{"guid": "ussr:52357dd4-b781-4c5c-b1e6-e908788e4240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2023, sp. zn. PL. ÚS 18/2023, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52357dd4-b781-4c5c-b1e6-e908788e4240", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 18/2023-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu Mestského súdu Bratislava IV na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých\nopatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva\nštátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 19. decembra 2022 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj\n„okresný súd“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) o súlade § 4 ods. 1 a 2 (ďalej len „napadnuté ustanovenie“) zákona č. 66/2009 Z. z.\no niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli\nz vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13\nods. 3 a 4 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).\n2. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona\nč. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023 výkon\nsúdnictva v ostatných veciach neuvedených v tomto ustanovení pod písm. a) trestnoprávne veci,\nb) rodinnoprávne veci a c) obchodnoprávne veci z Okresného súdu Bratislava I na Mestský súd\n\nBratislava IV (ďalej aj „mestský súd“ alebo „navrhovateľ“). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd\nbude v tomto rozhodnutí označovať za navrhovateľa mestský súd.\n3. Napadnuté ustanovenie znie:\n(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne\ndohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom\nstavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť\nstavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá\nprešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu\no vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo\nv prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.\n4. Predmetom sporu vo veci aktuálne evidovanej pod sp. zn. B1-10C/47/2019 je zaplatenie sumy\n7 050 eur z titulu náhrady za vecné bremeno za obdobie od 20. septembra 2016\ndo 19. septembra 2019, ktoré vzniklo podľa napadnutého ustanovenia (ďalej len „prejednávaná\nvec“). Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (pozemkov), na ktorých je postavená miestna\nkomunikácia vo vlastníctve žalovaného. Žalobca v prejednávanej veci prezentuje názor, že\nzriadenie vecného bremena podľa napadnutého ustanovenia nemožno považovať za bezodplatné,\nnejde ani o jednorazový nárok, ale o nárok majúci charakter opakujúceho sa plnenia za dobu\nskutočného trvania vecného obmedzenia vlastníckeho práva. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva,\npodľa jeho názoru je náhrada za zriadenie vecného bremena v zmysle napadnutého ustanovenia\njednorazová a nárok na jej vyplatenie sa premlčiava v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá\nzačala plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1. júla 2009.\nŽalovaný preto považuje uplatnený nárok za premlčaný. Zo súdneho spisu ďalej vyplynulo, že\nžalobca sa stal vlastníkom dotknutého pozemku až po nadobudnutí účinnosti zákona\nč. 66/2009 Z. z. Žalobca požiadal okresný súd o prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku a o podanie návrhu na začatie konania o súlade napadnutého\nustanovenia s ústavou a dodatkovým protokolom. Okresný súd uznesením č. k. 10C/47/2019-244\nz 8. augusta 2022 prerušil konanie, v jeho odôvodnení vyslovil, že v zmysle návrhu žalobcu sú\nsplnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a následne podal návrh na začatie\nkonania.\n5. Vo vzťahu k prejudicialite napadnutého ustanovenia sa v návrhu uvádza, že v prejednávanej veci\nje aplikácia napadnutých ustanovení nepochybná. Návrh odkazuje na rozhodovaciu činnosť\nvšeobecných súdov, ktorá sa aj bez výslovnej zákonnej úpravy ustálila na názore, že náhrada\nza vecné bremeno je jednorazová a podlieha premlčaniu. Rozhodovacia prax súdov v čase prijatia\nzákona č. 66/2009 Z. z. bola taká, že nároky z ceny vecného bremena boli priznávané vlastníkom\npozemkov a ich právnych nástupcom formou opakovanej náhrady, ktorej výška sa určí na podklade\nznaleckého posudku.\n6. K samotnému nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu návrh poukazuje na znenie čl. 20 ods. 4 ústavy, kde sú normované podmienky\n\n2\n\nobmedzenia vlastníckeho práva, a to i) v nevyhnutnej miere, ii) vo verejnom záujme, iii) na základe\nzákona a d) za primeranú náhradu. Napadnuté ustanovenie nespĺňa ani jedno z týchto kritérií, a to aj\ns odkazom na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016. K obmedzeniu\nvlastníckeho práva zriadením vecného bremena došlo priamo zákonom, a nie na základe zákona,\no obmedzení sa nepredpokladá vedenie žiadneho konania, resp. o ňom nerozhoduje žiadny orgán.\nZ hľadiska sledovania verejného záujmu je potrebné tento skúmať v každom jednom individuálnom\nprípade, nemôže ísť o paušalizovaný predpoklad existencie verejného záujmu, ako to je v prípade\nnapadnutého ustanovenia, čo následne súvisí aj s podmienkou nevyhnutnosti, keďže nie je možné\nindividuálne skúmať rozsah a mieru potrebného obmedzenia. Otázka primeranosti náhrady nie je\nv napadnutom ustanovení vôbec riešená, vlastník pozemku, na ktorom je vecné bremeno zriadené,\nsa preto nachádza v stave právnej neistoty, nielen čo sa týka povahy náhrady (jednorazovej resp.\nopakovanej), ale aj existencie základu jeho nároku. Vlastníci pozemkov zaťažených vecným\nbremenom zriadeným na základe napadnutého ustanovenia sú obmedzení aj na svojom základnom\npráve v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy, keďže im ostáva iba tzv. holé vlastníctvo.\n7. Návrh argumentuje aj nesúladom napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4\nústavy, ktorý odvodzuje od nerovnakého právneho postavenia vlastníka pozemku oproti vlastníkovi\nstavby, v ktorého prospech sa vecné bremeno zriadilo. Zákonodarca počítal so zriadením vecného\nbremena do určitého času, t. j. do poskytnutia náhradného pozemku, resp. do vykonania\npozemkových úprav, avšak samotná dĺžka trvania obmedzenia je závislá od vôle oprávneného\nz vecného bremena, čím dochádza k diskriminácii vlastníkov pozemkov na úkor vlastníkov stavieb.\n8. Podľa návrhu zákon č. 66/2009 Z. z. vytvára dve skupiny vlastníkov pozemkov, prvú skupinu\ntvoria vlastníci pozemkov, ktorí sa s dotknutou obcou alebo vyšším územným celkom dohodli\nna inom práve k pozemku, preto ich pozemky nie sú vecným bremenom vôbec zaťažené, druhá\nskupina vlastníkov neuzatvorila žiadnu dohodu, preto na pozemkoch v ich vlastníctve vzniklo vecné\nbremeno. Prijatie napadnutého ustanovenia je v rozpore s princípom rovnosti a zákazu\ndiskriminácie aj z dôvodu, že neupravuje nárok vlastníka pozemku na primeranú náhradu za nútené\nobmedzenie vlastníckeho práva, pričom tu existujú iné právne normy, ktorými rovnako došlo\nk zriadeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ktoré podrobnejšie upravujú vznik,\npodmienky a trvanie nároku vlastníkov zaťažených pozemkov, napr. zákon č. 657/2004 Z. z.\no tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii\nv sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, došlo teda k vytvoreniu dvoch skupín\nvlastníkov pozemkov, ktoré sú zaťažené zákonnými vecnými bremenami s odlišnými právnymi\nrežimami.\n9. Porušenie čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy je odvodené od neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nejasnosti\nnapadnutého ustanovenia, túto nejednoznačnosť nemožno odstrániť ani výkladom. Napadnuté\nustanovenie nespĺňa požiadavku legality, porušuje základné práva vlastníkov podľa čl. 20 ods. 1 a 4\nústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu, čím dochádza aj k porušeniu medzinárodných záväzkov\nvyplývajúcich z dodatkového protokolu.\n\n3\n\n10. Návrh kriticky hodnotí recentnú prax ústavného súdu sprísňujúcu podmienky prípustnosti\nnávrhu všeobecného súdu v tom zmysle, že navrhovateľ má preukázať aj spôsobilosť derogačného\nnálezu viesť k odlišnosti záveru v merite veci oproti aplikácii normy navrhovanej na derogáciu.\nV tejto súvislosti sa stotožňuje s odlišnými stanoviskami sudcov ústavného súdu k tejto otázke,\nnapr. k veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 5/2021. Ústavnoprávnu neistotu\nvšeobecných súdov nie je podľa názoru navrhovateľa možné ospravedlniť ústavnoprávnou istotou\nprocesného odmietnutia jeho návrhu.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n11. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n12. Z predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že uznesením okresného súdu č. k.\n10C/47/2019-244 z 8. augusta 2022 bolo prerušené konanie do právoplatného skončenia konania\nústavného súdu o súlade právneho predpisu (navrhovateľ toto uznesenie nepredložil k návrhu,\npozn.). Tým bolo preukázané splnenie procesnej podmienky nevyhnutnej na začatie konania\no súlade právnych predpisov na návrh všeobecného súdu vyplývajúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy,\nspočívajúcej v právoplatnom prerušení dotknutého konania pred všeobecným súdom.\n13. Z obsahu návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že nie sú splnené všetky požiadavky\nustanovené v § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Návrh totiž neobsahuje vlastnú\nústavnoprávnu argumentáciu navrhovateľa zameranú na konkrétnu súvislosť navrhovanej derogácie\ns okolnosťami prejednávanej veci a odôvodnenie prejudiciality podaného návrhu, čo v konečnom\ndôsledku znemožňuje ústavnému súdu vykonať vecný prieskum súladnosti napadnutých ustanovení\ns konkrétnymi článkami ústavy a dodatkového protokolu.\n14. Rozsah oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov je odlišný\nod ostatných privilegovaných navrhovateľov uvedených v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy,\npričom v prípade konania o súlade právnych predpisov je toto oprávnenie limitované podmienkou\nustanovenou v čl. 144 ods. 2 ústavy, teda súvislosťou s prejednávanou vecou.\n15. Abstraktne normovanú požiadavku súvislosti s prejednávanou vecou [čl. 144 ods. 2 ústavy\na § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] ako podmienku legitimácie všeobecného súdu na podanie\nnávrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy interpretuje ústavný súd v aktuálnej judikatúre tak, že podaniu\nnávrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť všeobecného súdu, v rámci ktorej je podľa jeho\núsudku potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad mieni\nvšeobecný súd v konaní pred ústavným súdom uplatniť (napr. PL. ÚS 6/2021, bod 19). Všeobecný\nsúd je oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie\n4\n\nzisteného skutkového stavu pod právnu normu v ňom vyjadrenú) možno v konaní pred všeobecným\nsúdom rozumne očakávať (napr. PL. ÚS 12/2012). Zároveň je všeobecný súd aktívne legitimovaný\nlen na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál reálne ovplyvniť jeho meritórne\nrozhodnutie v konkrétnom základnom konaní (PL. ÚS 1/2018, bod 41, PL. ÚS 16/2021, bod 17).\n16. V záujme osvedčenia prejudiciality napádanej právnej normy, a tým aj aktívnej procesnej\nlegitimácie všeobecného súdu, musí byť súčasťou dôvodov návrhu podľa § 75 písm. b) zákona\no ústavnom súde aj úvaha o súvislosti (prejudicialite) rozhodnutia ústavného súdu v rovine, ako by\nvšeobecný súd rozhodol, ak by ústavný súd jeho návrhu nevyhovel, a ako by súd v konkrétnej veci\nrozhodol, ak by ústavný súd vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia všeobecne záväzného\nprávneho predpisu s ústavou. Všeobecný súd musí preto v návrhu vysvetliť, nakoľko závisí jeho\nrozhodnutie od platnosti normy, ktorú žiada preskúmať (PL. ÚS 1/2018, bod 40). Napriek\nvýhradám navrhovateľa k potrebe splnenia tejto podmienky ústavný súd konštatuje, že aktuálne ide\no jeho stabilný názor (napr. PL. ÚS 5/2021, PL. ÚS 16/2021, PL. ÚS 7/2022).\n17. Argumentácia navrhovateľa je do značnej miery všeobecná a nedotýka sa konkrétnych\nokolností prejednávanej veci. V časti III návrhu je prejudicialita napadnutej normy vyjadrená\nvšeobecne konštatovaním, že všeobecný súd má dôvodné pochybnosti o ústavnosti napadnutých\nustanovení, ktorými bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného. K tomu dodáva, že bez\nzmeny napadnutých ustanovení došlo k vývoju rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k posúdeniu\npovahy odplaty za vecné bremeno (bod 20 návrhu).\n18. Ústavný súd k tomuto odôvodneniu uvádza, že zmena rozhodovacej praxe všeobecných súdov\nnie je relevantným dôvodom na odôvodnenie prejudiciality podaného návrhu na derogáciu\nnapadnutej právnej úpravy. Už v skorších rozhodnutiach týkajúcich sa návrhov všeobecných súdov\nna posúdenie súladu zákonných vecných bremien s ústavou ústavný súd vyjadril názor, že hoci\nvýška náhrady za vecné bremeno a jej povaha nie sú predmetom úpravy napadnutého ustanovenia,\nje povinnosťou všeobecného súdu zvážiť a posúdiť, či pochybnosti o ústavnej súladnosti zákonného\ntextu môže vyriešiť sám s použitím ústavne konformného výkladu napadnutého ustanovenia. Pritom\npožiadavka na ústavne konformný výklad právnych noriem všeobecnými súdmi v širšom rozsahu\nzahŕňa aj povinnosť dotvoriť zákonný text v prípade absencie výslovnej úpravy (PL. ÚS 16/2021,\nbody 35.2 a 35.3).\n19. Ďalšia časť návrhu je postavená na všeobecnej charakteristike ústavnej možnosti zásahu\ndo vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy s odkazom na skoršie rozhodnutia ústavného súdu,\npochybnostiach s ústavným princípom rovnosti a ochrany pred diskrimináciou, ako aj možnom\nnesúlade čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy pri tvorbe napadnutého predpisu, ktorý má spočívať v absencii\nzákonnej regulácie náhrady za vecné bremeno. Ani táto časť návrhu neobsahuje v konkrétnostiach\nodôvodnenie, ako by derogácia napadnutých predpisov ovplyvnila výsledok sporu.\n20. Za možnú príčinu vyčítaných nedostatkov považuje ústavný súd postup, ktorý mestský súd\nzvolil pri predkladaní návrhu na začatie konania. Ako totiž z predloženého súdneho spisu sp. zn.\n10C/47/2019 vyplýva, žalobca podal na súde 2. novembra 2021 nielen procesný návrh\nna prerušenie konania a na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (č. l. 202\nspisu), ale k tomuto procesnému návrhu priložil osobitne vypracované podanie nazvané „Návrh\nna začatie konania o súlade právnych predpisov“ (č. l. 203 až 226 spisu). Toto podanie je zhodné\ns návrhom, ktorý predložil mestský súd ústavnému súdu ako svoj návrh na začatie konania o súlade\n5\n\nprávnych predpisov (č. l. 248 až 260 spisu). Táto zhoda pritom nie je len obsahová, ale aj formálna\nvrátane identického štýlu písma, úpravy a formátovania textu, označenia názvov jednotlivých častí\nnávrhu či poradia odsekov.\n21. Ústavný súd nevylučuje možnosť, že sa konajúci sudca zhodne s právnym názorom sporovej\nstrany na možný rozpor napadnutého ustanovenia s referenčnými normami a v tomto smere si\nosvojí aj jej argumentáciu. Spôsob, akým v tejto veci mestský súd predložil ústavnému súdu návrh\nna začatie konania, teda fakticky iba „podpísanie sa“ sudcu pod kompletný návrh žalobcu, však\npodľa ústavného súdu signalizuje skôr rezignáciu mestského súdu na predloženie vlastnej\nústavnoprávne relevantnej argumentácie a absenciu čo len minimálneho odstupu od argumentov\npredložených žalobcom. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov je všeobecný súd, nie sporová strana či jej právny zástupca. Je výlučne\nzodpovednosťou všeobecného súdu posúdiť možnú relevanciu argumentácie sporovej strany\na v prípade, ak sa s ňou stotožní, je povinný sám sformulovať návrh z obsahovej stránky tak, aby\nbol jasný, určitý a zrozumiteľný (porov. PL. ÚS 13/2021). Predloženie návrhu na začatie konania\nústavnému súdu je z tejto perspektívy možné prirovnať k písomnému vyhotoveniu súdneho\nrozhodnutia. Mestský súd ani náznakom nevyvinul snahu argumentačne sám podporiť návrh\na za týchto okolností vyvstávajú pochybnosti, či sám mestský súd je presvedčený o neústavnosti\nnapadnutého ustanovenia. Formulovaný odstup súdu od doslovného návrhu sporovej strany\na požiadavka jeho kritického posúdenia je aj prejavom autonómie postupu konajúceho súdu\na navonok svedčí o nestrannosti konajúceho sudcu.\n22. Výhrady identifikované v predchádzajúcich odsekoch predstavujú z pohľadu ústavného súdu\nzávažné nedostatky návrhu na začatie konania, ktoré ústavný súd nemôže odstraňovať z úradnej\npovinnosti, a to ani pri uprednostnení materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti (porov.\nPL. ÚS 21/2020, bod 33). Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov musí v zmysle\n§ 75 písm. b) zákona o ústavnom súde obsahovať dôvody, ktoré navrhovateľa – súd konajúci o veci\nsamej vedú k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho predpisu s právnym predpisom vyššej\nprávnej sily alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (PL. ÚS 4/2022).\n23. Okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnej normy\ns normami vyššej právnej sily je ustanovený ústavou. Ústavný súd v tomto type konania nie je\noprávnený vyzývať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania (§ 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, PL. ÚS 1/2020, bod 29 a nasl., PL. ÚS 13/2021, bod 29), čo potvrdzuje úmysel\nzákonodarcu zveriť aktívnu vecnú legitimáciu na podávanie návrhov na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov takému okruhu subjektov, ktoré svojou povahou poskytujú záruku\nkvalifikovanosti návrhu. Privilégium všeobecného súdu iniciovať tento typ konania je tak spojené aj\ns jeho zodpovednosťou sformulovať návrh na začatie konania spôsobom nevzbudzujúcim\npochybnosti o jeho názore na možný nesúlad právneho predpisu a zároveň umožňujúcim posúdenie\nrelevancie návrhu na konkrétne prejednávanú vec, z ktorej návrh vychádza.\n24. Ústavný súd preto na predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľa odmietol pre absenciu\nzákonných náležitostí návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy\nv zmysle § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\n\n6\n\n25. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca\nPeter Straka, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2023\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vecné bremeno-zriadenie", "súlad-súlad právnych predpisov", "vlastníctvo-obmedzenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8fb01a60-a2d0-48c6-84c2-947ce93f0868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:f7933f84-53be-4408-8d62-4986926483a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1"}, {"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:02ec42b1-1708-41df-bde4-c1fcfc79138e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1"}, {"guid": "ussr:f85c4156-3ed0-4d4a-8cc4-b96fd1380ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1"}, {"guid": "ussr:cd32c991-1ad2-4522-93b1-6f380ffca779", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}], "citovane_v": []}