{"guid": "ussr:98ff4a01-da04-45f9-be19-3c8e45213f84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.511.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2024 z 22. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2024, sp. zn. IV. ÚS 511/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.511.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2024-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98ff4a01-da04-45f9-be19-3c8e45213f84", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.511.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.511.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.511.2024.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 511/2024-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej Michal Mrva – advokátska kancelária, s.r.o.,\nTrenčianska 38, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa/10/2022\nz 5. decembra 2022 a proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Ssk/66/2023 z 28. mája 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy v záhlaví označenými\nrozhodnutiami krajského súdu (ako správneho súdu) a najvyššieho správneho súdu (ako kasačného\nsúdu). Súčasne navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť Správnemu súdu v Bratislave\n(na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z krajského súdu) na ďalšie konanie a priznať\njej náhradu trov konania.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplývajú tieto skutkové okolnosti.\n3. Krajský súd v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 43Sa/10/2022 z 5. decembra 2022 podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol správnu žalobu sťažovateľky, ktorou\nsa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredia č. 31355-2/2017-BA\nz 2. novembra 2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie sťažovateľky a potvrdila rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 255-6/2017-TT z 13. januára 2017 vo veci vzniku\npovinného nemocenského a dôchodkového poistenia sťažovateľky ako samostatne zárobkovo\nčinnej osoby 1. júla 2014.\n\n4. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil na pozadí rozsudku veľkého senátu správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020, rozsudku\nnajvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/38/2019 z 27. apríla 2022 a uznesenia ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021, pričom dospel k záveru, že sťažovateľke\nako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné poistenie 1. júla 2014.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala,\naby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne\naby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti\nna ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd jej svojím nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. f), g) SSP].\n6. Podstatou argumentácie sťažovateľky bolo tvrdenie, že nemala uzatvorenú zmluvu so žiadnou\nzdravotnou poisťovňou, preto nemohla mať ani príjem z poskytovania zdravotnej starostlivosti,\na to bez ohľadu na to, že bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\nUviedla tiež, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej nikdy nepridelil číselné kódy\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, bez ktorých nemohla zdravotnú starostlivosť\nani poskytovať. Nemala uzatvorenú ani zmluvu s iným poskytovateľom, u ktorého by mala\nposkytovať zdravotnú starostlivosť. Aj keď teda mala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, nikdy pod touto licenciou neposkytovala zdravotnú starostlivosť. Prejednávanú vec\n(jej ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecného lekárstva) považovala\nza právne a skutkovo odlišnú od prípadu riešeného v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019.\nUpriamila pozornosť aj na slobodu podnikania podľa čl. 35 ústavy a definíciu podnikania podľa § 2\nods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti tiež zdôraznila, že je vylúčené, aby zákonodarca\nsubjektom nanútil výkon podnikateľskej aktivity autoritatívnym rozhodnutím. Poukázala aj na to,\nže údaje vzaté do úvahy pri kritériu dosahovania zisku sú často skreslené. Lekár totiž pri ukončení\npodnikateľskej činnosti predáva majetok, čo sa prejaví v daňovom priznaní za predchádzajúci rok\naž niekoľko mesiacov po tom, čo podnikateľskú činnosť prestal vykonávať. Takáto výška príjmu\npotom nesúvisí s podnikateľskou činnosťou, ale s jej ukončením.\n7. O kasačnej sťažnosti sťažovateľky rozhodol najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom tak,\nže túto zamietol a žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznal. Kasačný súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku uviedol, že nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsprávneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská na vyslovenie výroku rozsudku a nejavia\nsa ako arbitrárne, ale dávajú zrozumiteľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu odpoveď\nna zásadné právne otázky. Zároveň zdôraznil, že právnym posúdením veci sa už kasačný súd\nzaoberal vo svojom skoršom rozsudku, ktorým bol správny súd viazaný, pričom od názorov v ňom\nvyslovených sa kasačný súd nemá dôvod odchýliť.\n8. Kasačný súd v súvislosti s opätovne otvorenou otázkou sťažovateľky, či jej držba licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie, poukázal na právny záver, ktorý formuloval veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku\nsp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn.\n\n2\n\n1Vs/1/2019. V rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 veľký senát najvyššieho súdu formuloval právny názor,\npodľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je samostatné oprávnenie\nna výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“). Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie,\nje oprávnený na jej základe podnikať. Tento právny záver je primerane použiteľný aj na právnu\núpravu účinnú od 1. januára 2014, keďže právna úprava licencie L1A v zákone č. 578/2004 Z. z.\nsa nijako nezmenila. V dôsledku toho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny\nvzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Podľa § 21\nods. 1 a 2 citovaného zákona povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo\nčinnej osobe vzniká, ak jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z licencie L1A)\ndosiahne určenú hranicu. Z týchto ustanovení však nijako nevyplýva, že by mala žalovaná skúmať,\nči príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona sťažovateľka dosahovala len z činnosti\nvykonávanej na základe tejto licencie alebo ho dosahovala na základe akéhokoľvek iného (hoci\naj medzičasom zaniknutého) oprávnenia. Rozhodnutie veľkého senátu bolo napadnuté aj ústavnou\nsťažnosťou, ktorú ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021 odmietol,\npretože vyslovené právne závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.\n9. Navyše kasačný súd poukázal aj na rozhodnutie, ktoré sa zaoberalo obdobnou právnou vecou\nsťažovateľky (sp. zn. 7Ssk/67/2023), s ktorým sa stotožnil. Námietka sťažovateľky, že svoju\nčinnosť nemôže vykonávať bez toho, aby mala uzavretú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, resp.\naby mala pridelený kód poskytovateľa, nijako nespochybňuje jej oprávnenie na výkon takejto\nčinnosti. To, že sťažovateľka takéto zmluvy neuzavrela, znamená len toľko, že oprávnenie založené\nlicenciou L1A nevyužívala. Na to, aby nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, by u nej\nmusela existovať objektívna právna nemožnosť vykonávať takúto činnosť, pričom takúto\nobjektívnu právnu možnosť zakladá práve uvedená licencia. Pre postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby nie je podstatné, či lekár uzavrel zmluvu so zdravotnou poisťovňou alebo pacientom,\npretože takúto zmluvu kedykoľvek môže uzavrieť. Ani sťažovateľka netvrdila, že by jej čokoľvek\n(okrem jej vlastného rozhodnutia) bránilo v uzavretí takýchto zmlúv a poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti. Obdobne ani absencia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nezakladá\nobjektívnu právnu nemožnosť využívania licencie L1A, ale len faktickú prekážku poskytovania\nzdravotnej starostlivosti (ťažkosti pri zúčtovaní výkonov so zdravotnou poisťovňou a ich úhrade).\nNavyše rozsah poskytovateľov, ktorí sú povinní požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa, sa rozšíril o poskytovateľov zdravotnej\nstarostlivosti na základe licencie L1A až zákonom č. 77/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2015.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Sťažovateľka namieta, že jej základné právo na súdnu ochranu bolo porušené jednak\nformalistickou aplikáciou právnych predpisov a jednak arbitrárnosťou súdmi vydaných rozhodnutí,\nčo malo za následok to, že v dôsledku týchto rozhodnutí všeobecných súdov bola formálne\n„prinútená podnikať“, resp. bola považovaná za podnikateľku len na základe skutočnosti, že mala\n3\n\ndržať licenciu L1A, ktorú nevyužívala (bez toho, aby podnikateľskú činnosť reálne vykonávala,\nkeďže ani nemohla, keď jej v tom bránili iné právne predpisy Slovenskej republiky, ktoré súdy\nnevzali do úvahy), a následne bola „zbavená majetku“ (bola povinná hradiť odvody do Sociálnej\npoisťovne), čím došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok.\n11. Vo vzťahu k porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy sťažovateľka poukazuje na to, že na rozdiel\nod krajského súdu a najvyššieho správneho súdu Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn.\n43Sa/9/2021 z 27. septembra 2021 v skutkovo a právne obdobnej veci rozhodol odlišne.\n12. Sťažovateľka argumentuje, že najvyšší správny súd aj krajský súd mechanicky aplikovali záver\nobsiahnutý v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Vs/3/2019, avšak jej\nprípad je úplne iný a aplikácia záverov obsiahnutých v uvedenom rozhodnutí veľkého senátu\nnajvyššieho súdu je neprijateľná, keďže nemá oporu v platnej a účinnej právnej úprave a porušuje\nústavné práva sťažovateľky vo vzťahu k slobode podnikania a následne vedie k porušeniu jej práva\nvlastniť majetok.\n13. Sťažovateľka ako držiteľka licencie L1A/TT/0548/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nv povolaní lekár v odbore všeobecného lekárstva namieta, že záver veľkého senátu najvyššieho\nsúdu, ktorý je možno udržateľný vo vzťahu k niektorým iným poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti (špecializované ambulancie), je vo vzťahu k poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej\nzdravotnej starostlivosti úplne vylúčený, keďže právna úprava poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti všeobecnými lekármi pre dospelých a pediatrami (všeobecnými lekármi pre deti\na dorast) je iná z dôvodu tzv. kapitačných platieb od zdravotných poisťovní, ktoré sú povinnými\nzmluvnými partnermi takýchto poskytovateľov. Títo poskytovatelia všeobecnej ambulantnej\nzdravotnej starostlivosti totiž nemajú katalóg zdravotných výkonov, na základe ktorého by mohli\nod pacientov požadovať priame platby (teda bez nároku na ich úhradu zo strany zdravotnej\npoisťovne), a preto je v § 7 ods. 2 (prvej vete) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných\npoisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov zakotvená pre zdravotné poisťovne povinnosť uzatvoriť zmluvu\no poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej ambulantnej\nzdravotnej starostlivosti, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej\nzdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom.\n14. Ak teda sťažovateľka nemala uzatvorenú zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou\n(čo nemala), nemohla mať ani príjem z poskytovania zdravotnej starostlivosti (ako všeobecný lekár\npre dospelých), a to bez ohľadu na skutočnosť, že bola držiteľkou licencie L1A/TT/0548/06\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecného lekárstva.\nBez platne uzatvorenej zmluvy aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou totiž ako všeobecný lekár\n(fyzická osoba) nemala možnosť dostávať úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti\nz verejného zdravotného poistenia, a teda ani dosahovať z tejto činnosti príjem, z ktorého\nby následne mala platiť sociálne odvody.\n15. Sťažovateľka namieta, že správne súdy neodôvodnili, na základe akých právnych skutočností\na akej právnej úvahy dospeli k záveru o naplnení formálnej aj materiálnej stránky oprávnenia\nna výkon jej samostatnej zdravotníckej praxe. Považuje za absurdné, aby Sociálna poisťovňa\na následne aj súdy posudzovali a hodnotili, či a aké vonkajšie prekážky bránili lekárovi vykonávať\nsamostatnú zdravotnícku prax, a priamo mu vnucovali povinnosť využívania predmetnej licencie\n4\n\n(L1A) s dôsledkami povinnej platby odvodov aj v prípade, ak síce licenciou disponuje,\nale zdravotnícku prax vykonáva iným spôsobom ako na základe licencie L1A. Namieta, že správne\nsúdy sa nevysporiadali s jej argumentáciou, že od 30. júna 2013 nemala pridelený číselný kód\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti a ukončenie jeho platnosti bolo k uvedenému dátumu\n(a aj ten mala pridelený len vo vzťahu k licencii L1B/TT/0548/06 a nikdy nie k licencii\nL1A/TT/0548/06). Tento číselný kód je pridelený povinne každému poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti, pričom bez jeho pridelenia nemôže poskytovateľ vykonávať svoju činnosť,\nkeďže by nevedel napr. predpísať ani liek alebo zdravotnícku pomôcku či robiť iné úkony,\nkeď číselný kód poskytovateľa je nevyhnutnou súčasťou predpisu.\n16. Správny súd a kasačný súd vo svojich rozhodnutiach podľa názoru sťažovateľky\nbez relevantného odôvodnenia učinili sťažovateľku poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,\navšak bez možnosti jej poskytovania (nemohla by z tejto činnosti dosahovať príjem a pacientom\nby ani nemohla predpísať vo svojom mene a na svoju zodpovednosť recept a pod.). V zásade\ntak slobodu podnikania tieto súdy v prípade sťažovateľky zmenili na povinnosť podnikať,\navšak bez toho, aby to bolo sťažovateľke (len na základe samotnej držby licencie) reálne umožnené.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n17. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 20,\nčl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a napadnutým kasačným rozsudkom.\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu:\n18. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1\nústavy, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, ktorých porušenie\nje namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť\nv žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\n19. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený na princípe subsidiarity, ktorý\nurčuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam\na slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných\nsúdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských\npráv a základných slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou\npovolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu\nsubsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01,\nIII. ÚS 336/2015, III. ÚS 248/2018).\n20. Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania ústavnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku krajského súdu, a to využitím v rozhodnom čase jej Správnym súdnym poriadkom\npriznaného opravného prostriedku (kasačnej sťažnosti), ktorý, ako to aj z podanej ústavnej sťažnosti\nvyplýva, napokon aj využila. Podľa ústavného súdu kasačná sťažnosť predstavuje v okolnostiach\n\n5\n\ndanej veci účinný právny prostriedok, prostredníctvom ktorého bol následne najvyšší správny súd\npovinný vecne preskúmať napadnutý rozsudok krajského súdu, o čom svedčí aj skutočnosť,\nže najvyšší správny súd rozhodol meritórne, pretože kasačnú sťažnosť zamietol. V týchto\nokolnostiach je nepochybne naplnená ústavná podmienka na aktiváciu princípu subsidiarity podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy, čo ústavnému súdu „odníma“ právomoc konať a rozhodovať o ochrane\noznačených základných práv podľa ústavy, ku ktorých porušeniu malo dôjsť napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, keďže o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti nemu bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší správny súd.\n21. Na základe uvedeného preto ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa napadnutého\nrozsudku krajského súdu konštatuje v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) existenciu procesnej prekážky, ktorá\nbráni prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, a to nedostatok právomoci ústavného súdu.\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom kasačného súdu:\n22. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 395/2019).\n23. Ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti napadnutému rozsudku najvyššieho správneho\nsúdu vydanému v systéme správneho súdnictva. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že správne\nsúdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy\nv jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho\nštátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad\neventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho\nsúdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje\niba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(III. ÚS 502/2015, IV. ÚS 596/2012). Taktiež treba mať na zreteli, že správne konanie\nnie je kontradiktórnym konaním rovnako ako rozhodovanie v správnom súdnictve vzhľadom na to,\nže jeden z účastníkov konania v správnom súdnictve je vždy orgán verejnej moci, ktorý rozhodoval\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,\n\n6\n\npričom predmetom konania pred správnym súdom je v zásade preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy (IV. ÚS 308/2011).\n24. Podstatou argumentácie sťažovateľky je nesúhlas sťažovateľky s aplikáciou právnych záverov\nuvedených v rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020\nna jej právnu vec. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že najvyšší správny súd v relevantnej\nčasti odôvodnenia napadnutého rozsudku (body 8 a 9 tohto rozhodnutia) ústavne akceptovateľným\nspôsobom posúdil otázku vzniku povinného poistenia sťažovateľky. Keďže sťažovateľka\nv príslušnom období (za rok 2013) dosiahla príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti v kvalifikovanej výške a mala oprávnenie na prevádzkovanie činnosti podľa § 3 ods. 1\npísm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. (licencia L1A bola aj v tomto období stále aktívna), od 1. júla\n2014 vzniklo sťažovateľke povinné poistenie. Súčasne zdôraznil, že zmienené rozhodnutie veľkého\nsenátu (ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019)\nprešlo i testom ústavnosti uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021. A poukázal\naj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 137/2024 z 20. marca 2024 v obdobnej právnej\nveci: «... nové rozhodnutie veľkého senátu je „len“ kryštalizáciou judikatúrnej tvorby právneho\nnázoru v skutkovej situácii určitého typu, ktorá je spojená s prelomením skoršieho právneho názoru\nna horizontálnej línii názorovej konkurencie (v rámci najvyššieho súdu alebo najvyššieho\nsprávneho súdu), aj keď s účinkami záväznosti nielen pre aktuálne posudzovanú vec,\nale aj so zákonom ustanoveným atribútom širšej následnej záväznosti (§ 48 ods. 3 Civilného\nsporového poriadku, § 466 ods. 3 SSP) orientovanej na rozhodovanie senátov súdu, ktorého\nsúčasťou je veľký senát (najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu) s aplikačnými\núčinkami pro futuro.»\n25. Ústavný súd v kontexte záverov kasačného súdu zdôrazňuje, že predmetom prieskumu\nv posudzovanom prípade bolo splnenie podmienok na vznik povinného nemocenského poistenia\na dôchodkového poistenia sťažovateľky v rozhodnom období, pričom splnenie ďalších\npodmienok vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe, ktoré stanovujú iné právne predpisy\na na ktoré poukazuje sťažovateľka ako na špecifiká jej prípadu (prax v odbore všeobecného\nlekárstva a s tým súvisiace zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami, pridelenie číselného kódu\nÚradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), nie je pre posúdenie statusu sťažovateľky\nna účely zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení so zákonom č. 578/2004 Z. z. relevantné.\n26. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa slobody podnikania a definície podnikania\npodľa Obchodného zákonníka kasačný súd poukázal na vlastnú definíciu samostatne zárobkovo\nčinnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje\npráve osobu (lekára), ktorá je držiteľom oprávnenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\nUstanovenie § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. decembra 2011 vyjadruje\nprincíp, v zmysle ktorého držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10\ncitovaného zákona získava touto licenciou oprávnenie na podnikanie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c)\nObchodného zákonníka a len čo začne byť oprávnený vykonávať takúto činnosť spôsobom podľa\n§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, je podnikateľom, ktorý podniká. Ani z uvedených ustanovení\ntak nemožno vyvodiť, že by sa licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe stávala\noprávnením na podnikanie až od okamihu, keď jej držiteľ na jej základe skutočne vykonáva\nčinnosť.\n\n7\n\n27. A napokon k námietke sťažovateľky, že príjem pri zániku podnikania nie je vhodným\nukazovateľom na posudzovanie trvania povinného poistenia, kasačný súd uviedol, že povinné\nnemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká podľa § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom dosiahla\npríjem vyšší ako 12-násobok stanoveného vymeriavacieho základu (resp. od 1. októbra, ak mala\npredĺženú lehotu na podanie daňového priznania). Z tohto vyplýva, že ak takáto osoba podmienky\npovinného poistenia splní v konkrétnom kalendárnom roku, jej povinné poistenie vznikne najskôr\nod 1. júla nasledujúceho roka. U samostatne zárobkovo činnej osoby je tak vznik povinného\npoistenia posunutý v zásade až o 18 (prípadne až 21) mesiacov oproti okamihu, keď takáto osoba\nzačne dosahovať príjmy. V dôsledku toho je posunuté aj odvodové zaťaženie takýchto príjmov\ndo nasledujúceho kalendárneho roka, ako aj kalendárneho roka potom. Samostatne zárobkovo činná\nosoba teda neplatí poistné priebežne, v čase, keď príslušné príjmy dosahuje, ale začína ich platiť\naž neskôr. V celkom prvom roku jej podnikania to znamená, že z týchto príjmov v danom čase\nneplatí poistné na povinné poistenie. Potom je ale systémovo konformné, že poistné zaniká\naž 30. júna po kalendárnom roku, v ktorom už jej príjmy nedosiahli určenú hranicu (§ 21 ods. l\nzákona č. 461/2003 Z. z.), a teda jej povinnosť platiť poistné „dobieha“ aj niekoľko mesiacov\npo tom, čo už tieto príjmy nedosahuje (pre porovnanie uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 183/2023).\n28. Pre posúdenie zachovania základného práva na súdnu ochranu je relevantné, že pri rozhodovaní\no kasačnej sťažnosti sa kasačný súd zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s argumentáciou sťažovateľky a objasnil závery, ktoré ho viedli k jej zamietnutiu.\nArgumentáciu najvyššieho správneho súdu ústavný súd považuje v okolnostiach posudzovanej veci\nza dostatočnú a zrozumiteľnú, založenú na právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone, resp.\nnepopierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení relevantných právnych predpisov,\nako aj v záveroch veľkého senátu najvyššieho súdu v súvislosti s rozhodovaním o kasačnej\nsťažnosti, ktorou sťažovateľka napadla rozhodnutie krajského súdu o jej žalobe proti rozhodnutiu\nžalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, že samostatne zárobkovo\nčinnej osobe – sťažovateľke vzniklo 1. júla 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie.\n29. K argumentácii sťažovateľky, že v obdobných veciach rozhodujú správne súdy inak,\nako rozhodol napadnutým rozsudkom kasačný súd, ústavný súd považuje za potrebné poznamenať,\nže mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru správnych súdov a suplovať tak poslanie,\nktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov [§ 8a ods. 4, § 24d ods. 1 písm. b) a § 24e ods. 3 písm. b)] zveruje najvyššiemu\nsprávnemu súdu, keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu\nvýkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto ak správne súdy\nzaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno z takéhoto ich postupu\nmechanicky vyvodzovať porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom ústavný súd vzhľadom na svoje\nústavné postavenie a princíp minimalizácie zásahov do činnosti súdov, ktorý štandardne uplatňuje\nvo svojej judikatúre, do takéhoto (vo všeobecnosti nežiaduceho) stavu vstupuje len v ojedinelých\nprípadoch. Vo veci sťažovateľky ústavná akceptovateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkasačného súdu vylučuje, aby ústavný súd uplatnil výnimku zo svojho štandardného prístupu.\n\n8\n\n30. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm.\ng) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy, ústavný súd dáva do pozornosti\nsvoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že čl. 12 ods. 1 má charakter ústavného\nprincípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní\nústavy. Tieto ustanovenia ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j.\naj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, a preto ak ústavný súd nedospeje k záveru, že boli porušené základné práva a slobody\nsťažovateľa, neexistuje ani dôvod na vyslovenie porušenia označeného ustanovenia ústavy (m. m.\nIV. ÚS 119/07).\n32. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 a čl. 35 ods. 1 ústavy\nústavný súd konštatuje, že ich porušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže dospel k záveru,\nže napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu uvedených základných práv, a preto aj túto časť ústavnej sťažnosti\nodmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2024\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-kasačná", "judikatúra-zjednocovanie", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "43Sa/10/2022", "guid": "ea8aeb49-4af5-4700-bb3b-6b5ec104d4ba:29003a66-8117-4420-aa1c-22e8b59d0193", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56f19ce4-0095-4153-8abb-9c362334c93c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.137.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.137.2024.1"}, {"guid": "ussr:6401d8ef-64ca-4bc0-afab-99ffff1e32df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.183.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.183.2023.1"}, {"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:c7f8c9fa-e2f3-4810-8825-8d1aa4cd3f69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.395.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.395.2019.1"}, {"guid": "ussr:4c5dd0e0-cce1-4a3d-bf0c-eefe28ed6200", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.248.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.248.2018.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:c70ea6eb-4df3-4d49-8457-d7e4a2f8b133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 336/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "d6cded19-5bf7-48ae-97ed-477295f896ec:74b2bfea-711d-4273-9117-49fa9678e551", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200384.2", "spisova_znacka": "7Ssk/66/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/66/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200384.2"}, {"guid": "846c9a63-6e14-4da8-a8bb-5c4a362def0d:9e24386c-1a3d-43d8-828f-5e987f77873d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4", "spisova_znacka": "7Ssk/67/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4"}, {"guid": "ea8aeb49-4af5-4700-bb3b-6b5ec104d4ba:29003a66-8117-4420-aa1c-22e8b59d0193", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Sa/10/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/10/2022 z 5. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ea8aeb49-4af5-4700-bb3b-6b5ec104d4ba:29003a66-8117-4420-aa1c-22e8b59d0193"}, {"guid": "1e85ebf4-fc96-43f0-beb3-a325b723bc49:98bb4af7-e8f1-4e89-b16d-9d044f4a17f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Sa/9/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/9/2021 z 27. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e85ebf4-fc96-43f0-beb3-a325b723bc49:98bb4af7-e8f1-4e89-b16d-9d044f4a17f8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:236542c3-c99f-4aa6-a67d-f11058b9eb1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.31.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 31/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2026 z 15. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.31.2026.1"}, {"guid": "ussr:4c0d58cf-aa18-473f-8556-29f22bbd2fc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.60.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.60.2025.1"}]}