{"guid": "ussr:2f99be29-ddb2-4ef1-93f5-c4d4c2dcd2ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 17. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. apríla 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f99be29-ddb2-4ef1-93f5-c4d4c2dcd2ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.3/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2024-557\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Petra Straku (sudca\nspravodajca) a Roberta Šorla v konaní o návrhoch prezidentky Slovenskej republiky, skupiny\n36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených Advokátska kancelária\nVERIONS, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nzákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkovým protokolom\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej\núnie, ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, Trestnoprávnym dohovorom o korupcii,\nDohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu,\nDohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti korupcii, so Zmluvou o Európskej únii\na Zmluvou o fungovaní Európskej únie, o návrhu na vylúčenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky Petra Molnára pre namietanú zaujatosť v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 takto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Molnár n i e j e v y l ú č e n ý z konania\na rozhodovania v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.\nPL. ÚS 3/2024.\nOdôvodnenie:\nI.\nNámietka zaujatosti\n1. Uznesením č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024 ústavný súd prijal na ďalšie konanie\nspojené návrhy prezidentky Slovenskej republiky (ďalej len „prezidentka“ alebo „navrhovateľka“),\nskupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov 1“)\na skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov 2“)\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\no súlade zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „napadnutý\nzákon“), s ústavou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na Chartou základných práv Európskej únie, ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov,\nTrestnoprávnym dohovorom o korupcii, Dohovorom Organizácie Spojených národov proti\nnadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti\nkorupcii, so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie.\n2. Vláda Slovenskej republiky, ktorá je v zmysle § 76 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) vedľajším účastníkom konania v konaní o napadnutom zákone,\npodala, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „namietateľ“),\n29. februára 2024 námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného súdu Petrovi Molnárovi (ďalej len\n„namietaný sudca“) a žiada, aby bol namietaný sudca vylúčený z konania a rozhodovania\nv predmetnej veci.\n3. Vedľajší účastník namieta zaujatosť sudcu z dvoch dôvodov. Jedným z nich je, že bol do funkcie\nsudcu ústavného súdu menovaný prezidentom Andrejom Kiskom, ktorého poradcom bol Ján\nMazák, ktorý sa na výbere sudcov mal aktívne podieľať a ktorý sa verejne vyjadril, že má k sudcovi\n„priateľský vzťah“. Z toho vedľajší účastník vyvodzuje, že Ján Mazák vymenovanie sudcu Petra\nMolnára prezidentovi Andrejovi Kiskovi poradil. Zároveň sa Ján Mazák verejne kriticky vyjadroval\nk napadnutému zákonu a opakovane vyzýval, aby zákon nebol schválený.\n4. Ďalším dôvodom je, že namietaný sudca bol pri voľbe kandidátov na sudcov ústavného súdu\nv Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zvolený pomerom 77 hlasov.\nZa namietaného sudcu hlasovala aj skupina vtedy nezaradených poslancov okolo Miroslava\nBeblavého, ku ktorej v tom čase patrila aj Simona Petrík, toho času poslankyňa za politickú stranu\nProgresívne Slovensko. Poslanci Progresívneho Slovenska vrátane Simony Petrík, ktorá ako jedna\nzo skupiny poslancov 2 podala návrh na začatie konania, sa takisto veľmi kriticky vyjadrovali\nk napadnutému zákonu a prostredníctvom parlamentných obštrukcií sa snažili prijatie napadnutého\nzákona znemožniť, či aspoň oddialiť. Tieto skutočnosti podľa vedľajšieho účastníka môžu\nu nestranného pozorovateľa vyvolať obavu, či postoj kritikov napadnutého zákona v spojení\ns mierou, akou prispeli k tomu, aby sa namietaný sudca vôbec stal sudcom ústavného súdu, predsa\nlen nemôže namietaného sudcu v konaní ovplyvniť.\n5. Namietaný sudca Peter Molnár sa k námietke zaujatosti vyjadril, že samotná účasť politickej\nmoci na kreovaní sudcov ústavného súdu nemôže byť dôvodom ich vylúčenia z prejednávania\na rozhodovania veci podľa toho, kto bude účastníkom toho-ktorého konania o súlade právnych\npredpisov. Náznaky toho, že sudca ústavného súdu by bol „zaviazaný“ poslancom, ktorí ho\nv procese voľby volili, považuje v právnom štáte za nenáležité. Vzťah s prof. Mazákom označil\nza bežný kolegiálno-priateľský s profesionálnym odstupom a bez akéhokoľvek dosahu na výkon\nfunkcií jedného, či druhého. Verejne vyjadrená podpora (v roku 2019) v procese rozhodovania\nprezidenta o kandidátoch na funkciu ústavného súdu nie je spôsobilá ovplyvniť výkon jeho funkcie.\nNamietaný sudca sa subjektívne v danej veci cíti nestranný a schopný rozhodovať sine ira et studio\n\n2\n\na zároveň je hlboko presvedčený, že skutočnosti prezentované v námietke zaujatosti nie sú\nobjektívne spôsobilé vzbudiť opodstatnené pochybnosti o jeho nestrannosti v očiach účastníkov\nkonania, vedľajšieho účastníka konania ani verejnosti.\nII.\nRelevantná právna úprava ústavnoprávne východiská\n6. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca ústavného súdu vylúčený z konania\na rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej\nosobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie\nsudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní\no prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.\n7. Článok 46 ods. 1 ústavy zahŕňa v sebe i právo účastníka súdneho konania na nestranný súd,\nktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči\núčastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili\nvšetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom\nkonania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ\nmá právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09).\n8. Ústavný súd rozlišuje posudzovanie nestrannosti zo subjektívneho hľadiska na základe osobného\npresvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a z objektívneho hľadiska, teda\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).\n9. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti ide o vnútorný psychický vzťah sudcu k prerokovávanej\nveci, pričom sa subjektívna nestrannosť predpokladá ako vyvrátiteľná domnienka, t. j. sudca sa\npovažuje za subjektívne nestranného, ak nie sú predložené dôkazy o opaku. Domnienku\nsubjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len objektívnym spôsobom, t. j. musia existovať dôkazy\nspôsobilé už uvedenú domnienku vyvrátiť, tieto môžu spočívať napríklad vo vyjadrení\nnepriateľského postoja k účastníkom konania, ale môže ísť aj o určité konanie sudcu (napr. ak sudca\nvykoná opatrenia zabezpečujúce, aby v určitej veci rozhodoval).\n10. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či existujú v konkrétnej veci objektívne\noveriteľné skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu. Rozhodujúca je\nskutočnosť, že takúto pochybnosť možno objektívne odôvodniť. Sudca sa považuje za zaujatého\nvtedy, ak vzniká navonok legitímny dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem.\nPlatí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako\ntaký aj objektívne javiť v očiach strán. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej\nspoločnosti vo verejnosti vzbudzovať.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Nosné dôvody, pre ktoré vedľajší účastník namieta zaujatosť sudcu ústavného súdu, sú:\na) hlasovanie poslancov za zvolenie namietaného sudcu za kandidáta na sudcu ústavného súdu, a to\nvrátane nezaradených poslancov, ku ktorým v tom čase patrila aj Simona Petrík, ktorí sa\n3\n\nv súčasnosti kriticky vyjadrujú k napadnutému zákonu a ktorí taktiež podali návrh na začatie\nkonania v predmetnej veci, a\nb) menovanie za sudcu ústavného súdu prezidentom, ktorého vtedajší poradca Ján Mazák sa\nv súčasnosti taktiež kriticky vyjadruje k napadnutému zákonu a je s namietaným sudcom\nv priateľskom vzťahu.\n12. Namietateľ teda vyjadruje obavu, či namietaného sudcu neovplyvní postoj kritikov napadnutého\nzákona v spojení s mierou, akou títo prispeli k jeho zvoleniu a menovaniu za sudcu ústavného súdu.\nNamietateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť domnienku subjektívnej\nnestrannosti namietaného sudcu vo vzťahu k poslankyni Petrík a tieto nie sú známe ani ústavnému\nsúdu. Rovnako namietaný sudca sám vyjadril svoju nestrannosť. Subjektívna nestrannosť teda\nvo vzťahu k poslankyni Petrík nebola ani spochybnená a už vôbec nebola vyvrátená.\n13. Ak ide o objektívnu nestrannosť, vedľajší účastník naznačuje, že by namietaný sudca mohol byť\nzaujatý z dôvodu, že aj hlasom poslankyne Petrík bol zvolený za kandidáta na ústavného sudcu.\nNie je však z jeho návrhu zrejmé, prečo by mal byť namietaný sudca ovplyvnený práve právnymi\nnázormi tejto poslankyne, a nie názormi iných poslancov, ktorí za neho taktiež hlasovali. Voľba\nkandidátov na pozíciu sudcov ústavného súdu a následné menovanie konkrétnych sudcov, tak ako je\nkoncipovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky, je procesom politickým, do ktorého\nvstupuje parlament ako predstaviteľ zákonodarnej moci a prezident ako predstaviteľ moci výkonnej.\nPredstava, že sudca ústavného súdu bude pri výkone svojej funkcie postupovať v súlade s prianím,\npolitickým presvedčením či právnym názorom tých, ktorí hlasovali za jeho zvolenie, prípadne ho\nmenovali, je nielen nenáležité a v rozpore s princípom právneho štátu, ale v okolnostiach veci, keď\nza namietaného sudcu v národnej rade zrejme hlasovali ako poslanci vtedajšej vládnej koalície, tak\naj poslanci opozície, skôr nemožné. Táto namietateľom naznačovaná súvislosť je zároveň príliš\nvzdialená nielen časovo, ale aj logicky a argumentačne.\n14. Skutočnosť, že sa na voľbe a menovaní sudcu ústavného súdu podieľali aj osoby, ktoré majú\nodlišné názory od členov súčasnej vlády Slovenskej republiky, je prejavom zdravej, slobodnej\na demokratickej spoločnosti, a preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, ktorý by spochybňoval\nnestrannosť ústavného sudcu.\n15. Zároveň je potrebné podotknúť, že každý zo sudcov ústavného súdu prešiel procesom voľby\nkandidátov na sudcu ústavného súdu, za každého zo sudcov ústavného súdu pritom musel v pléne\nnárodnej rady hlasovať požadovaný počet poslancov, čo však samo osebe nie je skutočnosťou\nspôsobilou vyvolať akékoľvek dôvodné obavy o „zaviazanosti“ poslancom národnej rady, ktorí\nza ich zvolenie za kandidátov hlasovali.\n16. Ku vzťahu namietaného sudcu a Jána Mazáka, ktorý bol v roku 2019 poradcom prezidenta,\nústavný súd uvádza, že v prostredí Slovenskej republiky, v ktorej pôsobí numericky limitovaný\npočet osôb s právnickým vzdelaním v tzv. kvalifikovaných právnických profesiách, je celkom\nbežné, osobitne v rámci určitých špecializovaných agend a v určitých miestach či regiónoch, že sa\npríslušníci právnickej komunity roky poznajú a udržujú spolu viac či menej úzke priateľské či\nprofesijne priateľské vzťahy. Ako už ústavný súd uviedol v niektorých oblastiach právnickej praxe,\nje celkom bežné, že sa ľudia pôsobiaci v právnickej profesii spolu stretávajú opakovane\nv obdobných procesných roliach (napr. sudca – prokurátor, sudca – advokát, sudca – exekútor,\n\n4\n\nsudca – vysokoškolský pedagóg a pod.). V celom rade prípadov nie je vzťah sudcu a ďalšieho\nprávneho profesionála vzťahom založeným prevažne na procesnom konflikte, ale, naopak, vzťahom\npredpokladajúcim určitú súčinnosť a vysokú mieru formálnej aj neformálnej spolupráce.\nSkutočnosť, že medzi sudcami a inými osobami môžu vznikať profesijné priateľstvá (stretávanie sa\nna školeniach, konferenciách, spoločná publikačná činnosť), nemožno samu osebe považovať\nza spôsobilú narušiť nestrannosť sudcu (I. ÚS 178/2020).\n17. Kolegiálno-priateľský vzťah namietaného sudcu s Jánom Mazákom, ktorý sa v roku 2019\npozitívne verejne vyjadroval k jeho kandidatúre na pozíciu sudcu ústavného súdu a v súčasnosti\nvyjadril svoje kritické postoje k napadnutému zákonu a zároveň nemá žiaden pomer k veci,\núčastníkom konania či ich zástupcom, nie je spôsobilý, a to ani v nezaujatom pozorovateľovi,\nvzbudiť náležitú obavu o nestrannosti sudcu.\n18. Ústavný súd vedľajšiemu účastníkovi musí pripomenúť aj skutočnosť, že každý ústavný sudca\nzložil sľub, v ktorom sa zaviazal rozhodovať nestranne. Preto spochybňovanie tohto sľubu bez\nzrozumiteľného dôvodu považuje ústavný súd za konanie, ktoré je zo strany orgánu verejnej moci\npomerne prekvapivé.\n19. Namietateľom uvádzaným skutočnostiam podľa ústavného súdu chýba úzka a bezprostredná\nväzba a súvislosť s predmetom konania, prípadne s jej samotnými účastníkmi. V tejto súvislosti\nústavný súd zdôrazňuje, že ide o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, v ktorom je predmetom rozhodovania ústavného súdu otázka súladu\nči nesúladu namietanej právnej úpravy s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami,\nkde je miera záujmu účastníkov konania na jeho výsledku v porovnaní s individuálnou sťažnosťou\noslabená.\n20. Vedľajším účastníkom uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé samy osebe vyvolať pochybnosti\no nezaujatosti sudcu ústavného súdu, v ničom nenasvedčujú dojem ohrozenia subjektívnej, ale ani\nobjektívnej nestrannosti namietaného sudcu.\n21. Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. apríla 2024\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n5", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "európske právo", "súlad-súlad právnych predpisov", "retroaktivita-pravá", "právna veta", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "súlad-súlad právnych predpisov", "právna veta", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1f6594e-6ba5-4965-bcf8-61376bbb8eb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.178.2020.1"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}