{"guid": "ussr:990e6f91-a3cf-42fc-bb30-70e98cfd85c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2024 z 30. 7. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. júla 2024, sp. zn. III. ÚS 72/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/990e6f91-a3cf-42fc-bb30-70e98cfd85c5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 72/2024-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Mgr. Petrom Arendackým, advokátom,\nŽelezničiarska 13, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n22Ek/760/2021 z 19. mája 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/760/2021 z 19. mája 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/760/2021 z 19. mája 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 921,48\neur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. augusta 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví\ntohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie\nkonanie. Požaduje tiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n\nII.\nSkutkové východiská\n2. Na okresnom súde je na základe návrhu oprávneného (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) zo 4. marca\n2021 vedené exekučné konanie pod sp. zn. 22Ek/760/2021 proti sťažovateľovi ako povinnému.\nExekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného\npri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 01953/17 z 19. septembra 2017, ktorým bol sťažovateľ\nzaviazaný uhradiť oprávnenému 1 718,63 eur, úrok z omeškania vo výške 221,14 eur, úrok\nz omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 718,63 eur od 21. decembra 2016 do zaplatenia a\nnahradiť oprávnenému trovy konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie 116,39 eur\na trovy právneho zastúpenia 216,42 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n3. Exekučný titul bol vydaný na základe dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky\nv splátkach z 1. februára 2016 (ďalej len „dohoda o uznaní dlhu“), v ktorej sťažovateľ uznal dlh, čo\nsa týka dôvodu a výšky (istina 1 778,63 eur, úrok z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 1 798,63 eur\nod 1. júna 2015 do splatnosti poslednej splátky), vzniknutý zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nz 23. marca 2010 (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding\nako veriteľom a sťažovateľom ako dlžníkom (spotrebiteľom). Podľa zmluvy boli sťažovateľovi\nposkytnuté finančné prostriedky na financovanie kúpy auta, pričom celková výška poskytnutého\núveru 3 311,08 eur pozostáva z „doplatku kúpnej ceny predmetu financovania“ vo výške 3 059,15\neur a z „nákladov spojených s poskytnutím pôžičky“ vo výške 251,93 eur. Ročná úroková sadzba\npredstavuje 22,06 % a RPMN 22,06 %. Úver mal byť splatený 60 splátkami vo výške 87,91 eur,\npričom splatnosť prvej splátky bola určená na 7. apríl 2010.\n4. Po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie.\nNamietal, že nemal vedomosť, že podpisuje uznanie záväzku, ktorý bol v tom čase už premlčaný,\npričom premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť.\nDohoda o uznaní dlhu je neplatná, možno ju dokonca hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku,\na preto jej nemožno priznať právne účinky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Trojročná\npremlčacia doba uplynula najneskôr 7. apríla 2015, pričom dohoda o uznaní dlhu bola predložená\nna podpis 1. februára 2016, teda v čase, kedy bol dlh premlčaný. V zmluve absentujú náležitosti\nvyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších\npredpisov, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne\ndojednaná, jej podpisom sa sťažovateľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade,\nže žalobcom bude veriteľ. Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, je neplatná,\na preto aj exekučný titul je nulitný.\n5. Okresný súd uznesením zo 7. októbra 2021 vydaným vyšším súdnym úradníkom návrh\nsťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietol. Konštatoval, že 1. februára 2016 bola uzatvorená\nmedzi oprávneným a sťažovateľom dohoda o uznaní dlhu a na samostatnej listine aj spotrebiteľská\nrozhodcovská zmluva. Exekučný súd nemá právomoc do konania, ktoré predchádzalo vzniku\nexekučného titulu, zasahovať. Sťažovateľ namieta skutočnosti, ktoré existovali pred vznikom\nexekučného titulu, vrátane tvrdenia o neplatnom uznaní premlčaného záväzku dohodou o uznaní\ndlhu z 1. februára 2016, avšak exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má\nprávomoc skúmať premlčanie len v intenciách § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodu\n2\n\no uznaní dlhu v nadväznosti na uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska existencie\nneprijateľných podmienok, resp. nekalých praktík, už preskúmaval v základnom konaní\nrozhodcovský súd. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky aj náležitosti podľa § 3\nzákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z. z.“).\nSpotrebiteľská rozhodcovská zmluva je písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej\nzmluvy a neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd. Konanie o návrhu\nna zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Sťažovateľ mal možnosť brániť sa\npo doručení rozhodcovského rozsudku podaním riadneho, resp. mimoriadneho opravného\nprostriedku. Sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a\nktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného\nporiadku.\n6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal sťažovateľ sťažnosť. Okrem iného namietal, že\nuznanie dlhu nie je platným právnym úkonom, pretože vychádza z nekalej obchodnej praktiky\noprávneného, a tak obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Dohodu o uznaní dlhu pripravil a\npredložil na podpis povinnému oprávnený. Z jej textu nevyplýva, že by oprávnený sťažovateľa\nupozornil, že jeho záväzok je premlčaný, a teda že v konečnom dôsledku nie je povinný záväzok\nzaplatiť, hoci v tom čase oprávnený už o premlčaní vedel. Je nepochybné, že účelom, ktorý\npredložením dohody o uznaní dlhu na podpis povinnému oprávnený sledoval, bolo prelomenie\núčinku premlčania predĺžením premlčacej doby na 10 rokov (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nOprávnený tým, že sťažovateľovi neposkytol informáciu o premlčaní, zneužil slabšie postavenie\npovinného a jeho neznalosť právnych predpisov a pripravil si tak pre seba nedôvodnú výhodu\nspočívajúcu v predĺžení premlčacej doby na úkor povinného. Podstatne tým narušil ekonomické\nsprávanie povinného, ktorý by nepochybne v prípade, keby vedel, že dlh je premlčaný a že záväzok\nnemusí platiť, dohodu o uznaní dlhu neuzavrel. V rozhodcovskom konaní nebolo možné žalovaný\nnárok oprávnenému priznať a jeho návrh bol rozhodca povinný zamietnuť bez ohľadu na to, či\nsťažovateľ v konaní vzniesol alebo nevzniesol námietku premlčania. V čase vydania\nrozhodcovského rozsudku bol ešte účinný § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 250/2007 Z. z.“). Novelou Občianskeho zákonníka bol zavedený\nnový § 54a. Z rozhodcovského rozsudku jasne vyplýva, že rozhodca odignoroval § 558\nObčianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., nehovoriac o tom, že zmluvu o pôžičke\nvôbec nepodrobil prieskumu v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Samotná zmluva o úvere je zmätočná. Uvádza sa výška poskytnutého\núveru v sume 3 059,15 eur. Následne sa uvádza výška úveru celkom v sume 3 311,08 eur a\nuvádzajú sa náklady spojené s úverom v sume 251,93 eur. Pri počte splátok 60 a výške splátky\n87,91 eur je celková čiastka na zaplatenie v sume 5 274,60 eur, čo pri výške poskytnutého úveru\nv sume 3 059,15 eur predstavuje celkové náklady spojené s úverom v sume 2 215,45 eur. RPMN\nv tomto prípade predstavuje hodnotu 26,76 %, pričom v zmluve je uvedená len 22,06 %. Ak by\nsúkromný rozhodca konal nestranne, nemohol by nárok priznať nielen z dôvodu premlčania nároku\na neplatnej dohody o uznaní dlhu, ale aj z dôvodu, že poskytnutý úver je bezúročný\na bez poplatkov. Vec sťažovateľa je obdobná ako vec, ktorú rozhodoval Krajský súd v Nitre\n\n3\n\n(potvrdzujúce uznesenie sp. zn. 26CoE/147/2017 z 27. októbra 2017) a zaujal stanovisko\nk neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (aj ako neplatnej zmluvnej podmienke)\nvyhotovenej oprávneným v novembri 2015 ako formulárový typ pre všetkých spotrebiteľov.\n7. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol okresný súd uznesením sudcu z 19. mája 2022 tak, že ju\nzamietol. Dôvodil, že bolo preukázané, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebiehalo v súlade\nso zákonom č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste\noddelene od zmluvy o pôžičke a od dohody o uznaní dlhu, sťažovateľ bol dostatočne poučený\no svojich právach a povinnostiach. Z predložených listín nič nenasvedčuje tomu, že by rozhodnutie\nsťažovateľa podpísať a uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu ako celok nebolo prejavom jeho vôle.\nSpotrebiteľ nemusel rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť, mohol jej uzatvorenie odmietnuť bez toho,\naby to malo vplyv na uzatvorenie dohody o uznaní dlhu. Právo sťažovateľa obrátiť sa na všeobecný\nsúd bolo explicitne uvedené v znení spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ‒ „voči rozhodcovskému\nrozsudku môžete do troch mesiacov od jeho doručenia podať na všeobecný súd žalobu o jeho\nzrušenie z dôvodov ustanovených v zákone“. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne a\nplatne založila právomoc rozhodcovského súdu. Všetky tvrdené skutočnosti týkajúce sa úkonu\nuznania dlhu, ako aj samotnej zmluvy o pôžičke mali byť uplatnené v základnom konaní, prípadne\nžalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie sudcu za arbitrárne z dôvodu, že je v príkrom rozpore\ns rozhodovacou praxou všeobecných súdov, ktorú ako správnu potvrdil aj ústavný súd, pričom\ns danou rozhodovacou praxou sa okresný súd reálne nevyrovnal. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala\nzaložiť právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.\nBola síce podpísaná na samostatnej listine, jej uzavretie však bolo podmienkou pre poskytnutie\nspotrebiteľského úveru. Rozhodcovská zmluva bola koncipovaná tak, že výber, či bude vec\nprejednaná pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom, patrí žalobcovi. Ak by bol teda\nspotrebiteľ žalovaným (ako to bolo aj v prípade sťažovateľa), nemá možnosť docieliť, aby\no predmete sporu rozhodol všeobecný súd. Súdna prax, ktorú okresný súd odignoroval, ustálila, že\nznenie rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej výber o tom, či bude vec prejednaná pred všeobecným\nsúdom alebo rozhodcovským súdom, patrí žalobcovi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n9. Oprávnený ako veriteľ predložil sťažovateľovi – spotrebiteľovi na podpis uznanie dlhu bez toho,\naby v ňom uviedol, že sťažovateľ uznáva premlčaný dlh. Oprávnený súčasne s dohodou o uznaní\ndlhu sťažovateľovi predložil rozhodcovskú zmluvu pre konanie na rozhodcovskom súde.\nRozhodcovský súd následne priznal oprávnenému nárok práve na základe a v dôsledku\npredloženého uznania dlhu, ktoré však v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka nemalo žiadne\núčinky a navyše v rozpore s vtedy platným a účinným § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.\nneprihliadol na premlčanie. Takýto stav jednoznačne naznačuje účelové konanie oprávneného ako\nveriteľa v neprospech spotrebiteľa počas celého zmluvného vzťahu.\n\n4\n\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n10. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená po vzniku\ndlhu 1. februára 2016, teda v čase, keď už jej neuzatvorením nebol spotrebiteľ vystavený čo aj len\npotencionálnemu nebezpečenstvu neuzatvorenia zmluvy zo strany dodávateľa. Dlh už reálne\nexistoval a postavenie spotrebiteľa by sa neuzatvorením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy\nnijakým spôsobom nezmenilo. Bolo výlučne na slobodnej vôli spotrebiteľa, či uvedenú zmluvu\nuzatvorí, alebo neuzatvorí. Ide o zmluvu uzatvorenú za účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z., ktorá\nobsahuje všetky náležitosti uvedeného zákona. Možnosti exekučného súdu vo vzťahu\nk preskúmavaniu spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona č. 335/2014\nZ. z. sú zreteľne vymedzené v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Rovnako aj\nexekučný titul spĺňa náležitosti podľa § 39 a podľa § 40 zákona č. 335/2014 Z. z.\n11. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ prakticky opakuje tvrdenia a argumenty z exekučného konania.\nOkresný súd zotrváva na záveroch vyslovených v napadnutom uznesení. Argumentácia sťažovateľa\nvo vzťahu k rozhodcovskej zmluve opomína § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. Zároveň záver\nsťažovateľa automaticky znamená, že každé spotrebiteľské rozhodcovské konanie\nv spotrebiteľských veciach je vo svojej podstate neústavné a že zákon č. 335/2014 Z. z. je prakticky\nneústavný, pretože objektívne negarantuje práva spotrebiteľov a produkuje paakty. Každá dospelá\nosoba vie, že dlhodobo neplatený dlh, ktorý veriteľ nevymáha, sa premlčuje. Sťažovateľ mal\ndostatok času sa s dohodou o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako aj\nso spotrebiteľskou zmluvou oboznámiť. Nebol nútený všetky tieto právne úkony podpísať. Ich\npodpisom však sťažovateľ absolútne rezignoval, jeho konanie bolo neuveriteľne ľahkovážne.\nExekučnému súdu sa nejaví spravodlivé, aby do záchrannej siete ochrany spotrebiteľov boli\nzahrnutí i tí, ktorým je v čase ich konania absolútne jedno, aké búdu dôsledky ich správania. Súd\nv napadnutom uznesení uviedol, prečo sa nevysporiadal s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, a to\ns poukazom na to, že nie je záväzné a nejde o rozhodnutie vyššej súdnej inštancie, a tiež\ns poukazom, že v obdobnej skutkovej situácii iný Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol presne\nopačne, a zároveň poukázal aj na rozhodnutia exekučného súdu v obdobných veciach.\nIV.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. Zúčastnená osoba, ktorou je oprávnený v exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom,\nmožnosť vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v ústavným súdom určenej lehote nevyužila.\nIV.3. Replika sťažovateľa:\n13. Sťažovateľ v replike uviedol, že argument zákonného sudcu celkom opomína podstatu\nsťažovateľom citovanej rozhodovacej praxe, ktorá výslovne pripúšťa, aby v spotrebiteľských\nveciach prebehlo rozhodcovské konanie, ale požaduje, aby oň mala záujem aj slabšia strana, t. j.\nspotrebiteľ. Nemôže ísť o rozhodcovské konanie, ktoré či už právne alebo fakticky nanúti\nspotrebiteľovi veriteľ. Záver súdnej praxe, že prípustná je iba rozhodcovská zmluva, ktorá\numožňuje vždy spotrebiteľovi (ako žalobcovi aj ako žalovanému) s definitívnou platnosťou zvoliť\nsi všeobecný súd alebo rozhodcovskou zmluvou dohodnutý rozhodcovský súd, neodporuje zákonu\nč. 335/2014 Z. z. Subjekty slabšej strany si z objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov nedokážu\n5\n\nriadne a včas uplatniť v plnom rozsahu svoje práva. Sťažovateľovi preto nie je zrejmé, prečo\nzákonný sudca poukazuje na tento fakt ako na sťažovateľovi priťažujúcu okolnosť, keď ide\no esenciálnu podstatu opatrení na ochranu slabšej strany. Domnienka zákonného sudcu, že bežný\nspotrebiteľ prirodzene musí mať predstavu o význame a obsahu inštitútu premlčania, nasvedčuje\nnedostatočnej znalosti reálií spotrebiteľských vzťahov. Ak sporová strana argumentuje závermi\nuvedenými v rozhodnutiach súdov (ktoré sú relevantné aj pre prejednávanú vec), je nepochybne\npovinnosťou súdu vysporiadať sa s týmito závermi (hoci stručne). Rozhodcovská zmluva bola\nuzatváraná spolu s dohodou o uznaní dlhu, ktorú ponúkol veriteľ sťažovateľovi na uľahčenie\nsplatenia (v tom čase už premlčaných nárokov na istinu a príslušenstvo). Uzatvorenie dohody\no uznaní dlho bolo podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ tak vo vzťahu\nk veriteľovi vyvolal dojem ťaživej situácie, aby mu veriteľom ponúkaná možnosť dohody o uznaní\ndlhu podmienená uzavretím rozhodcovskej zmluvy pripadala výhodná. Postup veriteľa\npri predkladaní dohody a rozhodcovskej zmluvy sťažovateľovi nie je možné (aj s ohľadom\nna postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany) vyhodnotiť inak, ako že sa veriteľ ako práva výborne\nznalý subjekt snažil získať neoprávnenú výhodu voči právne menej (resp. minimálne)\nuvedomelému spotrebiteľovi – sťažovateľovi. Rovnako prísne mal exekučný súd nahliadať\nna postup rozhodcovského súdu, ktorý z povahy veci musí byť s právnym poriadkom oboznámený\ndokonale. Pokiaľ rozhodcovský súd v konaní hrubo pochybil, táto skutočnosť preukazuje, že sporná\nrozhodcovská zmluva v konečnom dôsledku predstavovala právne dojednanie v hrubom nepomere\nv neprospech sťažovateľa ako dlžníka.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n15. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a\ntak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto\nprávneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n16. Podstata základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne\nsa domáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo\nna súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j.\nzákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita\nustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97, I. ÚS 203/09).\n6\n\n17. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo\nv časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité\nv zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich\nvnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok\nnaďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n19. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a\nsubjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili\nsúvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany\npredajcov alebo dodávateľov.\n20. Z čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie, ako aj z citovaných čl. 6 a 7 smernice 93/13/EHS možno abstrahovať princíp zvýšenej súdnej\nochrany spotrebiteľa. Súdom členských štátov Únie bolo na naplnenie tohto cieľa zverené\noprávnenie skúmať povahu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z úradnej moci.\nZ judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) [napr. rozsudok vo veci C168/05 z 25. 10. 2006 (Mostaza Claro)] možno zároveň abstrahovať požiadavku na zabezpečenie\nefektívnej ochrany spotrebiteľa, čoho nevyhnutným predpokladom je aktívny prístup k využívaniu\nspomínaného oprávnenia. Vo veci konajúci súd je preto dotknuté vnútroštátne právo povinný\ninterpretovať a aplikovať eurokonformným spôsobom (napr. Ústavný súd Českej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 1996/13). Súdny dvor dokonca vyslovil právny názor, podľa ktorého „vzhľadom na povahu\na význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13\nzabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné\ns vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu\nnoriem verejného poriadku“ [rozsudok vo veci C-40/08 zo 6. 10. 2009 (Asturcom\nTelecomunicaciones SL), bod 52].\n21. Podľa judikatúry Súdneho dvora systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza\nz myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza\nv znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto\nsituácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom\nbez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky zo 4. 6. 2009, Pannon GSM, C 243/08,\nEU:C:2009:350, bod 22, a zo 17. 5. 2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool\nAntwerpen, C 147/16, EU:C:2018:320, bod 26). Vzhľadom na znevýhodnené postavenie čl. 6\nods. 1 smernice č. 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide\no kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy medzi právami a\npovinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva, skutočnou rovnováhou, ktorá má znovu\nzaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami (rozsudok zo 17. 5. 2018, Karel de Grote – Hogeschool\nKatholieke Hogeschool Antwerpen, C 147/16, EU:C:2018:320, bod 27 a citovaná judikatúra).\n22. Súdny dvor v rozsudku C‑600/19 rozhodol, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom\nzmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu účinku právnej sily rozhodnutej veci\na preklúzie neumožňuje ani súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci\nkonania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ani spotrebiteľovi\n7\n\npo uplynutí lehoty na podanie námietky dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok v tomto\nkonaní alebo v neskoršom určovacom konaní, pokiaľ uvedené podmienky už boli pri začatí konania\no výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou predmetom preskúmania\nich prípadnej nekalej povahy vykonaného súdom ex offo, ale ak súdne rozhodnutie povoľujúce\nvýkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou neuvádza žiadne odôvodnenie,\naspoň v stručnej forme, preukazujúce toto preskúmanie, a ani neuvádza, že posúdenie vykonané\ntýmto súdom po uvedenom preskúmaní už nebude možné spochybniť bez podania námietky\nv uvedenej lehote.\n23. Súdny dvor v rozsudku C-421/14 (v bode 52) uviedol, že za predpokladu, že počas\npredchádzajúceho preskúmania spornej zmluvy, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia s právnou silou\nrozhodnutej veci, sa vnútroštátny súd obmedzil na preskúmanie ex offo z pohľadu smernice 93/13\njedinej alebo len niektorých z podmienok tejto zmluvy, táto smernica ukladá vnútroštátnemu súdu,\nakým je súd v konaní vo veci samej, ktorý pravidelne rozhoduje v sporoch spotrebiteľov v rámci\nincidenčnej námietky, povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo, hneď ako je\noboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, prípadne nekalú\npovahu ostatných podmienok tejto zmluvy. Pri neexistencii takéhoto preskúmania by totiž bola\nochrana spotrebiteľa neúplná a nedostatočná a nepredstavuje dostatočný ani účinný prostriedok\nna zabránenie používania tohto druhu podmienok, čo je v rozpore s tým, čo vyžaduje čl. 7 ods. 1\nsmernice 93/13 (rozsudok zo 14. 3. 2013, Aziz, C 415/11, EU:C:2013:164, bod 60).\n24. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 355/2014 Z. z. stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu\nspotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke\nalebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych\npredpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné\ndôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.\n25. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže\nspotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného\npredpisu aj v exekúcii.\n26. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá má\nbyť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď nebola individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ústavný súd uvádza, že od 1. januára 2015 nadobudol\núčinnosť zákon č. 335/2014 Z. z., ktorého cieľom je zabezpečenie ochrany spotrebiteľov v rámci\nkonania pred súkromnými arbitrami. Zároveň s účinnosťou od 1. januára 2015 došlo aj k zmene\nznenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka tak, že za neprijateľné podmienky uvedené\nv spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi\nstranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným\nzákonom [s účinnosťou do 31. decembra 2014 v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho\nzákonníka platilo, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú\nnajmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby\nspory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní]. Na to, aby bolo možné zmluvné\ndojednanie vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné, musia byť kumulatívne splnené dve\npodmienky, a to, že (1) nebolo individuálne dojednané a (2) spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).\n\n8\n\nAj keby bolo možné v prípade sťažovateľa dospieť k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola\nindividuálne dojednaná a bola spotrebiteľovi de facto nanútená, nemožno s ohľadom na ustanovenia\nzákona č. 335/2014 Z. z. a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia\nrozhodcovskej zmluvy (1. februára 2016) dospieť k záveru, že samotná okolnosť, že spotrebiteľ sa\nmá v prípade sporu podrobiť rozhodcovskému konaniu, bez ďalšieho spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemožno prezumovať, že\nrozhodcovský súd rezignuje na povinnosti vyplývajúce mu z vnútroštátnych a únijných predpisov\nv oblasti spotrebiteľského práva.\n27. Pokiaľ však ide o samotné skúmanie exekučného titulu z hľadiska, či tento je spôsobilým na to,\naby na jeho základe bola vedená exekúcia, ústavný súd uvádza, že podľa svojej judikatúry Súdny\ndvor v štádiu výkonu rozhodnutia a priori nevylučuje skúmanie exekučného titulu z hľadiska\nexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom\nna jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu (napr. rozsudok vo veci C‑600/19,\nrozsudok vo veci C-448/17).\n28. Ústavný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve v čl. II bode 2 je\nuvedené: „... Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný\nnárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je\nv rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály\nrozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by\nprihliadal aj bez návrhu.“ Citované ustanovenie korešponduje s § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014\nZ. z. V čl. II bode 13 rozhodcovskej zmluvy je zároveň uvedené, že „žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku môžete podať aj potom, ako sa začala exekúcia a bolo Vám doručené\nupovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní\nod doručenia upovedomenia, Vám zašle súdny exekútor.“. Predmetné ustanovenie rozhodcovskej\nzmluvy vychádza z § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v spojení s § 48 ods. 2 Exekučného\nporiadku účinného do 31. marca 2017, v zmysle ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie\nna podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\npodľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je\nspotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby\npodľa osobitného predpisu. Následne v samotnom rozhodcovskom rozsudku je v rámci poučenia\nuvedené znenie § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. [ak bol podaný návrh na začatie exekúcie,\nmôže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa\nosobitného predpisu (Exekučného poriadku) aj v exekúcii].\n29. Okresný súd konštatoval, že sťažovateľ mal možnosť brániť sa po doručení rozhodcovského\nrozsudku podaním riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku. V tomto smere je však\nnutné zdôrazniť, že okresný súd vôbec nereflektoval na okolnosť, že ustanovenie rozhodcovskej\nzmluvy (čl. II bod 13) a znenie samotného poučenia v rozhodcovskom rozsudku vydanom\n19. septembra 2017 (t. j. vydaného niekoľko mesiacov po tom, keď z Exekučného poriadku bolo\nvyňaté ustanovenie § 48 ods. 2 v znení účinnom do 31. marca 2017) bolo u sťažovateľa objektívne\nspôsobilé vyvolať presvedčenie, že proti rozhodcovskému rozsudku má možnosť brániť sa nielen\nv trojmesačnej lehote po doručení rozhodcovského rozsudku, ale aj neskôr, v štádiu po začatí\nexekúcie. Sťažovateľ napokon po doručení upovedomenia o začatí exekúcie napadol exekučný titul\n9\n\na vytýka rozhodcovskému súdu pochybenia pri posudzovaní existencie jeho dlhu prameniaceho\nzo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na ňu nadväzujúcej dohody.\n30. Na jednej strane okresný súd tvrdí, že v sťažovateľovom prípade už aktuálne nie je možné\nuskutočniť meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku v civilnom sporovom konaní na základe\nžaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (keďže sťažovateľ nepodal žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku v trojmesačnej lehote v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.\na žalobu v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. podať nemohol, keďže toto ustanovenie\nna vec sťažovateľa vzhľadom na čas vydania rozhodcovského rozsudku nedopadá) a že na vecný\nprieskum rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený ani exekučný súd. Okresný súd však opomína\npovinnosť vnútroštátnych súdov vyplývajúcu im z únijného práva a z judikatúry Súdneho dvora\nzabezpečiť efektívnu ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v prípade,\nže tieto dosiaľ súdom skúmané neboli, a to i v štádiu núteného výkonu rozhodnutia.\n31. Okresný súd konštatoval, že dohodu o uznaní dlhu v nadväznosti na uzatvorenú spotrebiteľskú\nzmluvu z hľadiska existencie neprijateľných podmienok, resp. nekalých praktík, už preskúmaval\nv základnom konaní rozhodcovský súd. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením\nrozhodcovského rozsudku konštatuje, že samotná citácia ustanovení právnych predpisov z oblasti\nspotrebiteľského práva v rozhodcovskom rozsudku a konštatovanie, že zmluva o úvere bola\nvyhodnotená ako spotrebiteľská, ešte samy osebe neznamenajú, že rozhodcovský súd podrobil\nkontrole všetky pre rozhodovanú vec relevantné zmluvné podmienky. Z odôvodnenia\nrozhodcovského rozsudku nemožno vyvodiť záver, že by rozhodcovský súd preskúmaval samotnú\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok a existencie jej\nnáležitostí vyžadovaných zákonom. Skutočnosť, že spotrebiteľ uznal dlh zo spotrebiteľskej zmluvy,\nnezbavuje súd, resp. orgán, ktorému bola zákonodarcom zverená právomoc rozhodovať spory,\npovinnosti poskytnutia ochrany spotrebiteľovi v rozsahu a kvalite vyžadovanej únijovým právom a\nvnútroštátnymi predpismi, povinnosti skúmania samotnej spotrebiteľskej zmluvy a na ňu\nnadväzujúcich dokumentov z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných dojednaní, náležitostí\nzmluvy. Rozhodcovský rozsudok sa prima facie môže javiť ako súladný s požiadavkou podľa § 28\nods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z., argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v návrhu na zastavenie\nexekúcie a v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k dohode o uznaní\ndlhu a samotnej zmluve o úvere vzhľadom na okolnosti veci, obsah dohody o uznaní dlho a zmluvy\no úvere však nemožno bez ďalšieho označiť za irelevantnú. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva\nani to, že by rozhodcovský súd skúmal dohodu o uznaní dlhu v kontexte jej ne/prijateľnosti z toho\nhľadiska, či dlh zo zmluvy o úvere bol v čase podpisu dohody reálne premlčaný, a ak áno, či\nspotrebiteľ o premlčaní vedel, prečo by uznával premlčaný dlh, a tým dobrovoľne obnovil jeho\nvymáhateľnosť, a to najmä za stavu, ak v čase podpisu dohody aj v čase rozhodovania\nrozhodcovského súdu bol účinný § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého orgán rozhodujúci\no nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva,\nna oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú\nzákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho\nvoči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.\nÚstavnému súdu sú známe viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých bol postup\noprávneného spočívajúci v hromadnom predkladaní formulárových dohôd spotrebiteľom o uznaní\npremlčaných dlhov a úhrade pohľadávok vyhodnotený ako nekalá obchodná praktika, resp. ako\n10\n\nodporujúci dobrým mravom (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/103/2013,\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/758/2013, rozsudok Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 8Co/252/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/800/2015, rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/619/2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n9Co/659/2013).\n32. Na základe uvedeného okresný súd nemohol odmietnuť preskúmanie exekučného titulu z jeho\nvecnej stránky, pretože tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je,\nspočívajúc v princípe rovnosti zbraní, súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Tým teda\ndošlo zo strany okresného súdu k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a jeho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy,\nvzhľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti ústavný súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n33. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac sa právnymi názormi\nústavného súdu vyslovenými v tomto náleze [§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)], opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa podanej proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo\nústavným súdom zistené.\nVI.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 921,48 eur (bod 3 výroku nálezu).\n35. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2022 je 193,83 eur a hodnota režijného paušálu 11,63 eur,\nzákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je 343,25 eur (§ 11\nods. 3 vyhlášky v znení účinnom od 1. 1. 2024) a hodnota režijného paušálu je 13,73 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu)\na za jeden úkon uskutočnený v roku 2024 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).\nPrávny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena advokáta\nzvyšuje o 20 % (153,58 eur).\n\n11\n\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. júla 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "exekúcia-exekučný titul", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Ek/760/2021", "guid": "35172036-53e6-4893-8357-2385ba7f132a:12e5b3be-59ab-4867-b690-a8a180c84d1f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 203/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2a4a1412-1c6b-4822-9060-8b8a01e47949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 456, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1"}, {"guid": "dd11076c-0a6b-46c4-b16f-598206a8fc02:5ef77f59-1d79-40c9-8515-6f0d629816a1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4617203592.1", "spisova_znacka": "26CoE/147/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/147/2017 z 26. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4617203592.1"}, {"guid": "931f084d-b5fb-442b-95e3-1b3a23de72ee:0c1bb5eb-1d8c-4f43-a410-f9164a2cf7da", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2714203313.1", "spisova_znacka": "10Co/800/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/800/2015 z 14. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714203313.1"}, {"guid": "9f33a008-16bd-4bd3-a217-d5524bf64ee5:cdeeb54c-25ef-45fd-af95-7df972b1dbc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111240195.1", "spisova_znacka": "9Co/659/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/659/2013 z 20. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111240195.1"}, {"guid": "d522ff8e-53a2-4cf4-b53e-f77156069d9b:78c34b12-d78c-40b7-8829-b514eee9bca6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7613228458.1", "spisova_znacka": "6Co/619/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/619/2014 z 17. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-11-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613228458.1"}, {"guid": "bf31176f-cb65-4296-a577-9ab132bedce2:0fe2e06c-4eea-45cb-94a2-0186eb83e07a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6112213456.1", "spisova_znacka": "14Co/758/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/758/2013 z 10. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6112213456.1"}, {"guid": "3172eeda-b006-4b8a-9c3c-66a10a02459f:922afab2-10ec-4f1f-ba31-5b5cfc703b8d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812206618.1", "spisova_znacka": "21Co/103/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/103/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812206618.1"}, {"guid": "8d693234-365a-4e61-897d-ac1bd8d0103a:915fdefe-0fb1-4fba-949d-554c688d96a0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412204764.1", "spisova_znacka": "8Co/252/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/252/2013 z 29. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-08-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412204764.1"}, {"guid": "35172036-53e6-4893-8357-2385ba7f132a:12e5b3be-59ab-4867-b690-a8a180c84d1f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121263946.5", "spisova_znacka": "22Ek/760/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/760/2021 z 31. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121263946.5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:880ab7c1-b0c0-46e2-9f50-2419a5c5b516", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.429.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 429/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.429.2025.2"}, {"guid": "98b8a1a4-f489-49e4-b857-f1d6a07a4411:abb45a52-5573-4dcd-8388-997354d34861", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2225202429.1", "spisova_znacka": "21Co/140/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/140/2025 z 27. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2225202429.1"}, {"guid": "57915cde-0d3b-4541-a08c-590ae9daf027:7c26b13a-8c3f-4f65-af85-f78b81be3b21", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7716218097.2", "spisova_znacka": "6CoEk/83/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoEk/83/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7716218097.2"}, {"guid": "b78a787b-6ade-4aa4-ae1f-976b7d00a4bd:8a0e04a8-9a75-498a-9c56-f205bb02b2ae", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126314401.2", "spisova_znacka": "46Ek/1324/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1324/2026 z 3. 9. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126314401.2"}, {"guid": "58f455c5-ca41-4ac6-9fe9-d5ceb23b8030:1cb40b6c-cc16-4d08-a507-6c0e60006f14", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6121364282.2", "spisova_znacka": "40Ek/1927/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1927/2021 z 13. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6121364282.2"}, {"guid": "6300f80b-2d23-4df5-9179-a7b4718084aa:e21d6eb4-98d2-470b-b802-dadafbb0f6da", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6121364266.3", "spisova_znacka": "54Ek/1926/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1926/2021 z 16. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6121364266.3"}, {"guid": "a5cc2b17-0493-4a63-b7f7-b5ec3fb0014d:4a29c44a-ad0d-40f9-aabf-35ee17b94eb4", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6", "spisova_znacka": "5Er/343/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/343/2009 z 30. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6"}, {"guid": "35172036-53e6-4893-8357-2385ba7f132a:12e5b3be-59ab-4867-b690-a8a180c84d1f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121263946.5", "spisova_znacka": "22Ek/760/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/760/2021 z 31. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121263946.5"}, {"guid": "d6a99a67-3909-4c4c-a277-afa2bd79c091:c089cc5c-34bd-49c0-9112-4b78404a6184", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123468111.2", "spisova_znacka": "71Ek/2364/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2364/2023 z 13. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123468111.2"}, {"guid": "c9cca9a0-a992-4b3d-ba46-f66072e7b0b4:50bb08dc-d957-45d3-93bb-fd857a4f54b8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124216167.3", "spisova_znacka": "71Ek/156/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/156/2024 z 12. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124216167.3"}]}