{"guid": "ussr:75c047f9-91b9-4fc1-a0ec-c9377d635565", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.554.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 554/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 554/2025 z 4. 12. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. decembra 2025, sp. zn. I. ÚS 554/2025, ECLI:SK:USSR:2025:1.US.554.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2025-12-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75c047f9-91b9-4fc1-a0ec-c9377d635565", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.554.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.554.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.554.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 554/2025-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej\na zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom\nLemešom, Žižkova 19, Košice, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Prešov č. k. 3Pv 575/24/770711 z 27. mája 2025 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n2. Okresná prokuratúra Prešov j e p o v i n n á nahradiť sťažovateľovi trovy konania 771,68 eur\nna účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkové okolnosti veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. augusta 2025 domáhal\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) uznesením okresnej prokuratúry č. k. 3Pv 575/24/7707-11 z 27. mája 2025.\nSťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry a vec jej\nvrátil na ďalšie konanie, a tiež si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Prešov, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-623/3-VYS-PO-2024\nz 8. apríla 2025 bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin neoprávneného\nvyrobenia a používania platobného prostriedku v súbehu s prečinom podvodu. Predmetom trestného\nstíhania bolo konanie\n, ktorému mal sťažovateľ dobrovoľne poskytnúť svoje\nprihlasovacie údaje do mobilnej aplikácie George – internet banking od Slovenskej sporiteľne, ako\n\naj svoj mobilný telefón, kde ju mal nainštalovanú, na účely, aby si odoslal na účet dohodnuté\nfinančné prostriedky vo výške 1 400 eur na nákup materiálu a potravy pre hydinu.\nsi ale namiesto dohodnutej sumy odoslal celkovo 25 platieb zo sporiaceho účtu sťažovateľa na účet\nsvojho maloletého syna (\nnemá vlastný bankový účet, lebo je povinným\nv exekučnom konaní, pozn.) v celkovej výške 48 800 eur. Následne si\nešte požičal\nmobilný telefón sťažovateľa pod zámienkou, že si niečo potrebuje vybaviť, a v celkovo šiestich\nplatbách poslal na účet svojho maloletého syna (ktorého je disponentom, pozn.) ďalších 4 300 eur,\nčím mal páchateľ neoprávnene použiť platobný prostriedok a spôsobiť sťažovateľovi celkovú škodu\nvo výške 53 100 eur. Vyšetrovateľ ale zastavil trestné stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom\na nebol dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto rozhodnutiu vyšetrovateľa podal sťažovateľ\nsťažnosť, ale táto bola napadnutým uznesením okresnej prokuratúry ako nedôvodná zamietnutá.\nPodaním z 18. júla 2025 sťažovateľ podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky návrh\npoškodeného na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl.\nTrestného poriadku. Upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/2 GPt 176/25/1000-3\nz 23. júla 2025 bolo sťažovateľovi oznámené, že jeho návrh podľa § 363 Trestného poriadku nie je\nmožné v danom prípade aplikovať, pretože v predmetnej trestnej veci nebolo vznesené obvinenie\nkonkrétnej osobe (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), a teda nie sú splnené zákonné podmienky\nna postup podľa § 363 Trestného poriadku, ktoré sú taxatívne uvedené v § 364 ods. 1 písm. a), b),\nc) a d) Trestného poriadku.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na to, že dôvod, o ktorý vyšetrovateľ oprel\nsvoje rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, bol, že poškodený nedodržal obvyklú mieru\nopatrnosti, a preto sa nenaplnil znak príčinnej súvislosti medzi konaním podozrivého a následkom\n(vzniknutou škodou), v kontexte čoho nemohlo dôjsť k naplneniu jedného z povinných znakov\nskutkovej podstaty predmetného trestného činu – objektívnej stránky. Sťažovateľ tu ale podotkol, že\nvyšetrovateľ už počas jeho výsluchu musel zistiť, že jeho (sťažovateľove) mentálne schopnosti sú\nznačné obmedzené, pretože mal zjavné problémy s orientáciou v priestore a nevedel presne\nformulovať svoje myšlienky. Sťažovateľ dodal, že aj keby vyšetrovateľ nedisponoval listinnými\ndôkazmi preukazujúcimi sťažovateľove obmedzené mentálne schopnosti, toto už neplatí\no prokurátorovi, ktorý vydal napadnuté uznesenie. K sťažnosti proti rozhodnutiu vyšetrovateľa totiž\nsťažovateľ pripojil lekársku správu ešte z 27. marca 2009 vyhotovenú Sociálnou poisťovňou\nna účely posúdenia invalidity sťažovateľa. Sťažovateľovi bola podľa nej diagnostikovaná organická\nduševná porucha s deterioráciou osobnosti, na základe ktorej bol uznaný za invalida s mierou\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Intelektové schopnosti sťažovateľa sú\nznížené do pásma zjavného podpriemeru pri IQ 71. Mentálny stav sťažovateľa možno teda\nprirovnať k mentálnemu veku dieťaťa okolo 10 až 11 rokov.\n\n2\n\n4. Základnou námietkou sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry je, že táto\nsa v ňom vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadala so zníženou schopnosťou sťažovateľa dodržať\nobvyklú mieru opatrnosti. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, na základe čoho prokurátor\npovažoval za preukázanú schopnosť sťažovateľa dodržať obvyklú mieru opatrnosti, a to práve\nv kontexte nespornej zníženej mentálnej spôsobilosti sťažovateľa. Prokurátor túto zníženú\nspôsobilosť sťažovateľa (napriek vznesenej námietke) v napadnutom uznesení nijako nehodnotil,\na preto sťažovateľ považoval napadnuté uznesenie v tomto aspekte za arbitrárne a nepreskúmateľné.\n5. Okrem toho sťažovateľ poukázal na zásadné rozpory medzi výpoveďou sťažovateľa\na podozrivého\n, ktoré neboli v rámci vyšetrovania vôbec odstránené. Tieto mali\nviesť k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní vec dôkladnejšie preskúmali a rozpory odstránili,\npretože predčasné zastavenie veci by mohlo viesť k zmareniu spravodlivého posúdenia. Zatiaľ čo\nsťažovateľ opakovane uvádzal, že podozrivému dôveroval, poskytol mu mobilný telefón s cieľom\nzabezpečiť materiál na opravu domu a vedome mu schválil len niekoľko konkrétnych prevodov\n(v súhrnnej výške 1 400 eur), podozrivý tvrdil, že sťažovateľ mu poskytol až 10 000 eur ako\npôžičku a ostatné platby prebiehali na žiadosť sťažovateľa. Toto tvrdenie je však v úplnom rozpore\ns tým, čo sťažovateľ uviedol, a nebolo zo strany podozrivého nijako vyvrátené relevantnými\ndôkazmi (napr. listinnými dôkazmi o pôžičke, jej účele alebo splácaní) a napokon vo väzbe\nna osobnosť sťažovateľa vyznieva absurdne a mimoriadne nevierohodne. Zastavenie trestného\nstíhania opomenulo aj objektívne zistenú výšku škody (53 100 eur) a spôsob jej prevedenia na účet\nsyna podozrivého, ktorý je neplnoletý (11 rokov) a podľa vlastného vyjadrenia podozrivého o účte\nna svoje meno ani nevie. Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania podľa\nsťažovateľa aj predčasné.\n6. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ uzavrel, že napadnutým uznesením okresnej prokuratúry\nbolo porušené jeho základného právo na inú právnu ochranu, ktoré podriadil pod čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy.\nIII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie generálnej prokuratúry\n7. Ústavný súd predmetnú ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. I. ÚS 554/2025-13 z 25. septembra 2025 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Vo zvyšnej časti, t. j. vo vzťahu k namietanému\nporušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n8. Ústavný súd následne výzvou z 29. septembra 2025 vyzval okresnú prokuratúru, aby sa vyjadrila\nk opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. V reakcii na túto výzvu bolo 16. októbra 2025 doručené\nústavnému súdu vyjadrenie, ktoré za okresnú prokuratúru predložil generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že hoci sťažovateľovi bolo upovedomením\ngenerálnej prokuratúry č. k. IV/2 GPt 176/25/1000-3 z 23. júla 2025 oznámené, že postup podľa\n§ 363 a nasl. Trestného poriadku v tomto prípade nebolo možné aplikovať, jeho podanie\nz 18. júla 2025 bolo odstúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre v Prešove. Sťažovateľ bez toho,\naby vyčkal na závery krajskej prokuratúry, 4. augusta 2025 podal ústavnú sťažnosť proti\n3\n\nnapadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra následne v upovedomení\nz 23. septembra 2025 oznámila sťažovateľovi, že jeho podanie z 18. júla 2025 adresované\ngenerálnej prokuratúre posúdila ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní podľa\npríkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 z 28. novembra 2019. Zároveň sťažovateľovi oznámila,\nže napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, ako aj uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného\nstíhania neboli v súlade so zákonom a boli vydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového\nstavu. Z tohto dôvodu dozorujúcemu prokurátorovi uložila, aby zabezpečil opätovne začatie\ntrestného stíhania a aby zabezpečil vykonanie riadneho vyšetrovania. Napokon pokynom okresnej\nprokuratúry zo 7. októbra 2025 bolo uložené Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Prešov\nopätovne začať trestné stíhanie vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1\nTrestného poriadku. S ohľadom na tieto okolnosti potom generálny prokurátor uzavrel, že orgány\nprokuratúry odstránili zásah do právneho postavenia sťažovateľa. Generálny prokurátor ďalej\nkonštatoval, že uznesenie o zastavení trestného stíhania v sťažovateľovom prípade netvorí prekážku\nrozhodnutej veci, a preto teda kasácia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry zo strany\nústavného súdu v tomto prípade bude nadbytočná. Napokon ešte doplnil, že opatrenia krajskej\nprokuratúry v tomto prípade boli prijaté na základe podania sťažovateľa z 18. júla 2025, a nie na\nzáklade podanej (a následne prijatej) ústavnej sťažnosti, a preto navrhoval nevyhovieť ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa.\n9. Vyjadrenie generálneho prokurátora zaslal ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa, tento\nsa k nemu ale žiadnym spôsobom nevyjadril.\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s podaniami účastníkov dospel k názoru, že od ústneho\npojednávania nemožno v tomto prípade očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým uznesením okresnej\nprokuratúry došlo k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy).\n12. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak\nako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo\ninú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je\nv právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom\nmožno domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich\ndiskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov\na iných orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n13. Ústavný súd súhlasí s konštatovaním generálneho prokurátora, že kasácia napadnutého\nuznesenia okresnej prokuratúry je v tomto prípade nadbytočná, pretože v predmetnom trestnom\nstíhaní sa pokračuje. S obdobnou procesnou situáciou, keď po prijatí ústavnej sťažnosti proti\nrozhodnutiu o zastavení trestného stíhania bol pokyn nadradenej prokuratúry vo vzťahu\nk podriadenej prokuratúre opätovne začať trestného stíhanie, bol ústavný súd konfrontovaný\n4\n\nviackrát. Dospel k záveru, že absentuje možnosť bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by\nmohol mať vplyv na pozíciu sťažovateľa (I. ÚS 347/2019, III. ÚS 18/2022, III. ÚS 222/2023),\npretože zanikli účinky uznesenia o zastavení trestného stíhania. Navyše sťažovateľ vo svojej\nústavnej sťažnosti ani nežiadal o priznanie finančného zadosťučinenia, žiadal iba zrušiť napadnuté\nuznesenie a priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n14. V okolnostiach daného prípadu by tak eventuálne vyhovenie ústavnej sťažnosti nemalo\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry žiadnu právnu relevanciu. Z pohľadu\nústavného súdu nie je daná podmienka bezprostredného a trvajúceho zásahu do ústavných práv\nsťažovateľa. S ohľadom na princíp minimalizácie zásahov do prebiehajúcich konaní orgánov\nverejnej moci a princíp subsidiarity, tak ako vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, je daný dôvod na to,\naby ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo vyhovené (bod 1 výroku tohto nálezu). To sťažovateľovi\nnebráni v tom, aby opakovane namietal porušenie svojich ústavných práv pri ďalšom skončení\ntrestného stíhania.\nV.\nTrovy konania\n15. Ústavný súd ale nesúhlasí s názorom generálneho prokurátora, že z už uvedených dôvodov bolo\npotrebné nevyhovieť ústavnej sťažnosti sťažovateľa v celosti, t. j. aj v časti náhrady trov konania.\nV tomto smere nemôže byť rozhodujúce, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo\nv konečnom dôsledku zrušené na základe podania sťažovateľa (návrh na postup podľa § 363 a nasl.\nTrestného poriadku z 18. júla 2025), ktoré orgány prokuratúry posúdili ako žiadosť o preskúmanie\nzákonnosti v predsúdnom konaní podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 z 28. novembra\n2019, a nie na základe podanej (a následne prijatej) ústavnej sťažnosti. Rozhodujúcou okolnosťou\nv tomto ohľade je, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry nebolo v súlade so zákonom, bolo\nvydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového stavu, okresná prokuratúra ním navyše\núplne ignorovala relevantnú námietku sťažovateľa (znížený intelekt sťažovateľa). Inými slovami,\nv predmetnej veci nepochybil sťažovateľ, ale práve orgány prokuratúry, a preto by bolo z pohľadu\nústavného súdu absolútne nespravodlivé, aby musel sťažovateľ znášať trovy právneho zastúpenia,\nktoré boli v konečnom dôsledku spôsobené pochybením na strane okresnej prokuratúry (čo sa\nnásledne potvrdilo zásahom nadriadenej prokuratúry v zmysle príkazu generálneho prokurátora\nč. 11/2019 z 28. novembra 2019). Toto pochybenie bolo navyše odstránené až po podaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľom.\n16. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov\nkonania v celkovej sume 771,68 eur (bod 2 výroku tohto nálezu).\n17. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za 2 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\n(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie ústavnej sťažnosti).\n18. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresná prokuratúra povinná zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\n\n5\n\nsporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. decembra 2025\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "autoremedúra", "prokurátor, prokuratúra", "trestné stíhanie", "arbitrárnosť", "trestné konanie-trestné oznámenie", "trestné stíhanie", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5558167-b24d-443a-b891-2d8b1f682f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2023 z 29. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2023.2"}, {"guid": "ussr:a328ea92-9580-4188-aee5-aea9048e59a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2"}, {"guid": "ussr:d1f94919-5987-4e56-a886-061055ed74d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.347.2019.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}