{"guid": "ussr:6ec18080-ba80-4187-a5b3-4acc54b8bfc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.96.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2024 z 21. 11. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. novembra 2024, sp. zn. III. ÚS 96/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.96.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ec18080-ba80-4187-a5b3-4acc54b8bfc4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.96.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.96.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.96.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 96/2024-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Otom\nSalokym, Hlavná 94, Prešov, proti uzneseniam Okresného súdu Poprad č. k. KK-8Cb/28/2022-338\nz 31. októbra 2023 a č. k. KK-8Cb/28/2022-360 z 21. novembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uzneseniami Okresného súdu Poprad č. k. KK-8Cb/28/2022-338 z 31. októbra 2023 a č. k. KK8Cb/28/2022-360 z 21. novembra 2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. KK-8Cb/28/2022-338 z 31. októbra 2023 a č. k. KK8Cb/28/2022-360 z 21. novembra 2023 z r u š u j e .\n3. Vo zvyšných častiach ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa dvomi ústavnými sťažnosťami (Rvp 187/2024 a Rvp 188/2024) doručenými\nústavnému súdu 22. januára 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozhodnutiami okresného súdu označenými v záhlaví tohto uznesenia. Žiada zrušiť napadnuté\nrozhodnutia, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.\n\n2. Uznesením č. k. PLs. ÚS 18/2024-6 zo 7. februára 2024 ústavný súd spojil obe ústavné sťažnosti\nsťažovateľa na spoločné konanie. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 96/2024-13 z 20. februára\n2024 ústavné sťažnosti sťažovateľa prijal na ďalšie konanie v častiach namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo zvyšných častiach ústavné sťažnosti\nodmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Sťažovateľ je právnym zástupcom odporcu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Krajský súd v Prešove uznesením z 29. júna 2023 o odvolaní odporcu proti uzneseniu\nsúdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol tak, že napadnuté uznesenie\nzrušil, konanie zastavil, vec postúpil správnemu orgánu a odporcovi voči navrhovateľovi priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Okresný súd rozhodol o výške trov konania uznesením vyššej súdnej úradníčky z 22. augusta\n2023 tak, že odporcovi priznal nárok na náhradu v sume 1 179,31 eur. Odporca, zastúpený\nsťažovateľom, podal proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky sťažnosť podľa Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP), v ktorej požadoval, aby bola odmena za jeden úkon právnej služby\nurčovaná z hodnoty sporu. Súčasťou sťažnosti bola i námietka zaujatosti zákonného sudcu, ktorú\nsťažovateľ ako právny zástupca odporcu odôvodnil nerešpektovaním záväzného právneho názoru\nkrajského súdu a tvrdením, že sudca vyvíja nátlak na vyššiu súdnu úradníčku, čím zasahuje do jej\nprávomoci pri rozhodovaní o náhrade trov konania.\n5. Napadnutým uznesením z 31. októbra 2023 okresný súd uložil sťažovateľovi ako právnemu\nzástupcovi odporcu poriadkovú pokutu 500 eur. Dôvodil tvrdením sťažovateľa v sťažnosti podanej\npodľa CSP, podľa ktorého sa vyššia súdna úradníčka pri rozhodovaní riadila pokynmi sudcu\na bez jeho schválenia nemohla rozhodnutie o trovách vydať, čím sudca nezákonne zasiahol\ndo právomoci vyššej súdnej úradníčky. Toto ničím nepodložené skutkové tvrdenie je nepravdivé\na hrubo urážlivé nielen proti osobe zákonného sudcu, ale i proti zamestnancom okresného súdu\na samotnému súdu ako štátnemu orgánu Slovenskej republiky. Hrubo urážlivým podaním\nsťažovateľ znevážil činnosť a autoritu nielen sudcu, ale aj vyššej súdnej úradníčky a zamestnancov\nsúdu. Sťažovateľ v sťažnosti porušil hneď niekoľko právnych povinností, ktoré mu vyplývajú\nzo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a Advokátskeho\nporiadku Slovenskej advokátskej komory upravujúcich povinnosť advokáta dbať na vážnosť\na dôstojnosť advokátskeho stavu, vystupovať voči súdom slušne, korektne a tak, aby nenarúšal\nsvoju nezávislosť ani nezávislosť súdu.\n6. Odporca, zastúpený sťažovateľom, podal 14. novembra 2023 sťažnosť na postup okresného súdu,\nktorý stále nerozhodol o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Namietal, že\nkonajúci sudca okresného súdu vydal pokyn súdnej tajomníčke aj vyššej súdnej úradníčke, aby\nnerobili žiadne úkony, pretože mal informáciu, že ústavný súd bude rozhodovať o ústavnej\nsťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu z 29. júna 2023. Okresný súd mal podľa\nsťažovateľa postúpiť vec Okresnému súdu Prešov ako kauzálne príslušnému na rozhodnutie.\n\n2\n\nOdporca tiež uviedol, že postup konajúceho sudcu bude riešiť sťažnosťou adresovanou Súdnej rade\nSlovenskej republiky i trestným oznámením.\n7. Okresný súd napadnutým uznesením z 21. novembra 2023 uložil sťažovateľovi poriadkovú\npokutu 1 500 eur. Dôvodil, že sťažnosť na postup súdu obsahuje nepodložené skutkové tvrdenie,\nktoré je nepravdivé a hrubo urážlivé nielen proti osobe zákonného sudcu, ale i proti zamestnancom\nokresného súdu a samotnému okresnému súdu. Poriadkovú pokutu bolo potrebné uložiť z dôvodu\nzabezpečenia riadneho a nerušeného chodu súdneho konania a s ohľadom na skutočnosť, že\nsťažovateľ hrubo urážlivým podaním znevážil činnosť a autoritu nielen sudcu, ale i zamestnancov\nokresného súdu. Okresný súd znovu odkázal na povinnosti sťažovateľa ako advokáta.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ hodnotí uložené poriadkové pokuty ako šikanózne a neprimerane prísne, keď sporné\npodania neboli žiadnym spôsobom urážlivé. Sťažovateľovi taktiež nie je zrejmé, prečo mu okresný\nsúd uložil poriadkové pokuty ako právnemu zástupcovi odporcu, keď v konaní len prezentoval vôľu\na plnil pokyny svojho klienta (odporcu).\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a vyjadrenie zúčastnenej osoby\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Okresný súd zopakoval rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu, zdôrazňujúc požiadavku\nprofesionality advokáta, a vyhodnotil, že vyjadrenia obsiahnuté v kritických podaniach, ktoré\nsťažovateľ ako právny zástupca odporcu v konaní adresoval okresnému súdu, majú hrubo urážlivú\npovahu. Ide o vyjadrenia lživé a ničím nepodložené. Sú hrubo urážlivé proti zákonnému sudcovi,\naj proti zamestnancom okresného súdu. Badať v nich opakovanú verbalizáciu možného spáchania\nprotiprávneho konania, čo objektívne pôsobí hrubo urážlivo. Keďže sťažovateľ urobil hrubo\nurážlivé podania v čase prebiehajúceho konania o sťažnostiach podaných podľa CSP, sťažil tým\npostup predmetného konania. Obe napadnuté uznesenia obsahujú dostatočné odôvodnenie.\nK námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľa okresný súd odkázal na § 102 ods. 1\nCSP, ktorý umožňuje uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto reálne sťažuje postup súdu. Ústavná\nsťažnosť smerujúca proti uzneseniu okresného súdu z 31. októbra 2023 je navyše podľa okresného\nsúdu oneskorená, pretože predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. novembra 2023\na ústavná sťažnosť bola podaná 22. januára 2024.\nIV.2. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti. Tvrdí, že okresný súd zavádza ústavný súd,\nkeď uvádza, že sťažnosť na postup okresného súdu bola podaná až 14. novembra 2023, hoci\no sťažnostiach proti uzneseniu o trovách konania bolo rozhodnuté už 9. novembra 2023. Podľa\nsťažovateľa elektronický súdny spis, ktorý sťažovateľ monitoroval na dennej báze, neobsahoval\n14. novembra 2023 žiadne uznesenie z 9. novembra 2023. Okresný súd preto podľa sťažovateľa\nvydal uznesenie o sťažnostiach proti uzneseniu o trovách konania až v reakcii na sťažnosť\nna prieťahy v konaní zo 14. novembra 2023, avšak so spätným dátumom. To má vyplývať\nzo skutočnosti, že dokument ,,Uznesenie_sťažnosť zamieta a mení uznesenie _ podpísané osobne“\nbol vytvorený a do elektronického súdneho spisu pridaný až 21. novembra 2023. Sťažovateľ je\n3\n\npresvedčený o včasnosti podania ústavných sťažností a zotrváva na názore, že poriadkové pokuty\nmu neboli uložené ako spoločníkovi, ale ako právnemu zástupcovi žalovanej spoločnosti.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Na prvom mieste ústavný súd považuje za potrebné reagovať na vyjadrenie okresného súdu\no oneskorenosti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti jeho uzneseniu z 31. októbra 2023. Samotný\nokresný súd skutkovo uviedol, že uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 20. novembra 2023.\nPri dvojmesačnej lehote podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorá plynie od právoplatnosti napadnutého uznesenia, teda od 20. novembra\n2023 (§ 238 ods. 2 CSP), je zrejmé, že posledným dňom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti bol\n20. január 2024. Ide o deň, ktorý pripadol na sobotu, preto v zmysle § 121 ods. 4 CSP v spojení\ns § 62 zákona o ústavnom súde posledný deň lehoty pripadol na najbližší pracovný deň, ktorým bol\npondelok 22. januára 2024. Ústavná sťažnosť je preto podaná včas.\n12. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé neprípustným spôsobom\nzasiahnuť do základných práv a slobôd účastníkov konania, a preto takéto rozhodnutie podlieha\nsúdnemu prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu vo všetkých jeho\naspektoch (I. ÚS 41/2015, IV. ÚS 562/2018). Z uvedeného dôvodu sú na rozhodovanie súdov\no uložení pokút primerane kladené požiadavky, ktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n13. Úlohou ústavného súdu nie je prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného\nsúdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať\nza následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch\nabsencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom (III. ÚS 152/2017).\nZ ústavného hľadiska musí byť poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať\nv relevantných a dostatočných dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane\nvyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom\n(III. ÚS 346/2018, II. ÚS 547/2023).\n14. Sťažovateľ v ústavných sťažnostiach spochybnil urážlivosť svojich podaní, ktoré okresnému\nsúdu slúžili za základ napadnutých uznesení, a zároveň namietol šikanózny a neprimerane prísny\ncharakter uložených poriadkových opatrení. Popísané dôvody zameriavajú prieskumnú pozornosť\nústavného súdu na jednu z požiadaviek ústavnej udržateľnosti rozhodnutia o uložení poriadkovej\npokuty, ktorou je primeranosť, a to nielen na úrovni výšky pokuty, ale aj v rovine výkladu\na uplatnenia (čl. 152 ods. 4 ústavy) zákonných noriem ustanovujúcich podmienky jej uloženia.\nPrirodzene, ústavný súd nestráca zo zreteľa, že nemôže ísť o prísny test proporcionality, a to práve\ns ohľadom na značnú mieru autonómie konajúceho všeobecného súdu.\n15. Podstata skutkových podstát slúžiacich podľa § 102 ods. 1 CSP ako základ pre uloženie\nporiadkovej pokuty zásadne spočíva v sťažovaní postupu konajúceho súdu (rôzne formy\n\n4\n\nnedôvodnej a neospravedlniteľnej pasivity sporovej strany). Výnimkou je posledná skutková\npodstata založená na hrubo urážlivom podaní, ktorého sa podľa okresného súdu dopustil práve\nsťažovateľ. Hoci aj pri nej vyžaduje návetie predmetného ustanovenia sťaženie postupu súdu, je\nzjavné, že povaha tohto protiprávneho konania stavia podmienku sťaženia postupu súdu\ndo podstatne marginálnejšej polohy v porovnaní s ostatnými zakázanými druhmi správania\npopísanými v § 102 ods. 1 CSP. Inak možno na § 102 ods. 1 písm. e) CSP nazerať aj tak, že v ňom\nzahrnutá podmienka sťaženia postupu súdu nespočíva v časovom spomalení prebiehajúceho\nsúdneho konania, ale je daná skôr komplikáciou postupu súdu spočívajúcou v nedovolenom\nznižovaní autority súdu. Posudzovaný prípad teda orientuje pozornosť na osobitnú rovinu\nsťažovateľovej slobody prejavu pri realizácii obrany svojho klienta, ktorá stojí v kolízii s autoritou\nsúdu a v širšom rozmere aj s autoritou súdnej moci.\n16. Sťažovateľ kritizoval postup sudcu okresného súdu v konaní súvislým prejavom. Ten sa opieral\no skutkový predpoklad spočívajúci v údajnom pokyne adresovanom súdnej tajomníčke aj vyššej\nsúdnej úradníčke, ktorým im zakázal rozhodnúť vo veci náhrady trov konania a realizovať ďalšie\nprocesné úkony bez jeho schválenia. Z vyžiadaného súdneho spisu žiadne pokyny adresované\nkonajúcim sudcom vyššej súdnej úradníčke nevyplývajú. Na účel preukázania existencie pokynov\nsťažovateľ žiadne dôkazy nepredložil ani nenavrhol. Skutkový základ tvrdení obsiahnutých\nv sporných podaniach teda nesvedčí v prospech sťažovateľa.\n17. Rovnako v neprospech sťažovateľa je jeho postavenie advokáta, od ktorého možno legitímne\nočakávať, aby prispieval k hladkému chodu justície a zachovával dôveru verejnosti v justíciu\n[rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo veci\nKyprianou proti Cypru z 15. 12. 2005, sťažnosť č. 73797/01, bod 173]. Už v tejto súvislosti však\nústavný súd upozorňuje, že prejav advokátov požíva väčšiu ochranu v súdnej sieni, kde nie je v hre\nlen sloboda prejavu, ale aj práva osoby, ktorú zastupujú (rozhodnutie Európskej komisie vo veci\nMeister proti Nemecku z 10. 4. 1997, sťažnosť č. 30549/96, alebo rozsudok ESĽP vo veci Nikula\nproti Fínsku z 21. 3. 2002, sťažnosť č. 31611/96, bod 50).\n18. V prospech sťažovateľa svedčí fakt, že obsah jeho kritiky proti konajúcemu sudcovi nebol\nosobný, ale vecný. Kritika súdneho rozhodnutia požíva zvýšenú ochranu (rozsudok ESĽP vo veci\nKobenter a Standard Verlags Gmbh proti Rakúsku z 2. 11. 2006, sťažnosť č. 60899/00, bod 29).\nV tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi zásahom do profesnej sféry sudcu a zásahom do jeho\nsúkromnej sféry (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 23/05 zo 17. 7. 2007,\nbody 39, 50 až 54). Relevantný obsah sťažovateľových podaní nenasvedčuje, že by zahŕňal zásah\ndo súkromnej sféry sudcu. Naopak, išlo jednoznačne o zásah týkajúci sa profesnej stránky sudcovej\nosobnosti, keďže sťažovateľova námietka smerovala výlučne proti postupu sudcu v súdnom konaní.\n19. Sťažovateľovi je na prospech aj kriteriálne východisko, podľa ktorého prejav v súdnej sieni\npožíva zvýšenú ochranu. To isté platí o neverejnom písomnom prejave (rozsudok ESĽP vo veci\nBezymyannyy proti Rusku z 8. 4. 2010, sťažnosť č. 10941/03, body 37, 39 a 42) vrátane kritických\nvyjadrení v podaniach adresovaných súdu (rozsudok ESĽP vo veci Veraart proti Holandsku\nz 30. 11. 2006, sťažnosť č. 10807/04, bod 53; či rozsudok ESĽP vo veci Alfantakis proti Grécku\nz 11. 2. 2010, sťažnosť č. 49330/07, bod 33). V sťažovateľovej veci šlo o prejav\nv masovokomunikačných prostriedkoch, čo zoslabuje ústavnú udržateľnosť kvalifikácie jeho\nvyjadrení ako hrubo urážlivého prejavu.\n\n5\n\n20. Pokiaľ ide o samotnú formu prejavu, prezentované stanoviská by zásadne nemali vybočiť\nz medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. V opačnom prípade\nstrácajú charakter korektného úsudku a mohli by sa ocitnúť mimo medzí ústavnej ochrany (nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2051/14 z 3. 2. 2015, bod 28). Sféru uznávaných\npravidiel slušnosti opúšťajú hlavne vulgárne, pejoratívne či iné podobné výrazy, ktoré by samy\nosebe znevažovali kritizovanú osobu. V tejto súvislosti však v sťažovateľovom prípade nešlo\no ústny prejav, pri ktorom je potrebné brať ohľad na jeho bezprostrednosť a možnú impulzívnosť.\nZvýšenú toleranciu nepožíva písomná forma sťažovateľových podaní.\n21. Napokon ústavný súd z vyžiadaného spisu zisťoval, či okresný súd počas konania usiloval\nnajprv miernejšími prostriedkami sťažovateľa upozorniť na nutnosť slušného správania\na vyjadrovania, keďže uloženie poriadkovej pokuty je krajným opatrením a možno ho uložiť len, ak\nmiernejšie prostriedky (dohováranie, upozornenie) neboli spôsobilé zjednať nápravu. Zdržanlivosť\nsúdu pri ukladaní poriadkových pokút je totiž zvýraznená tým, že CSP na rozdiel od Občianskeho\nsúdneho poriadku nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty\na neobsahuje ani ustanovenie o možnosti dodatočného odpustenia uloženej poriadkovej pokuty\nv prípade, ak to odôvodňuje neskoršie správanie osoby, ktorej bola uložená, resp. ak po jej uložení\nnastali dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha : C. H. Beck, 2016, bod 102). Z vyžiadaného súdneho spisu však žiadne preventívne\nopatrenia zo strany okresného súdu nie sú identifikovateľné.\n22. Ústavný súd uzatvára, že v posudzovanej veci boli uloženia poriadkových pokút s ohľadom\nna povahu písomného prejavu sťažovateľa neprimerane prísne. Iba kvôli lepšej zrozumiteľnosti\nústavný súd odkazuje na prípad, v ktorom Ústavný súd Českej republiky (I. ÚS 750/15, nález\nz 19. januára 2016) záver všeobecného súdu o hrubo urážlivej povahe podania zástupcu účastníka\nkonania z hľadiska primeranosti aproboval. Išlo o konanie o výchove maloletých detí, v ktorom\ntamojší sťažovateľ ako zástupca otca namietal zaujatosť konajúcej sudkyne a poriadková pokuta mu\nbola uložená za to, že v odôvodnení námietky dvakrát rozvedenú konajúcu sudkyňu obvinil z toho,\nže sa mstí otcovi, pretože doň bola zjavne zamilovaná, ale odmietol ju, a ona trpí\nDe Clerambaultovým syndrómom. Nadväzne tiež sťažovateľ uviedol, že otec, ktorého zastupoval,\nnašťastie nevyhľadáva ženy po prísnych diétach, až v najlepšom slova zmysle kostnaté, keďže\ndomov s takou ženou skôr pripomína upírie hniezdo. Konajúcu sudkyňu tiež obvinil z hysterického\nsprávania typického pre ženy, o ktorých sa hovorí, že sa môžu prezliekať za bičom, a naznačil\npotrebu jej psychiatrického vyšetrenia. Označil ju ako súdružku, jej správanie vyhodnotil ako\nneúmerne zaťažené právnym idiotizmom, pričom deti týra v duchu zásad SS a je deviantná.\n23. Podľa názoru ústavného súdu je nesporné, že medzi charakterom vyjadrení parafrázovaných\nv predchádzajúcom odseku a kritikou sťažovateľa v konaní na okresnom súde, ktorá sa v podstate\nsústredila na zvýrazňovanie protiprávneho konania sudcu údajne brániaceho riadnemu priebehu\nkonania pokynmi adresovaným iným súdnym osobám, je priam priepastný rozdiel, a to práve\nv rovine miery hrubosti a urážlivosti, teda zákonných kritérií ukladania poriadkových pokút.\n24. Zákonodarca zavedením kritéria hrubej urážlivosti podania cieli len na tie výroky a prejavy,\nktoré objektívne dosahujú intenzitu hrubých urážok. Skutočnosť, že sa sporové strany i konajúci\nsudcovia nezriedka cítia subjektívne dotknutí vyjadreniami a prejavmi prednesenými v konaní\n\n6\n\nzahŕňajúcom aj prvok sporu, ešte nie je sama osebe dôvodom na využívanie krajných prostriedkov\nvyvodzovania zodpovednosti za poriadkové delikty. Od inštitúcií a orgánov reprezentujúcich\nverejnú moc možno očakávať veľkorysosť, toleranciu a nadhľad (nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 211/99 zo 17. 10. 2000).\n25. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhovel ústavným sťažnostiam sťažovateľa a rozhodol, že\nnapadnutými uzneseniami okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu\nzaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie\nzaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). Zároveň podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nnapadnuté uznesenia zrušil (bod 2 výroku nálezu). Vzhľadom na ich charakter však nebol dôvod\npostupovať podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde a vec vrátiť okresnému súdu\nna ďalšie konanie, a preto v tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 3 výroku\nnálezu).\n26. Nevyhovujúcim výrokom (bod 3 výroku nálezu) ústavný súd rozhodol aj o sťažovateľom\nuplatnených nárokoch na náhradu trov konania. Rozhodnutie sťažovateľa ako advokáta dať sa\nzastúpiť iným svojím kolegom (takéto právo mu nemožno uprieť) v konaní pred ústavným súdom,\nv ktorom namieta porušenie svojich práv, nemožno považovať za hospodárne a účelné z pohľadu\nnákladov konania. Platí to tým viac, že ide konanie, v ktorom nemožno počítať s procesným\nrizikom spojeným s povinnosťou náhrady trov konania protistrany. Od sťažovateľa ako právne\nkvalifikovanej osoby (advokát) je dôvodné očakávať schopnosť spísať ústavnú sťažnosť, ak\nv konaní pred všeobecným súdom malo dôjsť k porušeniu jeho práv (obdobne III. ÚS 617/2023,\nIII. ÚS 240/2024).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-poriadková", "pokuta-poriadková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93ded71b-90ba-4cba-93ba-f10a4a53bfa1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.240.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.240.2024.2"}, {"guid": "ussr:59b7234d-ce8d-4700-b4d2-1392545dd7df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.547.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 547/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 547/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.547.2023.1"}, {"guid": "ussr:f04a0ad7-2479-4acf-abf7-e4f28c37c0ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.617.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 617/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 617/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.617.2023.1"}, {"guid": "ussr:958927d2-1041-4754-981e-55452138b6ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.346.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 346/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.346.2018.1"}, {"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:960b70d4-c945-4688-9e58-7c7880350d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e1a05ca6-9cd4-45c0-8277-f7248a6cc0b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.497.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 497/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 497/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.497.2025.1"}, {"guid": "f0b21012-c21a-44a7-9999-3e8c7ef4d7a3:8a3cb3d5-905b-4187-9770-e425fc0e528e", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2025:6625201886.2", "spisova_znacka": "10Csp/19/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/19/2025 z 16. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2025-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6625201886.2"}]}