{"guid": "ussr:d30aaf0a-da42-4f76-96d1-ee2762e3bf41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/2024 z 27. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. augusta 2024, sp. zn. IV. ÚS 252/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2024-08-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d30aaf0a-da42-4f76-96d1-ee2762e3bf41", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 252/2024-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovenskej republiky, zastúpenej\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/126/2022 zo 14. decembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/126/2022 zo 14. decembra 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/126/2022 zo 14. decembra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto nálezu.\nSťažovateľka navrhuje zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 252/2024-12 z 28. mája 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva na súdnu\n\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť účastníkov konania\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka ako žalovaná\nvystupovala v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I proti žalobcovi (fyzickej osobe)\no zaplatenie sumy 17 639,70 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom orgánu verejnej moci spočívajúcim v nevyplatení výťažku dražby podľa poradia\ndoručených príkazov na začatie exekúcie. Žalobca disponoval pohľadávkou, ktorú vymáhal\nv exekučnom konaní, súdny exekútor doručil príslušnému notárovi príkaz na začatie exekúcie.\nPodľa žalobcu notár nerešpektoval zásadu poradia a na jeho úkor uspokojil iných veriteľov, čo malo\nza následok, že nedošlo k úplnému uspokojeniu jeho pohľadávky.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 20C/58/2013-157 z 1. marca 2019 žalobu zamietol z dôvodu,\nže žalobca si svoju pohľadávku môže vymôcť v exekučnom konaní, ktoré nebolo právoplatne\nukončené, preto dosiaľ nie je možné si totožný nárok uplatňovať ako náhradu škody proti štátu.\nUzavrel, že ak žalobca nepreukáže nevymožiteľnosť pohľadávky, nie je daný základný predpoklad\nvzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existencia\nsamotnej škody.\n5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Co/11/2021 z 10. marca 2021\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že škoda vznikne\nv prípade, ak sa právo veriteľa na plnenie stane fakticky nevymáhateľným, k čomu poukázal\nna nálezy ústavného súdu vo veciach sp. zn. II. ÚS 165/2012, II. ÚS 17/2013, III. ÚS 361/2009,\nIII. ÚS 45/2008, resp. najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/184/2018. Za súčasného stavu nebolo možné\nvylúčiť, že pohľadávka žalobcu bude uspokojená v rámci exekúcie.\n6. Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktorého dôvodnosť vyvodzoval\nz nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), ako aj z existencie vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Tá bola podľa\nžalobcu založená na nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, ktorý mal byť\nsvojvoľný a nemal mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa jeho názoru konajúce súdy\nnesprávne stotožnili pohľadávku vymáhanú v exekúcii s pohľadávkou na náhradu škody, odvolací\nsúd poukazoval podľa jeho názoru na rozhodnutia, ktoré nemali súvis s prejednávanou vecou, nešlo\ntu o uplatňovanie si bezdôvodného obohatenia.\n7. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Podľa dovolacieho súdu žalobca v odvolacom konaní uplatnil prostriedok procesnej\nobrany (podanie z 27. mája 2020, ktorým odvolaciemu súdu oznámil, že došlo k zastaveniu\nexekučného konania), tento dôkaz nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože\nokresný súd dokazovanie vyhlásil za skončené na pojednávaní 6. februára 2019 a k zastaveniu\nexekúcie došlo až 18. decembra 2019. Skutkový stav zistený okresným súdom tak neobstál\nv odvolacom konaní, preto nebolo možné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a záver\nodvolacieho súdu, že žalobcovi ešte škoda nevznikla a vznikne až momentom, keď sa exekučne\nvymáhaná pohľadávka žalobcu stane nevymožiteľnou (bod 12 rozsudku), tiež nezodpovedal\nzmenenému skutkovému stavu, ku ktorého zmene došlo v priebehu odvolacieho konania. V konaní\n\n2\n\nteda došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorú dovolací súd považoval za skutočnosť,\npre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané\nv konaní postihnutom takou závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu kasačnej povahy podľa sťažovateľky zasahuje do jej\nzákladného práva na súdnu ochranu a základného práva na rovnosť účastníkov konania, pretože\ndovolací súd prekročil rozsah a obsah dovolania podaného žalobcom, ktorý v odôvodnení dovolania\nvôbec nenamieta, že by odvolací súd neprihliadal na zmenu skutkového stavu, resp. na jeho prípis\nz 27. mája 2020, rovnako nespomína ani zastavenie exekučného konania. Dovolací súd rozhodnutie\nodôvodnil zmenou v skutkovom stave, na ktorú žalobca ako dovolateľ neupozorňoval ani\nnáznakom. Žalobca iba všeobecne uviedol, že závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Podľa sťažovateľky napadnutým uznesením došlo k arbitrárnemu posúdeniu\nprípustnosti dovolania najvyšším súdom, a to extenzívnym až účelovým výkladom obsahu\ndovolania, keď v rozpore s § 431 ods. 2 CSP dovolací dôvod uplatnený žalobcom podľa § 420\npísm. f) CSP svojou vlastnou aktivitou vymedzil tak, že sa vzťahoval aj na žalobcom neuplatnený\nnedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v otázke ne/vysporiadania sa so zastavením\nexekučného konania. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 172/03 a II. ÚS 277/2021. Z podaní a argumentácie žalobcu v celom konaní pritom vyplýva,\nže zastavenie exekučného konania ani nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci,\npretože podľa jeho názoru pohľadávka vymáhaná v tomto konaní je odlišnou od pohľadávky\nvymáhanej v exekučnom konaní. Ani z obsahu podaného dovolania preto nebolo možné\nvyabstrahovať namietanie nezohľadnenia zastavenia exekučného konania.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n9. Najvyšší súd uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými dôvodmi prípustnosti, ktoré\noznačil dovolateľ v dovolaní a rozhodol v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu. V sťažnosti\nsťažovateľka vyjadruje svoj nesúhlas s rozhodnutím dovolacieho súdu, namietajúc jeho právne\nzávery. Podľa jeho názoru v rozhodnutí boli poskytnuté všetky odpovede k námietkam dovolateľa.\n10. Žalobca ako zúčastnená osoba nevyužil svoje právo vyjadriť sa k podanej ústavnej sťažnosti.\nRovnako sťažovateľka nevyužila svoje právo podať repliku k vyjadreniu najvyššieho súdu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\n\n3\n\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci samej.\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie jej základného práva na súdnu\nochranu a základného práva na rovnosť účastníkov konania napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu kasačnej povahy, pretože dovolací súd identifikoval existenciu takej vady zmätočnosti konania\npodľa § 420 písm. f) CSP, ktorú dovolateľ v dôvodoch podaného dovolania neuplatnil.\n13. Ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015,\nII. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019), podľa ktorej v zásade nepreskúmava zrušovacie\nrozhodnutia súdov, pretože konanie vo veci samej pokračuje naďalej. Len z výnimočných dôvodov,\nspočívajúcich buď v závažných pochybeniach súdov blížiacich sa k zmätočnosti, alebo z dôvodov,\nže kasačné rozhodnutie vytvorilo vo veci pevný hmotnoprávny základ rozhodovania pre súdy\nnižších stupňov, môže podrobiť aj kasačné rozhodnutie všeobecného súdu ústavnoprávnemu\nprieskumu a pristúpiť aj k jeho zrušeniu.\n14. Úlohou ústavného súdu je v zásade posúdiť, či je konanie pred všeobecným súdom spravodlivé\nako celok (pozri tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Komanický proti\nSlovenskej republike zo 4. 6. 2002, č. 32106/96, bod 47). To je spravidla možné až po jeho\ndefinitívnom skončení. Povinnosť chrániť základné práva totiž majú aj všeobecné súdy\na až v prípade, keď v tejto úlohe zlyhajú ako celok, môže do ich činnosti zasiahnuť ústavný súd\n(IV. ÚS 79/2020, IV. ÚS 357/2021). Ústavný súd preto zdržanlivo pristupuje k prieskumu\nzrušujúcich rozhodnutí vyšších súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania\npred všeobecnými súdmi (II. ÚS 562/2018, II. ÚS 406/2018, III. ÚS 481/2017). Takýto prieskum\npripúšťa len veľmi výnimočne, a to v situácii, keď by namietané pochybenie zaťažilo celý ďalší\nproces zásadnou vadou, ktorá by už nebola reparovateľná v ďalšom konaní (III. ÚS 46/2013,\nI. ÚS 227/2018).\n15. Ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilnú judikatúru, v zmysle ktorej otázka posúdenia, či sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07,\nIV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je\nvnímaná ústavným súdom primárne ako otázka interpretácie (obyčajného) zákona a v tomto smere\nsa najvyššiemu súdu ponecháva značná autonómia s tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe\nnemôže viesť k záveru o porušení práva sťažovateľa, samozrejme, za predpokladu, že ide o riešenie\nústavne udržateľné.\n16. V tomto prípade ústavný súd preskúmal, ako sa najvyšší súd vysporiadal s obsahom podaného\ndovolania v napadnutom uznesení, v ktorom vyslovil jeho prípustnosť aj dôvodnosť, čo viedlo\nk zrušeniu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, teda k prelomeniu právoplatnosti meritórneho\nrozhodnutia o veci samej. Išlo o posúdenie, či sa dovolací súd nedopustil závažného pochybenia\nblížiaceho sa k zmätočnosti jeho rozhodnutia v otázke prípustnosti a dôvodnosti dovolania.\n17. Uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP je spojené s povinnosťou vymedziť\nho spôsobom predpokladaným v § 431 ods. 2 CSP, teda v uvedení, v čom spočíva táto vada.\nVzhľadom na námietky sťažovateľky spočívajúce v tvrdenom excese najvyššieho súdu pri posúdení\n\n4\n\nobsahu dovolania sa ústavný súd oboznámil s obsahom dovolania, ktoré konfrontoval\ns odôvodnením napadnutého uznesenia.\n18. V časti dovolania vymedzujúcej vadu zmätočnosti dovolateľ uvádza: „... ak raz žalobcovi\nvznikla škoda vo forme ušlého zisku k určitému dňu (27.06.2012) a v určitej výške (žalovaná istina),\nkeďže jeho v exekúcii vymáhaná pohľadávka nebola uspokojená, hoci pri riadnom chode vecí\na zákonnom postupe intervenienta pri rozvrhu výťažku by uspokojená bola v rozsahu 100%, potom\njeho nárok na náhradu škody, ako celkom nový právny nárok, nemôže byť ani závislý a ani\npodmienený zastavením alebo pokračovaním exekučného konania, v rámci ktorého bola žalobcovi\nškoda spôsobená. Obsah bodov 48. a 49. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom\njednoznačne ilustruje, že súd prakticky stotožňuje žalobcovu pohľadávku, vymáhanú v exekúcii,\ns nárokom na náhradu škody, čo je absolútne nesprávne, keďže sa jedná o dva samostatné nároky.\nPrečo by mal žalobca preukazovať nevymožiteľnosť svojej pohľadávky (viď bod 48), niekedy\nv budúcnosti, keď jeho pohľadávka mala byť pri riadnom chode vecí už dňa 27.06.2012 uspokojená\nv rozsahu 100%?“ (posledný odsek na s. 2 dovolania žalobcu). Ďalej žalobca na s. 3 pokračuje:\n„Tieto závery odvolacieho súdu, prakticky totožné so závermi súdu prvej inštancie, sú pre žalobcu\nnepochopiteľné, pretože opakovane sa vyjadruje, že mu žiadny nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia v dôsledku nezákonného postupu intervenienta nevznikol. Napokon preto ani obidva\nsúdy nezmieňujú, voči komu by si mal žalobca uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nlen dookola poukazujú na v danom prípade nepoužiteľnú judikatúru. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je podľa názoru žalobcu vecne nesprávne, nezákonné, ktoré nie je riadne, v súlade\ns ust. CSP, odôvodnené, keď jeho závery sú svojvoľné, ničím neodôvodnené, nemajú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a ani v príslušnej relevantnej právnej úprave či judikatúre. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu je v tomto smere rovnaké, keďže odvolací súd sa prakticky celkom stotožnil\ns odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.“\n19. Ako z citovaného textu dovolania vyplýva, dovolateľ zotrval na názore, že nárok ním\nuplatňovaný v exekučnom konaní a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený\nv súdnom konaní sú dva samostatné nároky, z čoho vyplýva, že pre neho nebolo podstatné, že\nvôbec došlo k zastaveniu exekučného konania. Existenciu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f)\nCSP tak dovolateľ odvodzoval všeobecne od svojvoľných, neodôvodnených a nezákonných\nzáverov oboch konajúcich súdov, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, žiadne konkrétne\nchyby dokazovania však v dovolaní odvolaciemu súdu nevyčítal.\n20. Najvyšší súd založil svoj záver o prípustnosti a dôvodnosti podaného dovolania pre existenciu\nvady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP na zistení, že odvolací súd nezohľadnil zmenu\nskutkového stavu, ku ktorej došlo až v odvolacom konaní, spočívajúcu v zastavení exekučného\nkonania. Ústavný súd musí konštatovať, že takúto vadu v skutkovom stave, na ktorom bolo\nzaložené rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolateľ v podanom dovolaní nenamietal. Konkrétne\ndovolateľom vymedzené dôvody zmätočnosti sa odlišujú od toho, čo za prípustný a dôvodný\ndovolací dôvod považoval najvyšší súd. Ak dovolací súd identifikoval ako vadu zmätočnosti\nnezohľadnenie zmeny skutkového stavu spočívajúceho v zastavení exekučného konania, z vecného\nhľadiska môže ísť aj o správny záver (čo ale ústavný súd aktuálne nevyhodnocuje), avšak samotné\n\n5\n\nidentifikovanie tejto okolnosti najvyšším súdom namiesto dovolateľa je nahradzovaním jeho\ndovolacej argumentácie a rozširovaním dovolacích dôvodov nad rámec podaného dovolania.\n21. Podľa § 440 CSP dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Tento postup súvisí\ns dôsledným zachovávaním dispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej\nzodpovednosti strán za ochranu svojich práv. Odstraňovanie nedostatkov rozhodnutia a konania\njemu predchádzajúceho prostredníctvom opravných prostriedkov je v dispozícii strán konania.\nDovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, pri dôvode\npodľa § 420 písm. f) skúma, či tu existuje uplatnený dôvod tak, ako bol vymedzený, nemôže\nskúmať splnenie inej zložky práva na spravodlivý proces ako tej, ktorá bola uplatnená (ŠTEVČEK,\nM., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M.\na kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 1618.).\n22. Spôsob výkladu § 440 CSP súvisí aj s tým, že v dovolacom konaní dochádza k preskúmavaniu\nuž právoplatných rozhodnutí odvolacích súdov, teda je spôsobilé zasiahnuť do ukončeného konania,\na tým narušiť právnu istotu strán sporu, a preto je žiaduce, aby v prípade splnenia podmienok\ndovolacieho konania bola jeho prípustnosť a aj dôvodnosť posudzovaná podľa argumentácie\ndovolateľa obligatórne zastúpeného advokátom. V zmysle dispozičnej zásady je plne v dispozícii\ndovolateľa nielen označenie dovolacích dôvodov, ale aj ich obsahové vymedzenie. V tomto\nkontexte nie je žiaduce nahrádzať argumentáciu dovolateľa, resp. dopĺňať vecné dôvody, ktoré\nz podaného dovolania nevyplývajú, čo je potrebné odlíšiť od postupu pristupovať k obsahu\ndovolania materiálnym spôsobom (IV. ÚS 219/2024).\n23. Možno teda uzavrieť, že rozhodnutím o prípustnosti a dôvodnosti podaného dovolania\nna základe vecného dôvodu, ktorý dovolateľ neoznačil, najvyšší súd neoprávnene nahradil vecnú\nargumentáciu dovolateľa, ktorú následne subsumoval pod dovolateľom označený dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd nepostupoval v súlade so zákonom ustanovenou\npovinnosťou byť viazaný dovolacími dôvodmi, čím porušil princíp právnej istoty vo vzťahu\nk druhej strane konania, teda sťažovateľke, čím porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jej základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\n(výrok 1). V nadväznosti na výrok o porušení práv sťažovateľky ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok 2).\n24. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nje viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n25. Po vrátení veci bude úlohou najvyššieho súdu opätovne sa zaoberať dovolaním žalobcu, majúc\nna zreteli viazanosť dovolacími dôvodmi dovolacím súdom v zmysle § 440 CSP, ako aj právny\nnázor ústavného súdu k spôsobu výkladu tohto procesného ustanovenia.\n\n6\n\nV.\nTrovy konania\n26. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Trovy konania si sťažovateľka neuplatnila,\npreto o nich ústavný súd nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2024\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dovolanie-prípustnosť", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "právna istota"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/126/2022", "guid": "ee4c02a5-0195-44a7-901f-ca1b67fd9647:a74eed13-d491-47e9-b9cf-c447cdac4d58", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cf4d3fd4-56a2-4ad3-a1f8-b1780d2ce3d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.219.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 219/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 219/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.219.2024.1"}, {"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "ussr:d8f7f0cb-c2ed-4ab2-8773-d72fd1e2ff7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.357.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 357/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 357/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.357.2021.1"}, {"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:e0b2cd30-2329-4892-bb98-25f5721dfc6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 443/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 443/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2019.1"}, {"guid": "ussr:9c5b8c3f-8e7a-4529-9448-1320da4cc392", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1"}, {"guid": "ussr:33b81d67-340c-4b34-b3eb-ad399a0324e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.449.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.449.2018.1"}, {"guid": "ussr:133406a1-02a8-4678-9d95-4a718ce38ebd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.406.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 406/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 406/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.406.2018.1"}, {"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "ussr:faea46bb-16ed-42fb-9e5d-29415e4a9439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:08076a56-2f65-412a-a8d2-f987adad21c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.481.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.481.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:3d25d990-4431-471a-84df-42433e71a0c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.439.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.439.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "ussr:6b1a87c5-4a90-47fc-b4e1-01f38519ca9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b1a87c5-4a90-47fc-b4e1-01f38519ca9e"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ee4c02a5-0195-44a7-901f-ca1b67fd9647:a74eed13-d491-47e9-b9cf-c447cdac4d58", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1113229748.2", "spisova_znacka": "4Cdo/126/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2022 z 14. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1113229748.2"}, {"guid": "17ff8e01-28d9-4f14-9a5b-83dfdedda79c:ffb1e1e0-ecc6-43a0-8ce0-2eadb18f6d1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7211208395.3", "spisova_znacka": "6Cdo/184/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2018 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7211208395.3"}, {"guid": "598a0153-7ed7-4875-a250-faa1ec6805a6:0dbfe96a-f54f-4ed3-84e6-9b74b5ada7d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/11/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/11/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/598a0153-7ed7-4875-a250-faa1ec6805a6:0dbfe96a-f54f-4ed3-84e6-9b74b5ada7d9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e1bb3dca-98cc-4574-9671-68925ec432bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.225.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2026 z 1. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.225.2026.1"}, {"guid": "8f6162ce-3893-4081-abff-c855d11b0d21:e1a95488-db0a-4798-8720-243c39fc7a4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1113229748.3", "spisova_znacka": "4Cdo/147/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/147/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1113229748.3"}]}