{"guid": "ussr:9225424e-a3c3-4658-bbe2-de85e8254b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. 6. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. júna 2024, sp. zn. IV. ÚS 86/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Skutkový alebo právny omyl a svojvôľa pri rozhodovaní (aplikácii práva)", "pravna_veta": "Na rozdiel od skutkového alebo právneho omylu (neúmyselnej aplikačnej chyby/nesprávnosti) prejavom svojvôle je zámerné (zodpovedajúce priamemu alebo nepriamemu úmyslu) presadzovanie vlastnej predstavy (vôle) na riešenie posudzovanej veci skutkovo oproti preukázateľne zisteným skutočnostiam, resp. v rovine právneho posúdenia oproti právnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť na rozhodovanie, a to zjavne nad rámec štandardne využiteľných interpretačných metód.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "nazov": "čl. 50 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9225424e-a3c3-4658-bbe2-de85e8254b69", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2/text", "citacie_n": 23, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 86/2024-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n, zastúpeného JUDr. Ing. Jánom Halaganom, advokátom,\nFramborská 253/21, Žilina, proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 33D/9/2022 zo 16. októbra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/9/2022\nzo 16. októbra 2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/9/2022\nzo 16. októbra 2023 z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania 1 285,13 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. januára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia čl. 1 ods. 1 a svojich práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2,\nčl. 49 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím najvyššieho správneho súdu označeným v záhlaví tohto\n\nnálezu. Domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho správneho súdu a vrátenia veci\nna ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania.\n2. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 21. februára 2024 ústavnú sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva na nestranný a nezávislý súd podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na nestranný a nezávislý súd podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v časti namietaného porušenia\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a v časti namietaného porušenia\nčl. 49 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy odmietol a vo zvyšnej časti prijal na ďalšie konanie.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej aj „navrhovateľka“) podala na sťažovateľa 25. apríla 2022 disciplinárny návrh z dôvodu, že\nv piatich prípadoch špecifikovaných v jej návrhu (skutky I až V) mal 11. novembra 2020,\n16. novembra 2020, 23. novembra 2020 a 16. decembra 2020 spísať notárske zápisnice, ktorými\nosvedčil vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, napriek tomu, že\nspísanie notárskych zápisníc zjavne obchádzalo § 134 ods. 1 v spojení s § 130 Občianskeho\nzákonníka, a to tým, že účastníci neboli oprávnenými držiteľmi (odvodzovali svoju\ndobromyseľnosť od darovacích zmlúv, ktoré nepredložili ani nedoložili iný dôkaz o ich existencii,\nresp. svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva), a preto bol sťažovateľ\npovinný odmietnuť spísanie týchto notárskych zápisníc v zmysle § 36 ods. 1 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia.\n4. K podanému návrhu sa vyjadril advokát sťažovateľa podaniami z 21. októbra 2022 a 16. januára\n2023, vo veci sa uskutočnilo päť pojednávaní, pričom na pojednávaní konanom 16. októbra 2023\nnajvyšší správny súd vyhlásil napadnuté rozhodnutie, ktorým uznal sťažovateľa vinným\nzo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku, za čo\nmu bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku, teda peňažná\npokuta 1 000 eur a trovy disciplinárneho konania 120 eur. Najvyšší správny súd konštatoval\nzávažné porušenie povinností sťažovateľa pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z Notárskeho\nporiadku, čím bola založená disciplinárna zodpovednosť sťažovateľa. Rozhodnutie bolo prijaté\ndisciplinárnym senátom pomerom hlasov 3:2.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľom namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy spočíva v prekročení\nprávomoci najvyššieho správneho súdu [§ 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(disciplinárny súdny poriadok)], ktorý si v disciplinárnom konaní osvojil právomoc rozhodovať\no oprávnenosti a dobromyseľnosti držby, teda o hmotnoprávnych podmienkach vydržania, a ktorý\nbez vykonaného dokazovania prejudiciálne posúdil, či konkrétny účastník vydržal vlastnícke právo,\nna čom následne založil konštatovanie porušenia povinností sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa\ndisciplinárny senát nemá právomoc posúdiť dobromyseľnosť držby ani to, či došlo k vydržaniu\nvlastníckeho práva, pretože touto právomocou disponujú výlučne všeobecné súdy na návrh aktívne\nlegitimovanej osoby v konaní o určení vlastníckeho práva. S námietkou sťažovateľa, že\ndisciplinárny senát nemá právomoc rozhodovať o hmotnoprávnych okolnostiach držby, sa najvyšší\n2\n\nsprávny súd nevysporiadal. Okrem uvedeného porušovateľ nad rámec svojej právomoci zasiahol aj\ndo vlastníckeho práva účastníkov skutkov I až V, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností napriek\ntomu, že tieto osoby neboli účastníkmi disciplinárneho konania a nemôžu sa proti právnym záverom\nnajvyššieho správneho súdu brániť. Napokon sťažovateľovi nie je známe a v disciplinárnom konaní\nnebolo preukázané, že by vlastnícke právo dotknutých účastníkov ktokoľvek spochybňoval\npodaním civilnej žaloby, sťažnosti alebo podnetu na sťažovateľa.\n6. Sťažovateľ vo vzťahu k účelu vydržania zastáva názor, že titul nadobudnutia nemusí byť možné\ndoložiť, pretože vydržaním sa vysporadúvajú aj nedoložené právne vzťahy, pričom nesplnenie\nzákonných podmienok nadobudnutia nehnuteľnosti automaticky nevylučuje dobromyseľnosť\ndržiteľa. Sťažovateľ podľa § 36 Notárskeho poriadku nemohol odmietnuť spísať notárske zápisnice\nz dôvodu, že podľa jeho názoru nedošlo k vydržaniu. Ich spísaním neosvedčil, že skutočne došlo\nk vydržaniu alebo že jednotliví účastníci boli dobromyseľní, osvedčil iba ich vyhlásenie o vydržaní,\nktoré nebolo v zjavnom rozpore so zákonom alebo by ho zjavne obchádzalo.\n7. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že už v minulosti ministri spravodlivosti skúmali\ndodržiavanie jeho povinností pri spisovaní notárskych zápisníc o osvedčení vyhlásenia o vydržaní\nvlastníckeho práva, pričom spisy mu boli vrátené. Tiež disciplinárne konanie vedené proti\nsťažovateľovi (netýkalo sa okolností držby) v roku 2019 pred Disciplinárnou komisiou Notárskej\nkomory Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) bolo skončené zamietnutím disciplinárneho\nnávrhu ministra. Ani v jednom zo skúmaných spisov účastníci nepredložili zmluvy alebo iné\ndôkazy, z ktorých odvodzovali svoju dobromyseľnosť, napriek tomu nebola zo strany ministra\nspravodlivosti vznesená žiadna výhrada alebo podaný návrh na disciplinárne konanie. Legitímne\npreto aj v aktuálnej veci sťažovateľ očakával nepodanie disciplinárneho návrhu alebo v prípade\npodania takého návrhu svoje oslobodenie.\n8. Sťažovateľ, poukazujúc na § 63 Notárskeho poriadku, zastáva názor, že zákonom nie je\nustanovené, ako podrobne majú byť okolnosti odôvodňujúce začatie držby účastníkmi uvedené, aby\nmohli byť pokladaní za dobromyseľných. Otázka posúdenia okolností oprávnenej držby je\nnepochybne otázkou právneho názoru, a nie zjavného rozporu so zákonom. Najvyšší správny súd\nv napadnutom rozhodnutí uvádza adjektívum „jednoznačné“ nad rámec § 63 ods. 1 písm. a)\nNotárskeho poriadku a nad rámec ustanovení Občianskeho zákonníka zjavne v neprospech\nsťažovateľa.\n9. Sťažovateľ argumentuje, že v disciplinárnom konaní opakovane namietal absenciu konkrétneho\nprotiprávneho konania, z ktorého je možné dospieť k záveru, že spísaním notárskych zápisníc\nzjavne obchádzal § 134 ods. 1 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka a že vyhlásenie odporuje\nzákonu, čo viedlo k nemožnosti kvalifikovanej obrany sťažovateľa proti disciplinárnemu obvineniu.\nSťažovateľ zdôraznil, že § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka neustanovujú konkrétne okolnosti,\nktoré majú za následok dobromyseľnosť, a teda aj oprávnenú držbu. Neukladajú ani povinnosť\núčastníkovi predkladať notárovi zmluvy alebo dôkazy o ich existencii a ani notárovi neukladajú\ntieto listiny od účastníkov vyžadovať. Navrhovateľka ani najvyšší správny súd neuviedli žiadnu inú\nprávnu normu, ktorá by stanovovala, ktoré okolnosti majú za následok dobromyseľnosť držiteľa\na ktoré ju, naopak, vylučujú. Porušovateľ sťažovateľa potrestal de facto za to, že osvedčil\nvyhlásenie účastníkov, ktorým vyhlásili okolnosti, ktoré nie sú zakázané, a tiež za to, že\nnepredložili relevantné listiny, ktoré im žiaden právny predpis predložiť neukladá. Z uvedených\n\n3\n\nokolností najvyšší správny súd usúdil, že účastníci neboli dobromyseľní, nesplnili podmienky\nvydržania, a preto sťažovateľ mal odmietnuť spísanie notárskych zápisníc z dôvodu nesplnenia\nhmotnoprávnych (nie procesnoprávnych) podmienok vydržania.\n10. Neurčitosť a nejasnosť § 134 ods. 1 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka v zmysle zásady\nnullum crimen sine lege nemôže byť na ťarchu sťažovateľa. Uvedené ustanovenia podľa\nsťažovateľa neobstoja z hľadiska dodržiavania princípu legality ako základného princípu právneho\nštátu. Napadnuté rozhodnutie tak predstavuje proti sťažovateľovi „trestnú sankciu“, ktorá mu však\nbola uložená bez dostatočného zákonného podkladu, pretože povinnosť, ktorú mal porušiť, nie je\nstanovená dostatočne jasne a určito, aby bolo možné rozumne predpokladať ako má/nemá notár\nkonať. V danej súvislosti boli napadnutým rozhodnutím porušené čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 49 ústavy.\n11. Najvyšší správny súd sa tiež nezaoberal otázkou zavinenia sťažovateľa a uznal sťažovateľa\nvinným za porušenie povinností podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v súbehu s § 134 ods. 1\nv spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, pričom subjektívna stránka jeho disciplinárneho\nprevinenia mala spočívať v nevedomej nedbanlivosti, keďže sťažovateľ ako notár vzhľadom\nna svoje pomery a okolnosti mal vedieť, ako postupovať. Porušovateľ dospel k uvedenému záveru\nnapriek tomu, že zo žiadneho úkonu vykonaného pred ním nevyplynulo, že účastníci jednotlivých\nvyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva neboli oprávnenými držiteľmi. Sťažovateľ posúdil možnú\ndobromyseľnosť účastníkov právnych úkonov o vydržaní vlastníckeho práva v súlade s § 134\nv spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade nekonal svojvoľne. Ak by aj\nsťažovateľ nepostupoval správne, muselo by byť jeho konanie z hľadiska subjektívnej stránky\númyselným zavinením. Omyl pri hodnotení dôkazov ani právno-aplikačný omyl by disciplinárnu\nzodpovednosť sťažovateľa nezakladali, čo vyplýva aj z nálezu ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 271/2023 z 21. novembra 2023, ktorým sa najvyšší správny súd neriadil. Sťažovateľ tiež\npoukázal na to, že disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z odlišných\nprávnych názorov, čo judikoval ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 97/07. Ani s týmito\nnámietkami sa porušovateľ nevysporiadal.\n12. Podľa názoru sťažovateľa zo žiadneho dôkazu vykonaného pred porušovateľom nevyplynulo,\nže účastníci vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva zjavne neboli oprávnenými držiteľmi, ako to\nporušovateľ uviedol v napadnutom rozhodnutí. Požiadavka zjavnosti by bola naplnená iba\nv prípade, ak okolnosti veci už prima facie vylučujú možnosť dobromyseľnosti. Len v prípade\nzjavnej nedobromyseľnosti účastníkov by bol sťažovateľ povinný odmietnuť spísať notársku\nzápisnicu o vydržaní. Sťažovateľ zastáva názor, že účelom jeho disciplinárneho konania nebolo\nposúdiť a rozhodnúť o jeho disciplinárnej zodpovednosti spravodlivo a nestranne, ale vykladať\nzákon a formulovať právne názory výlučne v neprospech sťažovateľa. Napadnuté rozhodnutie je\npreto arbitrárne a predstavuje porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n13. Sťažovateľ tiež poukázal na konkrétnosť a podrobnosť okolností opísaných v notárskych\nzápisniciach nasvedčujúcich tomu, že účastníci mohli byť presvedčení o oprávnenosti svojej držby.\nSpísané notárske zápisnice obsahujú všetky podmienky v zmysle § 63 Notárskeho poriadku.\n14. Sťažovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie nevydal nestranný a nezávislý súd, čo vyplýva\nzo zloženia konajúceho disciplinárneho senátu kreovaného z databázy z radov notárov zvolených\nprezídiom komory na základe neznámych kritérií. Členovia senátu menovaní ministrom\n\n4\n\nspravodlivosti, ktorý je súčasne subjektom podávajúcim disciplinárny návrh, nemusia byť nestranní,\nkeďže podliehajú dohľadu ministra.\n15. Sťažovateľ tiež argumentuje, že boli porušené základné zásady trestného konania:\n- zásada ústnosti a bezprostrednosti tým, že disciplinárny návrh nebol pred súdom nikdy prednesený\na odôvodnený, nebolo vykonané prečítanie konkrétnych článkov jednotlivých notárskych zápisníc,\nčo vyplýva z predložených zvukových záznamov,\n- zásada rovnosti strán pred súdom tým, že v disciplinárnom konaní bola navrhovateľka pasívna\na vinu sťažovateľa preukazoval výlučne najvyšší správny súd, suplujúc procesnú aktivitu\nnavrhovateľky. Otázky kladené senátom nad rámec doručeného disciplinárneho návrhu mali zjavne\nza cieľ preukázať vinu sťažovateľa,\n- zásada nullum crimen sine lege,\n- zásada prezumpcie neviny a z toho vyplývajúce pravidlo in dubio pro reo.\n16. Sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a neodôvodnené predovšetkým\nv súvislosti s aplikáciou § 34 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku a § 34 ods. 4 Trestného\nzákona. V napadnutom rozhodnutí porušovateľ neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, na základe\nktorého odvodil nedostatočné právne posúdenie okolností relevantných pre vydržanie u dotknutých\núčastníkov zo strany sťažovateľa. Najvyšší správny súd neuviedol, na základe akého dôkazu dospel\nku skutkovému zisteniu, že účastníci v skutkoch II až IV odvodzovali svoju dobromyseľnosť\nod ústnych darovacích zmlúv, keďže z vykonaného dokazovania taká skutočnosť nevyplýva, a preto\nuvedené tvrdenie je svojvoľným názorom porušovateľa. Zákonodarca taxatívne definoval listiny,\nktoré je účastník povinný predložiť, aby notár osvedčil jeho vyhlásenie, pričom § 63 Notárskeho\nporiadku neumožňuje podmieniť spísanie notárskych zápisníc predložením nadobúdacích titulov\nalebo iných dôkazov o ich existencii. Najvyšší správny súd nekonkretizoval, v čom vyhlásenia\núčastníkov nevyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku,\nktorý neustanovuje žiadne konkrétne požiadavky na okolnosti, ktoré má účastník vyhlásiť.\nSťažovateľ bol povinný osvedčiť formou notárskej zápisnice vyhlásenie účastníkov, pretože podľa\n§ 38 ods. 1 Notárskeho poriadku (okrem prípadov uvedených v § 36 a § 37 Notárskeho poriadku)\nnotár nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu notárskej činnosti.\n17. Porušovateľ porušil povinnosť vyrovnať sa v napadnutom rozhodnutí s argumentmi\nsťažovateľa, čím porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho správneho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho správneho súdu:\n18. Najvyšší správny súd vo vyjadrení uviedol, že disciplinárne postihovanie vybraných\nprávnických povolaní vrátane notárov vykazuje v porovnaní so všeobecným trestnoprávnym\npostihovaním za trestné činy podľa Trestného zákona množstvo špecifík. Okrem iných je takým\nšpecifikom to, že v prípade disciplinárneho postihovania sudcov, resp. iných reprezentantov\n\n5\n\nprávnických povolaní je ich postihovanie spojené s výkonom funkcie, ktorá im bola zo zákona\nzverená. Poukazujúc na kritériá tzv. Engelsovho testu, najvyšší správny súd konštatoval, že\ndisciplinárne konanie proti sťažovateľovi nebolo svojou povahou trestným konaním.\n19. Pokiaľ sťažovateľ namieta nevykonanie dôkazu, z ktorého mal disciplinárny senát vychádzať,\ndisciplinárny senát sa na ústnych pojednávaniach podrobne oboznámil s obsahom listinných\ndôkazov, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Sťažovateľ namieta, že disciplinárny návrh nebol pred\nsúdom nikdy odôvodnený a prednesený, teda súdu nevyčíta, že by mu nebolo známe, za čo mu bol\nvznesený disciplinárny návrh, ale formálny aspekt, že tento nebol prednesený na ústnom\npojednávaní. Najvyšší správny súd považoval za dostatočné, že na výzvu predsedníčky senátu\nnavrhovateľka po otvorení ústneho pojednávania odkázala na písomné vyhotovenie disciplinárneho\nnávrhu, tento žiadnym spôsobom nerozšírila, nezúžila, nezmenila skutkovú argumentáciu, ale ústne\npojednávanie bolo vedené výlučne v rozsahu písomného disciplinárneho návrhu, ktorý bol\nsťažovateľovi doručený a tento sa k nemu vyjadril.\n20. Sťažovateľ sa v disciplinárnom konaní bránil tým, že disciplinárneho previnenia sa nedopustil,\nkeďže notárovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť fakticky preverovať, či sú\nsplnené podmienky vydržania, nemohol odmietnuť spísanie notárskych zápisníc, pretože pokiaľ\nžiadateľ predloží potrebné vyhlásenia a vyjadrenia a uvedie, že splnil podmienky vydržania podľa\nObčianskeho zákonníka, nemôže notár spochybňovať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený\no tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Disciplinárne obvinený sa ďalej bránil tým,\nže notár pri spísaní notárskej zápisnice, ktorej obsahom je vyhlásenie oprávneného držiteľa,\nnepotvrdzuje skutočnosti, ktoré oprávnený držiteľ vyhlasuje, a teda nie je povinný ani oprávnený\nvykonávať šetrenie, či údaje uvádzané účastníkom zodpovedajú skutočnosti.\n21. Z jednotlivých notárskych zápisníc bolo zrejmé, aké vyhlásenie žiadatelia pred sťažovateľom\nurobili a aké listiny na preukázanie svojich tvrdení mu predložili. Najvyšší správny súd na rozdiel\nod posúdenia vydržania a dobromyseľnosti v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 484/2015\nzo 14. novembra 2018 preto z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že konaním\nsťažovateľa došlo k naplneniu znakov disciplinárneho previnenia kladeného mu za vinu. V priebehu\nkonania nebolo preukázané, že v čase spísania notárskych zápisníc mal disciplinárne obvinený\nk dispozícii zákonom predpísané predpoklady. Navyše disciplinárny senát vychádzal z už\nv podstate ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ktorý opakovane odmietol sťažnosti\ndisciplinárne postihnutých notárov, ktorí identicky ako sťažovateľ na obdobnom skutkovom\nzáklade namietali, že nebolo povinnosťou notára pri spisovaní osvedčení o vyhlásení vydržania\npreverovať, či sú splnené podmienky vydržania alebo že nebola splnená požiadavka zjavnosti\npodľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku (I. ÚS 336/2023, III. ÚS 491/2023, II. ÚS 486/2023,\nII. ÚS 31/2024). Aj v týchto prípadoch boli notári rovnako ako sťažovateľ odsúdení a ústavný súd\nich ústavné sťažnosti odmietol ako nedôvodné.\n22. Vzhľadom na uvedené sú nedôvodné námietky sťažovateľa, že disciplinárny súd prekročil svoje\nprávomoci, keď skúmal hmotnoprávne otázky relevantné pre osvedčenie vydržania. Je nepochybne\npravdou, že disciplinárny súd predmetné otázky skúmal, avšak posudzoval ich výlučne v kontexte\ndisciplinárnej zodpovednosti sťažovateľa. Napadnutým rozhodnutím nie sú priamo dotknuté práva\na právom chránené záujmy dotknutých subjektov nadobudnuté v súkromnoprávnom režime. Inak\nby prípadné protiprávne konanie disciplinárne zodpovedných osôb spočívajúce v nesprávnej\n\n6\n\naplikácii právnych predpisov pri výkone verejnej moci nebolo deliktuálne postihnuteľné, keďže títo\nby sa mohli obhajovať tým, že vo svojej podstate ide o ich právny názor. Podstata disciplinárneho\npostihovania nie je postihovať disciplinárne obvineného za právny názor, ale za nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov, čo nie je možné stotožňovať alebo zamieňať. Podľa § 36 Notárskeho\nporiadku od notárov sa pri výkone ich povolania vyžaduje odborná starostlivosť, resp. sa im ukladá\nzákonná povinnosť odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu,\nobchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému\norgánu verejnej moci. Predmetná odborná starostlivosť notára sa premieta do povinnosti právne\nkvalifikovaného posúdenia toho, či účastníkom tvrdené okolnosti sú relevantné a dostatočne\nosvedčené na to, aby mohli preukazovať splnenie zákonných podmienok na vydržanie príslušných\nnehnuteľností. Neuskutočnenie takéhoto právne kvalifikovaného prisúdenia, resp. nedostatočné\nprávne kvalifikované posúdenie okolností relevantných pre vydržanie sa na strane notára stáva\nporušením jeho povinností vykonávať činnosť notára s odbornou starostlivosťou.\n23. Notár nie je pri spisovaní notárskej zápisnice osvedčujúcej vydržanie nehnuteľnosti\nadministratívnym pracovníkom štátu, ktorý má len zachytávať vyhlásenie účastníka do listinnej\npodoby, ale je štátom povereným právnikom, ktorý pri realizácii predmetnej činnosti má skúmať aj\nto, či tieto vyhlásenia môžu legitímne vyvolať účinok, ktorý nimi sleduje osoba, ktorá predmetné\nvyhlásenie robí. Inými slovami, i keď notár priamo v týchto veciach nie je vyšetrovacím orgánom,\nje jeho povinnosťou (s odbornou starostlivosťou) skúmať, či takéto vyhlásenia účastníka a doklady,\nktoré by predmetné zákonné podmienky mali preukazovať, naozaj tieto aj preukazujú. Ak nie,\nje sekundárnou povinnosťou uskutočnenie notárskeho úkonu odmietnuť. V danej veci však\ndisciplinárne obvinený buď právne kvalifikované posúdenie neuskutočnil alebo uskutočnil\nnesprávne, čo následne viedlo k tomu, že spísal notárske zápisnice, ktorých spísanie je predmetom\ntohto konania, a to napriek tomu, že na to zákonné predpoklady splnené neboli.\n24. Skutočnosti uvádzané vo vyhláseniach účastníkov, na základe ktorých sťažovateľ spísal\nnotárske zápisnice, celkom zjavne vylučovali záver, že držba týchto účastníkov spĺňala podmienky\noprávnenej držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a mohla viesť k vydržaniu podľa § 134\ntohto zákona. Sťažovateľ pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 Notárskeho\nporiadku mal a mohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli\nnadobudnúť vlastnícke právo, ich vyhlásenie odporuje § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, a tak\nbol podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť spísať toto vyhlásenie vo forme\nnotárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Inak porušil § 63 ods. 1 Notárskeho\nporiadku. Uvedeného konania sa dopustil viacnásobne (preukázateľne päťkrát). Spísanie notárskej\nzápisnice podľa § 63 Notárskeho poriadku, ktorá je verejnou listinou napriek tomu, že na jej\nspísanie neboli splnené podmienky, treba považovať aj za závažné porušenie povinností notára.\nToto porušenie disciplinárne obvinený aj zavinil, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti\npodľa § 16 písm. b) Trestného zákona, analogicky z dôvodu, že mal a mohol vedieť, že vyhlásenia\njednotlivých účastníkov neobsahujú také skutočnosti, ktoré umožňujú robiť záver o ich oprávnenej\ndržbe a vydržaní podľa § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, teda nevyhovujú požiadavke § 63\nods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku.\n25. Obdobne ak sťažovateľ tvrdí, že disciplinárny súd mal porušiť rovnosť strán, prípadne\nprezumpciu neviny, vykonanie dôkazov, ktoré navrhovateľka na pojednávaní nenavrhovala\nvykonať, a zásadu in dubio pro reo, najvyšší správny súd považuje aj tieto námietky sťažovateľa\n7\n\nza nedôvodné. Ak sťažovateľ navrhovateľke vyčíta, že táto bola v priebehu konania pasívna,\nuvedené neznamená, že to bol disciplinárny súd, kto dokazoval vinu notára. Disciplinárny súd\nuskutočnil ústne pojednávanie, na ktorom vykonával dôkazy, realizoval výsluch disciplinárne\nobvineného, teda uskutočňoval procesné úkony v súlade s disciplinárnym návrhom a v jeho\nrozsahu. Toto nie je možné považovať za inkvizičné konanie, čo platí o to viac, že jednostupňové\ndisciplinárne konanie nie je koncipované na princípoch plne kontradiktórneho konania.\nDokazovanie môže disciplinárny súd sám dopĺňať na základe vlastného uváženia, a to aj mimo\nrámca návrhu účastníkov konania, čo nenarúša rovnosť strán pred súdom, prípadne prezumpciu\nneviny, ale predstavuje spôsob na objasnenie všetkých relevantných skutkových okolností veci.\nNajvyšší správny súd sa nestotožnil so sťažovateľom ani v tom, že by súdom kladené otázky „mali\nzjavne za cieľ preukázať vinu Sťažovateľa“. Predmetná sťažnostná námietka je všeobecná a tiež\nvzhľadom na povahu skutkov, za ktoré bol disciplinárny návrh podaný, disciplinárny súd mohol\na musel klásť otázky smerujúce k zápisniciam, ktorými sťažovateľ osvedčoval vydržanie\nvlastníckeho práva vydržiteľom.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n26. Zúčastnená osoba, ktorou je minister spravodlivosti, sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n27. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že v ústavnej sťažnosti netvrdil, že disciplinárne konanie\nje trestným konaním. Sťažovateľ sa domnieva, že základné zásady Trestného poriadku musia byť\npre zachovanie práva na spravodlivý súdny proces dodržané aj v disciplinárnom konaní. Zásada\ndisciplinárneho stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, zásada prezumpcie\nneviny, zásada práva na spravodlivý proces, zásada práva na obhajobu, zásada zistenia skutkového\nstavu bez dôvodných pochybností, zásada kontradiktórnosti, zásada rovnosti strán a zásada\nverejnosti, ústnosti a bezprostrednosti spoločne so zásadou predvídateľnosti práva a postupu\norgánov verejnej moci patria medzi základné princípy materiálneho právneho štátu. Ak ich\nporušovateľ neaplikoval alebo ich aplikoval iba v obmedzenej miere, je právom sťažovateľa\nna riadne zdôvodnenie takéhoto postupu v odôvodnení rozhodnutia, a to o to viac, že porušenie\ntýchto práv sťažovateľ namietal v priebehu disciplinárneho konania.\n28. Sťažovateľ v konaní opakovane namietal, že mu nie je zrejmé, čo mu je kladené za vinu a čím\nsa mal dopustiť závažného alebo opätovného porušenia svojich povinností. Opakovane uvádzal, že\nnevie, proti čomu sa má brániť v disciplinárnom konaní pred porušovateľom. V disciplinárnom\nkonaní disciplinárny návrh nebol prednesený, navrhovateľka ho neodôvodnila, nijako nepreukázala,\nže účastníci skutkov zjavne obchádzali zákon, senát v rámci výsluchu sťažovateľa v zásade kládol\nvšetky otázky (v počte 20) mimo samotného disciplinárneho návrhu. Porušovateľ v rozhodnutí\nuznal sťažovateľa disciplinárne vinným nie z dôvodu, že účastníci skutkov I až V zjavne obchádzali\nzákon, ale z dôvodu, že bolo zjavné, že vyhlásenie účastníkov odporuje zákonu. Porušovateľ túto\nzmenu právnej kvalifikácie ani nijako neodôvodnil.\n29. Sťažovateľ trvá na tom, že za podstatné porušenie svojho práva na spravodlivý proces považuje\naj absenciu vykonania dôkazu – oboznámenia sa súdu a účastníkov konania s článkami dotknutých\nnotárskych zápisníc, ktoré obsahovali vyhlásenia účastníkov, že splnili podmienky vydržania podľa\n8\n\n§ 134 Občianskeho zákonníka, teda okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie\na nepretržitosť držby. Napriek tomu, že tento dôkaz nebol pred súdom vykonaný, porušovateľ uznal\nsťažovateľa za disciplinárne vinného z dôvodu, že „vyhlásenie účastníkov odporuje zákonu“.\n30. V predmetných notárskych zápisniciach je jednoznačne uvedené začatie oprávnenej držby, doba\ntrvania držby a uvedenie nadobúdacieho titulu, pričom účastníkmi uvedené nadobúdacie tituly sú\nv zmysle § 132 Občianskeho zákonníka dovolenými titulmi k nadobudnutiu vlastníckeho práva\na objektívne mohli vyvolať vnútorné presvedčenie držiteľov o tom, že sú vlastníkmi nehnuteľností.\n31. Z vyjadrenia tiež nevyplýva, z akého dôvodu porušovateľ neakceptuje závery ústavného súdu\nv náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015, teda že nemôže byť rozhodujúce, či vydržiteľ splnil zákonné\npodmienky nadobudnutia predmetu držby a že za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba\npovažovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.\n32. Ak porušovateľ tvrdí, že sťažovateľ mal posúdiť okolnosti, ktoré vylučujú vydržanie,\nsťažovateľ sa s týmto tvrdením stotožňuje do tej miery, že notár odmietne úkon, ak tento zjavne\nodporuje zákonu alebo ak je zjavné, že právny úkon účastníka zákon obchádza. A preto bolo\npovinnosťou porušovateľa uviesť konkrétne okolnosti, ktoré zjavne vylučovali vydržanie vo vzťahu\nku kogentným ustanoveniam konkrétnej právnej normy.\n33. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že nie je možné zamieňať kompetenciu porušovateľa v rámci\ndisciplinárneho konania posúdiť, či existovali zákonné dôvody na vydanie osvedčenia o vyhlásení\nvydržania s kompetenciou porušovateľa rozhodovať o hmotnoprávnych otázkach vydržania.\nPosudzovanie zákonných (procesných) dôvodov vydania osvedčenia o vyhlásení vydržania\nsťažovateľ nikdy nespochybňoval.\n34. Porušovateľ neuznal sťažovateľa za vinného pre procesné dôvody vydania osvedčenia\no vyhlásení vydržania (§ 47 a § 63 Notárskeho poriadku účinného v rozhodnom čase), ale\npre údajné nesplnenie hmotnoprávnych dôvodov uvedených v § 134 ods. 1 v spojení s § 130\nObčianskeho zákonníka. Sťažovateľ namieta právomoc porušovateľa autoritatívne posudzovať\noprávnenosť držby a dobromyseľnosť.\n35. Sám porušovateľ v rozhodnutí uvádza (bod 99), že preskúmanie hmotnoprávnych otázok\nvydržania nespadá do jeho právomoci. Na druhej strane tvrdí, že tieto otázky nepochybne skúmal\na posudzoval v kontexte disciplinárnej právomoci sťažovateľa (bod 27 vyjadrenia k sťažnosti).\nPorušovateľom tvrdený zjavný rozpor vyhlásení účastníkov so zákonom, prípadne zjavné\nobchádzanie zákona znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu účastníkov podľa § 39\nObčianskeho zákonníka, ktorú nie je možné ani dodatočne zhojiť. Nie je možné oddeliť údajnú\nneplatnosť úkonu len na účely uznania sťažovateľa disciplinárne vinným, ale pre samotné vydržanie\na jeho následky túto údajnú neplatnosť úplne opomenúť (ignorovať). Ak totiž skutočne nastal\nzjavný rozpor vyhlásení účastníkov so zákonom, následky z neho vyplývajúce nastávajú ex lege aj\npre tretiu stranu.\n36. Sťažovateľ opakovane uvádza, že posúdenie hmotnoprávnej otázky dobromyseľnosti držby\na vydržania je do značnej miery otázkou dokazovania a právneho posúdenia, teda vyhodnotenia\ndôkazov a na ich základe aplikovania práva na základe právneho názoru orgánu, ktorý takouto\nkompetenciou disponuje.\n\n9\n\n37. Porušovateľ uvádza, že sťažovateľa „postihol nie za právny názor, ale za nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov“. Táto skutočnosť nie je sťažovateľovi z napadnutého rozhodnutia známa,\na preto bolo povinnosťou porušovateľa vysporiadať sa v rozhodnutí s normatívnym textom\nzákonov, účelom vydržania a účelom osvedčovacej činnosti notára, otázkou zjavnosti a ďalšími\nnamietanými skutočnosťami. Sťažovateľ trvá na tom, že pre uznanie jeho viny v disciplinárnom\nkonaní by mu muselo byť preukázané, čím účastníci zjavne obchádzali konkrétnu, súdom presne\ndefinovanú právnu normu alebo čím účastníci zjavne porušili konkrétnu, súdom presne definovanú\nprávnu normu.\n38. Sťažovateľ sa stotožňuje s vyjadrením porušovateľa, že disciplinárne konanie nie je plne\nkontradiktórne. Disciplinárne konanie vedené proti sťažovateľovi však nebolo kontradiktórne\nvôbec.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n39. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 47\nods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru vo vzťahu k čl. 1 ods. 1 ústavy rozhodnutím najvyššieho správneho súdu, ktoré\npovažuje za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené vo vzťahu ku konštatovaniu jeho disciplinárnej\nzodpovednosti vo vzťahu ku skutkom, ktoré mu boli v disciplinárnom konaní kladené za vinu.\nSťažovateľ argumentuje, že v jeho prípade nemohlo byť jeho konanie považované za disciplinárne\nprevinenie, teda nemohol byť disciplinárne potrestaný, pretože nebola naplnená zákonná\npožiadavka rozporu so zákonom a požiadavka zjavného porušenia povinností sťažovateľa podľa\n§ 36 Notárskeho poriadku. Predovšetkým najvyšší správny súd v rámci disciplinárneho konania\nvedeného proti sťažovateľovi nebol oprávnený posudzovať hmotnoprávne podmienky oprávnenej\ndržby, ktoré viedli k vydržaniu vlastníckeho práva vydržiteľmi. Sťažovateľ namieta aj nedostatočne\nvykonané dokazovanie v disciplinárnom konaní či porušenie princípu kontradiktórnosti a rovnosti\nv konaní.\nIV.1. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie:\n40. Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 311/05). Skutkový stav a práve závery\nvšeobecného sudu sú predmetom kontroly zo strany ústavného sudu len vtedy, ak by prijaté právne\nzávery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné\n(IV. ÚS 43/04). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n41. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento\nčlánok ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej\núpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1\nústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie\nvykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných\n10\n\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou\na súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03,\nI. ÚS 247/2019).\n42. Súčasťou obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nsporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nstabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty (García Ruiz\nc. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n43. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako notár počas roka 2020 formou notárskych\nzápisníc osvedčil vyhlásenia účastníkov o vydržaní ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam –\npozemkom. Na základe návrhu ministerky spravodlivosti prebehlo proti sťažovateľovi disciplinárne\nkonanie, ktorého výsledkom bolo uznanie sťažovateľa vinným zo spáchania skutkov uvedených\nv disciplinárnom návrhu, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie – pokuta 1 000 eur\na náhrada trov konania.\n44. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva\na pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou,\nktorá nie je vlastníkom; podrobnosti upravuje § 134 Občianskeho zákonníka.\n45. Notársky poriadok v znení účinnom do 31. októbra 2020 v § 63 ods. 1 ustanovoval, že\nosvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vydáva formou notárskej\nzápisnice, a súčasne upravoval náležitosti notárskej zápisnice o vydržaní. Na vydanie osvedčenia\nvyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak museli byť splnené hmotnoprávne\npredpoklady, a to spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet vydržania, nadobudnutie oprávnenej držby\na dobromyseľnosť držby, oprávnenosť držby a uplynutie vydržacej doby (§ 134 Občianskeho\nzákonníka), ako aj procesné predpoklady (§ 63 v spojení s § 47 Notárskeho poriadku v znení\núčinnom do 31. októbra 2020). Notársky poriadok neupravoval možnosť napadnutia osvedčenia\nvyhlásenia účastníkov osvedčovania o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam opravnými\nprostriedkami. Ochrany práv a oprávnených záujmov sa mohli ich nositelia domáhať\nprostredníctvom žalôb, kde by súdom museli preukázať, že neboli splnené zákonné predpoklady\nna vydanie takéhoto osvedčenia a oni o svoje vlastnícke právo neprišli.\n\n11\n\n46. Najvyšší správny súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o existencii disciplinárnej\nzodpovednosti sťažovateľa z dôvodu opakovaného závažného porušenia povinností notára\nvyplývajúcich z § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku a spočívajúcich v nesplnení povinnosti odmietnuť\nuskutočniť notársky úkon pre nenaplnenie zákonom predpokladaných podmienok podľa § 134\nods. 1 (vydržanie) a § 130 (oprávnená držba) Občianskeho zákonníka. Uvedeným konaním došlo\npodľa najvyššieho správneho súdu k naplneniu znakov disciplinárneho previnenia, pretože\nsťažovateľ ako notár pri zachovaní odbornej starostlivosti mal a mohol zistiť, že účastníci\nna základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým\nnehnuteľnostiam. Konaním sťažovateľa došlo následne k zápisu vlastníckych práv v katastri\nnehnuteľností. Inými slovami, disciplinárny senát dospel k záveru, že notár nesie zodpovednosť\nza obsah vyhlásenia o vydržaní a za splnenie podmienok podľa § 134 Občianskeho zákonníka\na zodpovedá za obsah osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku, v zmysle\nktorého notár je povinný pri notárskej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a tiež je\npovinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, pokiaľ je zjavné, že úkon odporuje zákonu,\nobchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému\norgánu.\n47. Najvyšší správny súd konštatoval zavinenie disciplinárne obvineného (sťažovateľa), a to\nminimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti, keďže mal a mohol vedieť, že vyhlásenia\njednotlivých účastníkov neobsahujú také skutočnosti, ktoré umožňujú urobiť záver o ich oprávnenej\ndržbe a vydržaní podľa § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, a tak ich vyhlásenia nevyhovujú\npožiadavke § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. K tomu ústavný súd dodáva, že uvedená formulácia\nznamená práve a len zavinenie z nevedomej nedbanlivosti, keďže dotknutú relevantnú náležitosť\nprávneho posúdenia deliktuálneho konania nemôže rozhodnutie o disciplinárnom postihu určiť\nalternatívne. Použitá formulácia teda znamená, že k právnokvalifikačnému záveru o vyššej forme\nzavinenia najvyšší správny súd na základe podkladových skutkových okolností nedospel, a to je\npodstatné pre rozhodnutie ústavného súdu týmto nálezom bez potreby rozvíjať iné aspekty\nnapadnutého rozhodnutia vrátane náležitostí a spôsobu posudzovania vydržania, či už\nvo všeobecnosti, alebo v konkrétnom prípade.\n48. K uvedenému právnemu posúdeniu ústavný súd, reagujúc na podstatné námietky sťažovateľa,\nkonštatuje, že skutková podstata disciplinárneho previnenia notára v kontexte časti legálnej\ndefinície spočívajúcej v zavinenom porušení povinností pri výkone funkcie notára zahŕňa\nzodpovednosť za postup a rozhodovanie notára v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi (§ 4 ods. 2 Notárskeho poriadku). Disciplinárnou zodpovednosťou však nie je pokrytý\nskutkový alebo právny omyl notára spočívajúci v neúmyselnej aplikačnej chybe, ktorej sa notár\ndopustil v dobrej viere konania lege artis. Pri rozhodovaní v disciplinárnom konaní sa prezumuje\nnevina, teda konanie notára bona fide, a oproti takému predpokladu je potrebné dokázať opak,\npričom dôkazným bremenom je zaťažený navrhovateľ [taká konštrukcia dôkazného bremena\nzodpovedá trestnému, ale aj civilnému procesu a je, samozrejme, charakteristická aj\npre disciplinárne konanie (nejde o inkvizičný proces)].\n49. Ústavný súd v danej súvislosti poukazuje predovšetkým na právne závery vyplývajúce\nz aktuálnej judikatúry ústavného súdu v obdobnej veci – nález ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 271/2023 z 21. novembra 2023 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 67/2023:\n12\n\nI. Pri ústavno-konformnom výklade zákona v demokratickom a právnom štáte existuje principiálny\nrozdiel medzi posúdením rozhodnutia orgánu verejnej moci ako vecne nesprávneho s možnými\ndôsledkami inštančno-procesnej eliminácie jeho účinkov (zrušenie, zmena) a medzi uplatnením\ndisciplinárnej, prípadne trestnej zodpovednosti voči osobe disponujúcej predmetnou,\npri rozhodovaní použitou právomocou, keď má zodpovednosť personálny sankčný charakter.\nII. Ak má disciplinárne previnenie exekútora podľa § 220 Exekučného poriadku spočívať\nv rozhodnutí, ktoré nie je v súlade s právom (v širšom kontexte v nesprávnom rozhodnutí), je\nz dôvodu nesprísňovania zodpovednostného štandardu adekvátneho takej situácii potrebné\nna posúdenie subjektívnej stránky disciplinárnej zodpovednosti exekútora per analogiam legis\npoužiť § 116 ods. 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viazaný na „svojvoľné“ rozhodnutie),\npričom prichádza do úvahy len závažnejšia forma disciplinárneho previnenia exekútora, avšak\nvýlučne pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 220 ods. 2 Exekučného poriadku.\nTo primerane platí aj o disciplinárnej zodpovednosti iných osôb pri výkone verejnej moci, ak je taká\nzodpovednosť (obsahovo) legálne definovaná ako zavinené porušenie povinností pri výkone\nfunkčnej činnosti.\nIII. Pojem „svojvôľa“ je neoddeliteľne spojený s vôľovým prvkom, ktorý je možný len\npri úmyselnom zavinení zodpovedajúcom úprave priameho úmyslu [§ 15 písm. a) Trestného\nzákona] a nepriameho úmyslu [§ 15 písm. b) Trestného zákona] smerujúceho (chcením alebo\nuzrozumením) k porušeniu práva, pričom je potrebné dokázať skutkový podklad pre právny záver\no úmyselnom zavinení s popísaným smerovaním. V opačnom vyjadrení právno-aplikačný omyl, ale\nani omyl pri hodnotení dôkazov disciplinárnu zodpovednosť za konkrétne rozhodnutie nezakladajú.\nIV. Disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z rozličných právnych\nnázorov (PL. ÚS 97/07, PL. ÚS 2/2023); a minori ad maius nemôžu byť také konflikty riešené\ntrestnoprávnym postihom za úmyselný trestný čin spočívajúci v rozhodovaní orgánu verejnej moci\n(§ 326 Trestného zákona a § 326a Trestného zákona v kontexte čl. 148 ods. 4 ústavy). Inými\nslovami a zjednodušene, ak by nesprávne rozhodnutie bez preukázaného manipulačného úmyslu\npri rozhodovaní malo byť dôvodom na disciplinárny alebo trestný postih, boli by dôsledky takého\nprístupu (aj v súvislosti s úspešným uplatňovaním opravných prostriedkov, resp. prostriedkov\nnápravy) absurdné a v praxi nezvládnuteľné.\n50. Závery dotknutého nálezu o subjektívnej stránke disciplinárneho previnenia pri výkone verejnej\nmoci sa týkajú nielen rozhodnutia v „klasickej” procesnej forme (výrok, odôvodnenie, poučenie),\nale akéhokoľvek aktu aplikácie práva na základe zákonom zverenej pôsobnosti dotknutej osobe\npozri právnu vetu II in fine). Do tejto kategórie patrí aj vykonanie úkonu notára spočívajúceho\nv spísaní notárskej zápisnice s účinkami priznanými takému úkonu zákonom.\n51. Právny názor na aplikáciu právneho predpisu nezakladá bez ďalšieho disciplinárnu\nzodpovednosť notára. Pochybenie pri výkone notárskej činnosti musí nadobudnúť intenzitu\nzávažného pochybenia, teda jednoznačného porušenia aplikovanej právnej normy, ktorá nemá\noporu v zákone a ktorú by od sťažovateľa v postavení notára, ktorému je štátom zverené\nverejnomocenské rozhodovanie, pri náležitom a svedomitom výkone notárskej činnosti bolo možné\nvyžadovať, pričom dôsledné naplnenie popísaného predpokladu ústavný súd nebude do dôsledkov\nskúmať (pozri poslednú vetu v bode 47 tohto odôvodnenia). Podstatné je totiž zároveň\n13\n\npri konštatovaní uvedenom v predchádzajúcej vete dokázať okolnosti, ktoré by umožňovali potvrdiť\nzáver, že nejde o skutkový alebo právny omyl (neúmyselnú aplikačnú chybu/nesprávnosť), ale\no prejav svojvôle, teda o zámerné presadzovanie vlastnej predstavy (vôle) na riešenie posudzovanej\nveci oproti preukázateľne zisteným skutočnostiam, resp. v rovine právneho posúdenia oproti\nprávnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť na rozhodovanie, a to zjavne nad rámec štandardne\nvyužiteľných interpretačných metód. Inak by disciplinárna zodpovednosť splývala so záverom\no chybnom rozhodnutí alebo postupe mnohonásobne konštatovanom pri kasačnom rozhodovaní\nsúdov a iných orgánov s prieskumnou právomocou oproti inštančne nižším orgánom, keď je záver\no nedbanlivostnom zavinení prakticky samozrejmosťou prameniacou z toho, že orgán prieskumu\ndospel k odlišnému záveru („vidí“ vec skutkovo alebo právne inak), pričom často konštatuje aj\nzásadné chyby, ktorých sa osoba rozhodujúca na nižšej inštancii dopustila (čo evidentne nebolo\nobjektívne nutné, teda nebolo to pod hranicou nevedomej nedbanlivosti dotknutej osoby).\nUplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti v takých prípadoch by bolo tým, čo mal ústavný súd\nna mysli pri použití formulácie, že by boli „dôsledky takého prístupu (aj v súvislosti s úspešným\nuplatňovaním opravných prostriedkov, resp. prostriedkov nápravy) absurdné a v praxi\nnezvládnuteľné.“ (právna veta IV citovaná v skoršom texte in fine).\n52. Ústavný súd ešte považuje za vhodné zastaviť sa pri argumentácii použitej vo vyjadrení\nnajvyššieho správneho súdu k ústavnej sťažnosti o tom, že „by prípadné protiprávne konanie\ndisciplinárne zodpovedných osôb spočívajúce v nesprávnej aplikácii právnych predpisov pri výkone\nverejnej moci, nebolo deliktuálne postihnuteľné, keďže títo by sa mohli obhajovať tým, že vo svojej\npodstate ide o ich právny názor. Podstata disciplinárneho postihovania nie je postihovať\ndisciplinárne obvineného za právny názor, ale za nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, čo nie je\nmožné stotožňovať alebo zamieňať.“.\n53. K prvému z oboch aspektov: Áno, dokazovať skutkový podklad pre záver o úmyselnom\nzavinení/svojvôli nie je (resp. v konkrétnom prípade nemusí byť) už prima facie jednoduché, ale to\nsa týka aj závažnejších verejnoprávnych deliktov v právnej podobe trestných činov a nedá sa tomu\nvyhnúť ani pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti, pričom obhajovanie sa právnym alebo\nskutkovým názorom je samozrejmosťou vyplývajúcou z charakteru disciplinárneho previnenia,\nktoré má byť spáchané pri akejkoľvek právnoaplikačnej činnosti (napríklad a typicky sudcov).\nZjednodušenie posudzovania na báze, že „zlé“ (nesprávne) rozhodnutie je disciplinárnym deliktom,\nnie je, ako už bolo vysvetlené, únosné. Aj v tomto prípade dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší\nsprávny súd rozhodol v podstate veci a aj principiálne nesprávne, nijako to však neindikuje (a vôbec\nuž nepotvrdzuje) premisu, že by nešlo o rozhodovanie bona fide alebo o prítomnosti motivácie\nsťažovateľovi poškodiť (ústavný súd nad tento rámec nepovažuje napadnuté rozhodnutie ani\nza profesijne nehodnotné, práve naopak, aj keď dospel k inému záveru, ktorý mení uhol pohľadu\nna finálny rezultát vo vzťahu k sťažovateľovi).\n54. K druhému z oboch prezentovaných aspektov: Téza, že nejde o postih za právny názor, ale\nza nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, pri takom (namietanom) rozlišovaní oboch použitých\nformulácií (ktoré sú vzájomným synonymom) v jej samotnej podstate neobstojí, pretože mylný\nprávny názor (ale stále právny názor) vyústi do nesprávnej aplikácie právneho predpisu. To však\nneplatí (práve) pri úmysle smerujúcom k porušeniu práva (tu treba opäť poukázať na citované\nprávne vety), keď zámerná interpretačná, resp. aplikačná deformácia nemôže byť považovaná\nza právny názor. Takto je potrebné chápať a vyložiť aj čl. 148 ods. 4 ústavy, a to vo vzťahu\n14\n\nk trestnej aj disciplinárnej zodpovednosti sudcu, ktorá nikdy nemôže spočívať v ním\npri rozhodovaní vyjadrenom právnom názore, čo našlo svoj širší kontextuálny odraz v už\nopakovane zmienenej a citovanej aktuálnej judikatúre ústavného súdu.\n55. Pokiaľ porušovateľ vo vyjadrení poukazoval na skoršie rozhodnutia ústavného súdu, ktorými\nodmietol sťažnosti v obdobných veciach (I. ÚS 336/2023, III. ÚS 491/2023, II. ÚS 486/2023,\nII. ÚS 31/2024), ústavnému súdu je uvedená rozhodovacia činnosť, samozrejme, známa, avšak,\nodkazujúc na svoje neskoršie rozhodnutie (pozri bod 49 tohto nálezu) zverejnené v zbierke nálezov\na uznesení ústavného súdu (právna veta bola bez výhrad prejednaná aj plénom ústavného súdu),\nkonštatuje, že uvedené rozhodnutie vnieslo nový kvalitatívny aspekt pohľadu na vec\npri rozhodovaní orgánu verejnej moci, ktorého disciplinárna zodpovednosť sa odvodzuje od vecnej\naplikačnej nesprávnosti, a to hlbším riešením a rozvinutím pohľadu na subjektívnu stránku deliktov\ntohto typu, a preto ani nebolo vo vzťahu k dotknutej otázke potrebné zjednocovanie, a to platí\ndo dôsledkov po publikácii predmetného rozhodnutia a z neho vyplývajúcich právnych viet\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento moment predstavuje\nv príslušnom zameraní aktuálnu a už publikovanú judikatúru ústavného súdu.\n56. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím, ktorým\nnajvyšší správny súd rozhodol o disciplinárnom previnení sťažovateľa z dôvodu porušenia\npovinností notára podľa § 36 Notárskeho poriadku bez preukázaného úmyselného zavinenia,\nresp. s konštatovaným zavinením pri výkone pôsobnosti notára aplikáciou právnych predpisov\nz nevedomej nedbanlivosti, bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46\nods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIV.2. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2\nústavy:\n57. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy, podmienka adekvátnej\nprávomoci vychádza z vecnej príslušnosti a na nej založenej jurisdikčnej kompetencii súdu, ktorá\nvyplýva z formulácie v čl. 50 ods. 1 ústavy, ktorý predpokladá suverénne rozhodovanie „o vine\na treste“ za trestné činy, ako aj z výkladu pojmu „trestné obvinenie“ zakotveného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Európsky súd pre ľudské práva využíva na naplnenie obsahu pojmu „trestné obvinenie“\ntzv. Engelove kritériá, ktoré mu zabezpečujú autonómne posúdenie pojmov využívaných\nvo vnútroštátnom zákonodarstve.\n58. Spojitosť medzi rozhodovaním o vine a treste má zásadný vplyv aj na posudzovanie charakteru\nsúdneho konania a jeho zaradenia buď pod všeobecnú (občianskoprávnu) vetvu, alebo\ntrestnoprávnu vetvu osobitne (lex specialis) chránenú čl. 50 ústavy. Podľa judikatúry ESĽP [Engel\na ostatní (1976), Őztűrk (1984), Weber (1990)] sú rozhodujúcimi faktormi na označenie danej veci\nako trestnej na účely dohovoru význam porušeného pravidla, t. j. povaha ustanovenia definujúceho\ntrestný čin, charakter činu samotného a povaha i závažnosť možného trestu (napr. výška pokuty).\nPodstatnú úlohu hrá to, aká je podstata porušenia zákonom chráneného záujmu, ďalej či sú\nadresátmi danej normy všetci alebo len niektoré špeciálne subjekty, a je treba i zvážiť, či má\nhroziaca sankcia represívny účel a či je spôsobilá citeľné zasiahnuť sféru páchateľa deliktu.\n\n15\n\n59. Ústavný súd konštatuje, že disciplinárne konanie vedené v zmysle disciplinárneho súdneho\nporiadku proti disciplinárne obvinenému notárovi, v ktorom bolo „v hre“ uloženie pokuty [uložená\npokuta 1 000 eur oproti maximálne možnej pokute 6 600 eur podľa § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho\nporiadku], patrí medzi miernejšie sankcie, s ktorými Notársky poriadok počíta, a jej následok\nnepôsobí na sťažovateľa neprimerane obmedzujúco, resp. represívne, teda nedosahuje intenzitu\npodstatného zásahu do sféry sťažovateľa, čo vylučuje vyslovenie porušenia označených práv\nsťažovateľa podľa čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy.\n60. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý sa uplatňuje v jeho civilnej vetve, je aj\nprávo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj\nna zachovanie kontradiktórnosti konania (obdobne III. ÚS 402/08). Európsky súd pre ľudské práva\nvo svojej judikatúre rovnako k právu na kontradiktórnosť konania ako súčasti práva na spravodlivý\nproces zdôrazňuje, že z neho vyplýva právo strany sporu oboznámiť sa s každým dôkazom alebo\nvyjadrením, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu, a právo vyjadriť sa k nim (Lobo\nMachado proti Portugalsku, č. 15764/89, rozsudok z 20. 2. 1996, § 31; Vermeulen proti Belgicku,\nč. 19075/01, rozsudok 20. 2. 1996, § 33). Táto zásada platí pre dôkazy a vyjadrenia predložené\nnielen druhou stranou v spore, ale rovnako aj súdom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (NideröstHuber proti Švajčiarsku, č. 18990/91, rozsudok z 18. 2. 1997, § 27).\n61. Zásada kontradiktórnosti vyžaduje, aby súdy nezakladali svoje rozhodnutia na skutkových alebo\nprávnych otázkach, ktoré neboli prejednané v priebehu súdneho konania a spôsobili taký obrat, že\nho strana sporu nemohla predpokladať ani pri náležitej bdelosti (Čepek proti Českej republike,\nsťažnosť č. 9815/10, rozsudok z 5. 4. 2013, § 48). V konkrétnych okolnostiach veci je\nnespochybniteľné, že navrhovateľka podala disciplinárny návrh obsahovo založený na tvrdení, že\nsťažovateľ spísal notárske zápisnice, ktorými osvedčil vydržanie vlastníckeho práva napriek tomu,\nže hmotnoprávne podmienky vydržania splnené neboli, teda bola porušená zákonná povinnosť\nsťažovateľa podľa § 36 Notárskeho poriadku. V napadnutom rozhodnutí sa najvyšší správny súd\nstotožnil so skutkami tak, ako ich vymedzila navrhovateľka, rovnako sa stotožnil aj s ich právnym\nposúdením.\n62. Ako to ústavný súd už opakovane konštatoval, uplatňuje pri ochrane práv a oprávnených\nzáujmov sporových strán materiálny prístup, ktorý v konkrétnych okolnostiach veci vyžaduje\nmožnosť sa s obsahom disciplinárneho návrhu, ako aj s argumentmi obsiahnutými vo vyjadreniach\nnavrhovateľky počas uskutočnených pojednávaní oboznámiť, čo bolo v disciplinárnom konaní\nevidentne zachované. Napokon sťažovateľ ani netvrdí, že mu disciplinárny návrh doručený nebol\nalebo mu nebolo umožnené predniesť svoje argumenty počas uskutočnených pojednávaní vo veci.\nV podstate namieta len to, že celý disciplinárny návrh nebol navrhovateľkou prednesený\nna pojednávaní, čo v konečnom dôsledku zjavne nemá ústavnoprávnu relevanciu.\n63. Sťažovateľovi ako účastníkovi disciplinárneho konania nebolo postupom senátu znemožnené\nreagovať na vyjadrenia navrhovateľky ani predložiť vlastné argumenty konajúcemu\ndisciplinárnemu senátu, teda účinne sa brániť a prezentovať všetky pre posúdenie veci relevantné\nargumenty, čo aj v plnom rozsahu využil, a to i prostredníctvom svojho právneho zástupcu.\nNámietka sťažovateľa spočívajúca v absencii kontradiktórnosti disciplinárneho konania tak bola\nposúdená ako irelevantná.\n\n16\n\n64. K námietke sťažovateľa o porušení rovnosti strán v konaní ústavný súd konštatuje, že rovnosť\nstrán je v judikatúre ESĽP vyjadriteľná princípom rovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého\nsúdneho konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne čl. 47 ods. 3 ústavy). Právo na spravodlivé\nsúdne konanie preto v kontexte princípu rovnosti zbraní zabezpečuje, aby každá strana sporu mala\nmožnosť hájiť si svoju vec pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere\nk druhej strane (napr. De Haes a Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť\nč. 19983/92, § 53 alebo Ankerl proti Švajčiarsku, rozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91,\n§ 38).\n65. Princíp rovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) však zároveň tvorí základný definičný\nprvok práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasť každého právneho\nštátu, ktorý sa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy.\n66. Na podklade uvedených premís ústavný súd preskúmal ústavnou sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúci postup porušovateľa, pričom dospel k záveru\no neopodstatnenosti tejto časti argumentácie sťažovateľa, keďže z hľadiska zachovania možnosti\nuplatňovania procesných oprávnení v disciplinárnom konaní nebola sťažovateľovi akýmkoľvek\nspôsobom upretá.\n67. Z uvedeného dôvodu ústavný súd časti ústavnej sťažnosti vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, na kontradiktórnosť v konaní\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n68. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie\nveci najvyššiemu správnemu súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je\nnevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (výrok 2). Najvyšší správny súd je v ďalšom konaní\nvo veci podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n69. Súčasťou právneho názoru ústavného súdu je aj záver, že aj keď takú situáciu § 4\ndisciplinárneho súdneho poriadku výslovne úpravovo nepokrýva, ide o interpretačne riešiteľnú\nmedzeru v práve, a preto v novom konaní vyvolanom týmto nálezom je potrebné pre analogiam\nlegis použiť aj § 362c písm. b) Trestného poriadku, čo v kontexte zákazu zmeny k horšiemu\nneumožňuje zmeniť rozhodnutie v neprospech sťažovateľa v žiadnom z jeho relevantných\nparametrov (to sa týka aj eventuálneho, len hypoteticky predpokladaného odlišného/prísnejšieho\nposúdenia formy zavinenia sťažovateľa a na takej báze založeného rozhodnutia o disciplinárnom\nprevinení).\nV.\nTrovy konania\n70. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 285,13 eur.\n71. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n17\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je 343,25 eur a hodnota režijného paušálu\nje 13,73 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu\na vyjadrenie k stanovisku najvyššieho správneho súdu), čo spolu predstavuje sumu 1 070,94 eur,\npo pripočítaní dane z pridanej hodnoty sumu 1 285,13 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).\n72. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší správny súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2024\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-disciplinárne", "arbitrárnosť", "súd-senát", "súd-prísediaci", "opatrenie-disciplinárne", "notár, notárska činnosť-súdny komisár", "konanie-disciplinárne", "notár, notárska činnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "právna veta"], "pravna_veta": "Na rozdiel od skutkového alebo právneho omylu (neúmyselnej aplikačnej chyby/nesprávnosti) prejavom svojvôle je zámerné (zodpovedajúce priamemu alebo nepriamemu úmyslu) presadzovanie vlastnej predstavy (vôle) na riešenie posudzovanej veci skutkovo oproti preukázateľne zisteným skutočnostiam, resp. v rovine právneho posúdenia oproti právnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť na rozhodovanie, a to zjavne nad rámec štandardne využiteľných interpretačných metód.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "33D/9/2022", "guid": "399177e2-d925-418b-843a-fa8b997db154:9fdc1ffc-12f0-43f0-8388-5ffb27f8c3dd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b8329b8-1900-4a4e-8944-4467bc95fcdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.31.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2024 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.31.2024.1"}, {"guid": "ussr:3e84fca0-236b-418a-8173-7c13125f4632", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.271.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.271.2023.2"}, {"guid": "ussr:f06ed35c-0475-49ba-925c-2a65df26bddf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.486.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 486/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 486/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.486.2023.1"}, {"guid": "ussr:ff5be7e9-64b8-4d83-b10c-d9520e55dc97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.491.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.491.2023.1"}, {"guid": "ussr:b28eeb76-ca50-4346-a9cd-6ed2a9b3f8d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.336.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.336.2023.1"}, {"guid": "ussr:24500bc6-d677-4526-b207-5a8014d85647", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.247.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.247.2019.2"}, {"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:63ee7d6a-4559-4361-a10f-91b463a44750", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 97/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 97/07 z 26. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63ee7d6a-4559-4361-a10f-91b463a44750"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}], "citovane_v": [{"guid": "6811e808-7da7-46bc-be4a-3240f906b41a:6d68e79e-cece-4f19-9e69-f77616811b50", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1", "spisova_znacka": "33D/6/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/6/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1"}, {"guid": "69893428-247a-48bd-a910-312bcf138174:58dcf43d-f41a-4a0c-b627-68a8acf589cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200961.1", "spisova_znacka": "8Stk/10/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/10/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200961.1"}, {"guid": "fabb9433-d3e5-441e-a9e0-38875d068871:6102f04f-b3c8-4ab7-b393-a6c22d0f3502", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200063.1", "spisova_znacka": "33D/7/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/7/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200063.1"}, {"guid": "86eca8e8-6e5b-429b-862a-caf77776a7d8:4022fd00-9cff-4da1-9885-8764582d4bee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5123203782.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/5/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5123203782.1"}, {"guid": "20a0f212-ca56-40b8-a9b6-bec0ad6b1646:ad9513e7-f069-44a6-a418-69c1b63d67c1", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124224097.3", "spisova_znacka": "64Cb/77/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/77/2025 z 6. 7. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124224097.3"}, {"guid": "b21d5f19-111b-40d5-826f-ef180e3fba9e:1788bbe3-9d59-4b32-9e5a-91c9fd8d9ec1", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6123419433.8", "spisova_znacka": "64Cb/10/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/10/2024 z 26. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6123419433.8"}, {"guid": "f5df9e17-2e8c-4b9f-a83a-310986c101a1:34fc5194-ce65-40b1-9946-d403cd1838a5", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125323292.3", "spisova_znacka": "64Cb/93/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/93/2025 z 3. 2. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125323292.3"}, {"guid": "d4089bd1-64fb-4440-b14b-86b40116b747:e45f0bb3-4853-446a-bad2-4038db2271ca", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124278559.5", "spisova_znacka": "64Cb/102/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/102/2024 z 15. 7. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124278559.5"}, {"guid": "1d350517-4df4-465c-ba75-e079e82cf97e:989805cf-e5a6-4d72-bbbc-568a0de86911", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124390224.4", "spisova_znacka": "64Cb/154/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/154/2024 z 9. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124390224.4"}, {"guid": "4ac293e2-b151-45e7-a9b1-86247caec6d3:30406635-d473-4ebd-8f84-ce8892812b9e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200370.11", "spisova_znacka": "B1-35Cb/4/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-35Cb/4/2023 z 27. 5. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200370.11"}, {"guid": "2f500a10-75e5-4631-af16-869d63d3f04b:11fe02fb-0cf5-4565-899c-cb61a90cb537", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1119216265.15", "spisova_znacka": "B1-35Cb/146/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-35Cb/146/2019 z 8. 4. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1119216265.15"}, {"guid": "d44d78d0-284f-4bc6-8f8f-a3058273538d:577f1594-ec89-41fc-b757-47905e2b73c3", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1122208704.11", "spisova_znacka": "B1-35Cb/86/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-35Cb/86/2022 z 1. 4. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1122208704.11"}, {"guid": "9613fd9e-8265-4d38-a674-572e1965b14c:e0f99749-8fc1-43bb-9a76-4986f3fa9fd1", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4", "spisova_znacka": "B1-12Cbi/51/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-12Cbi/51/2014 z 31. 3. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1114228831.4"}, {"guid": "1ed6e177-0c58-45ad-af34-d828ab4cc21c:4f4cd712-8e3a-4b55-a451-5b4da786f282", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124240365.5", "spisova_znacka": "64Cb/84/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/84/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124240365.5"}, {"guid": "63c58b71-5910-40c6-9f38-9b8c3dd001ed:a317e7a6-d36b-4655-8ee5-09ef4743660a", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200885.6", "spisova_znacka": "B1-2Cbi/4/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-2Cbi/4/2023 z 24. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200885.6"}, {"guid": "93f84bb0-077d-4e83-b103-9cd88be900a0:57d5f3d7-bad3-4b84-85da-dac8b1a68f95", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1324200599.5", "spisova_znacka": "64Cb/8/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/8/2024 z 11. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1324200599.5"}, {"guid": "c009dd37-b628-4321-9dba-b9492ce36c3f:4df944f8-6fab-4102-a1a0-39d25268b9e2", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200887.8", "spisova_znacka": "B1-35Cb/8/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-35Cb/8/2023 z 27. 1. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200887.8"}, {"guid": "baf64698-a641-4128-be7f-fd0ce54299f1:442a79bc-efce-4005-9f42-e7b92b6d38e0", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1324202098.4", "spisova_znacka": "64Cbi/2/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cbi/2/2024 z 3. 12. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1324202098.4"}, {"guid": "c781e716-0bc2-4f51-b526-89d26ededaa6:acc1f7f1-967a-48c2-9edf-048983d63731", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:6124310172.3", "spisova_znacka": "64Cb/105/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/105/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:6124310172.3"}, {"guid": "83c1286c-6a01-4918-b6bc-53827d390055:0da7be4f-bd54-45fe-87e3-de378d5b4573", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1115210721.14", "spisova_znacka": "B1-6Cbi/12/2015", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-6Cbi/12/2015 z 29. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1115210721.14"}, {"guid": "5d59dbff-d573-4ca5-be1f-d0fb3b2314bb:e6f6e953-9dff-4184-87c1-14d0c2485c23", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:6119329027.27", "spisova_znacka": "B1-35Cb/152/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-35Cb/152/2019 z 29. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:6119329027.27"}, {"guid": "3d92b172-8fac-4781-abe5-42f1e2b83fa5:638c5b42-437e-4be2-9ed1-4e059d6ff926", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1323203987.4", "spisova_znacka": "64Cbi/2/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cbi/2/2023 z 22. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1323203987.4"}, {"guid": "5e7c780e-dc64-4c5e-b3f5-0b9a3c65fc15:5f69e202-447b-4815-9e00-bccefe189281", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:6123360031.4", "spisova_znacka": "64Cb/40/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/40/2023 z 30. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:6123360031.4"}]}