{"guid": "ussr:46d50e87-f96f-41f6-a81e-73a5d8d8b863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. II. ÚS 206/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prerušuje", "predkladá Súdnemu dvoru EÚ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46d50e87-f96f-41f6-a81e-73a5d8d8b863", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.206.2025.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 206/2025-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1,\nPrešov, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/2015/2022 z 26. augusta\n2024 a proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.\n26Ek/2015/2022 takto\nrozhodol:\n1. Konanie o ústavnej sťažnosti p r e r u š u j e .\n2. Súdnemu dvoru Európskej únie p r e d k l a d á nasledovnú prejudiciálnu otázku:\n„Majú sa čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008\no zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vykladať tak,\nže bránia takej právnej úprave a na ňu nadväzujúcej judikatúre vnútroštátnych súdov,\nktorá neumožňuje v exekučnom konaní ex offo skúmať, či veriteľ porušil povinnosť skúmať\núverovú bonitu spotrebiteľa a neumožňuje použiť sankciu straty úrokov proti dodávateľovi,\nktorý úver nebonitnému spotrebiteľovi poskytol?“\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 13. novembra 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n(Rvp 3040/2024) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu označeným\nv záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť okresnému\nsúdu na ďalšie konanie, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.\nSťažovateľka tiež navrhuje odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\n\n2. V poradí druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu obdobne 13. novembra 2024\nv znení jej doplnení doručených v rovnaký deň (Rvp 3041/2024) sa sťažovateľka domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny postupom okresného\nsúdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie\na náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n3. Dňa 25. mája 2017 uzatvorila sťažovateľka zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa Slovenská\nsporiteľňa, a.s. (právny predchodca oprávneného, pozn.) zaviazala poskytnúť jej spotrebný úver\n20 000 eur a sťažovateľka sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver formou 96 pravidelných mesačných\nsplátok po 343,77 eur.\n4. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou v konaní o zaplatenie\n16 272,47 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplatenia spotrebiteľského úveru. Okresný súd\nPovažská Bystrica rozsudkom sp. zn. 7Csp/89/2021 z 26. januára 2022 uložil sťažovateľke zaplatiť\nžalobcovi 16 272,47 eur, úroky 3 660,33 eur, zmluvnú pokutu 24 eur, úrok z omeškania 157,85 eur\na úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 16 211,71 eur od 2. decembra 2020 do zaplatenia, ako aj\nnáhradu trov konania, ktoré súd uznesením z 23. marca 2022 vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia\nvo výške 2 797,28 eur a iné trovy konania vo výške 488 eur.\n5. Oprávnený doručil 13. júla 2022 Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“)\nnávrh na vykonanie exekúcie na základe už označených rozhodnutí okresného súdu. Exekučný súd\nvydal 28. júla 2022 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.\n6. Sťažovateľka doručila 10. februára 2023 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie\ns odôvodnením, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Okrem\niného namietala, že okresný súd v základnom konaní neprihliadal na to, či a ako si pôvodný veriteľ\nsplnil povinnosť skúmať bonitu sťažovateľky v zmysle § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)\na čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica\n2008/48/ES“).\n7. Exekučný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 26Ek/20152022 z 18. októbra 2023\nnávrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým,\nže „sťažovateľkou uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené\nv opravnom prostriedku proti exekučným titulom a nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemožno\nza žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude\npreskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní.“.\n8. Sťažovateľka podaním z 20. novembra 2023 napadla uznesenie exekučného súdu sťažnosťou\na navrhla, aby exekučný súd napádané uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví. Zotrvala\nna tvrdení, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a porušil jej právo na spravodlivý súdny\nproces, keď nepodrobil testu kontroly splnenie povinnosti pôvodného veriteľa stanovenej v čl. 8\n\n2\n\nsmernice 2008/48/ES, podľa ktorej musí veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa (táto povinnosť bola implementovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku\nnajmä prostredníctvom ustanovenia § 7 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).\nSťažovateľka zdôraznila, že dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje veriteľa a v prípade\nneunesenia dôkazného bremena musí exekučný súd z toho vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto\npovinnosti vyplývajú. Zároveň exekučnému súdu vytkla, že nepodrobil exekučný titul ex offo\nsúdnemu prieskumu tých otázok, ktoré neboli skúmané súdom v základnom konaní.\n9. Exekučný súd sťažnosť sťažovateľky zamietol. K námietke sťažovateľky, že exekučný súd\nobsadený vyšším súdnym úradníkom nepodrobil zmluvný spotrebiteľský vzťah spotrebiteľskej\nkontrole, exekučný súd uviedol, že exekučné tituly so spotrebiteľským charakterom nepodliehajú\nvecnému prieskumu v rámci exekučného konania, ak prešli základným konaním, výsledkom\nktorého je sudcom vydaný rozsudok. Vyplýva to zo základnej premisy, že exekučné konanie nie je\nprieskumným konaním ku základnému konaniu a neslúži ako náhrada za nevyčerpanie tých úkonov,\nktoré poskytuje civilný poriadok v rámci základného konania. Výnimkou v tomto smere je v zmysle\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a ústavného súdu len možnosť\nvecného prieskumu exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci v rámci rozkazného konania,\nvýsledkom ktorého je exekučný titul ‒ platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. V danej\nveci je však exekučným titulom rozsudok vydaný sudcom.\n10. Uznesením č. k. PLs. ÚS 4/2025-5 z 15. januára 2025 spojil ústavný súd veci vedené pod sp. zn.\nRvp 3040/2024 a sp. zn. Rvp 3041/2024 na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.\nRvp 3040/2024.\n11. Uznesením č. k. II. ÚS 206/2025-47 zo 16. apríla 2025 ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu a odložil vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 26Ek/2015/2022 z 26. augusta 2024 až do právoplatného rozhodnutia vo veci\nsamej.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n12. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti formuluje vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okrem iného\nnámietky:\na) exekučné tituly neboli podrobené súdnemu prieskumu existencie prípadných neprijateľných\nzmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré neboli skúmané súdom, ktorý exekučný titul\nvydal, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorý v rozsudku C-421/14 (rozsudok Banco\nPrimus z 26. 1. 2017, ECLI:EU:C:2017:60) okrem iného uviedol, že „v prípade existencie jednej\nalebo viacerých zmluvných podmienok, ktorých prípadne nekalá povaha ešte nebola preskúmaná\npočas predchádzajúceho súdneho preskúmania spornej zmluvy, ktoré sa skončilo vydaním\nrozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, sa má smernica 93/13 vykladať v tom zmysle,\nže vnútroštátny súd, ktorý pravidelne rozhoduje v sporoch spotrebiteľov v rámci incidenčnej\nnámietky, má povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo, hneď ako je\noboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, ich prípadne\nnekalú povahu.“;\n\n3\n\nb) súdnemu prieskumu nebolo podrobené splnenie povinnosti pôvodného veriteľa v zmysle § 7\na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a čl. 8 smernice 2008/48/ES, podľa ktorej veriteľ\nmusí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Sťažovateľka uviedla,\nže judikatúra Súdneho dvora prikazuje naplniť ciele smerníc Európskej únie. V tejto súvislosti\npoukázala na rozsudok Súdneho dvora C-377/14 (rozsudok Radlinger a Radlingerová z 21. 4. 2016,\nECLI:EU:C:2016:283), v zmysle ktorého sa čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES má vykladať v tom\nzmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná\npovinnosť stanovená v tomto ustanovení, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva\nvyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti.\nIII.\nPrerušenie konania a návrh na začatie prejudiciálneho konania\n13. Pretože sa ústavný súd rozhodol podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom, rozhodol týmto uznesením zároveň o prerušení konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky,\na to s ohľadom na § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, podľa ktorého súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná.\n14. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu čl. 8 a čl. 23 smernice 2008/48/ES.\nIII.1. Právny rámec:\nPrávo Európskej únie:\n15. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice 2008/48/ES: „Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím\nzmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných,\nak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej\ndatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú\nbonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť\nzachovať.“\n16. Podľa čl. 23 smernice 2008/48/ES: „Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie\nvnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia,\naby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“\n17. Podľa rozsudku Súdneho dvora Nárokuj: „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice\nRady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia tomu, aby bol veriteľ v prípade,\nže porušil svoju povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, sankcionovaný v súlade\ns vnútroštátnym právom neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zánikom jeho nároku\nna zaplatenie dohodnutých úrokov, hoci táto zmluva bola v celom rozsahu vykonaná zmluvnými\nstranami a spotrebiteľovi nevznikli v dôsledku tohto porušenia žiadne nepriaznivé dôsledky.“\n\n4\n\nVnútroštátna právna úprava:\n18. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch: „Veriteľ je pred uzavretím zmluvy\no spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského\núveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku\nspotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“\n19. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: „Ak veriteľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie\nspotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje\nza bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje\nposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch\na rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra\nna účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.“\nIII.2. Prejudiciálna otázka:\n20. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou 2008/48/ES vychádza z myšlienky,\nže spotrebiteľ sa v porovnaní s veriteľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide\no vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu\nna podmienky vopred pripravené veriteľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (pozri najmä\nrozsudky Súdneho dvora Pannon GSM zo 4. 6. 2009, C-243/08, ECLI:EU:C:2009:350, bod 22,\na Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen zo 17. 5. 2018,\nECLI:EU:C:2018:320, C-147/16, bod 26). Táto nerovnováha je osobitne významná v kontexte\nzmlúv o spotrebiteľskom úvere, kde spotrebiteľ často nedisponuje dostatočnými odbornými\nznalosťami, aby vedel správne posúdiť svoje finančné možnosti a dôsledky úverového záväzku.\nSmernica 2008/48/ES výslovne zaväzuje veriteľa, aby ešte pred uzavretím zmluvy s odbornou\nstarostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať úver (čl. 8 ods. 1 smernice 2008/48/ES).\nV čl. 23 táto smernica stanovuje povinnosť členských štátov prijať účinné, primerané a odrádzajúce\nsankcie za porušenie tejto povinnosti.\n21. Z rozsudku Súdneho dvora z 11. januára 2024, Nárokuj C-755/22, EU:C:2024:10 (ďalej len\n„rozsudok Súdneho dvora Nárokuj“) vyplýva, že nedodržanie povinnosti veriteľa riadne posúdiť\nbonitu spotrebiteľa môže byť sankcionované aj v prípade, ak bola úverová zmluva medzi stranami\nuž vykonaná a spotrebiteľ neutrpel negatívne následky. Súdny dvor zároveň výslovne pripustil,\nže jednou zo sankcií môže byť aj zánik nároku veriteľa na úroky. Preskúmavaná vec je typická tým,\nže síce nejde ešte o vykonanú zmluvu, no k vykonaniu smeruje nútene v súdnom exekučnom\nkonaní, a to po predchádzajúcom základnom súdnom konaní, v ktorom sa súdy zjavne otázkou\núverovej bonity sťažovateľky nezaoberali.\n22. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa\nnepochybne viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia\na platobnej neschopnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora LCL Le Crédit Lyonnais z 27. 3 2014,\nC-565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné\n\n5\n\nnebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy\nurčenej na jeho ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14,\nEU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra), (rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance\nz 5. 3. 2020, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 22). Zjednodušene povedané, v mnohých prípadoch je\ndlžník len laik, ktorý má predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale veriteľ je ten, kto má odborné\nskúsenosti a vedomosti, a vie preto vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať môže, aby to vedel\nsplácať a právny predpis k tomu v zásade normuje aj metodiku a nástroj na báze vstupných údajov\npre konkrétny výpočet (§ 7 ods. 20 a 41 zákona o spotrebiteľských úveroch) (pozri\nII. ÚS 530/2024).\n23. Práve s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti sú prísne aj sankcie, ktoré postihujú veriteľa,\nktorý túto svoju povinnosť zanedbá (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) – v prípade\nporušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou nie je veriteľ oprávnený vyžadovať\njednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa taký úver považuje\nza bezúročný a bezpoplatkový.\n24. Podľa čl. 23 smernice 2008/48/ES sú členské štáty povinné stanoviť pravidlá o sankciách\nza porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice a sú povinné prijať všetky\npotrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávania. Ustanovené sankcie pritom musia byť účinné,\nprimerané a odrádzajúce.\n25. V štádiu súdneho konania sa dlžník nachádza v pozícii toho slabšieho – dokonca aj právne\nzastúpený (pozri rozsudok Súdneho dvora Faber zo 4. 6 2015, C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357,\nbod 47). Práve s poukazom na znevýhodnené postavenie spotrebiteľa preto Súdny dvor zdôrazňuje\npovinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých ustanovení spotrebiteľského\npráva ako napríklad v rozsudku Súdneho dvora Radlinger a Radlingerová (už citovaný, bod 62),\nv ktorom Súdny dvor podal interpretáciu vo vzťahu k insolvenčnému konaniu, ktoré je svojou\npovahou generálnou exekúciou.\n26. Tento prístup sa pritom neaplikuje len pri prieskume neprijateľnosti zmluvných podmienok,\nale súd je povinný ex offo skúmať aj dodržanie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou\npri prieskume úverovej bonity klienta [„... účinná ochrana spotrebiteľa by sa nedala dosiahnuť,\nkeby vnútroštátny súd nebol povinný, hneď ako disponuje na tento účel potrebnými informáciami\no právnych a skutkových okolnostiach, preskúmať ex offo dodržanie povinnosti veriteľa stanovenej\nv článku 8 uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger\na Radlingerová, C‑377/14, EU:C:2016:283, body 66 a 70).“ rozsudok Súdneho dvora OPRFinance, už citovaný, bod 23].\n27. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku\nje podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02,\nIV. ÚS 292/04) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n28. Podľa judikatúry Súdneho dvora a ústavného súdu exekučné konanie netvorí prekážku\npre vykonanie ex offo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej\nzmluve, z ktorej plnenie je predmetom súdnej exekúcie, a tým naplnenie cieľa podľa smernice\n93/13 (PLz. ÚS 1/2022, rozsudok Súdneho dvora vo veci SPV Project 1503 zo 17. 5. 2022,\nC-693/19, ECLI:EU:C:2022:395).\n\n6\n\n29. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti, ako aj na ňu nadväzujúcej prejudiciálnej otázky je ale\npožiadavka na podanie interpretácie cieľa smernice 2008/48/ES a jej čl. 8 a 23, ktorá spočíva v tom,\nči bránia takej právnej úprave a na ňu nadväzujúcej judikatúre vnútroštátnych súdov,\nktorá neumožňuje v štádiu exekučného konania uplatniť sankcie voči veriteľovi, ktorý neposúdil\núverovú bonitu spotrebiteľa pred uzavretím úverovej zmluvy. Sťažovateľka namieta, že všeobecné\nsúdy v základnom (predexekučnom) konaní nevykonali ex offo prieskum splnenia tejto povinnosti\npôvodným veriteľom, hoci takýto prístup je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá členským\nštátom ukladá povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práv spotrebiteľa vyplývajúcich zo smernice\n(porovnaj rozsudok Radlinger a Radlingerová, už citovaný). Otázkou tak je, či práve neexistencia\nmožnosti vyvodiť v exekučnom konaní dôsledky z porušenia povinnosti posúdiť bonitu – ako\nzákladného ochranného mechanizmu spotrebiteľa – nevedie k oslabeniu ochrany garantovanej\nprávom Európskej únie.\n30. Súčasná rozhodovacia prax ústavného súdu v tejto otázke vychádza z myšlienky, že exekučný\nsúd má povinnosť skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ak bol exekučný titul\nvydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné\npodmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol\nv súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku], avšak toto\nustanovenie nemožno vykladať aj ako povinnosť exekučného súdu vykonať prieskum týkajúci sa\nsplnenia informačnej povinnosti veriteľa či jeho povinnosti posúdiť úverovú bonitu klienta (pozri\nnapríklad III. ÚS 354/2024).\n31. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok v určitých prípadoch\nukladá oprávnenému, ale aj iným osobám povinnosť poskytnúť exekučnému súdu súčinnosť, pokiaľ\nide o doplnenie podkladov nevyhnutných pre vydanie rozhodnutia vo veci ‒ zväčša práve\nv prípadoch, keď súdy rozhodujúce v základnom konaní nevykonali potrebný prieskum.\n32. Napríklad podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku je oprávnený povinný v návrhu\nna vykonanie exekúcie uviesť opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa\nvlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým\nsa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Ustanovenie § 48 ods. 4\npísm. d) Exekučného poriadku upravuje povinnosť oprávneného pripojiť spotrebiteľskú zmluvu\na všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov,\nna ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu\npriznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Povinnosť poskytnúť exekučnému súdu plnú\nsúčinnosť majú pritom aj tretie osoby (pozri § 42 ods. 1 Exekučného poriadku).\n33. S prihliadnutím na už uvedené považuje ústavný súd za potrebné preskúmať, či výklad čl. 8\na 23 smernice 2008/48/ES podaný v rozsudku Súdneho dvora Nárokuj vo veci C-755/22 vylučuje,\naby sa sankcia za porušenie povinnosti neposkytnúť úver nebonitnému spotrebiteľovi viazala\nvýlučne na situáciu, keď došlo k dobrovoľnému vykonaniu zmluvy. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkladie otázku, či cieľom smernice a požiadavkou účinnej ochrany spotrebiteľa nie je aj to, aby\nsankčný mechanizmus bol uplatniteľný aj ex offo v prípade núteného vymáhania pohľadávky\nv exekučnom konaní. Inak povedané, či účel a ochranný charakter smernice 2008/48/ES nie sú\noslabované v okamihu, keď sa veriteľ domáha výkonu svojho práva prostredníctvom exekúcie, hoci\n\n7\n\nzmluva, z ktorej tento nárok vyplýva, bola uzavretá v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou\npreveriť úverovú bonitu spotrebiteľa.\n34. Ústavný súd preto predkladá Súdnemu dvoru nasledovnú prejudiciálnu otázku:\nMajú sa čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008\no zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vykladať tak, že bránia\ntakej právnej úprave a na ňu nadväzujúcej judikatúre vnútroštátnych súdov, ktorá neumožňuje\nv exekučnom konaní ex offo skúmať, či veriteľ porušil povinnosť skúmať úverovú bonitu\nspotrebiteľa a neumožňuje použiť sankciu straty úrokov proti dodávateľovi, ktorý úver\nnebonitnému spotrebiteľovi poskytol?\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. apríla 2025\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-prerušenie", "predbežná (prejudiciálna) otázka-konanie o prejudicálnej otázke SD EÚ", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:954d5525-a479-4256-bb6a-67c96f853ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1"}, {"guid": "ussr:6d6137eb-e5e1-4459-baf0-0f713c8c0d6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.354.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2024 z 11. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.354.2024.1"}, {"guid": "ussr:735bba02-43a5-40ba-93b5-72b2ad7a3c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "a8e8fa49-43c2-4108-be1f-a9991b68851a:d57daefd-e619-4239-b4e7-74a12bd169f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Ek/2015/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/2015/2022 z 18. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8e8fa49-43c2-4108-be1f-a9991b68851a:d57daefd-e619-4239-b4e7-74a12bd169f8"}, {"guid": "36e9943c-58ab-42a5-8b73-584c27c8f42a:2f3d86fb-3b6c-41a7-bf43-45a14f35693c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/89/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7Csp/89/2021 z 8. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/36e9943c-58ab-42a5-8b73-584c27c8f42a:2f3d86fb-3b6c-41a7-bf43-45a14f35693c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:500d1262-3c87-423b-8547-00195a646fe1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.530.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2025 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.530.2025.1"}, {"guid": "ussr:88f0b060-b851-49be-90b5-e063da9ebca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.523.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.523.2025.1"}, {"guid": "ussr:5e6eaa97-d2b3-4653-a243-a07673e45e17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.526.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 526/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 526/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.526.2025.1"}, {"guid": "ussr:92ef9a00-da40-4738-93ae-5ef5ace90498", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.647.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 647/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 647/2024 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.647.2024.1"}, {"guid": "1d5435d4-760c-4d6f-a4ba-0b92706a0fcb:678c1feb-7cb2-495c-9608-5572d50c8c98", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123393279.5", "spisova_znacka": "39Ek/2075/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2075/2023 z 27. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123393279.5"}, {"guid": "f2200297-c9aa-42d1-87e6-08776aec0c8d:1c1fb9b5-bd79-44e1-88d7-989a6291b265", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122283463.3", "spisova_znacka": "22Ek/959/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/959/2022 z 2. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122283463.3"}]}