{"guid": "ussr:d5998110-f427-4de7-b5dc-33b9d4f971d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 17. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. apríla 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5998110-f427-4de7-b5dc-33b9d4f971d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2024-548\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Petra Straku (sudca\nspravodajca) a Roberta Šorla v konaní o návrhoch prezidentky Slovenskej republiky, skupiny\n36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených Advokátska kancelária\nVERIONS, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nzákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkovým protokolom\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej\núnie, ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, Trestnoprávnym dohovorom o korupcii,\nDohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu,\nDohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti korupcii, so Zmluvou o Európskej únii\na so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, o návrhu na vylúčenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky Rastislava Kaššáka pre namietanú zaujatosť v konaní vedenom na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 takto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislav Kaššák n i e j e v y l ú č e n ý z konania\na rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024.\nOdôvodnenie:\nI.\nNámietka zaujatosti\n1. Uznesením č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024 ústavný súd na ďalšie konanie prijal\nspojené návrhy prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „skupina poslancov 1“) a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „skupina poslancov 2“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\n\na dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „napadnutý zákon“) s ústavou, Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie, ústavným zákonom č. 357/2004\nZ. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov, Trestnoprávnym dohovorom o korupcii, Dohovorom Organizácie Spojených národov\nproti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovorom Organizácie Spojených národov o boji\nproti korupcii, so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie.\n2. Vláda Slovenskej republiky, ktorá je v zmysle § 76 zák. č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) vedľajším účastníkom konania, podala, v zastúpení Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, 29. februára 2024 námietku zaujatosti proti sudcovi\nRastislavovi Kaššákovi (ďalej len „namietaný sudca“) a žiadala, aby bol namietaný sudca vylúčený\nz konania a rozhodovania v predmetnej veci.\n3. Ak ide o dôvody zaujatosti, vedľajší účastník v prvom rade uviedol, že namietaný sudca je\nvylúčený pre vzťah k Alojzovi Hlinovi, ktorý ako jeden zo skupiny poslancov 1 podal návrh\nna začatie konania a vystupoval proti prijatiu napadnutého zákona aj v priebehu rozpravy k tomuto\nzákonu v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).\n4. Vedľajší účastník konania uviedol, že namietaný sudca v rokoch 2013 až 2016 pôsobil ako\nposlanecký asistent Alojza Hlinu a poskytoval mu právne služby ako advokát, pričom z verejných\nvyjadrení namietaného sudcu tiež vyplýva, že má k Alojzovi Hlinovi priateľský vzťah a vníma ho\nako „čestného a morálneho človeka, ktorý bojuje za spravodlivosť v tomto štáte“ (ide o citát\nz rozhovoru s namietaným sudcom uverejneným v novinách Denník N).\n5. K tomu vedľajší účastník dodal, že pre vzťah k Alojzovi Hlinovi namietaný sudca už oznámil\nsvoju zaujatosť v inom konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 21/2019,\nv ktorom bol namietaný sudca aj vylúčený z konania a rozhodovania, aj keď z iných dôvodov.\n6. Ďalším dôvodom vylúčenia namietaného sudcu je podľa vedľajšieho účastníka konania\nskutočnosť, že namietaný sudca bol pri voľbe kandidátov na sudcov ústavného súdu v národnej rade\nzvolený „najtesnejšou možnou väčšinou“ 76 hlasov. Za namietaného sudcu hlasovala aj skupina\nvtedy nezaradených poslancov okolo Miroslava Beblavého, ku ktorej v tom čase patrila aj Simona\nPetrík, ktorá je v súčasnosti poslankyňou za politickú stranu Progresívne Slovensko. Bez jej hlasu\nby teda namietaný sudca nebol zvolený za sudcu ústavného súdu.\n7. Poslankyňa Simona Petrík, ktorá ako jedna zo skupiny poslancov 2 podala návrh na začatie\nkonania, sa takisto veľmi kriticky vyjadrovala k napadnutému zákonu a spolu s ďalšími poslancami\nProgresívneho Slovenska sa prostredníctvom parlamentných obštrukcií snažila prijatie napadnutého\nzákona znemožniť, či aspoň oddialiť.\n8. Uvedené skutočnosti podľa vedľajšieho účastníka môžu z objektívneho hľadiska u nestranného\npozorovateľa vyvolať obavu o zaujatosti namietaného sudcu, ktorý by mohol pochybovať o tom, či\nnebude namietaný sudca v konaní o napadnutom zákona ovplyvnený postojmi Alojza Hlinu\na „ďalších opozičných poslancov“.\n\n2\n\n9. V tejto súvislosti osobitne zvýraznil, že z citátu uvedeného v bode 5 odôvodnenia tohto uznesenia\nmožno vyvodiť, že namietaný sudca sa do veľkej miery stotožňuje s hodnotami a názormi Alojza\nHlinu.\n10. Namietaný sudca sa k námietke zaujatosti vyjadril, že ak ide o poslankyňu Petrík, túto osobne\nnepozná, nikdy sa s ňou nestretol, nekomunikoval s ňou a nemá ku nej žiadny vzťah. Poukázal\nna skutočnosť, že ako kandidát na sudcu ústavného súdu bol zvolený v tajnej voľbe a nie je mu\npreto zrejmé, ako dospel vedľajší účastník konania k istote, že bol zvolený aj hlasom poslankyne\nPetrík.\n11. K hlasovaniu poslancov v národnej rade dodal, že osobne sa nezaoberá tým, ktorí poslanci\nza neho hlasovali, pričom hlasy mu zrejme odovzdali rovnako poslanci vtedajšej koalície\na opozície. Účasť poslancov národnej rady na voľbe kandidátov na sudcov ústavného súdu však\nnemôže byť dôvodom na vylúčenie menovaných sudcov pre zaujatosť vo vzťahu k týmto\nposlancom. Náznaky toho, že sudca ústavného súdu by mal byť „zaviazaný“ poslancom národnej\nrady, ktorí ho v procese voľby volili, považuje v právnom štáte za vskutku vrcholne nenáležité\na podsúvanie takýchto úvah verejnosti za veľmi nešťastné.\n12. Ak ide o poslanca Hlinu, sudca potvrdil verejne známu skutočnosť, že v rokoch 2013 až 2016\npôsobil ako jeho asistent pre legislatívu a zároveň ako advokát mu poskytoval právne služby, resp.\nbol aj jeho obhajcom. Išlo však podľa namietaného sudcu len o vzťah pracovný.\n13. Namietaný sudca vyhlásil, že subjektívne sa cíti v danej veci nestranný a schopný rozhodovať\n„sine ira et studio“. Podľa jeho názoru skutočnosti prezentované v námietke zaujatosti nie sú\nobjektívne spôsobilé vzbudiť opodstatnené pochybnosti o jeho nestrannosti v predmetnom konaní\nv očiach účastníkov konania, vedľajšieho účastníka konania a ani verejnosti.\nII.\nRelevantná právna úprava ústavnoprávne východiská\n14. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca ústavného súdu vylúčený z konania\na rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho k účastníkom konania možno mať pochybnosti\no jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných\nveciach na ústavnom súde.\n15. Citované zákonné ustanovenie slúži na zabezpečenie práva na nestranný súd v konaniach pred\nústavným súdom. Právo na nestranný súd je vo vzťahu k všeobecným súdom zakotvené v čl. 46\nústavy, pričom judikatúra ústavného súdu týkajúca sa tohto ústavného článku je primerane\npoužiteľná aj vo vzťahu k samotnému ústavnému súdu.\n16. Právu účastníka konania na nestranný súd zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať\na rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich\nnenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd\nposkytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im\nzaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97,\nIII. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09).\n\n3\n\n17. Ústavný súd rozlišuje posudzovanie nestrannosti zo subjektívneho hľadiska, na základe\nosobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a z objektívneho hľadiska, teda\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).\n18. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum ústavného\nsúdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený z viacerých sudcov, musí\nbyť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané legitímne pochybnosti o nezaujatosti.\n19. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti ide o vnútorný psychický vzťah sudcu k prerokovávanej\nveci, pričom sa subjektívna nestrannosť predpokladá ako vyvrátiteľná domnienka, t. j. sudca sa\npovažuje za subjektívne nestranného, ak nie sú predložené dôkazy o opaku. Domnienku\nsubjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len objektívnym spôsobom, t. j. musia existovať dôkazy\nspôsobilé už uvedenú domnienku vyvrátiť, tieto môžu spočívať napríklad vo vyjadrení\nnepriateľského postoja k účastníkom konania, ale môže ísť aj o určité konanie sudcu (napr. ak sudca\nvykoná opatrenia zabezpečujúce, aby v určitej veci rozhodoval).\n20. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej predpojatosti veľmi náročné, preto\npožiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny\ntest teda plynule nadväzuje test objektívny.\n21. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či existujú v konkrétnej veci objektívne\noveriteľné skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu. Rozhodujúca je\nskutočnosť, že takúto pochybnosť možno objektívne odôvodniť. Sudca sa považuje za zaujatého\nvtedy, ak vzniká navonok legitímny dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem.\nPlatí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako\ntaký aj objektívne javiť v očiach strán. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej\nspoločnosti vo verejnosti vzbudzovať.\n22. Ústavný súd stručne poznamenáva, že hranica medzi subjektívnym a objektívnym testom nie je\nnepriepustná, pretože určité konanie sudcu môže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti\no nestrannosti u vonkajšieho pozorovateľa (objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať\npochybnosti o jeho subjektívnej nestrannosti (pozri uznesenie č. k. PL. ÚS 7/2017-11 z 11. apríla\n2017, body 4 až 8 odôvodnenia).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Ústavný súd v úvode zvýrazňuje, že dôvody zaujatosti uvedené vedľajším účastníkom konania\nsa týkajú výlučne vzťahu namietaného sudcu k účastníkom konania, resp. k poslancom, ktorí podali\nnávrh na začatie konania o napadnutom zákone. Podľa vedľajšieho účastníka konania je tento vzťah\ntaký, že to môže ovplyvniť názor namietaného sudcu na napadnutý zákon, t. j. môže ovplyvniť jeho\nrozhodnutie vo veci. Vedľajší účastník konania sa tiež vyjadril, že ním uvedené skutočnosti by\nmohli odôvodniť pochybnosti o nestrannosti namietaného sudcu minimálne z objektívneho\nhľadiska.\n24. Ústavný súd pre úplnosť musí preskúmať nestrannosť namietaného sudcu rovnako\nzo subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska.\n4\n\n25. Ak ide o vzťah k poslankyni Petrík, už na prvý pohľad je zrejmé, že vedľajší účastník neuviedol\nžiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť domnienku subjektívnej nestrannosti\nnamietaného sudcu. Vedľajší účastník totiž neuviedol žiadne výroky a neopísal žiadne konanie\nnamietaného sudcu, ktoré by jeho subjektívnu nestrannosť vo vzťahu k poslankyni Petrík\nspochybňovali a tieto nie sú známe ani ústavnému súdu. Rovnako namietaný sudca sám vyjadril\nsvoju nestrannosť. Subjektívna nestrannosť teda vo vzťahu k poslankyni Petrík nebola ani\nspochybnená a už vôbec nebola vyvrátená.\n26. Ak ide o objektívnu nestrannosť, vedľajší účastník naznačuje, že by namietaný sudca mohol byť\nzaujatý z dôvodu, že aj hlasom poslankyne Petrík bol zvolený za kandidáta na ústavného sudcu.\nV podstate teda naznačuje, že by sa ústavný sudca mohol svojím rozhodnutím poslankyni Petrík\n„odvďačiť“.\n27. Ústavný súd však na tomto mieste uvádza, že mu z vyjadrenia vedľajšieho účastníka nie je\nvôbec zrejmé, prečo by sa namietaný sudca mal pri svojom rozhodovaní riadiť názormi práve\nposlankyne Petrík, a nie názormi ktoréhokoľvek iného z tých poslancov vtedajšej národnej rady,\nktorí ho zvolili za kandidáta na ústavného sudcu (ústavný súd tu opomenie tajnosť voľby\nkandidátov na ústavného sudcu). Tvrdenia vedľajšieho účastníka preto zostávajú výsostne\nsubjektívne a nie je vôbec možné ich objektívne overiť.\n28. Ústavný súd dodáva, že voľba kandidátov na pozíciu sudcov ústavného súdu a následné\nmenovanie konkrétnych sudcov, tak ako je koncipovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky,\nje procesom politickým, do ktorého vstupuje parlament ako predstaviteľ zákonodarnej moci\na prezident ako predstaviteľ moci výkonnej. Predstava, že sudca ústavného súdu bude pri výkone\nsvojej funkcie postupovať v súlade s prianím, politickým presvedčením či právnym názorom tých,\nktorí hlasovali za jeho zvolenie, prípadne ho menovali, je nielen nenáležitá a v rozpore s princípom\nprávneho štátu, ale v okolnostiach veci, keď za namietaného sudcu v národnej rade zrejme hlasovali\nako poslanci vtedajšej vládnej koalície, tak aj poslanci opozície, skôr nemožná.\n29. Skutočnosť, že sa na voľbe a menovaní sudcu ústavného súdu podieľali aj osoby, ktoré majú\nodlišné názory od členov súčasnej vlády Slovenskej republiky, je prejavom zdravej, slobodnej\na demokratickej spoločnosti, a preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, ktorý by objektívne\nspochybňoval nestrannosť ústavného sudcu. Ústavný súd vedľajšiemu účastníkovi musí\npripomenúť, že každý ústavný sudca zložil sľub, v ktorom sa zaviazal rozhodovať nestranne (pozri\nčl. 134 ods. 5 ústavy). Spochybňovanie tohto sľubu bez zrozumiteľného dôvodu považuje ústavný\nsúd zo strany orgánu verejnej moci za pomerne prekvapivé.\n30. Vzhľadom na to ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaujatosť\nnamietaného sudcu vo vzťahu k poslankyni Petrík.\n31. Ak ide vzťah k poslancovi Alojzovi Hlinovi, tu ústavný súd uvádza, že uvedené námietky sa\ntýkajú rovnako subjektívnej, ako aj objektívnej nestrannosti namietaného sudcu.\n32. Subjektívnej nestrannosti sa môžu týkať výroky namietaného sudcu o jeho vzťahu k poslancovi\nHlinovi, ako aj konanie namietaného sudcu, ktorý oznámil dôvody svojej zaujatosti pre vzťah\nk poslancovi Hlinovi v inom konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 21/2019.\nZároveň uvedené výroky a konanie je potrebné preskúmať aj z pohľadu, či spochybňujú\n\n5\n\nnestrannosť namietaného sudcu u vonkajšieho pozorovateľa. Možno povedať, že tu hranica medzi\nobjektívnym a subjektívnym testom nie je nepriepustná.\n33. Ústavný súd stručne pripomenie, že v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn.\nPL. ÚS 21/2019 bol namietaný sudca vylúčený z iných dôvodov a ústavný súd sa tak v uvedenom\nkonaní nevyjadroval ku vzťahu namietaného sudcu k poslancovi Hlinovi, resp. k tomu, či tento\nvzťah objektívne vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti namietaného sudcu.\n34. K výrokom namietaného sudcu a jeho už uvedenému konaniu ústavný súd konštatuje, že tieto\npotvrdzujú priateľský vzťah k poslancovi Hlinovi. Vyjadrenie priateľského vzťahu k účastníkovi\nkonania môže nestrannosť sudcu spochybniť, čo platí najmä v konaniach pred všeobecnými súdmi.\nDôvodom je skutočnosť, že priateľský vzťah by mohol ovplyvniť sudcu tak, aby rozhodol\nv prospech dotknutého účastníka konania.\n35. Tu však treba poukázať na osobitosti konania o súlade právnych predpisov, ktoré sú výslovne\nzohľadnené aj v zákone o ústavnom súde. V zmysle § 49 ods. 3 zákona o ústavnom súde by totiž\nsudca ústavného súdu nebol v konaní o súlade právnych predpisov z konania pre zaujatosť vylúčený\nani vtedy, ak by napríklad ako poslanec národnej rady sám pre alebo proti zákonu hlasoval. Možno\npovedať, že nestrannosť v konaní o súlade právnych predpisov je do istej miery osobitnou\nkategóriou, pretože ústavný sudca sa v týchto konaniach považuje za nestranného aj v situáciách,\nv ktorých by sa v inom type konania za zaujatého už pravdepodobne považoval.\n36. Uvedený záver potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu Českej republiky, ktorý uviedol, že\ns prihliadnutím na povahu konania, v ktorom sa neposkytuje ochrana subjektívnym právam\núčastníkov konania, pretože ide o všeobecnú, abstraktnú kontrolu právnych noriem, je\npotrebné vykladať ustanovenia o vylúčení sudcu ústavného súdu reštriktívne (pozri Pl. ÚS 7/02).\n37. V súvislosti s tým ústavný súd zdôrazňuje, že v konaní o súlade právnych predpisov Alojz Hlina\nnevystupuje ako súkromná osoba, ale ako poslanec národnej rady, ktorý nepodal a ani nemohol\npodať návrh na začatie konania sám, ale podal ho ako jeden z tridsiatich šiestich poslancov národnej\nrady.\n38. Ako poslanec národnej rady zastupuje Alojz Hlina časť občanov Slovenskej republiky, ktorí mu\nzverili im patriacu zákonodarnú moc (čl. 2 ods. 1 ústavy). Preto v konaní o súlade právnych\npredpisov ústavný súd vníma názory prezentované okrem iných aj poslancom Alojzom Hlinom ako\nnázory zastupujúce časť občanov Slovenskej republiky. Títo občania majú ústavné záruky, aby tieto\nnázory zazneli nielen v národnej rade, ale aj pred ústavným súdom. Aj to je prejav už spomínanej\nslobodnej a demokratickej spoločnosti.\n39. V konaní o napadnutom zákone sudcovia ústavného súdu nerozhodujú o právach konkrétneho\nposlanca alebo poslancov národnej rady, ale o právach občanov Slovenskej republiky a práve týmto\nobčanom sa v tomto konaní poskytuje ochrana pred možným protiústavným konaním národnej\nrady. To je poslanie ústavného súdu ako predstaviteľa súdnej moci, a práve preto musí byť ústavný\nsúd od ostatných štátnych mocí nezávislý.\n40. Priateľský vzťah medzi namietaným sudcom a poslancom Hlinom preto pri už vysvetlenom\nreštriktívnom výklade § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda zužujúcom výklade dôvodov\nzaujatosti sudcu, nie je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti namietaného\n\n6\n\nsudcu, pretože v konaní sa nerozhoduje o osobných záujmoch poslanca Hlinu, ale o právach\nvšetkých občanov Slovenskej republiky.\n41. K tomu ústavný súd dodáva, že existencia priateľského vzťahu k poslancovi Hlinovi\nneznamená, že namietaný sudca nekriticky preberá, respektíve súhlasí so všetkými názormi\nposlanca Hlinu, pretože tu ide len o domnienku vedľajšieho účastníka konania, ktorú nie je možné\nobjektívne potvrdiť a z vyjadrenia samotného namietaného sudcu tento záver vôbec nevyplýva.\n42. Ak ide o vzťah poslanecký asistent a poslanec, resp. vzťah advokát a klient, tieto ústavný súd\npreskúma z objektívneho hľadiska. V prvom rade pritom poukazuje na plynutie času, ktoré možné\nväzby vyplývajúce z už uvedených vzťahov oslabilo. Pritom samotná povaha týchto vzťahov nebola\ntaká, že by z nej bolo možné vyvodzovať zaviazanosť namietaného sudcu vo vzťahu k poslancovi\nHlinovi, resp. možnosť poslanca Hlinu z titulu týchto vzťahov ovplyvniť rozhodovania\nnamietaného sudcu. To napokon netvrdil ani vedľajší účastník konania.\n43. Možno s vedľajším účastníkom konania súhlasiť v tom, že aj uvedené pracovné vzťahy môžu\npotvrdzovať priateľský vzťah namietaného sudcu a poslanca Hlinu, ten však, ako to už bolo\nuvedené, nie je dôvodom na vylúčenie namietaného sudcu.\n44. Ústavný súd preto nezistil dôvody, pre ktoré by namietaný sudca mal byť vylúčený pre svoj\nvzťah k poslancovi Hlinovi.\n45. Na základe uvedeného preto ústavný súd rozhodol, že namietaný sudca nie je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci napadnutého zákona.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. apríla 2024\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "európske právo", "súlad-súlad právnych predpisov", "retroaktivita-pravá", "právna veta", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "súlad-súlad právnych predpisov", "právna veta", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:51341e6a-93e7-44ca-80f9-6b0bd5c36a97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}