{"guid": "ussr:2c14897a-761f-4305-84a4-2c7006697476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. februára 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "pozastavuje účinnosť", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Rozhodovanie o pozastavení účinnosti právneho predpisu pred nadobudnutím jeho platnosti", "pravna_veta": "Ústavný súd je oprávnený rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu (v prípade zákona po jeho schválení a podpísaní alebo odmietnutí jeho podpísania prezidentom Slovenskej republiky) aj pred nadobudnutím jeho platnosti vyhlásením v zbierke zákonov. V opačnom prípade, ak  by účinnosť právneho predpisu nastala súčasne s jeho platnosťou (alebo v krátkom čase po zverejnení právneho predpisu v zbierke zákonov), bola by možnosť ústavného súdu rozhodovať o pozastavení účinnosti až po nadobudnutí jeho platnosti neúčinnou a neefektívnou a v rozpore s tým, na čo má pozastavenie účinnosti slúžiť (ochrana ústavnosti).", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c14897a-761f-4305-84a4-2c7006697476", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2024-112\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku (sudca spravodajca), Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského\na) o návrhu prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a Chartou základných práv Európskej únie,\nb) o návrhu skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nAdvokátska kancelária VERIONS, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona z 8. februára 2024,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie, ústavným zákonom\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov, Trestnoprávnym dohovorom o korupcii, Dohovorom Organizácie Spojených\nnárodov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom Organizácie Spojených národov\no boji proti korupcii, so Zmluvou o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a\nc) o návrhu skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona z 8. februára, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, Trestnoprávnym dohovorom o korupcii\na Dohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti korupcii takto\nrozhodol:\n\n1. Návrhy p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. P o z a s t a v u j e ú č i n n o s ť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t\nods. 4 a čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\n3. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh prezidentky Slovenskej republiky\nna začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 19. februára 2024 doručený návrh prezidentky Slovenskej republiky (ďalej\nlen „prezidentka“ alebo „navrhovateľka“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „napadnutý zákon“), s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 16\nods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 49,\nčl. 73 ods. 2 a čl. 75 ods. 1 ústavy, s čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), s čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\na s čl. 1, čl. 7, čl. 17 ods. 1 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).\n2. Prezidentka zároveň ústavnému súdu navrhuje, aby spolu s prijatím jej návrhu na ďalšie\nkonanie pozastavil účinnosť napadnutého zákona ako celku a aby podľa § 7 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) určil, že bod výroku uznesenia\nz predbežného prerokovania, ktorým ústavný súd rozhodne o pozastavení účinnosti napadnutého\nzákona, je vykonateľný dňom rozhodnutia ústavného súdu. Prezidentka taktiež navrhuje, aby\nústavný súd určil, že body výroku uznesenia z predbežného prerokovania, ktorými ústavný súd\nrozhodne o pozastavení účinnosti napadnutého zákona a o vykonateľnosti pozastavenia účinnosti\ndňom rozhodnutia ústavného súdu, sa majú vykladať a aplikovať tak, že „zákon z 8. februára 2024\nč. ___/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v čase prijatia tohto uznesenia nie je\núčinný, nenadobudne v ňom v čl. XIX ustanovených dňoch 15. marca 2024 a 20. marca 2024\núčinnosť, a to ani v prípade vyhlásenia tohto uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv Zbierke zákonov až dňa 15. marca 2024 alebo neskôr“.\n\n2\n\n3. Podstatou návrhu prezidentky je namietaný nesúlad napadnutého zákona s referenčnými\nnormami označenými v návrhu prezidentky, pričom jej výhrady sa týkajú tak legislatívneho\nprocesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý, ako aj samotného obsahu napadnutého zákona.\n4. Argumentáciu prezidentky k napadnutému zákonu možno rozdeliť do nasledovných oblastí:\nI.1. K namietanému nesúladu skráteného legislatívneho konania s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,\nčl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 73 ods. 2 a čl. 75 ods. 1 ústavy:\n5. Vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) deklarované dôvody na skrátené legislatívne\nkonanie podľa prezidentky nespĺňajú zákonné kritériá § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“) a tieto neobstoja z dôvodu rozsahu\na komplexity navrhovaných zmien a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa dotýkajú súčasne viacerých\nvýznamných parametrov trestného práva (trestné sadzby, výška škody, premlčanie, proces),\na z dôvodu, že vyvolávajú ďalekosiahle následky. Zákonodarca prekročil zákonné kompetencie,\nnerešpektoval vlastné legislatívne pravidlá a nekonal tak, ako mu prikazuje zákon.\n6. Aplikáciou skráteného legislatívneho konania a samotným priebehom rozpravy v Národnej rade\nSlovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“), a to absenciou diskusie, fyzickou neprítomnosťou\nposlancov vládnej väčšiny a skracovaním času rozpravy sa napadnutý zákon dostáva do nesúladu\ns princípom právneho štátu vzťahujúcim sa na práva parlamentnej opozície, ako aj s princípom\nslobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Poslanci vládnej väčšiny neboli\noboznámení v plnej miere s dopadmi prijatia napadnutého zákona, hoci tento predstavuje rozsiahlu\nnovelizáciu trestných kódexov so závažnými dopadmi na aplikačnú prax, na základné práva\na slobody, predovšetkým práva poškodených a obetí trestných činov a na ústavou chránené\nhodnoty. Napadnutý zákon je preto v nesúlade s princípom reprezentatívneho a voľného mandátu\nposlanca národnej rady. Legislatívny proces bez odbornej, férovej a otvorenej debaty nenapĺňa\npodľa prezidentky ústavné princípy legislatívneho procesu, najmä jeho verejnosť\na kontrolovateľnosť.\nI.2. K namietanému nesúladu napadnutého zákona z dôvodu svojvôle zákonodarcu a tzv.\nsamo-amnestie s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 75 ods. 1 ústavy:\n7. Napadnutý zákon sa podľa prezidentky javí ako právna úprava šitá na mieru osobám podozrivým\na obvineným (dokonca obžalovaným) z vládnej koalície alebo z jej okolia (spriaznené osoby),\na to tým, že skracuje premlčacie lehoty, ale aj znižuje trestné sadzby mnohých trestných činov,\nz ktorých spáchania sú títo predstavitelia podozriví, obvinení alebo obžalovaní, alebo odstavuje\nkonkrétnu výkonnú zložku prokuratúry špecializovanej na túto trestnú činnosť. Prístup vládnej\nparlamentnej väčšiny je v materiálnej rovine svojvôľou, porušením princípu zákazu svojvôle pri\nvýkone verejnej moci, porušením princípu právnej istoty a princípu legality v postupe orgánu\nverejnej moci a porušením sľubu poslanca národnej rady.\nI.3. K namietanému nesúladu napadnutého zákona z dôvodu porušenia pozitívneho záväzku\nštátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 16\nods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 ústavy, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 6\nods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 1, čl. 7, čl. 17 ods. 1 a čl. 47\ncharty:\n3\n\n8. Kombinácia (i) zásadného zníženia trestných sadzieb, (ii) zvýšenia hraníc škody, (iii) zmien\nv ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a (iv) zmien v oblasti premlčania je podľa\nprezidentky rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných\npráv a slobôd, akými sú súkromie, ľudská dôstojnosť, majetok a pod., ako aj na pozitívny záväzok\nštátu efektívne vymáhať spravodlivosť a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho\nštátu. Napadnutým zákonom dochádza k oslabeniu ochrany práv poškodených osôb. Znížené trestné\nsadzby za závažnú trestnú činnosť, ktorá je namierená aj proti ústavou chráneným hodnotám,\nv spojení s dramatickým skrátením premlčacích lehôt, so zvýšením hraníc súm škody, so zavedením\npodmienečných trestov odňatia slobody alebo trestov domáceho väzenia aj pri závažnej trestnej\nčinnosti a v spojení so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) v skrátenom legislatívnom konaní bez riadnej\ndiskusie a zhodnotenia dopadov novely na prax efektívneho stíhania trestných činov pred ústavou\na medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky neobstojí.\nI.4. K namietanému nesúladu napadnutého zákona z dôvodu porušenia práv poškodených\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zrušením úradu špeciálnej prokuratúry s čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n9. Zrušením úradu špeciálnej prokuratúry sa viac než 1000 živých vecí presunie na Generálnu\nprokuratúru Slovenskej republiky a krajské prokuratúry. Hroziace prieťahy v týchto dotknutých\ntrestných konaniach porušujú právo jednak obvinených, ale aj poškodených na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov.\nI.5. K materiálnemu jadru ústavy:\n10. Napadnutý zákon zasahuje i do princípov materiálneho jadra, a to rezignáciou na pozitívny\nzáväzok štátu efektívne postihovať trestnú činnosť, porušením elementárnej spravodlivosti, právnej\nistoty aj medzinárodných záväzkov.\nI.6. K niektorým špecifickým okolnostiam návrhu na začatie konania:\n11. Vzhľadom na skutkové okolnosti (napadnutý zákon bol v parlamente schválený 8. februára\n2024 vo večerných hodinách, doručený prezidentke až po šiestich dňoch ‒ 14. februára 2024,\nnásledne 16. februára 2024 prezidentkou podpísaný a v ten istý deň doručený do parlamentu)\ntu podľa prezidentky existuje zámer vytvoriť umelú prekážku tomu, aby ústavný súd mohol\nrozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie a o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého\nzákona skôr, ako táto účinnosť nastane. Eliminácia legisvakačnej doby v tejto situácii sama osebe\nmôže zakladať ďalší dôvod protiústavnosti napadnutého zákona, osobitne s princípom právnej\nistoty a predvídateľnosti práva.\nII.\nNávrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\nna začatie konania o súlade právnych predpisov\n12. Ústavnému súdu bol 20. februára 2024 doručený návrh skupiny 36 poslancov národnej rady\n(ďalej len „skupina poslancov 1“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade\nnapadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19\nods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 49, čl. 50 ods. 2,\n4\n\nčl. 73 ods. 2 a čl. 75 ods. 1 ústavy, s čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru,\ns čl. 1 dodatkového protokolu, s čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 17 ods. 1 a čl. 47 charty,\ns čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“),\ns čl. 20 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii, oznámenie č. 375/2002 Z. z. (ďalej len „dohovor\no korupcii“), s čl. 29 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému\norganizovanému zločinu, oznámenie č. 621/2003 Z. z. (ďalej len „dohovor OSN proti\nnadnárodnému organizovanému zločinu“), s čl. 36 Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji\nproti korupcii, oznámenie č. 434/2006 Z. z. (ďalej len „dohovor OSN o boji proti korupcii“), s čl. 2,\nčl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 3 a čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „zmluva o EÚ“)\na s čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva o fungovaní EÚ“).\n13. Skupina poslancov 1 zároveň ústavnému súdu navrhuje, aby spolu s prijatím ich návrhu\nna ďalšie konanie pozastavil účinnosť napadnutého zákona ako celku a aby podľa § 70 ods. 1\nzákona o ústavnom súde určil, že bod výroku uznesenia z predbežného prerokovania, ktorým\nústavný súd rozhodne o pozastavení účinnosti napadnutého zákona, je vykonateľný dňom\nrozhodnutia ústavného súdu. Skupina poslancov 1 taktiež navrhuje, aby ústavný súd určil, že body\nvýroku uznesenia z predbežného prerokovania, ktorými ústavný súd rozhodne o pozastavení\núčinnosti napadnutého zákona a o vykonateľnosti pozastavenia účinnosti dňom rozhodnutia\nústavného súdu, sa majú vykladať a aplikovať tak, že „Zákon, ktorý v čase prijatia tohto uznesenia\nnie je účinný, nenadobudne v ňom v čl. XIX ustanovených dňoch 15. marca 2024 a 20. marca 2024\núčinnosť, a to ani v prípade vyhlásenia tohto uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv Zbierke zákonov až dňa 15. marca 2024 alebo neskôr.“.\n14. Podstatou návrhu skupiny poslancov 1 je namietaný nesúlad napadnutého zákona\ns referenčnými normami označenými v návrhu skupiny poslancov 1, pričom výhrady skupiny\nposlancov 1 sa týkajú tak legislatívneho procesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý, ako\naj samotného obsahu napadnutého zákona.\n15. Argumentáciu skupiny poslancov 1 k napadnutému zákonu možno rozdeliť do nasledovných\noblastí:\nII.1. K namietanému nesúladu legislatívneho procesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý:\n16. Skupina poslancov 1 napáda napadnutý zákon ako celok v prvom rade z procesných dôvodov.\nPodľa názoru skupiny poslancov 1 v rámci predmetného legislatívneho procesu došlo k viacerým\nprocesným pochybeniam, a to konkrétne: ii) k hrubému nesplneniu zákonných dôvodov na skrátené\nlegislatívne konanie; ii) ku konkrétnym skutočnostiam preukazujúcim neprípustnú intenzitu\nnezákonného postupu prejavujúcu sa ako zásah do ústavných princípov chránených ústavou\n[a) obmedzenie a skracovanie diskusie o návrhu napadnutého zákona, b) porušenia rokovacieho\nporiadku, ďalších právnych predpisov a iných záväzných dokumentov, c) aplikácia právnych\npredpisov reštriktívnym spôsobom voči diskusii o návrhu napadnutého zákona, d) obmedzenia\nprístupu k informáciám dôležitým pre štandardný legislatívny proces], iii) k neoznámeniu osobného\nzáujmu na veci.\n17. Podľa názoru skupiny poslancov 1 uvedené početné a intenzívne procesné pochybenia\nv legislatívnom konaní pri prijímaní napadnutého zákona zakladajú porušenie ústavných princípov,\n\n5\n\nako aj ústavou zaručených individuálnych práv a slobôd poslancov, ako aj princípu slobodnej\ndemokratickej súťaže politických síl a suverenity ľudu (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4,\nčl. 31, čl. 73 ods. 2 a čl. 75 ods. 1 ústavy, čl. 3 ods. 3, čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 ústavného zákona).\nNásledkom týchto početných a intenzívnych procesných pochybení v legislatívnom konaní\nporušujúcich ústavné princípy, ako aj ústavou zaručené práva a slobody je nesúlad napadnutého\nzákona s ústavou.\nII.2. K namietanému obsahu napadnutého zákona:\n18. Popri legislatívnom procese skupina poslancov 1 zároveň namieta aj samotný obsah\nnapadnutého zákona, pričom svoje námietky rozdelila do niekoľkých okruhov:\nII.2.1. Právna neistota sprevádzajúca celý obsah napadnutého zákona:\n19. Napadnutý zákon predstavuje zásah do právnej istoty poškodených a obetí trestných činov,\nktorá je narušená rozsiahlymi nevyhodnotenými dopadmi napadnutého zákona zasahujúcimi\nvo významnej intenzite do základných práv obetí a poškodených trestnými činmi bez akéhokoľvek\nznámeho zrozumiteľného dôvodu, ktorý by bol vyhodnotený ako potrebný.\n20. Rozsiahlosť a intenzitu zásahu do trestnoprávnej politiky štátu napadnutým zákonom skupina\nposlancov 1 ilustruje na úprave podmienok a dĺžky premlčacích lehôt, rozsah ktorých nebol\nv plnosti a ani v podstatnej miere vopred ‒ v rámci legislatívneho procesu ‒ známy poslancom\nnárodnej rady. K zmene dĺžky premlčacích lehôt došlo dvoma legislatívnymi opatreniami: jednak\nzmenou trestnej sadzby pri konkrétnej skutkovej podstate konkrétneho trestného činu, čo by\nv niektorých prípadoch už samo osebe (bez osobitnej zmeny dĺžky premlčacích lehôt) spôsobilo\nskrátenie doby premlčania trestného stíhania, a jednak zmenou samotných lehôt premlčania\ntrestného stíhania. Skupina poslancov 1 v tejto súvislosti poukazuje, že napadnutý zákon sa dotýka\nviac ako polovice skutkových podstát v Trestnom zákone (518 z celkového počtu 971), pričom\nz dotknutých skutkových podstát (518) sa napadnutým zákonom mení doba premlčania trestného\nstíhania v 502 prípadoch, pričom z týchto 502 skutkových podstát so zmenenou dobou premlčania\ntrestného stíhania sa v 1 prípade skracuje doba premlčania o 15 rokov, v 143 prípadoch o 10 rokov,\nv 177 prípadoch o 5 rokov a rovnako v 177 prípadoch o 2 roky.\nII.2.2. Faktická amnestia v napadnutom zákone narúša princíp deľby moci a zasahuje\nneprípustne do základných práv obetí a poškodených trestnými činmi:\n21. Skupina poslancov 1 namieta, že jedným z následkov účinnosti napadnutého zákona bude\nfaktická okamžitá amnestia trestne stíhaných osôb naprieč všetkými skutkovými podstatami\ntrestných činov nielen s dôrazom na majetkové trestné činy, ale aj trestné činy proti ľudskej\ndôstojnosti (napríklad trestné činy znásilnenia) či trestné činy proti životu a zdraviu a iné trestné\nčiny. Vláda nielenže nepreukázala, ale ani nedeklarovala počas legislatívneho procesu žiaden\npotrebný dôvod na použitie daného rýchleho procesu s takým rozsahom a dopadom tak\nintenzívneho zákonného opatrenia do práv poškodených a obetí trestných činov. Vláda ani národná\nrada nijako nevysvetlili potrebu daných postupov a zásahov osobitne z pohľadu deľby moci pri\npoužití nástroja faktickej amnestie, ktorý navyše nebol odôvodnený nielen čo sa týka dôvodnosti\npoužitia, ale ani čo sa týka jeho rozsiahlej intenzity dopadu.\n22. Podľa názoru skupiny poslancov 1 spoločným menovateľom neústavnosti rozsiahlych\na intenzívnych zásahov do trestnej politiky štátu realizovaných napadnutým zákonom je porušenie\n6\n\nprincípu proporcionality. Samotný princíp proporcionality sa skladá z troch zložiek: vhodnosť,\npotrebnosť a proporcionalita v užšom zmysle, pričom napadnutý zákon nespĺňa druhú zložku, test\npotrebnosti, pretože napadnutým zákonom dochádza k zásahom do ústavou chránených práv\nvo väčšom rozsahu, než je prípustné. Zákonodarca ani vláda nepreukázali, že napadnutý zákon\nje nevyhnutný pre dosiahnutie nimi sledovaných cieľov. V druhom rade nesúlad napadnutého\nzákona s ústavou pre svoj obsah spočíva v nie iba nevyhnutnom zásahu do jednotlivých základných\npráv poškodených, obetí a ich blízkych, pričom tento zásah možno plasticky vidieť na zmene\nprávnej úpravy týkajúcej sa inštitútu premlčania.\nII.2.3. Porušenie zákazu retroaktivity v neprospech obvinených:\n23. V súvislosti s touto námietkou skupina poslancov 1 poukazuje, že napadnutým zákonom\nsa upravuje lehota na podanie dovolania v neprospech obvineného tak, že namiesto do šiestich\nmesiacov od doručenia rozhodnutia súdu možno dovolanie podať do troch rokov, pričom z čl. II\nbodu 134 napadnutého zákona (prechodné ustanovenia) vyplýva, že predĺženie tejto lehoty\nna podanie dovolania sa vzťahuje i na dohody o vine a treste schválené pred 15. marcom 2024, t. j.\npred nadobudnutím účinnosti napadnutého zákona. Podľa názoru skupiny poslancov 1 je uvedené\nv rozpore so zákazom retroaktivity, princípom právnej istoty a nemeniteľnosti súdnych rozhodnutí.\nTotiž aj keď ústava pripúšťa mimoriadne opravné prostriedky a v právnom poriadku majú svoje\nopodstatnenie, nová lehota pre podanie dovolania v neprospech obvineného alebo odsúdeného\nvytvára neúmerný priestor neistoty, kedy môže byť jeho právoplatné odsúdenie, oslobodenie spod\nobžaloby alebo iné rozhodnutie vo veci napadnuté dovolaním v jeho neprospech a jeho vec sa tak\nbude opäť otvárať a preskúmavať na dovolacom súde.\nII.2.4. Zmena zákonného sudcu bez legitímneho dôvodu:\n24. Skupina poslancov 1 taktiež namieta, že napadnutý zákon neobsahuje žiadne prechodné\nustanovenie umožňujúce odvodiť interpretačné pravidlo pre jednoznačné posúdenie situácie,\nv ktorej bola podaním obžaloby za účinnosti skoršieho znenia zákona založená príslušnosť\nna konanie senátu konkrétneho súdu, pričom súd vec aj aktuálne pojednáva, avšak po zmene zákona\nprijatou novelou de iure senát stráca príslušnosť konať vo veci, pretože dolná hranica trestnej\nsadzby výrazne klesla spôsobom, ktorým táto konkrétna vec vypadáva z kvalifikačných kritérií\nurčenia príslušnosti senátu.\nII.2.5. Právna neistota a porušenie základných zásad trestného práva pri uplatnení inštitútov\npoľahčujúcich a priťažujúcich okolností:\n25. V súvislosti s touto námietkou skupina poslancov 1 poukazuje, že napadnutý zákon dopĺňa\ndo Trestného zákona novú poľahčujúcu okolnosť („páchateľ spáchal trestný čin, trestné stíhanie\npre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať\npáchateľovi alebo jeho obhajcovi“), čo považuje za rozporné s čl. 1 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 49 ústavy. Prijaté znenie považuje skupina poslancov 1 za príliš vágne a neurčité,\nkeďže použité pojmy („neprimerane dlho“ a „nemožno spravodlivo pričítať“) nenadväzujú\nsystematicky na iné legislatívne pojmy v Trestnom zákone (alebo v Trestnom poriadku), pomocou\nktorých by bola ich interpretácia predvídateľná. Použité pojmy tak vyvolávajú značnú interpretačnú\nneistotu, ktorá sa znásobuje tým, že sú stanovené bez konkretizácie bližších podmienok.\n\n7\n\n26. Skupina poslancov 1 taktiež namieta, že zmenou obsiahnutou v čl. I bode 12 napadnutého\nzákona sa do ustanovenia § 37 Trestného zákona, ktorý dosiaľ obsahoval taxatívny výpočet\npriťažujúcich okolností, zavádza slovo „najmä“, v dôsledku čoho dochádza k zmene tohto výpočtu\npriťažujúcich okolností na výpočet demonštratívny. Zmena taxatívneho výpočtu priťažujúcich\nokolností na demonštratívny je v rozpore s čl. 49 ústavy, keďže predstavuje vážne nabúranie zákazu\nanalógie v trestnom práve a porušenie zásady nullum crimen sine lege stricta, v zmysle ktorej sa pri\ntrestnom práve zakazuje extenzívny výklad práva, ktorý by bol v neprospech dotknutej osoby.\nII.2.6. Zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry je v rozpore s medzinárodnými zmluvami,\nktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie s neprípustným dosahom\ndo základných práv obetí a poškodených trestnými činmi:\n27. V súvislosti s namietaným zrušením úradu špeciálnej prokuratúry skupina poslancov 1 v prvom\nrade poukazuje, že legisvakačná doba bude príliš krátka, aby sa na to mohli orgány činné v trestnom\nkonaní a súdy zodpovedne pripraviť, keďže pôjde o približne 1 000 „živých“ vecí z úradu\nšpeciálnej prokuratúry (v mnohých prípadoch väzobných), kde dôjde v jednom momente k zmene\npríslušnosti prokuratúry, možnej zmene právnej kvalifikácie, možnej zmene druhu trestného činu\na s tým spojeným novým lehotám väzby, k zániku trestnosti v množstve živých trestných vecí\nz dôvodu zmeny hranice škody pre vznik trestnosti a z dôvodu nových kratších lehôt premlčania.\nSamozrejme, nepôjde pritom len o „živé“ veci z úradu špeciálnej prokuratúry, ale o všetky „živé“\ntrestné veci, pričom o všetkých týchto veciach budú musieť orgány činné v trestnom konaní a súdy\nrozhodnúť bezodkladne.\n28. Skupina poslancov 1 upozorňuje, že Slovenská republika sa zaviazala v medzinárodných\nzmluvách zriadiť špecializované útvary či samostatné orgány na boj proti korupcii. Z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že zriadením\núradu špeciálnej prokuratúry realizovala Slovenská republika svoje medzinárodné záväzky\nvyplývajúce z dohovoru o korupcii, z dohovoru OSN o boji proti korupcii, ako aj z dohovoru OSN\nproti nadnárodnému organizovanému zločinu. Zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry vytvára stav,\nktorý je rozporný s uvedenými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ‒ je v rozpore\ns čl. 20 dohovoru o korupcii, s čl. 36 dohovoru OSN o boji proti korupcii, s čl. 29 dohovoru OSN\nproti nadnárodnému organizovanému zločinu. Z pohľadu dodržiavania uvedených medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je presun vecí z úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry\nnutné považovať za nedostatočný, keďže krajské prokuratúry nemožno za žiadnych okolností\npovažovať za špecializované orgány a prokurátorov na nich pracujúcich za špecializované osoby,\nkeďže akákoľvek ad hoc špecializácia nie je výsledkom systematického prístupu.\n29. Skupina poslancov 1 poukazuje, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry neobstojí ani v teste\nproporcionality, a to primárne z dôvodu, že zákonodarca nepreukázal, že toto zrušenie\nje nevyhnutné, resp. potrebné na dosiahnutie ním sledovaného účelu, a rovnako nepreukázal,\nže obmedzenia práv a slobôd, ktoré budú týmto zrušením dotknuté, budú obmedzené iba\nv nevyhnutnej miere, pričom toto zrušenie zasiahne do práv poškodených a obetí, a to\npredovšetkým do práva na účinné vyšetrovanie trestného činu, na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a tým do práva na život, práva na ľudskú dôstojnosť, práva na súkromie, práva vlastniť\nmajetok a práva na súdnu ochranu. Zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry je podľa názoru skupiny\n\n8\n\nposlancov 1 zároveň v rozpore s pozitívnym procedurálnym záväzkom štátu viesť efektívne\nvyšetrovanie trestných činov v súlade s požiadavkou efektívnosti a rýchlosti konania v trestných\nveciach. Je totiž zrejmé, že zrušením úradu špeciálnej prokuratúry zbytočné prieťahy nastanú,\na to prinajmenšom z dôvodu „presunu“ spisov na nové pracoviská. Spomalenie trestných konaní\nv dôsledku presunu spisov je pritom potrebné vnímať nielen izolovane, ale aj v kombinácii\nso skrátením premlčacích lehôt a s intertemporálnymi ustanoveniami bez relevantnej legisvakačnej\ndoby (t. j. okamžite) či bez osobitného režimu pre živé spisy, čo zásadne zvyšuje riziko\nnevyšetrenia a neobjasnenia mnohých prípadov trestnej činnosti.\n30. Skupina poslancov 1 ďalej argumentuje, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry neobstojí\nv teste proporcionality v jeho druhom kroku (teda v teste nevyhnutnosti, resp. potrebnosti\nnapadnutej právnej úpravy) aj z dôvodu, že toto zrušenie je v rozpore s právom Európskej únie, a to\ns čl. 325 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ, v zmysle ktorého je Slovenská republika povinná zamedziť\npodvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie.\nZrušenie úradu špeciálnej prokuratúry je zároveň v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie,\nprostredníctvom trestného práva, a s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva\nposilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Zrušenie úradu špeciálnej\nprokuratúry ohrozuje ochranu finančných záujmov Európskej únie, a to tak v rovine hmotnej\n(skrátením premlčacích dôb a znížením výšok trestných sadzieb), ako aj v rovine procesnej, keď\nzrušenie úradu špeciálnej prokuratúry so sebou prináša zníženie špecializácie prokurátorov\nvyšetrujúcich trestnú činnosť spadajúcu do pôsobnosti úradu špeciálnej prokuratúry.\n31. Podľa názoru skupiny poslancov 1 zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry je celkom zjavne\naj v rozpore s čl. 4 ods. 3, čl. 3 ods. 1 a čl. 2 zmluvy o EÚ, keďže predstavuje porušenie zásady\nlojálnej spolupráce, a to neprijať žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov\nEurópskej únie, ktorými je i presadzovanie jej hodnôt, kam patrí i právny štát. Zrušenie úradu\nšpeciálnej prokuratúry je aj v rozpore s Návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji\nproti korupcii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV a Dohovor o boji proti\nkorupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie\na ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371. Táto v čl. 4 požaduje,\naby členské štáty zriadili špecializované orgány, ktorých úlohou bude predchádzanie korupcii. Táto\nsmernica sa v súčasnosti nachádza v stave prvého čítania riadneho legislatívneho procesu, avšak\nje zrejmé, že zo zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 zmluvy o EÚ vyplýva povinnosť, aby\nnedošlo k zmareniu cieľov, o ktorých dosiahnutie sa Európska únia preukázateľne snaží.\n32. Skupina poslancov 1 napokon poukazuje, že z čl. 19 ods. 1 zmluvy o EÚ vyplýva, že členské\nštáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, prostriedky nápravy potrebné\nna zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Členský štát teda nemôže zmeniť svoju právnu úpravu\ntak, aby to viedlo k znižovaniu úrovne ochrany hodnoty právneho štátu vyjadrenej najmä v čl. 19\nzmluvy o EÚ. Členské štáty sú povinné dbať na to, aby nedošlo z hľadiska tejto hodnoty\nk znižovaniu úrovne ich právnej úpravy nielen v oblasti organizácie súdnictva, ale aj v oblasti\nprávnych úprav, ktoré sa uplatňujú v konaní pred súdmi, vrátane trestnoprávnych predpisov.\n\n9\n\nIII.\nNávrh skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\nna začatie konania o súlade právnych predpisov\n33. Ústavnému súdu bol 20. februára 2024 doručený návrh skupiny 39 poslancov národnej rady\n(ďalej len „skupina poslancov 2“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade\nnapadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 15 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20\nods. 1, čl. 31, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 49, čl. 73 ods. 2 a čl. 86 písm. a)\nústavy, s čl. 2, čl. 3, čl. 6 a čl. 8 dohovoru, s čl. 1 dodatkového protokolu, s čl. 3 ods. 4, čl. 4 ods. 1\na 2 písm. a) a čl. 6 ods. 1 ústavného zákona, s čl. 19 v spojení s čl. 2 až čl. 14 a čl. 20 dohovoru\no korupcii a s čl. 29 a čl. 30 v spojení s čl. 15 až čl. 25 a s čl. 36 dohovoru OSN o boji proti\nkorupcii.\n34. Skupina poslancov 2 zároveň ústavnému súdu navrhuje, aby spolu s prijatím ich návrhu\nna ďalšie konanie pozastavil účinnosť napadnutého zákona ako celku a aby v uznesení, ktorým\nrozhodne o pozastavení napadnutého zákona, zároveň rozhodol, že „Toto uznesenie nadobúda\nprávoplatnosť a vykonateľnosť v neskorší z nasledujúcich okamihov: (a) okamihom jeho prijatia\nÚstavným súdom Slovenskej republiky alebo (b) okamihom zverejnenia zákona z 8. februára 2024\nč. [•]/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisová ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.\n35. Podstatou návrhu skupiny poslancov 2 je namietaný nesúlad napadnutého zákona\ns referenčnými normami označenými v návrhu skupiny poslancov 2, pričom výhrady skupiny\nposlancov 2 sa týkajú tak legislatívneho procesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý, ako\naj samotného obsahu napadnutého zákona.\n36. Skupina poslancov 2 uvádza, že napadnutý zákon predstavuje zásadnú reformu trestných\nkódexov (rozsahovo na úrovni ich rekodifikácie) a mení nastavenie trestnej politiky štátu\npredovšetkým pri ekonomickej trestnej činnosti. V dôsledku zmien trestných kódexov bude\nodhaľovanie, vyšetrovanie a postihovanie korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti sťažené.\nZmeny v Trestnom zákone (čl. I napadnutého zákona) spočívajú predovšetkým v drastickom\nznižovaní trestných sadzieb pri ekonomických trestných činoch, ako aj v drastickom skracovaní\npremlčacích dôb. Ďalej sa upravujú hranice škody (resp. prospechu a rozsahu), čo spôsobuje,\nže mnoho trestných činov sa posúva z kategórie zločinu do kategórie prečinu už aj bez ďalších\nzásahov, resp. mnoho prečinov sa presunie do kategórie priestupkov. Toto má vplyv aj na účinnosť\nprocesných prostriedkov pri stíhaní trestných činov. Orgány činné v trestnom konaní nebudú môcť\npoužiť na vyšetrovanie nových prečinov niektoré operatívno-pátracie či informačno-technické\nprostriedky. Jednou z najvypuklejších zmien v Trestnom poriadku (čl. II napadnutého zákona)\nje napríklad rozsiahla úprava postavenia spolupracujúcich obvinených či rozšírenie oprávnenia\nministra spravodlivosti podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu o schválení dohody o vine a treste.\nĎalšou výraznou zmenou (čl. VII a VIII napadnutého zákona) je zrušenie úradu špeciálnej\nprokuratúry. Túto zmenu vláda ako navrhovateľ zákona odôvodnila údajnými rozhodnutiami\nústavného súdu týkajúcimi sa nízkej kvality rozhodovacej činnosti úradu špeciálnej prokuratúry\na nekoncepčnosťou tejto inštitúcie.\n\n10\n\n37. Argumentáciu skupiny poslancov 2 k napadnutému zákonu možno rozdeliť do nasledovných\noblastí:\nIII.1. K namietaným nedostatkom legislatívneho procesu:\n38. Národná rada rovnako ako akýkoľvek iný orgán verejnej moci, ktorý svojím rozhodovaním\nzasahuje do života jednotlivcov, musí rešpektovať procesné pravidlá, ktorých účelom je garantovať\ndemokratické právne princípy, legitimitu, racionalitu zákonov, procedurálnu spravodlivosť, ako\naj slobodnú politickú súťaž v štáte. Výsledná podoba schváleného zákona je vždy rozhodnutím\nväčšiny, v demokratickom štáte však musia byť rešpektované aj práva parlamentnej opozície,\nv demokracii väčšina rozhoduje, ale menšina musí dostať primeraný priestor na vyjadrenie svojho\nnázoru. Napadnutý zákon je podľa skupiny poslancov 2 výsledkom svojvoľného postupu\nzákonodarcu, ktorý hrubým ignorovaním pravidiel legislatívneho procesu závažne porušil ústavné\nprincípy demokratického a právneho štátu, legality, zákazu svojvôle a ochrany slobodnej súťaže\npolitických síl v demokratickej spoločnosti a z nich vyplývajúce ústavné práva parlamentnej\nopozície.\n39. Proces, ktorým bol prijatý napadnutý zákon, je v mimoriadne závažnom rozpore s pravidlami\nlegislatívneho procesu predovšetkým z toho dôvodu, že neboli ani len marginálne splnené\npodmienky na uskutočnenie skráteného legislatívneho konania. Napadnutý zákon má predstavovať\nreformu trestného práva, ktorá má podľa predkladateľa „posunúť Slovensko smerom ku konceptu\nrestoratívnej justície“. Skrátený legislatívny proces však slúži na prijímanie zákonov alebo\nzákonných ustanovení, ktoré majú ad hoc vyriešiť vzniknuté mimoriadne okolnosti, z ktorých\nvyplýva hrozba porušovania ľudských práv, ohrozenie bezpečnosti alebo hrozba značných\nhospodárskych škôd. Má ísť pritom výlučne o riešenie vzniknutej mimoriadnej okolnosti.\nK zákonným ustanoveniam, ktoré riešia takéto mimoriadne okolnosti, nemožno „pribaliť“\nkomplexnú reformu celého právneho odvetvia. Legálne a legitímne dôvody na skrátené legislatívne\nkonanie, minimálne o tých ustanoveniach, ktoré tvoria ťažisko napadnutého zákona (t. j.\no ustanoveniach extrémne znižujúcich trestné sadzby za vybrané trestné činy, rapídne skracujúcich\npremlčacie lehoty, rozširujúcich možnosti súdov uložiť podmienečné tresty odňatia slobody\nči zrušujúcich úrad špeciálnej prokuratúry), v danom prípade naplnené neboli.\n40. Podľa názoru skupiny poslancov 2 bolo do princípov právneho štátu, parlamentnej diskusie\na do práv parlamentnej opozície zasiahnuté aj tým, že poslanci vládnej koalície v tomto prípade\nskrátené legislatívne konanie „skrátili exponenciálne“, keď svojvoľne skrátili aj trvanie rozpravy\nvo všetkých troch čítaniach. Z dvadsiatich hodín, počas ktorých sa malo rokovať o návrhu\nnapadnutého zákona v prvom čítaní, mala opozícia k dispozícii zhruba desať hodín. V druhom\nčítaní bola rozprava o návrhu napadnutého zákona koalíciou obmedzená na šesťdesiatdva hodín.\nTento čas sa proporčne rozdelil medzi všetky parlamentné strany a opozícia teda spolu dostala\npribližne dvadsaťosem hodín. V druhom čítaní predložil na ústavnoprávnom výbore národnej rady\nposlanec vládnej koalície rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý mal dvadsaťdva strán. Na úplne\nposlednú chvíľu, v čase, keď opozícii zostávalo na rozpravu už len posledných pätnásť minút\nz času, ktorý im vládna koalícia poskytla, predložil ten istý poslanec druhý pozmeňujúci návrh,\nktorý mal dvanásť strán. V treťom čítaní bola rozprava obmedzená po asi dvoch hodinách. Potom,\nkeď v rozprave k tretiemu čítaniu vystúpili len dvaja poslanci (z päťdesiatichštyroch poslancov\nprihlásených do rozpravy) a spravodajca, predseda národnej rady mocensky a bezdôvodne ukončil\n\n11\n\nrozpravu tým, že dal schváliť procedurálny návrh podľa § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku\nna uzavretie rozpravy k návrhu napadnutého zákona. Schválením procedurálneho návrhu o uzavretí\nrozpravy v treťom čítaní odobrali poslanci vládnej koalície možnosť poslancom opozície vystúpiť\nk relevantným právnym otázkam vyplývajúcim z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu\npredloženého v druhom čítaní na poslednú chvíľu.\n41. Skupina poslancov 2 taktiež poukazuje, že ešte v decembri 2023 na zámer vládnej koalície\nnarýchlo, bez odbornej diskusie, v skrátenom legislatívnom konaní prijať rozsiahlu novelu trestných\nkódexov a zrušiť úrad špeciálnej prokuratúry reagovali mimoriadne dôležité inštitúcie Európskej\núnie, Európska prokuratúra, Európska komisia a Európsky parlament. Európsky parlament prijal\n17. januára 2024 uznesenie spochybňujúce schopnosti Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť\nrozpočet EÚ v prípade prijatia novely Trestného zákona. Poslanci Európskeho parlamentu vyhlásili,\nže sú obzvlášť znepokojení neoprávneným využitím zrýchleného legislatívneho procesu v prípade\nnovely Trestného zákona a rozpustenia úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý rieši prípady korupcie\na závažné trestné činy. Hlavná európska prokurátorka zaslala v decembri 2023 Európskej komisii\nlist, v ktorom uviedla, že na základe dôkladnej analýzy kombinácie navrhovaných zmien dospela\nk záveru, že tieto zmeny predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu. Ďalej v liste\nuviedla, že rýchlosť, s akou má vláda v úmysle pristúpiť k týmto zmenám, vyvoláva vážne\npochybnosti o úmysle tejto vlády dodržiavať povinnosti lojálnej spolupráce (v zmysle čl. 4 ods. 3\nzmluvy o EÚ). Európska komisia vydala stanovisko, v ktorom uviedla, že „nedávny vývoj\nna Slovensku je pre Komisiu znepokojujúci“, a opätovne zopakovala hrozbu oklieštenia eurofondov\nv prípade prijatia novely trestných kódexov.\n42. Uvedené argumenty podľa skupiny poslancov 2 svedčia o takej intenzite porušení legislatívneho\nprocesu, že tieto porušenia sú samy osebe (bez ohľadu na obsah napadnutého zákona) dôvodom\nna vyslovenie protiústavnosti napadnutého zákona v zmysle doterajšej rozhodovacej praxe\nústavného súdu.\nIII.2. K namietanému nesúladu čl. I napadnutého zákona:\n43. Skupina poslancov 2 argumentuje, že ustanoveniami čl. I napadnutého zákona dochádza\nku komplexnej reforme zásadnej časti trestného práva hmotného, a to zavedením zmien Trestného\nzákona, ktoré spočívajú najmä v (i) niekoľkonásobnom asymetrickom zvýšení zákonnej hranice\nvýšky škody, ako aj prospechu a rozsahu činu určujúcich pre vyvodenie trestnej zodpovednosti,\nresp. právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu alebo trestného činu vyššej závažnosti; (ii)\nvýznamnom znížení trestných sadzieb majetkových, hospodárskych trestných činov a trestných\nčinov korupcie; (iii) zásadnom znížení premlčacích dôb obzvlášť závažných zločinov, zločinov\naj prečinov (vrátane násilných trestných činov); (iv) rozšírení možnosti uloženia podmienečného\nodkladu výkonu trestu odňatia slobody a podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody\ns probačným dohľadom a zároveň k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby, pri ktorej je súd\npovinný uložiť trest odňatia slobody.\n44. Kombináciou a vzájomným spolupôsobením týchto zásadných zmien dôjde podľa skupiny\nposlancov 2 k rozsiahlemu znefunkčneniu systému vyvodzovania trestnej zodpovednosti\na ukladania trestov. Zmeny v trestných sadzbách, ktoré preraďujú trestné činy z kategórie zločinov\nna prečiny a z obzvlášť závažných zločinov na zločiny, majú početné a ďalekosiahle dôsledky\nna trestnú zodpovednosť, trestanie a tiež účinné vyšetrovanie. Pri veľkom množstve prečinov, ktoré\n12\n\nvzniknú účinnosťou napadnutého zákona, nebude možné postihovať štádium prípravy, pretože\ntrestnou je len príprava na zločin, skráti sa celková zákonná prípustná lehota väzby (§ 76 ods. 6 a 7\nTrestného poriadku), zníži sa schopnosť štátu vyšetriť trestné činy, pretože pri majetkových\na hospodárskych prečinoch nebude možné nasadiť inštitút agenta (§ 117 Trestného poriadku) ani\nnasadiť informačno-technické prostriedky (odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky\nv zmysle § 115 Trestného poriadku), ovplyvnený bude aj rozsah vyšetrovania, pretože o prečinoch\nsa vedie skrátené vyšetrovanie (§ 202 Trestného poriadku).\n45. Podstatné zníženie trestov v nadväznosti na niekoľkonásobne zvýšené hranice škôd bude mať\nza následok absolútnu neprimeranosť trestných sadzieb, keď aj za závažné trestné činy z hľadiska\nspôsobeného následku ‒ výšky škody, získaného prospechu či rozsahu činu ‒ bude trestná sadzba\nneproporcionálne nízka. Za obzvlášť závažné zločiny by pred účinnosťou napadnutého zákona\nmusel byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bez možnosti uloženia trestu domáceho\nväzenia alebo iného alternatívneho trestu samostatne, no po účinnosti týchto zásadných zmien\nsa z obzvlášť závažných zločinov stanú len prečiny, pri ktorých sa trestná sadzba prepadne z 10 až\n15 rokov na 0 až 4 roky (resp. 1 až 4 alebo 1 až 5 rokov), čo predstavuje zásadný prepad v trestných\nsadzbách, ktorý naruší generálnu a individuálnu prevenciu, keďže tieto trestné sadzby nemajú\nžiaden odstrašujúci účinok.\n46. Kombinácia niekoľkonásobného zvýšenia hraníc škôd spolu so zásadným znížením trestných\nsadzieb v nadväznosti na zvýšenie hraníc trestu odňatia slobody, pri ktorých je možné uložiť\npodmienečný odklad výkonu trestu s alebo bez probačného dohľadu, spôsobí takmer až vymiznutie\nukladania trestov odňatia slobody za majetkové, hospodárske a korupčné trestné činy, čím\nsa výrazne oslabí odstrašujúci účinok trestného práva. Uvedené bude mať nepochybne negatívny\ndopad na generálnu a individuálnu prevenciu trestnoprávnych noriem.\n47. Zásadné znižovanie premlčacích dôb, ktoré nebolo podrobené žiadnej analýze posúdenia\nnásledkov na prebiehajúce trestné konania a posúdenia budúcich vplyvov na kriminalitu, spôsobí\nzávažné negatívne dôsledky v oblasti trestnoprávnej ochrany. Zasiahne prebiehajúce trestné\nstíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to, či sú v štádiu tesne pred\nprávoplatným vynesením rozsudku. Dôjde tiež k zásadnému narušeniu právnej istoty a dôvery\nadresátov práva v právny poriadok, zásahu do legitímnych očakávaní poškodených v trestných\nkonaniach a do ich základných ľudských práv.\n48. Podľa názoru skupiny poslancov 2 ustanovenia čl. I napadnutého zákona nie sú v súlade ani\ns medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky zabezpečiť účinné, úmerné a odradzujúce\nsankcie a opatrenia vrátane trestov obsahujúcich odňatie slobody pri korupčných trestných činoch\npodľa čl. 19 v spojení s čl. 2 až čl. 14 dohovoru o korupcii a medzinárodným záväzkom ustanoviť\ndlhé premlčacie doby a sankcie zohľadňujúce závažnosť ekonomických trestných činov podľa\nčl. 29 a čl. 30 v spojení s čl. 15 až 25 dohovoru OSN o boji proti korupcii. Rekodifikačnými\nzmenami trestania, ktoré prináša čl. I napadnutého zákona, totiž dochádza k „absolútnemu prepadu“\nsankcií za ekonomické a korupčné trestné činy, t. j. nejde o proporcionálne zníženie trestných\nsadzieb, ale o dramatický, neúmerný pokles, ktorý spôsobí, že tresty za korupčné trestné činy stratia\nodradzujúci účinok a nebudú účinné ani v rámci generálnej a individuálnej prevencie. Dramatické\nskrátenie premlčacích dôb za korupčné a ekonomické trestné činy, ku ktorým dôjde účinnosťou čl. I\nnapadnutého zákona, kedy sa premlčacie doby skracujú pri viacerých trestných činoch aj o tri\n\n13\n\nštvrtiny (z 20 na 5 rokov), prípadne o polovicu (z 20 na 10 rokov), jednoznačne porušuje\npodmienku primeranosti a dostatočnosti premlčacích dôb a už vôbec nie je v súlade\ns medzinárodným záväzkom ustanoviť dlhé premlčacie lehoty.\n49. Ustanovenia čl. I napadnutého zákona porušujú podľa skupiny poslancov 2 aj pozitívny záväzok\nštátu vytvoriť dostatočný právny rámec na ochranu základných ľudských práv a slobôd spolu\ns pozitívnym záväzkom štátu viesť efektívne vyšetrovanie trestných činov porušujúcich základné\npráva a slobody a z tohto dôvodu nie sú v súlade s viacerými ustanoveniami dohovoru, dodatkového\nprotokolu a ústavy, ktorých procesná stránka zaistenie takýchto záruk v rámci plnenia pozitívneho\nzáväzku štátu pri ochrane týchto práv vyžaduje (napr. v rámci práva na život, na ochranu pred\nneľudským, krutým a ponižujúcim zaobchádzaním, na ochranu súkromia či na ochranu vlastníctva).\nIII.3. K namietanému nesúladu čl. II napadnutého zákona:\n50. V súvislosti s čl. II napadnutého zákona skupina poslancov 2 uvádza, že tento zavádza možnosť\norgánov činných v trestnom konaní a súdu použiť v trestnom konaní dôkaz získaný nezákonným\nspôsobom v prípade, ak sa tento dôkaz použije iba v prospech obvineného. Medzi základné zásady\nTrestného poriadku patrí zásada rovnosti strán pred súdom. Zákonodarca však v danom prípade\nopomína iné strany trestného konania, medzi ktoré patrí aj poškodený. Poškodenému rovnako ako\nobvinenému ústava aj Trestný poriadok zaručujú právo na spravodlivý súdny proces a v rámci neho\nna rovnosť strán v konaní pred súdom a rovnosť zbraní. Napadnutým zákonom nepochybne\ndochádza k zásahu, ktorý zásadným spôsobom zasahuje do práva na spravodlivý proces, práva\nna rovnosť strán konania a s tým súvisiacu rovnosť zbraní subjektov trestného konania odlišných\nod obvineného. Napadnutý zákon preto nie je v súlade s čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy.\n51. Trestný poriadok v § 237 ods. 3 určuje, kedy v trestnom konaní vo veci samej rozhoduje senát,\nsamosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Toto určenie závisí od právnej kvalifikácie skutku\n(prečin, zločin) a od zákonnej trestnej sadzby. V dôsledku plošného zníženia trestných sadzieb\na zmeny kvalifikácie mnohých zločinov na prečiny čl. I napadnutého zákona nevyhnutne dôjde\nk tomu, že vo veciach, v ktorých doteraz bol príslušný konať senát, bude príslušný konať\nsamosudca. Napadnutý zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktorým by sa riešilo zachovanie\npríslušnosti senátu vo veciach, v ktorých vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie bude účinnosťou\nnapadnutého zákona príslušný konať samosudca. V takýchto trestných veciach, ktorých bude\nvzhľadom na zásadné a plošné zníženie trestných sadzieb veľké množstvo, dôjde účinnosťou\nnapadnutého zákona k odňatiu vecí ich zákonným sudcom (zasadajúcim v senátoch), čo je\nv rozpore s čl. 48 ods. 1 ústavy.\n52. Skupina poslancov 2 taktiež poukazuje, že čl. II napadnutého zákona zavádza v § 371 ods. 2\nTrestného poriadku povinnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie proti rozsudku súdu, ktorým\nschválil dohodu o vine a treste, ak táto dohoda nie je so zreteľom na závažné porušenie\nhmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá. Zároveň predlžuje lehotu podľa § 370\nods. 1 Trestného poriadku, dokedy je možné podať dovolanie v neprospech obvineného,\nz pôvodných šiestich mesiacov na tri roky odo dňa doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi.\nPodľa napadnutého zákona sa ustanovenie § 370 ods. 1 Trestného poriadku v znení\nod 15. marca 2024 (t. j. od navrhovanej účinnosti napadnutého zákona) použije aj na dohody o vine\na treste schválené pred 15. marcom 2024. Napadnutým zákonom dochádza k závažnému zásahu\ndo právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní obvinených, s ktorými bola uzatvorená dohoda\n14\n\no vine a treste, ako aj k zásahu do princípu trojdelenia moci, keď predstaviteľ výkonnej moci dostal\nprávomoc posudzovať primeranosť a spravodlivosť dohody o vine a treste, čo je výlučne právomoc\npatriaca súdnej moci. Napadnutý zákon sa preto podľa navrhovateľov 2 dostáva do rozporu s čl. 1\nods. 1 ústavy.\nIII.4. K namietanému nesúladu ostatných článkov napadnutého zákona:\n53. Skupina poslancov 2 poukazuje, že dohovor OSN o boji proti korupcii, ako aj dohovor\no korupcii vyžadujú, aby ich zmluvné strany zriadili špecializované inštitúcie, ktoré sa zaoberajú\nbojom proti korupcii. Napadnutý zákon ruší inštitúciu (úrad špeciálnej prokuratúry), na zriadenie\nktorej sa Slovenská republika zaviazala prijatím dohovoru OSN o boji proti korupcii a dohovorom\no korupcii, a to bez adekvátnej náhrady. Citované dohovory síce nehovoria o potrebe zriadiť\nsamostatnú inštitúciu, ktorá by sa venovala výlučne vyšetrovaniu, resp. stíhaniu či súdeniu trestných\nčinov korupcie, stanovujú však povinnosť zriadiť aspoň špecializovanú časť už existujúcej\ninštitúcie, ktorá by spĺňala predpoklady a podmienky stanovené dohovorom OSN o boji proti\nkorupcii a dohovorom o korupcii. Napadnutý zákon však spomenuté medzinárodnoprávne záväzky\nnijakým spôsobom nereflektuje, práve naopak, spôsobuje ich porušenie.\n54. Z dôvodu absurdne krátkej legisvakačnej doby napadnutého zákona zároveň nestihne ani\nprebehnúť riadne odovzdanie agendy medzi úradom špeciálnej prokuratúry a jednotlivými\nkrajskými prokuratúrami, ktorým budú spisy vo veciach riešených dosiaľ úradom špeciálnej\nprokuratúry odstúpené. Keďže ide o množstvo mimoriadne rozsiahlych živých spisov v rámci\ntrestných konaní, v ktorých prebieha vyšetrovanie, je nemysliteľné, aby sa noví prokurátori\noboznámili s obsahom daných spisov a s už vykonanými procesnými úkonmi tak, aby\nsa zabezpečila kontinuita vo vyšetrovaniach. Tieto obavy tlmočila predkladateľom napadnutého\nzákona aj Rada prokurátorov Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo 6. decembra 2023.\n55. Skupina poslancov 2 uvádza, že legisvakačná doba napadnutého zákona je absolútne\nnedostatočná na to, aby sa adresáti právnych noriem, laická verejnosť a orgány aplikácie práva mali\nmožnosť dostatočne oboznámiť s rozsiahlymi až rekodifikačnými zmenami Trestného zákona,\nTrestného poriadku a ďalších nadväzujúcich právnych predpisov, čím dochádza k porušeniu\nústavných požiadaviek predvídateľnosti práva, stability právneho poriadku a materiálnej\ndostupnosti právnych noriem. Nestačí totiž len formálne zverejnenie právneho predpisu v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky (ďalej len ,,zbierka“ alebo „zbierka zákonov“), pre princíp právnej\nistoty je významná aj materiálna možnosť adresátov práva náležite sa oboznámiť so zmenami\nv právnom poriadku, o to viac, keď ide o zásadné a rozsiahle zmeny trestnoprávnej zodpovednosti,\ntrestných sankcií a trestného procesu s priamym dopadom aj na prebiehajúce trestné konania.\nV tejto súvislosti navrhovatelia 2 poukazujú na skutočnosť, že v doterajšej legislatívnej praxi sa\ndĺžka legisvakačnej doby pri prijatí nového Trestného zákona a pri jeho väčších zmenách\npohybovala v rozmedzí od troch do ôsmich mesiacov.\nIV.\nPredbežné prerokovanie návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov\n56. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 2/2024-115 z 27. februára 2024 rozhodol, že veci vedené\nústavným súdom pod sp. zn. Rvp 505/2024 (návrh prezidentky), sp. zn. Rvp 520/2024 (návrh\n\n15\n\nskupiny poslancov 1) a sp. zn. Rvp 529/2024 (návrh skupiny poslancov 2) spája na spoločné\nkonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 505/2024.\n57. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná\nrada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na\nzačatie konania. Vychádzal pritom z čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj z § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1\nzákona o ústavnom súde. Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu\nmožno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n58. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrhy ako subjekty, ktoré sú na to procesne legitimované podľa čl. 130 ods. 1 písm. b)\nústavy [pozri tiež § 74 písm. b) zákona o ústavnom súde], resp. podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy\n[pozri tiež § 74 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Z príloh k návrhu skupiny poslancov 1 vyplýva,\nže návrh na začatie konania podalo 36 poslancov národnej rady, z príloh k návrhu skupiny\nposlancov 2 vyplýva, že návrh na začatie konania podalo 39 poslancov národnej rady. Na tomto\nzáklade ústavný súd konštatuje, že podmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy, aby návrh podala\nnajmenej pätina poslancov národnej rady, bola v prípade návrhu skupiny poslancov 1, ako aj\nv prípade návrhu skupiny poslancov 2 splnená.\n59. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, prezidentka, skupina\nposlancov 1, ako aj skupina poslancov 2 v súlade s § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde\nsprávne ako účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, označujú národnú radu, ktorá\nnapadnutý zákon prijala.\n60. Podľa § 75 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov musí obsahovať označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou\nzmluvou navrhovateľ namieta. Podľa čl. 125 ods. 4 ústavy ústavný súd nerozhoduje o súlade\nnávrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou,\ns medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo\ns ústavným zákonom.\n61. Vo svetle citovanej právnej úpravy spočíva špecifikum všetkých návrhov na začatie konania\no súlade právnych predpisov v tom, že napadnutý zákon v nich nie je označený číslom, pod ktorým\nbol vyhlásený v zbierke zákonov, keďže ku dňu doručenia návrhov na začatie konania ústavnému\nsúdu nebol napadnutý zákon v zbierke zákonov ešte vyhlásený.\n62. Prezidentka v tejto súvislosti vo svojom návrhu tvrdí, že v situácii, keď je už znenie\nnapadnutého zákona podpísané predsedom parlamentu, predsedom vlády aj prezidentkou,\nneprichádzajú do úvahy žiadne ďalšie zmeny alebo úpravy jeho obsahu. Napadnutý zákon preto\nuž nie je možné formálne ani materiálne považovať za „návrh zákona“, čo by vylučovalo možnosť\nústavného súdu o ňom konať. Publikácia v zbierke zákonov je aktom, ktorý existuje predovšetkým\npreto, že adresáti právnej normy ani orgány aplikácie práva z povahy veci nedisponujú fyzickým\noriginálom zákona alebo jeho fotokópiou. To však nič nemení na tom, že definitívne znenie\nnapadnutého zákona, ktoré je aj prílohou návrhu prezidentky na začatie konania, je známe ako\n\n16\n\nprezidentke, tak aj ústavnému súdu, a nie je možné publikovať ho v zbierke zákonov v inom znení,\nprípadne ho v nej vôbec nepublikovať, nanajvýš je možné túto publikáciu odďaľovať.\n63. Skupina poslancov 1 v tejto súvislosti vo svojom návrhu na začatie konania (bod 2.3 a nasl.\nodôvodenia návrhu na začatie konania) poukazuje na to, že pojem „návrh zákona“ bližšie\nšpecifikuje zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no zbierke zákonov“), z ustanovenia § 19 ktorého síce vyplýva, že právne predpisy nadobúdajú\nplatnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov, zároveň však platí, že vo fáze medzi podpisom\nzákona a jeho publikovaním v zbierke zákonov nejde o „návrh zákona“, ale ide výslovne o „právny\npredpis“. Vyplýva to z ustanovení § 21 ods. 2 zákona o zbierke zákonov, podľa ktorého súčasťou\nžiadosti o vyhlásenie musí byť text právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva\npodpísaný oprávnenými osobami. Podľa § 21 ods. 4 zákona o zbierke zákonov v čase od podania\nžiadosti o vyhlásenie do okamihu vyhlásenia v zbierke zákonov je ministerstvo spravodlivosti\noprávnené vykonať korektúru chýb v podpísanom znení právneho predpisu, iného aktu a aktu\nmedzinárodného práva, a to chýb v písaní, počítaní, jazykových chýb, grafických chýb a chýb\nv citáciách. Podľa názoru skupiny poslancov 1 teda zákon o zbierke zákonov podpísané znenie\nprávneho predpisu považuje za právny predpis a nejde už viac iba o návrh zákona, a preto\nsa neuplatní výluka z právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 4 ústavy.\n64. Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska splnenia obsahových náležitostí návrhov na začatie\nkonania nič nebráni ich prijatiu na ďalšie konanie. Z formálneho hľadiska sa zdá byť prekážkou\nprijatia návrhov na ďalšie konanie skutočnosť, že v čase podania návrhov napadnutý zákon\nnenadobudol platnosť, pretože nebol publikovaný v zbierke zákonov. V obdobnej situácii sa\nústavný súd nachádzal vo veci sp. zn. PL. ÚS 8/2022, kedy však návrh navrhovateľov meritórne\nprejednal až po publikácii napadnutého zákona a po doplnení návrhu o jeho označenie číslom\nv zbierke zákonov. Otázka možnosti prijatia návrhu na ďalšie konanie za situácie, keď zákon nie je\nformálne platný, vyvstáva v tejto veci o to intenzívnejšie, že ústavný súd sa musí vysporiadať\ns návrhmi navrhovateľov na pozastavenie jeho účinnosti. Predpokladom rozhodnutia o pozastavení\núčinnosti zákona podľa čl. 125 ods. 2 ústavy je totiž prijatie návrhu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov na ďalšie konanie. Preto nemožno od seba oddeliť posudzovanie oboch týchto\notázok.\n65. Novela ústavy č. 90/2001 Z. z. zaviedla inštitút pozastavenia účinnosti napadnutých právnych\npredpisov na základe skúseností z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynulo, že vyslovenie nesúladu\npreskúmavaného právneho predpisu potom, keď už bol po určitý čas aplikovaný, v mnohých\nprípadoch znižovalo efektivitu ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom. Podľa dôvodovej\nsprávy (tlač 643, II. volebné obdobie) je tento inštitút „reakciou na problémy, ktoré sa dosiaľ\nvyskytli v súvislosti s uplatňovaním tejto právomoci ústavného súdu“ a názorným príkladom\ntakéhoto uplatňovania protiústavného právneho predpisu v praxi v súvislosti s doterajšou\nrozhodovacou činnosťou ústavného súdu mali byť napr. „rozhodnutia vo veciach právnej úpravy\nprivatizácie“. S uvedeným súvisí, že právny poriadok okrem tradičných noriem, ktoré regulujú\nopakujúce sa situácie, pozná aj normy, ktoré sa naplnia okamihom nadobudnutia ich účinnosti.\nTypicky ide o normy, ktorými sa (i) transformuje určitý právny inštitút (porov. napr. § 871\nObčianskeho zákonníka) alebo (ii) sa zrušujú, resp. zriaďujú právne entity ‒ inštitúcie. Ak by\n\n17\n\nústavný súd nemohol pozastaviť účinnosť tohto typu noriem, tak by nemohol efektívne\npreskúmavať ich ústavnú súladnosť a tak realizovať súdnu ochranu ústavnosti (čl. 124 ústavy).\n66. Ako príklad možno v zmienenom kontexte poukázať na konanie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 8/2021, v ktorej generálny prokurátor napádal neústavnosť premeny opatrení Úradu\nverejného zdravotníctva na vyhlášky. Návrh bol ústavnému súdu doručený 18. marca 2021, pričom\npremena uvedených právnych aktov nastala na základe ustanovenia napadnutého právneho predpisu\núčinného už 15. októbra 2020. Ústavný súd nepozastavenie § 63l zákona o ochrane verejného\nzdravia odôvodil tým, že ide o normu, ktorá má znaky „normy – opatrenia“, teda o normu, ktorá\nsa napĺňa v jednom okamihu, a preto je jej pozastavenie už neúčelné.\n67. Ústava ustanovuje, že zákon nadobúda platnosť vyhlásením (čl. 87 ods. 4). Sú však situácie,\npodľa ktorých zákon môže výnimočne nadobudnúť platnosť a účinnosť v deň vyhlásenia (v zmysle\n§ 19 ods. 2 zákona o zbierke zákonov „ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom,\nmôže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom\nvyhlásenia v zbierke zákonov“). Teda rovnako v situácii, keď nadobudnutie platnosti právneho\npredpisu splýva s jeho účinnosťou, by ústavný súd nemohol suspendovať normu tak, aby\nnenadobudla účinnosť. Z týchto dôvodov je potrebné prostredníctvom interpretácie a aplikácie\nústavného textu vyvážiť požiadavku riadneho prijatia veci na ďalšie konanie a pozastavenia\núčinnosti na jednej strane a riadneho nadobudnutia platnosti preskúmavaného právneho predpisu na\nstrane druhej.\n68. Ústavný súd konštatuje, že účinnosť právneho predpisu, ktorú nadobúda vyhlásením (teda\nsúčasne s nadobudnutím jeho platnosti), možno pozastaviť tým spôsobom, že ústavný súd rozhodne\no prijatí návrhu na ďalšie konanie a pozastavení účinnosti ešte pred publikáciou napadnutého\nprávneho predpisu. V tejto súvislosti sa však musí vysporiadať so skutočnosťou, že pri\npozastavovaní účinnosti predpisov, ktorých nadobudnutie účinnosti je identické s dňom ich\nvyhlásenia v zbierke zákonov, posudzuje predpis, ktorý ešte nenadobudol platnosť. K tomu je\npotrebné uviesť, že ústavný súd môže preskúmať zákon až v štádiu po definitívnom schválení\nnárodnou radou, keď je nemenne ustálené znenie noriem v ňom obsiahnutých, v ktorých je\nprejavená vôľa poslancov, a na nadobudnutie jeho platnosti je potrebné len vyhlásenie v zbierke\nzákonov. Zbierka zákonov má v našej právnej kultúre tradične dôležitý význam. Ideou, ktorá je\nv pozadí naviazania platnosti právneho predpisu na publikáciu, je predovšetkým informovanie tých,\nktorých predpisy zaväzujú, teda jednotlivcov (porov. body 67 a nasl. nálezu PL. ÚS 8/2021 –\nvyhlášky ÚVZ, tiež uznesenie PL. ÚS 24/2019 – domáce vzdelávanie). Táto funkcia zbierky\nzákonov súvisiaca s platnosťou viazanou na publikáciu predpisov nie je predbežným prieskumom\nzákona zo strany ústavného súdu nijako oslabená. V širšom zmysle, skutočnosť, že ústavný súd\npredbežne preskúma ešte nepublikovaný zákon, nie je na úkor právnej istoty jednotlivcov a ani na\núkor kompetencií iných štátnych orgánov. Z hľadiska textu ústavy možno na podporu možnosti\npredbežného prieskumu uviesť, že čl. 87 ústavy používa pojem „zákon“ už pred jeho publikáciou,\nresp. nepoužíva v tomto štádiu normotvorby pojem „návrh zákona“ („Ak prezident Slovenskej\nrepubliky vráti zákon s pripomienkami...“, „Zákon podpisuje...“, „Zákon nadobúda platnosť...“).\nÚstava v čl. 125 ods. 4 zakazuje prieskum návrhu zákona. Z ustanovenia čl. 87 ústavy, ako aj\nnadväzujúcej zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone o zbierke zákonov (porovnaj bod 63\nodôvodnenia) však vyplýva, že schválený, ale ešte nepublikovaný zákon už nie je návrhom zákona.\nNávrh zákona predchádza prejaveniu vôle poslancov, či s ním súhlasia. Článok 125 ods. 4 zakazuje\n18\n\nústavnému súdu konzultačnú činnosť pri tvorbe práva, akú majú napríklad štátne rady v niektorých\nkrajinách, prípadne akú predpokladal čl. 89 ústavného zákona č. 143/1968 Zb., nevylučuje však\npredbežné prerokovanie a rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého\nprávneho predpisu ešte pred jeho publikovaním. Ústavný súd pritom nezasahuje do normatívneho\ntextu zákona, k čomu môže dôjsť až jeho derogačným nálezom, s postupným následkom nielen\nstraty účinnosti, ale aj platnosti podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, ktorú (platnosť) na taký účel\n(meritórneho rozhodovania) musí právny predpis už predbežne nadobudnúť; ak ústavný súd\nrozhodne derogačným nálezom v legisvakačnej lehote s atribútmi podľa čl. 125 ods. 6 ústavy,\nprávny predpis nenadobudne účinnosť a stratí len platnosť.\n69. Ústavný súd už uviedol, že pozastavenie účinnosti môže byť z hľadiska ochrany ústavnosti\nnajužitočnejšie najmä pri prieskume noriem typu norma-opatrenie, teda noriem, ktoré sa v zásade\nnapĺňajú v jednom okamihu. V tomto zmysle ide pri týchto normách o odlišné právne situácie než\nv uznesení sp. zn. PL. ÚS 8/2022 (zákaz prieskumu ústavných zákonov). V uvedenej veci\nnavrhovatelia namietali nesúlad čl. 125 ods. 4 druhej vety ústavy stanovujúcej zákaz rozhodovania\no súlade ústavného zákona s ústavou, pričom návrh na ústavný súd bol podaný pred nadobudnutím\nplatnosti tohto ustanovenia. Navrhovatelia žiadali pozastavenie jeho účinnosti. Ústavný súd\nv uznesení uviedol, že „podmienkou preskúmania normy je riadne nadobudnutie jej platnosti“ (bod\n16). Ústavný súd však napokon z tohto dôvodu návrh neodmietol, pretože napadnutá norma\nmedzičasom platnosť nadobudla (bod 17 uznesenia PL. ÚS 8/2022).\n70. V označenom uznesení ústavný súd každopádne vyjadril právny názor, podľa ktorého nemôže\nposudzovať predpis pred nadobudnutím jeho platnosti. Vo veci sp. zn. PL. ÚS 8/2022 však išlo\no normu, ktorá sa týkala upresnenia kompetencie ústavného orgánu, zhodou okolností ústavného\nsúdu. Táto norma nemá sama osebe bezprostredné právne účinky. Je len základom pre konanie\nústavného súdu, ktoré musí byť iniciované. Z tohto dôvodu ide o odlišnú právnu situáciu než pri\nprieskume a pozastavovaní účinnosti noriem, ktoré majú priame a z hľadiska reverzibility niekedy\nzložité právne účinky. V takýchto situáciách by striktné trvanie na nadobudnutí platnosti\npreskúmavaného právneho predpisu v čase rozhodovania bránilo pozastaveniu okamžite\nnastupujúcich právnych účinkov daného právneho predpisu.\n71. Nemožno ešte prehliadnuť, že z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 8/2022 tiež vyplýva, že ak\nmedzičasom napadnutá norma platnosť nadobudne, tak možno plynulo pokračovať v konaní o veci.\n72. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že jeho rozhodnutím o pozastavení\núčinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia (čl. 125 ods. 2, 5 a 6 ústavy,\n§ 78 až § 85 zákona o ústavnom súde) sa eliminuje spôsobilosť právneho predpisu normatívne\na s právnou záväznosťou regulovať spoločenské vzťahy v nadväznosti na právnym predpisom\npredpokladané skutkové deje; uznesenie ústavného súdu o tejto otázke môže obsahovo vyvolať buď\npozastavenie trvania už nadobudnutej účinnosti právneho predpisu, alebo pozastavenie možnosti\nprávneho predpisu nadobudnúť účinnosť (napr. PL. ÚS 12/2021-79).\n73. V nadväznosti na predchádzajúci bod možno podrobnejšie uviesť, že k pozastaveniu účinnosti\nprávneho predpisu môže dôjsť v prvej alternatíve rozhodnutím ústavného súdu po jej nadobudnutí\n(t. j. dočasným „prerušením“ či „zmrazením“ účinnosti právneho predpisu, resp. „vyvolaním jej\nspočívania“), pričom platnosť právneho predpisu ostáva zachovaná. V druhej alternatíve môže byť\ndočasne pozastavená samotná „možnosť“ právneho predpisu nadobudnúť účinnosť, a to: (i)\n19\n\nrozhodnutím ústavného súdu po nadobudnutí platnosti právneho predpisu jeho vyhlásením\nv zbierke zákonov, teda v legisvakačnej lehote, alebo (ii) ak predchádzajúce riešenie nie je možné\nalebo by nebolo účelné (najmä ak má právny predpis nadobudnúť účinnosť jeho vyhlásením),\nrozhodnutím ústavného súdu po zavŕšení priebehu legislatívneho procesu, no pred vyhlásením\nprávneho predpisu v zbierke zákonov. Pozastavenie účinnosti právneho predpisu dostatočne\nidentifikovaného v uznesení ústavného súdu inak než jeho poradovým číslom v zbierke zákonov\nv takom prípade nebráni nadobudnutiu jeho platnosti následným vyhlásením tohto predpisu\nv zbierke zákonov.\n74. Záver uvedený v predchádzajúcom bode predstavuje posun v doterajšej rozhodovacej činnosti\nústavného súdu, reagujúc na okolnosti posudzovanej veci. Ide o posun v judikatúre, ktorý nenaráža\nna formálno-právnu prekážku v texte ústavy a je vyvolaný okolnosťou evidentnej hrozby\nnenaplnenia účelu čl. 125 ods. 2 ústavy v prípade rozhodovania ústavného súdu o predmetnej\notázke až po vyhlásení právneho predpisu v zbierke zákonov v prípadoch, ak má nadobudnúť\núčinnosť už vyhlásením (§ 19 ods. 2 zákona o zbierke zákonov) alebo ak je v danom prípade\nlegisvakačná lehota príliš krátka na to, aby právoplatnosť a všeobecná záväznosť uznesenia\nústavného súdu o pozastavení účinnosti právneho predpisu, ak by rozhodol až po jeho vyhlásení,\n„predstihla“ alebo „dostihla“ účinnosť napadnutého právneho predpisu.\n75. Vychádzajúc z uvedených záverov, ústavný súd konštatuje, že napadnutý zákon predstavuje\nspôsobilý predmet konania. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj aktuálny legislatívny vývoj, keď\nbol 22. februára 2024 národnej rade doručený vládny návrh zákona (parlamentná tlač č. 204) spolu\ns návrhom na jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní (parlamentná tlač č. 203),\nktorým vláda navrhuje národnej rade zmeniť normatívny text napadnutého zákona, resp. zvrátiť\nniektoré z budúcich účinkov napadnutého zákona, a to hoci napadnutý zákon nebol dosiaľ\npublikovaný v zbierke zákonov a nenadobudol platnosť.\n76. Z obsahu predmetných návrhov na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené aj požiadavky\nustanovené v § 75 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde, keďže navrhovatelia v návrhoch\nna začatie konania označili konkrétne referenčné normy, s ktorými nie je napadnutý zákon podľa\nich názoru v súlade, a zároveň v návrhu na začatie konania uviedli aj konkrétne ústavnoprávne\nrelevantné dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam o súlade s označenými konkrétnymi článkami\nústavy, ústavného zákona a kvalifikovaných medzinárodných zmlúv.\n77. Samotné dôvody nesúladu napadnutého zákona uvedené v návrhoch na začatie konania\npovažuje ústavný súd za potrebné podrobiť meritórnemu prieskumu, a to z hľadiska možného\nporušenia ústavných princípov alebo práv, ktoré by mohlo mať za následok vyslovenie nesúladu\nnapadnutého zákona. Ústavný súd preskúma napadnutý zákon v kontexte námietok sťažovateľov,\navšak len z hľadiska súladu so sťažovateľmi označenými ustanoveniami ústavy a iných v konaní\no súlade právnych predpisov použiteľných referenčných noriem, a to pri neprekročení zásahu do\npôsobnosti zákonodarcu s intenzitou nahrádzania jeho pozície. Ako totiž ústavný súd stabilne\nzdôrazňuje vo svojej judikatúre, môže byť negatívnym zákonodarcom len pri normatívnom\nprelomení ústavných mantinelov a mimo tohto rámca neskúma a nereviduje obsahovú správnosť,\nkvalitu a efektívnosť právnej úpravy, v tomto prípade také parametre trestnej politiky štátu, keďže\nv ústavnom systéme deľby moci nemá postavenie druhej komory parlamentu (národnej rady).\n\n20\n\n78. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo\nmožné návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov pri predbežnom prerokovaní čo i len\nv časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona o ústavnom súde), a preto boli tieto návrhy\nna začatie konania v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijaté na ďalšie konanie v celom\nrozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nV.\nNávrhy navrhovateľov na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona\nV.1. Odôvodnenie návrhu prezidentky na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona:\n79. Podľa názoru prezidentky v prípade, ak by napadnutý zákon nadobudol účinnosť čo i len\nna minútu, v konkrétnych a mnohých prípadoch dôjde k premlčaniu trestnosti už vyšetrovaných\ntrestných činov (vrátane násilných trestných činov ako napr. vražda, znásilnenie a pod.), ale aj\ntrestných činov dnes neobjasnených, ktorými bola spôsobená ujma na právach poškodených\ntýkajúcich sa napr. ich života, zdravia, súkromia, dôstojnosti, majetku alebo na verejnom záujme\nči chránenej hodnote. Osoba alebo štát, ktorým bola spôsobená škoda alebo ujma na právach\nspáchaním trestného činu, prídu o možnosť účinne sa domáhať náhrady alebo satisfakcie\na nedočkajú sa spravodlivého rozhodnutia v rámci trestného konania. Reálne, bezprostredne\na konkrétnym spôsobom môže dôjsť v prípade účinnosti napadnutého zákona k porušeniu\nzákladných práv a slobôd dotknutých osôb a poškodených.\n80. Prezidentka poukazuje, že napadnutý zákon bol pripravený a predložený na schvaľovanie\nnárodnou radou bez pripustenia potrebnej odbornej diskusie v pripomienkovom konaní, v rámci\njeho prerokovania v parlamente došlo k opakovanému porušeniu rokovacieho poriadku. Následne\npo jeho prijatí je proces jeho publikácie, ktorý je za bežných okolností len technickou\na administratívnou záležitosťou, predmetom obštrukcií, čo je potrebné vnímať v kontexte\nnezvratných následkov, ktoré napadnutý zákon v oblasti trestnej politiky štátu vyvolá. Riadna\na včasná publikácia a dostatočná legisvakácia sú pritom nevyhnutnou podmienkou toho, aby\nsa s rozsiahlou a dopadmi radikálnou zmenou oboznámili orgány verejnej moci, ako aj verejnosť\na pripravili sa na jeho aplikáciu.\n81. Z uvedených dôvodov zastáva prezidentka názor o prítomnosti dôvodov na pozastavenie\núčinnosti napadnutého zákona v zmysle čl. 125 ods. 2 ústavy a podľa § 78 ods. 1 zákona\no ústavnom súde.\n82. Vzhľadom na súvislosti a verejné výroky predstaviteľov vládnej koalície hrozí, že aj pri\npublikácii prípadného uznesenia ústavného súdu o pozastavení účinnosti sa bude taktizovať\ns lehotami tak, aby bolo uverejnené v zbierke až po 15. marci 2024.\n83. Ak by nastala výnimočná situácia, kedy zákon, o ktorom sa rozhoduje, ešte nie je vyhlásený\nv zbierke alebo nie je účinný, nie je účelné čakať na vyhlásenie rozhodnutia ústavného súdu\nv zbierke a jeho právoplatnosť, ale ani nutné, keďže zákon o ústavnom súde upravuje inštitút\nvykonateľnosti, ktorá vie byť voči ešte neúčinnému zákonu aplikovaná aj ako predbežná, a to na\nzáklade rozhodnutia ústavného súdu podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Dosiahne sa tým\núčel, ktorý sa predpokladá pri zverení právomoci rozhodovať o pozastavení účinnosti ústavnému\nsúdu. Navrhovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd vo výroku uznesenia o prijatí návrhu\n21\n\nna ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti napadnutého zákona zároveň podľa § 70 ods. 1 zákona\no ústavnom súde určil, že výrok o pozastavení účinnosti napadnutého zákona je vykonateľný dňom\nrozhodnutia ústavného súdu, a teda nie až jeho vyhlásením v zbierke, ku ktorému môže dôjsť\naž po 15. marci 2024, teda po nadobudnutí účinnosti napadnutého zákona.\n84. V závere návrhu navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo výroku uznesenia o prijatí návrhu\nna ďalšie konanie zároveň podal, v záujme právnej istoty adresátov právnych noriem, ale aj orgánov\nverejnej moci a orgánov aplikujúcich právo v živých konaniach, na ktoré napadnutý zákon má\ndopadať, interpretáciu svojich výrokov, čo sa ich aplikácie v právnych vzťahoch týka (tzv.\ninterpretatívny výrok). Navrhuje, aby ústavný súd určil, že výrok o pozastavení účinnosti\nnapadnutého zákona a o predbežnej vykonateľnosti pozastavenia účinnosti napadnutého zákona\nsa majú vykladať a aplikovať tak, že napadnutý zákon, ktorý v čase prijatia tohto uznesenia nie je\núčinný, nenadobudne v ňom v čl. XIX ustanovených dňoch 15. marca 2024 a 20. marca 2024\núčinnosť, a to ani v prípade vyhlásenia tohto uznesenia ústavného súdu v zbierke až dňa\n15. marca 2024 alebo neskôr.\nV.2. Odôvodnenie návrhu skupiny poslancov 1 na pozastavenie účinnosti napadnutého\nzákona:\n85. Skupina poslancov 1 považuje účinnosť napadnutého zákona za hazard s dôverou v štát\na spravodlivosť, pričom tvrdia, že napadnutému zákonu je potrebné pozastaviť účinnosť\nzo všetkých troch ústavou predpokladaných dôvodov, keďže podľa ich názoru nadobudnutím\núčinnosti napadnutého zákona budú ohrozené základné práva a slobody, bude hroziť značná\nhospodárska škoda a rovnako bude hroziť iný vážny nenapraviteľný následok.\nV.2.1. K ohrozeniu základných práv a slobôd:\n86. V súvislosti s týmto dôvodom pozastavenia účinnosti napadnutého zákona skupina poslancov 1\nargumentuje, že napadnutý zákon radikálne zníži štandard ochrany práv (právnu pozíciu) obetí\na poškodených trestnou činnosťou. Uvedené zníženie štandardu ochrany práv obetí a poškodených\nsa bude týkať práv podľa čl. 15 ods. 1 (právo na život), čl. 16 ods. 1 (právo na nedotknuteľnosť\nosoby), čl. 17 ods. 1 (právo na osobnú slobodu), čl. 19 ods. 1 (právo na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti), čl. 20 ods. 1 (právo vlastniť majetok), čl. 48 ods. 1 (právo na zákonného sudcu)\na čl. 48 ods. 2 (právo na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov) ústavy. K uvedeným\nzásahom dôjde v kombinácii mnohopočetných dopadov napadnutého zákona, ktorého aj len\nminimálne krátka účinnosť spôsobí najmä zánik práv poškodených a obetí trestných činov\nspojených s včasným odsúdením páchateľov trestných činov zákonným sudcom.\n87. Skupina poslancov 1 poukazuje, že okrem tohto zreteľného zásahu napadnutý zákon\nmá množstvo ďalších, či už predvídateľných alebo nepredvídateľných zásahov pre svoju rozsiahlosť\nprávnej úpravy, vzájomnú kombináciu účinkov jednotlivých súčasných zmien viacerých inštitútov\ntrestného práva, či už hmotnej (napríklad premlčanie a radikálne zníženie trestných sadzieb) alebo\nprocesnej povahy (napríklad zmena zákonného sudcu, retroaktívny zásah do práv odsúdených osôb\nv ich neprospech), ktorých dôsledky pre kontamináciu celého procesu prijímania napadnutého\nzákona nemožno nielenže štandardne, ale ani dodatočne nejakým ad hoc režimom vyhodnotiť.\nSamotná skupina poslancov 1 aj počas spracovania návrhu na začatie konania prichádzala na stále\nnové a nové závažné dopady, ktoré ani neboli verejne komunikované, napríklad nezákonná zmena\n\n22\n\nzákonného sudcu, zásadná zmena podmienok premlčania pre výkon trestu vyžadujúca pre\nprerušenie premlčania odsúdenie páchateľa namiesto súčasnej podmienky spáchanie úmyselného\ntrestného činu, nevyčíslené rozpočtové dopady rozšírenia povinnej obhajoby na základe\npozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara, vágna formulácia poľahčujúcich okolností\na demonštratívny výpočet priťažujúcich okolností namiesto taxatívneho výpočtu.\n88. Podľa skupiny poslancov 1 účinnosť napadnutého zákona v sebe skrýva tajomno nepoznaných\ndopadov vo svojom plnom význame a vo svojej kombinácii s neexistenciou fakticky žiadnej\nlegisvakačnej doby pre prípravu orgánov, ktoré majú napadnutý zákon aplikovať, či už orgánov\nčinných v trestnom konaní, súdov alebo priestupkových orgánov, to znamená právnu\nnepredvídateľnosť pre všetkých, koho sa napadnutý zákon dotkne ‒ poškodených, obetí trestných\nčinov, odsúdených, stíhaných osôb, orgánov činných v trestnom konaní, súdov, priestupkových\norgánov, ale aj orgánov Európskej únie pri ochrane svojich finančných záujmov.\n89. Skupina poslancov 1 namieta, že uvedený výsledok účinnosti napadnutého zákona je prejavom\nnie vlády práva, ale vlády ľudí, ktorá nemá nič spoločné s princípmi právneho štátu, ku ktorým sa\nhlási Slovenská republika vo svojom čl. 1 ods. 1 ústavy a ku ktorým sa hlási každý členský štát\nEurópskej únie v čl. 2 zmluvy o EÚ. Skutočnosť, že účinnosťou napadnutého zákona dôjde\nk faktickej amnestii v nespočetnom množstve prípadov bez akéhokoľvek ohľadu na potrebu testu\npotrebnosti, je len dokreslením nijako neodôvodneného vychýlenia zákonodarnej moci z deľby\nmoci v právnom a demokratickom štáte. Účinnosťou napadnutého zákona dôjde k zastaveniu\nstoviek trestných stíhaní z dôvodu uplynutia premlčacích dôb ako dôsledok výrazného posunu\nvšetkých hraníc škody smerom nahor, zníženia trestných sadzieb a skrátenia premlčacích dôb.\nV dôsledku extrémneho zvýšenia hraníc škody dôjde v nespočetnom množstve prebiehajúcich\ntrestných konaní k prekvalifikovaniu skutkov z obzvlášť závažných zločinov na zločiny až prečiny,\nzo zločinov na prečiny až priestupky. Keďže sa k tomu pridáva ešte aj zníženie trestných sadzieb,\npri niektorých trestných činoch výrazné, týchto trestných konaní, u ktorých dôjde\nk prekvalifikovaniu smerom nadol, bude ešte viac. Už toto samo osebe spôsobí, že sa na tieto\nskutky bude aplikovať iná výrazne kratšia premlčacia doba. V kombinácii ešte aj s legislatívnym\nskrátením premlčacích lehôt tak vzniká situácia premlčania stoviek trestných konaní.\n90. Stovky trestných konaní tak budú musieť byť zastavené pre premlčanie a stovky poškodených\nsa tak už nedočkajú spravodlivého rozsudku. Je síce pravdou, že si môžu nárokovať náhradu\nspôsobenej škody v občianskoprávnom konaní, ale v tomto prípade je ich postavenie výrazne\nodlišné, ako keď už majú „v ruke“ právoplatný odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz.\nAj za predpokladu, že páchateľ už by bol známy, kým nie je právoplatne súdom uznaný vinným,\nplatí prezumpcia neviny. Poškodení aj keby išli takýchto potenciálnych páchateľov žalovať\nna civilný súd, v občianskoprávnom konaní platí, že by museli sami preukazovať spôsobenie škody\nkonaním žalovaného (páchateľa). Skupina poslancov 1 zdôrazňuje, že chýba potreba vyňať\ntakýchto páchateľov trestných činov spod trestnej zodpovednosti a súčasne sťažiť prístup\npoškodených k spravodlivosti. Sami poškodení by museli teda dokazovať, že to bol práve žalovaný,\nkto bol páchateľom, akým spôsobom skutok spáchal a akú škodu alebo inú ujmu im tým spôsobil.\nA to všetko bez dôkazných prostriedkov trestného práva, ktoré má k dispozícii vyšetrovateľ\na prokurátor. Takéto občianskoprávne konanie u mnohých poškodených viac spôsobí druhotnú\nviktimizáciu, než im prinesie náhradu škody alebo iné zadosťučinenie. V prípadoch, v ktorých\ndosiaľ nebol páchateľ zistený, a v dôsledku zmien, ktoré nastoľuje novela, bude musieť byť trestné\n23\n\nstíhanie zastavené, tak poškodení nebudú mať ani koho žalovať. Ich trestné činy zostanú navždy\nneobjasnené, ich náhrady škody navždy nedosiahnuteľné. Nebudú si môcť ani nárokovať náhradu\nškody od štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože postup orgánov\nčinných v trestnom konaní alebo súdu nebol nesprávny a ich rozhodnutie o zastavení trestného\nstíhania bude v súlade so zákonom. V týchto prípadoch tak nebude ich právo na spravodlivý proces\nani zdanlivo zachované, ani v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.\n91. Skupina poslancov 1 poukazuje, že právna istota garantovaná v právnom štáte v čl. 1 ods. 1\nústavy bude dňom účinnosti napadnutého zákona hrubo narušená, ba i priamo popretá. Napadnutý\nzákon neponecháva žiaden legisvakačný priestor, jeho účinnosť je nastavená na 15. marec 2024,\nresp. 20. marec 2024 pre zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, čo je prakticky hneď po uverejnení\nv zbierke, takže sa ani orgány činné v trestnom konaní, ani súdy, ani priestupkové orgány, ani\nsamotní poškodení nemajú čas na túto zmenu pripraviť.\n92. Napadnutý zákon tak podľa názoru skupiny poslancov 1 poškodeným berie právo\nna spravodlivý proces bez prieťahov garantovaný v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, právo\nna objasnenie trestných činov, ktorých boli obeťami pri požiadavke pozitívneho záväzku štátu\nchrániť život (čl. 15 ods. 1 ústavy), zdravie (čl. 16 ods. 1 ústavy), osobnú slobodu (čl. 17 ods. 1\nústavy), ľudskú dôstojnosť (čl. 19 ods. 1 ústavy) či majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy) poškodených\na obetí trestných činov, na restoratívnu spravodlivosť, na ktorú sa napadnutý zákon paradoxne\nodvoláva, na náhradu škody, majetkovej aj morálnej, ktorá im bola spôsobená. Nejde pritom „iba“\no poškodených trestnými činmi majetkovými, ale aj násilnými, dokonca trestnými činmi proti tomu\nnajcennejšiemu, čím je život, zdravie, ľudská dôstojnosť. Obete sexuálnych trestných činov, obete\nvrážd a ich blízki môžu byť v dôsledku dopadov napadnutého zákona, ak bude čo i len deň\núčinným, navždy pripravení o spravodlivosť a spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces\nnepatrí len obvinenému, ale aj poškodenému. Poškodený má rovnako právo, aby jeho vec bola\nprerokovaná nezávislým a nestranným súdom.\n93. Následkom skrátenia dĺžky premlčacích dôb bude nepochybne zánik trestnosti viacerých činov.\nZánik trestnosti predstavuje nereparovateľný následok, ktorý ‒ ak raz nastane ‒ dotkne sa všetkých\ntrestných činov spáchaných do 15. marca 2024, ak tieto budú podliehať skrátenej premlčacej dobe.\nZ dôvodu zániku trestnosti mnohých činov ‒ presné číslo nie je možné kvantifikovať, keďže\npotrebnou štatistikou skupina poslancov 1 nedisponuje a zrejme ju nemajú k dispozícii ani orgány\nSlovenskej republiky, nehovoriac o tom, že mnohé z trestných činov sa zatiaľ ani len nemohli stať\nsúčasťou štatistiky, keďže ich obete či poškodení zatiaľ neoznámili ‒ dôjde k zásahu do práv obetí\na poškodených podľa čl. 15 ods. 1 (právo na život), čl. 16 ods. 1 (právo na nedotknuteľnosť osoby),\nčl. 17 (právo na osobnú slobodu), čl. 19 ods. 1 (právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti) a čl. 20\nods. 1 (právo vlastniť majetok) ústavy. K návrhu na začatie konania skupina poslancov 1 zároveň\npripojila tabuľku ponúkajúcu prehľad všetkých trestných činov, ktorých sa skrátenie premlčacej\ndoby dotkne, z ktorej je zrejmé, že dotknutá bude obrovská masa trestných činov a s tým\nnepochybne bude korešpondovať i obrovská masa poškodených a obetí.\n94. Skupina poslancov 1 uvádza, že zmeny týkajúce sa Trestného poriadku sú zmeny, o ktorých\nmožno jednoznačne konštatovať, že sú iba v prospech páchateľov trestnej činnosti a ako také budú\nviesť k predĺženiu trestného procesu s negatívnym dopadom nielen na práva podľa čl. 15 ods. 1\n\n24\n\n(právo na život), čl. 16 ods. 1 (právo na nedotknuteľnosť osoby), čl. 17 (právo na osobnú slobodu),\nčl. 19 ods. 1 (právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti) a čl. 20 ods. 1 (právo vlastniť majetok)\nústavy, ale i na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na zároveň i na právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Zmeny v Trestnom poriadku\nneproporcionálne zasiahnu do práv poškodených a obetí v miere, ktorá bude viesť k porušeniu\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čoho dôsledkom bude porušenie\nuž uvedených ďalších práv. Navyše, neexistencia prechodných ustanovení k zmenám v konaniach\npred súdom, ktoré prinesie napadnutý zákon, spôsobí zmenu zákonného sudcu v rozpore s čl. 48\nods. 1 ústavy.\n95. Vo vzťahu k zrušeniu úradu špeciálnej prokuratúry skupina poslancov 1 namieta, že toto\nzrušenie zasiahne do práva poškodených a obetí na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(čl. 48 ods. 2 ústavy), a to z dôvodu, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry bez náhrady povedie\nnepochybne k predĺženiu trestných stíhaní.\n96. Vychádzajúc z uvedeného, skupina poslancov 1 je presvedčená, že štandard práv poškodených\na obetí sa nadobudnutím účinnosti napadnutého zákona radikálne zníži, pričom rozsah zníženia\ntohto štandardu je bezprecedentný. Je taktiež presvedčená, že napadnutý zákon spĺňa všetky\nústavným súdom posudzované predpoklady na pozastavenie účinnosti, a to skutočnú existenciu\nohrozenia (napadnutý zákon bol prijatý a po svojom vyhlásení v zbierke bude platný), priamosť\nohrozenia (nadobudnutím účinnosti napadnutého zákona bez ďalšieho nastane účinok zmien ‒ napr.\npremlčanie trestného stíhania či zmena zákonného sudcu), ako aj konkrétnosť tohto ohrozenia.\nV.2.2. K hrozbe značnej hospodárskej škody:\n97. V súvislosti s týmto dôvodom pozastavenia účinnosti napadnutého zákona skupina poslancov 1\npoukazuje, že listom zo 6. februára 2024 oznámila Európska komisia Slovenskej republike\npozastavenie hodnotenia štvrtej platby z Plánu obnovy a odolnosti (ďalej aj „POO“) pre Slovenskú\nrepubliku, t. j. 923,8 miliónov eur, kým nebude isté, že obavy Európskej komisie sa vyriešili\ndostatočným spôsobom. Jedna z výhrad sa týkala aj právneho štátu a prijatia novej trestnej politiky.\nPodľa čl. 24(3) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021,\nktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európska komisia posúdi, či boli\nuspokojivo splnené príslušné míľniky a ciele. Uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá,\nže dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov\na cieľov. Európska komisia vyjadrila veľkú obavu, že skrátené legislatívne konanie (a celkovo\nzrýchlený proces prijímania novej trestnej politiky) v kombinácii s veľkým rozsahom reformy\ntrestného práva a avizovanými ďalšími zmenami vytvára značnú neistotu, pokiaľ ide o obsah\nkonečného textu a jeho možných dopadov na predtým splnené míľniky, ako aj vo všeobecnosti,\npokiaľ ide o súlad s právom EÚ. Európska komisia okrem iného vyjadrila aj obavu nad vplyvom\nnovej trestnej politiky na splnenie komponentu 15 (Reforma justície) Plánu obnovy a odolnosti\na špecifikovala konkrétne, v akých častiach. Na záver zaslala Slovenskej republike konkrétne\notázky v tejto súvislosti, ktoré je potrebné zodpovedať s dostatočnými zárukami a istotami pre\nEurópsku komisiu pre kladné posúdenie štvrtej platby z POO a jej úhradu. Otázky sa okrem iného\ntýkajú záruk zo strany Slovenskej republiky pre Európsku komisiu, že prijatím novej trestnej\npolitiky nebudú ohrozené alebo inak dotknuté predtým hodnotené ciele a míľniky v rámci\nkomponentu 15 Plánu obnovy a odolnosti „Reforma súdnictva“. Týkajú sa tiež toho, ako ovplyvní\n\n25\n\nzrušenie úradu špeciálnej prokuratúry opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ, za ktoré\nEurópska komisia predtým udelila Plánu obnovy a odolnosti hodnotenie „A“. V rámci reformy\nsúdnictva ide o súbor 6 prijatých zákonov a ich implementáciu, ktorých overenie zo strany\nEurópskej komisie bolo súčasťou už zrealizovanej prvej a druhej platby pre Slovenskú republiku\nv celkovej výške 1 272 992 000 eur (458 277 000 eur a 814 715 000 eur). V súlade s čl. 19 Dohody\no financovaní medzi Európskou komisiou a Slovenskom z roku 2021 (ďalej len „dohoda“)\nsa stanovilo právo Európskej komisie primerane znížiť podporu v rámci mechanizmu POO\na vymáhať všetky sumy splatné do rozpočtu EÚ v prípadoch podvodu, korupcie a konfliktu\nzáujmov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ a ktoré členský štát nenapravil, alebo v prípade\nzávažného porušenia povinnosti vyplývajúcej z dohody. V príslušných prípadoch sa tieto zníženia\nvykonajú prostredníctvom spätného vymáhania. Vchádzajúc z uvedeného, skupina poslancov 1\nuvádza, že napadnutý zákon vážne ohrozuje nielen posudzovanú pozastavenú štvrtú platbu z POO,\nale aj spätné vymáhanie už zrealizovaných platieb, ak Slovenská republika neposkytne Európskej\nkomisii dostatočné záruky na ochranu finančných záujmov EÚ.\n98. Skupina poslancov 1 ďalej poukázala, že 8. februára 2024 (t. j. v deň schválenia napadnutého\nzákona národnou radou) zaslala Európska komisia ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky\nBorisovi Suskovi ďalší list podpísaný eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom.\nV ňom sa píše, že zástupcovia Európskej komisie sa 2. februára 2024 stretli so zástupcom\nSlovenskej republiky. V liste sa spomína aj informácia o pozastavení hodnotenia štvrtej platby\nz Plánu obnovy a odolnosti pre Slovensko (pozri už uvedené). Európska komisia si je vedomá toho,\nže národná rada bude napriek tejto výmene medzi vládou a Európskou komisiou hlasovať o novej\ntrestnej politike v ten deň, a uvádza, že má vážne právne obavy, hrozia nenapraviteľné škody ‒\npredovšetkým finančným záujmom EÚ ‒ ak napadnutý zákon nadobudne účinnosť vtedy, keď\nplánuje vláda. Preto vládu týmto listom vyzvala, aby pozastavila zrýchlený legislatívny proces, kým\nnebude zrejmé, že boli dostatočne vyvrátené obavy Európskej komisie. Európska komisia opakuje,\nže plánované reformy novej trestnej politiky zrejme majú priamy a významný vplyv na právo EÚ\na finančné záujmy EÚ, ktoré je odhodlaná chrániť, a ak to bude nutné, tak aj začatím konania\no porušení nariadenia o podmienenosti právnym štátom a/alebo nariadenia, ktorým sa zriaďuje\nMechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Uvedený list je dosiaľ zavŕšením obáv a výhrad\nEurópskej komisie vo vzťahu k návrhu na skrátené legislatívne konanie a napadnutému zákonu\na je z neho zrejmé, že Európska komisia neschvaľovala skrátené legislatívne konanie, ako tvrdila\nvláda, ale, naopak, od neho ‒ a až do posledného dňa aj od urýchleného prijatia napadnutého\nzákona ‒ odrádzala, pretože je toho názoru, že má negatívny vplyv na právny štát, ochranu\nfinančných záujmov EÚ a právo EÚ. Európska komisia zreteľne pohrozila aj začatím konania\nči konaní o porušení.\n99. Z už uvedeného podľa názoru skupiny poslancov 1 vyplýva, že hrozba značných hospodárskych\nškôd je bezprostredná a reálna, pričom táto nesúvisí iba so zmenami v Trestnom zákone\na v Trestnom poriadku, ale aj so zrušením úradu špeciálnej prokuratúry. Na všetky tieto výhrady\npoukázala Európska komisia.\n100. Skupina poslancov 1 zároveň poukazuje, že nad rámec bezprostredne hroziacej hospodárskej\nškody je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že premlčaním viacerých trestných činov (osobitne\nmajetkových a hospodárskych) dôjde k tomu, že nimi spôsobená škoda sa stane nereparovateľná.\nTúto škodu je však náročné odhadnúť, pretože jedným z nedostatkov predmetného legislatívneho\n26\n\nprocesu je aj fakt, že v jeho rámci neboli nijakým spôsobom zisťované dopady zmeny trestnej\npolitiky na otázku škody, ktorá z dôvodu premlčania prestane byť aspoň i teoreticky reparovateľná.\nV.2.3. K hrozbe iného vážneho nenapraviteľného následku:\n101. V súvislosti s týmto dôvodom pozastavenia účinnosti napadnutého zákona skupina poslancov\n1 poukazuje, že skrátením premlčacích dôb sa nenávratne premlčia tie činy, ktorých sa to bude\ntýkať, pričom túto okolnosť je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska zásahu do ľudských práv\na základných slobôd, ale aj z hľadiska zásahu do trestnoprávneho vzťahu medzi štátom\na páchateľom, teda do práva štátu stíhať páchateľa trestnej činnosti. Z dôvodu premlčania trestného\nstíhania tak dôjde k nenapraviteľnému narušeniu právnej istoty spoločnosti v to, že štát bude trestnú\nčinnosť stíhať. Skupina poslancov 1 pritom netvrdí, že štát nemá možnosť upraviť podmienky\ntrestného stíhania, avšak tvrdí, že tak musí urobiť spôsobom, ktorý je výsledkom zákonného\nlegislatívneho procesu, v ktorom sa preukáže aj potrebnosť navrhovanej právnej úpravy. Obdobná\nnámietka, aká sa uplatňuje voči zmenám Trestného zákona, je uplatniteľná aj voči zmenám\nTrestného poriadku ‒ právna istota poškodených a obetí trestných činov v to, že štát trestnú činnosť\nnaozaj odstíha, bude (z dôvodu jednostrannej preferencie páchateľov trestnej činnosti) značne\nnarušená a ťažko, ak vôbec, spätne obnoviteľná.\n102. Pokiaľ ide o zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, skupina poslancov 1 poukazuje\nna uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011, v ktorom sa ústavný\nsúd k otázke iného vážneho nenapraviteľného následku vyjadril takto: „V okolnostiach prípadu\npovažuje ústavný súd za dôvodné pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení zákona\nč. 220/2011 Z. z. označených v bode 2 výroku tohto uznesenia. Týmito ustanoveniami sa má zmeniť\npostup pri vydávaní stanovísk generálneho prokurátora, pri výberových konaniach na funkciu\nprokurátora a na funkciu vedúceho prokurátora, taktiež má byť zmenené zloženie disciplinárnych\nkomisií a okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ďalej\nzakotvená nezlučiteľnosť funkcií vedúcich prokurátorov s členstvom v prokurátorskej rade, dôjsť\nk zániku niektorých funkcií vedúcich prokurátorov a zmenený služobný pomer právnych čakateľov\nprokuratúry na štátnozamestnanecký pomer asistentov prokurátora. Podľa názoru ústavného súdu\nby nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení mohlo dôjsť k nezvratným následkom spočívajúcim\nnajmä v zániku funkcií vedúcich prokurátorov, ako aj ich členstva v prokurátorskej rade,\nv predčasnom ukončení činnosti disciplinárnej komisie vymenovanej generálnym prokurátorom\npodľa predchádzajúceho právneho predpisu a vo vzťahu k právnym čakateľom prokuratúry\nprijatým podľa predchádzajúcej právnej úpravy dôjsť k strate ich doterajšieho právneho statusu,\na tým aj vzniku vážneho nenapraviteľného následku. Prípadné neskoršie rozhodnutie ústavného\nsúdu o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z., resp. niektorých\ntýchto ustanovení, alebo konečné rozhodnutie, ktorým by boli tieto ustanovenia vyhlásené ústavným\nsúdom za nesúladné s navrhovateľom označenými článkami ústavy, Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach alebo\nCharty základných práv Európskej únie, by už nemohlo vzhľadom na účinnosť týchto rozhodnutí\nodo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky spätne reparovať vzniknutý právny\nstav zavedený napadnutými ustanoveniami zákona č. 220/2011 Z. z. Ak by ústavný súd nepozastavil\núčinnosť ustanovení uvedených v bode 2 výroku, ústavný súd by plnil úlohu ochrancu ústavnosti len\niluzórne, hoci mal tomu možnosť zabrániť postupom podľa čl. 125 ods. 2 ústavy (m. m.\nPL. ÚS 95/2011).“\n27\n\n103. Podľa názoru skupiny poslancov 1 rovnako ako v prípade uznesenia ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011 aj v prípade nadobudnutia účinnosti tých ustanovení\nnapadnutého zákona, ktoré rušia úrad špeciálnej prokuratúry, by hocijaké neskoršie rozhodnutie\nústavného súdu nemohlo reparovať vzniknutý stav, teda stav zrušenia úradu špeciálnej prokuratúry.\nPoukazujú, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry bez náhrady iným útvarom či orgánom\nšpecializovaným na boj proti korupcii bude porušením nielen medzinárodných záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv boja proti korupcii, ale aj záväzkov Slovenskej republiky\nobsahujúcich povinnosť chrániť finančné záujmy Európskej únie práve existenciou efektívnych\nšpecializovaných orgánov určených na boj proti korupcii, ktoré sú úzko prepojené s Európskou\nprokuratúrou. Skupina poslancov 1 zároveň osobitne poukazuje na úplnú absenciu jasnej úpravy\nnapadnutého zákona po zrušení úradu špeciálnej prokuratúry pre určenie príslušnosti prokuratúry\npre trestné činy proti finančným záujmom EÚ s hranicou škody do 10 000 eur, keďže nie je známe,\nktorý orgán namiesto úradu špeciálnej prokuratúry bude tieto záujmy zastupovať.\nV.3. Odôvodnenie návrhu skupiny poslancov 2 na pozastavenie účinnosti napadnutého\nzákona:\n104. Podľa názoru skupiny poslancov 2 môže uplatňovanie napadnutého zákona spôsobiť ohrozenie\nzákladných ľudských práv a slobôd a vznik iného vážneho nenapraviteľného následku, čo vyplýva\nzo zákonom danej jednostrannej pravej retroaktivity trestných zákonov v prospech páchateľov\npodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením\nrozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Napadnutý zákon v spojení s týmto ustanovením\npredstavuje ohrozenie základných ľudských práv a slobôd (identifikovaných v jednotlivých\noznačených referenčných normách) a hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku (dopady na\nživé trestné veci a aj na dosiaľ neodhalené trestné činy a ich páchateľov popísané\nv predchádzajúcich častiach návrhu na začatie konania). Skupina poslancov 2 poukazuje,\nže v dôsledku použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona hrozí, že pokiaľ napadnutý zákon bude účinný\nčo i len jeden deň, jeho dopady na odhaľovanie a stíhanie trestných činov spáchaných pred\núčinnosťou napadnutého zákona, a tým aj na základné práva a slobody poškodených osôb (detailne\npopísané v predchádzajúcich častiach návrhu na začatie konania) nastanú a budú nezvratné.\n105. Konkrétnosť a reálnosť hrozby v prípade napadnutého zákona je daná jeho účelom, obsahom\na retroaktívnym dopadom na odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti spáchanej pred jeho\núčinnosťou. V závislosti od druhu a závažnosti tejto trestnej činnosti tieto dopady môžu\npredstavovať od zásadného zmiernenia trestu (až na úroveň, ktorá nie je nijako odstrašujúca) až po\nzabezpečenie úplnej beztrestnosti páchateľa a zmarenie práva poškodeného (obete) na účinné\nvyšetrenie trestného činu a náhradu spôsobenej škody. Týmito svojimi dopadmi je napadnutý zákon\naž veľmi nápadne podobný hromadnej amnestii, ktorá je vzhľadom na konkrétne a verejne známe\nskutočnosti z veľkej časti aj „samo amnestiou“ celej jednej politickej generácie a jej nominantov\nv rôznych verejných funkciách. Ústavný súd už vyjadril svoj názor na takúto „samoamnestiu“\nv náleze sp. zn. PL. ÚS 7/2017, keď posudzoval ústavnosť procesu zrušenia tzv. „Mečiarových\namnestií“. V tejto súvislosti skupina poslancov 2 uvádza, že z hľadiska negatívnych dôsledkov\nna právny štát a výkon spravodlivosti v Slovenskej republike boli tzv. „Mečiarove amnestie“ iba\n\n28\n\nslabým odvarom toho, čo by spôsobilo nadobudnutie účinnosti napadnutého zákona v jeho\nschválenej podobe.\n106. Bezprostrednosť hrozby je podľa názoru skupiny poslancov 2 daná tým, že vďaka pravidlám\nčasovej pôsobnosti trestných zákonov upravenej v § 2 ods. 1 Trestného zákona v zásade všetky tieto\nnegatívne dopady nastanú už vtedy, ak napadnutý zákon bude účinný čo i len jeden deň. Bežne\nplatí, že rozsah škôd spôsobených aplikáciou protiústavného zákona narastá priamo úmerne dĺžkou\nčasu jeho aplikácie (teda ak sa zákon aplikuje napríklad jeden týždeň, nestihne spôsobiť také veľké\nškody, ako keď sa bude aplikovať rok). Napadnutý zákon je však v tomto iný, pretože vďaka jeho\npravej retroaktivite v prospech páchateľov veľkú väčšinu ústavne relevantných škôd v zmysle\nčl. 125 ods. 2 ústavy a § 78 zákona o ústavnom súde (detailne popísaných v predchádzajúcich\nčastiach návrhu na začatie konania) spôsobí už v prvý deň svojej účinnosti a tieto škody budú\nnezvratné.\n107. Vzhľadom na uvedené skupina poslancov 2 ústavný súd žiada, aby o ich návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutého zákona rozhodol v takom čase a prijal také opatrenia, aby\nsa zabezpečilo, že napadnutý zákon vôbec nenadobudne účinnosť. V tejto súvislosti poukazujú,\nže prípadné rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého zákona má byť\nv zmysle § 83 zákona o ústavnom súde zverejnené v zbierke, aby nadobudlo právoplatnosť\na všeobecnú záväznosť. Proces zverejňovania v zbierke je však plne pod kontrolou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je gestorom napadnutého zákona, pričom minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky ako člen vlády má nepochybne opačný záujem ‒ teda aby\nnapadnutý zákon nadobudol účinnosť. V rovnakom duchu sa pritom verejne vyjadril aj predseda\nvlády Robert Fico, keď uviedol, že urobí všetko pre to, aby napadnutý zákon nadobudol účinnosť.\nVzhľadom na uvedené sa skupina poslancov 2 domnieva, že v tomto výnimočnom prípade existujú\ndôvody zvážiť aj taký postup, že ústavný súd rozhodne tak, že výrok o pozastavení účinnosti\nnadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť jeho prijatím (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nv časti „ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu“).\nVI.\nPosúdenie dôvodnosti návrhov na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona\n108. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok (rovnako\n§ 78 zákona o ústavnom súde).\n109. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich jednotlivých\nustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou má byť\npredmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej a efektívnej ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi z princípu právneho štátu (čl. 1\nods. 1 ústavy).\n110. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je pri tomto type\nrozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného a neodkladného\n29\n\nopatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu\nvymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu,\nktorého ústavnosť je sporná na jednej strane a hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti\nplatného práva, ktorého nesúlad sa namieta, princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj\nuznesenie č. k. PL. ÚS 24/2019-26, bod 42) a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci\n(vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov na strane druhej (PL. ÚS 17/2014-51, PL. ÚS 8/2017-11, PL. ÚS 26/2019-77).\n111. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc pozastaviť účinnosť napadnutého právneho\npredpisu v nadväznosti na predbežné prerokovanie a prijatie návrhu na ďalšie konanie v rámci\nkonania o prieskume ústavnosti právnych predpisov je upravená priamo v texte ústavy a má ústavnú\nprávnu silu (čl. 125 ods. 2 ústavy). Dôvodom, prečo sa tak ústavodarca rozhodol, je skutočnosť, že\npozastavenie účinnosti do istej miery konkuruje zákonodarnej právomoci národnej rady.\nUvedomujúc si túto skutočnosť, ústavný súd štandardne uvádza (napr. PL. ÚS 12/2021-79),\nže pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom do právomoci zákonodarného orgánu, a preto\nk nemu pristupuje veľmi obozretne. Ústavný súd súhlasí s tézou, že pozastavenie účinnosti nemá\nslúžiť neúspešným aktérom z legislatívneho procesu na odklad účinnosti zákona, s ktorým\nnesúhlasia (porov. bod 15 uznesenia 2 BvQ 48/00 nemeckého Spolkového ústavného súdu).\nPozastavenie účinnosti musí vychádzať výlučne zo splnenia ústavných podmienok. Z ústavnej\nprávnej sily tohto inštitútu však zároveň vyplýva, že právo pozastaviť účinnosť je autonómnou\na priamou ústavnou právomocou ústavného súdu, ktorej výkon nesmie byť obmedzovaný, a to ani\npodústavnou právnou úpravou alebo jej interpretáciou, či aplikáciou v špecifických prípadoch.\n112. Ústavný súd pripomína, že pozastavenie účinnosti zákona (alebo jeho jednotlivých ustanovení)\nje vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, preto k nemu pristupuje výnimočne. Článok 125\nods. 2 ústavy viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodnúť o pozastavení účinnosti právneho\npredpisu na existenciu jedného z troch alternatívnych predpokladov: (i) ohrozenie základných práv\na slobôd, (ii) hrozba značnej hospodárskej škody alebo (iii) iný vážny nenapraviteľný následok,\na to za predpokladu takých dôvodov, ktoré zakladajú záver o reálnom, bezprostrednom, konkrétnom\na dostatočne intenzívnom ohrození ústavným poriadkom chránených záujmov. Zároveň je zrejmé,\nže každý z týchto predpokladov je iný a iné musia byť aj podmienky ich aplikácie.\n113. Ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho\npredpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia bude zúžený chránený rozsah jednotlivých základných\npráv a slobôd alebo bude výkon týchto práv a slobôd obmedzovaný (sťažovaný) neprimeranými\npodmienkami či prekážkami.\n114. Ústavný súd musí pri úvahách o ohrození základných práv a slobôd vziať taktiež do úvahy\n(a) štandard práv (právnu pozíciu) jednotlivcov z obdobia pred napadnutou právnou úpravou,\n(b) rozsah, v akom bol daný štandard zmenený novou právnou úpravou, ako aj (c) k čomu smeruje\nnávrh na pozastavenie účinnosti a návrh meritórneho rozhodnutia. Ďalej je dôležité prihliadať\nna (d) reverzibilnosť právnej pozície jednotlivcov [(ne)napraviteľnosť záťaží spôsobených\nnapadnutou právnou úpravou] a, prirodzene, aj na (e) charakter základného práva, o ohrozenie\nktorého ide (porovnaj uznesenie PL. ÚS 24/2019-26).\n115. Z návrhov navrhovateľov je zrejmé, že pozastavenie sa má týkať predpisov z odvetvia\ntrestného práva, zvlášť trestného práva hmotného. Ústavný súd pripomína, že trestné právo chráni\n30\n\npre spoločnosť najcennejšie hodnoty a práve pre cennosť týchto hodnôt reaguje trestami, ktoré\nsú v rámci právneho poriadku najintenzívnejšími zásahmi do právneho postavenia jednotlivcov.\nŠtát považuje niektoré konania za natoľko nebezpečné, že reakciu na ne nenecháva na\npoškodených, ale sám ich vyšetruje a trestá. Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že Trestný\nzákon zaisťuje ochranu pred konaním, ktoré útočí proti najdôležitejším hodnotám našej spoločnosti\na v prípadoch konaní tak spoločensky nebezpečných, že v nich nepostačuje uplatnenie\nzodpovednosti prostredníctvom prostriedkov iných právnych odvetví. Pasivita štátu pri ochrane\nelementárnych hodnôt pred činmi nebezpečnými pre spoločnosť by následne mohla viesť k svojvôli\nči svojpomoci občanov a k chaosu, preto je legitimita trestnoprávnych zásahov štátu v takýchto\nprípadoch plne opodstatnená (I. ÚS 190/09, bod 22).\n116. V trestnom práve hmotnom sa tak odzrkadľuje konflikt základných práv a slobôd páchateľov\nprotiprávneho konania na jednej strane a účinnej ochrany fyzických osôb a právnických osôb pred\nnajzávažnejšími zásahmi do práv, ktorých povaha (život, zdravie, majetok) ich formuje do polohy\ncelospoločenských záujmov, na strane druhej. Hoci prirodzeným predmetom dominantného záujmu\nústavno-súdnej ochrany sú práva páchateľov trestnej činnosti, ústavný súd je ústavou (čl. 124\nústavy) povolaný poskytovať účinnú ochranu aj opozitnému záujmu, ktorého obsahom je ochrana\nspoločnosti pred dôsledkami trestnej činnosti a pred jej páchateľmi. Vytvorením účinného\na efektívneho systému trestnoprávnej ochrany totiž štát v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi\nz princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) plní svoj pozitívny záväzok právnej ochrany pred\nnajzávažnejšími formami protiprávneho správania smerujúceho proti najdôležitejším hodnotám\nzabezpečujúc tak dôveru fyzických osôb a právnických osôb v právny poriadok, ich právnu istotu\nv tomto smere a taktiež účinnú ochranu ich základných práv a slobôd, čo sú všetko atribúty\nzahrnuté v princípe právneho štátu.\n117. Z uvedených dôvodov platí, že hoci štát požíva pri koncepčnom formovaní a následnom\nuplatňovaní trestnej politiky pomerne širokú mieru uváženia, táto je predsa len obmedzená\nústavnými limitmi. Ústavný súd to pri prieskume súladnosti skutkovej podstaty nenávistných\nprejavov vyjadril nasledovne (PL. ÚS 5/2017): «Trestné právo hmotné je nielen právnym odvetvím,\nale priam špecifickou právnou „subkultúrou“ žijúcou na pôdoryse predpisu kódexového typu.\nTrestné právo hmotné, resp. Trestný zákon mali tradične solídny filozofický základ. Zmyslom týchto\nvysokých nárokov na právnu konzistenciu je maximalizácia právnej bezpečnosti obžalovaných\nvzhľadom na veľmi závažné dôsledky odsúdenia v trestnom konaní a z hľadiska ústavnoprávneho\ntak naplnenie požiadaviek hlavne čl. 49 ústavy a čl. 17 ústavy. Medzi skutkovými podstatami sú\nzložité vzťahy, pri ich formuláciách je potrebné mať premyslené súbehy.»\n118. Zo skutočnosti, že trestné právo má veľmi zložité vnútorné súvislosti a jeho aplikácia má\nveľmi závažné dôsledky, vyplýva, že jeho cyklické zmeny môžu mať negatívny vplyv tak na\npozíciu obvinených, ako aj poškodených.\n119. Pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom\n„(ne)napraviteľnosť“ následkov. V dôvodovej správe k novele ústavy č. 90/2001 Z. z. (tlač 643)\nsa uvádza, že pri aplikácii navrhovaného oprávnenia bude ústavný súd musieť posudzovať tiež to,\naké negatívne dôsledky môže vyvolať prípadné pozastavenie účinnosti napadnutých právnych\npredpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení. Z tohto pohľadu je potrebné vykonať test\ndôsledkov pozastavenia účinnosti, a to porovnaním (i) dôsledkov nepozastavenia účinnosti\n\n31\n\npreskúmavaného právneho predpisu spolu s prípadným neskorším vyhovením návrhu v merite veci\nna jednej strane (ii) s dôsledkami pozastavenia účinnosti napadnutého právneho predpisu spolu\ns prípadným neskorším nevyhovením návrhu v merite veci na strane druhej.\n120. Ústavný súd už uplatnil variant tohto prístupu v uznesení č. k. PL. ÚS 13/2012-30 (platy\nsestier): Pokiaľ má ústavný súd pri posudzovaní návrhu na pozastavenie účinnosti zákona\npochybnosti o tom, či ponechať v platnosti súčasnú právnu úpravu (zachovať status quo), alebo sa\nrozhodnúť pre pôvodnú úpravu (status quo ante), teda pokiaľ sú argumenty proti pozastaveniu na\njednej strane a pre pozastavenie na strane druhej v zásade rovnocenné, tak ako to bolo v danom\nprípade, podľa názoru ústavného súdu môže byť rozumné uprednostniť skôr doterajšiu právnu\núpravu, a preto sa ústavný súd v okolnostiach danej veci priklonil k pozastaveniu účinnosti\npredmetného zákona (porovnaj Umbach, D. C., Clemens T., Dollinger F-W. (Hrsg.):\nBundesverfassungsgerichtsgesetz: Mitarbeiterkommentar und Handbuch, C. F. Müller Verlag,\nHeidelberg 2005, s. 574).\n121. V prerokúvanej veci by (i) nepozastavenie účinnosti a vyhovenie návrhu vo veci samej\nznamenalo, že v pomerne krátkej dobe by boli platné tri úpravy trestného práva: Úprava pred\nnovelou, nepozastavená nová úprava a opäť návrat k pôvodnej úprave po prípadnom vyhlásení\nprotiústavnosti. Oproti tomu, (ii) pozastavenie účinnosti a prípadné vyhovenie vo veci samej\nby znamenalo, že sa právna úprava nijak nezmení.\n122. Ústavný súd v súvislosti s prieskumom ústavnosti Trestného zákona viackrát rozhodoval\no návrhoch na pozastavenie účinnosti. Uznesenie sp. zn. PL. ÚS 1/02 bolo vôbec prvou aplikáciou\nčl. 125 ods. 2 ústavy a po jeho vydaní národná rada sama zrušila napadnuté ustanovenie § 102\nTrestného zákona. Uznesením č. k. PL. ÚS 9/2013-18 bola pozastavená účinnosť ustanovenia § 437\nods. 4 Trestného zákona, ktorým bolo upravené počítanie premlčania vo vzťahu k predchádzajúcej\núprave. Napokon, ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 5/2017-20 procesne zamietol návrh\nna pozastavenie časti skutkových podstát nenávistných trestných činov, uznesením č. k.\nPL. ÚS 1/2021-61 zase nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\nupravujúcich trest prepadnutia majetku z dôvodu, že nešlo o novú právnu úpravu a dotknuté\nustanovenia boli v čase rozhodovania ústavného súdu účinné už takmer desať rokov. Z uvedeného\nvyplýva, že pri posudzovaní ústavnosti Trestného zákona volí ústavný súd opatrný prístup\nspočívajúci v preventívnom pozastavení, resp. zo samotnej povahy Trestného zákona považuje\nza osvedčenú nutnosť zaoberať sa pozastavením účinnosti.\n123. Ústavný súd preto aj z tejto perspektívy posúdi návrh na pozastavenie účinnosti. Navrhovatelia\nnamietajú jednak hmotnoprávne účinky napadnutého zákona, ako aj nedostatky legislatívneho\nprocesu.\n124. Napadnutá novela Trestného zákona je komplexná a obsahuje podstatnú úpravu viacerých\ninštitútov (zásadné skrátenie premlčacích dôb, výraznú zmenu v odstupňovaní zákonných znakov\ntýkajúcich sa spôsobenej škody, rozsahu skutku či získaného prospechu, podstatné zmeny\nv pravidlách ukladania trestov v prospech trestov nespojených s odňatím slobody, skutkové\npodstaty v prípadoch drogových trestných činov atď.). Účinky týchto úprav znamenajú významne\npriaznivejšie trestanie pre páchateľov, ale, naopak, aj sprísnenie trestov v niektorých skutkových\npodstatách. Dôležité je uviesť, že vzájomné pôsobenie zmien zavedených napadnutým zákonom\npovedie k zásadným zmenám v systéme vyvodzovania trestnej zodpovednosti a ukladania trestov.\n32\n\nZmeny v trestných sadzbách spôsobia preradenie trestných činov z kategórie zločinov na prečiny\na z kategórie obzvlášť závažných zločinov na zločiny, čo nepochybne vyvolá signifikantné\ndôsledky prejavujúce sa aj v procesnej rovine. Zásadné zníženie premlčacích dôb zasiahne\nprebiehajúce trestné stíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to,\nv ktorom štádiu sa nachádzajú.\n125. Ústava v ustanoveniach o ľudských právach ustanovuje medze štátnej moci predovšetkým\nvo vzťahu k stíhaným osobám. Ústava však chráni aj niektoré základné práva a slobody\npoškodených (porov. napr. III. ÚS 759/2017), zvlášť základné právo na súkromie, ale aj základné\nprávo na ochranu vlastníctva, právo na život či zákaz ponižujúceho zaobchádzania a mučenia.\nNovelizovaná úprava miery trestania nie je len vyvážením vzťahu medzi štátom a páchateľmi, ale aj\nvyvážením vzťahu medzi páchateľmi a poškodenými. Článok 50 ods. 6 ústavy ustanovujúci príkaz\naplikácie neskoršieho, pre páchateľa priaznivejšieho zákona v kombinácii s § 2 ods. 1 Trestného\nzákona (v zmysle ktorého: „ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú\núčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre\npáchateľa priaznivejší“), svojou okamžitou aplikáciou vylúči dosah rozhodnutia o súlade\nnapadnutého zákona na pozíciu subjektov v aktuálnych trestných konaniach. Z komplexnosti\nnapadnutej novely a už uvedených zložitých vnútorných súvislostí Trestného zákona vyplýva, že\njednotlivé súčasti jeho novely sú navzájom neoddeliteľné bez rizika ohrozenia funkčnosti aplikácie\ntrestného práva.\n126. Uplatnenie napadnutej novely by mohlo ohroziť základné práva a slobody poškodených, ale\naj niektorých stíhaných osôb. Ústavný súd už uviedol, že nepozastavenie účinnosti napadnutej\nnovely by mohlo znamenať až tri rôzne právne úpravy v krátkom časovom úseku. V zložitosti\naplikácie trestného práva, kde je dôkladne potrebné skúmať časové súvislosti aplikácie Trestného\nzákona vrátane súbehov trestných činov by znamenalo nielen ohrozenie ľudských práv, ale, ak\nvnímame stabilitu trestného práva a funkčnosť trestnej justície ako samostatnú hodnotu hodnú\nochrany, tak hrozí aj iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v ohrození tejto hodnoty.\nPodporne vzal ústavný súd v tejto súvislosti do úvahy aj viazanosť európskym právom. Ústavný súd\nnemôže prehliadnuť, že niektoré dotknuté skutkové podstaty sú transpozíciou európskych noriem.\nZmluva o fungovaní EÚ v spojení s čl. 51 ods. 1 charty je tiež referenčnou normou pre posúdenie\nsúladnosti zákonov.\n127. Z uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že v posudzovanom prípade prevažuje\nzáujem na pozastavení účinnosti čl. I napadnutého zákona, pretože jeho uplatňovanie môže ohroziť\nzákladné práva a slobody adresátov právnych noriem v ňom obsiahnutých a spôsobiť vážny\na nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu v dôsledku narušenia\nefektívneho a účinného systému trestnoprávnej ochrany dôležitých ústavou chránených hodnôt, ako\naj právnej istoty osôb, ktorých sa napadnutý zákon týka. Rovnaké východiská boli dôvodom\nna pozastavenie účinnosti aj čl. XVII napadnutého zákona (ktorým sa novelizuje zákon\nč. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov), ktorý je neoddeliteľným komponentom hmotnoprávnej\núpravy trestného práva. Ústavný súd preto rozhodol o pozastavení účinnosti týchto častí\nnapadnutého zákona (bod 2 výroku tohto uznesenia).\n\n33\n\n128. V nadväznosti na body 72 až 74 odôvodnenia to znamená, že ak bude toto uznesenie vyhlásené\nv zbierke zákonov najneskôr 15. marca 2024, časti napadnutého zákona pokryté jeho výrokom\n(bodom 2 výroku) nenadobudnú účinnosť. Nadobudnutie ich platnosti tým nie je dotknuté.\n129. Pokiaľ ide o návrhy na pozastavenie účinnosti vo vzťahu k ostatným článkom napadnutého\nzákona, na rozdiel od čl. I a čl. XVII ústavný súd nenašiel rovnako závažný, priamy a bezprostredný\ndôvod ohrozenia hodnôt artikulovaných v čl. 125 ods. 2 ústavy. Je totiž zrejmé, že intertemporálny\nproblém generovaný uplatnením čl. 50 ods. 6 ústavy (so špecifikáciou v § 2 ods. 1 Trestného\nzákona) bez možnosti zákonnej modifikácie takého účinku nie je prítomný v prípade ostatných\nmenených a dopĺňaných zákonov, keď predovšetkým trestné konanie môže postupovať na základe\nokamžitej aplikability zmeneného procesného kódexu (Trestného poriadku) zároveň s aplikáciou\naktuálne účinného Trestného zákona. Pokiaľ sa v tomto smere vyskytnú aplikačné problémy\nnarušenia kompatibility čiastkových právnych úprav, je ich interpretačné prekonanie príslušnými\norgánmi menším negatívom, než zásah ústavného súdu do prijatého zákona, ktorý v procesnej\ntrestnoprávnej oblasti úpravy, resp. v inej oblasti úpravy než je trestná hmotnoprávna kvalifikácia,\nneindikuje automatický efekt vážneho a nenapraviteľného následku. Je však možné, že niektoré\nplatné a účinné ustanovenia budú obsolétne a ich výklad sa bude musieť prispôsobiť aktuálne\núčinnému zneniu Trestného zákona, čo vyplýva z povahy veci, resp. tejto špecifickej situácie.\n130. Ako výnimku zo záverov uvedených v predchádzajúcom bode však ústavný súd vyhodnotil\nustanovenia obsiahnuté v čl. II bode 39 a bode 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 Trestného\nporiadku.\n131. Ustanovenie obsiahnuté v čl. II bode 39 týkajúcom sa § 119 ods. 6 Trestného poriadku zavádza\nprocesné pravidlo, podľa ktorého majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť\nv trestnom konaní dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa tento dôkaz použije iba\nv prospech obvineného. Aj keď je dôvod zákonodarcu na takú procesnú konštrukciu zrejmý,\nsamotná okolnosť pripustenia významného protiprávneho prvku na účel trestného procesu, ktorý je\nreakciou štátu na závažnú protiprávnosť v podobe spáchania trestného činu, a jej možné\nkonzekvencie vyvolávajú potrebu zabrániť účinnosti pred meritórnym posúdením veci.\nZ uvedeného dôvodu rozhodol ústavný súd o pozastavení účinnosti aj vo vzťahu k čl. II bodu 39\nnapadnutého zákona (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).\n132. Ustanovenie obsiahnuté v čl. II bode 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 Trestného poriadku\nzavádza intertemporálne pravidlo, podľa ktorého „ustanovenie § 370 ods. 1 v znení účinnom\nod 15. marca 2024 sa použije aj na dohody o vine a treste schválené pred 15. marcom 2024“.\nUstanovenie § 370 ods. 1 pritom v novom znení predlžuje lehotu na podanie dovolania\nv neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky. Zároveň doplnená druhá veta § 371\nods. 2 Trestného poriadku zavádza legitimáciu ministra spravodlivosti na podanie dovolania\nv prípade, ak súd schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie\nhmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá. Synergickým vyústením uvedených\nustanovení je možnosť zasiahnuť po nadobudnutí ich účinnosti do právnej istoty nastolenej\nprávoplatne (definitívne) ukončenými trestnými konaniami na základe schválených dohôd o vine\na treste.\n133. Z pohľadu aktuálneho rozhodovania o pozastavení účinnosti nie je pre ústavný súd podstatný\ndo budúcnosti orientovaný účinok § 370 ods. 1 a § 371 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku, ale\n34\n\núčinok § 576t ods. 4 Trestného poriadku nasmerovaný do minulosti. Predmetné intertemporálne\nustanovenie vykazuje v spojení s rozšírením procesného priestoru pre podanie dovolania\nv neprospech obvineného aj hmotnoprávny presah, pretože zásah do trestných konaní právoplatne\nukončených schválením dohôd o vine a treste narúša právnu istotu o právoplatne uzavretých\nhmotnoprávnych otázkach viny a trestu a nesie so sebou potenciál prísnejšieho trestného postihu.\nBez prejudikcie meritórnych záverov kvalifikuje ústavný súd uvedené dva faktory ako hrozbu\nrelevantnú podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pre základné práva a slobody dotknutých osôb. Prípadný\nneskorší vyhovujúci nález vo vzťahu k predmetnému ustanoveniu by v dôsledku princípov\nokamžitej aplikability a justifikácie uskutočnených procesných úkonov (podaných dovolaní)\nnemusel byť spôsobilý zvrátiť opätovné posudzovanie právoplatne schválených dohôd o vine\na treste, z čoho rezultuje aj splnenie podmienky ireverzibility následkov taktiež relevantnej pre\nuplatnenie čl. 125 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pozastavil aj účinnosť čl. II bodu 134 v časti\ntýkajúcej sa § 567t ods. 4 napadnutého právneho predpisu (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).\n134. Keďže vo zvyšnej časti napadnutého zákona ústavný súd nevzhliadol dôvody pre pozastavenie\núčinnosti, v súlade s princípom zdržanlivosti a minimalizovania zásahov do pôsobnosti\nzákonodarcu, návrhom navrhovateľov na pozastavenie jeho účinnosti v zostávajúcej časti\nnevyhovel (bod 3 výroku tohto uznesenia).\nVII.\nK právoplatnosti, vykonateľnosti a všeobecnej záväznosti uznesenia\n135. Ústavný súd nevyhovel ani návrhom navrhovateľov na vyslovenie interpretatívneho výroku\nalebo prijatie autoritatívneho rozhodnutia ohľadne skoršieho nadobudnutia právoplatnosti,\nvykonateľnosti, resp. všeobecnej záväznosti uznesenia o pozastavení účinnosti napadnutého zákona,\nvychádzajúc z názoru, že v zmysle ustáleného výkladu čl. 125 ods. 6 ústavy a § 83 zákona\no ústavnom súde, pri rešpektovaní čl. 2 ods. 2 ústavy, musí byť rozhodnutie ústavného súdu\no pozastavení účinnosti zverejnené v zbierke zákonov, aby nadobudlo právoplatnosť a všeobecnú\nzáväznosť.\n136. Reflektujúc artikulovanú obavu navrhovateľov s poukazom na niektoré verejné vyhlásenia\nústavných činiteľov a skutočnosť, že proces zverejňovania v zbierke zákonov je plne pod kontrolou\nministerstva spravodlivosti, ktoré je navyše gestorom napadnutého zákona, ústavný súd zdôrazňuje,\nže z ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 125 ods. 2 a 6 ústavy vyplýva ústavná povinnosť\nministra spravodlivosti ako ústavného činiteľa, ktorý riadi a zodpovedá za činnosť ministerstva\nspravodlivosti, do pôsobnosti ktorého patrí vydávanie zbierky zákonov, zabezpečiť včasné\nzverejnenie uznesenia ústavného súdu v zbierke zákonov.\n137. V podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky platí všeobecná povinnosť štátnych\norgánov na vzájomnú spoluprácu. Zásadu vzájomného rešpektovania sa a spolupráce medzi\norgánmi verejnej moci artikuloval ústavný súd už v náleze sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. októbra\n2011 (bod 11). Táto zásada ako súčasť ústavného princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy)\nzahŕňa rešpekt k základnej kompetenčnej a hodnotovej orientácii ústavného poriadku, rešpektovanie\nústavou vymedzeného postavenia, úloh a kompetencií jednotlivých ústavných orgánov vrátane úloh\na kompetencií ústavného súdu, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie adekvátnej súčinnosti či úpravu\n\n35\n\nvlastného postupu v záujme rešpektovania účinného výkonu právomoci iného orgánu verejnej moci\nvrátane ústavného súdu.\n138. Ako už ústavný súd uviedol (bod 111 odôvodnenia), jeho právomoc pozastaviť účinnosť\nnapadnutého právneho predpisu v rámci konania o prieskume ústavnosti právnych predpisov\nje upravená priamo v texte ústavy a má ústavnú právnu silu (čl. 125 ods. 2 ústavy). Právo\npozastaviť účinnosť je autonómnou a priamou ústavnou právomocou ústavného súdu, ktorej výkon\nnesmie byť obmedzovaný, a to ani podústavnou právnou úpravou alebo jej interpretáciou\nči aplikáciou v špecifických prípadoch. Napokon je táto právomoc súčasťou širšieho pojmu\n„ochrana ústavnosti“ zakotveného v čl. 124 ústavy.\n139. Ak z ustanovenia čl. 125 ods. 6 ústavy vyplýva požiadavka zverejnenia rozhodnutia ústavného\nsúdu v zbierke zákonov, ktorá je predpokladom efektívneho a účinného výkonu právomoci\nústavného súdu vyplývajúcej z čl. 125 ods. 2 ústavy, potom zo zásady vzájomného rešpektovania\nsa a spolupráce medzi orgánmi verejnej moci v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyplýva ministerstvu\nspravodlivosti s prihliadnutím na § 13 ods. 6 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a osobitne ministrovi\nspravodlivosti (§ 4 ods. 1 uvedeného zákona) ústavná povinnosť zabezpečiť zverejnenie\nrozhodnutia ústavného súdu tak, aby nedochádzalo k mareniu výkonu jeho právomoci pri ochrane\nústavnosti.\n140. Obiter dictum ústavný súd dodáva, že požiadavka rešpektovania právomoci ústavného súdu\npodľa čl. 125 ods. 2 ústavy je osobitne naliehavá v situácii, kedy môže byť platnosť a účinnosť\nprávneho predpisu výnimočne stanovená na jeden okamih (vyhlásením v zbierke zákonov) v súlade\ns § 19 ods. 2 druhou vetou zákona o tvorbe právnych predpisov. Z tohto výnimočného pravidla sa\nstala všeobecná prax, častokrát bez toho, aby boli podmienky na jeho uplatnenie v dôvodovej\nspráve konkretizované, čo je dôsledkom upadajúcej legislatívnej kultúry. Za situácie, že by\núčinnosť právneho predpisu nastala súčasne s jeho platnosťou, by bola možnosť ústavného súdu\nrozhodovať o pozastavení účinnosti až po nadobudnutí jeho platnosti neúčinnou a neefektívnou\na v rozpore s tým, na čo má pozastavenie účinnosti slúžiť (ochrana ústavnosti). Preto je ústavný súd\noprávnený rozhodovať o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu aj pred\nnadobudnutím jeho platnosti vyhlásením v zbierke zákonov.\n141. Tento problém zrejme nebude vyvstávať v situáciách, keď bude dodržané všeobecné pravidlo\nnadobudnutia účinnosti právneho predpisu pätnástym (alebo neskorším) dňom po vyhlásení,\nustanovené v § 19 ods. 2 prvej vete zákona o tvorbe právnych predpisov. Takáto minimálna dĺžka\nlegisvakačnej lehoty je ustanovená nielen z dôvodu zabezpečenia možnosti adresátov noriem reálne\nsa oboznámiť s obsahom právneho predpisu a pripraviť sa na jeho uplatňovanie, ale aj z dôvodu\nposkytnutia časového priestoru ústavnému súdu na prípadné rozhodovanie o pozastavení jeho\núčinnosti.\n142. Uvedené všeobecné pravidlo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 19 ods. 5 zákona o tvorbe\nprávnych predpisov („Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby\nmedzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti\nuplynulo najmenej 15 dní“). Označené ustanovenie podľa názoru ústavného súdu dopĺňa\na modifikuje § 93 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku národnej rady (lehota 21 dní, dokedy má\npredseda národnej rady zákon zaslať do zbierky zákonov), ako aj § 21 ods. 6 zákona o tvorbe\n36\n\nprávnych predpisov (lehota 15 dní, do ktorej má ministerstvo spravodlivosti vyhlásiť zákon\nv zbierke zákonov) a dopĺňa pravidlá uvedené v § 19 ods. 1 a ods. 2 prvej vete zákona o tvorbe\nprávnych predpisov. Je zároveň zákonným vyjadrením princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1\nústavy (princípy predvídateľnosti práva a právnej istoty – právo adresátov právnych noriem včas sa\noboznámiť s predpisom). Ustanovenie § 19 ods. 5 zákona o tvorbe právnych predpisov môže byť\n„prelomené“ jedine splnením podmienok uvedených v § 19 ods. 2 druhej vete (naliehavý všeobecný\nzáujem; výnimočnosť).\n143. V aktuálne posudzovanom prípade je však podstatné, ako vyplýva z časti IV, osobitne bodov\n72 až 74 v spojení s bodmi 127 a 128 odôvodnenia tohto uznesenia, že vyhlásenie tohto uznesenia\nústavného súdu v zbierke zákonov nie je podmienené predchádzajúcim vyhlásením napadnutého\nzákona v zbierke zákonov. Vyhláseniu tohto uznesenia ústavného súdu v zbierke zákonov bez\nzbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní od podania žiadosti o jeho vyhlásenie, tak\nv súčasnosti nebráni žiadna právna prekážka. Ministerstvo spravodlivosti je povinné postupovať\ntak, aby bolo uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov\nv uvedenej lehote.\n144. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto uzneseniu odlišné stanovisko sudca\nPeter Straka, ktoré sa týka bodov 2 a 3 výroku a odôvodnenia uznesenia, a sudca Robert Šorl, ktoré\nsa týka bodov 2 a 3 výroku a odôvodnenia uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nPodľa čl. 125 ods. 6 ústavy sa rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti\nnapadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení\nvyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné\nrozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.\nV Košiciach 28. februára 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n37", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "európske právo", "súlad-súlad právnych predpisov", "retroaktivita-pravá", "právna veta", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "súlad-súlad právnych predpisov", "právna veta", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky"], "pravna_veta": "Ústavný súd je oprávnený rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu (v prípade zákona po jeho schválení a podpísaní alebo odmietnutí jeho podpísania prezidentom Slovenskej republiky) aj pred nadobudnutím jeho platnosti vyhlásením v zbierke zákonov. V opačnom prípade, ak  by účinnosť právneho predpisu nastala súčasne s jeho platnosťou (alebo v krátkom čase po zverejnení právneho predpisu v zbierke zákonov), bola by možnosť ústavného súdu rozhodovať o pozastavení účinnosti až po nadobudnutí jeho platnosti neúčinnou a neefektívnou a v rozpore s tým, na čo má pozastavenie účinnosti slúžiť (ochrana ústavnosti).", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60c6fba2-f8d0-468e-8078-b2d2429294a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2024 z 27. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.2.2024.1"}, {"guid": "ussr:f6675e69-bb86-43f5-81d3-6bfd7b724db9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2022 z 25. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1"}, {"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}, {"guid": "ussr:4949fb95-a924-4029-a0d1-654e84c794dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.12.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2021 z 8. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.12.2021.1"}, {"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:a744471b-b248-4ea0-bd6f-cb1017d70864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 759/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 759/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.759.2017.1"}, {"guid": "ussr:4ae709db-7d02-4757-a814-8daf2881d04f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:6dd1ca9b-b618-4835-a339-9f1c4c119bfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0"}, {"guid": "ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2012 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec"}, {"guid": "ussr:68ccee24-82d4-476e-9bd3-eb198b84eb11", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 190/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 190/09 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:68ccee24-82d4-476e-9bd3-eb198b84eb11"}, {"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:39a7b8e6-afcd-4cf6-a875-3a35e7ab8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/02 z 4. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39a7b8e6-afcd-4cf6-a875-3a35e7ab8f1d"}], "citovane_v": []}