{"guid": "ussr:e05b5a61-bfda-4f28-b98b-2e1ddfbed59d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 659/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 659/2023 z 8. 2. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. februára 2024, sp. zn. III. ÚS 659/2023, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-02-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e05b5a61-bfda-4f28-b98b-2e1ddfbed59d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.659.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 659/2023-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, Podbrezovská 34, Bratislava,\nproti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-15C/350/2014-487 z 20. septembra 2023\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-15C/350/2014-487 z 20. septembra 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-15C/350/2014-487 z 20. septembra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\n3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 821,92 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. novembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením\nmestského súdu č. k. B3-15C/350/2014-487 z 20. septembra 2023. Navrhuje napadnuté uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola uznesením č. k. III. ÚS 659/2023-7 z 21. decembra 2023\nústavným súdom prijatá na ďalšie konanie.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 12. decembra 2014\ndomáhala určenia, že je oprávnená užívať nehnuteľnosť patriacu do dedičstva po poručiteľovi –\nsvojom otcovi zomrelom v roku 2007 (oprávnenie užívať aspoň jednu zo 4 parciel – viníc v Rači)\naž do právoplatného skončenia dotknutého dedičského konania, ako aj uloženia povinnosti zaviazať\nžalovanú (spoludedičku) povinnosťou na úhradu 200 eur mesačne od 10. decembra 2011 až\ndo právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi spolu s príslušenstvom vo výške\n9,15 % zo sumy 7 200 eur za obdobie od 10. decembra 2014 do skončenia dedičského konania.\nPodaním z 8. marca 2017 sťažovateľka zmenila žalobný návrh tak, že sa domáhala určenia práva\nužívať nehnuteľnosť patriacu do dedičstva po poručiteľovi (vinicu) do právoplatného skončenia\ndedičského konania (nepeňažné plnenie). Zároveň žiadala zaviazať žalovanú povinnosťou platiť\nsťažovateľke za užívanie rodinného domu mesačne 200 eur, počnúc 12. decembrom 2011 až\ndo právoplatného skončenia dedičského konania (opakované peňažné plnenie). Samostatne\nformulovala výrok, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke za obdobie\nod 12. decembra 2011 do 12. decembra 2014 sumu 7 200 eur a za obdobie od 13. decembra 2014\ndo 28. februára 2017 sumu 5 322,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy\n7 200 eur od 13. decembra 2014 do zaplatenia (peňažné plnenie) a trovami konania, a to všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmena žaloby bola Okresným súdom Bratislava III\npripustená na pojednávaní uskutočnenom 15. marca 2017.\n4. Okresný súd rozsudkom z 29. júna 2020 žalobu v predmetnej veci zamietol a žalovanej priznal\nnáhradu trov konania vo výške 100 %. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 8Co/54/2021 z 28. júna 2022 bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby\nv predmetnej veci a sťažovateľka ním bola zaviazaná povinnosťou uhradiť žalovanej trovy konania\nv plnom rozsahu. Sťažovateľka ďalej uviedla, že sa jej z technických dôvodov nepodarilo zaplatiť\nsúdny poplatok za podané dovolanie, pretože sa nachádzala v Rakúsku, v dôsledku čoho rozsudok\nkrajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. septembra 2022.\n5. Mestský súd uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. B3-15C/350/2014-436 z 21. júna 2023\nzaviazal sťažovateľku zaplatiť z titulu náhrady trov konania žalovanej sumu 9 285,20 eur, a to\nza 21 úkonov právneho zastúpenia a súdny poplatok za podané odvolanie.\n6. Sťažovateľka podala proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, v ktorej namietala\nvýpočet hodnoty tarifnej odmeny, argumentujúc, že v predmetnej veci nešlo o tri, ale len o dva\npredmety konania, a preto suma tarifnej odmeny mala byť určená na sumu 308,65 eur, a nie\n404,36 eur za jeden úkon právnej služby. Zároveň sťažovateľka rozporovala aj účelnosť\njednotlivých úkonov a navrhla napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť\npre nedostatok dôvodov.\n7. Mestský súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľky zamietol ako nedôvodnú, stotožniac\nsa s výpočtom trov konania v uznesení vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu. Napadnuté\nuznesenie bolo sťažovateľke doručené 28. septembra 2023.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu v ústavnej sťažnosti argumentuje takto:\na) V preskúmavanom konaní boli uplatnené iba dva predmety konania, a to jeden na nepeňažné\nplnenie a druhý na opakované peňažné plnenie. V priebehu sporu rozšírenie žaloby o zaplatenie\npeňažného plnenia aj za ďalšie časové obdobie nemožno považovať za samostatný predmet\nkonania, pretože tento nárok zdieľa režim v konaní už uplatneného nároku na opakované peňažné\nplnenie.\nb) Mestský súd v predmetnej veci nesprávne aplikoval predpisy o predmete konania, t. j. § 132\na nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), a následne chybne vyložil § 13 ods. 3\nv spojení s § 10 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z. “). V dôsledku tohto postupu nesprávne určil tarifnú odmenu\nza jeden úkon právnej pomoci za uplatnené dva predmety konania na sumu 404,36 eur, avšak\nsprávne mala byť táto suma mestským súdom určená na sumu 308,65 eur (287,14 + 1/3 zo sumy\n64,53 eur, t. j. suma 21,51 eur). Mestský súd tak neoprávnene a nespravodlivo týmto výpočtom,\nresp. postupom zvýšil trovy konania o sumu viac ako 2 000 eur, čo pre sťažovateľku ako\nsamoživiteľku nie je bagateľná suma (predstavuje približne štvrtinu jej ročného príjmu).\nc) Napadnuté uznesenie je poznačené nedostatočným odôvodnením jeho záverov, napr. v časti\núčelnosti výdavkov vynaložených pri úkonoch právnej služby žalovanej. V tejto súvislosti\nsťažovateľka poukázala na podania žalovanej zo 7. októbra 2016 a 8. apríla 2019, ďalej\nna tri bezdôvodne okresným súdom odročené pojednávania, žiadosť žalovanej o odročenie\npojednávania z 27. marca 2019 s cieľom vytvorenia otázok pre znalca či úkony navrhnuté stranami\nsporu na účely skončenia sporu zmierom – 6. februára 2019 a 6. marca 2019, alebo priznanie\ndvojnásobnej tarify za pojednávania uskutočnené 16. decembra 2016 a 28. apríla 2017.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n9. Mestský súd sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prostredníctvom zákonného sudcu\nv uvedenej veci. Ten vo svojom stanovisku uviedol, že napadnuté uznesenie, ktorým bola\nzamietnutá sťažnosť smerujúca proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, vychádzalo z doterajšej\nsúdnej praxe a posúdenie otázky, či rozhodovanie trov konania nadobúda ústavnoprávnu dimenziu,\nposúdi ústavný súd. Záver ústavného súdu potom môže byť nápomocný pre všeobecné súdy v ich\nďalšej rozhodovacej praxi.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Zúčastnená osoba, ktorou je žalovaná v sporovom konaní, uviedla:\n\n3\n\na) S argumentáciou sťažovateľky, podľa ktorej v predmetnom konaní boli uplatnené len dva\nsamostatné predmety konania, a to nepeňažné plnenie a poskytnutie opakovaného peňažného\nplnenia, sa nemožno stotožniť. Nárok sťažovateľky na uloženie povinnosti zúčastnenej osobe\nuhrádzať opakované peňažné plnenie je samostatným konaním, ktorý mohol byť uplatnený\nv samostatnom konaní. Konanie o uloženie povinnosti uhrádzať opakované peňažné plnenie\na konanie o peňažnom plnení (peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451\na nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako ho právne posúdil mestský súd v bode 21 rozsudku\nsp. zn. 15C/350/2014 z 29. júna 2020) sú samostatnými konaniami. Pri určení výšky trov právneho\nzastúpenia ich preto bolo potrebné posudzovať ako samostatné nároky.\nb) Peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v podanej žalobe je nepochybne\njednorazový a nemal charakter pravidelne sa opakujúceho plnenia. Skutočnosť, že tieto nároky\nsťažovateľky boli samostatnými nárokmi, vyplýva aj z formulácie petitu v podanej žalobe.\nSťažovateľka je povinná niesť zodpovednosť za povahu svojho nároku tak, ako ho uplatnila\nv podanej žalobe. V prípade, ak by sťažovateľka v predmetnom konaní bola úspešná, zúčastnená\nosoba by následne bola povinná zaplatiť jej jednorazové peňažné plnenie z titulu vydania\nbezdôvodného obohatenia a opakované peňažné plnenie. Zúčastnená osoba sa v konaní pred\nvšeobecným súdom musela účinne brániť proti obom týmto nárokom sťažovateľky. Vzhľadom\nna to, že jej obrana bola úspešná, má nárok na náhradu trov konania za každý jeden uplatnený nárok\ntak, ako ho určil mestský súd.\nc) Postup mestského súdu bol v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ako aj\nnálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 563/2020 z 25. februára 2021, že pri opakujúcom sa plnení\nsa tarifná hodnota určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov\nalebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Žalovaná\nústavnému súdu navrhla vzhľadom na všetky uvedené dôvody, aby ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nodmietol.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n11. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla:\na) Mestský súd neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by popieral skutočnosti uvedené v ústavnej\nsťažnosti.\nb) Vyjadrenie zúčastnenej osoby neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by spochybnili\npodstatu ústavnej sťažnosti. Pokiaľ by mestský súd rozhodoval o opakujúcom sa peňažnom plnení\naj za dobu minulú, nemohol by opomenúť v jednom z výrokov vypočítať, aký je nedoplatok, ktorý\nvznikol od rozhodujúceho okamihu pre vznik pohľadávky do doby vyhlásenia rozsudku, a zároveň\naj o opakujúcom sa peňažnom plnení do budúcnosti. Hovorí sa o tzv. kapitalizácii opakujúceho sa\nplnenia k určitému obdobiu (napr. k podaniu žalobného návrhu alebo k vyhláseniu rozsudku), ale\nvždy ide len o jeden peňažný nárok na opakujúce sa plnenie. Kategória účelnosti trov tak vychádza\nzo všeobecných zásad efektivity, primeranosti sporového konania a pri jej aplikácii treba zohľadniť\npraktickú a logickú rovnováhu. Preto namietaný záver okresného súdu o počte nárokov a úkonov\no nich, za ktoré priznal náhradu trov konania, a o výške odmeny, ktorú za ne priznal, je výsledkom\nzjavne chybného výkladu a aplikácie noriem CSP a vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\n\n4\n\nc) Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie trov konania 821,92 eur (odmena za dva úkony\nv roku 2023 v sume 442,38 eur spolu s odmenou za jeden úkon uskutočnený v roku 2024\nv sume 242,56 eur a DPH v sume 136,98 eur).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením ňou označených práv\nspočíva v tom, že okresný súd v preskúmavanom konaní nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia\ntýkajúce sa predmetu konania, v dôsledku čoho bola následne ním nesprávne vypočítaná tarifná\nodmena za jeden úkon právnej pomoci. Sťažovateľka taktiež namietala nedostatočné odôvodnenie\nzáverov mestského súdu týkajúcich sa účelnosti výdavkov vynaložených pri úkonoch právnej\nslužby žalovanej (podania zo 7. októbra 2016 a 8. apríla 2019, ďalej tri bezdôvodne okresným\nsúdom odročené pojednávania, žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania z 27. marca 2019\nna účely vytvorenia otázok pre znalca či úkony navrhnuté stranami sporu na účely skončenia sporu\nzmierom – 6. februára 2019 a 6. marca 2019, alebo priznanie dvojnásobnej tarify za pojednávania\nuskutočnené 16. decembra 2016 a 28. apríla 2017).\n13. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam civilných súdov o náhrade\ntrov konania vychádza z toho, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00). Na tento výklad nadväzuje rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu, ktorá zdôrazňuje jeho zdržanlivosť k výkladu zákonného práva o náhrade\ntrov konania, keďže problematika trov konania má akcesorickú povahu, a preto sa k zrušeniu\nnapadnutého výroku o trovách konania treba uchyľovať iba výnimočne pri zistení extrémneho\nzásahu do základného práva (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011). Rozhodovanie o náhrade trov konania je zároveň integrálnou súčasťou súdneho\nkonania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho\nvydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na súdnu\nochranu, resp. jeho právo na spravodlivé súdne konanie (II. ÚS 56/05, rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 23. 9. 1997, Robins proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie\na Severného Írska).\n14. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovaného právneho predpisu,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012,\nII. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, z novšej judikatúry pozri\nII. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016, II. ÚS 506/2018, II. ÚS 494/2018,\nII. ÚS 566/2018).\n15. Sťažovateľka argumentuje nesprávnym posúdením predmetu konania, ktorý predstavovali iba\ndva ňou uplatnené samostatné nároky, zatiaľ čo mestský súd v napadnutom uznesení pri výpočte\n\n5\n\nnáhrady trov konania vychádzal z toho, že predmetom uvedeného konania boli tri samostatné\nnároky uplatnené sťažovateľkou.\n16. Napadnutým uznesením bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka, ktorým súd rozhodol o výške trov konania tak, že sťažovateľka bola zaviazaná\nzaplatiť žalovanej 9 285,20 eur v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia. V odôvodnení\nnapadnutého uznesenia mestský súd uviedol, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je podrobne\nprávne odôvodnené aj s uvedením presnej špecifikácie úkonov, za ktoré súd priznal náhradu trov\nkonania žalovanej.\n17. Mestský súd v napadnutom uznesení poukázal na žalobný návrh sťažovateľky ustálený\nv preskúmavanom konaní na základe rozhodnutia okresného súdu z 15. marca 2017 o pripustení\nzmeny žalobného návrhu tak, že sa domáhala určenia nepeňažného plnenia, opakovaného\npeňažného plnenia a samostatne formulovala výrok na peňažné plnenie v sume 12 522,58 eur\ns príslušenstvom (pozri bod 3). Vzhľadom na uvedené okresný súd aplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. tak, že za vec s najvyššou hodnotou považoval časť konania o peňažnom nároku\nna zaplatenie 12 522,58 eur a k tomu pripočítal 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny za časť\nkonania o nepeňažnom nároku a taktiež pripočítal tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za časť\nkonania o opakovanom peňažnom nároku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby v tomto konaní vykonaný v roku 2015 určil na sumu 404,36 eur. Mestský súd ďalej uviedol,\nže sa stotožnil aj s výpočtom jednotlivých úkonov právnej služby advokátov žalovanej a následným\nvýpočtom trov konania. V konaní bolo žalovanou vykonaných spolu 21 úkonov právnej služby,\npričom priznaná jej bola náhrada trov právneho zastúpenia v nižšej sume. Mestský súd taktiež\nuviedol, z akého dôvodu sa stotožnil s priznaním odmeny za jednotlivé úkony žalovanej\nuskutočnené 7. októbra 2016, 29. júna 2016 či 8. apríla 2019, a nepovažoval za účelné, aby za ne\nodmena nebola priznaná.\n18. Z dosiaľ uvedeného je podľa ústavného súdu dostatočne zrejmé, že sporným v predmetnej veci\nzostáva posúdenie predmetu konania. Mestský súd uplatnený návrh peňažného plnenia posúdil ako\nsamostatný nárok na peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti popri ďalších dvoch nárokoch\n(nepeňažnom nároku a opakovanom peňažnom nároku). Na druhej strane sťažovateľka tvrdí, že\npeňažný nárok je len vyčíslenie opakovaného peňažného nároku, t. j. ide o peňažné nároky, ktoré\nale predstavujú len jeden samostatný nárok.\n19. Jednou z obligatórnych náležitostí žaloby v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP je, aby\nzo žalobného návrhu vyplývalo, čoho sa žalobca domáha. To však neznamená povinnosť žalobcu\nurobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ústavný súd považuje v tejto súvislosti\nza potrebné pripomenúť, že predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným\nnávrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja\n(causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať\npredmet konania. Pre vznik litispendencie by sa žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou\nspočívajúcou v označení právnych následkov a v druhoch žaloby. Súd je viazaný petitom žaloby\npo obsahovej stránke, avšak petit navrhovaný žalobcom je vzhľadom na uvedené potrebné vykladať\nvždy v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Inak povedané, povinnosťou súdu je\nskúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.\n\n6\n\n20. Vzhľadom na sťažovateľkou formulovaný petit bolo úlohou mestského súdu posúdiť, či\nv predmetnom konaní v prípade uplatnených peňažných nárokov ide o uplatnenie si dvoch\nžalobných návrhov bez spoločného skutkového základu, t. j. dvoch samostatných nárokov, alebo ide\no jeden samostatný nárok, ktorého výška bola prostredníctvom druhej vety v žalobnom návrhu iba\nvyčíslená. Odpoveď na túto otázku by malo byť možné zistiť v prípade správneho procesného\npostupu súdu z obsahu rozsudkov okresného i krajského súdu rozhodujúcich v predmetnej veci, ale\ni z podaní sťažovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne pripomína, že iba súd rozhoduje\no tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie\nvýroku rozhodnutia nie je viazaný. Zákonným rámcom pri formulácii výroku rozhodnutia je, že\nz obsahového hľadiska musí zodpovedať, čoho sa žalobca žalobným návrhom skutočne domáhal.\n22. Vo formulácii žalobného návrhu sťažovateľky v jej podaní z 8. marca 2017 sa nachádzajú oba\ndotknuté peňažné žalobné návrhy uplatnené samostatne a s prihliadnutím na to vyznieva záver\nnapadnutého uznesenia mestského súdu ako vecne správny. Prisvedčiť tomuto záveru však, ako už\nústavný súd uviedol, nemožno bez zohľadnenia skutkového základu, z ktorého sťažovateľka\nodvodzovala svoj nárok.\n23. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že už z obsahu rozsudku okresného súdu\nz 28. apríla 2017, predovšetkým bodov 42 až 44, jednoznačne vyplýva, že návrh sťažovateľky\nna peňažné plnenie považoval tento súd za numerické vyčíslenie nároku uplatneného v žalobnom\nnávrhu na opakované peňažné plnenie. Napriek tomu následne vo výroku tohto rozhodnutia\nformuloval každý z týchto nárokov samostatne. Okresný súd v rozsudku z 29. júna 2020 (obdobne\naj krajský súd v rozsudku č. k. 8Co/54/2021-320 z 28. júna 2022) predmet konania v návestí\nrozhodnutia definuje ako dva samostatné nároky nasledovne ako konanie „o určenie užívacieho\npráva k nehnuteľnostiam a o peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti“, rovnako z odôvodnenia\nrozsudku okresného súdu bodu 21 vyplýva, že oba tieto nároky vyplývajú z identického skutkového\na právneho dôvodu, ktorým je peňažná náhrada za užívanie nehnuteľnosti (obdobne odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu v tejto veci, body 10 a 11).\n24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že postup mestského súdu, ktorým\npri výpočte trov konania vychádzal z toho, že sťažovateľka si v konaní uplatnila tri samostatné\nnávrhy, t. j. každý z peňažných návrhov považoval za samostatný, možno považovať za prísne\nformalistický, ktorý vnáša prehnané nároky na formuláciu žalobného návrhu (petitu) žalobcom,\nresp. stranou sporu, ktorý nemožno akceptovať, pretože takýto postup zasahuje do sťažovateľkou\noznačených práv.\n25. S argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa priznania odmeny za jednotlivé úkony právnej\nslužby sa krajský súd riadne vysporiadal v bode 21 napadnutého uznesenia, v ktorom uviedol\nrelevantné dôvody, pre ktoré bola náhrada za namietané úkony právnej služby žalovanej priznaná.\nÚstavný súd v tejto súvislosti navyše poznamenáva, že pokiaľ sa právny zástupca úspešnej strany\nsporu riadne dostaví na súdom nariadené pojednávania a z jeho konania (prípadne z konania strany\nsporu) nevznikli žiadne prieťahy či neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade\nnáklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné. V preskúmavanom prípade boli navyše dve\nzo sťažovateľkou namietaných pojednávaní odročené na účely uzavretia zmieru práve na návrh\nprávnej zástupkyne žalobkyne, resp. v druhom prípade oboch sporových strán.\n\n7\n\n26. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením mestského súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\njej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto rozhodnutia.\n27. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie\nveci mestskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby\ntomuto návrhu vyhovel (výrok 2). Mestský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) viazaný právnymi\nnázormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nV.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 821,92 eur.\n29. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3 vyhlášky)\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur (v roku\n2024 suma 228,83 eur) a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur (za rok 2024 suma 13,73 eur).\nSťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu), ako aj za jeden\núkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 (vyjadrenie k stanoviskám mestského súdu\na zúčastnenej osoby), ku ktorým je potrebné pripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty (136,98 eur).\n30. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "rozhodnutie-zákonnosť", "trovy konania", "rozhodnutie-zákonnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/350/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:666919bb-5cdd-4ccc-adf7-4a2599153344", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.563.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2020 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.563.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bb5deb9-1d06-47ce-9a06-936d6d01007c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1"}, {"guid": "ussr:c1062b6d-4eb1-4cd0-8a6f-045828a67635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1"}, {"guid": "ussr:f210e611-c8dd-45a3-a380-ddb2f7d4e35c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "96f3e5e2-108b-489a-b8ea-d8d03eebeeef:d6fe17c3-68ba-4a9e-8acf-2657789a3007", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/54/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/54/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/96f3e5e2-108b-489a-b8ea-d8d03eebeeef:d6fe17c3-68ba-4a9e-8acf-2657789a3007"}], "citovane_v": []}