{"guid": "ussr:8dca7dca-18c6-4727-8766-159de2775310", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.1.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2024 z 7. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2024, sp. zn. PL. ÚS 1/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.1.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8dca7dca-18c6-4727-8766-159de2775310", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.1.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.1.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.1.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 1/2024-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Petra Molnára,\nPetra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu\nprezidentky Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade čl. II a čl. III zákona č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej\nrepubliky takto\n\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 30. januára 2024 doručený návrh prezidentky Slovenskej republiky (ďalej\nlen „navrhovateľka“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) o súlade čl. II a čl. III zákona č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela\nkompetenčného zákona“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4 a čl. 102 ods. 1 písm. h) ústavy.\n2. V merite veci navrhovateľka namieta zmenu súčasného spôsobu menovania predsedov\nŠtatistického úradu Slovenskej republiky a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj\nrozšírenie dôvodov, na základe ktorých môžu byť predsedovia týchto úradov odvolaní z funkcie.\nTieto zmeny v zákonnej úprave podľa názoru navrhovateľky zasahujú do jej výlučnej ústavnej\nprávomoci menovať vyšších štátnych funkcionárov a zároveň retroaktívne zasahujú aj do práva\nsúčasných predsedov daných úradov na prístup k voleným a iným verejným funkciám.\n\n3. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nesúladu napadnutých ustanovení s ústavnou úpravou\nmenovacej pôsobnosti prezidenta a vlády navrhovateľka dôvodí, že «zákonodarca sa v dôvodovej\nspráve a samozrejme ani v diskusii (ktorá bola zredukovaná kvôli skrátenému legislatívnemu\nkonaniu na rozpravu v parlamente, kde parlamentná opozícia „diskutovala“ sama so sebou\nz dôvodu neprítomnosti alebo neochoty poslancov vládnej väčšiny zapojiť sa do rozpravy)\nnevysporiadal s požiadavkou Ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident\n[čl. 102 ods. 1 písm. h)]. Naproti tomu, v čl. 119 písm. m) Ústavy, pri výpočte právomocí vlády,\nústava hovorí, že vláda vymenúva „štátnych funkcionárov“. Rozlišovanie medzi „vyššími štátnymi\nfunkcionármi“ a „štátnymi funkcionármi“ je významné a nie je vecou náhody. Okrem iného je\nvyjadrením deľby moci v štáte a ochrany pred prílišnou koncentráciou moci v rukách jednej zložky\nmoci alebo jej časti. Tzn. ide o vyjadrenie systému vzájomných bŕzd a protiváh ako súčasť princípu\ndeľby moci podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy. Rovnako tak je aj vyjadrením významu a postavenia vyššieho\nštátneho funkcionára a faktu, že tento nepodlieha priamemu vplyvu a kontrole politickej moci,\nktorej je vláda najzreteľnejším stelesnením, resp. že tento funkcionár nie je z výkonu svojej funkcie\npoliticky zodpovedný vláde.».\n4. Vo vzťahu k zásahu do práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy navrhovateľka o. i. uvádza, že «dôvody\nna odvolanie predsedu Štatistického úradu a predsedu Úradu pre dohľad v zmysle napadnutých\nustanovení sú použiteľné kedykoľvek, čo znamená fakticky neobmedzenú možnosť vlády odvolať\n„nepohodlných“ predsedov oboch štátnych orgánov. Napadnuté ustanovenia vo svojej podstate\nznamenajú, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch štátnych orgánov kedykoľvek, čím\nsa títo fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. Uvedené je v priamom\nrozpore s konceptom odbornosti a politickej nezávislosti, ktorú zákon obom štátnym orgánom\nvýslovne priznáva a explicitne ustanovuje, že nesmú podliehať vplyvu žiadnych iných orgánov\nverejnej moci.». Zároveň podľa nej napadnuté ustanovenia majú „negatívny dopad na právnu\nistotou (čl. 1 ods. 1 Ústavy) vo veciach aplikácie noriem o odvolávaní dotknutých dvoch verejných\nfunkcionárov aj z toho dôvodu, že so zmenou vlády môže dôjsť k nepredvídateľnej interpretácii\na aplikácii týchto vágnych a flexibilných zákonom formulovaných dôvodov na odvolanie predsedov\ntýchto štátnych orgánov.“.\n5. Navrhovateľka nachádza tiež nesúlad napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\na to v dôsledku skráteného legislatívneho konania, v ktorom bola novela kompetenčného zákona\nschválená. V tejto súvislosti navrhovateľka tvrdí, že «zo strany zákonodarcu došlo pri prijímaní\nnapadnutých ustanovení k porušeniu ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a hrubému\na svojvoľnému nerešpektovaniu zákonných pravidiel zákonodarného procesu, pričom spôsob\npriebehu nezákonne skráteného legislatívneho konania v parlamente (v pléne parlamentu počas\nrozpravy nediskutoval s parlamentnou opozíciou žiaden z poslancov vládnej väčšiny a dokonca\nneboli fyzicky ani len prítomní v sále) nekonvenoval princípu slobodnej súťaže politických názorov,\nprincípu ochrany a zohľadnenia parlamentnej menšiny a princípu pluralizmu názorov pri tvorbe\nlegislatívy. Vládna väčšina, ktorá zastrešuje aj predkladateľa napadnutých ustanovení (t. j. vládu),\nnechala v skrátenom legislatívnom konaní v obmedzenom čase parlamentnú opozíciu sa počas\nrozpravy tzv. „vyrozprávať do tmy“. Parlamentná menšina tak mohla v skrátenom legislatívnom\nkonaní prísť v rozprave s akýmkoľvek argumentom, avšak bez nároku na to, aby sa s ním zástupca\npredkladateľa alebo poslanci vládnej väčšiny vôbec náležite oboznámili, nieto seriózne zaoberali.».\n\n2\n\n6. Navrhovateľka tiež ústavnému súdu navrhuje, aby pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení.\nV tejto súvislosti uvádza, že vláda bude môcť „hneď v deň nadobudnutia účinnosti napadnutých\nustanovení (t. j. dňa 1. februára 2024) odvolať predsedov oboch štátnych orgánov podľa nových\npravidiel a zasiahnuť tak na podklade retroaktívnej právnej úpravy do ich práv podľa čl. 30 ods. 4\nÚstavy, keďže vymenovaní do funkcií boli za účinnosti iných pravidiel odvolávania (tzn. ide\no zmenu pravidiel počas hry).“. Zároveň podľa jej názoru „reálne hrozí, že v prípade odvolania\ndotknutých predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad a prípadnej sťažnosti na ústavný súd\npre porušenie ich práv podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy už nebude možné aj v prípade konštatovania\nporušenia ich práv ústavným súdom uviesť ich postavenie do stavu pred porušením práva\n(reinštalovať ich do funkcií a o to menej, ak vláda na ich miesta vymenuje nových predsedov týchto\nštátnych orgánov) a plne reparovať porušenie ich práv.“.\n7. Navrhovateľka je presvedčená, že „reálne, bezprostredne a konkrétnym spôsobom môže dôjsť\nv prípade ďalšej účinnosti a aplikovateľnosti napadnutých ustanovení v praxi k porušeniu\nzákladných práv a slobôd dotknutých predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad podľa\nčl. 30 ods. 4 Ústavy, a to pre retroaktívne aplikovanie nových zákonných dôvodov pre ich odvolanie\nz funkcií vládou. Hrozí, že porušenie ich práv odvolaním z funkcií nebude (ani potenciálnym\nvýrokom ústavného súdu o porušení ich práv) možné vrátiť do pôvodného stavu, a o to menej\nv prípade, ak vláda na ich funkcie vymenuje podľa napadnutých ustanovení nových predsedov.“.\n8. Navrhovateľka teda ústavnému súdu navrhuje, aby i) uznesením rozhodol, že návrh prijíma\nna ďalšie konanie v celom rozsahu, a až do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť\nnapadnutých ustanovení a aby ii) vo veci samej nálezom vyslovil nesúlad napadnutých ustanovení\ns označenými článkami ústavy.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n9. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovateľka\npodala návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy [pozri tiež\n§ 74 písm. b) zákona o ústavnom súde].\n11. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovateľka v súlade\ns § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania, proti ktorému návrh\nsmeruje, označila Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá napadnuté zákonné ustanovenia prijala.\n\n3\n\n12. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľka v návrhu označila jednotlivé\nustanovenia právneho predpisu, ktorých nesúlad namieta, a uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru\no ich nesúlade s konkrétnymi článkami ústavy. Ústavný súd považuje za potrebné tieto dôvody\npodrobiť meritórnemu prieskumu.\n13. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nIII.\nK návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\n14. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie o súlade právnych\npredpisov, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak\nhrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Navrhovateľka\nodôvodňuje svoj návrh bezprostrednou a nezvratnou povahou hrozby pre základné práva a slobody\ntých verejných funkcionárov, ktorí boli do príslušných funkcií menovaní počas platnosti\npredchádzajúcej právnej úpravy (body 6 a 7).\n15. Ústavný súd sa už k podmienkam na pozastavenie účinnosti zákonnej úpravy v kontexte hrozby\npre ľudské práva opakovane vyslovil, keď uviedol, že „článok 125 ods. 2 ústavy viaže oprávnenie\nústavného súdu rozhodovať o pozastavení účinnosti na existenciu jedného z troch alternatívnych\npredpokladov: ohrozenie základných práv a slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody alebo iný\nvážny nenapraviteľný následok. Je zrejmé, že každý z týchto predpokladov je iný a iné musia byť aj\npodmienky ich aplikácie. Ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že ďalším uplatňovaním\nnapadnutého právneho predpisu bude zúžený chránený rozsah chráneného priestoru jednotlivých\nzákladných práv a slobôd alebo bude podmieňovaný (sťažovaný) ich výkon neprimeranými\npodmienkami či prekážkami (porovnaj napr. PL. ÚS 1/02 – obmedzovanie slobody slova\nkriminalizáciou ohovárania, PL. ÚS 29/05 – hrozba, že prebiehajúce konania priamo zasiahnu\ndo ochrany súkromia a majetku).“ (PL. ÚS 24/2019-26, bod 43).\n16. Špecifikujúc tieto všeobecné východiská do podrobnejšej podoby, ústavný súd dospel k záveru,\nže „je potrebné rozlišovať predovšetkým medzi priamymi a nepriamymi dôsledkami právnej normy\n(porovnaj uznesenie PL. ÚS 17/2014-51 – platba za prístup do distribučnej sústavy). Priame\ndôsledky spočívajú v samotnej existencii a účinkoch napadnutých ustanovení už v ich abstraktnej\npodobe, v interferencii s inými právnymi normami právneho poriadku.“ (ibid., bod 44). Okrem toho\nmusí ústavný súd pri posudzovaní, či bol naplnený predmetný dôvod na pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení, „vziať taktiež do úvahy (a) štandard práv (právnu pozíciu) jednotlivcov\npred napadnutou právnou úpravou, (b) rozsah, v akom bol daný štandard zmenený novou právnou\núpravou, a k (c) čomu smeruje návrh na pozastavenie a návrh meritórneho rozhodnutia. Ďalej\nje dôležité prihliadať na (d) reverzibilnosť právnej pozície jednotlivcov [(ne)napraviteľnosť záťaží\n\n4\n\nspôsobených napadnutou právnou úpravou] a prirodzene tiež na (e) charakter základného práva,\no ktorého ohrozenie ide.“ (ibid., bod 45).\n17. V neskoršom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2022-43 ústavný súd tieto závery ucelene sformuloval\ndo nasledujúcej podoby: „V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho\nštátu je pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou\núčinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany\niného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy pred negatívnymi dôsledkami\núčinnosti právneho predpisu, ktorého ústavnosť je sporná, na jednej strane a hodnotou právnej\nistoty vyplývajúcej zo záväznosti platného práva, ktorého nesúlad sa namieta, princípom\ndemokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj uznesenie sp. zn. PL. ÚS 24/2019, bod 42)\na požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou\nsúvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov na strane druhej (PL. ÚS 17/2014,\nPL. ÚS 8/2017). Pridržiavajúc sa svojej už stabilizovanej judikatúry k možnosti pozastaviť účinnosť\nnapadnutých právnych noriem, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva, ústavný\nsúd uvádza, že k pozastaveniu pristúpi na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú záver\no bezprostrednom ohrození týchto hodnôt. Ohrozenie základných práv alebo slobôd v prípade\nďalšieho uplatňovania napadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie\n(hrozba) je reálne (atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno\nkonkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty reálnosti,\nbezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd nadobudli takú intenzitu\na závažnosť, ktoré v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodnia vstup ústavného súdu do sféry\npôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred samotným\nmeritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej\na efektívnej ochrany ústavnosti (PL. ÚS 26/2019, bod 21).“ (body 18 – 19).\n18. Pri posudzovaní uvedených podmienok nemožno opomenúť skutkový a právny stav, ktorý je\ndaný v čase jeho rozhodovania o návrhu na pozastavenie účinnosti. Navrhovateľka pritom danosť\nkonkrétnej, reálnej a bezprostrednej hrozby pre ľudské práva vztiahla na konkrétne osoby, ktoré\nv čase podania jej návrhu stáli na čele Štatistického úradu Slovenskej republiky a Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, a z dôvodov, ktorými svoj návrh odôvodnila (s. 20 návrhu),\nvyplýva, že táto hrozba sa vzťahuje práve na tieto „dotknuté osoby“. V dôsledku postupu vlády,\nktorá ich 6. februára 2024 odvolala z príslušných funkcií a vymenovala nových predsedov oboch\núradov, tak navrhovateľkou predložené námietky boli takpovediac konzumované, a to v tom\nzmysle, že následok, ktorému sa svojím návrhom na pozastavenie účinnosti navrhovateľka snažila\npredísť, už nastal. Prípadné pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení ústavným súdom už by\nteda nebolo spôsobilé poskytnúť predbežnú ochranu v tej podobe a s tými účinkami, ako sa\ndomáhala navrhovateľka. Tieto skutočnosti však neboli prioritným dôvodom na nevyhovenie\nnávrhu na pozastavenie účinnosti.\n19. Pokiaľ ide o prípadnú danosť konkrétnej, priamej a bezprostrednej hrozby pre ľudské práva,\nústavný súd konštatuje, že hoci formuláciu „ak sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade\nkonania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo\nodborných predpokladoch na výkon jeho funkcie“ možno považovať za významovo otvorenú,\n\n5\n\na teda spôsobilú byť predmetom aj účelového výkladu, platí, že prípadné uplatnenie kreačnej\npôsobnosti vlády vo forme odvolania verejného funkcionára je viazané na špecifické skutkové\nokolnosti, ktorých splnenie je vláda povinná odôvodniť a preukázať. Na naplnenie predmetnej\nhrozby sa teda vyžaduje, aby vláda dospela k záveru, že konanie dotknutých osôb vyvoláva alebo je\nspôsobilé vyvolať pochybnosti o ich osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch\nna výkon funkcie, a následne tento záver premietla do rozhodnutia s primerane odôvodnenými\npodkladmi. Bezprostrednosť ohrozenia ľudských práv pritom ústavný súd nachádza v situáciách,\nkeď „dôsledky spočívajú v samotnej existencii a účinkoch napadnutých ustanovení už v ich\nabstraktnej podobe“. Javí sa ako nesporné, že v danom prípade nie je hrozba daná samotnou\nexistenciou a účinkami napadnutých ustanovení už v ich abstraktnej podobe, ale sa môže stať\nbezprostrednou až v dôsledku konania iného orgánu, než je zákonodarca.\n20. Podobné závery sa týkajú aj atribútu reálnosti ohrozenia. Ústavný súd nevylučuje, že vláda by\nmohla mať ambíciu dospieť k záveru o naplnení sporného dôvodu na odvolanie vo vzťahu k ňou\nmenovaným funkcionárom a o takýto záver oprieť ich odvolanie už počas konania ústavného súdu\nvo veci samej, atribút reálnosti tejto hrozby však v čase rozhodovania ústavného súdu nevykazuje\nznámky dostatočnej intenzity a závažnosti.\n21. Ústavný súd tiež považuje za potrebné pripomenúť, že „hrozba nenapraviteľnosti záťaží\nspôsobených napadnutou právnou úpravou“ nepredstavuje jediný a ani dominantný faktor\npri posudzovaní podmienok na suspenzívny derogačný zásah do vecnej pôsobnosti zákonodarcu, ale\nje jedným zo širšieho spektra relevantných faktorov spolu so štandardom práv pred napadnutou\nprávnou úpravou, rozsahom zmeny tohto štandardu i charakterom základného práva, o ktorého\nohrozenie ide. Vo vzťahu k týmto premenným ústavný súd uvádza, že ich podrobné posúdenie bude\npredmetom jeho konania vo veci samej.\n22. Voči tej hrozbe, ktorou navrhovateľka odôvodňuje svoj návrh na pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení, tak ústavný súd už z objektívnych dôvodov mimo svojej dispozičnej sféry\nnie je spôsobilý poskytnúť ochranu, a hrozba, ktorá by sa mohla týkať novo vymenovaných\nfunkcionárov, sa nejaví byť dostatočne priama, reálna a závažná na to, aby viedla k nevyhnutnosti\nsuspenzívneho derogačného zásahu ústavného súdu.\n23. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrhu navrhovateľky na pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "ústredný orgán štátnej správy", "verejná funkcia-zánik", "súlad-sťažnosťou namietaný rozpor zákona s ústavným zákonom", "orgán-štátny", "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "Štatistický úrad Slovenskej republiky", "prezident republiky-právomoc", "právna veta", "verejná funkcia-menovanie", "verejná funkcia-zánik", "Slovenská informačná služba"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:39a7b8e6-afcd-4cf6-a875-3a35e7ab8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/02 z 4. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39a7b8e6-afcd-4cf6-a875-3a35e7ab8f1d"}], "citovane_v": []}