{"guid": "ussr:1a2c7f17-1873-444c-b795-0c2213abe12d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2025 z 26. 8. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. augusta 2025, sp. zn. II. ÚS 169/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a2c7f17-1873-444c-b795-0c2213abe12d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.169.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 169/2025-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, narodenej\n,\n, zastúpenej Zuzana Kamenská, advokátska kancelária s.r.o.,\nNámestie SNP 478/19, Bratislava, a maloletého sťažovateľa\n, narodeného\n,\n, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu\nv Trnave č. k. 11CoP/169/2024-231 z 3. decembra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/169/2024-231 z 3. decembra 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nmaloletého sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/169/2024-231 z 3. decembra 2024 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3. Maloletému sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Krajský súd\nv Trnave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 771,68 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. februára 2025 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) v spojení s právom maloletého sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru\no právach dieťaťa uznesením krajského súdu č. k. 11CoP/169/2024-231 z 3. decembra 2024 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“). Navrhujú, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Domáhajú sa priznania finančného zadosťučinenia 3 000 eur\na náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené\na maloletý žije v spoločnej domácnosti so sťažovateľkou (matkou) v\n. Otec žije v\n.\n3. Otec maloletého podal 8. augusta 2024 na Mestskom súde Bratislava II návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým žiadal úpravu styku s maloletým synom tvrdiac, že približne\nod začiatku apríla 2024 nie je so synom v žiadnom kontakte, syn nedvíha telefón, nereaguje\nna SMS správy.\n4. Mestský súd uznesením č. k. 40P/102/2024-52 z 12. septembra 2024 zamietol návrh otca\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal oprávnenia prevziať maloletého\nsyna 25. augusta 2024 o 10.00 h a stráviť s ním čas do nedele 31. augusta 2024 do 19.00 h\na oprávnenia stretávať sa s maloletým synom každý párny týždeň v mesiaci počnúc septembrom\n2024 v piatok od 17.00 h do nedele do 19.00 h nepretržite s tým, že maloletého prevezme v mieste\nbydliska matky a po ukončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.\n5. Proti uzneseniu mestského súdu otec maloletého podal odvolanie, ktorým navrhol napadnuté\nuznesenie zmeniť a upraviť jeho styk s maloletým v rozsahu každého párneho týždňa v mesiaci\nod piatka od 17.00 h do nedele do 19.00 h nepretržite.\n6. Dňa 5. novembra 2024 bolo sťažovateľke doručené odvolanie otca s prílohami s tým,\nže sťažovateľka má právo sa vyjadriť k podanému návrhu a odvolaniu v lehote 10 dní od doručenia.\nSťažovateľka sa vyjadrila podaním zo 6. novembra 2024.\n7. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil prvoinštančné uznesenie tak, že otec je oprávnený\nstýkať sa s maloletým synom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 h do 18.00 h\na v nedeľu od 9.00 h do 18.00 h s tým, že otec si maloletého v určenom čase prevezme v mieste\nbydliska matky a po skončení styku je povinný maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdať.\nMatku zaviazal povinnosťou maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom\nčase odovzdať.\n8. Napadnuté uznesenie krajského súdu sťažovatelia považujú za arbitrárne, nedostatočne\nodôvodnené, svojvoľné a v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého, teda rozhodnutie\nvydané pri extrémnom porušení práva na spravodlivé konanie.\n\n2\n\n9. Za závažné pochybenie krajského súdu sťažovatelia považujú to, že nezohľadnil zdravotný stav\nmaloletého a názor maloletého zistený znalcami z odboru súdnej psychiatrie pri jeho znaleckom\nvyšetrení. Namietajú, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal skúmaním\ntoho, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa a len veľmi všeobecne a akademicky uviedol\npráva rodičov a maloletých detí s tým, že záujem maloletých detí je prvoradý a je ho potrebné\nchápať čo najextenzívnejšie.\n10. Sťažovatelia argumentujú, že odvolací súd vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu otca\na pripojené dôkazy úplne opomenul, žiadnym spôsobom ich nehodnotil a k obsahu vyjadrenia\nsťažovateľky nezaujal žiadne stanovisko. V napadnutom uznesení krajského súdu nie je\nani zmienka o vyjadrení matky a listinných dôkazoch, ktoré spolu s ním krajskému súdu doručila\n6. novembra 2024.\n11. Podľa názoru sťažovateľov sa krajský súd opomenul vysporiadať so zákonnými predpokladmi\nnariadenia neodkladného opatrenia. Neodôvodnil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov,\nktorej nedostatok konštatoval súd prvej inštancie. Bezodkladnosť zahŕňa prvok naliehavosti\na nevyhnutnosti, ktorý z odôvodnenia napadnutého uznesenia explicitne nevyplýva.\n12. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 169/2025-15 z 26. marca 2025 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v celom rozsahu, maloletému sťažovateľovi ustanovil v tomto\nkonaní kolízneho opatrovníka a rozhodol, že uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka\nnadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľov\nII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n13. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia\nvo všeobecnosti vyplýva, že ide o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery\núčastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou\nneodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera\nosvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je\ntiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať\nv prípade rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie základných skutočností,\nz ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov.\n14. Krajský súd s poukazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia uzavrel, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu bolo právne, ako aj vecne odôvodnené, pričom z neho vyplýva, v čom videl\nodvolací súd potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Námietku sťažovateľov\no arbitrárnosti, svojvoľnosti, extrémnom porušení ich práva na spravodlivý proces preto nepovažuje\nza dôvodnú.\nII.2. Replika sťažovateľov:\n15. Sťažovatelia po zopakovaní časti argumentácie uplatnenej už v ústavnej sťažnosti v replike\npoukázali na to, že súdy sú za každých okolností povinné svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, a to\nv súlade so zákonom a súdnou praxou a aj v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\n\n3\n\nmusia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného\nopatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané\npríslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom\nodôvodnené.\n16. Sťažovatelia argumentujú, že ak všeobecný súd ponechá bez povšimnutia niektorú z kľúčových\notázok prípadu alebo sa ako odvolací súd bez riadneho zdôvodnenia odkloní od právnych\nči skutkových záverov súdu prvej inštancie, jeho postup vykazuje známky arbitrárnosti a svojvôle.\n17. Sťažovatelia zastávajú názor, že pokiaľ krajský súd z vážnych okolností súvisiacich\nso zdravotným stavom dieťaťa a názorom maloletého vo vzťahu ku kontaktom s otcom, ktoré sú\npodrobne vyjadrené a popísané v znaleckom posudku a lekárskych správach, neurobil zásadné\nkritérium pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého, ale tieto úplne odignoroval, zaťažil svoje\nrozhodnutie vadou ústavného rozmeru, pretože takýmto postupom porušil právo maloletého\nzohľadniť jeho najlepší záujem vo veci, ktorá sa ho týka, zaručené čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa a čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) a právo maloletého nebyť vystavený\nsvojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova zaručené v čl. 16 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa.\n18. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu sťažovatelia považujú za arbitrárne, nedostatočne\nodôvodnené, svojvoľné a v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, teda\nrozhodnutie vydané pri extrémnom porušení práva na spravodlivé konanie.\n19. Kolízny opatrovník maloletého sťažovateľa a zúčastnená osoba, ktorou je otec maloletého,\nnevyužili právo vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\n21. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný\nsúd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n4\n\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis\nc. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n23. Z hľadiska sťažovateľmi uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť,\nže posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou\nvšeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia\nzásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o vydaní neodkladného\nopatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných\nokolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných\nopatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.\n24. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie\no návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutia zákonný\npodklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť\nprimeraným spôsobom odôvodnené.\n25. Podľa názoru sťažovateľov je napadnuté uznesenie arbitrárne, nedostatočne odôvodnené,\nsvojvoľné a v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho došlo\nk porušeniu ich označených základných práv podľa ústavy a listiny, ako i práv podľa dohovoru\nv spojení s označeným právom maloletého podľa Dohovoru o právach dieťaťa.\n26. Ústavný súd už judikoval (I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08), že všeobecný súd by nemal byť\nvo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť\nkonzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Pokiaľ všeobecný súd\ndospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie\nvšeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 265/05). Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 623/2017) ďalej vyplýva,\nže arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná\nrozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\n\n5\n\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n27. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu (čl. 4 Civilného\nmimosporového poriadku), ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom\nzáujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie\nvo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom\nzákladného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu\nzodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o svoje dieťa.\nObsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú\nstarostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa [§ 28 ods. 1 písm. a) zákona\no rodine]. Súd musí záujem maloletého dieťaťa vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky\na formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.\n28. Ústavný súd podrobil napadnuté uznesenie krajského súdu prieskumu a zistil, že dôvodom\nzmeny prvoinštančného rozhodnutia bol záver odvolacieho súdu, že v prejednávanej veci sú splnené\npodmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený styk otca s maloletým,\nkeďže „z obsahu spisu vyplynulo, že posledný styk otca s dieťaťom sa uskutočnil vo februára 2024\na od apríla 2024 otec nie je so synom v žiadnom kontakte. Z obsahu spisového materiálu\nnevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali otca vylučovať v spolupodieľaní sa na výchove\na starostlivosti o syna, čo môže realizovať len pri realizácii jeho styku s maloletým...“. Odvolací\nsúd poukázal na to, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr\nlen ťažko napráva. Čo sa týka úpravy rozsahu styku otca s maloletým, zohľadnil, že ide\no nevyhnutnú úpravu neodkladným opatrením, a s prihliadnutím na vyjadrenie maloletého,\nniekoľkomesačné prerušenie kontaktu a vzdialenosť bydlísk rodičov upravil styk v rozsahu každého\ndruhého víkendu zatiaľ bez prespania. Uvedená úprava napomôže podľa názoru krajského súdu\nk obnoveniu a následnému rozvíjaniu vzťahových väzieb otca a syna.\n29. V okolnostiach posudzovanej veci krajský súd jednoducho konštatoval, že z obsahu spisového\nmateriálu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali otca vylučovať v spolupodieľaní sa\nna výchove a starostlivosti o syna, čo môže realizovať len pri realizácii jeho styku s maloletým,\na všeobecne poukázal na „špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom konania“\na uviedol, že „ide o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletým dieťaťom“.\n30. Ústavný súd konštatuje, že vyhodnotenie a zdôvodnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa\n(bod 27 odôvodnenia nálezu) v posudzovanom prípade v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne\nabsentuje. Krajský súd na argumentáciu matky uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu otca neprihliadol,\nnezaujal k nej žiadne stanovisko a úplne ju opomenul, čo vedie k záveru o svojvoľnosti\nnapadnutého uznesenia.\n31. Ústavný súd uvádza, že riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového\nporiadku súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie, resp. zrušenie neodkladného opatrenia\nnevykonáva, avšak pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli\nv súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Všeobecný súd je povinný uviesť v odôvodnení\nrozhodnutia, ktoré skutočnosti posudzoval a dôvody, pre ktoré považuje určitú skutočnosť\nza osvedčenú či neosvedčenú. Túto povinnosť si krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\n\n6\n\nnáležite nesplnil, keďže z neho jasne a zrozumiteľne nevyplýva, z ktorých osvedčených skutočností\npri rozhodovaní vychádzal.\n32. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je\nzrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov\núčastníkov konania. Krajský súd neodôvodnil konkrétnymi skutočnosťami, ako posudzoval najlepší\nzáujem maloletého dieťaťa, nereagoval na námietky matky uplatnené v odvolaní a len vo veľmi\nvšeobecnej rovine bez zohľadnenia konkrétnych okolností posudzovanej veci rozhodol o nariadení\nneodkladného opatrenia.\n33. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu je svojvoľné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.\n34. Podľa názoru ústavného súdu došlo napadnutým uznesením krajského súdu k zásadnému\nexcesu, ktorý odôvodňuje záver o jeho ústavnej neakceptovateľnosti a neudržateľnosti, a to\naj napriek zdržanlivosti, ktorú ústavný súd štandardne uplatňuje pri ústavnom prieskume súdnych\nrozhodnutí o neodkladných opatreniach. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej\nochrany zo strany krajského súdu, ktorá nezodpovedá právu sťažovateľov na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia v ich právnej veci (ako významnej súčasti práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces), ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto rozhodnutia).\n35. V teórii medzinárodného práva sa ustálil právny názor, v zmysle ktorého Dohovor o právach\ndieťaťa obsahuje vo svojom texte dve skupiny právnych noriem. Prvú skupinu tvoria právne normy\npriamo vykonateľné a druhú skupinu tvoria právne normy, ktoré nie sú priamo aplikovateľné\na majú charakter všeobecných zásad (porov. Andrews, A. B. -Kaufman, N. H. eds. Implementing\nthe U.N. Convention on the Rights of the Child. A Standard of Living Adequate for Development.\nWestport : Praeger Publishers, 1999, s. 171). Zjednodušene možno formulovať východisko,\nv zmysle ktorého právne normy obsiahnuté v medzinárodnej zmluve sú priamo vykonateľné,\nak zaručujú práva a slobody priamo ich adresátom bez potreby ďalšej transpozície alebo\ninkorporácie do právneho poriadku zmluvného štátu ďalším normatívnym právnym aktom. Právne\nnormy obsiahnuté v medzinárodnej zmluve nie sú priamo vykonateľné vtedy, ak priamo alebo\nimplicitne vyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni vnútroštátnej\nlegislatívy.\n36. Dohovor o právach dieťaťa neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by dávalo odpoveď\nna otázku, ktoré články sú priamo vykonateľné a ktoré nie, a preto kritériom na ich odlíšenie je\npovaha, účel, rozsah konkrétneho článku, ako aj textácia článku, ktorá musí byť dostatočne jasná,\naby príslušný orgán aplikácie práva bol schopný interpretovať a definovať jeho účinky, t. j.\nrozhodnúť o priamej vykonateľnosti alebo nevykonateľnosti konkrétneho článku (porov. napr.\nDetrick, Sh. A Commentary on the United Nations Convention on the Rights of the Child. Hague :\nKluwer Law International, 1999, s. 28). Dohovor o právach dieťaťa je však potrebné interpretovať\nvo vzájomnej súvislosti všetkých jeho článkov a vychádzať z účelu Dohovoru o právach dieťaťa\n(snaha o uznanie, ochranu a posilnenie práv detí), a pokiaľ niektoré z článkov jednoznačne\nobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne právo, je potrebné v záujme ochrany slobôd a práv\ndieťaťa poskytnúť konkrétnemu právu dieťaťa ochranu v príslušnom konaní, v ktorom sa jeho\nochrany dotknutý subjekt domáha (m. m. II. ÚS 596/2014).\n7\n\n37. K priamo vykonateľným právnym normám Dohovoru o právach dieťaťa možno zaradiť aj čl. 16\nods. 1 a 2, preto v nadväznosti na už uvedené ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti,\nže už vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj ich práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zohľadňujúc intenzitu porušenia\noznačených práv, dospel k názoru, že v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv došlo\nk svojvoľnému zásahu do rodinného a súkromného života maloletého sťažovateľa. Preto vyslovil\naj porušenie práva podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (výrok 1 tohto nálezu).\nIV.\nPríkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n38. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n39. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s právom maloletého sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením krajského súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany\nporušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2\na 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n40. Pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca\nna nariadenie neodkladného opatrenia bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým aplikovať\nrelevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom a následne jasne a zrozumiteľne\nodôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n41. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). Ústavný súd poznamenáva, že tento nález nevytvára žiadnu prekážku\npre prípadnú novú dočasnú úpravu pomerov.\n42. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať finančné zadosťučinenie 3 000 eur z dôvodu,\nže maloletý je v dôsledku rozhodnutia krajského súdu uvedený do stresových situácií\na nepokojného stavu z obavy zo stretnutia s otcom, zosilnili u neho tiky a opätovne je vystavovaný\nspomienkam na psychotraumatizujúce udalosti spojené s otcom. Krajský súd napadnutým\nuznesením podľa ich názoru zasiahol do zaužívaného režimu a súkromného života maloletého\ndieťaťa.\n43. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n8\n\n44. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nmaloletému sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky\nokolnosti danej veci, predovšetkým predmet konania, skutočnosť, že ide o dočasnú úpravu práv\na povinností k maloletému, ako aj intenzitu zásahu do označených práv maloletého. Po zohľadnení\ntýchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nje len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,\nresp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval za primerané priznať maloletému\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie 500 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\n(bod 3 výroku nálezu).\n45. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je\npovinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\nV.\nTrovy konania\n46. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s jej právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n47. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za dva\núkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti\npredstavuje odmena (§ 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov) sumu 371 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom dvakrát\npo 14,84 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 771,68 eur (bod 4 výroku nálezu).\n48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. augusta 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-záujem dieťaťa", "arbitrárnosť", "arbitrárnosť", "opatrenie-neodkladné", "maloletý-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/169/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}