{"guid": "ussr:79a84778-ce06-4b41-94e0-94809aa8c0d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2024 z 16. 4. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. apríla 2024, sp. zn. IV. ÚS 49/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2024-04-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/79a84778-ce06-4b41-94e0-94809aa8c0d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.49.2024.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 49/2024-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa RECLAIM, a. s., Staromestská 3,\nBratislava, IČO 46 076 760, zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom,\nOravská 1348/8, Miloslavov, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/44/2022\nz 3. mája 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/44/2022 z 3. mája 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/44/2022 z 3. mája 2023 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e\np o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 959,23 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. septembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu\n\nsp. zn. 13CoE/44/2022 z 3. mája 2023. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté\nuznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa tiež domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 5 000 eur a náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v exekučnej veci sťažovateľa ako oprávneného proti\npovinným\na\n(ďalej aj „povinní“) o vymoženie\nsumy 5 279,39 eur s príslušenstvom vedenej Okresným súdom Poprad (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 14Er/282/2009 (EX 85/09) si sťažovateľ vymáhal proti povinným svoju judikovanú\npohľadávku na zaplatenie dlžnej sumy. Uvedené exekučné konanie sa začalo 25. júna 2009\nna podklade exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Prešov\nč. k. 19Zm/17/2008-30 z 30. septembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť\n15. novembra 2008.\n3. Sťažovateľ v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie\no opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnými spolu\ns listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností. Predmetné doplnenie bolo exekučnému\nsúdu odoslané a odovzdané na poštovú prepravu 22. januára 2016. Exekučnému súdu tak vznikla\npovinnosť podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.\n4. Okresný súd ako exekučný súd uznesením č. k. 14Er/282/2009-30 zo 16. februára 2022 zastavil\nexekúciu z dôvodu, že sťažovateľ doplnil návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, t. j. po lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 438/2015 Z. z.“).\n5. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie z dôvodu podľa § 357 písm. a)\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). O odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu z dôvodu nesprávneho posúdenia lehoty na podanie doplnenia návrhu na vykonanie\nexekúcie. Sťažovateľ sa domnieva, že uvedené doplnenie podal v zákonom stanovenej lehote, ktorá\nje procesnou lehotou. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími\nnámietkami, preto napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené.\n7. Sťažovateľ argumentuje, že lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4\nExekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 bola stanovená v § 243f ods. 1 Exekučného\nporiadku – 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. do 22. januára 2016. Uvedená\nlehota je procesnou lehotou, preto je zachovaná aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci\nlehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty\nosobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Sťažovateľ návrh\nna vykonanie exekúcie preukázateľne doplnil podaním odovzdaným na poštovú prepravu\n\n2\n\n22. januára 2016, preto si splnil svoju zákonnú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie doplnil\nvčas a v súlade so zákonom. Exekučný súd tak nepostupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa\n§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Krajský súd uvedené pochybenie v odvolacom konaní\nnenapravil a napadnutým uznesením uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil.\n8. Sťažovateľ v odvolaní uviedol podstatnú argumentáciu spočívajúcu v tvrdení, že ide\no procesnoprávnu lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom sťažovateľ doplnenie\npodal na pošte v posledný deň lehoty a adresoval ho okresnému súdu. Uvedená skutočnosť\n„vyplýva aj z predloženého Podacieho hárku. V predmetnom Podacom hárku je toto podanie\nv poznámke identifikované číslom/značkou právneho zástupcu č. 1031476 (rovnaké číslo je uvedené\naj dotknutom Doplnení návrhu na vykonanie exekúcie) a rovnako je uvedená značka uvedená aj\nna samotnej doručenke preukazujúcej, že predmetné podanie bolo Okresnému súdu Poprad\ndoručené dňa 25. 01. 2016.“.\n9. Krajský súd sa k tejto argumentácii nijako relevantne nevyjadril, poukázal len na uznesenie\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 564/2016 pojednávajúce o tom, že doplnenie návrhu je potrebné\nadresovať exekučnému súdu, a nie súdnemu exekútorovi. Uvedená otázka pritom v predmetnej veci\nvôbec nebola sporná. Obdobne bez ďalšieho vysvetlenia svojich záverov krajský súd uviedol, že\nsťažovateľ doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal odoslať a doručiť v zákonom stanovenej\nlehote. Napadnuté uznesenie teda nie je riadne odôvodnené.\n10. Judikatúra ústavného súdu (napr. IV. ÚS 62/03, III. ÚS 329/04, IV. ÚS 324/07,\nII. ÚS 599/2016, I. ÚS 106/2016, IV. ÚS 552/2022) pritom ustálila, že pokiaľ lehotu stanovuje\nprocesnoprávny predpis na urobenie procesného úkonu, ide o procesnoprávnu lehotu, preto stačí\nposledný deň lehoty urobiť podanie na príslušnom orgáne (súde), prípadne odovzdať ho orgánu,\nktorý má povinnosť ho doručiť.\n11. Právny názor krajského súdu, že procesné podanie – doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie\nmuselo byť nielen odoslané, ale aj doručené v procesnej lehote exekučnému súdu, je v priamom\nrozpore s platným právnym poriadkom [§ 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“)] a predstavuje takú interpretáciu ustanovení príslušných právnych predpisov, ktorá zjavne\nvybočuje z ústavných medzí, keďže jej dôsledkom bolo porušenie zákazu denegatio iustitiae\n(zastavenie exekúcie) a zásah do označených práv sťažovateľa. Odkazy krajského súdu\nna judikatúru ústavného súdu neobstoja, keďže tieto rozhodnutia riešia, komu má byť podanie –\ndoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie adresované, a nie dokedy presne má byť podané, resp.\ndoručené.\n12. Exekučný poriadok v znení účinnom ku dňu doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie\nneobsahoval osobitné ustanovenia vo vzťahu k počítaniu lehôt na vykonanie procesných úkonov\nv exekučnom konaní, preto je potrebné vychádzať z vtedy účinného Občianskeho súdneho\nporiadku, konkrétne z § 57 ods. 3. Sťažovateľ uvádza: „Aplikujúc... § 57 ods. 3 O. s. p. je\nnepochybné, že Sťažovateľ podaním, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 22. 01. 2016, doplnil\nnávrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku VČAS.“ Právny názor\nkrajského súdu o tom, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nebolo urobené včas, je preto\narbitrárny.\n\n3\n\n13. Sťažovateľ usudzuje, že právne posúdenie veci krajským súdom nie je bežným právnym\nomylom, ale prejavom svojvôle, ktorý je v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami\nExekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku a ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít. Dôsledkom uvedeného právneho názoru je neposkytnutie súdnej\nochrany sťažovateľovi, teda odňatie spravodlivosti, a taktiež aj vznik prieťahov pri vymáhaní\nprisúdenej pohľadávky sťažovateľa. Uvedené opodstatňuje aj priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n14. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 49/2024-19 zo 6. februára 2024 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom\nrozsahu.\nIII.\nVyjadrenia krajského súdu a zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n15. Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka krajského súdu, ktorá\nv prípise sp. zn. Spr 58/24 zo 4. marca 2024 odkázala na vyjadrenie predsedu senátu 13 Co, ktoré\nk svojmu prípisu pripojila. Napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za riadne odôvodnené\na ústavne akceptovateľné.\n16. Predseda senátu 13 Co krajského súdu (sudca spravodajca) sa vo svojom vyjadrení nestotožnil\ns argumentáciou sťažovateľa s poukazom na to, že povinnosť ustanovená v § 243f Exekučného\nporiadku (v znení účinnom od 1. januára 2016) bola viazaná na hmotnoprávnu lehotu. Zákon uložil\npovinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní od účinnosti zákona. Nejde\no procesnoprávnu lehotu ustanovenú procesným predpisom, „ale ide o lehotu, ktorú stanovil\nhmotnoprávny predpis akým exekučný poriadok v tejto časti, ktorý upravuje spôsoby výkonu\nexekúcie je.“. V tom čase platný Exekučný poriadok obsahoval odkaz na ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku v časti týkajúcej sa ďalšej činnosti exekútora, ktorého súd mohol poveriť okrem\niného aj doručovaním písomností, „a len v tomto prípade sa podporne použili ustanovenia O.s.p.“.\nV predmetnej veci nešlo o činnosť exekútora, ale o ustanovenie povinnosti oprávnenému, ktorej\nnesplnenie viedlo k obligatórnemu zastaveniu exekúcie.\n17. Z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že ide prevažne o hmotnoprávny predpis (úprava\npostavenia a činnosti súdnych exekútorov a ich samospráva) s niektorými ustanoveniami\nprocesného charakteru (napr. lehota na podanie námietok proti exekúcii). Povinnosť doplniť návrh\nna vykonanie exekúcie je nepochybne viazaná na hmotnoprávnu lehotu.\n18. Z komentára k § 122 Občianskeho zákonníka vyplýva, že hmotnoprávne lehoty v občianskom\npráve sú zvyčajne lehotami na plnenie (na základe zmluvy, rozhodnutia a pod.), lehoty na prijatie\nnávrhu na uzavretie zmluvy, lehoty premlčacie, prekluzívne, vydržacie a pod. Lehota v zmysle\n§ 243f Exekučného poriadku je svojím spôsobom prekluzívnou lehotou, v prípade jej zmeškania\noprávnený totiž stráca nárok na pokračovanie v začatej exekúcii.\n\n4\n\n19. Lehota podľa § 243f Exekučného poriadku je lehotou sui generis porovnateľnou s prekluzívnou\nlehotou. Z judikatúry vyšších súdnych autorít je zrejmé, že pre prerušenie plynutia týchto lehôt je\nnutné podanie žaloby, resp. iného podania na súde, pričom účinným momentom je deň doručenia\npodania súdu, a nie podanie na poštovú prepravu.\n20. Z § 36 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol\nexekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Pri povinnosti doplnenia návrhu na vykonanie\nexekúcie niet dôvodu upustiť od tejto konštrukcie – začatie konania doručením návrhu, a preto aj\npovinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie je splnená až okamihom doručenia orgánu, ktorý\no tom mal konať, teda súdu.\n21. Krajský súd sa k namietaným skutočnostiam vyjadril v bode 20 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, kde uviedol, že návrh bolo potrebné doručiť exekučnému súdu v zákonom stanovenej\nlehote. Týmto dal krajský súd odpoveď na námietky sťažovateľa, že postačuje podanie na poštovú\nprepravu. Krajský súd si bol vedomý, že sťažovateľ je právne zastúpený, „preto nebolo nutné tento\ndôvod podrobne rozvádzať tak ako by to bolo nutné v prípade podania vysvetľovania laickej\nverejnosti. Táto samotná skutočnosť by nemala byť dôvodom pre zrušenie vecne správneho\nrozhodnutia, ktoré bolo predovšetkým adresované profesionálnemu hráčovi na trhu s odkupom\na vymáhaním pohľadávok, ktorý bol právne zastúpený.“.\n22. Exekučný poriadok obsahoval odkaz na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len pri\nďalšej činnosti exekútora, preto „nemožno vychádzať zo skutočnosti, že aj pre počítanie akejkoľvek\niných lehôt v exekučnom poriadku platí podporne O.s.p.“.\n23. Závery ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 599/2016 v tejto veci nemožno aplikovať, keďže\nv danej veci bol odlišný skutkový stav. Z už vymedzených dôvodov sudca spravodajca zotrváva\nna názore, že ide o hmotnoprávnu lehotu. Na podporu tejto úvahy možno tiež uviesť príklad, keď\nexekučný súd, ktorému mali byť v zákonnej lehote predložené predmetné podklady, mohol už\n22. januára po skončení úradných hodín podateľne či 23. alebo 24. januára rozhodnúť o zastavení\nexekúcie, „a v takomto prípade by nebolo možné exekučnému súdu vytknúť žiadne pochybenie.“.\n24. Tento záver vyplýva aj z v tom čase účinného § 154 ods. 1 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP,\npodľa ktorých je pre rozsudok, ale aj pre uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak by\nteda súd prvej inštancie písomne vyhotovil uznesenie o zastavení exekúcie v uvedenom období pred\ndoručením doplnenia návrhu poštou, „ani odvolací súd by v zmysle ustanovenia § 211 Osp nemal\nmožnosť vec posúdiť odlišne...“. Tieto zásady sú platné aj pre konanie podľa Civilného sporového\nporiadku (§ 378 ods. 1, § 217 ods. 1, § 234 ods. 2), preto by tieto závery boli rovnaké.\n25. Krajský súd teda napadnutým uznesením podľa sudcu spravodajcu neporušil označené práva\npodľa ústavy a dohovoru. V prípade úspechu sťažovateľa sudca spravodajca poukázal na nesprávny\nspôsob výpočtu náhrady trov konania, keďže vo veci išlo o peniazmi neoceniteľný predmet\n(splnenie povinnosti doručiť doplnenie návrhu na začatie exekúcie).\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n26.\na\n– povinní v napadnutom exekučnom konaní – sa k ústavnej\nsťažnosti ako zúčastnené osoby nevyjadrili.\n\n5\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n27. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie krajského súdu na zaujatie stanoviska, ak to bude\npovažovať za potrebné. Sťažovateľ zaslal podanie (repliku) 20. marca 2024, v ktorom zásadne\nnesúhlasil s argumentáciou predsedu senátu krajského súdu. Uviedol, že väčšinu Exekučného\nporiadku (obsahom i rozsahom) tvoria ustanovenia upravujúce „výkon exekučnej činnosti\nv exekučnom konaní, ktoré ustanovenia majú nepochybne procesnoprávny charakter, keďže\nupravujú priebeh exekučného konania, práva a povinnosti účastníkov exekučného konania (vrátane\npovinnosti oprávnených podľa § 243f Exekučného poriadku), postavenie, právomoc a povinnosti\nsúdneho exekútora ako orgánu verejnej moci povereného výkonom exekúcie v exekučnom konaní\na ďalšie právne otázky súvisiace s výkonom exekúcie v exekučnom konaní.“.\n28. Subsidiaritu Občianskeho súdneho poriadku k Exekučnému poriadku nezakladal len § 194\nods. 9 Exekučného poriadku, takým ustanovením bol aj § 251 ods. 4 OSP, z ktorého expressis\nverbis vyplývala generálna subsidiarita Občianskeho súdneho poriadku v celom exekučnom konaní,\n„teda aj na počítanie lehoty na splnenie povinnosti Sťažovateľa podľa § 243f Exekučného poriadku\nv exekučnom konaní.“.\n29. Neobstojí argumentácia predsedu senátu, že lehota na podanie námietok povinného proti\nexekúcii je lehotou procesnou a lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou\nhmotnoprávnou. V oboch prípadoch totiž ide o lehotu na vykonanie procesného úkonu účastníkom\nkonania v exekučnom konaní, „a preto neexistuje žiadny legitímny dôvod pre rozdielne posúdenie\ncharakteru týchto lehôt.“. Nie je ústavne akceptovateľný taký výklad, podľa ktorého jeden účastník\nexekučného konania (povinný) vykonáva procesné úkony v procesnoprávnych lehotách a druhý\núčastník konania (oprávnený) ich vykonáva v hmotnoprávnych lehotách.\n30. K ďalšej argumentácii predsedu senátu sťažovateľ uvádza, že premlčacie a (výslovne zákonom\noznačené) prekluzívne lehoty sú lehoty určené hmotnoprávnymi predpismi, najmä základnými\ncivilnými kódexmi, na uplatnenie hmotnoprávnych nárokov (napr. plnenie zo zmluvy) u určitej\nosoby alebo na príslušnom súde. Lehota podľa § 243f Exekučného poriadku je lehotou určenou\nprocesným predpisom účastníkovi súdneho (exekučného) konania na uskutočnenie procesného\núkonu (doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie).\n31. Účinky podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 Exekučného poriadku) nemožno\nvzťahovať na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Napadnuté exekučné konanie začalo\n25. júna 2009 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, doplnenie návrhu\nna vykonanie exekúcie sa tak uskutočňuje v rámci prebiehajúceho exekučného konania. Aj ústavný\nsúd formuloval právny názor (II. ÚS 599/2016), že lehota na doplnenie podania je lehotou\nprocesnoprávnou. Uvedený právny názor pritom pre podobnosť veci možno aplikovať aj\nv prerokúvanom prípade. Krajský súd preto ani nemohol rozhodnúť o zastavení konania\nv špecifikovaných dňoch (pred doručením doplnenia návrhu) predovšetkým z dôvodu, že sa musel\npresvedčiť, či sťažovateľ ako oprávnený nepodal v posledný deň lehoty podanie na poštovú\nprepravu.\n32. Tvrdenie predsedu senátu, že vzhľadom na právne zastúpenie sťažovateľa nebol povinný\nodôvodniť napadnuté uznesenie, považuje za „šokujúce“. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia\n\n6\n\n(osobitne v odvolacom konaní) sú vymedzené v § 387 ods. 3 CSP, ktoré nie sú viazané na osobu\nodvolateľa.\n33. Z judikatúry ústavného súdu už vymedzenej v ústavnej sťažnosti vyplýva záver, že ak je lehota\nurčená procesným právnym predpisom na vykonanie procesného úkonu, potom ide o lehotu\nprocesnoprávnu. Napokon aj iný senát krajského súdu v uznesení sp. zn. 20 CoE/20/2023\nz 30. novembra 2023 dospel k záveru, že lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú\nurčil oprávnenému, je lehotou procesnoprávnou. Napadnuté uznesenie je z uvedených dôvodov\narbitrárne a jeho dôsledkom je odopretie spravodlivosti.\n34. Uplatnená výška finančného zadosťučinenia je opodstatnená a primeraná vzhľadom na to, že\nsťažovateľovi bolo upreté uplatnenie práva na súdnu ochranu. Došlo k odloženiu výkonu exekúcie,\nvšetky zabezpečovacie inštitúty súdny exekútor zrušil a ak aj vymohol nejaké finančné prostriedky,\nbol povinný ich vrátiť. Týmto sa len prehĺbil stav právnej neistoty sťažovateľa týkajúci sa\nvymoženia pohľadávky. Napokon aj absencia sebareflexie krajského súdu, ktorého právnu\nargumentáciu v jeho vyjadrení nemožno subsumovať pod „iný právny názor“, ale ide o prejav\nsvojvôle, odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia. V prerokúvanej veci priznaný nárok\nnevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n35. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní krajského súdu a sťažovateľa dospel k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n36. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu, že krajský\nsúd arbitrárne posúdil otázku včasnosti doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie\nsťažovateľom. V dôsledku nesprávneho posúdenia povahy zákonnej lehoty ako hmotnoprávnej\ndospel krajský súd k arbitrárnemu právnemu záveru, že sťažovateľ doručil uvedené podanie\npo lehote.\n37. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08).\n38. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci\n\n7\n\npoužije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma\n(m. m. IV. ÚS 77/02).\n39. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musia byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n40. Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj\nprávo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo právo inej zainteresovanej osoby\nna rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je\nzárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07, III. ÚS 133/2010).\nJe postačujúce, ak odôvodnenie dá odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a ak\ndostatočne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých\ndetailov veci (I. ÚS 241/07, III. ÚS 68/2010).\n41. Ustáleným právnym názorom ústavného súdu je, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),\npretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\nUž uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09). Vychádzajúc z uvedeného, pre posúdenie ústavnej udržateľnosti\nzáverov krajského súdu v napadnutom uznesení sa ústavný súd v potrebnom rozsahu oboznámil aj\ns uznesením okresného súdu zo 16. februára 2022 a preskúmal aj jeho právne závery.\n42. Okresný súd v bode 2 svojho uznesenia uviedol, že sťažovateľ „doplnenie návrhu doručil súdu\ndňa 25.01.2016.“. Následne v bode 9 odôvodnenia uviedol judikatúru všeobecných súdov\na ústavného súdu (III. ÚS 752/2016), ktorá rieši otázku, komu má oprávnený doručiť doplnenie\nnávrhu s prevažujúcim záverom, že doplnenie je potrebné doručiť exekučnému súdu, a nie súdnemu\nexekútorovi. Následne v bode 10 odôvodnenia okresný súd uviedol, že sťažovateľ bol povinný\ndoplniť návrh v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. do 22. januára 2016,\npričom z obsahu spisu je zrejmé, že sťažovateľ „doručil doplnenie návrhu súdu až dňom\n25.01.2016, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.“. Pre nesplnenie zákonom stanovenej\npovinnosti preto okresný súd exekúciu zastavil.\n43. Z obsahu odvolania sťažovateľa priloženého k ústavnej sťažnosti v podstatnom vyplýva, že\nsťažovateľ doplnenie návrhu adresoval okresnému súdu a zásielku s podaním odovzdal na poštovú\nprepravu 22. januára 2016, „čo vyplýva z predloženého Podacieho hárku.“. Následne uviedol, že\nnávrh doplnil včas, keďže v predmetnej veci ide o procesnú lehotu, pričom v posledný deň tejto\nlehoty zásielku odovzdal na poštovú prepravu.\n44. Krajský súd svoju reakciu na argumentáciu sťažovateľa o včasnosti doplnenia návrhu uviedol\nv bodoch 17 až 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia. V bode 17 odôvodnenia uviedol, že dospel\nk rovnakému právnemu záveru ako okresný súd, t. j. že sťažovateľ návrh nedoplnil v zákonom\nstanovenej lehote. Následne v bodoch 18 a 19 odôvodnenia obsiahlo cituje z rozhodnutí ústavného\n\n8\n\nsúdu (III. ÚS 564/2016 a III. ÚS 111/2020), ktoré uvádzajú, že napriek nejednoznačnej právnej\núprave je ústavne udržateľný taký výklad dotknutých ustanovení Exekučného poriadku, podľa\nktorého doplnenie návrhu je potrebné doručiť exekučnému súdu, a nie súdnemu exekútorovi.\nV bode 20 odôvodnenia krajský súd vzhľadom na už uvedené závery ústavného súdu uviedol, že\ndoplnenie návrhu „bolo potrebné v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 21.01.2016, doručiť priamo\nexekučnému súdu.“. Dospel však k záveru „s poukazom na obsah spisu a zistenia súdu prvej\ninštancie“, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo podané po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie. V bode 21 odôvodnenia napokon\nkrajský súd uviedol, že „ak v zmysle uznesenia Ústavného súdu... č. k. III. ÚS 752/2016-7\nz 8. novembra 2016 návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu... zásielku obsahujúcu\npredmetné doplnenie bolo potrebné nielen odoslať, ale aj doručiť exekučnému súdu v zákonom\nustanovenej lehote.“. Z uvedených dôvodov odvolanie sťažovateľa nepovažoval za dôvodné.\n45. Pokiaľ ide o včasnosť doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie sťažovateľ v odvolaní\nsformuloval dve zásadné námietky – v prvom rade argumentoval, že doplnenie návrhu adresoval\npriamo exekučnému súdu, a v druhom rade uviedol, že v posledný deň lehoty doplnenie návrhu\npodal na pošte. Vzhľadom na to, že podľa sťažovateľa ide o procesnú lehotu, doplnenie návrhu\nvykonal včas, keďže posledný deň lehoty toto podanie odovzdal na pošte.\n46. Krajský súd v napadnutom uznesení na tieto námietky sťažovateľa reagoval odkazom\nna judikatúru ústavného súdu, z ktorej možno odvodiť, že povinný v exekučnom konaní má\npovinnosť doručiť doplnenie návrhu priamo exekučnému súdu. V kontexte prvej odvolacej\nnámietky sťažovateľa je uvedené odôvodnenie irelevantné. Krajský súd sa priamo nevysporiadal\ns opodstatnenosťou tejto podstatnej a relevantnej námietky sťažovateľa, t. j. že doplnenie návrhu\nadresoval priamo exekučnému súdu. Z tohto hľadiska je napadnuté uznesenie nedostatočne\nodôvodnené a nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o druhú námietku sťažovateľa týkajúcu sa v zásade\ncharakteru lehoty podľa § 243f Exekučného poriadku, tvrdiac, že ide o procesnú lehotu\ns dôsledkom, že posledný deň lehoty postačuje podať doplnenie návrhu na príslušnom súde alebo\nodovzdať ho na poštovú prepravu, krajský súd vyslovil len implicitný nesúhlas s touto námietkou\nuvedením právneho záveru, že najneskôr posledný deň lehoty malo byť doplnenie návrhu doručené\nexekučnému súdu. Krajský súd týmto sformuloval právny záver, že predmetná lehota je\nhmotnoprávnou lehotou. Tento právny záver čiastočne formuloval odkazom na uznesenie ústavného\nsúdu č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 8. novembra 2016, ktoré však neobsahuje argumentáciu týkajúcu sa\ncharakteru predmetnej lehoty, preto z uvedeného uznesenia nemožno urobiť záver, že v tejto lehote\nje potrebné doplnenie návrhu aj doručiť exekučnému súdu. Napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne\nďalšie odôvodnenie, z akých dôvodov považoval krajský súd lehotu podľa § 243f Exekučného\nporiadku za hmotnoprávnu, a žiadne odôvodnenie, prečo neobstojí odvolacia námietka sťažovateľa,\nže ide o procesnoprávnu lehotu. Aj z tohto hľadiska je napadnuté uznesenie zjavne neodôvodnené\na nepreskúmateľné, keďže neposkytlo dostatočnú odpoveď na podstatnú a relevantnú námietku\nsťažovateľa v odvolaní. Napadnuté uznesenie je takto ústavne neakceptovateľné z dôvodu absencie\nriadneho odôvodnenia.\n47. Vysvetlenie sudcu spravodajcu, že napadnuté uznesenie nebolo potrebné podrobnejšie\nodôvodniť vzhľadom na právne zastúpenie sťažovateľa a vzhľadom na to, že sťažovateľ je\npodnikateľom podnikajúcim v oblasti obchodovania a vymáhania pohľadávok (profesionálny hráč\nna trhu), je zásadným spôsobom právne nesprávne a ústavne neudržateľné. Túto skutočnosť sudcovi\n9\n\nodvolacieho súdu nie je potrebné podrobnejšie odôvodniť. Ďalšie objasnenie mu môže poskytnúť\nrozsiahla judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúca sa práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a s týmto právom korelujúca povinnosť súdu\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie a napokon aj príslušný zákonný text. Pokiaľ ide o ďalší obsah\nvyjadrenia sudcu spravodajcu, ide vlastne o doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia. Takýto\ndodatočný spôsob odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je ústavne akceptovateľný, preto na túto\nargumentáciu ústavný súd neprihliadol.\n48. Napokon pokiaľ ide o povahu lehoty podľa § 243f Exekučného poriadku, ústavný súd\npoukazuje napr. na nález č. k. I. ÚS 106/2016-26 z 18. mája 2016, v ktorom ústavný súd, skúmajúc\npovahu lehoty 3 dní na doplnenie faxového podania v zmysle § 42 ods. 1 OSP, uviedol: „Podľa\ndoterajšej právnej teórie (WINTEROVÁ, A. a kol. Civilní právo procesní. 3. aktualizované\na doplněné vydání. Praha : Linde, 2004. s. 201n a s. 440n) a praxe (porov. rozhodnutia č. 5/2005\na č. 18/2008 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky či nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 445/2013 a ďalšie) lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku −\ntzv. procesné lehoty − sú lehotami na vykonanie určitého procesného úkonu, t. j. úkonu urobeného\nvo vzťahu k súdu v rámci už začatého súdneho konania. O procesných lehotách nemožno hovoriť\niba vtedy, ak je nimi vymedzený časový úsek pre právny úkon, ktorý sa samotného súdneho\nkonania bezprostredne nedotýka (vtedy ide o tzv. hmotnoprávne lehoty).“ V prerokúvanej veci ide\no lehotu na vykonanie procesného úkonu – doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie\nv prebiehajúcom exekučnom konaní. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku sa vzťahuje\nna exekučné konanie ako také, preto je potrebné ho v tomto rozsahu vnímať ako procesný predpis.\nV rozhodnom čase bola daná subsidiarita Občianskeho súdneho poriadku k Exekučnému poriadku\nako lex specialis (porovnaj § 251 ods. 4 OSP). Z týchto dôvodov je potrebné lehotu na doplnenie\nnávrhu na vykonanie exekúcie vnímať ako procesnoprávnu lehotu.\n49. Po posúdení týchto okolností preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nnálezu), a preto bolo potrebné pristúpiť v zmysle čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy a jemu\nzodpovedajúceho § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj k zrušeniu napadnutého uznesenia\n(bod 2 výroku nálezu).\n50. Vzhľadom na to, že po rozhodnutí ústavného súdu – vyslovení porušenia označených práv\na zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci krajskému súdu na nové rozhodnutie – sa nastolí\nstav obnovenia porušených práv, ústavný súd nepriznal sťažovateľovi uplatnené finančné\nzadosťučinenie, preto v tejto časti jeho ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n51. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s právnym\nnázorom ústavného súdu. Bude povinný vysporiadať sa s odvolacími námietkami sťažovateľa\nosobitne s tými, ktoré sa týkajú včasnosti doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, a svoje\nrozhodnutie riadne odôvodniť.\n\n10\n\nV.\nTrovy konania\n52. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 959,23 eur.\n53. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti, replika z 20. marca 2024) podľa § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za dva úkony\nprávnej služby za rok 2023 v sume 208,67 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej\nslužby za rok 2023 v sume 12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky)\na zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2024 v sume 343,25 eur\n(1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2024 v sume 13,73 eur,\nčo spolu predstavuje sumu 799,36 eur. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty\n[ďalej len „DPH“ (priložené osvedčenie o registrácii pre DPH, pozn.)], uvedená suma bola zvýšená\no DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 159,87 eur. Celková suma náhrady trov\nkonania takto predstavuje sumu 959,23 eur (bod 3 výroku nálezu).\n54. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2024\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-exekučné konanie", "lehota-procesnoprávna", "lehota-hmotnoprávna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lehota-zmeškanie lehoty", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "návrh-doplnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoE/44/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5987ddff-1ee1-4b51-b729-78ef95360c26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.552.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 552/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 552/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.552.2022.1"}, {"guid": "ussr:5d5f645b-b4f2-4fad-ae9c-ce738f0ff53b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.111.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.111.2020.1"}, {"guid": "ussr:f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1"}, {"guid": "ussr:aed404d8-8db4-41ba-b3d9-6a32d4939266", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.752.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 752/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 z 8. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.752.2016.1"}, {"guid": "ussr:72b7c4f2-7308-4b8b-b346-65ba636d322f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2016.1"}, {"guid": "ussr:879195a2-85f8-4295-8aa0-0c2b02460c24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.106.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.106.2016.2"}, {"guid": "ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 445/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 445/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a"}, {"guid": "ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/2010 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66"}, {"guid": "ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:ce053dc3-86f6-4016-83b7-6c32022afd9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/07 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce053dc3-86f6-4016-83b7-6c32022afd9e"}, {"guid": "ussr:2ae51f6e-976f-43d1-8c83-6b8a35707781", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 329/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/04 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ae51f6e-976f-43d1-8c83-6b8a35707781"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:0d4f0f83-aa09-442b-973b-7df68b3851bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d4f0f83-aa09-442b-973b-7df68b3851bb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "5d9b4d1b-ad56-4930-8f9d-501b64c48895:0ddf2408-e677-412c-8609-3d31b95be645", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Er/282/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 14Er/282/2009 z 25. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2013-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d9b4d1b-ad56-4930-8f9d-501b64c48895:0ddf2408-e677-412c-8609-3d31b95be645"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:207f3f22-873c-461e-a4de-8ec6edd95e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.293.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.293.2024.1"}, {"guid": "129d4918-1a4c-40cc-b135-02bbd0362c03:471265ec-771b-400c-87e3-ba47a9c6f990", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4412209490.1", "spisova_znacka": "9CoEk/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoEk/7/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4412209490.1"}, {"guid": "6f2999d5-dcce-44cd-bdf0-14cfbf4c82bc:82b2a479-adf4-433a-be15-d040468675b3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4408219478.1", "spisova_znacka": "11CoEk/21/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoEk/21/2025 z 1. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4408219478.1"}, {"guid": "95ff3444-0480-4533-bf33-903f468799a6:6d4bb5bb-1031-45eb-96d1-5abd816ab57c", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2026:4410204087.2", "spisova_znacka": "15Er/264/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/264/2010 z 15. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2026-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2026:4410204087.2"}, {"guid": "0b1dac43-b124-4ed7-b9c7-2f20d6d7aed2:8782cf2f-6c82-456e-8629-266d04d40b69", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4414210938.2", "spisova_znacka": "15Er/636/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/636/2014 z 28. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4414210938.2"}, {"guid": "827681f2-2327-4b8c-8be2-1996b13d5ffe:0d448296-05bd-4728-9eae-0d6040453e77", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4411214943.2", "spisova_znacka": "15Er/1175/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/1175/2011 z 2. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4411214943.2"}, {"guid": "4639cc3f-2a66-44e3-a313-297745cb0b0a:b4e0caed-5439-4854-9697-42578edf3bd9", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4411225818.1", "spisova_znacka": "9Er/1955/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/1955/2011 z 22. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4411225818.1"}, {"guid": "dcf2c981-42d0-4aa2-9413-ea29222ee082:eaaf3018-ea43-41e3-aaae-56b7d52dfe92", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4412224716.2", "spisova_znacka": "9Er/1533/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/1533/2012 z 20. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4412224716.2"}, {"guid": "25e1b116-b00a-48c2-b49c-239c3874b9c8:d6474d7e-ab7a-46a9-980a-64dd040b0a8e", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4413203814.2", "spisova_znacka": "15Er/237/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/237/2013 z 9. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4413203814.2"}, {"guid": "0cc54371-67d2-4f8a-b1db-7d3883cdfecc:bcbcc24f-689b-4007-a63c-271b2addcbd0", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4413211321.2", "spisova_znacka": "15Er/562/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/562/2013 z 9. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4413211321.2"}, {"guid": "49a286ef-3bfe-41dd-9c94-d13037d06376:613bb337-df98-4b9d-b183-98fcdb352234", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4410202638.2", "spisova_znacka": "15Er/167/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/167/2010 z 20. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4410202638.2"}]}