{"guid": "ussr:f9984b0e-9474-48e4-9512-13ec9aa70abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2023 z 4. 9. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. septembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 13/2023, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2024-09-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Miestne referendum", "pravna_veta": "1. V zmysle čl. 67 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky miestne referendum predstavuje uskutočňovanie územnej samosprávy, ktorej základom je obec (čl. 64 prvá veta ústavy). Pri uplatňovaní princípu rovnosti volebného práva v rámci uskutočňovania územnej samosprávy, resp. rovnosti základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v miestnom referende preto nemožno porovnávať právne postavenie oprávnených voličov, resp. hlasujúcich v miestnom referende, ako ani účinky výsledkov platného miestneho referenda v rámci rôznych miest a obcí, resp. rôznych volebných obvodov, ale len právne postavenie oprávnených voličov, resp. hlasujúcich v miestnom referende v rámci toho istého volebného obvodu daného mesta alebo obce. Rovnosť volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, resp. rovnosť základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v miestnom referende, t. j. splnenie požiadavky, že každý hlasujúci má rovnaký počet hlasov s rovnakou váhou, resp. že miera a význam hlasu každého hlasujúceho v miestnom referende sú rovnaké, je potrebné posudzovať len v rámci konkrétneho volebného obvodu.\n2. Za diskriminačnú nemožno považovať takú právnu úpravu, ktorá odlišným spôsobom rieši odlišné situácie, resp. ktorá s jednou skupinou adresátov noriem zaobchádza odlišne v porovnaní s inou skupinou, ak medzi oboma skupinami adresátov noriem sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, ktoré odôvodňujú takéto odlišné zaobchádzanie.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9984b0e-9474-48e4-9512-13ec9aa70abf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 13/2023-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších\npredpisov a ustanovení § 8 ods. 3 a § 8a ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb.\no meste Košice v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. PL. ÚS 13/2023-18\nz 11. októbra 2023 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu návrh prezidentky\nSlovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení čl. V bodov 8 a 9 zákona\nč. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej\nlegislatívy (ďalej len „zákon o hlavnom meste Bratislave“) a § 8 ods. 3 a § 8a ods. 4 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení čl. VI bodov 2 a 4 zákona\nč. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej\nlegislatívy (ďalej len „zákon o meste Košice“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1\na 4 ústavy.\n2. Návrh bol ústavnému súdu doručený počas výkonu funkcie prezidentky Zuzany Čaputovej,\nktorej funkčné obdobie skončilo 15. júna 2024 a týmto dňom zároveň začalo plynúť funkčné\nobdobie novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. Vzhľadom na túto personálnu zmenu bude\n\nústavný súd pre účely tohto nálezu v ďalšom texte používať pojmy „prezident“ alebo „navrhovateľ“\nako označenie pre návrh uvedený v bode 1 nálezu.\n3. Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ považuje napadnuté ustanovenia zákona o hlavnom\nmeste Bratislave a zákona o meste Košice za nesúladné s označenými ustanoveniami ústavy\nz dôvodu ich diskriminačnej povahy a ich rozporu s princípmi demokratického a právneho štátu.\nPodľa navrhovateľa napadnutá legislatívna úprava porušuje rovnosť hlasovacieho práva v referende\nvo vzťahu k obyvateľom miest Bratislava a Košice, keďže ich hlasom v referende priznáva inú váhu\nako hlasom v referende obyvateľov iných miest a obcí.\n4. Navrhovateľ sa domnieva, že na hlasovacie právo v referende je potrebné analogicky aplikovať\nrovnaké kvalitatívne požiadavky, aké sa vzťahujú na voľby v zmysle čl. 30 ods. 3 ústavy,\nt. j. všeobecnosť, rovnosť, priamosť a tajnosť. Spornej právnej úprave vyčíta, že mení kvórum,\nktoré sa vyžaduje pre platnosť miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, ako aj v jednotlivých\nmestských častiach týchto miest, pričom kvórum pre platnosť miestnych referend v iných mestách\na obciach na Slovensku, ktoré upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ponecháva bezo\nzmeny. Zákonodarca pritom pri prijímaní spornej právnej úpravy neuviedol žiadny legitímny\ndôvod, pre ktorý by práve v Bratislave a Košiciach mala byť odlišná úprava kvóra pre platnosť\nmiestneho referenda v porovnaní s ostatnými mestami a obcami na Slovensku.\n5. Napadnuté ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice\ns účinnosťou od 1. augusta 2023 zavádzajú tzv. plávajúce kvórum pre platnosť miestnych referend\nv týchto mestách závisiace od volebnej účasti oprávnených voličov v ostatných voľbách do orgánov\nsamosprávy týchto miest. Samotné plávajúce kvórum prezident nepovažuje z ústavnoprávneho\nhľadiska za problematické, aj keď ho nepovažuje za správne a racionálne. Za protiústavné však\npovažuje to, že sa uplatňuje len v prípade dvoch najväčších slovenských miest. Požiadavka rovnosti\nvolebného, resp. hlasovacieho práva vyplývajúca z čl. 30 ods. 3 ústavy totiž vyžaduje, aby\npodmienky výkonu tohto práva boli jednotné pre celé územie Slovenskej republiky, resp. rovnaké\npre všetkých obyvateľov miest a obcí na Slovensku.\n6. Prezident Slovenskej republiky vo svojom návrhu poukazuje aj na zrejmý rozpor medzi\ndeklarovaným cieľom spornej právnej úpravy a jej skutočným účinkom. Podľa odôvodnenia\ndoplňujúceho a pozmeňujúceho poslaneckého návrhu, ktorý viedol k prijatiu napadnutej právnej\núpravy, tento návrh mal „... posilniť volebné právo občanov v samospráve... znížením\nreferendového kvóra z terajších 50 % na taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb\ndo orgánov danej samosprávy pred vyhlásením referenda.“. Deklarovaný cieľ však možno\npovažovať za naplnený iba v prípade miest Bratislava a Košice ako celkov a niektorých ich\nmestských častí. V niektorých mestských častiach týchto miest účasť oprávnených voličov\nv ostatných voľbách do ich orgánov samosprávy (konaných 29. októbra 2022) presiahla 50 %,\na preto prijatím napadnutej právnej úpravy došlo k zvýšeniu kvóra potrebného pre platnosť\nmiestneho referenda na úrovni týchto mestských častí (napr. v mestskej časti Devín, kde bola\nvolebná účasť 55,35 %, mestskej časti Bratislava-Čunovo, kde bola volebná účasť 62,82 %,\nmestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica, kde bola volebná účasť 52,67 %, alebo mestskej časti\nBratislava-Rusovce, kde bola volebná účasť 55,98 %). Rovnako tak aj v niektorých mestských\nčastiach Košíc volebná účasť prevyšovala 50 % oprávnených voličov (napr. v mestskej časti\nKošice-Kavečany bola volebná účasť 59 %, mestskej časti Košice-Lorinčík 63,3 %, mestskej časti\n2\n\nKošice-Myslava 53,2 %, mestskej časti Košice-Pereš 53,5 % a mestskej časti Košice-Poľov 75 %).\nV týchto prípadoch tak v dôsledku prijatia spornej právnej úpravy došlo k zvýšeniu kvóra\npotrebného pre platnosť miestneho referenda. Podľa navrhovateľa sú uvedené rozdiely v kvórach\npotrebných pre platnosť miestnych referend markantné a v demokratickej spoločnosti, v ktorej má\nmať hlas všetkých oprávnených voličov, resp. hlasujúcich rovnakú váhu, neakceptovateľné.\n7. Podľa navrhovateľa sa môžu vyskytnúť situácie, keď počet obyvateľov miest Bratislava\na Košice, resp. ich mestských častí môže prudko poklesnúť v období medzi konaním volieb\ndo orgánov územnej samosprávy a konaním miestneho referenda, dôsledkom čoho by bolo de facto\nzvýšenie kvóra potrebného pre platnosť miestneho referenda a v absurdných situáciách by dokonca\nmohlo dôjsť aj k jeho úplnému znefunkčneniu. Naopak, pri náraste počtu obyvateľov v uvedenom\nmedziobdobí sa kvórum potrebné pre platnosť miestneho referenda môže stať percentuálne\nextrémne nízkym.\n8. Za týchto okolností v dôsledku uplatnenia spornej zákonnej úpravy môže byť konanie miestnych\nreferend v Bratislave a Košiciach v skutočnosti značne sťažené, v dôsledku čoho by došlo\nk zníženiu štandardu priamej demokracie. Napríklad ostatných volieb do orgánov samosprávy\nv mestskej časti Košice-Luník IX sa zúčastnilo 16,1 % oprávnených voličov. Uvedené percento\nv zmysle napadnutej právnej úpravy predstavuje kvórum potrebné pre platnosť miestneho referenda\nv uvedenej mestskej časti. Zákon o meste Košice však ako podmienku, za ktorej splnenia je miestne\nzastupiteľstvo povinné vyhlásiť referendum mestskej časti, stanovuje prípad, ak o referendum\npožiada minimálne 20 % všetkých oprávnených voličov mestskej časti alebo aspoň 2 500 voličov\nzo všetkých oprávnených voličov mestskej časti. V tejto mestskej časti Košíc tak vzniká kuriózna\nsituácia. Kým na samotné iniciovanie miestneho referenda sa vyžaduje petícia s podporou 20 %\noprávnených voličov (keďže 2 500 oprávnených voličov predstavuje vyše 50 % všetkých\noprávnených voličov), na samotné prijatie rozhodnutia v miestnom referende nahrádzajúceho\nrozhodnutie miestneho zastupiteľstva postačuje, ak sa referenda zúčastní iba 16,1 % oprávnených\nvoličov, z ktorých nadpolovičná väčšina hlasuje za prijatie rozhodnutia.\n9. Výsledkom uplatnenia napadnutých legislatívnych ustanovení je podľa navrhovateľa skutočnosť,\nže hlas rôznych oprávnených voličov v rôznych mestách a obciach na Slovensku má v prípade\nmiestneho referenda rozdielnu váhu. Kým pri všetkých ostatných mestách a obciach (s výnimkou\nBratislavy a Košíc a ich mestských častí) sa pre platnosť miestneho referenda vyžaduje stále účasť\naspoň 50 % všetkých oprávnených voličov, a to bez ohľadu na ich účasť vo voľbách do orgánov\núzemnej samosprávy, obyvatelia Bratislavy a Košíc musia pri svojom rozhodovaní o účasti\nna voľbách do orgánov územnej samosprávy zvažovať zvýšenie alebo zníženie kvóra potrebného\nna dosiahnutie platného miestneho referenda konaného po voľbách. Spornou konštrukciou podľa\nnavrhovateľa zákonodarca porušil princíp rovnosti volebného práva v materiálnej rovine, keďže\nspôsobil stav, že hlasy rôznych voličov majú vo výsledku rozdielnu váhu pri prijímaní rozhodnutí\nv miestnych referendách.\n10. Rozpor napadnutej právnej úpravy s čl. 12 ods. 1 ústavy navrhovateľ vidí v skutočnosti, že jej\naplikácia spôsobuje značnú nerovnosť medzi obyvateľmi Bratislavy a Košíc na jednej strane\na obyvateľmi iných miest a obcí na Slovensku na druhej strane, resp. aj nerovnosť medzi\nobyvateľmi jednotlivých mestských častí týchto dvoch miest, a to pri hlasovaní v miestnom\nreferende. K uvedenej nerovnosti v zaobchádzaní dochádza z dôvodu, že podmienky pre platnosť\nmiestneho referenda (kvórum) a počet oprávnených voličov, ktorí musia hlasovať v prospech\n3\n\nrozhodnutia v miestnom referende, nie sú pre všetky mestá a obce na Slovensku rovnaké.\nSkutočnosť, že mestá Bratislava a Košice sú predmetom úpravy osobitného zákona a že sa členia\nna mestské časti, nie je podľa navrhovateľa dôvodom na to, aby sa v týchto mestách uplatňovali\nodlišné pravidlá fungovania priamej demokracie v porovnaní s inými mestami a obcami\nna Slovensku a aby obyvatelia týchto miest disponovali iným rozsahom (inou kvalitou) aktívneho\nvolebného práva, resp. hlasovacieho práva v miestnom referende ako obyvatelia akéhokoľvek iného\nmesta alebo akejkoľvek inej obce na Slovensku.\n11. Namietaný rozpor napadnutých právnych noriem s čl. 12 ods. 4 ústavy prezident Slovenskej\nrepubliky odôvodňuje tým, že pokiaľ sa obyvateľ Bratislavy alebo Košíc zúčastní volieb\ndo orgánov územnej samosprávy, zároveň tým znáša riziko sťaženia výkonu práva na priame\nspravovanie vecí verejných v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy, keďže so zvyšujúcou sa účasťou\nv komunálnych voľbách sa zvyšuje kvórum potrebné pre platnosť miestneho referenda. Namietaná\nprávna úprava tak vo svojej podstate predstavuje sankciu za účasť vo voľbách do orgánov územnej\nsamosprávy v podobe prísnejších podmienok pri práve hlasovať v miestnom referende.\n12. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 ústavy navrhovateľ namieta z dôvodu jej\nrozporu s princípmi materiálneho demokratického a právneho štátu, konkrétne princípmi právnej\nistoty a zákazu retroaktivity, pretože kvórum potrebné pre platnosť miestnych referend v mestách\nBratislava a Košice a v ich mestských častiach sa odvíja od volebnej účasti vo voľbách do ich\norgánov samosprávy, ktoré sa realizovali pred jej prijatím. V čase konania volieb do orgánov\nsamosprávy tak oprávnení voliči, obyvatelia Bratislavy a Košíc a ich mestských častí, nemali\nmožnosť vedieť, že ich rozhodnutie o účasti alebo neúčasti v týchto voľbách bude mať priamy\nvplyv na kvórum pre platnosť prípadného budúceho miestneho referenda, resp. na podmienky\nvýkonu ich práva zúčastniť sa na správe vecí verejných priamo prostredníctvom miestneho\nreferenda konaného po týchto voľbách. Obyvatelia Bratislavy a Košíc a ich mestských častí tak\nv čase konania volieb do orgánov samosprávy nemali možnosť komplexne posúdiť, aký vplyv bude\nmať ich účasť alebo neúčasť v týchto voľbách. Súčasťou aktívneho volebného práva má pritom byť\naj ochrana legitímnych očakávaní voličov, ktoré spočívajú predovšetkým v znalosti volebných\npravidiel a spôsobu tvorby demokraticky volených orgánov. Z tohto dôvodu prezident považuje\nnapadnuté ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislava a zákona o meste Košice za porušujúce\nprincíp právnej istoty.\n13. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu prezident navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví nesúlad napadnutých ustanovení zákona o hlavnom meste Bratislava a zákona o meste\nKošice s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy.\nII.\nStanoviská účastníkov konania, vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:\n14. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) listom zo 14. decembra 2023\noznámila ústavnému súdu, že v konaní o návrhu prezidentky Slovenskej republiky súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania a k návrhu nebude zaujímať stanovisko.\n\n4\n\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n15. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“), vo svojom stanovisku z 22. decembra 2023 uviedla, že sa s návrhom prezidenta\nSlovenskej republiky nestotožňuje a navrhuje, aby mu ústavný súd nevyhovel.\n16. Podľa vlády napadnuté zákonné ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť 1. augusta 2023,\nsú v súlade s označenými ustanoveniami ústavy. Podstatou legislatívnej zmeny podmienok\npre platnosť miestnych referend v Bratislave a Košiciach a ich mestských častiach je podľa nej to,\nže kým v Bratislave a Košiciach sa pre platnosť miestneho referenda, t. j. rozhodnutia\nnahrádzajúceho rozhodnutie mestských, resp. miestnych zastupiteľstiev týchto miest, vyžaduje\núčasť takého počtu oprávnených voličov (hlasujúcich) ako bol ich počet vo voľbách do mestského,\nresp. miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda, v prípade\nostatných miest a obcí na Slovensku sa pre platnosť miestneho referenda vyžaduje účasť aspoň\npolovice oprávnených voličov (hlasujúcich).\n17. Vychádzajúc z čl. 67 ods. 1 ústavy, podľa ktorého druhej vety spôsob vykonania miestneho\nreferenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon, vláda konštatuje,\nže ústava nelimituje zákonodarcu, akým spôsobom v zákone upraví podrobnosti vykonania\nreferenda, či už identickým spôsobom pre všetky mestá a obce na Slovensku, alebo odlišne\npre niektoré mestá, ako to je podľa napadnutej právnej úpravy. Všeobecná úprava spôsobu\nvykonania miestneho referenda pre obce a mestá na Slovensku je v súčasnosti obsiahnutá v zákone\no obecnom zriadení a osobitná úprava pre hlavné mesto Bratislava a mesto Košice je obsiahnutá\nv zákone o hlavnom meste Bratislave a zákone o meste Košice. Zákon o hlavnom meste Bratislave\na zákon o meste Košice sa ako osobitné zákony aplikujú, ak obsahujú odlišnú úpravu, ako je úprava\nobsiahnutá v zákone o obecnom zriadení. Samotná podstata osobitnej úpravy obsiahnutá\nv osobitných predpisoch spočíva v prijatí osobitných pravidiel odlišných od pravidiel všeobecnej\núpravy, čo samo osebe ešte neznamená rozpornosť osobitnej úpravy s ústavou.\n18. Ani úprava miestnych referend v Bratislave a Košiciach, ktorá platila do nadobudnutia účinnosti\nnapadnutej zákonnej úpravy, nebola totožná s úpravou miestnych referend v iných mestách\na obciach na Slovensku. Najvýraznejším rozdielom bolo a stále je to, že na vykonanie miestnych\nreferend v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach sa vyžaduje petícia skupiny\nobyvateľov týchto miest v počte 20 % všetkých oprávnených voličov, resp. v prípade miestnych\nreferend mestských častí Bratislavy a Košíc petícia skupiny obyvateľov príslušnej mestskej časti\nv počte 20 % všetkých oprávnených voličov príslušnej mestskej časti alebo aspoň 5 000\noprávnených voličov mestskej časti v prípade hlavného mesta Bratislavy a v prípade mesta Košice\naspoň 2 500 oprávnených voličov príslušnej mestskej časti. V prípade iných miest a obcí\nna Slovensku sa na vykonanie miestneho referenda pritom vyžaduje petícia skupiny obyvateľov\nmesta alebo obce v počte aspoň 30 % všetkých oprávnených voličov. Na vyhlásenie miestnych\nreferend v hlavnom meste Bratislave a meste Košice, resp. v ich mestských častiach sa teda\nvyžaduje odlišný počet oprávnených voličov, ako to je pri iných mestách a obciach na Slovensku.\nVláda nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že podmienky pre platnosť miestneho referenda musia\nbyť pre všetky mestá a obce na Slovensku rovnaké. Odlišne stanovené kvóra pre platnosť miestnych\nreferend v hlavnom meste Bratislave a meste Košice, resp. mestských častiach týchto miest\nv porovnaní s úpravou uplatniteľnou pre iné mestá a obce na Slovensku nevedú podľa vlády\nk rozporu s čl. 30 ods. 3 ústavy, ktorý upravuje volebné právo, a s „rovnosťou“ hlasovacieho práva.\n5\n\nVýsledky miestnych referend v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach, pokiaľ je\nv nich dosiahnutá zákonom stanovená účasť, nahrádzajú rozhodnutia mestských zastupiteľstiev\ntýchto miest, resp. miestnych zastupiteľstiev ich mestských častí, a to v územnom obvode danej\nsamosprávy, a svojimi dôsledkami nezasahujú do územného obvodu inej územnej samosprávy.\nV prípade miest Bratislava a Košice, ako aj v prípade iných miest a obcí na Slovensku má každý\nhlas voliča v tom istom územnom obvode samosprávy rovnakú váhu. Každý oprávnený volič\nv danom územnom obvode danej územnej samosprávy má jeden hlas s rovnakou váhou ako iný\nvolič v tom istom územnom obvode danej územnej samosprávy. Vláda preto nesúhlasí s názorom\nprezidenta, že pokiaľ nie je kvórum pre platnosť miestnych referend identické pre všetky mestá\na obce na Slovensku, dochádza k porušeniu rovnosti hlasovacieho práva v zmysle čl. 30 ods. 3\nústavy. Inak by v rozpore s uvedeným článkom ústavy musel byť aj odlišne stanovený počet\nobyvateľov na iniciovanie (vyvolanie) miestneho referenda na základe petície obyvateľov, ako to je\nv prípade miest Bratislava a Košice v porovnaní s inými mestami a obcami na Slovensku. Tento\nrozdiel však navrhovateľ vo svojom návrhu považuje za akceptovateľný. Argumentáciu prezidenta\nobsiahnutú v jeho návrhu preto vláda považuje za vnútorne rozpornú. Aj tento navrhovateľom\n„akceptovateľný rozdiel“ podľa vlády potvrdzuje, že aj podmienky pre platnosť miestneho\nreferenda môžu byť pre rôzne mestá a obce na Slovensku stanovené rozdielne, a to bez toho, aby\ntakáto odlišná úprava bola protiústavná.\n19. Vláda zastáva názor, že napadnutá zákonná úprava je nielenže v súlade s ústavou, ale je\naj vhodnejšia ako všeobecná úprava stanovená v zákone o obecnom zriadení. Účasť voličov\nvo voľbách do orgánov miestnej samosprávy v Bratislave a Košiciach vytvára pre miestne referendá\nv týchto mestách, resp. ich mestských častiach v danom volebnom období kvórum, ktorého\ndosiahnutie je podmienkou platnosti miestnych referend v týchto mestách, resp. ich mestských\nčastiach. Platným miestnym referendom v nich sa dosiahne nahradenie rozhodnutia ich mestských,\nresp. miestnych zastupiteľstiev alebo rozhodnutia o dôležitej veci záujmu mesta, resp. mestskej\nčasti. Výsledok referenda, ktorým sa nahrádza rozhodnutie mestského, resp. miestneho\nzastupiteľského orgánu, je podľa vlády silným prejavom vôle voličov a priamej demokracie a jeho\nlegitimitu zvýrazňuje skutočnosť, že sa na tomto prejave vôle zúčastní minimálne taký istý počet\nvoličov ako v prípade samotných volieb poslancov mestského, resp. miestneho zastupiteľstva.\nNapadnutá zákonná úprava tak primerane zodpovedá volebnému a hlasovaciemu správaniu voličov.\n20. Vo svojom stanovisku vláda tiež poukazuje na skutočnosť, že kým v prípade uplatnenia\naktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy nie je pre platnosť volieb\nstanovené konkrétne kvórum (požiadavka účasti), a tak tieto voľby vedú k zvoleniu orgánov\núzemnej samosprávy (obecných, resp. mestských zastupiteľstiev a starostov obcí, resp. primátorov\nmiest) bez ohľadu na účasť v týchto voľbách, tak v prípade uplatnenia hlasovacieho práva tých\nistých voličov v danej obci alebo meste na Slovensku sa pre platnosť referenda vyžaduje\ndosiahnutie účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov. Úprava obsiahnutá v napadnutých\nzákonných ustanoveniach vedie k tomu, že hlas voliča vo voľbách do mestského zastupiteľstva\nv Bratislave a Košiciach, resp. miestnych zastupiteľstiev ich mestských častí má rovnakú váhu ako\nhlas toho istého voliča v mestskom referende týchto miest, resp. miestnom referende ich mestských\nčastí.\n21. Podľa vlády ústava nevyžaduje, aby úprava hlasovacieho práva v referende bola identická\ns úpravou volebného práva, ktoré je jednotné pre celé územie Slovenska. Identickú úpravu\nnepožaduje ani čl. 67 ods. 1 ústavy, ktorý danú otázku ponecháva na zákonnú úpravu. Úpravu\n6\n\nobsiahnutú v napadnutých zákonných ustanoveniach vláda považuje za primeranejšiu a vôľu\nvoličov vyjadrenú v takýchto referendách v mestách Bratislava a Košice, resp. ich mestských\nčastiach za legitímnejšiu, ako to je v prípade miestnych referend konaných v mestách a obciach\nna Slovensku podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v zákone o obecnom zriadení, keďže viac\nzodpovedá správaniu voličov na konkrétnom území daného samosprávneho celku. Každý volič má\npri hlasovaní v miestnom referende vždy len jeden hlas, ktorého váha je rovnaká ako váha hlasu\niného voliča na území daného samosprávneho celku, čo podľa vlády napĺňa požiadavku rovnosti\nvyjadrenú v čl. 30 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 12 ods. 1 ústavy.\n22. Navrhovateľom napadnuté zákonné ustanovenia podľa názoru vlády nevedú k žiadnej sankcii\npre hlasujúceho v miestnom referende v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach a ani\nk sťaženiu jeho účasti na správe vecí verejných priamo v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy. Rovnako ako\nvoľby do orgánov miestnej samosprávy aj účasť na hlasovaní v referende možno považovať\nza realizáciu práva na správu vecí verejných priamo. Zosúladenie kvóra pre účasť na platnom\nreferende podľa účasti na bezprostredne predchádzajúcich voľbách do miestnych zastupiteľstiev\nmôže viesť k dostatočnej legitimite výsledku tohto referenda a zamýšľanému výsledku,\nt. j. nahradeniu rozhodnutia mestského, resp. miestneho zastupiteľstva. Ak pre platnosť volieb\ndo mestského, resp. miestneho zastupiteľstva v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach\nnie je stanovené žiadne kvórum a voľby sa považujú za platne uskutočnené aj pri účasti hoc len 100\nvoličov, tak aj pre nahradenie rozhodnutia tohto zastupiteľstva môže stačiť aj účasť rovnakého\npočtu hlasujúcich, t. j. 100, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za sankciu, ale skôr\nza primeranejšie nastavené kvórum. Pri takejto nízkej účasti vo voľbách by bola požiadavka\nna účasť viac ako 50 % všetkých oprávnených hlasujúcich v referende skôr neprimerane tvrdá\na neadekvátna volebnému správaniu voličov pri realizácii ich hlasovacieho práva v referende.\n23. Napadnutá právna úprava podľa názoru vlády nie je v rozpore ani s princípmi právneho štátu\npodľa čl. 1 ods. 1 ústavy, konkrétne princípom zákazu retroaktivity a princípom právnej istoty.\nRealizácia aktívneho volebného práva je výlučne spätá s voľbou/kreovaním orgánov miestnej\nsamosprávy, t. j. obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev a starostov obcí, resp. mestských\nčastí a primátorov miest. Občania sa prostredníctvom aktívneho volebného práva do uvedených\norgánov miestnej samosprávy podieľajú na správe vecí verejných prostredníctvom nimi volených\nzástupcov (t. j. nepriamo), ktorí následne zastupujú ich záujmy. V čase rozhodovania v uvedených\nvoľbách voliči berú do úvahy len tieto aspekty, a nie aj prípadnú zmenu v postavení orgánov\núzemnej samosprávy, ich kompetencií a úloh, prípadne inštitútov územnej samosprávy, kam patrí\naj miestne referendum. Nie je pritom vylúčené, aby aj počas volebného obdobia došlo k zmene\npostavenia, prípadne kompetencií orgánov územnej samosprávy, uloženiu im nových úloh, prípadne\nk decentralizácii štátnej správy na orgány územnej samosprávy. Ani o takýchto zmenách by občania\nnemohli vedieť v čase konania volieb. Takéto zmeny právnych predpisov platiace do budúcna (čo je\naj prípad napadnutých zákonných ustanovení) preto podľa vlády nie je možné považovať\nsa rozporné s princípmi právneho štátu. Ak by k takýmto zmenám počas volebného obdobia\nnemohlo dôjsť, došlo by k ochromeniu činnosti tejto časti verejnej správy, ktorá však musí byť\nschopná rýchlo sa adaptovať na prípadné dynamické zmeny v spoločnosti či preferencii voličov.\nZmyslom inštitútu referenda, ktorým sa občania zúčastňujú na správe vecí verejných priamo,\nje rozhodovanie o dôležitých otázkach verejného záujmu (rozvoja územia), ktoré zákon priamo\nnevylučuje (napr. rozpočet mesta, resp. mestskej časti), ako aj takých, pri ktorých to zákon výslovne\nvyžaduje a ktoré sa spravidla vyskytnú počas volebného obdobia. Žiadne z otázok, ktoré môžu byť\n7\n\npredmetom referenda, nie je možné predpokladať už v čase konania volieb do orgánov územnej\nsamosprávy, a preto ani nemôžu rozhodovať o účasti alebo neúčasti voličov v samotných voľbách.\nVláda napokon poukazuje na rozdiel medzi miestnym referendom konaným v mestách Bratislava\na Košice, resp. ich mestských častiach podľa napadnutej právnej úpravy a fakultatívnym\nreferendom konaným podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o obecnom zriadení\nv iných obciach a mestách na Slovensku (pritom tento právny stav platil aj pred nadobudnutím\núčinnosti napadnutej právnej úpravy), a to že výsledkom platného miestneho referenda v mestách\nBratislava a Košice, resp. ich mestských častiach je rozhodnutie, ktoré nahrádza rozhodnutie\nuž zvoleného, resp. kreovaného mestského zastupiteľstva, resp. zastupiteľstva mestskej časti.\nV prípade platného fakultatívneho referenda konaného v inom meste alebo obci na Slovensku\nvýsledok referenda nenahrádza rozhodnutie mestského, resp. obecného zastupiteľstva, ale má len\nodporúčajúci charakter pre orgány mesta, resp. obce.\n24. Samotné stanovenie tzv. plávajúceho kvóra je podľa vlády výlučne určením konkrétneho kvóra\npotrebného na realizáciu platného referenda a rozhodovania dôležitých otázok, pričom jeho\nzavedenie napadnutou legislatívnou úpravou nemá žiaden retroaktívny dopad na výkon volebného\npráva ani na rozhodovanie voliča o tom, či sa zúčastní alebo nezúčastní volieb, keďže ich cieľom\nje ustanoviť na vymedzené volebné obdobie volených zástupcov do verejných funkcií, a teda\nrealizácia účasti na správe verejných záležitostí prostredníctvom zvolených zástupcov,\nt. j. nepriamo. Schválením tzv. plávajúceho kvóra týkajúceho sa referenda podľa vlády nedošlo\nk spochybneniu volieb konaných v roku 2022 a ani k ovplyvneniu žiadnych referend konaných pred\nnadobudnutím účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá smeruje výučne k budúcim referendám.\n25. Vláda, vychádzajúc z už uvedenej argumentácie, považuje napadnuté zákonné ustanovenia\nza súladné s označenými článkami ústavy, návrh prezidenta za nedôvodný, a preto navrhuje, aby\nmu ústavný súd nevyhovel.\nII.3. Replika navrhovateľa:\n26. Navrhovateľ sa vo svojom vyjadrení k stanovisku vlády z 29. januára 2024 nestotožnil\ns názorom vlády, že pokiaľ čl. 67 ods. 1 ústavy nelimituje zákonodarcu, akým spôsobom upraví\npodrobnosti o miestnom referende, zákonodarca môže stanoviť pre miestne referendum v rôznych\nobciach rôzne podmienky. Podľa navrhovateľa základné atribúty volebného práva sa musia\nvzťahovať na celoštátne voľby, voľby do orgánov samosprávy, ako aj na celoštátne a miestne\nreferendum. Je podľa neho nemysliteľné, aby podmienky na výkon volebného práva boli rozdielne\nmedzi jednotlivými obcami.\n27. Výkladové pravidlo lex specialis derogat legi generali, ktoré rieši postup v prípade konfliktu\nmedzi právnymi predpismi rovnakej právnej sily (spravidla medzi zákonmi), si podľa navrhovateľa\nvláda zamieňa s princípom prednosti právnej normy vyššej právnej sily pred právnou normou nižšej\nprávnej sily (lex superior derogat legi inferiori). Rozpor napadnutých zákonných ustanovení\ns ústavou je dôvodom na konštatovanie ich nesúladu s ústavou a stratu ich účinnosti. Skutočnosť,\nže úprava obsiahnutá v zákone o hlavnom meste Bratislave a zákone o meste Košice predstavuje\nšpeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, čo potvrdzuje aj § 29 zákona\no hlavnom meste Bratislave a § 24 ods. 1 zákona o meste Košice odkazujúce na zákon o obecnom\nzriadení v prípade, ak niektoré otázky nie sú upravené osobitnými predpismi, neznamená,\nže predmetné osobitné predpisy nemôžu byť v rozpore s ústavou.\n8\n\n28. Iné rozdiely v právnej úprave miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských\nčastiach na jednej strane a miestnym referendom podľa zákona o obecnom zriadení, na ktoré\npoukazuje vláda, navrhovateľ považuje za tendenčné a neakceptovateľné pre posudzovaný prípad,\npretože ich ústavnosť nebola dosiaľ napadnutá kvalifikovaným subjektom a ich ústavnosti nie je\nv posudzovanom prípade vhodné ani žiaduce sa bližšie venovať.\n29. Navrhovateľ zastáva názor, že je potrebné rozlišovať medzi ustanoveniami, ktoré v rozpore\ns ústavou obmedzujú základné práva a slobody, a tými, ktoré sa síce odkláňajú od všeobecnej\nprávnej úpravy, ale občanom poskytujú vyššiu mieru práv. Ustanovenie podústavného právneho\npredpisu, ktoré dáva jeho adresátom väčší okruh práv, resp. vyššiu kvalitu práv ako všeobecný\npredpis, nemôže byť považované za protiústavné. Zníženie počtu podpisov oprávnených voličov\npotrebných na vyhlásenie miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských\nčastiach je odôvodnené veľkosťou týchto miest, pričom platí, že čím väčšie mesto, tým je ťažšie\nvyzbierať dostatočný počet podpisov potrebných na vyhlásenie referenda. To zabezpečuje\nuplatniteľnosť možnosti výkonu verejnej moci prostredníctvom miestneho referenda obyvateľmi\nBratislavy a Košíc a rozširuje možnosť prístupu občanov týchto miest k výkonu samosprávy\npriamou formou.\n30. Ani s tvrdením vlády, že pokiaľ sú pravidlá pre platnosť miestneho referenda rovnaké v rámci\njedného územného celku, rozdiely medzi jednotlivými územnými celkami pre platnosť miestneho\nreferenda sú akceptovateľné, keďže výsledky miestneho referenda sú platné vždy len\nna konkrétnom území daného územného celku, sa navrhovateľ nestotožňuje. Podľa neho čl. 30\nods. 3 ústavy sa nemôže v rámci jednotlivých územných celkov Slovenska uplatňovať v rôznej\nmiere. Právna úprava, ktorá síce nerozlišuje medzi oprávnenými voličmi v rámci jednej obce,\nresp. mestskej časti, ale medzi jednotlivými obcami spôsobuje nerovnosť volebného práva, je podľa\nnavrhovateľa jednoznačne protiústavná. Odkazujúc na svoj návrh na začatie konania, opätovne\nzdôrazňuje, že v niektorých mestských častiach Bratislavy a Košíc uplatnenie napadnutej zákonnej\núpravy znamená, že kvórum požadované pre platnosť miestneho referenda sa zvýšilo. Obyvateľom\npredmetných mestských častí napadnutá právna úprava tak sťažuje výkon samosprávy\nprostredníctvom miestneho referenda, pričom obyvateľom iných mestských častí Bratislavy a Košíc\nho nesťažuje. V demokratickom a právnom štáte je podľa navrhovateľa nemysliteľné, aby\nsa v niektorých samosprávach pre platnosť miestneho referenda požadovala účasť 50 %\noprávnených voličov a v iných samosprávach sa kvórum odvíjalo od účasti v posledných\nkomunálnych voľbách.\n31. Navrhovateľ namieta aj tvrdenie vlády, že právna úprava miestneho referenda podľa zákona\no hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice zavádzajúca tzv. plávajúce kvórum\nje vhodnejšia ako jeho úprava podľa zákona o obecnom zriadení. Protiústavnosť napadnutej\nlegislatívnej úpravy podľa neho spočíva v neopodstatnenom rozdiele medzi úpravou miestneho\nreferenda v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach a iných mestách a obciach\nna Slovensku. Plávajúce kvórum ani percentuálne stanovenie počtu oprávnených voličov, ktorí\nsa musia zúčastniť na miestnom referende, a priori samo osebe nepovažuje za protiústavné.\nAk však zákonodarca považuje úpravu plávajúceho kvóra za vhodnejšiu, mal ju zaviesť do zákona\no obecnom zriadení, aby sa uplatňovala aj pri miestnych referendách v iných mestách a obciach\nna Slovensku. Domnieva sa, že je potrebné zosúladiť právnu úpravu miestneho referenda pre všetky\nsamosprávy, a to buď opätovným zavedením 50 % hranice pre platnosť miestneho referenda\n9\n\nv Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach, alebo zavedením plávajúceho kvóra\npre všetky obce a mestá na Slovensku.\n32. Podľa navrhovateľa vláda pri konštatovaní, že napadnutá právna úprava nijakým spôsobom\nnesankcionuje obyvateľov Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí za výkon ich aktívneho\nvolebného práva a ani im nesťažuje účasť na správe vecí verejných priamo prostredníctvom\nmiestneho referenda, a teda nepredstavuje porušenie čl. 12 ods. 4 ústavy, opomenula skutočnosť,\nže v niektorých mestských častiach Bratislavy a Košíc s ohľadom na výsledky ostatných\nkomunálnych volieb došlo k zvýšeniu kvóra vyžadovaného pre platnosť miestneho referenda. Vláda\nvo svojom stanovisku opomína tie mestské časti, v ktorých účasť v komunálnych voľbách ďaleko\npresiahla hranicu 50 % oprávnených voličov. Práve v týchto mestských častiach (ktorých je spolu\n10) sa podľa navrhovateľa z nepochopiteľných príčin sťažuje právo na priamu správu vecí\nverejných prostredníctvom miestneho referenda. V tomto ohľade je podľa nej jednoznačne dané,\nže svojou účasťou v komunálnych voľbách je obyvateľom dotknutých mestských častí spôsobená\nujma na právach. Využitím svojho aktívneho volebného práva v komunálnych voľbách v roku 2022\nzhoršili možnosť uplatnenia svojho práva podieľať sa na správe vecí verejných nepriamo\nprostredníctvom miestneho referenda (a to bez toho, aby o tom mali vopred vedomosť).\n33. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s tvrdením vlády, podľa ktorého pri voľbách do orgánov\núzemnej samosprávy oprávnení voliči berú do úvahy len výber volených zástupcov, a nie\naj prípadné zmeny v postavení orgánov územnej samosprávy, ich kompetencií a úloh či inštitútov\núzemnej samosprávy (kam patrí aj miestne referendum). Podľa navrhovateľa však túto paralelu\nnemožno akceptovať. Je rozdiel, či sa rozšíria kompetencie orgánov územnej samosprávy alebo\nsa zmenia pravidlá na výkon práva občanov podieľať sa na správe vecí verejných. Kým prvý\nuvedený prípad sa voličov dotýka v menšej miere, zmena pravidiel konania miestneho referenda\nsa priamo týka ich základných práv. Opätovne zdôrazňuje, že (ne)účasťou v komunálnych voľbách\nv roku 2022 oprávnení voliči v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach zároveň\nrozhodli aj o kvóre pre možné budúce miestne referendum. V čase rozhodovania, či sa daných\nkomunálnych volieb zúčastnia, pritom nevedeli, že ich rozhodnutie bude mať vplyv aj na kvórum\npotrebné pre platnosť budúceho miestneho referenda. Zmena zavedená napadnutou právnou\núpravou môže v niektorých mestských častiach Bratislavy a Košíc spôsobiť ochromenie inštitútu\nmiestneho referenda, keďže dosiahnuť takú vysokú účasť pri miestnom referende, aká bola\npri komunálnych voľbách, sa už s veľkou pravdepodobnosťou nemusí podariť.\n34. K argumentu vlády, že ak by zákonodarca nemohol prijať zákon, ktorým sa menia kompetencie\na povinnosti orgánov územnej samosprávy, došlo by k ochromeniu tejto časti verejnej správy,\nnavrhovateľ považuje za dôležité prísne rozlišovať medzi zmenou kompetencií orgánov územnej\nsamosprávy a zmenami v inštitúte miestneho referenda. Kým zmena kompetencií orgánov územnej\nsamosprávy je možná aj počas volebného obdobia, obsah volebného práva, resp. skutočnosti, ktoré\novplyvňujú výkon aktívneho volebného práva, retroaktívne meniť počas volebného obdobia nie je\nmožné. Napadnuté zákonné ustanovenia podľa nej pôsobia retroaktívne, keďže výsledkom\nkomunálnych volieb v Bratislave a Košiciach uskutočnených 29. októbra 2022 okrem ustanovenia\nvolených orgánov územnej samosprávy bola aj zmena kvóra potrebného pre platnosť miestneho\nreferenda v týchto mestách, resp. ich mestských častiach.\n35. Z uvedených dôvodov prezident trvá na ním podanom návrhu na začatie konania v celom\nrozsahu a navrhuje, aby mu ústavný súd vyhovel a v náleze vo veci samej konštatoval nesúlad\n10\n\nnapadnutých ustanovení zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice s označenými\nčlánkami ústavy.\nII.4. Ústne pojednávanie:\n36. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 druhou vetou zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) prejednal a rozhodol vec bez nariadenia ústneho pojednávania, keďže\nžiaden z účastníkov konania nepožiadal najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci o nariadenie\nústneho pojednávania, pričom na základe podaní účastníkov konania zastával názor, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Ústavný súd preto na základe uvedeného\nustanovenia zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n37. V zmysle navrhovateľom napadnutej úpravy zákona o hlavnom meste Bratislave výsledok\nmiestneho referenda Bratislavy, resp. jej mestskej časti nahrádza rozhodnutie mestského\nzastupiteľstva Bratislavy, resp. miestneho zastupiteľstva jej mestskej časti, ak sa ho zúčastnil taký\npočet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva Bratislavy,\nresp. príslušného miestneho zastupiteľstva jej mestskej časti bezprostredne predchádzajúcich\nvyhláseniu referenda, a v zmysle navrhovateľom napadnutej úpravy zákona o meste Košice\nvýsledok referenda mesta Košice, resp. referenda jeho mestskej časti nahrádza rozhodnutie\nmestského zastupiteľstva Košíc, resp. miestneho zastupiteľstva jeho mestskej časti, ak sa\nho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského\nzastupiteľstva Košíc, resp. príslušného miestneho zastupiteľstva jeho mestskej časti bezprostredne\npredchádzajúcich vyhláseniu referenda mesta, resp. jeho mestskej časti, a ak bolo rozhodnutie\nprijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mesta, resp. jeho mestskej\nčasti.\n38. Cieľom prijatia spornej právnej úpravy podľa zákonodarcu je posilniť volebné právo občanov\nv samospráve tým, že sa uľahčí a zefektívni miestne referendum v Bratislave a Košiciach, resp. ich\nmestských častiach, a to jednak znížením počtu podpisov petície skupiny obyvateľov týchto miest,\nresp. ich mestských častí potrebných na vyhlásenie miestneho referenda z dovtedajšieho počtu\nnajmenej 30 % všetkých oprávnených voličov na 20 % všetkých oprávnených voličov,\nresp. alternatívne na aspoň 5 000 všetkých oprávnených voličov na vyhlásenie miestneho referenda\nmestskej časti Bratislavy a aspoň 2 500 všetkých oprávnených voličov na vyhlásenie miestneho\nreferenda mestskej časti Košíc a jednak znížením kvóra požadovanej účasti pre platnosť miestneho\nreferenda v uvedených mestách, resp. ich mestských častiach z dovtedajších aspoň 50 %\noprávnených voličov na taký ich počet, aký sa zúčastnil volieb do orgánov územnej samosprávy\ntýchto miest, resp. ich mestských častí pred vyhlásením miestneho referenda.\n39. Podľa navrhovateľa napadnutá zákonná úprava nie je v súlade s ústavnou požiadavkou rovnosti\nvolebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy v spojení s ústavným princípom rovnosti ľudí\nv dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, ústavným zákazom spôsobenia ujmy na právach\nniekomu pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody podľa čl. 12 ods. 4 ústavy, a princípmi\n11\n\ndemokratického a právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, konkrétne princípmi právnej istoty\na zákazu retroaktivity.\nIII.1. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s ústavnou požiadavkou rovnosti\nvolebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy v spojení s ústavným princípom rovnosti ľudí\nv dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy:\n40. Navrhovateľ považuje napadnuté ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona\no meste Košice za nesúladné s označenými článkami ústavy z dôvodu ich rozporu s ústavnou\npožiadavkou rovnosti volebného práva zakotvenou v čl. 30 ods. 3 ústavy, ktorá sa v rovnakej miere\nmá vzťahovať aj na právo hlasovať v referende, resp. v okolnostiach posudzovaného prípadu\nmiestnom referende, keďže podľa nej neodôvodnene diferencujú medzi hlasmi hlasujúcich\nv miestnom referende v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach a hlasmi hlasujúcich\nv miestnom referende v iných mestách a obciach na Slovensku. Na rozdiel od miestneho referenda\nv iných mestách a obciach na Slovensku, ktorého výsledky sú v zmysle § 11a ods. 8 zákona\no obecnom zriadení platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo\nrozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda,\npre platnosť výsledku miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach\nsa v zmysle napadnutej právnej úpravy požaduje účasť takého počtu oprávnených voličov, aký\nsa zúčastnil volieb do príslušného mestského, resp. miestneho zastupiteľstva bezprostredne\npredchádzajúcich vyhláseniu referenda. V dôsledku prijatia spornej právnej úpravy tak podľa\nnavrhovateľa dochádza k tomu, že hlasy rôznych oprávnených voličov v rôznych mestách a obciach\nna Slovensku majú v prípade miestneho referenda rozdielnu váhu. Na uvedenú diferenciáciu\nplatnosti výsledkov miestnych referend v Bratislave a Košiciach, resp. ich mestských častiach\na platnosti výsledkov miestnych referend v iných mestách a obciach na Slovensku podľa\nnavrhovateľa neexistuje nijaký logický, legitímny a ústavne udržateľný dôvod. Považuje\nza nemysliteľné, aby sa v niektorých samosprávach na platnosť výsledkov miestneho referenda\npožadovala účasť aspoň 50 % oprávnených voličov a v iných samosprávach sa kvórum platnosti\nvýsledkov miestneho referenda odvíjalo od účasti oprávnených voličov v posledných komunálnych\nvoľbách. Podľa navrhovateľa uplatňovanie napadnutých zákonných ustanovení v prípade\nniektorých mestských častí Bratislavy a Košíc, a to tých, v ktorých bola volebná účasť v posledných\nvoľbách do príslušného miestneho zastupiteľstva viac ako 50 % oprávnených voličov, nenapĺňa ciel\nspornej právnej úpravy, ktorým je posilniť volebné právo občanov v samospráve a uľahčiť\na zefektívniť miestne referendum znížením kvóra pre platnosť miestneho referenda, keďže v týchto\nmestských častiach Bratislavy a Košíc došlo v dôsledku prijatia namietanej legislatívnej úpravy\nk zvýšeniu kvóra potrebného pre platnosť miestneho referenda.\n41. V intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu jednotlivé ustanovenia ústavy je potrebné\nvykladať a aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých relevantných ústavných noriem\n(II. ÚS 48/97, II. ÚS 31/97, PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 10/99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01,\nm. m. PL. ÚS 9/04, PL. ÚS 16/08), a preto aj všetky ustanovenia ústavy o rovnosti je potrebné\nvnímať, interpretovať a uplatňovať v ich vzájomnej organickej väzbe, čo zvlášť platí o tých\nustanoveniach ústavy, ktoré sú formulované vo všeobecnej podobe (čl. 12 ods. 1 prvá veta, čl. 12\nods. 2 a čl. 13 ods. 3 ústavy), keďže predstavujú základné východisko uplatnenia princípu rovnosti\nv konkrétnom prípade, resp. v konkrétnej situácii. Okrem uvedených všeobecných ustanovení\n12\n\nsúčasťou ústavy sú aj špeciálne ustanovenia o rovnosti, v kontexte posudzovaného prípadu rovnosti\nvolebného práva (čl. 30 ods. 3 ústavy).\n42. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i na názore, že čl. 12 ods. 1 ústavy má charakter\nvšeobecného ústavného princípu. Ide o všeobecné pravidlo rovnosti, ktoré slúži na generálnu\nochranu pred diskrimináciou a vo svojej podstate vyjadruje rovnosť všetkých subjektov práva\npred zákonom, pričom v tomto zmysle je adresované všetkým orgánom verejnej moci, ktoré musia\nvo vzťahu k všetkým subjektom práva, ich základným právam a slobodám z hľadiska ich\nuskutočňovania a uplatňovania pristupovať rovnako bez ohľadu na okolnosti predpokladané čl. 12\nods. 2 ústavy [pohlavie, rasu, farbu pleti... (m. m. PL. ÚS 16/08)]. Z čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva\nsubjektívne právo každého, aby nebol diskriminovaný z dôvodov v tomto ustanovení\nvymenovaných (III. ÚS 39/01, II. ÚS 5/03). Vychádzajúc z modelu materiálneho chápania rovnosti,\nústavný súd zdôrazňuje, že nie je dôležité, aké rozdiely medzi ľuďmi existujú, pretože ľudia majú\nrovnakú hodnotu, a preto zasluhujú rovnakú starostlivosť a rešpekt (čl. 12 ods. 1 ústavy). Vyplýva\nto zo všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, autonómnosti a rovnakej ceny každého indivídua,\nktoré tvoria základ pre zákaz nespravodlivej diskriminácie ľudských bytostí bez ohľadu na ich\npostavenie v spoločnosti (PL. ÚS 8/04, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 10/2022).\n43. Za diskriminačnú úpravu, resp. úpravu porušujúcu ústavnú požiadavku rovnosti v právach\nv zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo\nanalogické/porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca\nnemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve\nzvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, PL. ÚS 10/2022). Tento základný\nprincíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou\nskupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej\nzávažnosti, ktoré odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (II. ÚS 5/03, PL. ÚS 16/2018,\nPL. ÚS 10/2022).\n44. Národná rada je preto povinná prijímať také zákony, ktoré nikoho pri uplatňovaní\nzákladných práv a slobôd nediskriminujú, aj keď nie každý rozdiel, ktorý sa vyskytne\nv zákonoch upravujúcich výkon určitých základných práv a slobôd, musí byť v rozpore s čl. 12\nods. 1, resp. čl. 12 ods. 2 ústavy, pretože v určitých situáciách sa na prvý pohľad diskriminujúca\núprava používa na odstránenie alebo zmiernenie faktickej nerovnosti dotknutých osôb\n(PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 14/2020).\n45. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 13/09, I. ÚS 17/99,\nPL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 10/2022) ústavný princíp rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach podľa\nčl. 12 ods. 1 ústavy, resp. zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy nie sú spravidla chránené\nsamy osebe, ale k ich porušeniu môže dôjsť v zásade len v súvislosti s porušením iného základného\npráva alebo slobody. To znamená, že dovolávať sa ich porušenia možno v zásade len v spojení\ns porušením iného konkrétneho základného práva a slobody podľa ústavy alebo ľudského práva\nalebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. pozri napr. PL. ÚS 14/98, I. ÚS 17/99, PL. ÚS 10/04). Ústavný súd\nvo svojej doterajšej judikatúre (PL. ÚS 33/95, PL. ÚS 43/95, PL. ÚS 18/97, PL. ÚS 4/00,\nPL. ÚS 21/00, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 15/06, PL. ÚS 3/08, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 11/2011,\nPL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 10/2022) preferuje tento akcesorický prístup\n\n13\n\nk preskúmavaniu namietaného porušenia ústavného princípu rovnosti, resp. zákazu diskriminácie\na ani v tejto veci nemá dôvod od neho ustúpiť.\n46. Navrhovateľ namieta nesúlad spornej legislatívnej úpravy s princípom rovnosti v právach podľa\nčl. 12 ods. 1 ústavy v spojení s ústavnou požiadavkou rovnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3\nústavy. Je toho názoru, že napadnuté zákonné ustanovenia „... spôsobujú značnú nerovnosť medzi\nobyvateľmi Bratislavy a Košíc na jednej strane a obyvateľmi iných obcí na strane druhej,\nresp. nerovnosť medzi obyvateľmi jednotlivých mestských častí týchto dvoch miest,“ keďže hlasom\nobyvateľov Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí pri realizácii miestneho referenda\npriznávajú inú váhu, ako je váha hlasov obyvateľov iných miest a obcí na Slovensku pri realizácii\nmiestneho referenda podľa všeobecnej úpravy referenda obsiahnutej v zákone o obecnom zriadení.\nZ odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že porušenie ústavného princípu rovnosti\nv právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a ústavnej požiadavky rovnosti volebného práva podľa čl. 30\nods. 3 ústavy namieta v spojení so základným právom občanov zúčastňovať sa na správe verejných\nvecí priamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy. Navrhovateľ však v petite svojho návrhu čl. 30 ods. 1 ústavy\nza referenčnú normu, s ktorou by podľa neho napadnutá právna úprava mala byť v nesúlade,\nneoznačuje.\n47. Princípy volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, a to všeobecnosť, rovnosť, priamosť\na tajnosť hlasovania, vyjadrujúce obsahové kvality volebného práva a predstavujúce základ právnej\núpravy volebného práva, ktorý ostatné podústavné normy ďalej rozvíjajú a konkretizujú, je možné\nreflektovať nielen v prípade volebného práva, ale aj v prípade základného práva zúčastňovať\nsa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v referende. Aj v prípade\nhlasovania v referende celoštátnom alebo miestnom by totižto malo platiť, že právo hlasovať má\nkaždý, kto splní podmienky definujúce všeobecnosť volebného, resp. hlasovacieho práva, ako aj to,\nže každý hlasujúci by mal mať rovnaký počet hlasov s rovnakou váhou, že každý hlasujúci hlasuje\npriamo, tzn. že jeho vôľa prejavená v hlasovaní má priamy vplyv na výsledok hlasovania\nv referende a že každý hlasujúci by mal mať možnosť hlasovať tak, aby nebolo možné zistiť obsah\njeho rozhodnutia [porovnaj: OROSZ, L. – SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár.\nZväzok I. (základné princípy a ľudské práva). Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s. 412.].\n48. Princíp rovnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy možno považovať za transformáciu\nvšeobecného prirodzenoprávneho ústavného princípu rovnosti ľudí v právach do sféry volebného\npráva vyjadrujúcu mieru a význam hlasu zúčastneného voliča, resp. hlasujúceho v referende.\nPrincíp rovnosti volebného práva znamená, že každý volič, resp. hlasujúci v referende má mať\nrovnaké právne postavenie, tzn. má mať jeden hlas alebo rovnaký počet hlasov, a hlas každého\nvoliča, resp. každého hlasujúceho v referende má mať rovnakú váhu, resp. hodnotu (PL. ÚS 19/98).\n49. K narušeniu princípu rovnosti volebného práva môže dôjsť formálne alebo materiálne\n[porovnaj: OROSZ, L. – SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I.\n(základné princípy a ľudské práva). Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s. 420.].\nO formálne narušenie ide vtedy, ak právny poriadok výslovne ustanovuje, že určité kategórie\nvoličov majú viac hlasov ako ostatní voliči, prípadne že ich hlasy majú väčšiu váhu. Rozdiely\nv počte hlasov v minulosti pramenili zo spoločenského postavenia voliča vyjadreného\npredovšetkým výškou majetku alebo úrovňou dosiahnutého vzdelania. Pri materiálnom narušení\nprincípu rovnosti volebného práva nejde o jeho narušenie výslovným určením rozdielneho počtu\nhlasov alebo ich váhy pre rôzne kategórie voličov, ale o narušenie spočívajúce v tom, že hlasy\n14\n\nrôznych voličov majú pri celkovom zisťovaní výsledkov volieb rôznu váhu. Materiálne porušenie\nprincípu rovnosti volebného práva súvisí s konštrukciou volebných obvodov, t. j. s problémom\ntzv. volebnej geometrie, keď veľkosť volebných obvodov je stanovená tak, že na jeden volený\nmandát nepripadá približne rovnaký počet voličov a na získanie mandátu preto nestačí približne\nrovnaký počet hlasov. K takémuto stavu môže dôjsť buď (zámerne) nesprávnym stanovením hraníc\nvolebných obvodov, alebo ich zakonzervovaním, ktoré nereflektuje meniaci sa demografický vývoj,\nteda nárast alebo pokles počtu voličov. Podľa ústavného súdu napadnutá právna úprava nenarušuje\nprincíp rovnosti volebného práva ani formálne a ani materiálne, keďže žiadnym hlasujúcim\nv miestnom referende v mestách Bratislava a Košice, resp. v ich mestských častiach nepriznáva\nväčší počet hlasov, resp. väčšiu váhu ich hlasu ako ostatným hlasujúcim v miestnom referende\nv týchto mestách, resp. ich mestských častiach a jej uplatnením nedochádza ani k tomu, že hlasy\nrôznych hlasujúcich v miestnom referende v týchto mestách, resp. ich mestských častiach majú\npri celkovom zisťovaní výsledkov miestneho referenda rôznu váhu. Váha hlasov hlasujúcich\nobyvateľov Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí v miestnom referende je pri celkovom\nzisťovaní výsledkov miestneho referenda rovnaká.\n50. K diskriminačnému pôsobeniu napadnutej legislatívnej úpravy na obyvateľov Bratislavy\na Košíc, resp. ich mestských častí dochádza podľa navrhovateľa tým, že pre platnosť výsledku\nmiestneho referenda vyhláseného mestským, resp. miestnym zastupiteľstvom mesta, resp. mestskej\nčasti, v ktorej majú bydlisko, sa vyžaduje účasť takého počtu oprávnených voličov, aký sa zúčastnil\nvolieb do príslušného mestského, resp. miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich\nvyhláseniu referenda, zatiaľ čo obyvatelia iných miest a obcí na Slovensku podľa všeobecnej\núpravy miestneho referenda podľa zákona o obecnom zriadení majú možnosť dosiahnuť platnosť\nvýsledkov miestneho referenda, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov a ak je\nrozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda.\n51. Ako to už ústavný súd v predchádzajúcom texte tohto nálezu (v bode 43 odôvodnenia tohto\nnálezu) pripomenul, za diskriminačnú je potrebné považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké\nalebo analogické/porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, resp. úpravu, ktorá s jednou\nskupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma\nskupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, ktoré odôvodňujú takéto nerovnaké\nzaobchádzanie. Za diskriminačnú teda nemožno považovať takú právnu úpravu, ktorá odlišným\nspôsobom rieši odlišné situácie, resp. ktorá s jednou skupinou adresátov noriem zaobchádza odlišne\nv porovnaní s inou skupinou, ak medzi oboma skupinami adresátov noriem sú rozdiely takého\ndruhu a takej závažnosti, ktoré odôvodňujú takéto odlišné zaobchádzanie.\n52. Napadnuté zákonné ustanovenia sa na prvý pohľad môžu javiť, že pri realizácii miestneho\nreferenda zaobchádzajú s jednou skupinou adresátov noriem, obyvateľmi miest Bratislava a Košice,\nresp. ich mestských častí, odlišne v porovnaní s inou skupinou, obyvateľmi iných miest a obcí\nna Slovensku, pretože, vychádzajúc zo zámeru zákonodarcu, by pre obyvateľov uvedených miest,\nresp. ich mestských častí mali stanovovať odlišné, tzv. plávajúce kvórum pre platnosť výsledkov\nmiestneho referenda, ako je kvórum stanovené pre obyvateľov iných miest a obcí na Slovensku\nvšeobecnou úpravou miestneho referenda obsiahnutou v zákone o obecnom zriadení.\n53. Napadnuté zákonné ustanovenia však upravujú situácie, keď výsledok miestneho referenda\nBratislavy, resp. jej mestskej časti a výsledok referenda mesta Košice, resp. jeho mestskej časti\nnahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva Bratislavy, resp. miestneho zastupiteľstva jej\n15\n\nmestskej časti a mestského zastupiteľstva mesta Košice, resp. miestneho zastupiteľstva jeho\nmestskej časti. Neupravujú podmienky platnosti výsledkov miestneho referenda v uvedených\nmestách, resp. ich mestských častiach. Tie naďalej aj po prijatí napadnutej úpravy ostávajú\npredmetom všeobecnej úpravy obsiahnutej v zákone o obecnom zriadení, ktorá sa má v zmysle § 29\nzákona o hlavnom meste Bratislave a § 24 zákona o meste Košice uplatniť, ak zákon o hlavnom\nmeste Bratislave a zákon o meste Košice neupravujú inak. Podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej\nv § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, ktorý je potrebné aplikovať aj na platnosť výsledkov\nmiestnych referend v hlavnom meste Bratislave a meste Košice, resp. mestských častiach týchto\nmiest, výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica\noprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov\núčastníkov miestneho referenda. Len ak výsledok miestneho referenda Bratislavy, resp. jej mestskej\nčasti a výsledok miestneho referenda mesta Košice, resp. jeho mestskej časti je platný podľa § 11a\nods. 8 zákona o obecnom zriadení, tzn. ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených\nvoličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov jeho účastníkov,\nvýsledok miestneho referenda Bratislavy, resp. jej mestskej časti a výsledok referenda mesta\nKošice, resp. jeho mestskej časti nahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva Bratislavy,\nresp. miestneho zastupiteľstva jej mestskej časti a mestského zastupiteľstva mesta Košice,\nresp. miestneho zastupiteľstva jeho mestskej časti za podmienky, že sa miestneho referenda\nuvedených miest, resp. ich mestských častí zúčastnil (aspoň) taký počet oprávnených voličov, aký\nsa zúčastnil volieb do mestských zastupiteľstiev týchto miest, resp. miestnych zastupiteľstiev ich\nmestských častí bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda. Vzhľadom na uvedené\nje potrebné dospieť k záveru, že cieľ, ktorý chcel zákonodarca dosiahnuť prijatím spornej zákonnej\núpravy, vyjadrený v bode 6 odôvodnenia tohto nálezu, spočívajúci v zámere posilniť volebné právo\nobčanov v samospráve znížením referendového kvóra z terajších 50 % na taký počet oprávnených\nvoličov, aký sa zúčastnil volieb do orgánov danej samosprávy pred vyhlásením referenda,\nsa národnej rade prijatím napadnutej právnej úpravy nepodarilo dosiahnuť.\n53.1. Dodatková podmienka predmetného nadštandardu nemusí byť splnená, ak sa na bezprostredne\npredchádzajúcich komunálnych voľbách v obvode konaného referenda zúčastnil väčší počet\noprávnených voličov, než aký je potrebný na platnosť aktuálne konaného referenda, čo bude\nz hľadiska podmienok platnosti referenda v oboch štatutárnych mestách, nazerajúc na vec\nštatisticky, ojedinelou výnimkou. Referendum musí byť v takom prípade nielen platné,\nale početnosť účasti na ňom musí číselne dosiahnuť alebo prevýšiť početnosť skoršej volebnej\núčasti.\n53.2. Pri menšom počte oprávnených voličov zúčastnených na platnom referende, ako je počet\noprávnených voličov zúčastnených na skorších voľbách, platné referendum rozhodnutie\nzastupiteľstva priamo nenahradí; všeobecný zákonný štandard platí aj pre alternatívu neplatnosti\nreferenda (bez ohľadu na účasť v skorších voľbách).\n54. V zmysle čl. 67 ods. 1 ústavy miestne referendum predstavuje uskutočňovanie územnej\nsamosprávy, ktorej základom je obec (čl. 64 prvá veta ústavy). Pri uplatňovaní princípu rovnosti\nvolebného práva v rámci uskutočňovania územnej samosprávy, resp. rovnosti základného práva\nzúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v miestnom referende\npreto nemožno porovnávať právne postavenie oprávnených voličov, resp. hlasujúcich v miestnom\nreferende, ako ani účinky výsledkov platného miestneho referenda v rámci rôznych miest a obcí,\nresp. rôznych volebných obvodov, ale len právne postavenie oprávnených voličov, resp. hlasujúcich\n16\n\nv miestnom referende v rámci toho istého volebného obvodu daného mesta alebo obce. Rovnosť\nvolebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, resp. rovnosť základného práva zúčastňovať\nsa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v miestnom referende, t. j. splnenie\npožiadavky, že každý hlasujúci má rovnaký počet hlasov s rovnakou váhou, resp. že miera\na význam hlasu každého hlasujúceho v miestnom referende sú rovnaké, je potrebné posudzovať\nlen v rámci konkrétneho volebného obvodu.\n55.Vychádzajúc z uvedeného, napadnuté ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona\no meste Košice nepôsobia diskriminačne, a teda nepredstavujú porušenie, resp. zásah do ústavnej\npožiadavky rovnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy v spojení s ústavným princípom\nrovnosti ľudí v dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy (v zmysle petitu návrhu prezidenta),\nresp. porušenie/zásah do ústavného princípu rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach podľa čl. 12\nods. 1 ústavy a ústavnej požiadavky rovnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy v spojení\nso základným právom zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy,\na preto v okolnostiach posudzovanej veci v rámci preskúmania ústavnej súladnosti napadnutých\nlegislatívnych ustanovení nebolo potrebné pristúpiť k preskúmaniu splnenia podmienok ústavne\nprípustného obmedzenia výkonu označených základných práv podľa čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy.\nPodľa uvedených ustanovení ústavy základné práva a slobody možno obmedziť len zákonom,\npričom zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady,\nktoré spĺňajú ustanovené podmienky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel a obmedzenia základných práv a slobôd možno použiť len na ustanovený\ncieľ. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu výkon základných práv a slobôd možno obmedziť\nlen v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane dôležitého ústavou chráneného\nverejného záujmu, pričom opatrenie obmedzujúce výkon základných práv a slobôd musí byť\nvo vzťahu k sledovanému cieľu proporcionálne (PL. ÚS 1/2017, PL. ÚS 14/2020).\n56. Na základe uvedeného ústavný súd návrhu prezidenta v časti namietaného nesúladu\nnapadnutých ustanovení zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice s čl. 30 ods. 3\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy nevyhovel.\nIII.2. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s ústavným zákazom spôsobenia\nujmy na právach niekomu pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody podľa čl. 12\nods. 4 ústavy:\n57. Navrhovateľ namieta rozpor napadnutých ustanovení zákona o hlavnom meste Bratislave\na zákona o meste Košice aj s čl. 12 ods. 4 ústavy, resp. s čl. 30 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 4\nústavy. Podľa jeho názoru pokiaľ sa obyvateľ Bratislavy alebo Košíc, resp. ich mestských častí\nzúčastní volieb do orgánov územnej samosprávy, znáša tým riziko sťaženia výkonu svojho\nzákladného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, keďže\nso zvyšujúcou sa účasťou v týchto voľbách sa zvyšuje kvórum potrebné pre platnosť výsledkov\nprípadného budúceho miestneho referenda v týchto mestách, resp. ich mestských častiach. Čím je\núčasť obyvateľov týchto miest, resp. ich mestských častí v týchto voľbách vyššia, tým viac sa pre\nnich sprísňujú podmienky na prijatie platného rozhodnutia v rámci ich priamej správy vecí\nverejných prostredníctvom miestneho referenda. Napadnutá právna úprava tak podľa navrhovateľa\npre týchto obyvateľov predstavuje vo svojej podstate sankciu za zúčastnenie sa vo voľbách\n\n17\n\ndo orgánov samosprávy, resp. za výkon ich aktívneho volebného práva spočívajúcu v sprísnení\npodmienok ich práva hlasovať v miestnom referende.\n58. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje\nsvoje základné práva a slobody.\n59. V zmysle citovaného ustanovenia ústavy uplatnenie základných práv a slobôd podľa ústavy\nnesmie spôsobiť ujmu na akýchkoľvek, teda nielen ústavných, ale aj všetkých ostatných právach\ntomu, kto ich uplatňuje (PL. ÚS 18/97).\n60. Uvedené ustanovenie ústavy vo všeobecnosti vylučuje možný dôsledok (dopad) využívania\nzákladných práv alebo slobôd fyzickými osobami alebo právnickými osobami na ich ďalšie práva.\nÚstavná norma obsiahnutá v čl. 12 ods. 4 ústavy ukladá zákonodarcovi ústavnú povinnosť, aby pri\nprávnej úprave akéhokoľvek práva vylúčil vznik akejkoľvek ujmy, ktorú by jeho „nositelia“ mohli\nutrpieť v dôsledku toho, že si predtým uplatnili niektoré zo svojich základných práv alebo slobôd.\nPrvá a základná požiadavka, ktorá pre zákonodarcu vyplýva z uvedeného ustanovenia ústavy,\nje, aby konkrétna právna úprava nejakého konkrétneho práva nespájala či dokonca nepodmieňovala\njeho nadobudnutie alebo využívanie s predchádzajúcim uplatnením alebo neuplatnením niektorého\nzákladného práva alebo slobody. Len vylúčením spätosti a vzájomnej podmienenosti pri\nnadobúdaní alebo uplatňovaní práva s niektorým zo základných práv alebo slobôd podľa ústavy\nsa vylúči možnosť vzniku akejkoľvek ujmy na takomto práve (PL. ÚS 18/97).\n61. Právna úprava akéhokoľvek práva by preto v zmysle čl. 12 ods. 4 ústavy mala byť\ncharakterizovaná absenciou vzájomného prepojenia (podmienenia) pri jeho nadobúdaní, ako aj pri\njeho uplatňovaní konkrétnymi subjektmi s niektorým z ich základných práv alebo slobôd podľa\nústavy. Len takáto právna úprava je totiž schopná v zmysle čl. 12 ods. 4 ústavy zabezpečiť rovnaké\npodmienky pre všetkých „užívateľov“ (potenciálnych užívateľov) predmetného práva, a to bez\nohľadu na to, či si predtým uplatnili alebo neuplatnili niektoré zo svojich základných práv alebo\nslobôd, a tým súčasne garantovať aj rovnosť v ich právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy. A len takáto\nprávna úprava nie je schopná spôsobiť ujmu na právach vzniknutú v dôsledku toho, že niektoré\nsubjekty si predtým uplatnili (uplatňovali) niektoré zo svojich základných práv alebo slobôd\n(PL. ÚS 18/97).\n62. Právna úprava akéhokoľvek práva by preto v zmysle čl. 12 ods. 4 ústavy v žiadnom prípade\nnemala zohľadňovať: (i) skutočnosť, že si niekto uplatnil niektoré zo svojich základných práv alebo\nslobôd podľa ústavy, (ii) túto skutočnosť premietnuť do právnej úpravy nadobúdania alebo\nuplatňovania konkrétneho práva, (iii) túto skutočnosť premietnuť do právnej úpravy nadobúdania\nalebo uplatňovania práva tak, že v dôsledku uvedeného je táto právna úprava odlišná u tých osôb,\nktoré si predtým uplatnili niektoré zo svojich základných práv alebo slobôd podľa ústavy,\nv porovnaní s tými osobami, ktoré si takéto základné právo alebo slobodu neuplatnili\n(PL. ÚS 18/97).\n63. Pojem „ujma na právach“ obsiahnutý v čl. 12 ods. 4 ústavy nemožno stotožňovať len\ns nemožnosťou uplatňovať už nadobudnuté právo. Pod týmto pojmom je potrebné chápať\naj akékoľvek iné obmedzenie pri nadobúdaní práva, ktoré sa prejavilo v porušení ústavnej zásady\nrovnosti v právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ako výlučný a jediný dôsledok predošlého uplatnenia\nniektorého zo základných práv alebo slobôd. O ujme na práve možno hovoriť tiež vtedy,\n\n18\n\nak jediným dôvodom vylučujúcim jeho nadobudnutie bolo predošlé uplatnenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd (PL. ÚS 18/97).\n64. Podľa ústavného súdu napadnuté legislatívne ustanovenia neporušujú čl. 12 ods. 4 ústavy,\nkeďže ich uplatňovanie nespája, nevylučuje ani nijako neobmedzuje a nepodmieňuje nadobudnutie\nalebo uplatňovanie základného práva obyvateľov miest Bratislava a Košice, resp. ich mestských\nčastí zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy prostredníctvom\nmiestneho referenda s predchádzajúcim uplatnením alebo neuplatnením aktívneho volebného práva\nobyvateľov týchto miest, resp. ich mestských častí vo voľbách do mestských zastupiteľstiev týchto\nmiest, resp. miestnych zastupiteľstiev ich mestských častí. Aj takí obyvatelia týchto miest, resp. ich\nmestských častí, ktorí si svoje aktívne volebné právo vo voľbách do mestských zastupiteľstiev\ntýchto miest, resp. miestnych zastupiteľstiev ich mestských častí uplatnili, majú možnosť uplatniť\nsi svoje základné právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy\nprostredníctvom miestneho referenda, a to bez akýchkoľvek obmedzení a za rovnakých podmienok\nako tí obyvatelia týchto miest, resp. ich mestských častí, ktorí si svoje aktívne volebné právo\nv týchto voľbách neuplatnili. Vzájomnú spojitosť kvóra potrebného na dosiahnutie platnosti\nvýsledkov referend Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí s počtom oprávnených voličov,\naký sa zúčastnil volieb do mestských zastupiteľstiev týchto miest, resp. príslušných miestnych\nzastupiteľstiev ich mestských častí bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu miestnych referend\ntýchto miest, resp. ich mestských častí, nemožno vnímať ako sankciu uloženú obyvateľom týchto\nmiest, resp. ich mestských častí za uplatnenie ich aktívneho volebného práva vo voľbách\ndo mestských zastupiteľstiev týchto miest, resp. príslušných miestnych zastupiteľstiev ich\nmestských častí, ale skôr ako snahu zákonodarcu o primeranejšie a legitímnejšie prepojenie vôle\nobyvateľov týchto miest, resp. ich mestských častí vyjadrenej v miestnych referendách týchto miest,\nresp. ich mestských častí s ich vôľou vyjadrenou vo voľbách do mestských zastupiteľstiev týchto\nmiest, resp. príslušných miestnych zastupiteľstiev ich mestských častí, ktorých rozhodnutia platné\nvýsledky miestnych referend týchto miest, resp. ich mestských častí nahrádzajú.\n65. Na základe uvedeného ústavný súd nevyhovel návrhu prezidenta ani v časti namietaného\nnesúladu napadnutých ustanovení zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice\ns čl. 12 ods. 4 ústavy.\nIII.3. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s princípmi demokratického\na právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy:\n66. Navrhovateľ namieta nesúlad napadnutej zákonnej úpravy aj s princípmi demokratického\na právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, konkrétne s princípmi právnej istoty a zákazu\nretroaktivity. Zásah do nich vidí v skutočnosti, že napadnuté zákonné ustanovenia nadobudli\núčinnosť 1. augusta 2023, a to bez akýchkoľvek prechodných ustanovení. Zmenené kvórum\npre platnosť výsledku miestneho referenda v mestách Bratislava a Košice, resp. ich mestských\nčastiach sa tak odvíja od volebnej účasti obyvateľov uvedených miest, resp. ich mestských častí\nvo voľbách do orgánov územnej samosprávy konaných 29. októbra 2022. V čase konania týchto\nvolieb pritom oprávnení voliči, obyvatelia uvedených miest, resp. ich mestských častí, nemali\nvedomosť o tom, že ich rozhodnutie o (ne)účasti v uvedených voľbách priamo ovplyvní kvórum\npožadované pre platnosť výsledkov ich prípadného budúceho miestneho referenda. Oprávnení\nvoliči by podľa navrhovateľa mali mať vedomosť o tom, čo ich hlas vo voľbách spôsobí, pričom\n19\n\ntúto vedomosť musia mať už v čase, keď sa rozhodujú, či sa volieb zúčastnia alebo nie. Napadnutá\nprávna úprava tak spôsobila, že hlasy oprávnených voličov vo voľbách do orgánov územnej\nsamosprávy Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí v roku 2022 nadobudli jej prijatím ďalší\nvýznam.\n67. Podľa ústavného súdu medzi základné princípy materiálneho právneho štátu v zmysle čl. 1\nods. 1 ústavy patrí aj princíp právnej istoty (PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00,\nPL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04, PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 19/2018, PL. ÚS 25/2020).\nS uplatňovaním princípu právnej istoty sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti,\ntrvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98,\nPL. ÚS 1/04, PL. ÚS 8/04, PL. ÚS 19/2018, PL. ÚS 26/2019, PL. ÚS 25/2020) a ich dostupnosti\nobčanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej\nmoci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem\n(PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 19/2018, PL. ÚS 25/2020), t. j. požiadavka, aby priemerný občan dokázal\nporozumieť obsahu právnej normy. Požiadavka po jednoznačnom jazyku a zrozumiteľnosti\nprávnych noriem významne znižuje nebezpečenstvo ich svojvoľného a diskriminačného\nuplatňovania výkonnou mocou (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 25/2020). Princíp právnej istoty zahŕňa\nnapokon aj ochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní a zákaz (pravej)\nretroaktivity (PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 26/2019).\n68. Podľa ústavného súdu právna norma je charakterizovaná ako retroaktívna, ak stanoví právne\nnásledky pre skutkové podmienky, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti tejto normy\n(PL. ÚS 10/06). S inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania\nlegálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať\njeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.\nZo širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva,\nresp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Táto požiadavka ako\nimanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú\nv zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné\n(PL. ÚS 16/95).\n69. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony, a nie subjektívne predstavy ľudí,\na z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia\npôsobia iba do budúcnosti, a nie minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne porušila\npožiadavka na ich bezrozpornosť a všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne\ndochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa\ns obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva\nv minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé\nsubjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, keď\nk nemu došlo, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) a ex tunc posudzované ako\nprotiprávne alebo právne neúčinné s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv\nv minulosti (v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou). Podľa ústavného súdu ten, kto konal,\nresp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere\nk nemu sklamaný (PL. ÚS 36/95).\n70. Na rozdiel od pravej retroaktivity, ktorá je nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu\na za ktorú je potrebné považovať také konanie zákonodarcu, pri ktorom v novom zákone neuzná\n20\n\npráva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznali\nna základe predchádzajúceho zákona, nepravá retroaktivita, ktorú je potrebné považovať\nza akceptovateľnú, nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti,\nna základe ktorých došlo k vzniku určitého právneho vzťahu podľa predchádzajúcej právnej úpravy,\nale pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej úpravy.\nZa nepravú retroaktivitu je potrebné považovať také konanie zákonodarcu, pri ktorom v novom\nprávnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona,\nale zároveň prinesie určité zmeny práv alebo povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych\nskutočností alebo na ich základe zavedie nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita\numožňuje zákonodarcovi vstúpiť do právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej\nprávnej úpravy a meniť ich režim (porovnaj: Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória\na prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 255.).\n71. Inými slovami, o pravú retroaktivitu ide vtedy, ak v minulom okamžiku niekto mal nejaké právo\n(alebo povinnosť) a zákon k tomuto minulému okamžiku toto právo (alebo povinnosť) zruší alebo\nzmení. Pravá retroaktivita je fikciou, pretože hoci sa vie, že v minulom okamžiku niekto mal nejaké\nprávo, zákon finguje, že uvedený subjekt dané právo nemal alebo ho mal iné. Je preto nutné\nrozlišovať medzi zmenou pravidiel, ktoré pochádzajú z minulosti, a zmenou pravidiel do minulosti\n(PL. ÚS 6/2022).\n72. Podľa ústavného súdu (PL. ÚS 1/2010) z hľadiska právnej teórie je už notorietou, že nepravá\nretroaktivita je v súvislosti s uplatňovaním princípu uchovávania dôvery v právny poriadok\na princípu právnej istoty nielen tolerovaným, ale aj potrebným nástrojom pri vykonávaní\nvýznamnejších zmien v právnom poriadku, bez ktorého by sa mohli existujúce spoločenské vzťahy\nocitnúť v stave právnej bezprizornosti, resp. mohlo by dôjsť k vzniku právneho vákua. Nepravá\nretroaktivita, inými slovami, spočíva v tom, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti starej\nprávnej normy, sa spravujú týmto právom až do momentu účinnosti nového práva, potom\nsa už však riadia novým právom.\n73. Za nepravú retroaktivitu sa považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne\nprávne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia jej účinnosti, len kvalifikuje tie právne úkony,\nku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo\nzrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99).\nO nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti,\nktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych\nnásledkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto\nnového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00).\n74. Podľa ústavného súdu napadnuté zákonné ustanovenia neporušujú princípy právnej istoty\na zákazu retroaktivity patriace medzi základné atribúty demokratického a materiálneho právneho\nštátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, keďže ich uplatňovanie nespôsobuje odňatie/zrušenie, zmenu ani\nnijaké obmedzenie žiadnych v minulosti riadnym spôsobom nadobudnutých práv alebo povinností\nobyvateľov miest Bratislava a Košice, resp. ich mestských častí vrátane ich aktívneho volebného\npráva vo voľbách do orgánov územnej samosprávy alebo ich základného práva zúčastňovať\nsa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom miestneho referenda, keďže sa týka výlučne\nmiestnych referend týchto miest, resp. ich mestských častí realizovaných po nadobudnutí jej\núčinnosti. Napadnutá právna úprava nijako nespochybňuje výsledky volieb do orgánov územnej\n21\n\nsamosprávy miest Bratislava a Košice, resp. ich mestských častí konaných v roku 2022\na ani nevyhlasuje podľa predchádzajúcej právnej úpravy platné výsledky prípadných miestnych\nreferend miest Bratislava a Košice, resp. ich mestských častí realizovaných pred nadobudnutím jej\núčinnosti za neplatné, resp. za právne neúčinné. Týka sa výlučne prípadných budúcich miestnych\nreferend miest Bratislava a Košice, resp. ich mestských častí, a preto nevytvára žiadne právne\núčinky smerujúce pred deň nadobudnutia jej účinnosti. Jej prijatím došlo len k priznaniu určitých\núčinkov právnym úkonom (hlasovaniu obyvateľov miest Bratislava a Košice, resp. ich mestských\nčastí vo voľbách do mestských zastupiteľstiev týchto miest, resp. príslušných miestnych\nzastupiteľstiev ich mestských častí vo voľbách konaných v roku 2022), ktoré pôvodne s ich\nuskutočnením neboli späté, resp. ktoré s ich uskutočnením skoršia právna úprava nespájala (určenie\nkvóra pre platnosť výsledku miestneho referenda Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí\ns ohľadom na počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil týchto volieb). Tieto účinky sa však\nprejavujú výlučne do budúcna, t. j. týkajú sa miestnych referend týchto miest, resp. ich mestských\nčastí vyhlásených po nadobudnutí účinnosti spornej právnej úpravy. Napadnuté zákonné\nustanovenia tak zavádzajú len tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá sa za retroaktivitu v pravom zmysle\ntohto pojmu nepovažuje a ktorá je zlučiteľná s princípmi demokratického a právneho štátu podľa\nčl. 1 ods. 1 ústavy a v okolnostiach posudzovanej veci predstavuje potrebný nástroj na vykonanie\nvýznamnejších zmien v realizácii miestnych referend Bratislavy a Košíc, resp. ich mestských častí\ns cieľom uľahčiť a zefektívniť ich výkon.\n75. Ústavný súd preto nevyhovel návrhu prezidenta ani v časti namietajúcej nesúlad napadnutých\nustanovení zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. septembra 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n22", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "samospráva-územná", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "volebné právo-rovnosť", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "diskriminácia-zákaz", "mesto", "právny štát", "referendum-miestne", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "súlad-súlad právnych predpisov", "diskriminácia-zákaz", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "samospráva-územná", "mesto", "referendum-miestne", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "súlad-súlad právnych predpisov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "volebné právo-rovnosť", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "právny štát", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "právna veta"], "pravna_veta": "1. V zmysle čl. 67 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky miestne referendum predstavuje uskutočňovanie územnej samosprávy, ktorej základom je obec (čl. 64 prvá veta ústavy). Pri uplatňovaní princípu rovnosti volebného práva v rámci uskutočňovania územnej samosprávy, resp. rovnosti základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v miestnom referende preto nemožno porovnávať právne postavenie oprávnených voličov, resp. hlasujúcich v miestnom referende, ako ani účinky výsledkov platného miestneho referenda v rámci rôznych miest a obcí, resp. rôznych volebných obvodov, ale len právne postavenie oprávnených voličov, resp. hlasujúcich v miestnom referende v rámci toho istého volebného obvodu daného mesta alebo obce. Rovnosť volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, resp. rovnosť základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo prostredníctvom hlasovania v miestnom referende, t. j. splnenie požiadavky, že každý hlasujúci má rovnaký počet hlasov s rovnakou váhou, resp. že miera a význam hlasu každého hlasujúceho v miestnom referende sú rovnaké, je potrebné posudzovať len v rámci konkrétneho volebného obvodu.\n2. Za diskriminačnú nemožno považovať takú právnu úpravu, ktorá odlišným spôsobom rieši odlišné situácie, resp. ktorá s jednou skupinou adresátov noriem zaobchádza odlišne v porovnaní s inou skupinou, ak medzi oboma skupinami adresátov noriem sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, ktoré odôvodňujú takéto odlišné zaobchádzanie.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47fd4a07-4084-4110-9333-50bd6f2510e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2022 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1"}, {"guid": "ussr:490dae0c-dab3-4eca-8a72-14938e36fdd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2018 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/04 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:b9aab553-f7c0-4213-90e5-e83c733a1b32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/01 z 28. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9aab553-f7c0-4213-90e5-e83c733a1b32"}, {"guid": "ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 39/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/01 z 4. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-04", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:b0ff6413-943e-4c86-a980-249f448f9418", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/00 z 4. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}], "citovane_v": []}