{"guid": "ussr:baf2e08a-2d24-4a78-be4e-2d731e9c9c04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.172.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2025 z 14. 5. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. mája 2025, sp. zn. II. ÚS 172/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.172.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-05-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/baf2e08a-2d24-4a78-be4e-2d731e9c9c04", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.172.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.172.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.172.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 172/2025-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ALSTAV SK s.r.o., Dolný Lieskov 2, IČO\n36 841 315, zastúpenej Nozdrovický, Šuvert & Co s. r. o., Ferienčíkova 7, Bratislava, proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/4/2025-435 z 31. januára 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/4/2025-435 z 31. januára 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\na čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/4/2025-435 z 31. januára 2025 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 423,75 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n\n„listina“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, bližšie neidentifikovaného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením krajského súdu\noznačeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec\nvrátiť súdu na ďalšie konanie, priznať zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáhala nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia (tzn. zriadení sudcovského záložného práva) na nehnuteľnostiach v podielovom\nspoluvlastníctve žalovaných na zabezpečenie jej špecifikovanej nejudikovanej peňažnej\npohľadávky voči žalovaným (príslušenstvo exekučne vymáhanej istiny). Pôvodný dlžník v priebehu\nexekúcie zomrel, pričom judikované pohľadávky sťažovateľky prešli v konaní o dedičstve na\nžalovaných. Žalovaní sa so sťažovateľkou na urovnaní dlhu nedohodli a nehnuteľnosti, ktoré\nnadobudli v dedičstve, sa snažili predať tretím osobám. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu\nsťažovateľky a uznesením č. k. 8C/23/2023-130 z 3. júla 2023 o zabezpečovacom opatrení (ďalej\nlen „uznesenie súdu prvej inštancie“) zriadil záložné právo na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve\nžalovaných, keď dospel k záveru, že ide o primeraný prostriedok, sťažovateľka osvedčila existenciu\ndôvodnej obavy, že budúca exekúcia jej prípadnej súdnej pohľadávky bude ohrozená, keďže\nžalovaní sa snažili predať majetok vo spoluvlastníctve nadobudnutý v dedičskom konaní, pričom na\nmajetok všetkých žalovaných sú zriadené záložné práva v prospech tretích osôb. V uznesení súdu\nprvej inštancie zároveň uložil povinnosť sťažovateľke, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia\npodala návrh vo veci samej.\n3. Žalovaní podali proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, na základe ktorého krajský súd\nuznesením sp. zn. 15Co/140/2023 z 13. decembra 2023 zmenil výroky 1 a 2 napadnutého uznesenia\ntak, že návrh sťažovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, výrok 3 zrušil\na žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania. Z relevantnej časti odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu vyplýva, že k pohľadávkam sťažovateľky neexistuje exekučný titul, na základe\nktorého by mohla byť vedená exekúcia, preto neboli splnené predpoklady na nariedenie\nzabezpečovacieho opatrenia.\n4. Proti označenému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie spojené s návrhom\nna odklad právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, o ktorom rozhodol dovolací súd\nnajprv uznesením sp. zn. 5Cdo/125/2024 z 5. novembra 2024, ktorým odložil právoplatnosť\nnapadnutého uznesenia do skončenia konania o dovolaní, a následne rozhodol o dovolaní\nuznesením z 28. novembra 2024, ktorým zrušil dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že krajský súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\ndostatočným, jasným a zrozumiteľným spôsobom. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho\nuznesenia uviedol, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je\njudikovaná pohľadávka, nereflektoval na uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 18/2020-16\nz 21. januára 2021, ktorý konštatoval, že tento inštitút bol zavedený do právneho poriadku po\nrekodifikácii civilného procesného práva, ktorého cieľom je posilnenie veriteľa, a to zriadením\nzáložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by\nmohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná. Vychádzajúc z uvedeného, konštatoval\ndôvodnosť námietky sťažovateľky, že dôvody, na ktorých je založené uznesenie odvolacieho súdu,\nsú v zrejmom rozpore s obsahom a účelom právnej úpravy zabezpečovacích opatrení, ako aj\ns praxou všeobecných súdov a ústavného súdu, odvolacím súdom uvedené dôvody popierajú\n2\n\npravidlá formálnej a právnej logiky, keďže predpokladajú splnenie určitej podmienky na nariadenie\nneodkladného opatrenia (existencia exekučného titulu), ktorú zjavne zákon nevyžaduje, dokonca\nexplicitne pripúšťa jej splnenie po nariadení zabezpečovacieho opatrenia, a zároveň tieto dôvody sú\ntiež v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\n5. Po vrátení veci dovolacím súdom krajský súd vydal napadnuté uznesenie, ktorým zrušil\nuznesenie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z rozhodnutia o dovolaní vyplýva, že\nsťažovateľka svoj návrh na odklad právoplatnosti skoršieho uznesenia krajského súdu odôvodnila\ntým, že žalovaní vyplatili sumy vymáhané v exekučných konaniach, obratom previedli dotknuté\nnehnuteľnosti na tretie osoby a kupujúci pravdepodobne čerpá na kúpnu cenu hypotekárny úver,\nktorý bude zabezpečený záložným právom k týmto nehnuteľnostiam. Podľa dostupných informácií\nz katastra nehnuteľností vyplýva, že návrh na vklad bol podaný 23. októbra 2024 a je vysoko\npravdepodobné, že boli zaplatené správne poplatky za zrýchlenie konania, aby bolo záložné právo\nveriteľa a vlastnícke právo nadobúdateľov zapísané v najkratšej lehote. Vychádzajúc z uvedeného,\nuviedol, že ak by bolo došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je jasné, či\nžalovaní sú aj naďalej v tomto konaní pasívne vecne legitimovaní. Zároveň uviedol, že odvolací súd\nnemohol v súčasnosti túto skutočnosť overiť v katastri nehnuteľností z dôvodu, že začiatkom\njanuára 2025 došlo ku kybernetickému útoku na kataster nehnuteľností a v čase rozhodovania súdu\nneboli údaje z katastra nehnuteľností ešte verejne dostupné. Na základe uvedených dôvodov krajský\nsúd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\npodľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku [(ďalej len „CSP“); súd prvej inštancie\nv dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné\ndoplniť dokazovanie odvolacím súdom, pozn.]. Krajský súd zároveň dodal, že nerozhodol vo veci\nsám, keďže za daného stavu by odvolací súd rozhodnutím vo veci nahrádzal prvoinštančné\nrozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych\nzáverov na inštančne vyššom súde.\n6. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že krajský súd rozhodol bez toho, aby jej kasačné rozhodnutie\ndovolacieho súdu v jej veci zaslal na vyjadrenie či vedomie. Do dnešného dňa ním nedisponuje,\nnašla ho len na webovej stránke v anonymizovanej podobe. Namieta, že bol porušený procesný\npostup podľa § 454 CSP, v zmysle ktorého súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí\nrozhodnutie o dovolaní, ak ho nedoručí dovolací súd priamo. Považuje za nezmysel, že odvolací\nsúd údajne nevedel preveriť, či sú žalovaní naďalej spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Na\npredmetnom liste vlastníctva je naďalej vyznačená plomba o prerušenom vkladom konaní\n(V 2983/2024) a ďalšia plomba (Z 2758/2024) o výmaz sudcovského záložného práva Z 1494/2020\nzapísaného v prospech\n, ktorá bola žalovanými uspokojená. Predmetný list\nvlastníctva sťažovateľka doručila súdu prvej inštancie v prílohe svojho vyjadrenia z 25. februára\n2025 v pokračujúcom konaní (sp. zn. 8C/23/2023).\n7. Sťažovateľka argumentuje, že pokiaľ by súd prvej inštancie vydal uznesenie o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia, príslušný odbor katastra by podľa § 41 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov musel najskôr rozhodnúť\no podanom návrhu na vklad, v dôsledku čoho by došlo k zmene vlastníkov dotknutých\nnehnuteľností, teda nové uznesenie súdu prvej inštancie by bolo nevykonateľné a sudcovské\n3\n\nzáložné právo by nevzniklo. Zároveň by došlo k strate poradia zápisov, keďže by sa zapísalo už\nskôr navrhnuté záložné právo banky (hypotekárny úver). Rovnako považuje za ničím nepodložený\na nepreskúmateľný záväzný právny názor odvolacieho súdu, aby súd prvej inštancie zisťoval\npasívnu legitimáciu v spore k všetkým nehnuteľnostiam, či sú splnené podmienky na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, či sťažovateľka osvedčila, že existuje obava, že exekúcia bude\nohrozená, a zohľadnil aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov všetkých\nžalovaných, pričom musí svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodniť. Podľa sťažovateľky\nnie je zrejmé, z akých dôvodov uvedené nariadil súdu prvej inštancie. Zastáva názor, že vydaním\nnapadnutého uznesenia došlo k odopretiu spravodlivosti, napadnuté uznesenie je v rozpore\ns princípmi právneho štátu.\n8. Pokiaľ ústavný súd napadnuté uznesenie nezruší, toto uznesenie odvolacieho súdu napomôže\nžalovaným, aby mohli dokončiť prevod sporných nehnuteľností, čím zároveň znemožňuje\nuspokojenie pohľadávok sťažovateľky z nehnuteľností, ku ktorým ich návrh na zabezpečenie\nsmeruje.\n9. Namietané porušenie procesných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru vyvodzuje z porušenia povinnosti doručiť dovolacie rozhodnutie, z dôvodu\narbitrárnosti a ústavnej neudržateľnosti záverov, ktoré viedli krajský súd k zrušeniu uznesenia súdu\nprvej inštancie. Pokiaľ ide o namietané porušenie hmotných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11\nods. 1 listiny, sťažovateľka ich porušenie odôvodňuje účinkami a následkami napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ktoré jej sťaží, ak nie rovno znemožní uspokojenie svojich pohľadávok\nz majetku žalovaných, ktorí sa dlhodobo a systematicky snažia vyhnúť úhrade pohľadávok\nsťažovateľky.\n10. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 172/2025-20 z 26. marca 2025 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v časti vymedzenej jej výrokom, vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol. Zároveň rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia do rozhodnutia vo veci samej podľa § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n11. Následne ústavný súd písomne upovedomil zúčastnenú osobu (žalovaných v napadnutom\nkonaní) o ich práve vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n12. Vyjadrenie sp zn. 1SprV/104/2025 z 8. apríla 2025 bolo ústavnému súdu doručené 14. apríla\n2025 spolu s dotknutým zberným súdnym spisom. Krajský súd vo svojom vyjadrení odkázal na\nvyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil.\n13. Zákonná sudkyňa v podstatnom vo vzťahu k namietaným právam hmotnej povahy (vlastniť\nmajetok) po citácii rozhodnutí ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva uviedla, že\nkrajský súd bol toho názoru, že „žalobca do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie\n\n4\n\nprvoinštančného súdu, nepreukázal existenciu pohľadávky, na zabezpečenie ktorej by bolo potrebné\nzriadiť záložné právo tak, ako žiadal svojim návrhom. V danom spore sa žalobca domáha zriadenia\nv jeho prospech záložných práv na nehnuteľnostiach vo vlastníctve všetkých žalovaných\ni nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej v 1. rade na zabezpečenie svojich pohľadávok\nspočívajúcich v úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré si sám vo svojom návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyčíslil z istín, ktoré sú vymáhané v exekučných konaniach\n(sp. zn. 13692/2009 a sp. zn. EX 977/2010). Sám žalobca dokonca uviedol v konaní, že k žiadnej\nz pohľadávok, pre ktoré prvoinštančný súd zriadil záložné právo neexistuje exekučný titul, na\nzáklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, keď ani vo svojom návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia netvrdil, že by k pohľadávkam na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu\nexistoval exekučný titul. Navyše, od rozhodnutia súdu prvej inštancie, malo prísť zo strany všetkých\nžalovaných k úhrade istín, z ktorých si žalobca vyčíslil úroky z omeškania a zmluvnú pokutu\na zmene vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiadal zriadiť záložné právo. Aj\nvzhľadom k tejto skutočnosti, nebolo v čase rozhodnutia odvolacieho súdu predmetným uznesením\nzrejmé, či sú všetci žalovaní pasívne vecne legitimovaní, čo bol jeden z dôvodov na zrušenie\nrozhodnutia prvoinštančného súdu. Ďalším dôvodom bolo, či boli splnené zákonné podmienky pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda či žalobca osvedčil, že existuje obava, že exekúcia\nbude ohrozená s prihliadnutím na zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov všetkých\nžalovaných. Vzhľadom k absencii pohľadávky sťažovateľky, ktorá by bola judikovaná, nie je možné,\naby právo sťažovateľky vlastniť majetok bolo porušené.“. V nadväznosti na to bola toho názoru, že\nkrajský súd v posudzovanej veci svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a „postupoval tak, ako vo\nvšetkých iných veciach, s maximálnou zodpovednosťou, pokorou k právu“. Dal do pozornosti, že\n„v danom spore súd prvej inštancie znova rozhodol o návrhu žalobcu (sťažovateľky) na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia po tom, ako odvolací súd zrušil jeho prvé rozhodnutie tak, že\nuznesením zo dňa 19. 3. 2025, č. k. 8C 23/2023-652, zriadil v prospech žalobcu záložné právo\nv zmysle výrokov II. a III. tohto uznesenia“. V závere vyjadril názor, že napadnutým uznesením\nnedošlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Spomedzi zúčastnených osôb využila svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti\n.\nVo svojom vyjadrení doručenom 3. apríla 2025 dala do pozornosti, že sťažovateľka dodnes\nnedisponuje rozhodnutím o jej tvrdenom nároku na úrok z omeškania zo zmluvy o dielo z roku\n2009 a snaží sa žalovaných dedičov dotlačiť k mimosúdnej dohode bez prieskumu prípadného\npremlčania alebo spotrebiteľského charakteru uvedených nárokov v súdnom konaní. Bola toho\nnázoru, že ide o šikanu zo strany sťažovateľky. Rovnako ako krajský súd, v podstatnom upozornila\nna existenciu už nového rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu sťažovateľky.\nII.3. Replika sťažovateľky:\n15. Sťažovateľka sa k doručenému stanovisku krajského súdu a zúčastnenej osoby vyjadrila\npodaním doručeným 8. mája 2025. V podstatnom v reakcii na tvrdenia súdu vo vyjadrení\nk sťažnosti vyjadrila nesúhlas s názorom krajského súdu, že nemohlo dôjsť k porušeniu jej práva\nvlastniť majetok, argumentujúc povahou a základom svojej pohľadávky, ktoré v súčasnosti sú\npredmetom dvoch súdnych konaní. Poprela tvrdenia krajského súdu, že došlo k prevodu\n5\n\nnehnuteľnosti, uvedené sťažovateľka nikde netvrdila, naopak, poukazovala na to, že bol podaný\nnávrh na vklad a na predmetnom liste vlastníctva je vyznačená plomba. Tieto sťažovateľkou\nuvádzané skutočnosti správne vyhodnotil dovolací súd, ktorý vyhovel návrhu sťažovateľky na\nodklad právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu. K nemožnosti overenia\núdajov z katastra nehnuteľností sťažovateľka uviedla, že po doručení napadnutého uznesenia si na\npríslušnom katastri zabezpečila list vlastníctva, preto tento argument krajského súdu považovala za\nzjavne účelový, keďže krajský súd sa ani len nepokúsil zadovážiť si príslušný list vlastníctva.\nV tejto súvislosti dodala, že po opätovnom nariadení neodkladného opatrenia objektívne nebude\nmožné ho zapísať do katastra nehnuteľností z dôvodu priority zápisov v súvislosti s prebiehajúcim\nvkladovým konaním. Sťažovateľka k vyjadreniu zúčastnenej osoby uviedla, že zásadne nesúhlasí\ns tvrdením, že ide o šikanózne konanie z jej strany, naopak, uviedla, že išlo o šikanu zo strany\nporučiteľa a následne jeho dedičov, ktorí zdedili majetok vo väčšom rozsahu, ako boli dlhy\nporučiteľa. K mimosúdnym rokovaniam uviedla, že dedičia jej podsúvali neoverené informácie\no dlhoch poručiteľa, ktoré museli zaplatiť, na účel oddialenia a zníženia ich dlhu.\n16. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a aplikácia\nzákonných ustanovení zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom tohto základného\npráva, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.\n18. Ústavný súd pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných\nsúdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n19. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto ústavný súd posudzoval aj sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu.\n20. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná. Vo veci\nkonajúci súd zlyhal pri poskytovaní súdnej ochrany, v dôsledku čoho došlo k neprípustnému zásahu\ndo označených práv sťažovateľky.\n21. Krajský súd vo svojom stanovisku zotrval na názore, že napadnuté uznesenie je dostatočne\na racionálne odôvodnené, že reflektuje na rozhodné skutočnosti veci, preto z nich plynúce závery\nnemožno považovať za arbitrárne. Ako argument zopakoval, že sťažovateľka nedisponuje\nexekučným titulom k pohľadávkam, ktoré mali byť zabezpečené navrhovaným zabezpečovacím\n\n6\n\nopatrením. Ďalším argumentom malo byť tvrdenie, že zo strany žalovaných došlo k splateniu istín,\nz ktorých si žalobca vyčíslil úroky z omeškania a zmluvnú pokutu a k zmene vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, ku ktorým žiadal zriadiť záložné právo, preto nebolo zrejmé, či všetci žalovaní\nsú ešte pasívne legitimovaní. Ďalším argumentom krajského súdu mal byť názor, že sťažovateľka\nneosvedčila, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená s prihliadnutím na zásadu primeranosti\nzásahu do majetkových pomerov všetkých žalovaných.\n22. Ústavný súd k argumentu, že sťažovateľka dosiaľ nedisponuje exekučným titulom vo vzťahu\nk pohľadávkam, uvádza, že tento argument je irelevantný, keďže už ako ústavný súd, tak aj najvyšší\nsúd k problematike uviedol, že prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia je možné zabezpečiť aj\nnejudikovanú pohľadávku, dokonca aj budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Z hľadiska\npredpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podstatné osvedčenie existencie\nkonkrétnej pohľadávky, nie to, či je judikovaná. Z nesporných skutočností je zrejmé, že istina ako\nzáklad existencie tvrdenej pohľadávky (jej príslušenstvo) bola nepochybne judikovaná a aj\nvymožená. Sťažovateľka svoj nárok na príslušenstvo z judikovanej pohľadávky vyvodzovala zo\nzmluvného dojednania (zmluvná pokuta) a zákona (úroky z omeškania). Z uvedeného dôvodu\nneobstojí ani argument, že bolo sporným, či sťažovateľka osvedčila existenciu pohľadávky, ktorej\nmala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o existenciu\nobavy, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená, ústavný súd poukazuje na nespornú skutočnosť, že\nžalovaní ako vlastníci (dedičia poručiteľa) nehnuteľnosti uzavreli zmluvu o prevode vlastníckeho\npráva k predmetu, ktorým mala byť pohľadávka sťažovateľky zabezpečená, a aj podali návrh na\nvklad na príslušný kataster nehnuteľností. Následne uhradili dlhy poručiteľa (istinu, ako aj ďalšie\njeho dlhy), pričom sa so sťažovateľkou mimosúdne nedohodli na urovnaní jej pohľadávky.\nArgument krajského súdu, že v čase svojho rozhodovania nevedel overiť, či v katastri bol povolený\nvklad k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu nefunkčnosti katastra, vyznieva cynicky\na alibisticky, keďže krajskému súdu nič nebránilo vyžiadať si od príslušnej správy katastra uvedenú\ninformáciu. Navyše, nefunkčnosť katastra nehnuteľností v žiadnom prípade nemohla byť\nlegitímnym právnym dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie, a to najmä v kontexte\nskutočnosti, že zrušením nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súdom prvej inštancie dôjde\nk strate poradia zápisov v katastri nehnuteľností a prípadne aj k znemožneniu poskytnúť ochranu\npohľadávky sťažovateľky prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia (strata pasívnej legitimácie\nv konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaných ako vlastníkov nehnuteľnosti\nv prípade povolenia vkladu), čoho si krajský súd musel byť vedomý. Krajským súdom uvedené\ndôvody zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení neobstoja, možno ich\npovažovať za arbitrárne, nelogické, a preto aj ústavne neudržateľné.\n23. Takisto neobstojí argument krajského súdu o tom, že okresný súd vyhovel ďalšiemu návrhu\nsťažovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Táto skutočnosť neznamená, že\nnapadnutým uznesením nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľky (preto ju ústavný súd\nosobitne neskúmal). Uvedenú skutočnosť zohľadní krajský súd pri opätovnom prejednaní veci.\n24. Pre komplexnejší pohľad a ako reakciu na vyjadrenie zúčastnenej osoby ústavný súd\npoznamenáva, že v prípade spotrebiteľskej povahy dotknutého zmluvného vzťahu na vec\na opodstatnenosť pohľadávky dopadá povinnosť súdov ex offo prieskumu neprijateľných\nzmluvných podmienok vrátane primeranosti kumulatívneho pôsobenia uložených sankcií (zmluvná\n\n7\n\npokuta, úrok z omeškania), (porov. rozsudok z 21. 4. 2016, C-377/14, Radlinger a Radlingerová,\nECLI:EU:C:2016:283), avšak primárne v konaní o merite.\n25. Samostatným, ďalším dôvodom porušenia práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces\nnapadnutým uznesením je procesné pochybenie krajského súdu pred vydaním napadnutého\nuznesenia, ktorý nedoručením dovolacieho rozhodnutia (§ 454 CSP) nedal možnosť sťažovateľke\na žalovaným uplatniť svoje práva prostredníctvom prípadného vyjadrenia k nemu. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavne neudržateľného odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu a jeho\nprocesného postupu, ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením (bod 1 výroku nálezu).\n26. Okolnosti vydania a dôsledky napadnutého uznesenia zároveň vedú ústavný súd k záveru\no neprípustnom zásahu do práv sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11\nlistiny, keďže krajský súd odoprel súdnu ochranu majetkovému právu sťažovateľky (bod 1 výroku\nnálezu).\n27. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n28. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nIV.\nFinančné zadosťučinenie\n29. Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením jej práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov navrhla priznať finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Vzhľadom na to, že\nústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol ešte v rámci predbežného prerokovania, zanikol\npredpoklad priznania finančného zadosťučinenia z tohto dôvodu. Pokiaľ však sťažovateľka\nv sťažnosti svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia odôvodnila opakovaným vydaním\narbitrárneho uznesenia o zabezpečovacom opatrení krajským súdom (prvé z nich bolo zrušené\nnajvyšším súdom v rámci dovolania, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že priznanie finančného\nzadosťučinenia je v okolnostiach veci možné a dôvodné. V dôsledku arbitrárneho rozhodovania\nkrajského nepochybne došlo k predĺženiu napadnutého konania, pričom v okolnosti veci nie je\núčelné, aby sa po doručení tohto nálezu sťažovateľka opakovane obrátila na ústavný súd s novou\nsťažnosťou vo veci porušenia svojich práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n30. Ústavný súd preto, vychádzajúc z faktu, že i) sťažovateľka svoj návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia doručila súdu prvej inštancie 28. júna 2023, a skutočnosti, že\nii) dvakrát došlo k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu v napadnutom konaní z dôvodu\narbitrárnosti jeho rozhodnutí, považoval za dôvodné priznanie 2 000 eur pre sťažovateľku za\nprimerané finančné zadosťučinenie za opakované porušenie práv sťažovateľky svojvoľným\nrozhodovaním krajského súdu (bod 3 výroku nálezu).\n\n8\n\nV.\nTrovy konania\n31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npodľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky pozostávajúcu z odmeny advokáta za tri\núkony právnej služby. Za tri úkony uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti a stanovisko) patrí odmena v sume trikrát po 371 eur a režijný paušál\nv sume trikrát po 14,84 eur.\n33. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právny zástupca\nsťažovateľky je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania\n1 423,75 eur (bod 4 výroku nálezu).\n34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n35. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. mája 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-procesnej povahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opatrenie-zabezpečovacie", "pohľadávka", "legitimácia-pasívna", "opatrenie-zabezpečovacie", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "dedič", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "pohľadávka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/4/2025", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cf0350c-cca2-4149-bc70-24733f8ec8aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2020 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "30f79dc0-c7ef-4d22-b2e1-f04c2b885ba5:6e89287e-6872-4d65-901a-412496149f14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1723201346.1", "spisova_znacka": "5Cdo/125/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/125/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1723201346.1"}, {"guid": "0314519f-29d3-4f1b-b491-c482b2f2bf3d:e830e793-fa81-4551-b5ba-2ec1b9bc1d9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/140/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/140/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0314519f-29d3-4f1b-b491-c482b2f2bf3d:e830e793-fa81-4551-b5ba-2ec1b9bc1d9b"}], "citovane_v": [{"guid": "e03b18fa-bd39-4b79-ac7a-806e66689864:aac1fd7e-6825-49fb-a306-db1a10c9ca87", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3825202298.1", "spisova_znacka": "19Co/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/5/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3825202298.1"}, {"guid": "b484c127-ac22-4246-ab46-d498e09aa798:b99d96d8-bd78-4366-afff-58e138346eb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1723201346.1", "spisova_znacka": "15Co/73/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/73/2025 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1723201346.1"}]}