{"guid": "ussr:ef0e176f-44bb-4ebf-b073-5101cbbf0f14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.7.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2024 z 24. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2024, sp. zn. PL. ÚS 7/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.7.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef0e176f-44bb-4ebf-b073-5101cbbf0f14", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.7.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.7.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.7.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 7/2024-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca), Miloša Maďara, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nadvokátom JUDr. Petrom Kubinom, Bottova 2A, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte\nna rok 2024 s Ústavou Slovenskej republiky a ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej\nzodpovednosti takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh skupiny poslancov na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. februára 2024 doručený\nnávrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“)\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona\nč. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2024 (ďalej len „napadnutý zákon“) s čl. 1 ods. 1 prvou\nvetou, čl. 2 ods. 2, čl. 31, čl. 73 ods. 2, čl. 78 ods. 2 a čl. 86 písm. a), g) ústavy, ako aj s čl. 55a\nústavy v spojení s čl. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len\n„ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti“). Navrhovatelia zároveň v zmysle čl. 125 ods. 2\nústavy a § 80 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhli\nbezodkladne pozastaviť účinnosť napadnutého zákona.\n\n2. Navrhovatelia pred ústavným súdom argumentujú proti napadnutému zákonu v dvoch líniách,\na to že pri prijímaní napadnutého zákona došlo k viacerým porušeniam zákonných a ústavných\npožiadaviek na legislatívny proces a že napadnutý zákon predstavuje neprípustný zásah\ndo dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky.\nI.1. K legislatívnemu procesu:\n3. Pokiaľ ide o zákonnosť a ústavnosť legislatívneho procesu, navrhovatelia vidia pochybenia\nuž pri predložení napadnutého zákona Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Hospodárska a sociálna rada“), ktorej bol napadnutý zákon doručený len deň pred jej\nrokovaním (predloženie napadnutého zákona v nedeľu 10. decembra 2023 a zasadnutie v pondelok\n11. decembra 2023). Hospodárska a sociálna rada napriek zúženému časovému priestoru návrh\nprerokovala a vzniesla proti nemu viacero pripomienok. Okrem iného vyjadrila pochybnosti\no udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a v nadväznosti na to navrhla vláde Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“) návrh štátneho rozpočtu prepracovať. Vláda bez prihliadania\nna vznesené pripomienky už 12. decembra 2023 predložila návrh štátneho rozpočtu Národnej rade\nSlovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).\n4. Parlamentné výbory mali podľa navrhovateľov následne len 6 pracovných dní na preštudovanie\na prerokovanie návrhu napadnutého zákona. Už na rokovaniach príslušných výborov poukazovali\nopoziční poslanci na nedostatok času na oboznámenie sa s materiálmi a na tento účel\npožiadali o naplánovanie viacerých (ďalších) schôdzí. Tomuto ich návrhu však zo strany\nparlamentnej väčšiny nebolo vyhovené a prerokovanie návrhu napadnutého zákona vo výboroch\nbolo predčasne ukončené.\n5. Vo vzťahu k samotnej schôdzi národnej rady navrhovatelia uviedli, že rozprava bola\nna návrh predsedu národnej rady podľa § 35 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“) 21. decembra 2023 o 16.57 h uzavretá, resp.\nukončená. Týmto spôsobom bola podľa navrhovateľov menšina v národnej rade doslova\nprevalcovaná. Podľa navrhovateľov je navyše minimálne sporné, či § 35 ods. 7 zákona\no rokovacom poriadku vôbec možno pri rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu použiť. Ďalej\nsú presvedčení, že došlo aj k porušeniu § 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku, keďže\npozmeňujúce návrhy viacerých poslancov neboli prečítané a bolo o nich hlasované bez toho, aby\nsa s nimi mohli poslanci (plénum) oboznámiť. Navrhovatelia v nadväznosti na uvedené upriamujú\npozornosť na skutočnosť, že pri tzv. zákone roka trvala diskusia v národnej rade menej ako\n24 hodín.\n6. Vo vzťahu k tvrdeniam o obštrukcii zo strany opozície navrhovatelia zdôrazňujú, že v danom\nprípade išlo o konanie jednotlivcov, nie celej parlamentnej opozície. Mnoho opozičných poslancov\nmalo záujem o návrhu napadnutého zákona vecne diskutovať, o čom svedčia aj ich vystúpenia\na predložené návrhy.\n7. Navrhovatelia ďalej poukazujú na to, že nielen poslanci národnej rady, ale ani odborná verejnosť\nnemala možnosť kvalifikovane sa k návrhu napadnutého zákona vyjadriť. Taktiež pripomínajú,\nže schôdze, ktorých predmetom je prerokovanie zákona o štátnom rozpočte, sú v zmysle § 18 ods. 4\nzákona o rokovacom poriadku vždy verejné a podľa § 29a ods. 2 tohto zákona nie je v takomto\n2\n\nprípade možné ani podať návrh na určenie dĺžky času na rozpravu. Ďalej v zmysle § 87 ods. 1\nzákona o rokovacom poriadku v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) má byť návrh zákona o štátnom rozpočte predložený\nvládou najneskôr 15. októbra bežného roka, čím sa už vopred zabezpečuje (a predpokladá)\ndostatočný časový priestor na preštudovanie a prerokovanie príslušného návrhu zákona o štátnom\nrozpočte.\n8. Samotná hrozba zákonom predpokladaného rozpočtového provizória nie je podľa navrhovateľov\ndôvodom na v podstate absolútne obmedzenie odbornej diskusie. Navyše, rozpočtové provizórium\nv prvých mesiacoch roka nie je ani podľa odborníkov hospodárskou a ani finančnou „katastrofou“.\nNaopak, práve neodborný a narýchlo prijatý štátny rozpočet predstavuje pre Slovenskú republiku\nhrozbu vo forme rizika vzniku hospodárskych škôd, ba až eventuálneho bankrotu, a taktiež\npredstavuje riziko zastavenia platieb z tzv. plánu obnovy. Už 15. decembra 2023 bola vláda\na taktiež väčšina v národnej rade upozornená na skutočnosť, že návrh rozpočtu výrazne presahuje\nlimity verejných výdavkov a že ohrozuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej\nrepubliky. Podľa navrhovateľov vláda konala aj v rozpore s § 30aa ods. 8 zákona o rozpočtových\npravidlách, keď návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý prekračoval limit verejných\nvýdavkov, nevzala späť a následne nepredložila taký návrh, ktorý by tieto platné limity výdavkov\nrešpektoval, čím by sa zabezpečilo rešpektovanie nielen zákonnej požiadavky vyjadrenej\nv označenom ustanovení, ale aj ústavná požiadavka udržateľnosti hospodárenia Slovenskej\nrepubliky.\n9. Legislatívny proces pri prijímaní napadnutého zákona navrhovatelia v dôsledku už uvedeného\nvnímajú ako valcovanie opozície, keď menšina v parlamente fakticky stratila možnosť vykonávať\nnad väčšinou dozor a kontrolu.\nI.2. K obsahu napadnutého zákona:\n10. Pokiaľ ide o samotný obsah napadnutého zákona, tento podľa navrhovateľov nerešpektuje\nplatné limity verejných výdavkov, na čo upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.\nNapadnutý zákon preto závažným spôsobom ohrozuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia\nSlovenskej republiky v zmysle čl. 55a ústavy. Navrhovatelia zdôrazňujú, že štátna moc a verejné\nfinancie patria suverénovi, ktorým je ľud. Aj demokraticky ustanovená vláda a parlamentná väčšina\nsú iba dočasnými vykonávateľmi verejnej moci a správcami, nie však vlastníkmi verejných financií.\nNapadnutý zákon podľa navrhovateľov nasmeruje Slovensko na tzv. grécku cestu. Uvedené\nv podstate uznal aj minister financií Slovenskej republiky vo svojom verejnom vyjadrení\nz 10. decembra 2023. Navrhovatelia ďalej podrobne odkazujú na viaceré námietky Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť zo 14. decembra 2023, a to skutočnosť, že rozpočtovaný pokles\ndeficitu v roku 2024 vyplýva iba z metodicky nesprávneho posunu financovania energetickej\npomoci z fondov Európskej únie, že rozpočtu chýbajú konkrétne opatrenia na splnenie cieľov počas\ncelého rozpočtového horizontu, že návrh rozpočtu na roky 2025 a 2026 je z pohľadu naplnenia\núčelu viacročného rozpočtu nepostačujúci, že existuje hrozba vzniku neudržateľnej úrovne dlhu\nv horizonte najbližších 15 až 20 rokov, že návrh rozpočtu nezlepšuje udržateľnosť verejných\n\n3\n\nfinancií a že bezprecedentne vysoká rezerva v navrhovanom rozpočte môže byť použitá na ďalšie\nnavýšenie dlhu.\nI.3. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona:\n11. Vo vzťahu k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona navrhovatelia uviedli,\nže hrozbu značnej hospodárskej škody na účel čl. 125 ods. 2 ústavy a § 79 zákona o ústavnom súde\npredstavuje zásah do dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, keďže už od 1. januára 2024 subjekty\nverejnej moci nakladajú s verejnými financiami spôsobom, ktorý je neefektívny a netransparentný.\nReálna a bezprostredná hrozba ďalej podľa navrhovateľov vyplýva aj z ďalších krokov vlády, ktorá\nuznesením č. 73 zo 6. februára 2024 navýšila svojim členom platy, resp. paušálne náhrady o tisícky\neur, a to bez vysvetlenia, aký dopad bude mať uvedené na štátny rozpočet. Ďalším bezprostredne\nhroziacim a nenapraviteľným následkom sú podľa navrhovateľov možné sankcie zo strany\nEurópskej únie a pozastavenie či krátenie platieb z tzv. plánu obnovy. Reálnosť hrozby sankcií\nzo strany európskych inštitúcií zvýrazňuje skutočnosť, že Európska komisia vo vzťahu k Slovenskej\nrepublike medzičasom pozastavila hodnotenie v procese vyplácania štvrtej platby z tzv. plánu\nobnovy v hodnote 920 miliónov eur. Navrhovatelia si uvedomujú, že rozpočtové provizórium\npredstavuje pomerne veľký zásah do fungovania štátu, resp. finančného hospodárenia Slovenskej\nrepubliky, domnievajú sa však, že záujem na ochrane ústavnosti uvedené preváži. Rozpočtové\nprovizórium by podľa ich názoru aspoň sčasti mohlo zabrániť škodám, ktoré spôsobuje a spôsobí\nnapadnutý zákon a jeho uplatňovanie.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\n12. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade\nzákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124\na čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania. Vychádzal pritom z čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj z § 7\nods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Účelom predbežného prerokovania návrhu\nje zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde).\n13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrh ako subjekt, ktorý je na to procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy\n[pozri tiež § 74 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Návrh je podpísaný 31 poslancami národnej\nrady, preto podmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy, aby návrh podala najmenej pätina poslancov\nnárodnej rady, bola v prípade návrhu skupiny poslancov splnená. Navrhovatelia sú zároveň riadne\nzastúpení právnym zástupcom.\n14. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovatelia v súlade\ns § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde ako účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje,\noznačili národnú radu, ktorá napadnutý zákon prijala.\n\n4\n\n15. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia v návrhu označili napadnutý zákon\nako celok a uviedli dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam o jeho súlade s konkrétnymi článkami\nústavy a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n16. Samotné dôvody nesúladu napadnutého zákona ústavný súd považuje za vhodné podrobiť\nmeritórnemu prieskumu.\n17. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu (výrok 1 tohto uznesenia).\nIII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona\n18. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo ak hrozí iný vážny nenapraviteľný následok\n(rovnako § 78 zákona o ústavnom súde).\n19. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich jednotlivých\nustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou má byť\npredmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej a efektívnej ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi z princípu právneho štátu\n(čl. 1 ods. 1 ústavy).\n20. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je pri tomto type\nrozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného a neodkladného\nopatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu\nvymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu,\nktorého ústavnosť je sporná, a hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti platného práva,\nktorého nesúlad sa namieta, princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj uznesenie\nč. k. PL. ÚS 24/2019-26, bod 42) a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci a s ňou\nsúvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov na strane druhej (PL. ÚS 17/2014,\nPL. ÚS 8/2017, PL. ÚS 26/2019, PL. ÚS 3/2024).\n21. Právomoc pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu v nadväznosti na predbežné\nprerokovanie a prijatie návrhu na ďalšie konanie v rámci konania o prieskume ústavnosti právnych\npredpisov je upravená priamo v texte ústavy a má ústavnú právnu silu (čl. 125 ods. 2 ústavy).\nDôvodom, prečo sa tak ústavodarca rozhodol, je skutočnosť, že pozastavenie účinnosti do istej\nmiery konkuruje zákonodarnej právomoci národnej rady. Uvedomujúc si túto skutočnosť, ústavný\nsúd štandardne uvádza (PL. ÚS 12/2021), že pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom\ndo právomoci zákonodarného orgánu, a preto k nemu pristupuje veľmi obozretne. Ústavný súd\nuž tiež poukázal na skutočnosť, že pozastavenie účinnosti nemá slúžiť neúspešným aktérom\nz legislatívneho procesu na odklad účinnosti zákona, s ktorým nesúhlasia (porov. PL. ÚS 3/2024).\n\n5\n\nPozastavenie účinnosti musí vychádzať výlučne zo splnenia ústavných podmienok. Z ústavnej\nprávnej sily tohto inštitútu zároveň vyplýva, že právo pozastaviť účinnosť je autonómnou a priamou\nústavnou právomocou ústavného súdu, ktorej výkon nesmie byť obmedzovaný, a to ani\npodústavnou právnou úpravou alebo jej interpretáciou, či aplikáciou v špecifických prípadoch.\n22. Článok 125 ods. 2 ústavy viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodnúť o pozastavení účinnosti\nprávneho predpisu na existenciu jedného z troch alternatívnych predpokladov: (i) ohrozenie\nzákladných práv a slobôd, (ii) hrozba značnej hospodárskej škody alebo (iii) iný vážny\nnenapraviteľný následok, a to za predpokladu takých dôvodov, ktoré zakladajú záver o reálnom,\nbezprostrednom, konkrétnom a dostatočne intenzívnom ohrození ústavným poriadkom chránených\nzáujmov.\n23. Navrhovatelia argumentujú hrozbu značnej hospodárskej škody, resp. vznikom iného vážneho\nnenapraviteľného následku vo forme negatívneho zásahu do ústavnej hodnoty dlhodobej\nudržateľnosti hospodárenia a taktiež prípadnými sankciami zo strany orgánov Európskej únie,\na to vrátane pozastavenia či krátenia platieb z tzv. plánu obnovy.\n24. Ústavný súd už judikoval, že za značnú hospodársku škodu treba považovať najmä hrozbu\nzániku, resp. vážneho postihnutia celého alebo podstatnej časti určitého odvetvia (PL. ÚS 13/2012 –\nzvýšenie miezd sestier, PL. ÚS 114/2011 – zavedenie 80 % dane), jednoznačný a likvidačný vplyv\nna všetky alebo aspoň časť podnikateľských subjektov, prípadne hrozbu výrazného zaťaženia\nverejných rozpočtov s rizikom, že dôjde k ohrozeniu niektorých funkcií štátu (PL. ÚS 9/2016).\n25. Pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je v zmysle judikatúry ústavného súdu\ndôležitým kritériom „(ne)napraviteľnosť“ následkov. V dôvodovej správe k novele ústavy\nč. 90/2001 Z. z. (tlač 643) sa uvádza, že pri aplikácii navrhovaného oprávnenia bude ústavný súd\nmusieť posudzovať tiež to, aké negatívne dôsledky môže vyvolať prípadné pozastavenie účinnosti\nnapadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení. Z tohto pohľadu\nje potrebné vykonať test dôsledkov pozastavenia účinnosti, a to porovnaním (i) dôsledkov\nnepozastavenia účinnosti preskúmavaného právneho predpisu spolu s prípadným neskorším\nvyhovením návrhu v merite veci na jednej strane (ii) s dôsledkami pozastavenia účinnosti\nnapadnutého právneho predpisu spolu s prípadným neskorším nevyhovením návrhu v merite veci\nna strane druhej (porov. PL. ÚS 13/2012 – platy sestier, PL. ÚS 3/2024 – novela trestných\nkódexov).\n26. Pozastavenie účinnosti napadnutého zákona by malo za následok vznik rozpočtového provizória\n(§ 11 zákona o rozpočtových pravidlách) a na to s najväčšou pravdepodobnosťou nadväzujúce\nprijatie nového štátneho rozpočtu na rok 2024, čím by sa v istom zmysle vyprázdnil predmet\nkonania v tejto veci, keďže napadnutý zákon by bol nahradený novou právnou úpravou.\n27. Zohľadňujúc skutočnosť, že navrhovateľmi tvrdené okolnosti v súčasnosti nedosahujú intenzitu\nznačnej hospodárskej škody podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (pozri bod 24 tohto\nuznesenia o hrozbe výrazného zaťaženia verejných rozpočtov s rizikom, že dôjde k ohrozeniu\nniektorých funkcií štátu), že navrhovateľmi tvrdená hrozba pre dlhodobú udržateľnosť\nhospodárenia Slovenskej republiky by sa mala prejaviť až v dlhšom časovom horizonte a dovtedy\n(medzičasom) ešte stále môže byť zo strany národnej rady takáto hrozba odstránená či limitovaná,\nako aj to, že prípadné postihy zo strany orgánov Európskej únie predstavujú nateraz\n\n6\n\nv nezanedbateľnej miere aj politické rozhodnutie, ktoré sa môže v čase meniť, ústavný súd návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutého zákona nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "štátny rozpočet", "právna veta", "podmienky konania", "štátny rozpočet"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841"}, {"guid": "ussr:4949fb95-a924-4029-a0d1-654e84c794dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.12.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2021 z 8. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.12.2021.1"}, {"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}], "citovane_v": []}