{"guid": "ussr:41024e8d-7da1-4555-b53f-94fab1c5a37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.11.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2024 z 20. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. novembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 11/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.11.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Zmena príslušnosti súdu v kontexte základného práva na zákonného sudcu", "pravna_veta": "Ústava zveruje vo svojom čl. 143 ods. 2 podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosti, organizácie a konania pred nimi zákonu, čo sa kontextuálne týka aj pojmu „zákonný sudca“ v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy (rovnako pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru). V tomto kontexte nedochádza pri zákonom upravených kompetenčných presunoch k negácii účinkov skôr vykonaných procesných úkonov v prebiehajúcich konaniach. Inými slovami, fixácia veci napadnutej konkrétnemu súdu a pridelenej konkrétnemu sudcovi nie je absolútna, avšak zmena príslušnosti súdu a osoby pôvodného zákonného sudcu, aby nešlo o „odňatie“ v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, musí mať oporu v zákone, ktorému ústava ponecháva priestor na reguláciu súdnej sústavy a konania pred súdmi, ale pre všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu, nie ako nástroj cieleného procesného disponovania s konkrétnou vecou.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41024e8d-7da1-4555-b53f-94fab1c5a37a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.11.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.11.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.11.2024.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 11/2024-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Miloša Maďara, Roberta Šorla, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina\nVernarského o návrhu Okresného súdu Nitra, zastúpeného samosudcom Mgr. Filipom\nGrznárikom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nustanovenia § 471c v spojení s § 22 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení účinnom od 1. júna 2023 „v rozsahu vzťahujúcom sa na obchodnoprávne spory začaté\na právoplatne neskončené do 31. mája 2023“ s Ústavou Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 22. augusta 2024 doručený návrh Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný\nsúd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 471c v spojení s § 22 písm. d) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júna 2023 (ďalej aj „CSP“)\n„v rozsahu vzťahujúcom sa na obchodnoprávne spory začaté a právoplatne neskončené do 31. mája\n2023“ (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy.\n2. Napadnuté ustanovenia znejú:\n- § 471c CSP: „Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch\nvecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa\nosobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“\n- § 22 písm. d) CSP: „Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.“\n3. Okresný súd vo svojom návrhu uvádza, že sa pred ním pod sp. zn. 31 Cb 63/2023 vedie civilné\nsporové konanie, kde na oboch procesných stranách vystupujú podnikateľské subjekty [§ 2 ods. 2\npísm. a) Obchodného zákonníka], pričom zo skutkového stavu vymedzeného žalobou uplatneného\n\nnároku (ktorým je okresný súd viazaný) vyplýva, že tento možno považovať za taký, ktorý sa\ns prihliadnutím na všetky okolnosti týka podnikateľskej činnosti strán sporu (§ 261 ods. 1\nObchodného zákonníka), a preto predmetný spor možno podľa navrhovateľa právne kvalifikovať\nako obchodnoprávny spor.\n4. Navrhovateľ ďalej konštatuje, že postupom podľa § 161 ods. 1 CSP skúmal procesné podmienky,\nza splnenia ktorých môže o predmete sporu meritórne rozhodnúť, a v rámci toho aj podmienku\nkauzálnej príslušnosti, keďže predmetný spor je obchodnoprávny a nachádza sa v štádiu pred\notvorením pojednávania alebo predbežného prejednania (§ 40 CSP in fine).\n5. Z odôvodnenia návrhu okresného súdu ďalej vyplýva, že konanie o predmetnom spore sa začalo\n13. marca 2023 vo forme upomínacieho konania a to doručením návrhu na vydanie platobného\nrozkazu v upomínacom konaní Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu.\nUpomínacie konanie bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31 Up 414/2023.\nZ tohto súdu bol spor 31. mája 2023 postúpený na jeho pokračovanie podľa Civilného sporového\nporiadku Okresnému súdu Nové Zámky, na ktorom bol vedený pod sp. zn. 15 Cn 1/2023.\nVzhľadom na skutočnosť, že konanie sa začalo 13. marca 2023 a nebolo právoplatne skončené\ndo 31. mája 2023, ustanoveniami relevantnými pre posúdenie kauzálnej príslušnosti súdu ako jednej\nz procesných podmienok meritórneho prejednania sporu sú ustanovenia § 471c v spojení s § 22\npísm. d) CSP.\n6. Navrhovateľ ďalej konštatuje, že napadnuté ustanovenia nadobudli účinnosť 1. júna 2023\nv súvislosti s reformou súdnej mapy, v dôsledku ktorej bola do Civilného sporového poriadku\nzavedená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 22 CSP). V súvislosti\ns označenou zmenou bol Civilný sporový poriadok doplnený aj o nové prechodné ustanovenie, a to\nv § 471c CSP účinnom od 1. júna 2023. Podľa § 471c CSP konania začaté a právoplatne\nneskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov\núčinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza\nz vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.\n7. V súvislosti s možnou ústavnokonformnou interpretáciou napadnutých ustanovení navrhovateľ\nuvádza, že zákonodarca formuláciou § 471c CSP v spojení s § 22 CSP znemožnil ich\nústavnokonformný výklad na konania právoplatne neskončené do 31. mája 2023, čo reflektuje aj\nrozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k napadnutým\nustanoveniam, z obsahu ktorej konštantne vyplýva, že v konaniach začatých a právoplatne\nneskončených do 31. mája 2023 sa výlučne vecná a miestna príslušnosť posudzuje podľa právnej\núpravy účinnej do 31. mája 2023, pričom na posúdenie kauzálnej príslušnosti je nutné aj\nv konaniach o obchodnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023\nod 1. júna 2023 aplikovať ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov v obchodnoprávnych sporoch\ntak, ako sú obsiahnuté v § 22 CSP v znení účinnom od 1. júna 2023.\n8. Podľa názoru okresného súdu tento výklad napadnutých ustanovení je v súlade s významom slov\nv nich použitých, ako aj v súlade s účelom týchto ustanovení, a preto iný ich výklad v rámci jeho\naplikačnej činnosti ako súdu prvého stupňa sústavy všeobecného súdnictva by bol porušením čl. 3\nods. 2 CSP. Navrhovateľ zastáva názor, že následkom tohto zákonodarcom zvoleného\nnormatívneho riešenia je presadenie účinkov tzv. pravej retroaktivity v podmienkach nášho\nprávneho poriadku, čo narúša jeden z imanentných princípov právneho štátu.\n2\n\n9. Navrhovateľ ďalej analyzuje napadnuté ustanovenia aj na pozadí rozhodovacej činnosti\nÚstavného súdu Českej republiky a všeobecných súdov Českej republiky. Východiskom jeho\nkomparatívneho uvažovania je predovšetkým nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 2279/19 z 2. júna 2020 (publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej\nrepubliky, zväzok 100/ročník 2020 – III. diel, pod č. 112, ktorým posudzoval ústavnú udržateľnosť\nuznesenia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. Ncp 146/2019 zo 4. apríla 2019, pričom označeným\nnálezom vyslovil porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd) a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n23 Cdo 4101/2018 z 11. februára 2019, v rámci ktorého sa Najvyšší súd Českej republiky zaoberal\notázkou, aké znenie procesného predpisu je pri strete starej a novej právnej úpravy rozhodujúce pre\nurčenie vecnej príslušnosti súdu v prípade, ak po podaní žaloby nadobudla účinnosť novela zákona,\nktorá zmenila pravidlá rozhodujúce pre určenie vecnej príslušnosti súdu, a zároveň táto novela\nneobsahuje prechodné ustanovenia.\n10. Podľa navrhovateľa aj recentná procesualistická doktrína zastáva právny názor, podľa ktorého\nprocesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti\nskoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie\nsamotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu (tzv. princíp justifikácie účinkov\nprocesných úkonov). Teda akýkoľvek procesný úkon vykonaný v procese akýmkoľvek subjektom,\nak implikuje svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim tejto budúcnosti sa\nnormatívne účinky tohto úkonu uznávajú (aj keby ich už oná procesná budúcnosť pro futuro\nneuznávala) [ŠTEVČEK, M. O temporalite procesných noriem (malé praktikum z teórie práva).\nIn: Bulletin slovenskej advokácie, číslo 3/2015.].\n11. Označené tézy vedú navrhovateľa k záveru, že strata účinnosti napadnutých ustanovení\nv dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu by mala za následok, že kauzálnu príslušnosť bude\nnutné aj v začatých a právoplatne neskončených obchodnoprávnych sporoch posudzovať podľa\nprávnej úpravy účinnej v čase podania žaloby, podľa ktorej by bol na prejednanie sporu\nv prerušenej veci príslušný Okresný súd Nové Zámky, z ktorého bol spor po nadobudnutí účinnosti\n§ 22 v spojení s § 471c CSP postúpený okresnému súdu. Uvedená myšlienková konštrukcia tak\npodľa navrhovateľa otvára po derogačnom náleze ústavného súdu priestor na jeho postup podľa\n§ 43 ods. 2 CSP.\n12. Podľa okresného súdu len v situácii po vydaní ním navrhovaného derogačného nálezu\nústavného súdu bude zároveň zachované ústavné právo sporových strán na zákonného sudcu, a tým\naj na súdnu ochranu, a iba takáto právna úprava bude v súlade so zákazom tzv. pravej retroaktivity\nprocesnoprávnych noriem.\n13. K návrhu na začatie konania navrhovateľ priložil svoje uznesenie sp. zn. 31 Cb 63/2023\nz 19. júna 2024, ktorým prerušil označené konanie, pretože považoval za splnené podmienky na\nkonanie o súlade napadnutých ustanovení s označenými článkami podľa ústavy. Z obsahu okresným\nsúdom predloženej súvisiacej spisovej dokumentácie vyplýva, že uznesenie okresného súdu\nnadobudlo právoplatnosť 24. júna 2024, čím bolo preukázané splnenie procesnej podmienky\nnevyhnutnej na začatie konania o súlade právnych predpisov na návrh všeobecného súdu\nvyplývajúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy, spočívajúcej v právoplatnom prerušení dotknutých konaní pred\nvšeobecným súdom (pozri sp. zn. PL. ÚS 39/2014).\n\n3\n\n14. Navrhovateľ preto uzatvára, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy. Na základe už uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutá\nprávna úprava nie je v súlade s označenými referenčnými normami.\nII.\nPredbežné posúdenie návrhu na začatie konania\n15. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),\na dospel k záveru, že návrh okresného súdu je potrebné odmietnuť.\n16. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho\nčasť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý\nv rozhodnutí je pre súd záväzný.\n17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel\nk záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá\nústavnému súdu návrh na začatie konania.\n18. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou.\n19. Takto normatívne vyjadrenú požiadavku súvislosti s rozhodovacou činnosťou všeobecného\nsúdu [čl. 144 ods. 2 ústavy a § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] ako podmienku pre vznik\naktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy už ústavný\nsúd vo svojej súčasnej judikatúre bližšie interpretoval.\n20. Aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 ústavy)\ni zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky vzniku aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je\npredovšetkým podmienená spojitosťou s konaním pred všeobecným súdom vyjadrenou tak, že\npodaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu, pričom v rámci tejto\nrozhodovacej činnosti ako zákonom upraveného postupu je potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne\nzáväzný právny predpis (jeho ustanovenie), ktorého nesúlad s ústavou, so zákonom alebo\ns medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, mieni všeobecný súd uplatniť\npred ústavným súdom. Súvisiacou, avšak nevyhnutnou podmienkou vzniku aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je spôsobilosť derogačného nálezu\n\n4\n\nústavného súdu, ktorý je navrhovaný všeobecným súdom v petite jeho návrhu, viesť k odlišnému\nzáveru v posudzovanej problematike pred všeobecným súdom v porovnaní s takým rozhodnutím,\nktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej na derogáciu.\n21. Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má\npotenciál ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní;\npredpokladom je tzv. prejudicialita napadnutých ustanovení v konaní všeobecného súdu. Pri\nnesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej\npolemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu návrhového oprávnenia\nvšeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému súdu prostredníctvom\nvyriešenia prejudícia ústavnoprávnej povahy spadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (m. m. PL. ÚS 1/2018).\n22. V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sú to všeobecné súdy, ktoré sú\nprimárne zodpovedné za výklad podústavného práva, je nepochybne v prvom rade úlohou\nvšeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby tvrdenú prejudicialitu napádaného\nustanovenia na účely konania pred ústavným súdom náležite odôvodnil. Ústavný súd si však vo\nsvojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu pri\npredbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne posúdiť splnenie podmienok konania\npred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci,\nz ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel (porov. napríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34,\nPL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 15/2016).\n23. Tieto východiská boli rozhodujúce aj pre posúdenie návrhu okresného súdu podľa čl. 125 ods. 1\nústavy.\n24. Základný ústavnoprávny problém, s ktorým sa navrhovateľ obrátil svojím návrhom na ústavný\nsúd, je orientovaný na posúdenie, či napadnutými ustanoveniami realizovaná zmena príslušnosti\nsúdu v priebehu konania zasahuje neprípustným spôsobom do ústavným poriadkom chráneného\npriestoru zaručeného základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základným\nprávom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu\nk splneniu podmienky prejudiciality ním nastoleného ústavnoprávneho problému okresný súd\nargumentuje tým, že prípadná derogácia napadnutých ustanovení mu umožní preskúmať podmienky\njeho príslušnosti (§ 40 CSP) na prejednanie a rozhodnutie otázky, ktorá je predmetom prerušeného\nkonania s tým, že po ich preskúmaní bude oprávnený túto vec postúpiť všeobecnému súdu, ktorý\nbol pôvodne príslušný na prejednanie veci podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku\núčinnej do 31. mája 2023.\n25. Podľa navrhovateľa je pre posúdenie predmetného návrhu okresného súdu podstatné práve\nprechodné ustanovenie (§ 471c CSP), zavedením ktorého zákonodarca „znemožnil\nústavnokonformný výklad procesných ustanovení, ktorými sa mení príslušnosť súdu (... § 22 CSP)“,\npretože označené ustanovenie podľa jeho názoru zakladá povinnosť súdu v obchodnoprávnom\nspore začatom a právoplatne neskončenom do 31. mája 2023 posudzovať kauzálnu príslušnosť\npodľa znenia § 22 CSP účinného od 1. júna 2023. Podľa § 471c CSP konania začaté a právoplatne\nneskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov\núčinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza\nz vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.\n5\n\n26. V posudzovanej veci nie je sporné, že z ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu\nvyplýva pravidlo, podľa ktorého na posúdenie kauzálnej príslušnosti všeobecného súdu je nutné aj\nv konaniach o obchodnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023\n(čo je aj situácia, pred riešením ktorej stojí okresný súd) aplikovať ustanovenia o kauzálnej\npríslušnosti súdov v obchodnoprávnych sporoch tak, ako sú obsiahnuté v § 22 CSP v znení\núčinnom od 1. júna 2023. Avšak normatívnym prameňom tohto pravidla nie je ustanovenie § 471c\nCSP, ktorý vo svojom textuálnom vyjadrení neobsahuje všetky aspekty určenia príslušnosti\nvšeobecného súdu (kauzálnej a funkčnej) v konaniach začatých do 31. mája 2023.\n27. Zmena príslušnosti všeobecných súdov po novele Civilného sporového poriadku (vykonaná\nzákonom č. 150/2022 Z. z.) je judikatúrne argumentovaná tak, že vychádza z procesného princípu\nokamžitej aplikability ustanovení o novozaloženej kauzálnej príslušnosti všeobecných súdov\nv obchodnoprávnych veciach (čo odráža aj uznesenie navrhovateľa o prerušení konania v odseku 5\njeho odôvodnenia vrátane výpočtu relevantných rozhodnutí najvyššieho súdu), a nie z aplikácie\nprechodného ustanovenia (ako výnimky z princípu okamžitej aplikability v procesnom práve),\nktorého ústavnú súladnosť navrhovateľ namieta [§ 471c CSP, ktorý spája s § 22 písm. d) CSP].\nMyšlienkový konštrukt o priamej aplikabilite novozaloženej kauzálnej príslušnosti všeobecných\nsúdov v obchodnoprávnych veciach začatých do 31. mája 2023 je v navrhovateľom označenej\njudikatúre najvyššieho súdu odôvodňovaný prostredníctvom výkladu čl. 4 ods. 1 CSP v spojení\ns § 470 ods. 1 CSP, ako aj na pôdoryse teleologickej interpretácie, ktorej zdroje vychádzajú najmä\nzo zámeru súdnej reformy realizovanej zákonom č. 150/2022 Z. z. ako nástroja na dosiahnutie\nefektívne fungujúcej justície s dôrazom na špecializáciu všeobecných súdov.\n28. Z už uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľom predpokladaný (derogačný) výsledok sa\nneopiera o zmenu zákona s účinkami podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, ale ide mu o konkurenčné riešenie\nvýkladu zákona v jeho zachovanom platnom a účinnom znení, a to pri výkladovom využití\nnavrhovateľom označených ústavných ustanovení, s dominanciou práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy. Táto argumentačná línia navrhovateľa je zároveň určujúca pre posúdenie toho,\nči ním vymedzený predmet tohto konania o súlade právnych predpisov je spôsobilý založiť\nmeritórny ústavnosúdny prieskum.\n29. Ústavný súd zastáva názor, že argumentačný dôraz navrhovateľa na alternatívnu/konkurujúcu\nargumentáciu o (ne)prípustnosti okamžitej aplikability procesných ustanovení týkajúcich sa\nzaloženia kauzálnej príslušnosti s dopadom na už prebiehajúce konania nie je z pohľadu\nposudzovania súladu napadnutých ustanovení s referenčnými ústavnými normami relevantný,\npretože predmetný navrhovateľom (formálne, nie v jeho relevantnom význame) reflektovaný\na judikatúrne presadzovaný princíp nemá v okolnostiach danej veci svoj normatívny zdroj v ním\nvecne namietaných (napadnutých) ustanoveniach. Inými slovami, procesným dôvodom prechodu\npríslušnosti v dotknutom konaní na navrhovateľa nie je podľa najvyššieho súdu ním napadnuté\nprechodné ustanovenie predstavujúce práve výnimku z okamžitej procesnej aplikability, a ak by\ntoto ustanovenie nebolo súčasťou zákonnej úpravy, kauzálna príslušnosť v predmetnom\nobchodnoprávnom spore by na navrhovateľa prešla rovnako. Ďalšie ním napadnuté ustanovenie\no kauzálnej príslušnosti – § 22 písm. d) CSP navrhovateľ nenapáda v jeho samotných regulačných\núčinkoch, ale len v spojení s § 471c CSP, mylne sa domnievajúc, že takým spojením je podmienené\njudikatúrne riešenie týkajúce sa založenia jeho kauzálnej príslušnosti v konaní začatom pred\nzmenou zákona.\n6\n\n30. Tieto myšlienkové východiská predznamenávajú aj odpoveď na otázku procesnej využiteľnosti\núčinkov vyplývajúcich z prípadného pozitívneho nálezu ústavného súdu pre prerušené konanie.\nV tejto súvislosti považuje ústavný súd za rozhodujúce, že ak (a to je primárne podstatné) by\nnavrhovateľ úspešne dosiahol zmenu právneho stavu zásahom ústavného súdu, táto zmena by\nneovplyvnila tie východiská, ktoré boli a sú naďalej rozhodujúce pre presadenie účinkov okamžitej\naplikability procesných ustanovení týkajúcich sa zmeny príslušností všeobecných súdov\nv obchodnoprávnych veciach.\n31. Z už uvedeného potom vyplýva, že z pohľadu rozsahu a dôvodov uvedených v návrhu\nokresného súdu je už prima facie zrejmé, že podmienka prejudiciality ako predbežne\nkonštatovateľného vplyvu na návrh pozitívneho rozhodnutia (nálezu) ústavného súdu na\nrozhodnutie v navrhovateľom prerušenom konaní nie je splnená. Z toho pramení, v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu, konzekvencia odmietnutia návrhu podľa § 56\nods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde [v tomto prípade v pozícii špeciality oproti nedostatku\nprávomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde (tento dôvod\nodmietnutia návrhu by spočíval v tom, že v konaní o súlade právnych predpisov je možné\npresadzovať riešenie normatívne, a naopak, nie je možné presadzovať interpretačné riešenie určitej\notázky podľa platného a účinného znenia zákona oproti inému riešeniu, najmä nadriadeného súdu,\nčo je „parketou“ prieskumu individuálnych rozhodnutí v konaní o ústavnej sťažnosti)].\n32. Nad rámec, avšak v kontexte už uvedeného je potrebné uviesť, že navrhovateľ v tomto prípade\nnemôže aplikačne súperiť s výkladom najvyššieho súdu, ktorý nebol eliminovaný ani ústavným\nsúdom v konaniach o ústavnej sťažnosti (vo veci sp. zn. IV. ÚS 629/2023 ani v iných\nrozhodnutiach), preto zvolil cestu konania o súlade právnych predpisov (s petitom vo forme\ninterpretatívneho výroku), avšak v nesprávnych súradniciach. Zároveň platí, že opätovné\n„presmerovanie“ konania skôr príslušnému súdu nemá byť ani v jeho verzii vyvolané rozhodnutím\nnavrhovateľa, ale ním iniciovaným rozhodnutím nadriadeného súdu podľa § 43 ods. 2 CSP. Táto\nokolnosť nesplnenie podmienky prejudiciality len umocňuje, keďže návrh nepodal naostatok\noznačený súd.\n33. Možno ešte dodať, že odpoveď na námietky navrhovateľa sa nachádza v judikatúre najvyšších\nsúdnych autorít vo sfére jeho pôsobnosti, ktorú navrhovateľ aj vo svojom návrhu reflektuje, pričom\nzároveň navrhovateľ nemôže žiadať, aby boli tieto judikatúrne zdroje eliminované českou\njudikatúrou, k správnosti interpretácie ktorej navrhovateľom ústavný súd vzhľadom na skôr\nprezentované závery, resp. vzhľadom na normatívne a judikatúrne reálie v Slovenskej republike,\nnepovažuje za potrebné zaujímať konkrétnejšie stanovisko.\n34. V konečnom dôsledku, už naozaj nad rámec doterajších a pre rozhodnutie nosných záverov\nmožno (ako obiter dictum) v súvislosti s posúdením záruk vyplývajúcich z navrhovateľom\noznačených základných práv podľa ústavy uviesť, že ústava zveruje vo svojom čl. 143 ods. 2\npodrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosti, organizácie a konania pred nimi zákonu, čo sa\nkontextuálne týka aj pojmu „zákonný sudca“ v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy (rovnako pokiaľ ide\no čl. 6 ods. 1 dohovoru). V tomto kontexte nedochádza pri zákonom upravených kompetenčných\npresunoch k negácii účinkov skôr vykonaných procesných úkonov v prebiehajúcich konaniach\n(čoho sa navrhovateľ obáva). Inými slovami, fixácia veci napadnutej konkrétnemu súdu a pridelenej\nkonkrétnemu sudcovi nie je absolútna, avšak zmena príslušnosti súdu a osoby pôvodného\n\n7\n\nzákonného sudcu, aby nešlo o „odňatie“ v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, musí mať oporu v zákone,\nktorému ústava ponecháva priestor na reguláciu súdnej sústavy a konania pred súdmi, avšak pre\nvšetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu, nie ako nástroj cieleného procesného\ndisponovania s konkrétnou vecou (čo navrhovateľ neindikuje, taktiež vecne nešpecifikuje ujmu,\nktorá by mala byť spôsobená stranám v ním prerušenom konaní prechodom výkonu súdnictva).\n35. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca\nPeter Straka, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. novembra 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "príslušnosť-kauzálna", "konanie pred ústavným súdom-oprávnenie na podanie návrhu", "právna veta"], "pravna_veta": "Ústava zveruje vo svojom čl. 143 ods. 2 podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosti, organizácie a konania pred nimi zákonu, čo sa kontextuálne týka aj pojmu „zákonný sudca“ v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy (rovnako pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru). V tomto kontexte nedochádza pri zákonom upravených kompetenčných presunoch k negácii účinkov skôr vykonaných procesných úkonov v prebiehajúcich konaniach. Inými slovami, fixácia veci napadnutej konkrétnemu súdu a pridelenej konkrétnemu sudcovi nie je absolútna, avšak zmena príslušnosti súdu a osoby pôvodného zákonného sudcu, aby nešlo o „odňatie“ v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, musí mať oporu v zákone, ktorému ústava ponecháva priestor na reguláciu súdnej sústavy a konania pred súdmi, ale pre všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu, nie ako nástroj cieleného procesného disponovania s konkrétnou vecou.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e0930898-d577-425a-bab9-8c9058ec7580", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.629.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.629.2023.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "35f0211f-fc99-40c8-8c71-26b13f10ea68:883c2071-69b8-48d0-b147-8b9615f606e2", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:6123263533.8", "spisova_znacka": "31Cb/63/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Cb/63/2023 z 25. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:6123263533.8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ca50cf41-c00c-4b19-959a-272758db5a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca50cf41-c00c-4b19-959a-272758db5a3a"}, {"guid": "71051f74-00f8-4db5-8bac-6a3014a7ff4f:b846db54-eb68-4011-9e00-00a8c0e7c8a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121505791.3", "spisova_znacka": "5Obdo/28/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/28/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121505791.3"}]}