{"guid": "ussr:60d79202-14de-4635-be1d-2f45d1da21e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.31.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/2024 z 28. 2. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. februára 2024, sp. zn. IV. ÚS 31/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.31.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/60d79202-14de-4635-be1d-2f45d1da21e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.31.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.31.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.31.2024.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 31/2024-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Dénešova 19,\nKošice, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/9/2023 z 27. októbra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/9/2023 z 27. októbra 2023 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/9/2023 z 27. októbra 2023 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie.\n3. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 873,21 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. januára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením mestského súdu sp. zn. 6T/9/2023\n\nz 27. októbra 2023. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nmestskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada o náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že opatrením Okresného súdu Košice I sp. zn.\n10Tp/34/2022 z 9. decembra 2022 bol sťažovateľ ako advokát podľa § 40 ods. 1 Trestného\nporiadku ustanovený za obhajcu obvinenému\n(ďalej len „obvinený“)\nv zmysle § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Po ukončení povinnej obhajoby si sťažovateľ\npodaním z 12. mája 2023 vyúčtoval odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 579,42 eur.\n3. Uznesením mestského súdu č. k. 6T/9/2023-189 zo 14. júna 2023 bola sťažovateľovi priznaná\nodmena a náhrada vo výške 388,83 eur. Sťažovateľ podal proti uzneseniu zo 14. júna 2023\nsťažnosť, ktorú mestský súd napadnutým uznesením zamietol.\n4. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 31/2024-23 z 24. januára 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ namieta, že mu mestský súd nepriznal náhradu trov za vyúčtovaný úkon právnej\nslužby „odpor voči trestnému rozkazu“, keďže podľa názoru mestského súdu predmetný odpor bol\niba blanketným podaním, neobsahoval žiadne odôvodnenie a nemožno ho považovať za úkon\nprávnej služby, za ktorý prináleží obhajcovi odmena v zmysle advokátskej tarify. S týmto právnym\nnázorom sa stotožnil samosudca pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa napadnutým uznesením.\nSťažovateľ preto považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne, svojvoľné a rozporné s označenými\nčlánkami ústavy, listiny a dohovoru.\n6. Sťažovateľ v podstatnom uvádza, že odpor podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku\nnemusí obsahovať žiadne odôvodnenie. Ide o špecifický opravný prostriedok proti špecifickej\nforme rozhodnutia všeobecného súdu v trestnom konaní, a to trestnému rozkazu, ktorý taktiež\nneobsahuje odôvodnenie. Trestný poriadok ani iný právny predpis neukladajú sťažovateľovi ako\nobhajcovi v trestnom konaní podaný odpor akokoľvek odôvodňovať. Odpor tým, že nie je\nodôvodnený, nestráca povahu plnohodnotného úkonu právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Samosudca v napadnutom uznesení nepovažoval podaný odpor za „plnohodnotný“\núkon právnej služby pre absenciu odôvodnenia. Neuviedol však žiadne ustanovenie Trestného\nporiadku, resp. akéhokoľvek iného právneho predpisu, ktoré by takú povinnosť zakotvovalo.\n7. Podľa sťažovateľa bol ním vypracovaný a podaný odpor riadnym úkonom právnej služby\npri výkone obhajoby obvineného, ktorého spísanie a podanie si vyžadovalo určitý čas, a to štúdium\nspisu, spísanie a podanie. Podanie odporu zároveň iniciovalo zrušenie trestného rozkazu\na nariadenie hlavného pojednávania. Samotné vyhodnotenie „účelnosti“ odporu zo strany\nmestského súdu je úplne svojvoľné, formalistické, rigidné a stráca akúkoľvek logiku a oporu\nv platnej právnej úprave a skutkovom stave. Zo skutkového stavu v trestnej veci jednoznačne\nvyplýva, že sťažovateľ tento úkon právnej služby v prospech obvineného reálne vykonal,\npričom bezprostredným následkom podania odporu, teda efektívnym a účelným výkonom\n\n2\n\nobhajoby, bolo zníženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obvinenému o 3 mesiace,\nteda takmer o 2/3 trestu uloženého trestným rozkazom.\n8. Mestský súd v napadnutom uznesení nespochybňuje, že by sťažovateľ daný úkon reálne\nnevykonal, bez opory v právnej úprave však uvádza, že pri priznaní odmeny nemôže ísť o blanketné\npodanie, ale musí tu existovať odpor s odôvodnením. Takáto interpretácia právnej normy popiera\nsamotný účel a zmysel úkonu právnej služby a rovnako aj účel povinnej obhajoby, a to o to viac,\nže jeho vykonanie malo za následok zrušenie trestného rozkazu.\n9. Napriek skutočnosti, že na prvý pohľad môže ísť o bagateľnú vec, je uvedené pochybenie podľa\nsťažovateľa nebezpečné z pohľadu budúcej praxe výkonu povinnej obhajoby. Nie je možné\ntolerovať, aby napadnuté uznesenie popieralo už riadne, včas a účelne vykonané úkony právnej\nslužby, odvolávajúc sa na skutočnosti, ktoré nemajú oporu v platnej právnej úprave. Takáto\nsvojvôľa mestského súdu a vlastný výklad právnej úpravy hraničí s „denegatio iustitiae“.\n10. Napadnuté uznesenie podľa sťažovateľa pôsobí preventívne a výstražne, pričom sťažovateľ\nsa nevie zbaviť dojmu, že samosudca zneužíva svoje mocenské postavenie a zabúda na svoje\npovinnosti v sťažnostnom konaní, keď konštatoval, že sťažovateľ ako ex offo obhajca „... umelo\nnavyšuje trovy...“ a „... procesne šikanuje za účelom vlastného obohatenia na úkor štátu a nekoná\nv súlade so svojimi obhajobnými povinnosťami...“.\n11. Zhrňujúc už uvedené, sťažovateľ uzatvoril, že výklad § 355 ods. 1 Trestného poriadku a § 14\nods. 1 písm. b) vyhlášky mestským súdom v napadnutom uznesení je ústavne neudržateľný, t. j.\narbitrárny a zjavne neodôvodnený. Účinky interpretácie a aplikácie uvedených právnych noriem\nsú tak nezlučiteľné s ústavou, listinou a dohovorom.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n12. Podpredseda mestského súdu v písomnom vyjadrení k sťažnosti poukázal na judikatúru\nústavného súdu týkajúcu sa trov konania a súvisiacu zdržanlivosť ústavného súdu pri posudzovaní\nústavných sťažností s týmto predmetom sporu. Nadväzujúc na to, konštatoval, že napadnuté\nuznesenie nepredstavuje extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich konanie ani svojvôľu,\nani prepiaty formalizmus, resp. nie je celkom nedostatočne odôvodnené. Práve naopak,\nv odôvodnení napadnutého uznesenia sa zákonný sudca dostatočne a presvedčivo argumentačne\nvysporiadal s uvedenou problematikou vrátane sťažnostných námietok. Mestský súd mal uvedeným\npostupom krátiť odmenu advokáta o sumu nepresahujúcu 100 eur, pričom túto sumu samu osebe\ntiež nemožno považovať za závažnú do tej miery, ktorá by odôvodňovala ingerenciu ústavného\nsúdu do rozhodovania o trovách konania, t. j. o sekundárnej záležitosti. Aj v tomto kontexte je\npotrebné poukázať na to, že v napadnutom uznesení sa mestský súd dostatočne a právne\nargumentačne vysporiadal s námietkami sťažovateľa.\n13. Súčasťou vyjadrenia mestského súdu bolo aj písomné stanovisko zákonného sudcu, ktorý\nje toho názoru, že jeho závery v napadnutom uznesení sú vecne správne, súd sa s aplikáciou\nv dôvodoch rozhodnutia uvedených ustanovení právnych predpisov akceptovateľne vysporiadal.\n\n3\n\nNapadnuté uznesenie nie je arbitrárne ani svojvoľné. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu,\nďalej konštatoval, že sťažovateľom vyjadrený prejav nespokojnosti s napadnutým uznesením\nje potrebné hodnotiť aj tak, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je záruka,\nže rozhodnutie bude spĺňať očakávania účastníka konania. Podľa jeho názoru je obsah napadnutého\nuznesenia zákonný, preskúmateľný a nearbitrárny. Niet preto dôvodu na vyslovenie porušenia\nzákladných práv tak, ako to navrhol sťažovateľ.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n14. Sťažovateľ vo svojej replike v podstatnom uviedol, že podpredseda mestského súdu\nsa nevyjadril k vecnej stránke sťažnosti. Sťažovateľ trvá na tom, že nie je súladné s ním\noznačenými právami, aby mestský súd pri konaní a rozhodovaní o trovách konal spôsobom,\nako to namieta v ústavnej sťažnosti, a úplne „svojvoľne“ a „prepiato formalisticky“ nepriznal\nodmenu a hotové výdavky za riadne, včas a hlavne reálne vykonaný úkon právnej služby,\na to bez ohľadu na jeho hodnotu v sume necelých 100 eur. Nestotožňuje sa s názorom mestského\nsúdu, že ide len o nejakú „sekundárnu záležitosť“, ktorou sa v podstate nemá zaoberať ústavný súd.\nPrístup mestského súdu je o to závažnejší, že jeho postup, ktorý nie je v súlade s platnou právnou\núpravou, je z jeho strany zjavne bežný a „prehliadaný a tolerovateľný“, pričom nepripúšťa v tomto\nsmere žiadnu chybu. Je potom asi potrebné, aby mestský súd sám inicioval legislatívne zmeny,\nktoré presne stanovia, že za úkon „odpor“ v trestnom konaní nepatrí obhajcovi odmena ani náhrada\nhotových výdavkov.\n15. Na margo vyjadrenia zákonného sudcu sťažovateľ uviedol, že zákonný sudca považuje\nnapadnuté uznesenie za vecne správne a tiež za zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne, no odmieta\nvysvetliť, na základe akého zákonného ustanovenia a z akých zákonných dôvodov bezdôvodne\nnepriznal sťažovateľovi úplnú náhradu odmeny a hotových výdavkov ako obhajcovi „ex offo“\na z akých zákonných dôvodov ju svojvoľne a mimo platnej právnej úpravy krátil. Ak tak neurobil,\nide o svojvôľu a jeho rozhodnutie je bez ohľadu na výšku odmeny za úkon právnej služby\nnepreskúmateľné, nedôvodné a neodôvodnené.\n16. Skutočným predmetom podanej ústavnej sťažnosti nie je snaha sťažovateľa „získať na úkor\nštátu“ malicherný prospech, ako to v podstate prezentovalo napadnuté uznesenie. O peniaze\nza úkon právnej služby vôbec nejde. Jej zmysel vidí sťažovateľ v tom, aby dal ústavný súd nálezom\nnajavo všeobecnému súdu, že zreteľná, no nezákonná svojvôľa a arogancia súdnej moci voči\nobhajobe nemá v demokratickej spoločnosti a v systéme právneho štátu za zachovania elementárnej\nspravodlivosti žiadne miesto. Samotná podstata ústavnej sťažnosti spočíva v apeli na dodržiavanie\nzásad právneho štátu, základného práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, ako aj v naplnení\nzásady tzv. predvídateľných súdnych rozhodnutí.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a základného práva vlastniť majetok\nje založená na tvrdení o nezákonnosti, svojvoľnosti a neodôvodnenosti napadnutého uznesenia\nnepriznaním odmeny ustanovenému advokátovi za úkon právnej služby „odpor proti trestnému\n4\n\nrozkazu“, ktorý bol riadne a reálne vykonaný. Sudca mestského súdu sa nevysporiadal\ns námietkami uvedenými v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, v dôsledku čoho\nnapadnuté uznesenie riadne neodôvodnil.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n18. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností týkajúcich sa rozhodnutí o trovách konania\nstabilne zastáva názor, že rozhodovanie o trovách konania na všeobecných súdoch prislúcha\nzásadne týmto súdom, preto také rozhodnutia preskúmava iba celkom výnimočne. Problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich túto časť konania, napríklad takou interpretáciou a aplikáciou\nprávnych noriem, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS 248/08, II. ÚS 569/2017).\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n19. Na druhej strane však ústavný súd pripomína, že rozhodovanie o náhrade trov konania\nje integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo\núčastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov\nkonania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n20. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom\nochrany ústavnosti pôsobiacim mimo nej, pričom sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú preskúmavané v konaní\no ústavnej sťažnosti (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia\nmu preto neprislúcha všeobecne posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému dospel\nvšeobecný súd pri rozhodovaní o náhrade či výške trov konania.\n21. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 6 ods. 1 dohovoru\na implicitne aj čl. 46 ods. 1 ústavy, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde (právo na prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania (právo\nna prístup k spravodlivosti), ktorého integrálnou súčasťou je aj právo účastníka na riadne (ústavne\nsúladné) odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce\nneznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania,\navšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n22. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie z 27. októbra 2023 z hľadiska naplnenia ústavných\nparametrov práva na spravodlivé súdne konanie, jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti\njeho účinkov so sťažovateľom označenými právami podľa ústavy a dohovoru. Zároveň v súlade\ns materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal pri posudzovaní namietaného porušenia práv\nsťažovateľa napadnutým uznesením do úvahy aj obsah procesne bezprostredne mu\n5\n\npredchádzajúceho uznesenia súdneho úradníka, ktoré s napadnutým rozhodnutím o uplatnenom\nopravnom prostriedku (sťažnosti) tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany jeden\ncelok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n23. Z uznesenia vyššieho súdneho úradníka a napadnutého uznesenia v podstatnom vyplýva,\nže vyšší súdny úradník nepriznal sťažovateľovi odmenu za úkon „odpor proti trestnému rozkazu“\nz dôvodu, že išlo o blanketné podanie, ktoré neobsahuje žiadne odôvodnenie a nemožno\nho považovať za úkon právnej služby, za ktorý prináleží obhajcovi odmena v zmysle advokátskej\ntarify. Sťažovateľ v sťažnosti prezentoval námietky v zásade zhodné s tými, ktoré uplatnil\nv ústavnej sťažnosti.\n24. Sudca mestského súdu sa s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky v plnom rozsahu stotožnil\na jej prístup považoval za vysoko erudovaný. Nestotožnil sa s tvrdením obhajcu o plnohodnotnosti\núkonu právnej služby, ktorý vyžaduje, aby úkon vykonaný obhajcom mal vyššiu kvalitu,\nnie len strohé, bez odôvodnenia uvedené podanie s názvom odpor. Takýto úkon nepovažoval\nza úkon, ktorý napĺňa atribúty úkonu právnej služby, za ktorý možno obhajcovi priznať odmenu\na k nej prináležiacu náhradu. Sudca mestského súdu nespochybnil, že podanie odporu viedlo\nk nariadeniu hlavného pojednávania a následne k uloženiu miernejšieho trestu, avšak nemožno\nprehliadnuť fakt, že súd pristúpil k hlavnému pojednávaniu po vyhlásení viny zo strany\nobžalovaného, nie však len z dôvodu podaného odporu, ale kvôli zmene postoja obžalovaného\nku konaniu kladenému mu za vinu. Podanie odporu bez odôvodnenia je právom ktorejkoľvek\nobvinenej osoby, garantujúc jej možnosť prejednať vec pred súdom, čo však nezbavuje obhajcu\npovinnosti tento prostriedok relevantným spôsobom odôvodniť. V závere sudca uviedol,\nže predmetný úkon je príkladom toho, že účelom právneho zastúpenia bolo umelé navyšovanie trov,\nkeďže ak by mal obhajca záujem podať relevantný opravný prostriedok, bezpochyby\nby ho odôvodnil a vytkol súdu prípadné nedostatky. Takéto správanie je podľa názoru súdu\nprocesnou šikanou na účely vlastného obohatenia na úkor štátu, preto za takýto úkon z hľadiska\nposudzovania jeho účelnosti nemožno trovy priznať.\n25. Všeobecné závery sudcu mestského súdu, ktorými odobril procesný postup vyššieho súdneho\núradníka, ústavný súd nepovažuje za adekvátnu a kvalifikovanú reakciu na konkrétne precizované\nsťažnostné námietky. Ani z uznesenia súdneho úradníka, ani z napadnutého uznesenia mestského\nsúdu nie je zrejmé, z ktorého ustanovenia podústavného práva bol vyvodený záver, že podmienkou\nna priznanie odmeny za konkrétny úkon právnej služby ustanovenému obhajcovi je odôvodnenie\njeho procesného podania, a to za situácie, ak toto podanie nesporne vyvolalo účinky predpokladané\nzákonom.\n26. Sudca mestského súdu vecne nereagoval na podstatnú námietku, že odpor súdom považovaný\nza „neplnohodnotný“ úkon právnej služby vyvolal v trestnom konaní procesnoprávne účinky.\nArgumentácia mestského súdu spočívajúca v tom, že obvinenému bol uložený miernejší trest\nna základe jeho zmeny postoja ku konaniu kladenému mu za vinu, nie je spôsobilá zvrátiť\nskutočnosť, že podanie odporu malo za následky zrušenie trestného rozkazu a následné nariadenie\nhlavného pojednávania. Ak by odpor nebol podaný, trestný rozkaz by nadobudol právoplatnosť\nvrátane pôvodne uloženého trestu.\n27. Z požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva, že musí obsahovať také\nzávery, že sťažovateľ nemusí hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, a musí\n6\n\nzodpovedať požiadavke, že s prijatými závermi je možné stotožniť sa ako s logickým záverom\nprocesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery\nvychádzajú (m. m. III. ÚS 311/07). Napadnuté uznesenie nereflektuje námietky sťažovateľa v jeho\nsťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka a vychádza z názoru, pri ktorom nie je možné\nidentifikovať jeho právny základ.\n28. Ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa\nktorej súd rozhodujúci o nároku obhajcu na odmenu a náhrady (§ 553 ods. 2, 5 Trestného poriadku)\npreskúmava iba správnosť účtovania jednotlivých položiek zo strany ustanoveného obhajcu, a nie aj\núroveň ním poskytnutých právnych služieb, pretože aj v prípade ich nekvalitného poskytnutia nie je\nmožné samotnú výšku tarifnej odmeny meniť (z toho dôvodu ju znížiť). Ak je teda vyúčtovaná\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi, je potrebné ju v uplatnenej výške aj priznať (napr.\n6 Tost 41/2012, 6 Tost 42/2012, 6 Tost 13/2013, 6 Tost 14/2013). Ústavný súd konštatuje, že\nnapadnuté uznesenie túto ustálenú prax nereflektuje.\n29. Ústavný súd považuje za nenáležitú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, že zo strany\nsťažovateľa išlo o umelé navyšovanie trov, resp. o procesnú šikanu na účely vlastného obohatenia\nna úkor štátu. Vyhodnotenie procesného úkonu ako zneužívanie práva nepožívajúce právnu ochranu\nmusí byť primárne argumentačne opreté o konkrétnu právnu normu, ktorá mala byť porušená či\nobídená, čo v napadnutom uznesení absentuje.\n30. Skutočnosť, že napadnuté uznesenie v jeho spornej časti vyústilo do nepriznania odmeny\nza úkon právnej pomoci, ktorý bol poskytnutý ustanoveným obhajcom v prospech jeho klienta,\na to bez argumentačnej opory v podústavnom práve, nemožno hodnotiť inak ako neoprávnený zásah\ndo tzv. justičných práv sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru. Hodnota spornej odmeny pritom nie\nje relevantná. Z postupu mestského súdu totiž vyplýva jednoznačný záver, že mestský súd\nnapadnutým uznesením neposkytol sťažovateľovi ochranu jeho základnému právu na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež právu na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, čo bolo dôvodom na vyslovenie ich porušenia (výrok 1).\n31. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie\nveci mestskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy je nevyhnutné, aby tomuto\nnávrhu vyhovel (výrok 2). Mestský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy:\n32. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy sa ústavný súd riadil princípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných\nsúdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\npreskúmavané (IV. US 303/04, IV. ÚS 64/2010).\n33. V súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08) ústavný súd\nvychádzal z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa\n\n7\n\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením z 27. októbra 2023\na jeho zrušením sa otvára priestor na to, aby sa mestský súd po vrátení veci v ďalšom konaní sám\nvysporiadal s ochranou uvedeného práva hmotnoprávneho charakteru. V tejto časti preto ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa nevyhovel (výrok 4).\nV.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde uložil mestskému súdu povinnosť\nnahradiť sťažovateľovi trovy konania. Sťažovateľ si vyčíslil trovy konania za 3 úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti a replika) v hodnote\npo 228,83 eur a režijný paušál v hodnote po 13,73 eur. Ústavný súd preskúmal vyúčtovanie podľa\nvyhlášky. Aktuálna výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní pred\nústavným súdom je 1/4 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky). Keďže uplatnený nárok\nna náhradu trov neprekračuje tarifnú odmenu, priznal ústavný súd sťažovateľovi náhradu podľa\njeho vyúčtovania. Celková výška trov podľa vyúčtovania je v sume 727,68 eur, k tomu patrí daň\nz pridanej hodnoty vo výške 145,53 eur, pretože právny zástupca sťažovateľa preukázal, že je\nregistrovaným subjektom pre jej platbu. Priznanú náhradu trov konania v sume 873,21 eur je\nmestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. februára 2024\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odpor", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania", "trestné konanie", "trestné konanie", "trovy konania-náklady konania", "odpor", "advokát, advokácia-odmena advokáta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/9/2023", "guid": "c3f43961-8b7a-46fb-a22a-f086f328e97e:d1fb7b6a-9fa8-47ed-bacb-ffac6fad2588", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fa186e35-5c9e-4e47-868e-5042d1c64d9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.280.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.280.2025.2"}]}