{"guid": "ussr:2d924d99-74b7-477f-9c6f-b08f5334b5db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2024 z 28. 5. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. mája 2024, sp. zn. IV. ÚS 196/2024, ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d924d99-74b7-477f-9c6f-b08f5334b5db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 196/2024-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n, maloletej\n,\n,\n, a maloletého\n,\n,\n, zastúpených Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o.,\nPoľnohospodárska 10, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. B3-37P/118/2019 (konanie vedené pôvodne Okresným súdom Bratislava III\npod sp. zn. 37P/118/2019) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. B3-37P/118/2019\n(pôvodne Okresného súdu Bratislava III) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-37P/118/2019 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Maloletým sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 2 000 eur,\nktoré j e im Mestský súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Sťažovateľke p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré j e jej\nMestský súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Mestský súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania\nv sume 841,39 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia označení v záhlaví tohto nálezu sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n6. decembra 2023 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy postupom mestského\nsúdu v napadnutom konaní označenom v záhlaví tohto nálezu (napadnuté konanie pôvodne vedené\nokresným súdom). Sťažovatelia navrhujú uloženie príkazu mestskému súdu konať v napadnutom\nkonaní bez zbytočných prieťahov, ako aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n68 000 eur pre sťažovateľku, v sume 102 000 eur pre maloletú sťažovateľku a v sume 102 000 eur\npre maloletého sťažovateľa, ako aj náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených, ako aj vlastných zistení ústavného súdu\nz vyžiadaného spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie ústavný súd zistil, že návrh na úpravu\npráv a povinností k maloletým deťom do rozvodu bol na Okresnom súde Bratislava II podaný\n11. februára 2019 otcom maloletých detí a vedený pod sp. zn. 11P/26/2019. V návrhu otec\npožadoval zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a súčasne úpravu výživného\na styku.\n3. Z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti podanej sťažovateľkou – matkou maloletých detí\n19. marca 2019 bol spis predložený 3. mája 2019 okresnému súdu a bola mu pridelená sp. zn.\n37P/118/2019. Otec navrhol 8. novembra 2019 zmenu petitu, ktorou požadoval, aby maloleté deti\nboli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aby bol nad výchovou maloletých\ndetí uložený dohľad po dobu jedného roka. Napadnuté konanie nebolo v čase meritórneho\nprejednania ústavnej sťažnosti skončené.\n4. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 196/2024 zo 16. apríla 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n5. Samotnú skutočnosť, že konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom sa vedie\nuž štyri roky a desať mesiacov, považujú sťažovatelia za katastrofálnu aplikáciu ústavných zásad\nna prejednanie veci bez prieťahov a v primeranej lehote. Ide o konanie týkajúce sa maloletých,\nv ktorom majú súdy postupovať so zvýšenou pozornosťou a rýchlosťou.\n6. Sťažovateľka zdôrazňuje, že 31. marca 2022 podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia,\nktorým sa domáhala, aby jej súd umožnil stretávanie s maloletým sťažovateľom, keďže otec jej styk\nneumožňuje. Vo veci bolo vydané neodkladné opatrenie 25. apríla 2022, proti ktorému podal otec\n7. júna 2022 odvolanie, pričom do dňa podania ústavnej sťažnosti vec nebola predložená\n\n2\n\nna rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu. Táto viac ako rok trvajúca nečinnosť spôsobená\npredovšetkým okresným súdom je zarážajúca. Iné rozhodnutia vydané v napadnutom konaní,\nako napríklad rozhodnutie vo veci uloženia povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu,\nboli predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu, aj keď s viac ako ročným meškaním.\n7. Neefektívny postup vo veci konajúceho súdu a absencia konečného rozhodnutia spôsobili,\nže medzi účastníkmi došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov a rozvetveniu súdnych konaní.\nSťažovateľka a maloletá sťažovateľka v dôsledku psychického teroru otca a nečinnosti súdu museli\nzmeniť bývanie a maloletá sťažovateľka aj školu. Obe maloleté deti pritom trpia Aspergerovým\nsyndrómom, poruchou pozornosti a posttraumatickým stresovým syndrómom.\n8. Vo veci konajúci súd svojou nečinnosťou a nekoncentrovanou činnosťou priamo spôsobuje\nnegatívne následky v životoch sťažovateľov, keďže právna neistota a jej procesné zneužívanie\nzo strany otca spôsobujú, že vzťahy súrodencov, ako aj matky a syna sú extrémne negatívne\nzaťažené. Otec pritom viac ako rok aktívne bráni v styku matky so synom.\n9. Podľa sťažovateľov prejednávaná vec je do určitej miery skutkovo zložitejšia. Poukazujú pritom\nna dokazovanie a rozsiahlosť spisového materiálu.\n10. V kontexte namietaného porušenia čl. 19 ods. 2 ústavy poukazujú sťažovatelia na judikatúru\nústavného súdu, podľa ktorej je pre vyslovenie citovaného základného práva potrebné preukázanie\ntoho, že v dôsledku nedostatku existencie meritórneho rozhodnutia sa zhoršuje postavenie\ndotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, resp. obnova vzťahu dotknutého rodiča s dieťaťom\nsú plynutím času podstatne zhoršené.\n11. S prihliadnutím na dĺžku prieťahov, ktoré predstavujú vo vzťahu k neodkladnému opatreniu\nobdobie dlhšie ako jedného roka, čo má priamy negatívny dopad na nerealizáciu styku medzi\nsťažovateľkou a maloletým sťažovateľom a devastáciu rodinného života a vzájomných vzťahov,\nsi sťažovatelia uplatňujú požadovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia. Pri výpočte\nsumy primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia vychádzali z mesačného platu sudkyne,\nktorý poskytuje spoľahlivý a dostatočný podklad na určenie nemajetkovej ujmy osobám,\nvoči ktorým nevykonávala svoju funkciu riadne. Vo vzťahu k maloletým sťažovateľom, ktorí\nznášajú negatívne následky intenzívnejšie, je suma znásobená.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n12. V reakcii na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka mestského\nsúdu, ktorá v prípise sp. zn. 1Spr/29/2024 z 20. mája 2024 pripustila jej čiastočnú dôvodnosť.\nNa podklade vo veci uskutočnených procesných úkonov, do ktorých obdobia vykonávania spadá\naj obdobie núdzového stavu vyhláseného z dôvodu pandémie COVID-19, akcentovala, že súdy boli\nusmernené vo vymedzenom období obmedzovať prístup verejnosti vrátane nevykonávania\npojednávaní.\n13. K argumentácii sťažovateľky týkajúcej sa nepredloženia odvolania odvolaciemu súdu\npredsedníčka mestského súdu zdôraznila, že z dôvodu implementácie súdnej mapy nebol novej\nzákonnej sudkyni v relevantnom čase predložený spis, a preto nemohla mať vedomosť o tom,\nže odvolanie z roku 2022 nebolo predložené odvolaciemu súdu. Po zistení uvedeného nedostatku\n3\n\nvyššia súdna úradníčka prípisom z 30. októbra 2023 predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu\nodvolanie otca, ktoré podal proti uzneseniu okresného súdu z 25. apríla 2022 v spojení s opravným\nuznesením z 15. júna 2022. Uznesením z 20. decembra 2023 odvolací súd napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol mestskému súdu vrátený\n8. januára 2024, ktorý následne vo veci rozhodol 11. marca 2024, ktorým návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia z 31. marca 2022 zamietol.\n14. Podľa predsedníčky mestského súdu okresný súd nekonal vo veci plynulo v časti podaného\nopravného prostriedku otca proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia, a to v období\nod 7. júna 2022, keď bolo podané odvolanie, až do 30. októbra 2023, keď bol spis predložený\nodvolaciemu súdu na rozhodnutie.\n15. S prihliadnutím na uvedené je predsedníčka mestského súdu toho názoru, že v súčasnosti\nmestský súd koná. Poukazuje zároveň na veľké množstvo podaných návrhov na nariadenie\nneodkladných opatrení v prejednávanej veci, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť. Po faktickej\nstránke ide s prihliadnutím na obsiahlosť dokazovania o zložitejšiu vec.\n16. Prílohou stanoviska predsedníčky mestského súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá\nv stručnosti uviedla procesné úkony uskutočnené vo veci po prechode veci na mestský súd, pričom\nv konkrétnostiach akcentovala vysoký počet jej pridelených vecí, ktorý nastal z dôvodu\nnerovnomerného prerozdelenia spisov na podklade zmeny v rozvrhu práce. Zároveň zdôraznila\ndočasnú absenciu asistencie zo strany zamestnancov mestského súdu, a to administratívnej\npracovníčky, ako aj vyššieho súdneho úradníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva názor,\nže ústavná sťažnosť je nedôvodná.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podania mestského súdu\na obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľov, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce z predmetného\nspisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie (prehľad procesných úkonov vykonaných vo veci\nje obsahom uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti zo 16. apríla 2024), dospel k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n18. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom mestského súdu a jeho\nprávneho predchodcu okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj základného práva na ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy.\n\n4\n\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote:\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n20. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto\ntroch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k obsahovo totožnému právu na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02).\nPrávna a faktická zložitosť veci:\n21. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že rozhodovanie\no úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nemožno považovať za vec\nprávne zložitú, keďže prameňom práva pre rozhodnutie v danej veci je predovšetkým\nzákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorý je bežne v súdnej praxi aplikovaný.\n22. Z hľadiska skutkovej zložitosti prejednávanej veci možno s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti konštatovať, že vec patrí medzi skutkovo zložitejšie, keďže ide o prípad, v ktorom\núčastníci konania predostreli svoje rozdielne požiadavky týkajúce sa úpravy svojich práv\nako rodičov k maloletým deťom. O skutkovej zložitosti prejednávanej veci svedčia aj skutočnosti\nvyplývajúce zo súdneho spisu týkajúce sa existencie až antagonického vzťahu medzi rodičmi\nmaloletých detí vyúsťujúceho do fyzických stretov, ktoré viedli k podaniu niekoľkých trestných\noznámení a nariadeniu neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze sťažovateľky priblížiť\nsa k otcovi maloletých detí (uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-21C/36/2023\nz 15. júna 2023). Okrem toho mestský súd súbežne koná vo viacerých veciach týkajúcich sa tých\nistých účastníkov, a to vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom a rozvodu\nmanželov.\n23. Osobitne v prípadoch existencie rozdielnych názorových postojov rodičov maloletých detí,\nako to bolo aj v tomto prejednávanom prípade, nadobúda dôležitosť transparentné, stabilné a jasné\nusporiadanie právnych pomerov k deťom, ktoré je z hľadiska budovania citových väzieb medzi\ndeťmi a rodičmi predpokladom na vývoj normálnych prirodzených vzťahov, ale i predpokladom\n\n5\n\nna zdravý vývoj samotného dieťaťa. Okolnosti uvádzané v predchádzajúcom bode tohto nálezu\npodľa názoru ústavného súdu vedú k objektívnemu záveru o tom, že prejednávaná vec je fakticky\nzložitejšia.\n24. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte ústavný súd\npoukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy\nmedzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu\nstarostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie\no otázke predloženej súdu ešte pred samotným rozhodnutím príslušným súdom“ (k tomu pozri\nrozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987,\n§ 85). V rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov\nv predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému\nčl. 48 ods. 2 ústavy (resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru), ktorého účelom je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu\nprebieha súdne konanie (m. m. II. ÚS 66/02, II. ÚS 80/2010).\n25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tomto prípade osobitne pri svojom rozhodovaní\nzohľadnil predmet a účel tohto konania, ako aj povahu a rozsah ujmy, ktorá na vzájomných\nvzťahoch medzi rodičmi a deťmi vzniká v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní o úprave\nprávnych pomerov rodičov k maloletým deťom.\nSprávanie účastníka konania:\n26. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov napadnutého konania.\nÚstavný súd vo vzťahu k maloletým sťažovateľom konštatuje, že títo svojím správaním neprispeli\nk predĺženiu napadnutého konania. V kontexte skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie\nsprávania sťažovateľky v napadnutom konaní na zistenie toho, či sťažovateľka prispela k predĺženiu\nnapadnutého konania, ústavný súd zdôrazňuje, že na rozhodnutie vo veci existencie zbytočných\nprieťahov môžu mať zásadný vplyv aj okolnosti determinujúce postup v inom (súvisiacom) konaní\n(m. m. IV. ÚS 135/2021).\n27. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajú skutočnosti systematického využívania návrhov\nna nariadenie neodkladných opatrení či znaleckého dokazovania, ako aj dostupných opravných\nprostriedkov a v konečnom dôsledku aj odmietavý prístup sťažovateľky k sanácii vzájomných\nvzťahov medzi účastníkmi napadnutého konania (návrh na nevykonanie informatívneho výsluchu\nz 20. marca 2019, nesúhlas s návrhom na spoluprácu s odborníkmi v rámci mediačného stretnutia\n8. novembra 2019 v konaní o rozvod), v dôsledku čoho dochádzalo k predĺženiu napadnutého\nkonania. Na uvedené skutočnosti preto ústavný súd prihliadol pri rozhodovaní o sume priznaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPostup mestského súdu a jeho právneho predchodcu v napadnutom konaní:\n28. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup súdu prvej inštancie. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\nnečinnosťou všeobecného súdu, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty\n6\n\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n29. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní boli identifikované kratšie obdobia\nnečinnosti okresného súdu, a to od predloženia spisu okresnému súdu v máji 2019 až do decembra\n2019, keď sa vo veci uskutočnilo pojednávanie. Vo vymedzenom časovom období vykonal okresný\nsúd len úkon ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletým.\n30. Pojednávanie nariadené na 5. máj 2020 bolo 20. apríla 2020 zrušené z dôvodov\nepidemiologických opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19. Pandémia ochorenia COVID-19\nmôže byť dôvodom nečinnosti, avšak v rámci ojedinelej nečinnosti trvajúcej kratší čas\naj s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa (IV. ÚS 266/2022,\nIV. ÚS 422/2022, IV. ÚS 90/2023). Z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci po zrušení\ntermínu pojednávania ústavný súd identifikoval ďalšie dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu,\na to od mája 2020, keď bol spis vrátený okresnému súdu odvolacím súdom, až do apríla 2021,\nkeď okresný súd rozhodol vo veci podaných návrhov na nariadenie neodkladných opatrení.\n31. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu súvisiaci s nariaďovaním\nvýchovného opatrenia podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom spoločnosti,\nktorá následne informovala o nemožnosti vykonať odborné poradenstvo (uznesenie okresného súdu\nz 8. apríla 2021), čo si vyžiadalo opätovné rozhodovanie okresného súdu v danej veci.\nAko neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiaci s nariaďovaním\npojednávaní, ako aj značné časové odstupy medzi realizovanými pojednávaniami,\nkeďže po realizácii pojednávania v decembri 2019 sa ďalšie pojednávanie uskutočnilo až v januári\n2022. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že v stanovenom období bolo nariadené a realizované\nvýchovné opatrenie s cieľom sanácie vzájomných vzťahov, a ani to, že v ohraničenom časovom\núseku prebiehala pandémia COVID-19. Obmedzenia, ktoré si vyžiadala pandémia COVID-19,\nmôžu mať nepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi, v zásade to však nemôže\nzbaviť štát všetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného konania (sťažnosť vo veci\nQ and R proti Slovinsku, č. 19938/20, rozhodnutie z 8. 2. 2022, § 80). Predmetom napadnutého\nkonania, ako to bolo už naznačené, je úprava práv a povinností k maloletým deťom, čo si vyžaduje\nzo strany konajúcich súdov promptnú akciu. O takejto promptnej akcii nesvedčí realizácia\npojednávaní, medzi ktorými ubehli dva roky.\n32. K predĺženiu napadnutého konania prispelo aj zrušenie termínu pojednávania nariadeného\nna december 2022, a to z dôvodov na strane zákonného sudcu.\n33. S účinnosťou od 1. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva v predmetnej veci\na prideleniu veci novému zákonného sudcovi, s čím súvisí aj nevyhnutnosť potreby oboznámenia\nsa s vecou. O nesústredenej práci vo veci konajúceho súdu prvej inštancie svedčí skutočnosť,\nže odvolanie sťažovateľky z 26. júla 2022 bolo predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu\naž v júli 2023.\n34. Ako neefektívny a nesústredený hodnotí ústavný súd aj postup súdu prvej inštancie, ktorý vec\nodvolania otca maloletých zo 7. júna 2022 predložil odvolaciemu súdu až v decembri 2023.\n35. Po vrátení spisu mestskému súdu v januári 2024 tento postupoval v napadnutom konaní\nplynulo.\n7\n\n36. Už len pre úplnosť v reakcii na obranu zákonnej sudkyne podloženú enormnou zaťaženosťou\nsúdneho oddelenia mestského súdu ústavný súd akcentuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých\nštát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú\nštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(I. ÚS 3/2020, I. ÚS 363/2020).\n37. Na základe uvedených skutočností, prihliadajúc na citlivosť predmetu prejednávanej veci\na zohľadňujúc vymedzené obdobia nečinnosti, ako aj neefektívnej a nesústredenej činnosti súdu\nprvej inštancie, ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a ich právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom mestského\nsúdu (pôvodne okresného súdu) v napadnutom konaní porušené (bod 1 výroku tohto nálezu).\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že do času meritórneho prejednania ústavnej sťažnosti nebolo\nnapadnuté konanie vedené mestským súdom právoplatne skončené, pričom najbližšie pojednávanie\nvo veci je nariadené na 17. júl 2024, ústavný súd v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľom prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života:\n39. Sťažovatelia namietajú aj existenciu neoprávneného zásahu do práva na rodinný život. Ústava\npojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Pretože základné práva a slobody podľa\nústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských\nprávach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu\nuvedených pojmov prihliada aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 dohovoru.\nOchrana súkromného života musí teda do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať\na rozvíjať vzťahy so svojimi blížnymi a s vonkajším svetom (rozsudok Niemietz zo 16. 12. 1992,\n§ 29).\n40. Nedostatočná rýchlosť postupu štátnych orgánov v konaní o úprave práv a povinností k deťom,\nnajmä však čo sa týka otázky zverenia do starostlivosti a úpravy styku rodičov k deťom, môže\nokrem vyslovenia porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vyústiť\naj do porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (Bergmann proti Českej\nrepublike z 27. 10. 2011, § 62, Koudelka proti Českej republike z 20. 7. 2006, § 68, Voleský proti\nČeskej republike z 29. 6. 2004, § 107 a pod.)\n41. Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ\nv zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného\nzákladného práva alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného\ncieľa (I. ÚS 13/2000).\n\n8\n\n42. Nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov (aj všeobecných súdov) zabezpečiť účinnú\nochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote možno považovať za neoprávnený zásah\ndo rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy vtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku\nexistencie meritórneho rozhodnutia, ktorým by boli upravené práva a povinnosti rodiča\nk maloletému, sa zhoršuje postavenie dotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, resp. obnova\nvzťahu dotknutého rodiča s jeho dieťaťom je v súvislosti s uplynulým časom podstatne sťažená.\n43. Vzhľadom na skutočnosti, že styk sťažovateľky s maloletým sťažovateľom, ktorý bol\nneodkladným opatrením zverený do osobnej starostlivosti otca, sa v súčasnosti realizuje\nv nevyhnutnom rozsahu (uznesenie mestského súdu z 11. marca 2024), prihliadajúc na to,\nže maloletá sťažovateľka sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti sťažovateľky, akcentujúc\nvysoko konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi maloletých detí vedúcu dokonca k vydaniu zákazu\npriblíženia sa a iniciovaniu trestných konaní a nevyhnutnosť sanácie vzájomných vzťahov medzi\núčastníkmi napadnutého konania (neodkladné opatrenia o nariadení výchovného opatrenia), ústavný\nsúd konštatuje, že nezistil takú intenzitu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ktorá by mala\nza následok zásah do samotnej podstaty označeného práva hmotného charakteru. Naopak, aktivita\nvo veci konajúcich súdov, či už okresného súdu, alebo mestského súdu, sa zameriavala primárne\nna obnovu narušených vzťahov medzi účastníkmi napadnutého konania, pričom predĺženie\nnapadnutého konania je výsledkom (aj) narušených a len veľmi ťažko sanovateľných vzťahov\nmedzi rodičmi maloletých, ku ktorým došlo nedostatkom asertívneho a zároveň empatického\nsprávania samotných rodičov maloletých detí k sebe navzájom, ako aj vo vzťahu k ich deťom.\n44. V tomto smere ústavný súd opätovne potvrdzuje, že prvoradým v konaní týkajúcom\nsa maloletého nie je záujem na čo najskoršom skončení veci, ale záujem na tom, aby počas celého\nštádia rodičovského konfliktu orgány súdnej moci konali tak, aby sa vzťah rodiča s maloletým\nrealizoval v súlade so záujmom dieťaťa, ktorý je leitmotívom akéhokoľvek konania, v ktorom\nsa rozhoduje o právnom postavení maloletého.\n45. Vylúčenie možnosti vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy\nvedie k záveru o nevyhovení ústavnej sťažnosti sťažovateľov v relevantnej časti tak,\nako to je uvedené v bode 6 výrokovej časti tohto nálezu (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde\na contrario).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n46. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n47. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia si uplatnili\nprimerané finančné zadosťučinenie v sumách stanovených v bode 1 tohto nálezu, ktoré odôvodnili\nskutočnosťami bližšie uvedenými v bode 11 tohto nálezu.\n\n9\n\n48. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n49. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, prihliadajúc na obdobia nečinnosti vo veci\nkonajúceho súdu prvej inštancie a nesústredenosť a neefektívnosť v jeho postupe, ako aj povahu\na rozsah práv sťažovateľov, ktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam\npre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke\nv sume 500 eur a maloletým sťažovateľom v sume po 2 000 eur (body 3 a 4 výrokovej časti tohto\nnálezu). Pri rozhodovaní o sume primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k osobe\nsťažovateľky ústavný súd prihliadol na skutočnosti, v dôsledku ktorých sťažovateľka svojím\nsprávaním prispela k predĺženiu napadnutého konania. Vzhľadom na priznanie finančného\nzadosťučinenia v sumách nižších, ako boli sťažovateľmi navrhované, vo zvyšnej časti ústavný súd\nústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 6 výrokovej časti tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n50. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 841,39 eur.\n51. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31. decembra 2023\n(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2023 predstavuje po jej znížení o 50 % (spoločné úkony pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých osôb) sumu 104,34 eur (§ 13 ods. 2 vyhlášky). Hodnota režijného paušálu\nje vo výške 12,52 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby uskutočnené v roku 2023 [prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom\na písomné podanie na súde podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky]. Celková suma náhrady trov\nkonania tak predstavuje po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty, keďže právna zástupkyňa\nsťažovateľov je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, sumu 841,39 eur (bod 5 výrokovej časti tohto\nnálezu).\n52. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. mája 2024\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "maloletý"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "37P/118/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:efc80b5b-9be4-462d-a64c-174982f37c64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2"}, {"guid": "ussr:28db6dfd-9854-4024-ade0-c3c64da1c9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.422.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 422/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 422/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.422.2022.2"}, {"guid": "ussr:eb630648-cf49-4bae-be0c-d648d584cc9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2"}, {"guid": "ussr:1db42650-b384-4572-a45d-1628889b32a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.135.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.135.2021.2"}, {"guid": "ussr:e07214b0-b1a9-4107-b8f4-ee91852ece79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.363.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 363/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 363/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.363.2020.2"}, {"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/02 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4493e908-0a61-4f2c-b31d-b2f4a46674c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.418.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.418.2024.2"}, {"guid": "0c2626a2-0571-4513-9160-9be0e19a649c:5d4354ae-2d13-4c8a-bd10-8b4702d55d1c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5824200682.3", "spisova_znacka": "15CoP/26/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/26/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5824200682.3"}]}