{"guid": "ussr:52f38e77-bd5a-4b83-9d6d-0df4c2c6c780", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2024 z 18. 3. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2024, sp. zn. IV. ÚS 20/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2024-03-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52f38e77-bd5a-4b83-9d6d-0df4c2c6c780", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 20/2024-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky MOD invest, s.r.o., Útulná 15, Rožňava,\nzastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti druhému\nvýroku uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/47/2022 z 19. októbra\n2023 o náhrade trov dovolacieho konania takto\nrozhodol:\n1. Druhým výrokom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/47/2022\nz 19. októbra 2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Druhý výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/47/2022\nz 19. októbra 2023 z r u š u j e a v e c v r a c i a v rozsahu zrušenia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n959,24 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. decembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia v časti náhrady trov dovolacieho konania.\n\nSťažovateľka navrhuje zrušiť druhý výrok napadnutého uznesenia a vec vrátiť súdu na ďalšie\nkonanie a priznať jej náhradu trov konania.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 20/2024-13 z 23. januára 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na Okresnom súde Revúca\ndomáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 40 599,73 eur s príslušenstvom z titulu uznania\nzáväzku. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6Cb/2/2020 z 5. októbra 2021 bolo rozhodnuté,\nže žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľke sumu 40 599,73 eur s príslušenstvom, ako aj náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n4. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej\nBystrici rozsudkom sp. zn. 43Cob/37/2021 z 23. júna 2021 rozhodol tak, že v druhej a tretej\nvýrokovej vete rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Po vrátení veci okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 6Cb/2/2020-383 z 5. októbra 2021\no uložení povinnosti žalovanému zaplatiť sťažovateľke sumu 40 599,76 eur s príslušenstvom,\nako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n6. Na základe odvolania žalovaného krajský súd rozsudkom č. k. 43Cob/3/2022-441 zo 17. marca\n2022 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v prvej výrokovej vete zmenil tak, že žalovaný\nje povinný zaplatiť sťažovateľke sumu 31 706,56 eur s príslušenstvom a sťažovateľke priznal nárok\nna náhradu trov konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) v rozsahu 56 %.\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n1Obdo/47/2022 z 19. októbra 2023 dovolanie žalovaného odmietol a sťažovateľke náhradu trov\nkonania nepriznal.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd na vec nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) upravujúce náhradu trov konania, pretože v zmysle § 262\nods. 1 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým\nsa konanie končí. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy konania nevznikli,\nje v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo\ntak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 14/2018\nz 28. februára 2018 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 72/2018). Na predmetné rozhodnutie odkazuje aj porušovateľ\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z právnej vety je podľa sťažovateľky zrejmé,\nže nepriznanie náhrady trov konania v súlade s čl. 17 základných princípov CSP je v súlade\ns právnym poriadkom za predpokladu, ak v konaní žiadne trovy nevznikli. Vo veci sťažovateľky\nvšak najvyšší súd sám v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že sťažovateľke vzniklo právo\nna náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému ako neúspešnej strane, ale z dôvodu,\nže náhradu trov konania nežiadala priznať, neboli jej priznané.\n9. Sťažovateľka uvádza, že jej v dovolacom konaní vznikli náklady spojené s dovolaním\nžalovaného, z tohto dôvodu jej v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky vznikol nárok\n2\n\nna ich priznanie bez ohľadu na to, či o ich priznanie žiadala vo svojom vyjadrení, a preto aplikáciu\nčl. 17 CSP nepovažuje v predmetnom prípade za adekvátnu.\n10. Napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania považuje sťažovateľka\nz dôvodu nerešpektovania príslušných ustanovení o trovách konania za arbitrárne.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n11. Najvyšší súd k sťažnosti uviedol, že výrok II napadnutého rozhodnutia považuje za riadne\nzdôvodnený v bode 69. Najvyšší súd tiež argumentoval, že sťažovateľka bola v dovolacom konaní\ndovolateľa (žalovaného) zastúpená advokátom a k podanému dovolaniu sa včas vyjadrila,\npovažovala ho za dovolanie nedôvodné a žiadala ho odmietnuť, no neuplatnila si náhradu trov\ndovolacieho konania.\n12. Najvyšší súd s poukazom na § 438 ods. 1 CSP a § 160 CSP, ktorý upravuje všeobecnú\npoučovaciu povinnosť, uviedol, že nemal poučovaciu povinnosť a ani povinnosť vyzývať právneho\nzástupcu sťažovateľky, či si uplatňuje alebo neuplatňuje v prípade úspechu trovy dovolacieho\nkonania, keďže advokát je osobou znalou práva a pokiaľ sa vyjadroval v mene klienta, bol povinný\nuplatniť všetky procesné postupy súvisiace s ochranou práv klienta, teda vyjadriť sa k dovolaniu\n(k vecnej a právnej stránke), ako aj uviesť, či si uplatňuje v prípade úspechu trovy dovolacieho\nkonania. Nie je možné, aby dovolací súd nahrádzal úkony advokáta.\n13. Z uvedených dôvodov najvyšší súd zastáva názor, že ústavnou sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie je zákonné, riadne zdôvodnené v napadnutej časti, ústavná sťažnosť je nedôvodná,\njej cieľom je opomenutie povinností advokáta prenášať na súd.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Zúčastnená osoba, ktorou je\n, uviedla, že najvyšší súd nepriznal nárok na náhradu\ntrov konania sťažovateľke dôvodne, pretože sťažovateľka si takýto nárok v dovolacom konaní\nneuplatnila. Aj v prípade riadneho uplatnenia nároku na náhradu trov konania, existujú v danej veci\nskutkové okolnosti, ktoré zdôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania z tzv. dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, keďže zúčastnená osoba je osobou, ktorej majetkové pomery\nodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n15. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla, že s tvrdením najvyššieho súdu o tom, že ústavná\nsťažnosť je nedôvodná preto, lebo bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý je osobou znalou\npráva a je mu zrejmé, že súčasťou rozhodovania dovolacieho súdu je aj rozhodovanie o trovách\nprávneho zastúpenia, t. j. dovolací súd nenahrádza úkony advokáta, ktorý opomenul svoju\npovinnosť uplatniť si všetky trovy konania vrátane trov dovolacieho konania, ktoré klientovi\nv súvislosti s dovolacím konaním vznikli, sa nestotožňuje.\n\n3\n\n16. Sťažovateľka poukazuje na to, že dôvodom podania ústavnej sťažnosti nebolo nesplnenie\npoučovacej povinnosti v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) CSP zo strany porušovateľa, ale mylná\ninterpretácia § 262 ods. 1 CSP.\n17. Poukazujúc na názory právnej teórie sťažovateľka zastáva názor, že sa nemožno stotožniť\ns názorom najvyššieho súdu, ktorý sťažovateľke ako úspešnej strane v konaní nepriznal náhradu\ntrov dovolacieho konania len z dôvodu, že ich explicitne nežiadala priznať. Predmetné je v rozpore\ns § 262 ods. 1 CSP, teda zakladá zásah do práva na spravodlivý proces a činí napadnuté rozhodnutie\narbitrárnym.\n18. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov.\nPorazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane, v danom\nprípade sťažovateľke. Oslobodenie zúčastnenej osoby od súdnych poplatkov okresným súdom\nešte neznamená, že by z toho dôvodu nemala ako neúspešná strana v konaní povinnosť hradiť\núčelne vynaložené trovy konania sťažovateľky.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je založená na jej tvrdení o nezákonnosti\na svojvoľnosti napadnutého druhého výroku uznesenia najvyššieho súdu, ktorým rozhodol,\nže sťažovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Sťažovateľka predovšetkým\nnamieta, že najvyšší súd nesprávne interpretoval a aplikoval § 262 ods. 1 CSP, pokiaľ jej z dôvodu\nneuplatnenia náhrady trov konania žiadne trovy konania nepriznal napriek tomu, že bola\nv dovolacom konaní úspešná a k dovolaniu žalovaného sa riadne vyjadrila. Najvyšší súd\nkonštatoval (bod 69 napadnutého rozhodnutia), že sťažovateľke trovy konania vznikli, no nežiadala\nich priznať, a preto jej, poukazujúc na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúci procesnú\nekonómiu konania, náhradu trov konania nepriznal.\n20. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína,\nže rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania ako o integrálnej súčasti súdneho konania\nje zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania ide vždy o aplikáciu\npodústavného práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava\niba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu\nspravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka\nkonania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania\nby mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(I. ÚS 40/2012, I. ÚS 630/2017).\n21. Spornou právnou otázkou v právnej veci sťažovateľky je otázka rozhodovania o náhrade trov\nkonania, ktoré preukázateľne vznikli, ale sťažovateľka riadne zastúpená v dovolacom konaní\nadvokátom si tieto explicitne neuplatnila, a preto jej najvyšším súdom priznané neboli.\n\n4\n\n22. Súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí (§ 262 ods. 1 CSP), keďže rozhodnutie o trovách konania je súčasťou súdneho procesu. Právo\nna náhradu trov konania teda vzniká zo zákona a nemožno ho oprávnenej strane nepriznať len preto,\nlebo si ho neuplatnila. Ani nečinnosť strany pri uplatnení nároku na náhradu trov konania nemožno\nbez ďalšieho považovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania ani za nahradzovanie úkonov\nadvokáta súdom.\n23. Predmetný právny záver podporuje aj judikatúra ústavného súdu, napr. nález sp. zn.\nII. ÚS 615/2021 z 20. decembra 2022, v ktorom ústavný súd konštatoval, že právo na náhradu trov\nkonania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť, napr. aj preto, lebo si ho neuplatnila. Strana\nsporového konania legitímne očakáva, že v prípade úspechu v konaní jej budú prostriedky\nvynaložené na súdny spor nahradené. V prípade nečinnosti strán tak súd prizná náhradu trov,\nktoré vyplývajú zo súdneho spisu. S uvedeným záverom sa ústavný súd stotožňuje.\n24. Pokiaľ najvyšší súd svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podoprel odkazom\nna uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018 (judikát R 72/2018\nuverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 8/2018), z právnej vety predmetného judikátu vyplýva (ako napokon namietala aj sťažovateľka),\nže nepriznanie náhrady trov konania je v súlade s procesnou ekonómiou, pokiaľ trovy konania\noprávnenej strane nevznikli, čo však nie je prípad sťažovateľky, ktorej trovy dovolacieho konania\npreukázateľne vznikli, čo konštatoval sám najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí,\na preto predmetný judikát je v právnej veci sťažovateľky neaplikovateľný.\n25. Vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti najvyšší súd argumentoval neexistenciou poučovacej\npovinnosti, resp. neexistenciou povinnosti sťažovateľku ako úspešnú stranu vyzývať, či si uplatňuje\nalebo neuplatňuje trovy dovolacieho konania. Ústavný súd dodáva, že otázka poučovacej povinnosti\nnebola predmetom ústavnej sťažnosti a jej riešenie by bolo vzhľadom na predchádzajúce právne\nzávery irelevantné.\n26. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že postup všeobecného súdu, ktorý napriek\npreukázateľne vzniknutým trovám konania vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu oprávnenej strane\ntieto neprizná len s odôvodnením, že si náhradu trov konania neuplatnila (nežiadala), možno\npovažovať za postup v rozpore s § 262 ods. 1 CSP, a teda za extrémne vybočenie z procesných\npravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách konania, ktoré predstavuje porušenie základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1).\nV.\nZrušenie napadnutého výroku uznesenia\n27. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n5\n\n28. Pretože ústavný súd rozhodol, že druhým výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nbolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme\nefektívnej ochrany práv sťažovateľky aj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\nPo vrátení veci najvyššiemu súdu bude jeho povinnosťou znovu rozhodnúť o náhrade trov\ndovolacieho konania s prihliadnutím na všetky relevantné podania strán v predmetnom konaní.\nVI.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 799,36 eur, čo po zvýšení o daň z pridanej hodnoty (zástupca\nsťažovateľky je uvedený v zozname platcov tejto dane dostupnom na stránke\n˂www.financnasprava.sk˃) predstavuje sumu 959,24 eur.\n30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je vo výške 208,67 eur\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je vo výške 12,52 eur, základná sadzba odmeny\nza úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je vo výške 343,25 eur a hodnota režijného\npaušálu je vo výške 13,73 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti\nústavnému súdu) a jeden úkon uskutočnený v roku 2024 (vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu\na zúčastnenej osoby).\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2024\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "trovy konania-náklady konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dovolanie-dovolacie konanie", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Obdo/47/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b0f1e4d-2e0f-4f64-8b23-9aa2acc1d965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 615/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 615/2021 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1"}, {"guid": "ussr:0e2d4639-6c27-401a-bf27-37131719885b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "ba268249-32d9-48c5-a896-68d720df5041:ef710f28-6e7a-4d10-b6a9-0d942a09908b", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/2/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6Cb/2/2020 z 5. 3. 2020", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2020-03-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ba268249-32d9-48c5-a896-68d720df5041:ef710f28-6e7a-4d10-b6a9-0d942a09908b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:865f619f-8abb-48e6-a01d-e9a17ae7be61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 310/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 310/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2"}, {"guid": "ussr:9b353a90-1532-4ab5-baf1-60b2b1cfa89b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.413.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.413.2026.2"}, {"guid": "ussr:d41353f5-406f-4a76-aef2-9e1966b34112", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.716.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 716/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 716/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.716.2025.1"}, {"guid": "6252ba24-5d3e-42fa-9d8e-8de980715020:2d0cf485-bddb-4fa1-9367-a198eb5ff6fe", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7820201743.2", "spisova_znacka": "2Co/62/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/62/2025 z 25. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7820201743.2"}, {"guid": "e4699370-9681-4fd8-9f18-b10ce2bf0c14:605028be-de65-4119-8667-f80cbc7d7973", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7822201241.1", "spisova_znacka": "8Co/55/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/55/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7822201241.1"}, {"guid": "3c8abea9-4a28-4203-8864-37e56834787f:66730e4c-c8a5-4229-a21a-bd39768de472", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5118204108.1", "spisova_znacka": "11Co/59/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/59/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5118204108.1"}]}