajú právo na náhradu, ak pôvodnú nehnuteľnosť nemožno\nvydať. Druhá fáza, ktorá nasleduje, len ak bol reštitučný nárok úspešný, avšak reštituentovi nebolo\nmožné vydať pôvodnú nehnuteľnosť, spočíva v uspokojení priznanej reštitučnej náhrady.\nNa rozdiel od prvej fázy tá druhá má výlučne súkromnoprávnu povahu. V rámci nej sa úspešný\nreštituent a štát zastúpený Slovenským pozemkovým fondom dohadujú na spôsobe uspokojenia\nnáhrady, ktorého výsledkom je následne buď zmluva o bezodplatnom prevode náhradného\npozemku zo štátu na reštituenta, alebo zaplatenie peňažnej náhrady štátom reštituentovi. Slovenský\npozemkový fond v tomto prípade nemá postavenie orgánu verejnej správy a súčasne jeho vzťah\ns reštituentom je výlučne súkromnoprávny.\n5. Ústavný súd v súčinnosti s mestským súdom zistil, že mestský súd o žalobe sťažovateľa vedie\nkonanie pod sp. zn. 54C/103/2024.\nII.\nSťažnostná argumentácia\n6. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na to, že správny súd mu postúpením veci\nznemožnil realizovať jeho základné právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy, t. j.\nzmaril mu možnosť brániť sa súdnou cestou v rámci správneho súdnictva proti nečinnosti\nSlovenského pozemkového fondu ako orgánu verejnej správy vo veci uspokojenia jeho priznaného\nreštitučného nároku. Správny súd podľa názoru sťažovateľa fakticky odmietol spravodlivosť,\npretože sa svojho nároku nemôže domáhať na inom súde a podľa § 439 ods. 2 písm. d) Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) nemôže podať proti napadnutému uzneseniu ani kasačnú\nsťažnosť. Sťažovateľ poukazuje na právny názor verejnej ochrankyne práv vyjadrený\nv upovedomení z 3. júla 2020, podľa ktorého v predmetnej právnej veci ide o oblasť verejného\nzáujmu, Slovenský pozemkový fond postupuje podľa ustanovení príslušných reštitučných zákonov\na jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o reštitúcii.\nPrincíp dobrej verejnej správy zaväzuje úrad vybaviť každé podanie v primeranom čase.\nS poukazom na uvedené stanovisko sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie správneho súdu\nza prejav nesprávneho právneho posúdenia veci.\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 225/2025-16 zo 16. apríla 2025 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2\n\nIII.\nVyjadrenie správneho súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie správneho súdu:\n8. Predsedníčka správneho súdu sa listom sp. zn. 1SprV/139/2025 z 30. apríla 2025 vyjadrila\nk sťažnosti s poukazom na názor zákonnej sudkyne, ktorá sa pridŕža uznesenia najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 1Svk/10/2023 z 31. januára 2024. Súkromnoprávnemu charakteru vzťahu\nžalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku nasvedčuje\naj rozhodovacia prax civilných súdov. V rámci nej bolo konštatované, „že pokiaľ medzi účastníkmi\nnedošlo k dohode o vydanie náhradných pozemkov... nárok oprávnenej osoby založený\nna ustanovení § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. je vymožiteľný, súdom chránený a je možné\nho realizovať uložením povinnosti uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode náhradného pozemku“\n(rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/295/2006 „citovaný“ podľa rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/265/2007 z 30. apríla 2009) a že „žalovaný\nvo svojej činnosti je zákonodarcom (štátom) delegovaný na vydanie pozemkových náhrad v prípade,\nak nie je možné navrátenie vlastníctva k pôvodnej nehnuteľnosti a v rámci tejto svojej právomoci\nnerozhoduje v pozícii správneho orgánu o právach a povinnosti fyzických osôb (ako to je v prípade\nokresného úradu rozhodujúceho o nároku na vydanie nehnuteľnosti) a jeho záver o tom, či dôjde\nk splneniu záväzku štátu voči oprávnenej osobe bezodplatným prevodom náhradných pozemkov\nalebo poskytnutím finančnej náhrady, nie je premietnutý do žiadneho formálneho rozhodnutia,\nktorého správnosť by mohla byť preskúmavaná prostredníctvom správnej žaloby. Jediným právnym\nnástrojom na vymožiteľnosť záväzku štátu na poskytnutie náhrad podľa zák. č. 229/1991 Zb.\ninštitucionálne zabezpečovaného žalovaným je tak podanie civilnej žaloby, ktorou si oprávnená\nosoba, resp. jej právny nástupca rešpektujúc ust. zák. č. 229/1991 Zb. uplatní buď nahradenie\nprejavu vôle žalovaného k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k náhradným pozemkom...\nalebo v prípade nesúhlasu žalobcu nastupuje právo na poskytnutie finančnej náhrady. Jedná sa tak\no súkromnoprávny nárok oprávnenej osoby voči štátu ako dlžníkovi“ (rozsudok Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 23C/3/2017 z 8. júna 2021, ods. 37). Obdobne bolo v rámci českej súdnej praxe\npri interpretácii zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý bol vo svojej pôvodnej podobe\nprijatý Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, výslovne\nkonštatované, že reštitučné nároky majú povahu súkromnoprávnych nárokov (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/974/2023 z 11. júla 2023, ods. 16 a sp. zn.\n28Cdo/3042/2015 zo 4. mája 2016 a v ňom uvedené odkazy na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Českej republiky), resp. že prevod náhradného pozemku nie je rozhodovaním v správnom\nkonaní, vzťah medzi českým pozemkovým fondom a oprávnenou osobou nie je mocenským\nvzťahom, ale je vzťahom charakterizovaným rovnosťou oboch subjektov, je teda vzťahom\nsúkromnoprávnym, vzťahom dlžníka a veriteľa (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. Pl. ÚS 6/05 z 13. decembra 2005). Zákonná sudkyňa ďalej uviedla, že v danom\nprípade z obsahu žaloby vyplýva, že už bolo právoplatne rozhodnuté o reštitučnom nároku žalobcu\n(prvá fáza reštitučného konania) a v súčasnosti prebieha proces uspokojovania reštitučnej náhrady\n(druhá fáza reštitučného konania), ktorý má výlučne súkromnoprávnu povahu a žalovaný v tomto\nprocese nemá postavenie orgánu verejnej správy. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie\npredmetného sporu je daná právomoc civilného súdu, nemôže nič zmeniť ani to, že žalobcom\n3\n\nformulovaný žalobný návrh (v zásade) zodpovedá žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy\npodľa § 242 ods. 1 SSP. Pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie určitej právnej veci\ntotiž nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu. Žalobný návrh má pri ustálení charakteru\npráv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok,\nnepochybne zásadné miesto. Pri ustálení charakteru týchto práv a povinností je však potrebné\nprihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných práv a povinností je potrebné\nustáliť, vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať\nizolovane bez prihliadnutia na ostatné časti žaloby, resp. bez prihliadnutia na celkový obsah žaloby\n(porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 z 8. decembra 2021,\nods. 11). V predmetnej právnej veci je pritom z celkového obsahu žaloby zrejmé, že žalobca\nsa domáha ochrany svojho práva na poskytnutie reštitučnej náhrady, pričom tento spor vyplýva\nzo súkromnoprávneho vzťahu. Právo na súdnu ochranu nemožno vykladať tak, že by sa žalobca\nmohol v akomkoľvek konaní domáhať akéhokoľvek petitu žaloby či návrhu. Naopak, od žalobcu\nmožno požadovať, aby svoj petit prispôsobil typu konania, ktoré zodpovedá procesnej úprave\npre ten orgán, ktorý má právomoc o príslušnom spore alebo veci rozhodovať (porovnaj napr.\nuznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 z 8. decembra 2021, ods. 16).\n9. Predsedníčka správneho súdu doplňujúcim podaním zo 16. mája 2025 upriamila pozornosť\nna rozhodnutie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 70/2025-20 z 11. februára 2025, ktorým bola ústavná\nsťažnosť iného sťažovateľa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii odmietnutá ako celok.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ vo vyjadrení zo 6. júna 2025 uviedol k tomuto vyjadreniu, že trvá na podanej\nústavnej sťažnosti z dôvodov uvedených v nej, pretože vyjadrenie správneho súdu neprináša nové\nskutočnosti ani novú právnu argumentáciu v porovnaní s obsahom odôvodnenia napadnutého\nuznesenia. K uvedeným argumentom zaujal stanovisko už v ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vec prejednal a rozhodol\nbez nariadenia ústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní, priložených listinných\ndôkazov a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv sťažovateľa uznesením správneho\nsúdu o postúpení veci mestskému súdu ako vecne a miestne príslušnému. Podľa názoru sťažovateľa\nsprávny súd rozhodol nesprávne, v rozpore so zákonom a odňal mu tým možnosť konať\npred správnym súdom a odmietol spravodlivosť.\n13. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k postúpeniu veci došlo z dôvodu, že sťažovateľ\nžalobou napáda nečinnosť SPF vo veci poskytnutia reštitučnej náhrady v druhej fáze reštitučného\nkonania, ktorá podľa názoru správneho súdu nie je konaním orgánu verejnej správy v rámci výkonu\n4\n\njeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ale má súkromnoprávny charakter, teda charakter sporu\nv rámci kontraktačného procesu medzi sťažovateľom a žalovaným, ktorých postavenie je v danom\nprípade rovnocenné, a preto je daná právomoc civilného súdu.\n14. Ústavný súd v prejednávanej veci považuje z hľadiska posudzovania dôvodnosti ústavnej\nsťažnosti za rozhodujúci predmet ústavného prieskumu, ktorým je procesné rozhodnutie súdu prvej\ninštancie o procesnej podmienke konania, proti ktorému nie je kasačná sťažnosť podľa § 439 ods. 2\npísm. d) SSP v spojení s § 493e SSP prípustná.\n15. Predpokladom pre záver o porušení základného práva na súdnu a na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého obsah je v zásade zhodný)\nje také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesným postupom všeobecného\nsúdu vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté\nv Správnom súdnom poriadku. V konaniach o ústavných sťažnostiach ústavný súd zásadne\npreskúmava právoplatné rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej skončilo, čo teda zjavne\nnie je prípad napadnutého uznesenia. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý\nproces sú v zásade „výsledkové“, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok.\nSkutočnosť, či napadnuté konanie alebo rozhodnutie vykazuje znaky spravodlivého procesu, závisí\nod celého konania a konečného rozhodnutia všeobecných súdov. Obdobne aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok\nzo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie\nposudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n16. Ústavný súd preto upriamuje pozornosť na aktuálny stav konania vo veci, keď napadnutým\nrozhodnutím bolo rozhodnuté „len“ o tom, do ktorej oblasti výkonu všeobecného súdnictva patrí\nvec uplatnená na súde sťažovateľom. Nemožno opomenúť ani možnosť civilného súdu, ktorému\nbola vec postúpená, aby v súlade s § 43 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) inicioval\nspor o príslušnosť a predložil vec kompetenčnému senátu najvyššieho súdu a najvyššieho správneho\nsúdu (§ 11 ods. 1 CSP), pokiaľ s postúpením veci nesúhlasí. Kompetenčný senát je tak oprávnený\ns konečnou platnosťou poskytnúť odpoveď na otázku existencie vecnej príslušnosti súdu ako jednej\nz procesných podmienok konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo v každom štádiu\nkonania (§ 40 CSP).\n17. Všeobecné súdy teda zatiaľ nevyčerpali svoju právomoc na ochranu základných práv\nsťažovateľa, t. j. nerozhodli vo veci samej ani o prípadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\ncivilného súdu (odvolanie, prípadne mimoriadny opravný prostriedok). Inak povedané, ak by aj\nmestský súd nepristúpil k postupu v zmysle § 43 ods. 2 CSP, možno považovať ústavnú sťažnosť\nza predčasne podanú, keďže právna vec sťažovateľa sa nachádza v takom štádiu konania, v ktorom\npodľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi sú závažné procesné pochybenia\n(vrátane porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy ako dôsledok\nnesprávneho postúpenia veci alebo tvrdený nedostatok právomoci civilného súdu) dôvodom\nna podanie opravných prostriedkov v zmysle Civilného sporového poriadku.\n18. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že účastník konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu si nemôže\nzvoliť, v akom type súdneho konania sa bude uchádzať o ochranu svojich práv. Možnosti súdnej\nochrany sú determinované povahou právneho vzťahu, z ktorého vznikajú konkrétne nároky. Subjekt\n5\n\nverejnoprávneho vzťahu preto nemôže uplatňovať svoje nároky spôsobom, ktorý je vymedzený\núčastníkom súkromnoprávnych vzťahov a naopak. Pravidlá poskytovania súdnej ochrany vyplývajú\nz predpisov procesného práva (§ 3 CSP, resp. § 6 SSP). Námietky sťažovateľa, ktoré uplatnil proti\nprejednávaniu veci na civilnom súde, bude mať možnosť prednostne uplatniť v civilnom sporovom\nkonaní.\n19. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že SPF je orgánom verejnej správy, a preto je daná právomoc\nsprávneho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ústavný súd k tomu dodáva, že správny súd netvrdí,\nže SPF nie je orgánom verejnej správy, ale že v dotknutom právnom vzťahu vystupuje\nv rovnocennom postavení proti sťažovateľovi, a preto je jeho konanie predmetom súkromnoprávnej\nregulácie.\n20. Z uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľa\nnie je v tomto štádiu konania pred všeobecnými súdmi dôvodná (je predčasná) a nevyhovel jej.\nOstatnými návrhmi obsiahnutými v petite ústavnej sťažnosti viazanými na vyslovenie porušenia\npráv sa ústavný súd nezaoberal.\n21. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reštitúcia-náhrada", "kompetencia-konflikt (spor)", "právo-súkromné", "reštitúcia-vydanie veci pri reštitúcii", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "podmienky konania", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e781788-d9d5-4648-96e1-565533cdbfad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.70.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.70.2025.1"}, {"guid": "c188686c-77a9-459a-b21d-6b474b8232dd:fb79f92c-9424-4e22-9e67-7f83d2166f5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1", "spisova_znacka": "1Svk/10/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1"}, {"guid": "22047b18-c067-44fc-aad7-2ee8fff8de47:bf437f28-28e4-490e-acf9-dbffda638554", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1121201376.1", "spisova_znacka": "1KO/10/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1KO/10/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1121201376.1"}, {"guid": "aaa4ae36-cf83-480b-8352-812b9d25eefd:9e572e9e-61ac-45f1-9d5c-fdd5f052da3c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100224.1", "spisova_znacka": "14Sa/4/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sa/4/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100224.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4865698f-10c4-4c33-86b5-5e4ff8ac6a89:67091e26-49e0-45a5-9032-886df255fb8c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1", "spisova_znacka": "19Sa/3/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19Sa/3/2025 z 9. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1"}]}